Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1998/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125353303
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125353303.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti povinnému 1/: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX
XX E., povinnému 2/: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. H. o vymoženie 1160,- eur
a trov exekúcie vedenom súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, so sídlom
Žižkova č.6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 585/25, o návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro,
Exekútorský úrad Košice, so sídlom Žižkova č.6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 585/25 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.07.2025 domáhal od
povinného vymoženia 1160,- eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Krajského súdu v

Košiciach, č.k. 11Co/114/2024 - 93 zo dňa 12.08.2024.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.07.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Eduard Biro vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1998/2025 s európskym spisovým identifikačným
číslom: I.:J.:K.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 214EX 585/25.

3. Povinní v 1. a 2. rade (ďalej len „povinní“) sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhali zastavenia
exekúcie. Povinní vo svojom podaní uviedli, že navrhujú exekúciu zastaviť, subsidiárne, aby súd
rozhodoloodloženíexekúciedoprávoplatnéhoskončeniakonaniaobezdôvodnomobohatenívedeného
Mestským súdom Košice pod sp. zn. 65C/15/2024; konania o neodkladnom opatrení vedeného
Mestským súdom Košice pod sp. zn. 65C/15/2024, v ktorom nebola podaná žaloba vo veci samej;
konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolanie, resp. obnova konania) vo veci vedenej

Mestským súdom Košice pod sp. zn. 24C/1/2023. Ďalej navrhujú súdu, aby tomuto návrh priznal
odkladný účinok. Ďalej uviedli, že oprávnený sa v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod
sp. zn. 65C/14/2024 domáha mesačného plnenia vo výške 290,- eur z titulu údajného bezdôvodného
obohatenia za užívanie bytu, ktorý nadobudol darovacou zmluvou. Súčasťou tejto žaloby bol aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa oprávnený domáha, aby povinní mesačne uhrádzali
sumu 290,- eur až do právoplatného rozhodnutia žaloby vo veci samej. Mestský súd Košice uznesením

sp. zn. 65C/15/2024-28 zo dňa 06.05.2024 návrh oprávneného na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Krajský súd v Košiciach však na základe odvolania oprávneného toto rozhodnutie zmenil
a uznesením zo dňa 12.08.2024, sp. zn. 11Co/114/2024-93 uložil povinným povinnosť uhrádzať sumu
290,- eur mesačne. Vec týkajúca sa neodkladného opatrenia bola vylúčená na samostatné konanie
vedené Mestským súdom Košice pod sp. zn. 65C/15/2024. Na základe rozhodnutia Krajského súdu
o neodkladnom opatrení, vedenom vo veci pod sp. zn. 65C/15/2024 bola dňa 16.07.2025 začatá

predmetná exekúcia. Meritórne rozhodnutie o bezdôvodnom obohatení vedené pod sp. zn. 65C/14/2024
nie je právoplatne skončené. Zároveň prebieha dovolacie konanie vo veci žaloby na obnovu konaniapod sp. zn. 24C/1/2023, ktoré sa týka platnosti zmlúv o prevode členských práv a vlastníctva bytu –
teda otázok, ktoré predstavujú predbežnú otázku pre samotnú existenciu a výšku tvrdeného nároku.
V samotnom konaní o neodkladnom opatrení vedenom pod sp. zn. 65C/15/2024 nebola do dňa podania

návrhu na zastavenie exekúcie podaná žaloba vo veci samej. Povinní o podaní takejto žaloby nemajú
žiadne vedomosti. V zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku mal súd ex offo aj bez návrhu
konanie zastaviť a zrušiť účinky neodkladného opatrenia, keďže žaloba nebola podaná. Napriek tomu
sa na jeho základe začala exekúcia. Povinní preto podnikajú právne kroky na ochranu svojich práv,
pričom finančné prostriedky, ktoré im boli doteraz zrazené z účtu budú uplatňovať späť ako bezdôvodné

obohatenie vzniknuté v dôsledku neoprávneného výkonu exekúcie. V konaní o bezdôvodnom obohatení
vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 65C/14/2024 povinní navrhli prerušiť konanie, keďže
vo veci prebieha dovolacie konanie o obnove konania sp. zn. 24C/1/2023. V konaní o neodkladnom
opatrení vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 65C/15/2024 povinní navrhli konanie zastaviť.
Povinní sú toho názoru, že predmetná exekúcia prebieha na základe právne pochybného a zároveň
už zaniknutého neodkladného opatrenia ako exekučného titulu čo predstavuje dôvod na jej zastavenie

podľa § 61k Exekučného poriadku.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v prvom rade
uvádza, že nie sú naplnené žiadne zákonné znaky, ktoré by opodstatňovali zastavenie exekúcie a
ani odklad exekúcie na báze návrhu povinných. Spomedzi všetkých tvrdených dôvodov uvedených v

návrhu na zastavenie exekúcie, resp. odkladu exekúcie povinných nepredstavuje ani jediný zákonný
dôvodov pre povinnými navrhovaný postup súdu (zastavenie exekúcie), resp. odkladu exekúcie. Z toho
dôvodu nemôže byť exekúcia zastavená ani odložená na báze návrhu povinných (nie je naplnená
žiadna skutková ani právna podstata exekučného poriadku pre zastavenie, alebo odklad exekúcie).
So zastavením exekúcie a ani s jej odkladom kategoricky oprávnený nesúhlasí. Návrh na zastavenie

exekúcie bol navyše oneskorene podaný zo strany povinných, ak mienili nejaký dôvod podľa § 61k ods.
1 exekučného poriadku, čo z ich návrhu ani nie je zrejmé (návrh povinných je nejasne, neprofesionálne
a chaoticky napísaný). Odkladný účinok sa navyše neuplatní pri návrhoch na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 3, 4 exekučného poriadku a zároveň exekučný titul v danej exekúcii je neodkladné
opatrenie (§ 61k ods. 4 písm. b) exekučného poriadku), a preto ani odkladný účinok nemôže byť

uplatnený. Oprávnený uvádza, že exekučný súd nie je súdom oprávneným na nové prejednanie
dôvodnosti vydaného neodkladného opatrenia, ani nejakou "super odvolacou-inštanciou" vo vzťahu k
právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, ktorý predstavuje ústredný motív tejto exekúcie
ako sa zjavne mylne domnievajú povinní. Skutkové tvrdenia uvádzané povinnými je možné označiť ako
skrumáž nepravdivých chaotických tvrdení eklektického charakteru, ktoré majú za cieľ zavádzať súd.

Oprávnený je zvyknutý v súdnych konaniach na obdobné nízke praktiky povinných, je to ich typický
"modus operandi". Vymyslieť si absurditu, dubasiť na nej až pokým nie je súdu zrejmé, že sa jedná o
nepravdivé tvrdenie, potom si vymyslia inú absurditu, alebo nejaký nový šokujúci príbeh, alebo absurdný
infantilný "právny argument" v podobe prekrucovania práva. Bohužiaľ toto je realita povinných, ich
vnútorný svet, ktorým zahlcujú už beztak zaťažené súdne orgány. Preto oprávnený nebude komentovať

"príbehy" povinných, ak nemajú hoc len potenciálnu relevanciu k návrhu na zastavenie, resp. odklad
vedenej exekúcie. Na margo tvrdení povinných však oprávnený musí uviesť dva dôkazy, ktoré celkom
vyvracajú ich nepravdivé tvrdenia uvedené v nimi vymyslenom "Skutkovom stave". Je príkro klamlivé,
že by oprávnený nepodal žalobu na povinných spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
súdu, žaloba s neodkladným opatrením bola povinným riadne doručená, a preto príkro klamú súd, že

žaloba nebola podaná. Naopak, pravdou je, že oprávnený podal žalobu a neodkladné opatrenie naraz v
jednom dokumente. Klamlivé tvrdenia, že povinný v 1. rade nebýva v byte oprávneného od 01.09.2018
je čisto nepravdivým tvrdením povinných. Dokonca ešte dňa 25.03.2025 Policajný zbor na báze šetrenia
súdu vykonal previerku pobytu povinného v 1. rade a jasne uviedol, že v byte býva. Sám povinný v 1.
rade uvádza v podaní, že sa o invalidného manžela "stará". Ako by sa mohol starať o manžela, ak by sa

nenachádzal v byte oprávneného? Natíska sa otázka: stará sa o manžela na ulici? Samozrejme nie. To,
že povinný v 1. rade neuvádza pravdu o svojom nebývaní v byte oprávneného od 01.09.2018 vyplýva i
z ďalších dôkazov, ktoré oprávnený poskytne súdu, kde povinný uviedol dňa 15.marca 2022 uviedla F.
B. na verejnom zasadnutí vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. III.ÚS 89/2019
naledovné: "Otázka predsedu senátu: Kde teraz bývate? Odpoveď F. B. v pozícii Sťažovateľky: „Ja

bývam teraz na L. XX, ale chodievam dosť často k dcére....“ To, že povinný v 1. rade neuvádza pravdu
o svojom nebývaní v byte oprávneného od 01.09.2018 vyplýva i z ďalších dôkazov, ktoré oprávnený
poskytne súdu, kde povinný v 2. rade uvádza dňa 28.11.2022 nasledovné tvrdenie: „Do dnešného dňa
bývame s manželkou v tomto byte na L. XX/XXXX, E. a inú strechu nad hlavou nemáme.“ To, že povinnýv 1. rade neuvádza pravdu o svojom nebývaní v byte oprávneného od 01.09.2018 vyplýva i z ďalších
dôkazov, ktoré oprávnený poskytne súdu k tomuto podaniu, kde je uvedené samotným povinný v 1. rade:
„ ...nemá a ani nemala žiadne právo na náš byt z ktorého nás starších ľudí chce vyhodiť na ulicu pri tom,

že má vlastné bývanie v rodinnom dome... „My s manželom žiadne bývanie nemáme.“ „Byt je našou
jedinou strechou nad našimi hlavami“. Pre oprávneného je skutočne nedôstojné vysvetľovať dookola
súdom, čo má v skutočnosti za protistranu v súdnych konaniach. Dnes to však musí učiniť vo vzťahu k
exekučnému súdu, nakoľko tento ešte povinných nepozná. Oprávnený pre ilustráciu "pravdovravnosti"
a dôveryhodnosti povinných dodáva súdu i rozhodnutia, ktoré jasne definujú profil povinných osôb, ktoré

neváhajú konať nízko a zavádzať štátne orgány, viď príloha č. 3,4. Vo vzťahu k rozsudku trestného súdu
netreba viac komentovať, avšak k rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava III oprávnený navrhuje
súdu najmä preštudovať stranu 9 dole (druhý odsek z dola), kde už pani prokurátorka jasne uviedla,
že povinná F. B. zavádza štátny orgán, aby mohla nepravdivo spôsobiť trestné stíhanie slušnému a
serióznemu znalcovi, policajtovi KEÚ PZ. Toto je svet nedôveryhodných povinných, zavádzať súdy,
štátne orgány za účelom získania nenáležitej výhody pre seba. Takto isto konajú i teraz vo vzťahu

k exekučnému súdu, jedná sa o ich typický modus operandi. Oprávnený sa pokúsil nájsť dôvod
povinných pre zastavenie exekúcie v katalógu dôvodov pre možnosť zastavenia exekúcie "Exekúciu
možno zastaviť, ak existuje dôvod, pre ktorý sa nemôže vykonať, alebo ak by bola zjavne neprimeraná
vzhľadom na neistotu uplatneného nároku". Takýto dôvod sa medzi zákonnými dôvodmi na zastavenie
exekúcie nenachádza, vymysleli si ho povinní. Preto tento dôvod neprichádza v úvahu ako dôvod pre

zastavenie vedenej exekúcie. Tento ich postup v podstate plne odhaľuje ich bežný modus operandi,
len zavádzať súdy, zdržovať, brzdiť, hatať, fabulovať a vyhýbať sa výkonu spravodlivosti. "Exekúcia
je založená len na dočasnom neodkladnom opatrení, ktoré stratilo účinnosť podľa § 336 ods. 3 CSP,
keďže oprávnený nepodal žalobu vo veci samej" Je príkrou nepravdou, že by exekučný titul na základe
ktorého je vykonávaná táto exekúcia stratil účinnosť, jedná sa o absurdný a zúfalý výmysel povinných

ako zaviesť súd. Žalovaný podal žalobu a v rámci tejto žaloby dala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, viď príloha č. 1 k tomuto podaniu. Je preto absurdným klamstvom, že by exekučný titul stratil
účinnosť. Povinní navyše komplet dezinterpretovali § 336 ods. 3 CSP, resp. si vymysleli jeho znenie
(fabulácia paragrafového znenia CSP už napovedá zúfalému pokusu povinných zavádzať súd). "§ 324
a nasl. CSP - dočasnosť a subsidiarita neodkladných opatrení Neodkladné opatrenie nesmie suplovať

konečné rozhodnutie vo veci samej. Jeho výkon prostredníctvom exekúcie by bol v rozpore s jeho
dočasným charakterom" Opäť si povinní vymysleli obsah zákonných noriem, ktoré dezinterpretovali do
absurdných rozmerov. Vymysleli si, že neodkladné opatrenie netreba rešpektovať, pretože oni nechcú.
Prečo by výkon exekúcie neodkladného opatrenia bol v rozpore s jeho dočasným charakterom nedokáže
oprávnený pochopiť a nájsť dokonca ani "medzi riadkami" v ustanoveniach CSP. Jedná sa o výsmešný

až urážlivý pokus o zavádzanie súdu, ktorý už pôsobí ,aspoň na oprávneného ako právnika až urážlivo k
súdu. Ak si povinní mysleli, že súd je miestom, ktoré nepozná právo, tak to sa hlboko mýlia. Práve súd je
ten, ktorý je miestom uplatňovania princípu "iura novit curia", a preto ho vymysleným dezinetrpretovaním
právnych noriem nemožno oklamať. "§336 ods. 3 CSP- zánik účinkov neodkladného opatrenia. Ak
nebolapodanážalobadojednéhomesiacaodvykonateľnostiuznesenia,účinkyneodkladnéhoopatrenia

zanikli zo zákona a exekúcia vykonávaná na jeho podklade je nezákonná" Oprávnený nerozumie tomu
prečosapokúšajúpovinníuždoslovainfantilnýmspôsobomzavádzaťsúd,ateda,žeoprávnenýnepodal
žalobu, ak ju mali riadne doručenú spolu s neodkladným opatrením. I keby oprávnený nepodal žalobu,
tak súd len môže ju k tomu zaviazať ale nemusí (nejedná sa o obligatórnu povinnosť súdu). Žiadne
účinky neodkladného opatrenia nezanikli, jedná sa o právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Jeho

právne účinky zaniknú až momentom právoplatnosti rozhodnutia v právnej veci vedenej pred Mestským
súdom Košice pod sp. zn. 23C/37/2018, čo je i uvedené priamo vo výroku samotného neodkladného
opatrenia. Práve povinní oddialili moment právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o ich vyprataní vo
veci vedenej pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 23C/37/2018 podaným odvolaním. Mimochodom
izpodaniaodvolaniažalovanéhovočirozsudkuovyprataníjezrejmé,žežalovanývbytestálebýva,inak

by pre neho predsa nedávalo zmysel podávať odvolanie. Konanie vedené pred Mestským súdom Košice
pod sp. zn. 23C/37/2018 o vyprataní povinných doposiaľ neskončilo, a preto je neodkladné opatrenie
právoplatné a vykonateľné. K ďalším absurdným "právnym dôvodom" uvádzaným v čl. III. podania
povinných uvádza oprávnený, že tieto dôvody nepredstavujú zákonné dôvody pre odklad exekúcie,
zastavenie exekúcie resp. odkladný účinok vo vzťahu k vedenej exekúcii. Vzhľadom na vyššie uvedené

navrhuje oprávnený bezodkladne pokračovať v exekúcii a riadne ju vykonať, keďže návrh povinných
nemá odkladný účinok a navrhuje tiež konajúcemu súdu zamietnuť návrh povinných na zastavenie, resp.
odklad exekúcie ako zjavne nedôvodný. Poskytnúť súdnu ochranu strane, ktorá úmyselne zavádza súd
by bolo podľa názoru oprávneného nespravodlivé a i nesprávne.5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie dňa 17.10.2025 na
rozhodnutie. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného nevyjadril. V podaní, s ktorým

predložil návrh súdu uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.07.2025, ktoré prevzali
povinní dňa 18.08.2025 a Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 15.10.2025.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zameškanie lehôt.

13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia

lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

14. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil,

že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným doručené do vlastných rúk dňa 18.08.2025.
Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 19.08.2025, t.j.
deň po dni, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie a posledný deň tejto
lehoty pripadol na deň 02.09.2025. Návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný osobne naexekútorskom úrade až dňa 15.10.2025 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie.

17. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi
oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom,
v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na

zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť,
resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu
podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu
uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či
ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia

konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak,
že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania
predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však nevyplýva, že povinným namietané
skutočnosti,ktorébypodľajehonázorumaliodôvodňovaťzastavenieexekúcie,nastalipouplynutílehoty
napodanienávrhunazastavenieexekúcieatovzhľadomnato,žepovinnínamietaliskutočnostitýkajúce

sa základného konania, zánik exekučného titulu, ktorý mal nastať podľa názoru povinných po uplynutí
jedného mesiaca od vykonateľnosti neodkladného opatrenia, teda ešte do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej
zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu
namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred

uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

18. Exekučný súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného
(povinných), prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov,
ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z

úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný
v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných
predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi
podaného návrhu.

19. Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol

bez toho, aby sa dopodrobna zaoberal jeho obsahom.

20. Navzdory koncentrácii konania sa exekučný súd zaoberal námietkami povinných, ktoré považoval za
relevantné na posúdenie vedenia exekúcie. Povinní namietali zánik exekučného titulu, nakoľko nemala
byť podaná žaloba vo veci vedenej pod sp. zn. 65C/15/2024 a preto mal exekučný titul zo zákona

vzmysleust.§336ods.3CSPzaniknúť.Kpredmetnejnámietkeexekučnýsúduvádza,žepreskúmaním
exekučného titulu zistil, že jeho účinnosť nie je viazaná na žiadne podanie žaloby a už vôbec nie
v konaní vedenom pod sp. zn. 65C/15/2024. Výrokom exekučného titulu boli povinní zaviazaní uhrádzať
sumu 290,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania vedeného na

Mestskom súde Košice pod sp. zn. 23C/37/2018, pričom uvedená skutočnosť doposiaľ nenastala a preto
je neodkladné opatrenia účinné a je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie.

21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v

celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacichvymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o

zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

25. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd
nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.