Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200266.3

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny
Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu:
Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, Banská Bystrica, proti žalovanému: Obec
Donovaly, Donovaly 3, Donovaly, IČO: 00 313 386, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o vyslovenie nesúladu

Všeobecne záväzného nariadenia obce Donovaly č. 2/2016, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti
Územného plánu rekreačnej zóny komplexného strediska cestovného ruchu Donovaly podľa Zmien a
Doplnkov č. 14, prijatého uznesením obecného zastupiteľstva obce Donovaly č. 26/2016 na zasadnutí
obecného zastupiteľstva dňa 16.12.2016 so zákonom, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 73S/5/2020-356 zo dňa 26. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Obecné zastupiteľstvo obce Donovaly na svojom zasadnutí dňa 16.12.2016 prijatím uznesenia č.
26/2016 schválilo Všeobecne záväzné nariadenie obce Donovaly č. 2/2016 (ďalej len "VZN"), ktorým
sa vyhlasujú záväzné časti územného plánu rekreačnej zóny komplexného strediska cestovného ruchu

Donovaly podľa Zmien a Doplnkov č. 14 (ďalej aj územný plán). Následne bolo vyvesené na úradnej
tabuli obce Donovaly dňa 20.12.2016, dňa 10.01.2017 bolo zvesené.
2. Obec Donovaly prostredníctvom odborne spôsobilej osoby obstarala návrh Územného plánu RZ
KSCR Donovaly, ZaD č. 14. Následne oznámila prerokovanie tohto návrhu verejnosti spôsobom
v mieste obvyklým. O prerokúvaní predmetného návrhu upovedomila jednotlivo dotknutú obec,
dotknutý samosprávny kraj a dotknuté orgány. K návrhu Územného plánu RZ KSCR Donovaly, ZaD

č.14 doručených celkovo 19 stanovísk (18 stanovísk dotknutých orgánov a stanovisko dotknutého
samosprávneho kraja). Po ich vyhodnotení, obec požiadala Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky o preskúmanie, či obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej
územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, či obsah návrhu a postup jeho obstarania a
prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, či návrh je v súlade so zadaním, či návrh
je v súlade s rozsahom územného plánu a či záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie

všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s ustanovením § 13 stavebného zákona. Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky na základe tejto žiadosti listom č. OU-BB-
OVBP1-2016/032480-002-BD zo dňa 09.12.2016 oznámil obci Donovaly, že s predloženým návrhom
súhlasí a nemá námietky k predloženiu predmetnej územnoplánovacej dokumentácie na schválenie
obecnému zastupiteľstvu obce Donovaly. Následne bolo zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva
na deň 16.12.2016, na ktorom došlo k schváleniu VZN č. 2/2016, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti

ÚPN RZ KSCR Donovaly - Zmeny a doplnky č. 14.3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal obci Donovaly proti tomuto všeobecne
záväznému nariadeniu protest prokurátora č. k. Pd 192/19/6601-19 zo dňa 27.02.2020, v ktorom navrhol
predmetné VZN zrušiť z dôvodu porušenia ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2018, § 22
ods. 7, § 25 ods. 6, § 27 ods. 3, § 27 ods. 4 písm. a) stavebného zákona a § 31 ods. 2, 3, 4 písm.
a) bod 7. vodného zákona v znení účinnom do 31.12.2018. Dňa 16.06.2020 bolo Okresnej prokuratúre
v Banskej Bystrici doručené vyjadrenie obce Donovaly, v ktorom uviedla, že obecné zastupiteľstvo
predmetný protest prokurátora prejednalo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 12.06.2020 s tým,

že uznesením č. 13/2020 protestu nevyhovelo.
II. Konanie pred správnym súdom
4. V nadväznosti na nevyhovenie protestu prokurátora podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal
vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce Donovaly so zákonom.
5.Žalovanývovyjadreníkpodanejsprávnejžalobežiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Poukazoval
na nedostatok žalobnej legitimácie žalobcu a na výpis z uznesení prijatých na obecnom zastupiteľstve

dňa 16.12.2016, ktoré preukazuje prijatie uznesenia o schválení zmien, ako aj skutočnosť, že zohľadnil
všetky stanoviská, ktoré v časti obsahovali aj upozornenia, ktoré nemali charakter stanoviska.
6. Správny súd uznesením č. k. 73S/5/2020-356 zo dňa 26. apríla 2023 žalobe vyhovel a určil, že
Všeobecne záväzné nariadenie obce Donovaly č. 2/2016, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti Územného
plánu rekreačnej zóny komplexného strediska cestovného ruchu Donovaly podľa Zmien a Doplnkov

č. 14 prijaté uznesením obecného zastupiteľstva obce Donovaly č. 26/2016 na zasadnutí obecného
zastupiteľstva dňa 16.12.2016 nie je v súlade s ustanoveniami § 12 ods. 4, 5 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2018, (ďalej len zákona o obecnom zriadení), § 22 ods. 7,
§ 25 ods. 6, § 27 ods. 3, § 27 ods. 4 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (ďalej aj stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, 2, 3 písm. a) bod 7. zákona

č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Dôvodom pre tento záver bola skutočnosť, že nebolo preukázané, že pred prijatím napadnutého
všeobecne záväzného nariadenia bolo obecným zastupiteľstvom rozhodnuté o schválení zmien
územného plánu, ktoré boli následne vyhlásené. Ďalej mal správny súd za to, že všeobecne záväzné

nariadenie nenadobudlo účinky, nakoľko v zmysle ust. 27 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ktorá právna
úprava je lex specialis k ust. § 6 ods. 8 o obecnom zriadení, nebola záväzná časť dokumentácie
zverejnená po dobu 30 dní.
8. Súčasne správny súd uzavrel, že žalovaný porušil ust. § 22 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., pretože
niektoré stanoviská dotknutých orgánov neboli zohľadnené a žalovaný nepostupoval tak ako v takomto

prípade stanovuje zákon,keď nenasledovalo prerokovanie týchto stanovísk s orgánmi, ktoré ich uplatnili.
9. Správny súd dal za pravdu žalobcovi aj v tom, že zmeny a doplnky územného plánu sú v rozpore so
záväznými regulatívmi, keď nebolo rešpektované stanovené ochranné pásmo lesov. Rovnako nebola
dodržaná preferencia umiestňovať nové zariadenia pre rekreáciu do zastavaného územia obce. Bol
konštatovaný aj nesúlad so záväzným regulatívom územného plánu VÚC Banskobystrický kraj v časti

3.19., ktorý v strediskách cestovného ruchu kladie dôraz na zabezpečenie kompletnej technickej
infraštruktúry s osobitným zreteľom na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou. Správny súd mal
za to, že žalobca správne poukázal na to, že uvedený nesúlad preukazujú pripomienky dotknutých
orgánov. Územie, ktoré je predmetom riešeného územného plánu rovnako spadá aj do chránenej
vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry - západná časť, v ktorom Územný plán VÚC Banskobystrický

kraj považuje za prioritu legislatívne stanovenú ochranu chránených vodohospodárskych oblastí, ktorej
sa musia ostatné funkcie v území prispôsobiť (3.20.). V súvislosti s tým žalobca úplne opodstatnene
poukázal na stanoviská dotknutých orgánov, ktoré zdôrazňovali, že zdroje vody, rovnako kapacita
čistiarne odpadových vôd sú v obci Donovaly na hranici svojej kapacity pre pokrývanie potreby obce.
10. Správny súd vyhodnotil ako opodstatnený aj tvrdený nesúlad so záväznými regulatívmi v oblasti

ochrany a tvorby životného prostredia, ktorý je daný z dôvodu nedostatočného vyriešenia otázky
odvádzania a čistenia odpadových vôd, a teda nedostatočného zabezpečenia ochrany predmetnej
chránenej vodohospodárskej oblasti. S uvedeným podľa správneho súdu súvisí aj rozpor predmetného
územného plánu so záväzným regulatívom územného plánu vyššieho územného celku v oblasti
rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry, kde je z hľadiska vodného hospodárstva zdôraznená aj

potreba rekonštrukcie a rozšírenia čistiarne odpadových vôd, avšak predmetný územný plán počíta s
odvádzaním odpadových vôd vznikajúcich z navrhovaného zámeru do existujúcej čistiarne odpadových
vôd, a to napriek tomu, že dotknuté orgány poukazovali na jej nedostatočnú kapacitu.11. Správny súd uzavrel, že navrhovaný zámer by mal zahŕňať výstavbu lyžiarskej haly, ľadovej plochy,
hotela,reštaurácie,spoločenských,skladovýchainýchpriestorovnatréningaregeneráciu,čoznamená,
že pôjde o rozsiahlu výstavbu na rozlohe spolu 4,5 ha. Uvedený zámer sa má realizovať v oblasti, ktorá

je ochranným pásmom Národného parku Nízke Tatry, taktiež chránenou vodohospodárskou oblasťou
Nízke Tatry - západ a v tesnej blízkosti ktorej sa nachádza významný vodný zdroj Jergaly, ako ďalšia
hodnotovovýznamnávlastnosťkrajiny,tiežajsústavachránenýchúzemíeurópskehovýznamuNATURA
2000. Potom žalobcom tvrdený nesúlad územného plánu RZ KSCR Donovaly, ZaD č. 14 so záväznými
regulatívmi územného plánu vyššieho stupňa v oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických

aspektov ochrany prírody a pôdneho fondu spočívajúci v rozpore povahy navrhovaného zámeru s
charakterom riešeného územia, do ktorého sa tento zámer umiestňuje je plne opodstatnený.
12. Správny súd tiež poukázal na zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej
akumulácie vôd, ktorý v § 1 ods. 1 vymedzuje, že predmetný zákon ustanovuje chránené oblasti
prirodzenej akumulácie vôd, činnosti, ktoré sú na ich území zakázané a opatrenia na ochranu
povrchových vôd a podzemných vôd prirodzene sa vyskytujúcich v chránenej vodohospodárskej oblasti.

Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. e) citovaného zákona určuje, že medzi chránené vodohospodárske oblasti
patrí aj územie Nízkych Tatier (západná časť a východná časť). V predmetnej veci sa riešené územie
Územným plánom RZ KSCR Donovaly, ZaD č. 14 nachádza v ochrannom pásme Národného parku
Nízke Tatry a tiež v chránenej vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry - západná časť. Podľa § 3 ods.
3 písm. a) bod 7 sa v chránenej vodohospodárskej oblasti zakazuje stavať alebo rozširovať stavby

hromadnej rekreácie alebo stavby individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych
odpadových vôd.
13. Mal za to, že na uvedené závery nemá vplyv vydanie súhlasného stanoviska Okresného úradu
Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OB-BB-OVBPI-2016/032480-002-BD zo dňa
9.12.2016, keď schvaľujúcemu orgánu neprináleží posudzovanie zákonnosti územného plánu, ku

ktorému sa vyjadruje, ani posudzovanie zákonnosti VZN, ktorým sa vyhlasujú jeho záväzné časti. Týmto
rozhodnutím nie je súd viazaný pri posudzovaní, v opačnom prípade by pri rozhodovaní súdu išlo len
o iluzórnu súdnu ochranu. Okrem toho poukázal na to, že nejde o rozhodnutie resp. opatrenie, ktoré
by mohlo byť samostatne predmetom súdneho prieskumu, ale s poukazom na ust, § 27 SSP môže byť
predmetom súdneho prieskumu v prebiehajúcom konaní.

14.Pokiaľideoaktívnulegitimáciužalobcutakuviedol,žeajkeďjuzákonspájaformálnesprokurátorom,
je nesporné, že ide o právomoc prokuratúry ako štátneho orgánu, ktorá je vykonávaná prokurátormi,
čo vyplýva zo znenia § 4 ods. 1 zákona o prokuratúre a pod písm. e) citovaného zákona je v tomto
ustanovení uvedené, že ide o dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom. Správne súdy akceptujú režim, pri ktorom je za žalobcu označená

prokuratúra, pričom logicky ju podpisuje jej príslušný prokurátor, ktorý vykonáva pôsobnosť prokuratúry.
Oprávneniepodaťžalobuvzmysle§359ods.1SSPjeviazanénavýkonfunkcie,nienakonkrétnuosobu
prokurátora. Súčasne uviedol, že prokurátor nemusí v správnej žalobe namietať len tie nezákonnosti,
ktoré uviedol do protestu.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

15. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho
súdu z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. b), f) a g) SSP.
16. Považoval za podstatné, že vo veci Okresný úrad Banská Bystrica dňa 9.12.2016 listom č. OU-
BB-OVBP-1-2016/032480-002-BD vyslovil podľa § 25 ods. 2 a 4 zákona č. 50/1976 súhlas s návrhom
zmien a doplnkov č. 14, čím je podľa jeho názoru zodpovedaná otázka súladu s územným plánom

vyššiehostupňaabolavyvrátenádôvodnosťvšetkýchbodovžaloby.Zdôraznil,žetentokontrolnýproces
vykonávajú odborne spôsobilé osoby. Taktiež upozornil na to, že správna žaloba obsahovala aj inú
argumentáciu ako bola uvedená v proteste prokurátora.
17. Pokiaľ ide o proces prijímania VZN a jeho schválenie tak, trval na tom, že tento prebehol v súlade so
zákonom.Uzneseniaobecnéhozastupiteľstvaoschválenízmienadoplnkovúzemnéhoplánuboliriadne

prijaté a následne zažurnalizované a zverejnené. V tejto súvislosti poukázal na to, že vyhotovovanie
zápisníc z rokovania obecného zastupiteľstva nie je povinnosťou, ktorú by ukladal nejaký právny predpis
alebo rokovací poriadok obce. Neexistuje teda ani úprava náležitostí takejto zápisnice. Za tejto situácie
nemôže zápisnica predstavovať dôkaz, že o nejakej otázke sa nerozhodovalo, resp. o nej nebolo
hlasované. Uviedol, že územný plán bol jednomyseľne schválený o čom svedčia aj výpisy z uznesení,

ktoré boli zverejnené. Podľa jeho názoru správny súd odignoroval tento jediný relevantný dôkaz a to
bez opory v zákone.
18. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že bod programu nie je možné stotožniť s uznesením obecného
zastupiteľstva. V rámci jedného bodu programu totiž môže byť hlasované o viacerých uzneseniach.Zákon o obecnom zriadení v tejto otázke neustanovuje žiadne podrobnosti a ani povinnosť zverejňovať
návrhy uznesení, o ktorých sa bude hlasovať. Trval na tom, že proces prijímania VZN prebehol
štandardne a jeho výsledkom je zákonný právny akt.

19. Nesúhlasil ani so záverom, správneho súdu že ust. § 22 stavebného zákona mení ustanovenia
zákona o obecnom zriadení o vyhlásení VZN. Uvedené zákonné ustanovenie len stanovuje dlhšiu lehotu
na zverejnenie záväznej časti územného plánu, aby sa s ním verejnosť mohla oboznámiť. Za nesprávny
považoval záver správneho súdu, že uvedené ustanovenie stavebného zákona zakladá účinnosť VZN
až 30 dňom. Poukázal pritom na odlišnú terminológiu oboch zákonov ako aj skutočnosť, že stavebný

zákon nemôže meniť a ani dopĺňať zákon o obecnom zriadení vo veciach samosprávnych funkcii obce.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na Metodiku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR ako aj na dikciu ust. § 27 ods. 3 a 4 stavebného zákona. Citoval aj závery Ústavného súdu SR
vyslovené v náleze IV.ÚS 154/05.
20. Mal taktiež za to, že žalobca si pojem zohľadnenie stanoviska v zmysle ust. § 22 zákona č.
50/1976 Zb. vykladá príliš široko, pričom zdôraznil, uvedené neznamená na 100% akceptované. Okrem

toho nie všetko čo dotknuté orgány napíšu je automaticky stanoviskom k návrhu územnoplánovacej
dokumentácie. Konštatoval, že obec nemá povinnosť stanovisko „zapracovať“ a k takémuto želaniu
žalobcu nie je žiadna zákonná povinnosť.
21. Konkrétne k stanovisku Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 6.6.2016, a
odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 1.7.2016 a ako aj Banskobystrického samosprávneho

kraja zo dňa 26.5.2016 uviedol, že je jednoznačne zrejmé, ktoré pripomienky boli zohľadnené, pričom v
časti mal obsah stanovísk len charakter upozornenia (napríklad na blízkosť územia Natura 2000) resp.
upozornenia na chyby v písaní.
22. K stanovisku Okresného úradu, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii uviedol, že
regulatívy sú rešpektované, pričom na posúdenie súladu ÚPN a ÚPD vyššieho stupňa je príslušný

Okresný úrad s pôsobnosťou kraja. Počet parkovacích miest zodpovedá platným právnym predpisom.
23. K stanovisku StVS, a.s. zo dňa 25.6.2025 uviedol, že sa jednalo o doplňujúcu informáciu. Stanovisko
podľa jeho názoru bolo súhlasné, bez pripomienok, len sa konštatuje jestvujúci stav. Požiadavky stanovil
vo svojom stanovisku prevádzkovateľ vodovodu a kanalizácie StVPS a. s.
24. Pokiaľ ide o SVP, š. p., OZ Banská Bystrica, žalovaný uviedol, že etapizácia podmieňujúca výstavbu

je stanovená v platnom znení ÚPN RZ Donovaly. Vo vzťahu k upozorneniu ohľadne ČOV a jej kapacite
dodal, že správca kanalizácie a ČOV takúto požiadavku neuplatnil. Uvedené je vyriešené v Zmenách a
Doplnkoch č. 10 - teda výstavba je podmienená rozšírením ČOV.
25. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal na vzťah územnému plánu regiónu k územnému plánu
obce. Pokiaľ územný plán regiónu obsahuje zásady a regulatívy iba štruktúry osídlenia, územný plán

obce už ustanovuje využívanie jednotlivých plôch obce. K nedodržaniu regulatívov uviedol, že došlo
k vyňatiu lesných pozemkov a preto nie je potrebné dodržať ochranné pásmo. Pokiaľ ide o oblasť
rozvoja rekreácie a turistiky tak mal za to, že práve táto oblasť je jednoznačne naplnená, keď najmä
z 3.1.7, 3.4, 3.4.2 a 3.5.1 jednoznačne vyplýva zámer rozvoja na dobudovaní rekreačnej vybavenosti
pre zabezpečenie celoročného využívania kapacít, rozvíjať komplexnosť a kvalitu vybavenosti. Dal do

pozornosti kasačného súdu, že zastavané územie obce k 1.1.1990 už nedáva priestorové možnosti
pre nové zariadenia a služby cestovného ruchu, vymedzené územie v územnom pláne však už bolo
zahrnuté do zastavaného územia v ÚPN - Zmeny a Doplnky č. 10. Potom celé zmeny a doplnky č. 14
tieto atribúty spĺňajú.
26. K regulatívom pre oblasť usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody

a pôdneho fondu uviedol, že sú rešpektované mimo udeleného súhlasu príslušných orgánov ochrany
PP a LP na odňatie, keďže zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy i lesný zákon pripúšťajú možnosť
odňať tieto pozemky. Opačný výklad znamená, že rozpor s týmto regulatívom je potom aj v grafickej
časti ÚPN VÚC.
27. Pokiaľ ide o vodný zdroj Jergaly, tak riešené územie je mimo ochranného pásma I. stupňa vodného

zdroja. A pokiaľ ide o ochranné pásmo III. stupňa, tak podľa Prílohy č. 3 vyhlášky MŽP SR č. 29/2005 Z.
z. v opatreniach v ochrannom pásme III. stupňa sa môže zákaz alebo zrušenie vyskytnúť len výnimočne;
na primeranú ochranu obvykle postačuje obmedzenie alebo technická úprava. Zdôraznil, že pokiaľ ide
o ekologickú stabilitu tak toto bolo vyriešené v Zmenách a Doplnkoch č. 10, pričom zámer bol posúdený
v procese EIA s kladným výsledkom, čo znamená, že neexistuje obava vzniku žiadnej ujmy, pretože

územný plán je len dokumentom budúceho možného rozvoja a na jeho podklade nie je možné vykonávať
žiadnu činnosť alebo realizovať stavby; to je možné až v dôsledku príslušných individuálnych správnych
aktov.IV. Posúdenie veci kasačným súdom
28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej

sťažnosti (§ 440 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nebola podaná dôvodne.
29. Predmetom súdneho prieskumu je uznesenie správneho súdu, ktorým bol vyhlásený rozpor
všeobecne záväzného nariadenia uvedeného v odstavci 1 tohto rozhodnutia so zákonom.
30. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na dikciu
zákona, ktorý stanovuje, že žalobu podáva prokurátor a nie prokuratúra.

31. Kasačný súd v tejto otázke odkazuje na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžp/22/2013 zo dňa 30.4.2014, ktoré síce boli vyslovené vo vzťahu k právnej úprave
obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, avšak úprava § 35 OSP je v podstatnom rovnaká ako
úprava obsiahnutá v ust. § 45 SSP. V tejto právnej veci na rovnakú námietku najvyšší súd uviedol,
že „Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, že podanie žaloby v zmysle ust. § 35 O.s.p., patrí
prokurátorovi ako osobe vykonávajúcej pôsobnosť prokuratúry a nie Okresnej prokuratúre Ružomberok,

ktorá je právnickou osobu - rozpočtovou organizáciou štátu a zo zákona nemá oprávnenie na podanie
žaloby podľa ust. § 35 O.s.p.. Výklad odvolateľov uvedenej právnej normy odvolací súd považoval za
zavádzajúci a účelový. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 35 ods.1 Os.p. ustanovuje oprávnenie
prokurátora na podanie žaloby, stanoví jeho oprávnenie vyplývajúce mu z jeho funkčného zaradenia
v pôsobnosti príslušnej prokuratúry. V konaní podanom na návrh prokurátora sa nerozhoduje o jeho

subjektívnych právach a povinnostiach a jeho účasť v konaní má viesť k ochrane práv a zákonom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu. Z uvedených dôvodov § 35 ods.1 O.s.p.
je nutné v zmysle čl. 152 ods.4 ústavy aplikovať v súlade s účelom právnej úpravy uvedenej v
citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorým je ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, pričom je právne bezvýznamné, či žalobca, ktorým

je prokurátor, sa označí ako prokurátor príslušnej prokuratúry alebo príslušná prokuratúra. Odvolací
súd v danej súvislosti sa stotožňuje s názorom krajského súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého
rozsudku konštatoval, že za okresnú prokuratúru vždy koná fyzická osoba, ktorou je prokurátor a v
predmetnej veci bola žaloba podpísaná námestníkom okresnej prokuratúry a teda oprávnenie podať
prokurátorskú žalobu v súlade s ust. § 35 ods. 1 O.s.p. je oprávnením nielen prokurátora, ale i konkrétnej

prokuratúry,zaktorúkonáprokurátor,keďinývýkladtohtoustanoveniapovažovalsúdzaprílišformálnya
vrozporesúčelomzákona.Vychádzajúczustanovenízákonaoprokuratúre, kdepôsobnosťprokuratúry
vykonávajú prokurátori, ako i z postavenia prokuratúry treba konštatovať, že žaloba, tak ako bola v
predmetnej veci podaná, bola podaná aktívne legitimovaným subjektom ( prokuratúrou), ktorému toto
oprávnenie vyplýva priamo zo zákona.“

32. Kasačný súd sa s uvedeným záverom stotožňuje a nemá dôvod sa od neho odchýliť. Rovnako
sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu ohľadne toho, ktorý prokurátor má podať
správnu žalobu, a na tieto závery aj odkazuje. Poukazuje na to, že príliš formalistické poňatie zákona,
by mohlo viesť až k záveru, že v prípade zániku funkcie prokurátora, ktorý podal protest prokurátora
by nemohla byť správna žaloba vôbec podaná. Rovnako zákon nevyžaduje, aby správna žaloba

prokurátora obsahovala len tie dôvody, ktoré boli uplatnené v proteste prokurátora, ktorý jej podaniu
predchádzal. Je súdnou praxou ustálené, že prokurátor môže namietať v konaní pred súdom aj iné
porušenia zákona, ako tie, ktoré boli prejednané v konaní o proteste prokurátora.
33. Námietka žalovaného, že napadnuté VZN platilo už 4 roky a jeho zrušením by sa zasiahlo do právnej
istoty osôb, ktoré na základe neho nadobudli práva taktiež nie je dôvodná. Kasačný súd odkazuje v

tejto otázke na dôvody, ktoré uviedol správny súd v napadnutom rozhodnutí s tým, že sa s nimi v
celom rozsahu stotožňuje. Súčasne poukazuje na to, že prokurátorovi SSP neurčuje lehotu na podanie
správnej žaloby, ktorou sa napáda zákonnosť VZN a teda z uvedeného ho zrejmé, že bol daný do
popredia záujem na preskúmanie zákonnosti týchto aktov pred ochranou právnou istoty osôb, ktoré na
základe VZN nadobudli práva.

34. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré bol určený rozpor VZN so zákonom, tak správny súd uzavrel, že
nebolo preukázané, že žalovaný pred vydaním napadnutého VZN rozhodol o schválení dotknutých
zmien a doplnkov územného plánu, tak ako to vyžaduje zákon. Vychádzal pritom z obsahu zápisnice
z rokovania obecného zastupiteľstva ako aj znenia programu zastupiteľstva, ktorý neobsahuje bod
rokovania - schválenie zmien územného plánu.

35. Žalovaný v kasačnej sťažnosti poukazoval najmä na to, že nemá zákonnú povinnosť vyhotovovať
zápisnicu zo zasadnutia zastupiteľstva, a ak ju vyhotovil, tak nie je verejnou listinou a dostatočným
podkladom pre zistenie priebehu a výsledku rozhodovania obecného zastupiteľstva. Odvolával sa navýpis uznesení zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 16.12.2016, ktorý v rozpore s obsahom
zápisnice obsahuje aj uznesenie o schválení zmien a doplnkov územného plánu.
36. K uvedenému kasačný súd uvádza, že je potrebné dať za pravdu sťažovateľovi v tom, že zákon

o obecnom zriadení explicitne nestanovuje povinnosť vyhotovovať zápisnicu zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva. Na druhej strane implicitne tento zákon počíta s tým, že zápisnica bude vyhotovená,
keď je možné z ust. § 17 ods. 2 zákona o obecnom zriadení zistiť, že ju má popri starostovi podpísať
aj prednosta, ak je ustanovený. Bližšia úprava je pritom ponechaná na rokovací poriadok obce. Ak
kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný nemal vo svojom rokovacom poriadku

túto povinnosť upravenú, tak toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom. Z verejne dostupného
rokovacieho poriadku obce Donovaly vyplýva, že v súčasnosti je v jej rokovacom poriadku povinnosť
vyhotovovať zápisnicu určená.
37. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že požiadavka na existenciu písomného záznamu o priebehu
rokovania obecného zastupiteľstva sa v zákone o obecnom zriadení odrazila aj v znení ustanovenia
§ 30f zákona o obecnom zriadení, ktorý bol do tohto právneho predpisu inkorporovaný v súvislosti s

krízovou situáciou vyvolanou ochorením COVID -19. V tomto zákonnom ustanovení bolo stanovené,
akým spôsobom je možné počas krízovej situácie realizovať zasadnutie zastupiteľstva, pričom bola
stanovenápožiadavkavyhotoveniazáznamuatoobrazovo-zvukovéhoalebozvukového,zktoréhomala
byť následne vyhotovená zápisnica, ktorá podliehala zverejneniu.
38. Aj z uvedeného je zrejmé, že požiadavka verejnej kontroly činnosti zastupiteľstva predpokladá, že

tu existuje nejaký záznam z rokovania. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný
netvrdil, že by okrem zápisnice, ktorá neobsahuje žiadnu zmienku o prijatí uznesenia o schválení zmien
a doplnkov územného plánu, existoval iný záznam napríklad zvukový, z ktorého by bolo možné overiť
priebeh rokovania a obsah hlasovania zastupiteľstva.
39. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obecnému zastupiteľstvu zákon zveruje právomoci,

ktoré zo sebou prinášajú aj dôvodnú požiadavku na transparentnosť jeho činnosti. V tomto zmysle je
zápisnica z rokovania zastupiteľstva jedným z nástrojov, ktorý pomáha realizovať efektívnu verejnú
kontrolu výkonu jeho činnosti.
40. Žalovaný sa odvoláva na obsah vypracovaného výpisu uznesení, pričom zo zákona o obecnom
zriadení povinnosť jeho vypracovania explicitne a ani implicitne nevyplýva. Logikou kasačnej

argumentácie žalovaného potom tiež nemôže ísť o verejnú listinu, ktorá by mohla preukazovať skutočný
priebeh hlasovania a počet a obsah prijatých uznesení.
41. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalovaný nevysvetlil, prečo by takýto výpis uznesení mal
mať väčšiu právnu silu ako spísaná zápisnica z rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom mali
byť uznesenia prijaté, resp. prečo práve výpis uznesení podľa jeho názoru skutočne osvedčuje

skutočný obsah hlasovania zastupiteľstva. Neuviedol žiaden právny základ pre jeho vypracovanie,
neoznačil žiaden právny predpis alebo podzákonnú normu, ktorá by uvedené explicitne alebo implicitne
upravovala. Výpis prijatých uznesení musí mať pritom podklad v obsiahlejšom zázname, nakoľko
ide spracovanie časti zasadnutia obecného zastupiteľstva. Žalovaný nepredostrel, čo bolo takýmto
podkladom pre vypracovanie výpisu uznesení. Zjavne ním nemohla byť zápisnica z rokovania

zastupiteľstva, ktorej obsah nezodpovedá obsahu predloženého výpisu uznesení.
42. Okrem toho kasačný súd poukazuje na to, že je bežne zaužívaným postupom, keď záznam z
akéhokoľvek zasadnutia, rokovania alebo porady zachytáva celý priebeh udalosti a nielen ich selektívne
vybraté časti. Podľa obsahu vypracovanej zápisnice, boli na začiatku zastupiteľstva zvolené osoby,
ktoré mali zápisnicu vyhotovovať a overovať. Z uvedeného je taktiež možné dovodiť, že mala zachytiť

verne celý priebeh rokovania a rozhodovania, keď správnosť zaznamenaného bola skontrolovaná
zvoleným overovateľom. Okrem toho z jej obsahu a ani jej označenia nie je možné dovodiť, že by
mala mať výpovednú hodnotu len vo vzťahu k niektorým častiam rokovania a niektorým uzneseniam
zaznamenávaného zasadnutia.
43. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje význam verejnej kontroly činnosti obecného zastupiteľstva, čo

v sebe zahŕňa možnosť zistiť priebeh a obsah rokovania a hlasovania. Ak je z takého zasadnutia
vyhotovovaná zápisnica spísaná zvoleným zapisovateľom a overená ďalšou zvolenou osobou, tak je
možné uzavrieť, že ide o oficiálny záznam o podstatnom priebehu zasadnutia, najmä o tom, kto viedol
rokovanie, koľko poslancov bolo prítomných, či a aký program bol schválený, aké uznesenia a akým
pomerom hlasov boli prijaté. V zmysle uvedeného neobstojí argumentácia žalovaného, že zápisnicu

vyhotovoval bez zákonom stanovenej povinnosti a preto nemôže byť pokladom pre zistenie jeho
priebehu a o prijatých uzneseniach.
44. Záver správneho súdu je potom v súlade so skutkovým zistením, že zo zápisnice z rokovania
obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 16.12.2016 podpísanej zapisovateľom a overovateľomnevyplýva, že by sa na zasadnutí hlasovalo o schválení programu, resp. jeho zmene, ani to, že bolo
prijaté uznesenie o schválení zmien a doplnkov územného plánu.
45. Okrem toho je potrebné uviesť, že správny súd podporil svoj záver aj o znenie programu, ktorý

neobsahuje takýto bod rokovania. K uvedenému žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že zákon
nestanovuje ako konkrétny má byť program rokovania, a taktiež, že k jednému bodu programu môžu
byť prijaté viaceré uznesenia.
46. Kasačný súd poukazuje na to, že požiadavku transparentnosti, ako aj verejnej kontroly činnosti
obecného zastupiteľstva zákonodarca pretavil aj do povinnosti vopred zverejniť program rokovania.

Zákonom stanovená informačná povinnosť, úzko súvisí zo zásadou verejnosti zasadnutia obecného
zastupiteľstva. Jej podstatou je zoznámenie verejnosti, najmä občanov obce s plánovaným konaním
zastupiteľstva na určitom mieste a určitú dobu s určitým programom rokovania, aby sa ho mohli zúčastniť
a aby nedochádzalo ku „kabinetnej politike“. Význam programu rokovania obecného zastupiteľstva
potom úzko súvisí aj realizáciou práva občanov na správu veci verejných.
47. Na uvedenú informačnú povinnosť nadväzuje aj zákonom stanovená povinnosť schváliť program

rokovania, resp. jeho zmeny na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorá povinnosť nemá formálny
charakter. Jej nedodržanie má zákonom stanovený následok straty oprávnenia viesť rokovanie
zasadnutia.
48. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že program rokovania musí byť dostatočne určitý, aby z neho bolo
zistiteľné, čo konkrétne sa bude prerokúvať, o čom sa bude hlasovať, aká otázka bude predmetom

rokovania a hlasovania. Len takto sa môže naplniť účel a zmysel informačnej povinnosti spočívajúce v
povinnosti zverejniť program rokovania.
49. Z obsahu programu obecného zastupiteľstva zo dňa 16.12.2016 je bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, že v ňom nie je uvedené, že bude zastupiteľstvo rozhodovať o schválení zmien a doplnkov
územného plánu. Samotný žalovaný ani netvrdí, že by bol na zasadnutí zastupiteľstva program o takýto

bod doplnený. Kasačný súd má za to, že takýto predmet rokovania nie je možné subsumovať pod žiaden
zverejnený bod programu, keďže prijatie VZN a schválenie zmien a doplnkov územného plánu sú dva
odlišné úkony a dva rozdielne predmety rokovania a schvaľovania.
50. Ako uvádza žalovaný nie je možné vylúčiť, aby k jednému bodu programu rokovania boli prijaté
viaceré uznesenia. Tieto by sa však mali týkať rovnakého predmetu rokovania. Bod 7 programu bol

označený ako „ Schválenie VZN č. 2/2016, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti UPN RZ KSCR Donovaly
- Zmeny a doplnky č. 14“ čo je iný predmet ako schválenie zmien územného plánu. Ako už bolo uvedené
vyššie, ide o dva samostatné úkony obecného zastupiteľstva, s rozdielnym obsahom a cieľom. Zákon
stanovuje povinnosť prvotne zmeny schváliť a následne je potrebné takto schválené zmeny vyhlásiť
formou VZN.

51. Kasačný súd konštatuje, že záver správneho súdu, že nebolo preukázané prijatie uznesenia o
schválení zmien a doplnkov územného plánu je dôvodný. Je pritom potrebné zdôrazniť, že skutočnosť,
že nebolo preukázané schválenie zmien a doplnkov územného plánu obecným zastupiteľstvom
predstavuje takú vadu, ktorá sama je sama o sebe dôvodom pre vyslovenie nesúladu žalobou
napadnutého VZN so zákonom.

52. Správny súd taktiež dospel k záveru, že napadnuté VZN nenadobudlo účinnosť, keďže nebolo
zákonom predpísaným spôsobom zverejnené po dobu 30 dní. Uvedený záver oprel o znenie ust. §
27 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ktorý má predstavovať lex specialis vo vzťahu k ust. § 6 ods. 8
zákona o obecnom zriadení. V tejto časti sa kasačný súd stotožňuje so žalovaným, že v danej otázke je
rozhodnutie správneho súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

53. Zákon o obecnom zriadení stanovuje ako podmienku účinnosti VZN jeho zverejnenie predpísaným
spôsobom po dobu 15 dní. Zákon č. 50/1976 Zb. v ust. § 27 ods.4 písm. a) a b) stanovuje pre obce
povinnosť zverejniť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a to vyvesením na úradnej tabuli
po dobu nie kratšiu ako 30 dní a doručením dotknutým orgánom. Stanovuje teda povinnosť zverejniť
riadne schválené a všeobecným záväzným nariadením vyhlásené záväzné časti územnoplánovacej

dokumentácie a to súčasne dvoma spôsobmi (nie alternatívne). Nie je potom zrejmé, prečo by jeden
z týchto spôsobov zverejnenia mal mať vplyv na časový moment nadobudnutia účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia. Kasačný sťažovateľ správne poukázal na znenie oboch ustanovení, ich rozdielnu
terminológiu ako aj účel. Správny súd správne konštatoval, že povinnosť zverejniť záväzné časti
územnoplánovacej dokumentácie po dobu 30 dní nebola žalovaným splnená, čím došlo k porušeniu

zákona. Na druhej strane však správny súd nesprávne uzavrel, že uvedené malo mať vplyv na
nadobudnutie účinnosti VZN. Uvedené čiastočné nesprávne právne posúdenie veci však nemá vplyv na
zákonnosť vysloveného záveru správneho súdu o nesúlade napadnutého VZN so zákonom.54. Žalovaný v kasačnom konaní ďalej poukazoval na skutočnosť, že bol vydaný súhlas podľa § 25
zákona č. 50/1976 Zb., ktorým došlo k vyjadreniu zákonnosti v otázkach súladu so záväznou časťou
schválenejúzemnoplánovacejdokumentácievyššiehostupňa,obsahunávrhuapostupujehoobstarania

a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, jeho súladu so zadaním, rozsahom
územného plánu ako aj súladu záväznej časti územného plánu navrhovanej na vyhlásenie všeobecne
záväznýmprávnympredpisoms§13.Malzato,žeuvedenýmsúhlasomjepopretádôvodnosťžalobných
bodov žalobcu, pričom uviedol, že kontrolnú činnosť vykonávali odborne spôsobilé osoby. Na uvedené
reagoval správny súd vlastnou argumentáciou obsiahnutou v odseku 57 uznesenia. Správny súd vyjadril

dôvody, pre ktoré bola takáto obrana žalovaného nedôvodná.
55. Žalovaný v kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval svoju argumentáciu z konania pred správnym
súdom a nereagoval na konkrétne právne závery správneho súdu, ktorými dal odpoveď na túto jeho
obranu. Žalovaný ako kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol prečo sú závery správneho
súdu nesprávne. Neprodukoval žiadnu argumentáciu, ktorá by smerovala k dôvodom, pre ktoré správny
súd nepovažoval vydanie súhlasu podľa 25 zákona č. 50/1976Zb. za rozhodujúce a brániace mu časť

žalobných námietok preskúmať. Kasačný súd nie je oprávnený sám vyhľadávať dôvody nezákonnosti
právneho posúdenia tejto otázky správnym súdom a takýmto spôsobom dopĺňať kasačnú argumentáciu
žalovaného.
56. Ak žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že toto stanovisko bolo vydané na základe výsledkov
posúdenia vykonaného kvalifikovanými osobami, tak takáto argumentácia žalovaného nemá žiaden

súvis s dôvodmi, pre ktoré správny súd nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú. Okrem toho
samotná skutočnosť, že stanovisko vypracovali kvalifikovaní pracovníci bez ďalšieho neznamená, že
nemohlo dôjsť k nesprávnemu posúdeniu jednotlivých otázok.
57. Pokiaľ ide o stanoviská jednotlivých orgánov, tak kasačný súd poukazuje na to, že ich vydáva
zákonom stanovená osoba, k otázkam, ktoré patria do jej kompetencie a ku ktorým dokáže zaujať

odborné stanovisko. Takýmto spôsobom sa potom dotknutý orgán podieľa na zabezpečení ochrany
verejného záujmu v rámci jemu zverenej právomoci.
58. Pri stanoviskách podľa § 22 zákona č. 50/1976 Zb. ide o vyjadrenie k územnoplánovacej
dokumentácii, ktorú si vyžiada orgán územného plánovania. Na rozdiel od stanovísk podľa § 140b
zákona, zákon explicitne nestanovuje, že sú pre orgán územného plánovania záväzné. Platí však, že

orgán územného plánovania uplatnené stanoviská, resp. v ňom obsiahnuté pripomienky dotknutých
orgánov premietne do územnoplánovacej dokumentácie. Uvedené znamená, že obsah dokumentácie
bude v súlade s týmito stanoviskami, čiže ich takýmto spôsobom zohľadní.
59.Preprípad,žetakneučinízákonstanovujevust.§22ods.7zákonač.50/1976Zb.postupspočívajúci
v povinnosti nezohľadnené stanoviská prerokovať s tými, ktorí ich uplatnili. Tak ako uvádza žalovaný,

zákon nestanovuje, že orgán územného plánovania má povinnosť bezpodmienečne akceptovať všetko,
čo je uvedené v stanovisku. Tomuto jeho právu však zodpovedá povinnosť uvedené znova s dotknutou
osobou prerokovať a takýmto spôsobom konfrontovať svoje dôvody s dôvodmi, ktoré viedli dotknutý
orgán k ich uplatneniu.
60. Rovnako zákon explicitne nezveruje orgánu územného plánovania oprávnenie posudzovať obsah

stanoviska, v tom zmysle, či niektoré jeho časti alebo podmienky sú alebo nie sú stanoviskom podľa § 22
zákona č. 50/1976 Zb. a takto obísť povinnosť stanovenú v § 22 ods.7 zákona. Treba pritom zdôrazniť,
že zákon nestanovuje žiadne formálne alebo materiálne požiadavky na takéto stanoviská. Nie je teda
zrejmé na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že nie všetko čo dotknuté orgány uvedú v rámci
ich činnosti podľa § 22 zákona je skutočne stanoviskom, ktorého vydanie toto zákonné ustanovenie

predpokladá.
61. S poukazom na vyššie uvedené, sa v otázke porušenia povinnosti žalovaného postupovať podľa
§ 22 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. kasačný súd stotožňuje so závermi správneho súdu, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje.
62. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že ak žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že pri stanovisku

StVS, a.s. išlo pri závere ohľadne ohrozenia zásobovania obyvateľov obce pitnou vodou len o
informatívnu poznámku, tak s uvedeným sa kasačný súd nestotožňuje. Z obsahu konečnej časti
stanoviska je jasne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmý záver, že zdroje vody rovnako ako kapacita
ČOV v obci Donovaly boli (v roku 2016) na hranici kapacity pre pokrývanie potrieb obce a stavba
„ Donovaly - doplňujúci vodný zdroj a rozšírenie vodovodu“ nie je v investičnom pláne spoločnosti. Išlo

o zásadnú informáciu, ktorá bola uvedená v časti označenej ako záver a nebola žalovaným zohľadnená
a teda mal nasledovať postup podľa § 22 ods.7 zákona.
63. Rovnako Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik vo svojom stanovisku jasne uviedol, že
bilančný prísľub pre čistenie splaškových vôd bude možné udeliť až po intezifikácií ČOV Donovaly. Aj vtomto stanovisku je upozornenie na kapacitu ČOV. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že „ správca
kanalizácie a ČOV takúto požiadavku neuplatnil, avšak táto téma bola vyriešená v Zmenách a doplnkoch
č. 10“ tak že výstavba je podmienení rozšírením ČOV. K uvedenému kasačný súd uvádza, že z bodu

63 tohto rozhodnutia vyplýva, že v stanovisku StVS, a.s. bol žalovaný upozornený na nedostatočnú
kapacitu ČOV ako aj skutočnosť, že ČOV nebude rozšírená. Kasačný súd zhodne so správnym súdom
konštatuje, že aj v tomto prípade mal žalovaný postupovať podľa § 22 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb.
64. Uvedené platí obdobne aj v ostatných prípadoch, ktoré v zmysle podanej žaloby vyhodnotil správny
súd ako porušenie postupu stanoveného v ust. § 22 ods. 7 zákona. V žiadnom z prípadov, ktoré správny

súd podrobne opísal v odsekoch 82 až 84 svojho rozhodnutia, nešlo o obsah stanoviska, ktorý by zjavne
nesúvisel s prejednávanou vecou, tak ako uviedol žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti. Platí, že ak
dospel k záveru, že nie je možné obsah stanovísk zohľadniť (z akéhokoľvek dôvodu), tak mu zákon
prikazoval postupovať podľa § 22 ods. 7 zákona, čo však neučinil.
65. Žalovaný ďalej v kasačnej sťažnosti namietal povrchné citácie regulatívov územného plánu vyššieho
celku s tým, že pri regulatíve 2.2.4 bol príslušným úradom vydaný súhlas s odňatím ešte pri zmenách

a doplnkoch územného plánu č. 10 a vymedzené územie bolo zahrnuté do zastavaného územia ešte
pri predchádzajúcich zmenách. Uviedol, že zámer bol posúdený v procese EIA v súvislosti s vyššie
uvedenými zmenami a doplnkami č. 10. Kasačný súd poukazuje na to, že nedodržanie regulatívov bolo
taktiež predmetom stanoviska podľa § 22 zákona č. 50/1976 Zb. a ak mal žalovaný za to, že uvedené
nebolo pri aktuálnych zmenách a doplnkoch potrebné zohľadniť (a to z akýchkoľvek dôvodov) tak, mal

opäť postupovať podľa § 22 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb.
66.Kasačnýsúdnepovažovalzadôvodnúaninámietkusťažovateľa,ženebolvkonanívypočutýsvedok,
odborne spôsobilá osoba. Predovšetkým je potrebné uviesť, že nešlo o svedka, ktorý by mal vedomosti
ohľadne (ne)schválenia zmien a doplnkov obecným zastupiteľstvom, ktorý dôvod bol primárne dôvodom
pre vyslovenie nesúladu VZN so zákonom. Otázka, či mal byť realizovaný postup predpokladaný v ust.

§ 22 ods. 7 zákona č. 50/1975 Zb. je predovšetkým vecou právneho posúdenia. Na závery právneho
posúdenia pritom názor svedka nemôže mať vplyv. V konečnom dôsledku žalovaný v kasačnej sťažnosti
presne nešpecifikoval k akým skutkovým okolnostiam, ktoré nevyplynuli z obsahu spisu mal byť svedok
vypočutý.
V. Záver

67. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
68. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal
(§ 467 ods. 1 v spojení s § 170 SSP).
69. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.