Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011905
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011905.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr. Jána
Odnogu a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E.,
trvale bytom F. XX, aktuálne bytom G. D. H. XXX, I. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO
a ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 26. februára 2026 prejednal sťažnosť prokurátorky
Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 10PP/1/2025 zo dňa 26.01.2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátorky
z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/49/2022 zo dňa 05.02.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/26/2024 zo dňa 22.01.2025 bol A. B. odsúdený pre prečin

nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil
dňa 22.07.2025, a ktorý má predpokladane vykonať dňa 22.07.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10PP/1/2025 zo dňa 26.01.2026 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.
por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu bola podľa § 68 ods. 1
Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky a súčasne bol nad ním nariadený probačný dohľad
v trvaní 2 (dva) roky spolu
so zákazom kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák., s povinnosťou

nepriblížiť sa k poškodenej podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. a s povinnosťou zamestnať sa alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátorka podala proti nemu v zákonnej
lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného. V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátorka uviedla, že
u odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je splnená materiálna podmienka podmienečného

prepustenia spočívajúca v predpoklade vedenia riadneho života v budúcnosti. Prokurátorka poukázala
na trestnú minulosť odsúdeného, ako aj na obsah hodnotenia ústavu, týkajúci sa čiastočne kritického
postoja k spáchanej trestnej činnosti. Predmetný skutok síce formálne akceptuje, vinu ale príliš necíti,
pretože nemá pocit, že by svojej partnerke nejako ublížil. Okrem aktuálne vykonávaného odsúdenia
má podľa odpisu z registra trestov evidovaných ďalších 8 záznamov, opakovane pre majetkovú trestnú
činnosť, ďalšie odsúdenia aj pre ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (0T/49/2015) a nebezpečné

vyhrážanie (1T/59/2021), pričom vo výkone trestu je po prvýkrát a predchádzajúce odsúdenia sú
zahladené. Vychádzajúc z obsahu trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/49/2022, tak ajv trestnej veci sp. zn. 1T/59/2021 bola poškodenou tá istá osoba, a to bývalá družka odsúdeného. Ani
jeho opakované odsúdenia na jeho správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, neviedli u neho k náprave
a polepšeniu v smere vedenia riadneho života a opätovne páchal trestnú činnosť. Možno ustáliť, že

odsúdený je osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti, čo súd dostatočne nezohľadnil.
Recidíva odsúdeného svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno očakávať, že by v budúcnosti viedol
riadny život. V prípade odsúdeného by mala do popredia vystúpiť represívna zložka trestu a aby
uložený trest vykonal v celom rozsahu. Prokurátorka v tejto súvislosti poukázala na to, že predpokladaný
koniec trestu je až 22.07.2026. Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby krajský súd napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie zamieta.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril odsúdený. Uviedol, že si uvedomuje a ľutuje chyby, ktoré
v minulosti urobil. Odsúdený si je vedomý, že mal vzniknuté problémy riešiť zákonnou cestou a nie
konaním, ktoré ho priviedlo pred súd. Od odsúdenia sa jeho život zásadne zmenil a plne si uvedomil

následkysvojhokonania.Odroku2021žijevstabilnompartnerskomvzťahu,spartnerkousastarajúojej
dve deti, pričom majú aj spoločného syna, v najbližších týždňoch očakávajú narodenie dcéry a odsúdený
sa chce postarať o deti. Odsúdený je trvalo zamestnaný, žije riadnym a usporiadaným životom a nechce
sa vrátiť k spôsobu života, ktorý viedol k odsúdeniu. Odsúdený zdôraznil, že predchádzajúce odsúdenia
sú už dávno zahladené a ich pripomínanie považuje za neopodstatnené. Počas výkonu trestu odsúdený

splnil všetky formálne aj materiálne podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., kedy dodržiaval poriadok,
pracoval, správal sa slušne a snažil sa preukázať, že je pripravený viesť riadny život na slobode.
Z uvedených dôvodov odsúdený navrhuje, aby krajský súd sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátorky nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe
opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.

Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že prokurátorka
v dôvodoch sťažnosti ani nenamietala existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na

druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej

miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby

odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež
za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje
do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia
slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k

opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátorky, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty

rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,
preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním

dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom
sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k

záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené

skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát
vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni stráženia, je stabilizované a na požadovanej úrovni. Napokon
z hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplýva záver, že odsúdený doteraz vykonával trest odňatia slobody

v podstate len príkladne, so slušným správaním a vystupovaním, o čom svedčí skutočnosť, že sa na
špecifické podmienky adaptoval
bez problémov a bol zaradený do otvoreného oddelenia v Opatovciach. Z hodnotenia ústavu pritom
nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie
dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Zároveň u odsúdeného nebolo zistené žiadne

porušenie interných predpisov či akékoľvek udelenie disciplinárneho trestu. Odsúdený sa zúčastňuje
edukatívnych aktivít zameraných na problematiku návykových látok a zdravovedy, zapája sa do činností
prevšeobecnýrozvojosobnostiavrámciúdržbárskehokrúžkusapodieľanarôznychdrobnýchprácach.
Pracovne je zaradený
na nestráženom pracovisku s voľným pohybom mimo ústavu, kde vykonáva údržbárske práce vo

fakultnejnemocnicivTrenčíne,pracovnépovinnostisiplnízodpovedne,nadriadenívyjadrujúspokojnosť
s prácou odsúdeného a neboli u neho zaznamenané žiadne negatívne poznatky. Ústav nakoniec
odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Preto podľa názoru
krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov odňatia slobodyplnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátorky, že odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej
trestnej činnosti, krajský súd uvádza, že odsúdený si z hľadiska svojho vyjadrenia pred súdom prvého
stupňa dostatočne uvedomuje, čo spáchal, pričom svoje konanie oľutoval
a vyjadril odhodlanie viesť do budúcna riadny život s tým, že po prepustení má možnosť vrátiť sa naspäť
do zamestnania ako obchodný zástupca pre spoločnosť O2 a T-Mobile. Pritom ani ústav na výkon trestu

nekonštatoval, že by nevyjadroval ľútosť s tým, že u neho možno badať „len“ prvky ospravedlňovania,
keď nad spáchaným trestným činom prejavuje ľútosť, skutok akceptuje, pričom vinu príliš necíti, pretože
nemá pocit, že by bývalej partnerke nejako ublížil, avšak na druhej strane s bývalou partnerkou sa
nekontaktuje, pred výkonom trestu viedol už riadny život s novou partnerkou, z čoho možno vyvodiť
záver, že odsúdený si uvedomil následky svojho protiprávneho konania. Podľa názoru krajského súdu
len čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti nemôže byť jediným dôvodom

pre záver, že by nespĺňal prvú materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie.

Z týchto dôvodov sa krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého v správaní
odsúdeného vo výkone trestu došlo k preukázanému zlepšeniu. Zo správania odsúdeného pritom
nevyplynulo že by sa jednalo o účelové konanie, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení

podmienok pre podmienečné prepustenie. Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver
okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie tak, ako to má
na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený
v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne.
Krajský súd konštatuje, že odsúdený síce má v odpise z registra trestov evidovaných 8 záznamov, avšak
v 7 evidovaných prípadoch boli odsúdenému uložené podmienečné tresty odňatia slobody, kedy sa vo
všetkých skúšobných dobách odsúdený osvedčil, t.j. všetky tieto odsúdenia už má zahladené, ďalej bolo

odsúdenému podmienečne zastavené trestné stíhanie a uložený peňažný trest, a zároveň v 5 prípadoch
ide o viac ako
19-ročnétrestnéveci(záznamy).PokiaľideoodsúdeniavtrestnýchveciachvedenýchOkresnýmsúdom
Trenčín pod sp. zn. 1T/59/2021 pre prečin nebezpečného vyhrážania a Okresným súdom Poprad pod
sp. zn. 6T/49/2022 pre prečin nebezpečného prenasledovania (aktuálne vykonávaný trest), krajský súd

konštatuje, že spáchanie obidvoch trestných činov síce bolo vo vzťahu k totožnej osobe poškodenej
(bývalej partnerke odsúdeného), avšak uvedená skutočnosť sama o sebe nepredstavuje prekážku pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď v trestnej veci sp. zn. 6T/49/2022 bol
skutok páchaný v období
od 04/2021 do 08/2021, pričom od uvedeného obdobia odsúdený nebol v žiadnom kontakte

s poškodenou a do nástupu aktuálneho výkonu trestu dňa 22.07.2025 viedol na slobode riadny život,
zamestnal sa, s aktuálnou partnerkou si založil rodinu a nespáchal žiadny trestný čin. Taktiež je potrebné
prihliadnuť k tomu, že na trestnú minulosť odsúdeného nie je možné nazerať len podľa počtu záznamov
evidovaných v registri trestov. V tomto smere nemožno opomenúť tú skutočnosť, že na odsúdeného
pred spáchaním trestného činu, pre ktorú má byť

v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo pôsobené výkonom nepodmienečného trestu
odňatia slobody, odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát.
S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal
skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel
od prokurátorky, ktorá poukázala len na negatívne poznatky súvisiace s osobou odsúdeného. Doterajší

čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody aj podľa názoru krajského súdu odsúdený využil na to,
aby si uvedomil škodlivosť svojho konania, pre ktoré sa „ocitol“
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom prejavil aj odhodlanie zmeniť svoj život, ktoré považoval krajský
súd za uveriteľné. Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k
záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne
preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa mádopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu
spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa názoru krajského súdu budú
efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Tieto okresným súdom „určené podmienky“ podmienečného prepustenia sú spôsobilé dovŕšiť nápravu
odsúdeného i na slobode, a podľa názoru krajského súdu sú schopné dostatočne eliminovať možnosti
opakovaniaprotiprávnehokonaniaodsúdenéhopodhrozbouvykonaniasizvyškutrestuodňatiaslobody.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.