Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoEk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308213147
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4308213147.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. X, o vymoženie 951,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 16Er/852/2008 – 28 zo dňa 19. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 16Er/852/2008 – 28 zo dňa 19. 03.
2025 v napadnutej časti I. a II. výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok), exekúciu

zastavil (II. výrok) a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi
Jakubcovi trovy exekúcie v sume 39,83 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g),
§ 58 ods. 1, § 243 h ods.1 veta prvá, § 243 b ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov znení účinnom do 31. 07. 2008, § 52 ods. 1 - ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, §
53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 879l Občianskeho zákonníka, § 196, §
200 ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z.

3. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., vydaného rozhodcom JUDr. Michal
Rašla zo dňa 06. 05. 2008 pod spisovou značkou SR 03443/08. Súd skúmal, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 4371044

zo dňa 28. 09. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
kde v bode 17. Rozhodcovská doložka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občianskysúdny poriadok). Súd dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne
uzavretá, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným

stranám na výber riešenie sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak
samotný výber je na účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý
si na prejednanie sporu vyberie konanie pred rozhodcovským súdom. Súd mal preto za preukázané,
že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ
mohol zmluvu iba ako celok prijať za účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto

formulovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je
absolútne neplatná. Súd konštatoval vyššie uvedené s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012, v ktorom súd vyslovil názor, že
„rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak

rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.“ Ak
v určitej veci nedošlo k uzatvorenou platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. S

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul
predložený oprávneným je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Trovy
exekučnejčinnostipotrebnénaúčelnévymáhanienárokupredstavujúspolu39,83eura,ktoréoprávnený

zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a domáhal sa, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V zmysle
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným
a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Jej uzavretie v

uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinná vyvolala
a iniciovala. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy
v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa
budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné
aplikovať. Priamo na prednej strane Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá
k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane
týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý

na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z
vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to
nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a
VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť
je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj

VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal
aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj
VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej
bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo
VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť

riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným
súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka,
ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach,
lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ bysúd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre oprávneného, pričom z Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v
žiadnomprípadenevyplývaúmyselzákonodarcuzakázaťrozhodcovskékonanieúplne,ibahoobmedziť.

Oprávnený si dovoľuje uviesť, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory

s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v
čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po
jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje
alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je
vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo

po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý
bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby
medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude
uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude
rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné

právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd
má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená
totedaprekážkulitispendenciepreakékoľvekďalšiežalobyvtejistejveci,atoajvobrátenomprocesnom
postavení. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu

porušenia jeho práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený má z uvedeného
dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi
predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku
je potrebné ako vecne správne potvrdiť a odvolanie voči III. výroku uznesenia odmietnuť. Rozhodol tak

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 05. 09. 2008 spísaním
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a. s., vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom zo dňa 06. 05. 2008 pod
spisovou značkou SR 03443/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2008 a vykonateľnosť dňa
19. 06. 2008. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo
výške 951,34 eura (28 660 Sk) spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Poverenie na vykonanie
exekúcie pod číslom 5402 054997 bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 04. 11. 2008. Súdny exekútor

JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, bol dňom 31. 10. 2023 ustanovený za
náhradníka odvolaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Následne súd prvej inštancie
vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

9. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru.
Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. bola zakotvenározhodcovská doložka. Zmluva o úvere zo dňa 28. 09. 2007 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ - oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa a dlžník

- povinný je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ. Nebolo preukázané, že by pri uzavieraní
zmluvykonalpovinnývrámcipredmetusvojhopovolania,anizamestnaniačiinejpodnikateľskejčinnosti.
V zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t. j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil

povinnéhoakospotrebiteľa,oprávnenéhoakododávateľa,predmetnúzmluvuakospotrebiteľskúzmluvu
a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Základom pre posúdenie správnosti postupu rozhodcovského súdu bolo primárne zhodnotenie
platnosti tzv. rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi účastníkmi dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Exekučný poriadok zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania pre exekučný súd zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, teda nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Tento záver vyplýva napríklad aj z ustanovenia § 57 ods. 1

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ktoré upravuje viacero dôvodov, pre ktoré súd už
začatú exekúciu zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začatú exekúciu tak exekučný súd obligatórne zastaví napríklad, ak zistí, že exekučné konanie
sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a/), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je
podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm.

b/), alebo napríklad ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať (písm. g/), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže
týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

11. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka

vdanejvecijeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaspoukazomna§53ods.5Občianskehozákonníka
a tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie na základe listinných
dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, nezodpovedala zákonným podmienkam Občianskeho zákonníka, pričom
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z
predloženýchlistínniejezrejmé,vakomrozsahubolpovinnýadekvátnepoučenýonásledkochuzavretia
tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či mu bolo aj vysvetlené,
čo znamená možnosť voľby v prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou doložkou.

Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými
dôkazmi. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom,
a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Takýto

postup však v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami
poskytnutými povinnému. Táto podmienka nebola zároveň ani individuálne dojednaná a je súčasťou
vopred predtlačených ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v bode 17. Povinný tak

rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú VPPÚ iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

12. Odvolací súd celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok považoval ako
prejav zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku

súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, pretože súdny exekútor vykonával exekúciu na podkladeexekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

13. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v I. a II. výroku podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Keďže Exekučný
poriadok odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie proti výroku III.,

ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, ktoré vydal sudca súdu prvej inštancie, odmietol podľa §
386 písm. c) CSP ako neprípustné.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.