Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010351
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3824010351.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D. C., trvale bytom E. XX, trestne stíhanému pre prečin neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, na verejnom zasadnutí dňa 14. januára 2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. februára 2025,
sp. zn. 25T/21/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. februára 2025, sp. zn. 25T/21/2024, bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania

somamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa§173ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024
(ďalej aj len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že: „od presne nezistenej doby minimálne od
mesiaca jún 2023 najneskôr do 28.12.2023 na presne nezistených miestach najmä v Seredi, Prievidzi
a v Topoľčanoch od presne nestotožnených osôb opakovane kupoval a zadovažoval metamfetamín
(pervitín), ktorý si zadovážil aj v presne nezistenom čase a následne neoprávnene prechovával v dvoch
vrecúškach alobalu najneskôr do 16:30 hod. dňa 28.12.2023 v C. D. C., F. G. XXXX/X G. C. H. XX, kedy

ho po predchádzajúcom zákonnom poučení dobrovoľne pri domovej prehliadke vydal vyšetrovateľovi
PZ, a ktorý si zadovážil aj v presne nezistenom čase a následne neoprávnene prechovával v plastovej
uzatvárateľnej tube modro-bielej farby, ktorú mal umiestnenú v ponožke pravej nohy najneskôr do
18:00 hod. dňa 28.12.2023 v Bánovciach nad Bebravou v budove odboru kriminálnej polície OR
PZ v Bánovciach nad Bebravou, kedy ho po predchádzajúcom zákonnom poučení dobrovoľne vydal
vyšetrovateľovi PZ, pričom bolo zistené, že v predloženej stope č. 1 vydanej obžalovaným, a to v

poskladanom alobale sa nachádzal metamfetamín s prímesou MSM s obsahom 304 mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky 29% hmotnostných, ktoré obsahovalo 88 mg absolútneho metamfetamínu, v
predloženej stope č. 2 vydanej obžalovaným, a to v poskladanom alobale sa nachádzal metamfetamín s
prímesou MSM s obsahom 177 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,5% hmotnostných, ktoré
obsahovalo 114 mg absolútneho metamfetamínu a v predloženej stope č. 22 vydanej obžalovaným, a to
v okrúhlej plastovej nádobke oblepenej lepiacou páskou sa nachádzal metamfetamín s prímesou MSM

s obsahom 240 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 23,5% hmotnostných, ktoré obsahovalo 56
mg absolútneho metamfetamínu, pričom zadovážený metamfetamín (pervitín) delil na menšie dávky v C.
D. C., F. G. XXXX/X G. C. H. XX ako aj na iných doposiaľ nezistených miestach a následne predával a
zadovažoval rôznym odberateľom v Bánovciach nad Bebravou a v okolitých obciach, ktorí ho za účelom
zakúpenia drogy kontaktovali na tel. č. XXXX XXX XXX, pričom takto predal a zadovážil pervitín I. J.
od presne nezistenej doby mesiaca september 2023 v C. D. C., F. G. XXXX/X v byte č. XX najmenej

štyrikrát mesačne v presne nezistenom množstve vždy po jednej dávke za sumu 10,- eur, naposledy dňa
28.12.2023 v presne nezistenom množstve v ranných hodinách bez odplaty a predal pervitín J. C. odpresne nezistenej doby mesiaca august 2023 do 28.12.2023 na presne nezistených miestach v okrese
Bánovce nad Bebravou, v počte najmenej 4-5 krát po jednej dávke v sume za jednu dávku 10,- eur,
naposledy dňa 28.12.2023 v presne nezistenom čase v C. D. C., F. G. XXXX/X G. C. H. XX predal jeden

aj štvrť dielu pervitínu za sumu 20,- eur, ktorú sumu mal svedok C. vyplatiť v hotovosti neskôr, pričom v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov je metamfetamín (pervitín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 173

ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to

1 ks mobilný telefón značky Xiaomi Redmi modrej farby,
IMEI 1: 836683060343323/04, IMEI 2: 863683060343331/04, SIM karta spoločnosti Tesco mobile na
tel. č. XXXX XXX XXX, 3 ks sklenené fajky, 1 ks vrecka s označením "prášok MSM",
1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom a 1 ks čierna kožená kapsička s tým, že podľa § 60 odsek
5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Okresný súd zároveň podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Tr. zák. zároveň uložil obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

odvolanie proti výroku o treste a ochrannom opatrení v neprospech obžalovaného, ktoré dodatočne
písomne odôvodnil nasledovne:

„S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo
sa v plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený

trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.
zákona podľa môjho názoru vzhľadom na závažnosť spáchaného prečinu a jeho rozsah ako i osobu
obžalovaného je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel tak individuálnej,
ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel
u obžalovaného. Súčasne som názoru, že vo veci sú splnené všetky zákonné podmienky podľa

§ 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a § 74 ods. 1 Tr. zákona na uloženie ochranného protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou.

Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených v
§ 34 ods. 4 Tr. zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, pričom zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. I) Tr. zákona pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona.
Následne za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona určil konkrétnu výšku trestu odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov, ktorú výšku vzhľadom na spáchanie trestného činu, jeho následok, zavinenie, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval za primeranú a zároveň vzhľadom k potrebe
ochrany spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou a vzhľadom k potrebe prevýchovy páchateľa za

žiaducu. Súd vzal do úvahy, že obžalovaný predmetné návykové látky nielen konzumoval ale aj ďalej
distribuoval ďalším osobám, urobil vyhlásenie o vine, prihliadol na kritický postoj obžalovaného k trestnej
činnosti ako aj to, že od začiatku konania doznával spáchanie skutku, ktorý úprimne oľutoval
a zaviazal sa nič také neopakovať, výkon väzby obžalovaného, po prepustení z väzby sa riadne
zamestnal, prihliadol aj na kritický postoj obvineného vo vzťahu k návykovým látkam a jeho ochote

podrobiť sa liečeniu, správu z ÚVV Hava v zmysle ktorej vykazoval nedostatky, inak bol hodnotený
bezproblémovo, zároveň aj skutočnosť, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný podmienečnými
trestamiodňatiaslobodyavjednomprípademáodsúdeniezahladené,trestnejčinnostisadopustilpočas
plynutia skúšobnej doby za inú jeho trestnú činnosť, ktorej trestnosť však zanikla, priestupkovú minulosť
obžalovaného, závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a syndróm závislosti obžalovaného

od návykových látok a to pervitínu a marihuany, pričom posúdením predmetných okolností dospel
k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež
represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Súd obžalovanému neuložilochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou nakoľko mal za to, že neboli splnené zákonné
podmienky podľa § 74
ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa aktuálne nachádza na slobode a súdom uložený trest po

započítaní väzby v zmysle § 45 Tr. zákona tak už bude vykonaný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,

že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Zo základných zásad ukladania trestov zakotvených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a
nasledovných vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V rámci zásad pre ukladanie trestov je
nevyhnutné, aby súd prihliadol aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový
prospech v súvislosti s ktorou skutočnosťou je páchateľa potrebné postihnúť na majetku.

Podľa výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, súd pri určovaní druhu a
výmery trestu postupoval podľa ustanovení § 33a Tr. zákona a § 34
Tr. zákona, pričom obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona
s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. I)

Tr. zákona.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri

vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Páchateľovi trestného činu môže súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine
na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

Zustanovení§39ods.5Tr.zákonavyplýva,žeaplikáciacitovanéhoustanoveniajeprimárnefakultatívna
a musí zohľadňovať okrem iného aj kritéria vymedzené ustanoveniami
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona súd vychádzal zo skutočností spočívajúcich v
okolnostiach prípadu, spôsobu páchania trestnej činnosti, postoja páchateľa
k trestnej činnosti ako aj k možnostiam jeho nápravy. S poukazom najmä na okolnosti prípadu a pomery
páchateľa zastávam naopak názor, že všetky tieto skutočnosti nie sú v prípade obžalovaného jednotlivo

alebo v ich súhrne skutočnosťami, ktoré sú natoľko mimoriadne
a výnimočné, že by odôvodňovali voči obžalovanému A. B. postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona.Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa z formálno-právneho hľadiska dopustil na úseku drogovej
kriminality prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý dovoľuje Trestný

zákon obžalovanému podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov.
Súd však uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda o 4
mesiace kratšiu výmeru trestu odňatia slobody, než ako by tomu bolo bez aplikácie ustanovenia § 39
ods. 5 Tr. zákona.

Požívanie ako i nakladanie s návykovými látkami malo v živote obžalovaného nie krátkodobo popredné
miesto a to napriek škodlivým aj kriminogénnym následkom, ktoré vyvrcholili v stíhanej trestnej
činnosti a súčasne v jeho doposiaľ najzávažnejšej protiprávnej činnosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaný bol dlhodobo pravidelným užívateľom návykových látok, najmä pervitínu. Zo
záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia k duševnému stavu
obžalovaného vyplýva, že u obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych

látok, konkrétne pervitínu a marihuany. Z ďalších záverov znalca si dovolím upriamiť pozornosť najmä
na skutočnosť, že závislosť obžalovaného bola plne rozvinutá s potrebou denného užívania pervitínu
a to i viackrát za deň, z ktorého dôvodu boli jeho ovládacie schopnosti vo vzťahu k potrebe držať
a zabezpečovať si drogu pre svoju potrebu aj vo väčšom množstve zmenšené, avšak nevýznamné,
forenzne nepodstatne. Obžalovaný v čase spáchania činu pritom vedel plne rozpoznať protiprávnosť

svojho konania.

Z hľadiska charakteru trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu poukazujem najmä na
skutočnosť, že obžalovaný od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca jún 2023 najneskôr do
28.12.2023 v Seredi, Prievidzi a v Topoľčanoch opakovane kupoval a zadovažoval návykovú látku

pervitín, ktorý následne neoprávnene prechovával a užíval nielen pre osobnú potrebu ale delil na menšie
dávky a predával a zadovažoval v Bánovciach nad Bebravou
a v okolitých obciach ďalším konzumentom a to minimálne J. C. a I. J.. Takéto konanie vykazuje príznaky
systematickosti, v rámci ktorej mal obžalovaný vybudovanú sieť stálych odberateľov a dodávateľov.

Obžalovaný sa týmto konaním dopustil stíhaného prečinu, čo nemožno v žiadnom smere s prihliadnutím
k spôsobu páchania trestnej činnosti a gradácií páchanej trestnej činnosti obžalovaným aj s prihliadnutím
k jeho doterajšej trestnej činnosti považovať za ojedinelé zlyhanie z jeho strany. Súd v danom smere
nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v dobe páchania stíhanej trestnej činnosti bol obžalovaný dvakrát
odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol

odsúdený, pričom
aktuálne stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré
mu taktiež nebolo dostatočnou výstrahou pred páchaním závažnej drogovej
trestnej činnosti. Na uvedenom závere podľa môjho názoru nemení nič skutočnosť, že posledné
odsúdenie obžalovaného uvedené pod bodom 2. v registri trestov doposiaľ zahľadené nebolo, pričom

nie je rozhodujúce, že išlo o trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)
Tr. zákona účinného do 05.08.2024, pri ktorom trestnosť tohto trestného činu zanikla. Z uvedeného
dôvodu je nevyhnutné konštatovať u obžalovaného aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona.

Je tiež potrebné prihliadnuť k skutočnosti, že celkovo znaky konania obžalovaného sa do istej miery
približujú znakom vyšších kvalifikovaných skutkových podstát pri takejto trestnej činnosti. Nemožno
prehliadať, že obžalovaný návykovú látku - pervitín predával a zadovažoval ďalším minimálne dvom
stotožneným osobám a to svedkovi C. a svedkovi J..

Samotný charakter konania obžalovaného navyše vykazoval znaky opakovanosti
a mnohosti útokov za účelom ďalšieho zabezpečenia návykovej látky nielen pre svoju osobu. Tiež
osobitne poukazujem na skutočnosť, že obžalovaný sa dopúšťal páchania trestného činu aj za účelom
získania prostriedkov pre ďalšie zabezpečenie návykovej látky napriek tomu, že riadne vykonával
pracovnú činnosť z ktorej mal pravidelný a dostatočný príjem.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného a jeho vzťahu k dodržiavaniu právneho poriadku nemožno
opomenúť ani priestupkové postihnutia v celkovom počte štyroch záznamov na úseku cestnej premávkyaprotimajetku,akoanizistenénedostatkypočasvýkonuväzby,ktoréodporujújehovlastnejproklamácii,
že chce zmeniť svoj život.

Podľa môjho názoru najmä za takto zvýraznených okolností zisteného stavu veci nemožno v trestnej
veci obžalovaného vzhliadnuť dobrodenie Trestného zákona spočívajúce
v ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zákona. Navyše ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže
byť sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Ustanovenie § 39 Tr. zákona je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“, z

čoho je možné vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých okolnostiach a fakultatívne. Zistené
okolnosti prípadu nesvedčia tomu, že by práve v nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39
ods. 5 Tr. zákona a samotné vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré bolo súdom prijaté, by malo byť u
obžalovaného s prihliadnutím k vyššie uvedenému zohľadnené výlučne ako poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. l), písm. n)
Tr. zákona.

Z uvedených dôvodov považujem uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky
aj v spojení s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, za neprimerane mierny trest, ktorý nepovedie
k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona. Uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám

rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na závažnosť, spôsob a okolnosti spáchaného
trestného činu a pomery páchateľa, predovšetkým na vyššie osobitne uvedené skutočnosti, je uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.
zákona, na ktoré vo veci nie sú splnené zákonné podmienky, neprimerane mierny. Takto uložený trest
nemôže v žiadnom prípade pozitívne pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny

život. Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani z hľadiska verejného záujmu voči ostatným členom
spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných
členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Súčasne takýto trest nemôže dostatočne
vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.
zákona spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Súčasne som názoru, že vo veci sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 73
ods.2písm.c)Tr.zákonaa§74ods.1Tr.zákonanauloženieochrannéhoprotitoxikomanickéholiečenia
ústavnou formou za súčasného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.

poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/21/2024-367 zo dňa 26.02.2025
vo výroku o treste a ochrannom opatrení a podľa § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona
vzneníúčinnomod06.08.2024spoužitím§38ods.2Tr.zákonaspoukazomna§36písm.l),písm.n)Tr.
zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom upravenej trestnej

sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, podľa § 60 ods. 1 Tr. zákona vysloví trest prepadnutia v napadnutom
rozsudku označených vecí a podľa § 73 ods. 2 písm. c)
Tr. zákona a § 74 ods. 1 Tr. zákona uloží obžalovanému ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou
formou.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť tak, ako je to uvedené v petite
odôvodnenia odvolania prokurátora.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o konaní verejného
zasadnutia včas upovedomený, bol riadne poučený, pričom ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal
o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v texte
tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal
v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku okresného súdu o uloženom treste a ochrannom opatrení, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu

sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu
o uloženom treste a ochrannom opatrení obžalovanému vyplýva, že prokurátor namietal použitie
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. v prejednávanom prípade obžalovaného, v dôsledku čoho prokurátor

považoval uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za neprimerane mierny. Prokurátor tiež mal
za to, že vo veci sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a § 74
ods. 1 Tr. zákona na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou za súčasného
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. V podanom odvolaní prokurátor identifikoval vady
rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu o uloženom treste odňatia slobody a ochrannom opatrení, senát odvolacieho súdu dospel k záveru
o nedôvodnosti odvolacích námietok prokurátora.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora voči výrokom o uloženom treste odňatia slobody, z odôvodnenia
podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli
okresný súd k uloženiu predmetného trestu odňatia slobody. Na základe preskúmania veci ani odvolací
súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní tohto trestu obžalovanému
nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Pri ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu

je potrebné dôsledne prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj
na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého
na okolnosti, uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte
prejednávaného prípadu je nevyhnutné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle uvedeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom
všetkých podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste
odňatia slobody a ochrannom liečení.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.
správne prihliadol na všetky rozhodné skutočnosti. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť,
že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a na skutočnosť, že
obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal, významným spôsobom napomoholsúdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Túto okolnosť je nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu
významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu, a to aj uložením trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. Odvolací

súd dospel k záveru, že pre aplikáciu tohto ustanovenia boli v posudzovanom prípade splnené všetky
zákonné podmienky.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania a závažnosť činu obžalovaného na základe zistených skutočností
prípadu, významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd

poukazuje na to, že samotná závažnosť spáchaného trestného činu je vyjadrená jeho trestnou sadzbou,
zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe okresným súdom správne zistených
skutočností, významných pre posúdenie závažnosti spáchaného trestného činu, v posudzovanom
prípade ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o jeho zvýšenej
závažnosti nad rámec skutkovou podstatou spáchaného činu predpokladanej základnej závažnosti činu.
Okresný súd tiež správne prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný

pre rôznu trestnú činnosť podmienečnými trestami odňatia slobody, s tým, že v jednom prípade má
odsúdenie zahladené a v prípade druhého odsúdenia toto doposiaľ zahladené nebolo, avšak išlo o
odsúdenie za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku, kde po novele Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. trestnosť tohto trestného
činu zanikla. Tu je potrebné zdôrazniť, že obžalovanému, vzhľadom na určité sklony k porušovaniu

záujmov chránených Trestným zákonom, okresný súd uložil trest v najprísnejšej forme, a to trest odňatia
slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu. Odvolací súd považuje za potrebné tiež dodať, že na
základe novelizácie Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností nemá dopad na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Prípadné nesprávne priznanie, resp.
nepriznanie konkrétnej poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu by

preto nezakladalo odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., teda porušenie ustanovenia
Trestného zákona, ale odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že uložený trest je
neprimeraný.

S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd však správne pri ukladaní trestu

obžalovanému zohľadnil nielen skutočnosti v neprospech obžalovaného, ako ich uvádzal prokurátor,
ale aj tie v jeho prospech a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby v trvaní osem mesiacov, zohľadňujúc pritom aj súbežné uloženie trestu prepadnutia
veci a ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou obžalovanému. Preto odvolací súd
nedospel k záveru o existencii odvolaním prokurátora uplatnených dôvodov odvolania podľa § 321 ods.

1 písm. d), písm. e) Tr. por.

K odvolacej námietke prokurátora ohľadom uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia
ambulantnou formou a nie ústavnou formou, podľa záveru odvolacieho súdu okresným súdom
správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd

poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby bolo
v prípade obžalovaného nevyhnutné uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Záver okresného súdu je správny a odôvodnený aj záverom znalca, ktorý obžalovanému navrhol
uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom zároveň konštatoval, že pobyt
obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, keďže netrpí

psychotickými komplikáciami svojej závislosti, ani sa u neho nejedná o depravačné toxikomanické
zmeny a ani nie je primárne agresívnou štruktúrou osobnosti. V posudzovanom prípade možno
očakávať splnenie účelu ochranného liečenia aj v prípade tejto formy. Zároveň je potrebné dodať, že
obžalovanému bol síce uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený,
avšak obžalovaný bol v čase rozhodovania okresného súdu napadnutým rozsudkom, ako i v čase

rozhodovania odvolacieho súdu stíhaný na slobode a uložený trest odňatia slobody po započítaní väzby
v zmysle § 45 Tr. zák. už je vykonaný.

Preto odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti aj tejto odvolacej námietky prokurátora.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371
ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.