Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Ek/2613/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125404900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Petreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125404900.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom
Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398 255, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. C. XXX, XXX XX C. A. C., o vymoženie 87,24 eura
s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.10.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 87,24 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil
k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 35C/110/2024 zo dňa
23.10.2024.

2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.

7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto

skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.8. V predmetnej veci súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie vrátane exekučného titulu zistil,
že oprávneným požadovať splnenie nároku z exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu
Galanta sp. zn. 35C/110/2024 zo dňa 23.10.2024 je spoločnosť Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom

Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ale návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
spoločnosťou Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť
Karlova Ves, IČO: 56 398 255.

9. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú

predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné;
rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie
ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna
vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom

titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a

aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii
nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).

11. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného

subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z
exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej
osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje
za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode
vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného

titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu
alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod
alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa
mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena strany sporu resp. účastníka konania
v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom)

konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo
povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov
tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).

12. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že pôvodný oprávnený z exekučného titulu (Rozhlas a televízia

Slovenska) bol dňa 01.07.2024 vymazaný z Obchodného registra (dobrovoľný výmaz). Jeho právnym
nástupcom sa ku dňu 01.07.2024 stala spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas, ktorá prebrala všetky
práva a povinnosti svojho právneho predchodcu a ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie ako
oprávnený. K prechodu nároku priznaného exekučným titulom – platobným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 35C/110/2024 zo dňa 23.10.2024 pritom došlo dňa 01.07.2024, teda ešte pred tým ako

bol vydaný exekučný titul, ktorý bol vydaný dňa 23.10.2024, v dôsledku čoho je zrejmé, že v základnom
konaní nebolo prihliadnuté na zmenu na strane žalobcu.

13. K uvedenému je potrebné dodať, že v súdnom konaní je potrebné rozlišovať medzi základným
konaním a exekučným (vykonávacím) konaním. Nakoľko Exekučný poriadok ako predpis lex specialis

k CSP ako predpisu lex generalis, samostatne upravuje zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z
exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 36) a zmenu účastníkov konania
po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (§ 37), v rámci exekučného konania nie je možné aplikovať
§ 80 CSP. Všeobecne platí, že oprávneným je v exekučnom konaní oprávnený z exekučného titulu,to znamená spravidla úspešný žalobca v základnom konaní. Účastníctvo v exekučnom konaní je
potrebné vnímať procesnoprávne, keďže otázka hmotnoprávnej legitimácie je riešená principiálne v
základnom konaní. Inak povedané, vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je

označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule, a iba v prospech toho, kto
má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). V praxi však nemožno
vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu,
prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou a singulárnou sukcesiou, ktorá sa
považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti. Výlučne prechádza len právo alebo povinnosť z

exekučného titulu alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu. To znamená, že k
prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti dochádza po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa
prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal
prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní)
a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom
konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať

v exekučnom konaní. Súd preto dospel k záveru, že oprávnený nie je oprávnený požadovať splnenie
nároku z exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 35C/110/2024 zo
dňa 23.10.2024, nakoľko k prechodu došlo predtým ako bol vydaný exekučný titul a tento prechod sa
neprejavil v zámene účastníka konania v základnom konaní, a teda ani v samotnom exekučnom titule.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor
návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 a § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, preto v súlade s
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietol.

15. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

16. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a konanie trpí vadou,

pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd o uplatnenom
nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že oprávnený nemá nárok na
ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.