Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPno/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202887
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1224202887.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. B. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/X, D., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Námestie sv.

Michala 11, Hlohovec a otca: B. E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, D., zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava,
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, po podaní odvolania proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 17P/121/2024-396 zo dňa 29.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, v ktorom
súd prvej inštancie na návrh matky rozsudkom č. k. 17P/121/2024-396 zo dňa 29.05.2025 zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/165/2019 - 175 zo dňa 09.12.2020 tak, že otec je
povinnýprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťasumou700,-eurmesačne,ktorújeotecpovinnýzasielať
k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 11.09.2024
(výrok I.), zročné výživné za obdobie od 11.09.2024 do 29.05.2025 spolu v sume 3 827,- eur, povolil

zameškané výživné otcovi splácať v splátkach vo výške 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok (výrok II.), v zostávajúcej časti zostal predmetný rozsudok nezmenený (výrok
III.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Proti rozsudku
podal otec odvolanie, ktoré sa vedie na odvolacom súde pod sp. zn. 13CoP/222/2025.

2. V priebehu odvolacieho konania bol doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhal povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 280,- eur mesačne k
rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že
nesúhlasí s určenou výškou vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa určenú v rozsudku súdu prvej
inštancie, voči ktorému podal odvolanie. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď zvýšil výživné
na maloletú na 700,- eur, pretože nie je schopný takto vysoké výživné uhrádzať. Zastáva názor, že tak
ako je potrebné sledovať a zisťovať zmenu pomerov na strane oprávneného, tak je nutné skúmať zmenu

pomerov aj na strane povinného. Súd prvej inštancie absolútne nevzal do úvahy fakt, že dôvody na
zníženie/zvýšenie možno hľadať, tak na strane oprávneného (znížili sa jeho potreby), ako aj na strane
povinného (zvýšil sa počet jeho vyživovacích povinností, znížili sa jeho príjmy bez jeho zavinenia a
pod.). Už v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti súdu deklaroval, že je invalidný dôchodca, ktorého
srdce po dvoch infarktoch myokardu funguje takmer na 30 %, pričom tieto skutočnosti boli v konaní vo
veci samej riadne otcom preukázané. V auguste 2025 bol dokonca hospitalizovaný v nemocnici a bol

mu odstránený žlčník, čo znamenalo ďalšie komplikácie, diéty, náklady na stravu, atď. Taktiež v konaní
preukázal, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Napriek týmto skutočnostiamsúd neprihliadol na jeho pomery, ktoré mu fakticky nedovoľujú uhrádzať výživné na maloletú dcéru vo
výške celkových 800,- eur (bežné + zameškané výživné). Dňa XX.XX.XXXX sa mu narodilo ďalšie dieťa
v súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť, že zabezpečenie základnej výbavy pre novorodenca prebieha

výlučne v režime krajnej finančnej úspornosti. Čo sa týka jeho finančných možností za posledných
12 mesiacov (02/2025 – 01/2026) tieto predstavujú mesačný priemer vo výške 2 992,81 eur, ktorý je
výrazne ovplyvnený jednorazovými položkami ako započítanie 13. a 14. platu, koncoročných odmien,
príp. prémií, ktoré nepredstavujú nárokovateľnú zložku mzdy a ich vyplatenie je výlučne na rozhodnutí
zamestnávateľa. Nedá sa preto predpokladať, že by tieto zložky mohli byť pravidelne započítavané do

jeho príjmov. Povaha čiastočného invalidného dôchodku je kompenzačná, t. j. má vyrovnávať zníženú
pracovnú schopnosť v dôsledku zdravotného stavu. Takýto dôchodok nemá byť posudzovaný ako
štandardnýpríjem,ktorýzvyšujefinančnúaživotnúúroveň,aleakonáhradazačiastočnúinvaliditu,ktorá
znemožňuje plnohodnotnú prácu. Čo sa týka súčasnej vyživovacej povinnosti k maloletej vo výške 800,-
eur(bežné+zameškanévýživné),tátovýškajeprejehorodinudlhodobofinančneneudržateľnáavpraxi
znemožňujemožnosťzabezpečiťrovnakúživotnúúroveňarovnakézaobchádzanievšetkýchmaloletých

detí otca. Situáciu taktiež komplikuje potreba zmeny školy pre maloletého syna otca z dôvodu šikany
zo strany pedagogického pracovníka. Jeho výdavky otca za mesiac 01/2026 sú vo výške 3 594,50,-
eur, pričom ide o nevyhnutné náklady na bývanie, energie, výživné, úvery, stravu, lieky, dopravu, školu
a základné životné potreby. V najbližšom období ho čakajú ďalšie nevyhnutné výdavky, nakoľko jeho
maloletý syn je objednaný k zubnému lekárovi, pričom odhadovaná suma za lekárske vyšetrenie je

približne50,-eur.Taktiežotecočakávavyššienákladyspojenéspôrodommanželkyanarodenímsyna,s
tým spojené zvýšené náklady na pohonné látky, zabezpečenie potrieb pre novorodenca (mlieko, plienky
a pod.). V neposlednom rade otec bude musieť vykonať dlhodobo odkladaný (6 mesiacov) pravidelný
servis motorového vozidla. Poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov.

3. K návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila matka. Uviedla, že otec v zásade iba
recykluje svoju argumentáciu z odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 17P/121/2024-396 zo
dňa 29.05.2025, ku ktorej sa už riadne vyjadrila. Neodkladné opatrenie však nie je opravný prostriedok
ani nástroj na duplicitné opakovanie odvolacích námietok, a už vôbec nie prostriedok na dodatočné
„zhojenie“ procesnej situácie účastníka tým, že až následne predkladá dôkazy, ktoré v konaní pred

súdom prvej inštancie nepreukázal. Otec v samotnom návrhu na neodkladné opatrenie neosvedčil
konkrétnu výšku ani nevyhnutnosť tvrdených dodatočných nákladov súvisiacich so svojím zdravotným
stavom, keď tieto uvádza len všeobecne, bez relevantných podkladov, a nepreukázal ani takú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah do dočasnej úpravy výživného. Naopak, sám dlhodobo deklaruje
nadštandardný príjem približne 3 000,- eur mesačne, čo spochybňuje jeho tvrdenia o nedostatočných

príjmových možnostiach; samotná existencia zdravotných ťažkostí bez ďalšieho nevylučuje, že otec má
a naďalej dosahuje deklarované príjmy. V konaniach o výživnom sa posudzujú celkové zárobkové a
majetkové pomery rodiča bez ohľadu na právny titul jednotlivých zložiek príjmu, pričom rozhodujúce
sú reálne disponibilné prostriedky a schopnosť rodiča prispievať na výživu dieťaťa. Argument otca,
že invalidný dôchodok nemožno považovať za „nový príjem“, predstavuje účelové zúženie hodnotenia

jeho príjmových pomerov. Rovnako je vnútorné rozporné, ak na jednej strane zdôrazňuje pokles
pracovnej schopnosti, no zároveň deklaruje nadštandardný príjem a vyplácanie prémií, ktoré objektívne
predpokladajú pracovný výkon a dosahovanie výsledkov. Poukázala na princíp potenciality, teda
zohľadnenie príjmov, ktoré rodič reálne dosahuje alebo je objektívne schopný dosahovať a ak sú prémie
vyplácané opakovane a pravidelne, ide o relevantnú zložku príjmu. Pokiaľ ide o výdavky uviedla, že

otec predkladá iba jednostranný zoznam nákladov v celkovej výške 3 594,50,- eur bez toho, aby ich
existenciu, pravidelnosť a nevyhnutnosť podložil akýmikoľvek dokladmi. Značná časť položiek sa navyše
viaže na potreby jeho novej domácnosti, pričom vyživovacia povinnosť má prednosť pred voľnočasovými
a spotrebnými výdavkami rodiča. Dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, nie naopak. Nie je
prípustné, aby otec prenášal dôsledky vlastných životných rozhodnutí a vnútorného usporiadania novej

domácnosti na úkor svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, osobitne ak neosvedčil ani príjmy svojej
manželky a jej podiel na nákladoch spoločnej domácnosti. Rovnako tvrdené náklady na prevádzku
dvoch motorových vozidiel, či investície do nehnuteľností nemožno považovať za nevyhnutné výdavky,
ktoré by mali mať prednosť pred zabezpečením potrieb dieťaťa. Samotné narodenie ďalšieho dieťaťa
bez osvedčenia konkrétnych, trvalých a nevyhnutných nákladov nemôže byť dôvodom na zníženie

vyživovacej povinnosti voči už existujúcemu dieťaťu. Otec nepreukázal trvalosť ani rozsah tvrdených
výdavkov a predložené doklady sa týkajú prevažne jednorazových či nárazových nákladov typických
pre obdobie po narodení dieťaťa. Na zabezpečovaní potrieb novonarodeného dieťaťa sa podieľa aj
jeho matka v rámci spoločnej domácnosti. Navyše zdravotná poisťovňa Dôvera zdravotná poisťovňaposkytuje benefity pokrývajúce viaceré z otcom uvádzaných výdavkov, čo ďalej oslabuje tvrdenia o
ich mimoriadnej a neúnosnej finančnej záťaži. Osobitne závažný je zdravotný stav maloletej, ktorý sa
koncom októbra výrazne zhoršil a vyžaduje pravidelnú a intenzívnu zdravotnú starostlivosť vrátane

infúznej liečby, rehabilitácií a viacerých odborných vyšetrení, pričom časť nákladov nie je hradená zo
zdravotného poistenia. Zdravotný stav dieťaťa objektívne odôvodňuje zvýšené náklady, nie zníženie
vyživovacej povinnosti. Maloletá navštevuje súkromnú školu z dôvodu potreby individuálneho režimu
výučby reflektujúceho jej zdravotný stav, čo predstavuje odôvodnenú potrebu dieťaťa. Tvrdenia otca
o údajnom zneužívaní dieťaťa ako prostriedku nátlaku označila ako nepravdivé a dehonestujúce.

Poukazovanie otca na rozhodnutia krajských súdov nie je relevantné, keďže súdy sú viazané iba
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a rozhodnutia v oblasti vyživovacej povinnosti sú
vždy úzko viazané na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Každá vec je individuálna a malé
rozdiely v príjmoch, zdravotnom stave či potrebách dieťaťa môžu zásadne ovplyvniť rozhodnutie. Zo
všetkých uvedených skutočností vyplýva, že otec neosvedčil existenciu takej trvalej a podstatnej zmeny
pomerov ani takú naliehavosť, ktorá by odôvodňovala zásah do rozsahu jeho vyživovacej povinnosti

formou neodkladného opatrenia. Jeho návrh pôsobí ako účelový pokus o zníženie výživného na úkor
odôvodnených potrieb dieťaťa, a preto sú splnené podmienky na jeho zamietnutie v celom rozsahu.

4. Podľa § 362 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je

príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 332 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

12. Otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by prispieval na výživu
maloletej sumou vo výške 280,- eur mesačne k rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej.

13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré

by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci
samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.

14. Maloletá A. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/165/2019-175 zo dňa 09.12.2020
zverenádo osobnejstarostlivostimatky,bolupravenýstykotcasmaloletouaurčenévýživnénamaloletú
vo výške 280,- eur mesačne. Mestský súd Bratislava II rozsudkom č. k. 17P/121/2024-396 zo dňa
29.05.2025 zmenil predmetný rozsudok tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa

sumou 700,- eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15-
dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 11.09.2024 (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 11.09.2024
do 29.05.2025 spolu v sume 3 827,- eur, súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 100,- eur
mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok (výrok II.), v zostávajúcej časti zostal
predmetný rozsudok nezmenený (výrok III.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok IV.). Proti rozsudku podal otec odvolanie, ktoré sa vedie na odvolacom súde pod

sp. zn. 13CoP/222/2025.

15. Z priloženého návrhu vyplýva, že otec nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej.
Svoje podanie odôvodnil argumentmi totožnými s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní proti
rozsudku vo veci samej a zároveň poukázal na tvrdenú zmenu pomerov. Tá má podľa jeho vyjadrenia

spočívať najmä v narodení ďalšieho dieťaťa, zvýšení výdavkov na maloletého syna a v plánovanom
servise motorového vozidla, čo má za následok celkové zvýšenie jeho mesačných výdavkov.

16. Odvolací súd po preskúmaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že podaný návrh je nedôvodný. Pri posúdení jeho dôvodnosti odvolací súd vychádzal tak z obsahu

podaného návrhu ako aj doložených listinných dokladov k tomuto návrhu a musel konštatovať, že otec
neosvedčil potrebu nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.

17. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu
maloletémudieťaťu,ktoréhoživot,zdraviealebopriaznivývývinsúbezprostredneohrozené.Skutočnosti

uvádzané otcom síce môžu mať význam pre posúdenie, či v konaní vo veci samej došlo k podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala ich zohľadnenie pri hodnotení vecnej správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie, tieto však samy osebe neosvedčujú potrebu bezodkladného zásahu súdu formou
neodkladného opatrenia.

18.Aniprípadnézvýšenievýdavkovnastraneotcasamoosebeneodôvodňujepotrebuúpravyvýživného
formou neodkladného opatrenia na sumu nižšiu, než akú určil súd odvolaním napadnutým rozsudkom.
Výška výživného sa odvíja od reálnych možností a schopností otca, ktoré sú determinované viacerými
faktormi, nielen skutočne dosahovanou výškou jeho príjmu. Ich komplexné preskúmanie však pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprislúcha a vzhľadom na zákonom

stanovené krátke lehoty na rozhodnutie ani nie je objektívne možné, keďže o takomto návrhu sa
rozhoduje v skrátenom režime. Preskúmanie všetkých relevantných skutočností bude predmetom
odvolacieho konania na tunajšom súde, v rámci ktorého odvolací súd posúdi vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodne, či je potrebné napadnutý rozsudok potvrdiť, resp. zmeniť
alebo zrušiť.

19. Do skutočného príjmu, ktorý súd zisťuje pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti, patria všetky
príjmy povinného rodiča (okrem iného) z výkonu práce, vrátane všetkých príplatkov, ako aj 13. a 14.
platu. Rovnako sa k príjmom pripočítava aj invalidný dôchodok, pričom spravidla sa zisťuje príjem počas
12 mesiacov, ktoré predchádzajú určeniu rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. zvýšeniu, zníženiu). Pre

súd nie je rozhodujúci samotný zdroj príjmu, ale skutočnosť, že povinný rodič má tieto príjmy reálne
k dispozícii a môže z nich uhrádzať výživné. Matka preto správne namietala, že z príjmov povinného
rodiča je potrebné v prvom rade uhrádzať výživné na maloleté dieťa, keďže podľa § 62 ods. 5 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo

využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či
ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve
povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanoveniejeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to,
aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného
rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností, majetkových

pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie
vyživovacej povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby
si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného.
(pozri Zákon o rodine, Komentár, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., 2. vydanie 2013, C-H-BECK,
str. 395)

20. Z vyššie uvedených okolností vyplýva, že otec neosvedčil ohrozenie života, zdravia ani priaznivého
vývinu maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho
v znížení výživného. Znížením výživného by boli potreby maloletého dieťaťa uspokojované v menšom
rozsahu, pričom s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa jeho potreby prirodzene zvyšujú. Tomu spravidla
zodpovedá aj postupné zvyšovanie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Rozhodnutiu, ktorým

by malo dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti z dôvodov na strane povinného rodiča, preto musí
predchádzať riadne dokazovanie hmotnoprávnych predpokladov upravených v Zákone o rodine. Otec
má zároveň možnosť hájiť svoje záujmy v rámci exekučného konania. Inštitút neodkladného opatrenia
totiž slúži na ochranu prvoradého záujmu maloletého dieťaťa, nie na ochranu ekonomických záujmov
rodiča.

21. Keďže otec neosvedčil potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

22. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).