Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/1355/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123326007
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123326007.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 , zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 proti povinnej: A. B., nar:
26.01.1978, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom
Bajzova 2, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 254 220, o vymoženie 1.922,67 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova 13, 040 01
Košice, IČO: 35 520 833, sp. zn. 303EX 448/2023, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 76Ek/1335/2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 76Ek/1335/2023 a vec
vracia súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie (výrok I.) a nepriznal
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinnej na zastavenie
exekúcie (výrok II.).

2. Uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podala v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, namietala, že nebola oboznámená s postúpením pohľadávky z E. F.,

G. na oprávneného, spotrebiteľská zmluva o úvere - dostupná pôžička z 12.03.2013 nebola podrobená
sudcovskej kontrole, skúmaniu premlčania, všeobecné obchodné podmienky neboli ňou podpísané,
zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy, úrokovú sadzbu v enormnej výške
24,50% p.a. a neobsahuje údaj o RPMN úveru.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku.

Poukázal na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR (Plz. ÚS 1/2022-9), podľa ktorého je, s
poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, exekučný súd oprávnený a povinný vykonať
hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného
rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, kde možnosť
podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava
vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej

ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ďalej však súdny úradník
uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by
sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak povinná v návrhu na zastavenie exekúcie
namieta skutkový stav, tento exekučný súd už vo vykonávacom konaní neskúma. Skúma len to, či po
vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Tvrdenia
povinnej, ktoré mali byť uplatnené už v základnom konaní, tak nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k

exekučnému konaniu. Ďalej súdny úradník uviedol, že výška úrokov z omeškania bola priznaná v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vo vzťahuk namietanému úroku súdny úradník uviedol, že z povahy exekučného konania vyplýva, že sa v ňom
nerozhoduje o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Napokon konštatoval, že rozhodcovská
doložka vo VOP bola preskúmaná všeobecným súdom a keďže sa nejedná o exekučný titul vydaný v

rozhodcovskom konaní, toto je dostatočne.

4. Vzhľadom na zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nárok na náhradu trov súvisiacich
s týmto návrhom by mal vzniknúť oprávnenému (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si
však neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podala sťažnosť povinná, ktorá žiadala jeho zrušenie. Uviedla,
že súdny úradník sa dopustil presne toho, o čom hovorí ústavný súd v citovanom zjednocujúcom
stanovisku, že súd v exekučnom konaní odmietol preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Platobný rozkaz nemôže byť v tomto prípade spôsobilým exekučným titulom, keď bol vydaný vyšším

súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom základom pre vydanie platobného rozkazu bola spotrebiteľská
formulárová zmluva vykazujúca nedostatky, ktoré pri vydávaní platobného rozkazu neboli zohľadnené.
Je povinnosťou exekučného súdu v spotrebiteľskej veci skúmať materiálnu aj formálnu spôsobilosť
exekučného titulu, preskúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok.

6. Oprávnený k sťažnosti uviedol len to, že uznesenie súdneho úradníka považuje za vecne správne
a sťažnosť za nedôvodnú.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

8. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné (ZSP 56/2008).

9. Súdny úradník v danom prípade dostatočne opísal argumentáciu povinnej uvedenú v návrhu na
zastavenie exekúcie, uviedol rozhodné právne normy a správne odcitoval aj na vec priliehajúce
závery najvyššej súdnej autority v SR (Plz. ÚS 1/2022-9). Napriek tomuto sa však z ďalšej časti
jeho odôvodnenia nezdá, že by sa nimi akokoľvek riadil a skrz ne posudzoval uplatnené námietky
povinnej. Konkrétne citujúc predmetné zjednocujúce stanovisko uviedol, že exekučný súd je oprávnený

a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na
podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej
zmluvy (o čo nesporne v danom prípade ide), na druhej strane uviedol, že skúmal len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Sám sebe teda
zadefinoval rozsah a obsah preskúmavacich povinností, ktoré však následne stroho ignoroval. Súd tak

musí konštatovať, že povinná príznačne postrehla, že sa dopustil presne toho, o čom hovorí ústavný
súd v citovanom zjednocujúcom stanovisku.

10. Uznesenie súdneho úradníka tak postráda základné náležitosti kladené na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia,jevzájomnerozpornéanepreskúmateľné.Sťažnosťpovinnejjedôvodná,čozakladádôvod

na zrušenie uznesenia (§ 250 ods. 2 CSP).

11. V ďalšom konaní súdny úradník, na podklade ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, jednoznačne stanoví rozsah a obsah kontroly nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy
v exekučnom konaní a skrz jednotlivé námietky povinnej (v návrhu a sťažnosti) posúdi podľa § 48 ods.

4 písm. d) Exekučného poriadku predložené dokumenty a uvedie svoje závery tak, aby tieto boli jasné,
zrozumiteľné, vzájomne nerozporné a preskúmateľné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).