Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206990
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125206990.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý
pobyt C. XXX/XX, D., proti žalovanému: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Jaslovské Bohunice
360, IČO: 35 946 024, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 11. novembra 2025 č. k. 31C/71/2025-15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) odmietol žalobu na obnovu konania
a druhým výrokom (II.) nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 397, § 400, § 403, § 404, § 405, § 406, § 143 CPS (Civilný sporový poriadok zákon č.
160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).
1.1. Vecne zdôvodnil, že žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24C/91/2014, v ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 25.1.2018 č.
k. 24C/91/2014-536 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2018 (po odmietnutí odvolania žalobcu,
ktorý vystupoval v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného, uznesením Krajského súdu

v Trnave zo dňa 17.9.2018 č. k. 11Co/157/2018-587).
1.2. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca podal žalobu na obnovu konania oneskorene, keďže
nedodržal objektívnu trojročnú zákonom stanovenú lehotu na podanie takejto žaloby, pretože lehota
uplynula ešte v roku 2021 a žaloba bola podaná 9.9.2025.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno síce podať
žalobu na obnovu konania, avšak výlučne z dôvodov podľa § 404 písm. a) až c) CSP (t.j. a) ak bol

trestnýrozsudok,napodkladektoréhosavcivilnomkonanípriznaloprávo,neskôrpodľatrestnoprávnych
predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní
nebolo možné použiť, c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e) CSP, teda c) ak
bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní; d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom
rozsudkukzáveru,žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladné

ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
spravodlivým zadosťučinením; e/ ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné).
1.4. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby na obnovu konania, ktorej podanie žalobca odôvodňoval
ustanovením § 397 písm. c) CSP („trestný čin podvodu spoločnosti žalovanej je nespochybniteľný
tým, že sa pokúšali cez exekútora obohatiť sa dvakrát v tej istej súdnej veci; E. F. sa dopustila

trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti, tým že odignorovala
resp. spochybnila svoje vlastné uznesenie, ďalej v konaní, kde zneužila skutočnosť, že nový zákon,vtedy Civilný sporový poriadok, bude nápomocný žalobcovi tým, že vzájomnú žalobu (žalobcu) vyčlení
na samostatné konanie a tým ju premlčí, a odignorovala fakt, že ak by bola výpoveď platná, hmotná
zodpovednosť zaniká dňom výpovede“).

1.5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade dôvodu žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. c)
CSP sú subjektívne podozrenia žalobcu, že bol spáchaný trestný čin bez akejkoľvek právnej relevancie,
pretože iba právoplatné odsúdenie za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou, za
splnenia ďalších zákonných podmienok, predstavuje dôvod pre obnovu konania podľa § 397 písm. c)
CSP. Existencia dôvodov uvedených v § 404 CSP, umožňujúcich podať žalobu na obnovu konania i po

uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, nebola tak v prejednávanej veci preukázaná a preto bola žaloba
na obnovu konania odmietnutá ako oneskorene podaná (§ 413 ods. 1 písm. a/ CSP).
1.6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP
ačlánkom4ods.1,2CSP,tedazásadouúspechu.Zdôvodu,žežalovanábolavcelomrozsahuúspešná,
vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z dôvodu, že žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli, i s prihliadnutím na princíp racionálneho zákonodarcu (článok 4 ods. 2 CSP), náhrada trov

konania žalovanej priznaná nebola.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a nariadenie
predbežného prejednania sporu v zmysle § 168 CSP. Súčasne navrhol (ak by odvolací súd mienil
odvolaniu nevyhovieť), nariadenie pojednávania na odvolacom súde podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa

ktorého ustanovenia na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2.1. Podľa názoru žalobcu objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola splnená
a samotnému obnovenému konaniu predchádza predbežné prejednanie sporu podľa § 168 až § 170
CSP, na ktorom súd zisťuje či sú splnené podmienky pre začatie konania, prípadne prijme opatrenia na

odstránenie zistených nedostatkov. Na predbežnom prejednaní sporu by súd mohol navyše preskúmať
aj existenciu dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. d) a e) CSP.
2.2. Subjektívne úvahy zákonnej sudkyne prezentované v napadnutom uznesení, o nedisponovaní
odsudzujúcim rozsudkom v trestnom konaní, sú podľa názoru žalobcu nesprávne. Zákon nestanovuje,
že trestná činnosť musí byť preukázaná právoplatným odsudzujúcim rozsudkom v trestnom konaní, teda

dôvody odmietnutia žaloby nemajú oporu v zákone
2.3. Dňa 11.6.2025 žalobcovi bola doručená informácia exekútora, že žalovaná neustále vymáha
peňažné plnenie dvakrát v tej istej veci. V súdnom konaní 24C/91/2014 je reťazená trestná činnosť až
do dnešného dňa.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 357
písm. c/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

6. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa

trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

7. Podľa § 397 písm. c) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní.8. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia
byť dané osobitné zákonom stanovené dôvody.

9. Možnosť vecného prejednania žaloby na obnovu konania je však viazaná na objektívny stav
prípustnosti obnovy konania proti príslušnému rozhodnutiu, ako aj na subjektívne oprávnenie účastníka
napadnúť rozhodnutie žalobou na obnovu konania, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia žalobcu
ako strany konania.

10. V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu
konania zamietne. V taxatívne určených prípadoch, ešte predtým, ako by rozhodoval o povolení obnovy
konania, môže súd žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť (§ 413 ods. 1
písm. a) až e) CSP). Jedným z dôvodov odmietnutia žaloby na obnovu konania je, že bola podaná
oneskorene (§ 413 ods. 1 písm. a) CSP).

11. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje (§ 403 CSP). Ide
okombináciudvochdruhovlehôt,atosubjektívnej,ktorejzačiatokjestanovenýsubjektívnymokamihom,
keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy
konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť (§ 403 ods.

1 CSP). Začiatok objektívnej lehoty je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia a žalobu na
obnovu konania treba podať najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 403
ods. 2 CSP). Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená,
že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od
právoplatnosti napádaného rozhodnutia.

12. V ustanovení § 404 CSP sú taxatívne stanovené výnimky, pripúšťajúce, aby bola žaloba na obnovu
konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

13. Súd prvej inštancie sa správne najskôr, pred vecným prejednaním žaloby na obnovu konania,

zaoberal objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania, ktorou je zachovanie
zákonných lehôt. Vzhľadom na dátum právoplatnosti žalobou napádaného rozsudku (dňa 21.3.2018),
dôvodne dospel k záveru o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania (dňa 9.9.2025), a to po
uplynutí objektívnej trojročnej lehoty (§ 403 ods. 2 CSP).

14. Prihliadajúc na žalobou označený dôvod obnovy konania § 397 písm. c) CSP (ak bolo rozhodnuté
v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby
zúčastnenej na konaní), súd prvej inštancie opodstatnene skúmal objektívnu podmienku prípustnosti
žaloby na obnovu konania z hľadiska splnenia zákonnej podmienky podľa § 404 písm. c) CSP, teda ak
ide o dôvod obnovy konania uvedený v § 397 písm. c) CSP, ktorý je založený na spáchaní trestného

činu sudcom, iným subjektom konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, v dôsledku ktorého bolo
rozhodnuté v neprospech strany.

15. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že spáchanie trestného činu uvedenými osobami bolo vyslovené
v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní, a takúto skutočnosť ani netvrdil (podľa názoru žalobcu sa

právoplatnýodsudzujúcirozsudokvydanývtrestnomkonanítunevyžaduje),súdprvejinštanciedôvodne
konštatoval nesplnenie objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, pretože nešlo
o jednu z taxatívne stanovených výnimiek, pripúšťajúcich, aby bola žaloba na obnovu konania podaná
aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (§ 404 písm. c)
CSP v spojení s § 397 písm. c) CSP).

16. Žiada sa dodať, že jednou zo zložiek práva na spravodlivý proces, je aj prezumpcia neviny (podľa
článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu). Podstata zásady
prezumpcie neviny spočíva v tom, že osoba obvinená zo spáchania trestného činu alebo osoba, proti

ktorejsavedietrestnékonanie,sapovažujezanevinnúaždomomentu,kýmsúdnevyslovíprávoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, ktorá bola preukázaná zákonným spôsobom.17. V prejednávanej veci žalobca netvrdil ani konkrétne trestné konanie vedené voči sudcovi, inému
subjektu konania alebo inej osobe zúčastnenej na konaní, pre trestný čin v dôsledku ktorého bolo
rozhodnuté v neprospech žalobcu. V prípade, že spáchanie takéhoto trestného činu uvedenými osobami

by bolo v budúcnosti vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní, žalobcovi nebráni v podaní
novej žaloby na obnovu konania súdne rozhodnutie o odmietnutí žaloby.

18. Pre prvú fázu obnovy konania (konanie o návrhu na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď
povolenie obnovy konania alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania, prípadne jej odmietnutie)

ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie (§ 156 a nasl. CSP) platia len primerane (§ 409 CSP).
Z povahy veci vyplýva, že pre túto prvú fázu budú vylúčené ustanovenia týkajúce sa dispozície konaním
a jeho predmetom (s výnimkou späťvzatia žaloby na obnovu konania). Prvú fázu obnovy konania tak
strany nemôžu napríklad skončiť zmierom.

19. Podľa § 413 CSP súd rozhoduje o odmietnutí žaloby bez nariadenia pojednávania, v danom prípade

v súvislosti s posudzovaním objektívnych podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania, teda bez
vecného posudzovania tejto žaloby (§ 414 CSP). Inštitút predbežného prejednania sporu (§ 168 CSP
a nasl.) má však slúžiť ako nástroj zefektívnenia a zrýchlenia koncentrovaného sporového konania,
pričom účelom a cieľom tohto inštitútu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných
možností, vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Vzhľadom na prvú fázu obnovy konania

(t.j.konaniaomimoriadnomopravnomprostriedku)aprocesnýcharakternapadnutéhorozhodnutiasúdu
prvej inštancie (§ 413 ods. 1 písm. a) CSP), nebol daný zákonný dôvod pre nariadenie predbežného
prejednania sporu v zmysle § 168 CSP a nasl., ako to namietal žalobca v podanom odvolaní. Inštitút
predbežného prejednania sporu má pritom fakultatívny, nie obligatórny charakter. K argumentu žalobcu
v odvolaní, že na predbežnom prejednaní sporu súd môže preskúmať „či sú navyše“ dôvody na obnovu

konania podľa § 397 písm. d) a e) CSP je potrebné uviesť, že v žalobe na obnovu konania uvedené
dôvody neboli uplatňované ani tvrdené (existencia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
SúdnehodvoraEurópskejúnie,RadyEurópskejúniealeboKomisie,ktoréjeprestranyzáväzné),pričom
dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania
(§ 408 CSP).

20. S poukazom na vyššie uvedené nebol daný dôvod ani na nariadenie pojednávania v odvolacom
konaní, keďže nevznikla potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie, vzhľadom na napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie procesného charakteru, a teda nebol daný ani preukázaný dôležitý
verejný záujem v zmysle § 385 ods. 1 CSP odôvodňujúci nariadenie odvolacieho pojednávania (ktorý

žalobca nekonkretizoval).

21.Odvolacísúdpodľa§387ods.1CSPnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalovanej, ktorej podľa § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že

žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, náhrada trov konania žalovanej
priznaná nebola.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, vznikol jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi, v odvolacom konaní neúspešnému. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).

23. V posudzovanej veci žalovanej podľa obsahu spisu v odvolacom konaní trovy nevznikli a náhradu
trov v odvolacom konaní si neuplatňovala. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté
tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.