Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125204180
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125204180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľky
C. L., K.. P., X.. XX.X.XXXX, V. L. L. XXX, XXX XX, právnej zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou,
advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti manželovi navrhovateľky, ktorý návrh
na rozvod nepodal, J. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. L. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, 080 01 Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k mal. R., X.. XX.XX.XXXX, o odvolaní manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/89/2025-40 zo dňa 17.9.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom zo dňa 2.6.2025 žiadala navrhovateľka rozviesť manželstvo a upraviť práva a povinnosti
k mal. R..
Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil.

Kolízny opatrovník vzhľadom na predloženú rodičovskú dohodu na pojednávaní navrhol rodičovskú
dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom
dňa 17.9.2025 pod č.k. 28P/89/2025-40 rozhodol tak, že:

„I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov C. L., K.. P., X.. XX.XX.XXXX a J. L., X.. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., zv. X, roč. XXXX, str. XX, pod
por. č. X,

II. na čas po rozvode s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu uzavretú medzi účastníkmi v tomto znení:

„maloletý R. L., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,

obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého R. sumou 180,-€ mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva, opakovane do budúcna,

styk otca s maloletým R. sa neupravuje,“
III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval, že v manželských vzťahoch

došlo k vážnemu narušeniu a obnova manželstva nie je možná, preto manželstvo rozviedol.
Zároveň schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi účastníkmi s tým, že mal. R. je zverený do osobnej
starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení a povinní spravovať jeho majetok a zároveň otec bol
zaviazaný na výživu maloletého sumou 180 eur, pričom styk v rodičovskej dohode s maloletým otca
nebol upravený. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol výrokom III. o trovách konania v zmysle ust. §
52 CMP.

Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
pričom argumentoval v odôvodnení tým, že skúmal v zmysle príslušných ustanovení, či manželstvo
funguje vo všetkých svojich funkciách, či manželia žijú ako rodina, či spoločne hospodária, intímne sa
stýkajú a vychovávajú spoločné deti. Problémy v manželstve, ako uvádza navrhovateľka, boli dlhodobé,
odzrkadľuje sa to aj v tom, že navrhovateľka už pred rokom podala prvý návrh na rozvod, ktorý ale

stiahla a dala manželovi šancu na obnovu spolužitia. Táto šanca však zo strany manžela nebola
využitá a problémy medzi manželmi sa len prehĺbili. Od januára 2025 nežijú v spoločnej domácnosti.
Na otázku sudkyne na pojednávaní, čo manžel navrhovateľky, ktorý sa nechce rozviesť, urobil na
záchranu manželstva za 9 mesiacov, uviedol, že nič a nevedel nič ani konkrétne špecifikovať, čo vo
vzťahu manželke na záchranu manželstva podnikol, alebo chce podniknúť. Súd prvej inštancie ďalej

konštatoval, že len slovné deklarovanie toho, že sa nechce rozviesť, neukazuje na skutočný záujem
zotrvať v manželskom zväzku, pričom argumentoval ďalej tým, že manželstvo je vzťah, ktorý sa buduje
vzťahom dvoch osôb, pozitívne nastavenie na udržanie manželstva musia mať obaja manželia, inak to
jednoducho nejde a manželstvo je potom len formálnym zväzkom. V danom prípade vyhodnotil súd prvej
inštancie, že keďže manželstvo minimálne 9 mesiacov neplní ani jednu zo základných svojich funkcií,

navrhovateľka je presvedčená o podanom návrhu na rozvode a manželia mali dlhodobé problémy, bolo
preto podaný návrh na rozvod, na základe ktorého súd prvej inštancie manželstvo rozviedol. Zároveň
schválil predloženú rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme mal. R..

III. Odvolanie manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, vyjadrenie účastníkov konania

4. Proti napadnutému rozsudku voči výroku I. podal odvolanie manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal
a žiadal zrušiť výrok I. a vrátiť na nové konanie, alternatívne žalobu zamietnuť. Podľa odvolateľa je
rozhodnutie vydané predčasne, neodôvodnené, súd nezistil dostatočne skutkový stav. Z rozhodnutia
nevyplýva, čo bolo dôvodom rozpadu manželstva. Odvolateľ pričom v odvolaní cituje príslušné články

I., II., III. a IV., ako aj § 18, 19 ods. 1, 2, 3, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a zároveň argumentuje
tým, že súd neposúdil na základe uvedených ustanovení mieru rozvratu manželstva, ľahkovážny prístup
navrhovateľky k manželstvu.

5. K podanému odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka podaním z 10.11.2025, ktorá sa stotožňuje

s rozsudkom súdu prvej inštancie a trvá na svojich ústnych a písomných vyjadreniach. Argumentuje
tým, že manžel sa odsťahoval za prítomnosti polície potom, čo sa dopustil voči nej priestupku. Nie je
pravdou, že by ho vysťahovala ona. Ako manželia už spolu nehospodária, intímne nežijú a manželstvo
si neplní ani jednu z funkcií, ani sociálnu, ani biologickú ani výchovnú. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako správne.

6. K vyjadreniu manželky sa vyjadril manžel podaním zo dňa 27.11.2025 prostredníctvom právnej
zástupkyne a uviedol, že to, že nežijú spolu, s tým vyjadrením manželky nesúhlasí, lebo musel on opustiť
domácnosť potom, čo ho vyhodila. Menej komunikujú, ale to je len dočasný stav podľa neho. Problém je
vofinanciách,pričommajúspoločnýúčet,spoločnýúverakonanie,ktorésavedieourčenievlastníckeho

práva k nehnuteľnosti stále prebieha. Odvolateľ argumentoval tým, že boli sobášení v kostole a podľa
nehonebolisplnenépodmienkyvzmyslepríslušnýchustanoveníZákonaorodinenarozvodmanželstva,
pretože toto si plní svoju sociálnu, ekonomickú aj výchovnú funkciu.7. K samotnému vyjadreniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka, teda manželka, ktorá návrh na rozvod
podala, písomným stanoviskom z 3.12.2025, pričom argumentovala tým, že vyjadrenia manžela sú
nepravdivé. Od januára 2025 spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu. Manželka trvá na

podanom návrhu, ako aj na vyjadrení k podanému odvolaniu z 10.11.2025 a navrhla, aby odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle
ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa, s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez viazanosti dosahom, s poukazom

na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s§ 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku v celom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1

CMP ako vecne správny a súladný so zákonom.

9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V konaní, kde sa jedná o práva maloletých detí, odvolací súd poukazuje v prvom rade na čl. 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
V tejto súvislosti odvolací orgán poukazuje aj na obsah čl. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pričom
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho

týkajú.

10. Predmetom odvolacieho konania je odvolacia námietka manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal,
ohľadom výroku I., čo sa týka rozvodu manželstva, nakoľko odvolateľ je presvedčený, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil súd prvej

inštancie nesprávny právny záver a zároveň je rozhodnutie neodôvodnené, pričom neboli dostatočným
spôsobom preukázané dôvody samotného rozpadu manželstva.
Manžel svoju odvolaciu námietku postavil na presvedčení, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne,
pričom on má záujem na zotrvaní v manželstve a argumentoval to skutočnosťou, že manželstvo
uzatvárali manželia v kostole a podľa neho plní všetky funkcie tak ekonomickú, biologickú, ako aj

výchovnú funkciu.

11. Súčasťou samotného konania bolo aj schválenie rodičovskej dohody o úprave práv a povinností
k mal. R., ktorý pochádza z manželstva, v rozsahu, ktorý je uvedený v samotnom výroku II. rozsudku
súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, schválil predmetnú

rodičovskú dohodu, nakoľko bola v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa.

12. Odvolací súd argumentuje poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia.

13. Zároveň odvolací súd vychádzal pri preskúmaní rozhodnutia prvej inštancie z obsahu ustanovenia
§ 23 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie nemohol opomenúť ani ustanovenie
§ 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Súpovinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V súlade s uvedeným ustanovením, ktoré často je deklarované ako proklamatívne bez možnosti

vymáhateľnosti povinnosti, ktoré toto ustanovenie ukladá, ako aj bez možnosti sankcionovania jeho
porušenia. Súbor manželských práv a povinností je súčasťou nášho právneho poriadku v riadnom
paragrafovom znení a každý je teda povinný ho rešpektovať rovnako, ako všetky ostatné ustanovenia
účinných zákonom. Rodinné vzťahy sú v súdnom konaní riešené vždy podľa Civilného sporového
poriadku, ktorý v čl. 6 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku ukladá súdu povinnosť

postupovať tak, aby zistil skutočný stav veci.

15. Odvolací súd v tomto znení argumentuje poukazom na obsah ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona
o rodine a argumentuje tým, že jediným normoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat
manželstva. Pritom základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú
hľadiská objektívne a to morálky spoločnosti, pričom ide o takú objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať

súd za preukázaný. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý ju musí preskúmať,
či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch
podmienok bude mať za preukázané vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže
plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na rozvod
manželstva neexistuje právny nárok ani vtedy, ak s ním obaja manželia súhlasia. Súd je pritom povinný

dôvody rozvratu zisťovať a vyhodnocovať, pričom manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy,
ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť aj vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

16. Odvolací súd v tomto kontexte obsahu ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil mieru rozvratu manželstva, keď vykonal dokazovanie
samotným výsluchom účastníkov, ako aj výsluchom kolízneho opatrovníka na pojednávaní a zároveň z
uvedených dôkazov dospel jednoznačne k záveru, že manželstvo manželov je rozvrátené natoľko, že

nie je predpoklad, aby bolo manželské spolužitie oboch obnovené.

17. K uvedenému záveru bezpochyby dospel z toho dôvodu, že ani samotný manžel, ktorý s návrhom
na rozvod nesúhlasil, svoju argumentáciu nepodložil žiadnym svojim konaním, ktoré by presvedčilo súd
prvej inštancie o tom, že snahu o zachovanie manželstva dostatočným spôsobom preukázal, urobil veci,

ktoré speli k tomu, aby k obnoveniu manželského spolužitia s manželkou došlo, resp. svoje správanie
presmeroval k tomu, aby odstránil rozpory, ktoré medzi manželmi nastali. Kvalifikácia už len toho, že
súd prvej inštancie na svoju otázku dostal odpoveď, že za 9 mesiacov neurobil manžel nič v prospech
zachovania manželstva, žiadny úkon, resp. žiadny posun k tomu, aby manželstvo s navrhovateľkou
bolo obnovené, svedčí o tom, že manžel nevykonal na záchranu manželstva nič.

18. K samotnému rozpadu manželstva došlo podľa odvolateľa na základe toho, že bol z domácnosti
vysťahovaný za prítomnosti polície po tom, čo sa dopustil voči manželke priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu, keď ju fyzicky napadol. Uvedené konanie z jeho strany presviedča súd o tom, že práve
on mal byť tou osobou, ktorá bude iniciovať samotné zmierenie medzi manželmi a bude vyvíjať aktívny

posun v tom zmysle, aby sa ich manželské spolužitie obnovilo. Jeho argumentácia pred súdom prvej
inštancie len presvedčila aj odvolací súd o tom, že jeho snaha nepriniesla žiadne ovocie, pretože len
rozprávanie o tom, že nechce, aby bolo manželstvo rozvedené a pre samotnú existenciu manželstva
neurobí žiadny posun, nepreukázalo, že jeho argumentácia o zachovanie manželstva je dôvodná.

19. Odvolací súd má za to, že samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v prejednávanej veci má znaky dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil
súd prvej inštancie správny právny záver a na základe vykonaného dokazovania vydal rozsudok, ktorý aj
dostatočným spôsobom v zmysle ustanovenia § 220 Civilného sporového poriadku odôvodnil. Súd prvej
inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 191 CSP, pričom vyhodnotil

dôkazy a jeho odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožnil.20. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby súd sa stotožnil s jeho právnym
názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie

jeho návrhom v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich
nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej
inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými pre
riadne rozhodnutie vo veci samej, pričom v prvom rade bral v úvahu záujem mal. R.. Odvolací súd preto
konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP

a dodáva, a že len odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu
uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

21. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačoval o len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP ako to už konštatoval vyššie, pričom odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty oboch manželov v tomto konaní s poukazom na ustanovenie § 387 ods.

3 CSP.

22. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu poukáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pričom rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s
ktorým tvorí jeden celok (poukazuje pritom odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/40/2018 zo dňa 18.7.2018.

23. Odvolací súd rovnako súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý posúdil návrh
navrhovateľky v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine a dospel k záveru, že manželstvo
navrhovateľky a odporcu je tak vážne narušené, že nie je predpoklad, aby došlo k obnove manželského
spolužitia, a preto v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

24. Nie je predpokladom, aby odvolací súd v tejto súvislosti donútil navrhovateľku, aby zmenila svoje
rozhodnutie o tom, že podaný návrh na rozvod nie je v súlade s tým, čo sa medzi manželmi deje, ale
je predovšetkým v záujme maloletého R.. Pokiaľ sa manželka rozhodla a podala návrh na rozvod, súd
prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne posúdil uvedené dôvody a následne aj vo veci rozvodu
manželstva správne rozhodol. Pritom v plnej miere akceptoval príslušné ustanovenia tak Zákona o

rodine, ako aj základných princípov práva, ktoré odvolací súd citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na záujem mal. dieťaťa, ktorý je prvoradým v
každomkonaníčiužorozvodemanželstva,aleboúpraveprávapovinnostívočimal.deťompristanovení
podmienok úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Pritom jednoznačne je toho názoru,

že schválená rodičovská dohoda na pojednávaní 17.9.2025 je v súlade s najlepším záujmom mal. R..
Odvolací súd dôvodí v tejto súvislosti aj tým, že nie je správne, aby dieťa vyrastalo v atmosfére rodinného
nekľudu, rozporu medzi rodičmi, ako aj nevraživosti, ktorá v prípade rozvratu manželstva medzi rodičmi
existuje. Preto v najlepšom záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére kľudu istoty a zabezpečenia
jeho práv takým spôsobom, aby nedochádzalo k porušovaniu jeho práv v oblasti výchovy a starostlivosti.

26. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj s poukazom na to, že odvolacie
námietky nespôsobili to, že by odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie zmeniť, resp.
zrušiťavecvrátiťnaďalšiekonaniesúduprvejinštancierozhodoltak,žepotvrdilnapadnutérozhodnutie.Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto na základe postupu, ktorý vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne
a zákonné potvrdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že napadnutím výroku o rozvode prakticky preskúmal

celé rozhodnutie, pretože výrok o rozvode rozsudku je viazaný na schválenú rodičovskú dohodu. Podľa
odvolacieho súdu, ako už vyššie konštatoval, schválená rodičovská dohoda je v plnom rozsahu v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa, preto rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny a zákonný
potvrdil.

27. Zároveň rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 52 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).