Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208790
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208790.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. XXX, C. a 2. D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. XXX, C., obaja zastúpení zákonným zástupcom A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, C., zast.: Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, proti odporkyni: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., zast.: JUDr. Darina Kurňavová, advokát, Kapitulská 5, Trnava, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporkyni sa voči navrhovateľom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by

obmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese H.,
v obci G., v katastrálnom území G., zapísaným na LV č. XXX, ako:
a) stavba so súp. č. XX, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku registra „I.“ KN parc. č. X/X;
b) stavba, popis stavby: garáž, postavená na pozemku registra „I.“ KN parc. č. X/X;
c) parcela registra „I.“ KN s parc. č. X/X o výmere 175 m2, druh pozemku: orná pôda;
d) parcela registra „I.“ KN s parc. č. X/X o výmere 288 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

e) parcela registra „I.“ KN s parc. č. X/X o výmere 33 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
najmä povinnosť vydať navrhovateľom kľúče od uvedených nehnuteľností. Navrhovatelia navrhujú
platnosť tohto neodkladného opatrenia obmedziť do právoplatného skončenia dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18D/47/2025 a u notára JUDr. Jána Nováka,
Hviezdoslavova 14, 917 01 Trnava pod sp. zn. Dnot 56/25. Zároveň navrhujú, aby im súd priznal voči
odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V podanom návrhu navrhovatelia uvádzajú, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou (podiel 1/2)
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese H., v obci G., v katastrálnom území G., zapísaným na LV č.
XXX, ako:
a) stavba so súp. č. XX, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku registra „I.“ KN parc. č. X/X;
b) stavba, popis stavby: garáž, postavená na pozemku registra „I.“ KN parc. č. X/X;

c) parcela registra „I.“ KN s parc. č. X/X o výmere 175 m2, druh pozemku: orná pôda;
d) parcela registra „I.“ KN s parc. č. X/X o výmere 288 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
e) parcela registra „I.“ KN s parc. č. X/X o výmere 33 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.
Druhým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (podiel 1/2) bol ku dňu svojej smrti A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX (ďalej len „poručiteľ“). V súčasnosti prebieha
dedičské konanie po poručiteľovi vedené pod č. Dnot 56/25, 18D/47/2025.

Navrhovatelia sú deťmi poručiteľa, neboli vydedené, a preto ku dňu jeho smrti v zmysle § 460
Občianskeho zákonníka nadobudli podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam.Navrhovatelia ako účastníci konania o dedičstve po poručiteľovi potrebujú v záujme svojich dedičských
práv ustáliť okruh hnuteľných vecí, ktoré ku dňu smrti vlastnil poručiteľ, a ktoré sa môžu nachádzať
v nehnuteľnostiach. Prístup k týmto nehnuteľnostiam však nemajú, pretože kľúčmi od nich disponuje

výlučne odporkyňa. Z tohto dôvodu navrhovatelia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu
predžalobnú výzvu zo dňa 21.10.2025, ktorou vyzvali odporkyňu na vydanie kľúčov od nehnuteľností k
rukám zákonného zástupcu navrhovateľov tak, aby mohli nehnuteľnosti riadne užívať. E-mailom zo dňa
27.10.2025 právny zástupca odporkyne v mene odporkyne odmietol tejto predžalobnej výzve vyhovieť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné a dokonca naliehavé dočasne upraviť pomery medzi stranami

konania tak, aby sa zamedzilo možnému poškodeniu dedičských práv navrhovateľov. Navrhovatelia
majú právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckeho práva.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovatelia žiadajú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie
v zmysle návrhu.

3. K návrhu navrhovatelia priložili výpis z LV č. XXX pre k.ú. H., predžalobnú výzvu zo dňa 21.10.2025,

fotokópiu doručenky, mailové stanovisko právneho zástupcu odporkyne k predžalobnej výzve.

4. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.11.2025 uvádza, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť iba ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Odporkyňa poukazuje na to, že nie je naplnený ani jeden z dôvodov uvedených v ust. § 325

ods. 1 CSP. V danej veci nie je potrebné dočasne upraviť právne pomery, ani nehrozí bezprostredné,
ani reálne zmarenie prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.
Právne relevantnou je tu skutočnosť, že odporkyňa má nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
– v podiele 1/2 k celku a smrťou poručiteľa (otca maloletých navrhovateľov) sa stáva podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 4/6 k celku. Dedičské konanie dosiaľ nebolo skončené.

V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by mohla nastať hrozba ujmy navrhovateľom.
Odporkyňa v stanovisku na predžalobnú výzvu uviedla významné skutočnosti, pre ktoré nemožno
vydať kľúče od nehnuteľnosti, a to rodinného domu. Predmetný rodinný dom súp. č. 82 v Ratkovciach
pozostáva z dvoch izieb, obývačky a kuchyne, príslušenstva (kúpeľňa s WC) a nie je možné, aby tento

rodinný dom bol poskytnutý navrhovateľom na užívanie, resp. výkon ich vlastníckych práv spočívajúci
pravdepodobne v užívaní, keď odporkyňa v ňom býva a vlastní ho podľa právneho stavu zapísaného
na liste vlastníctva v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku.
Dedičské konanie nebolo skončené, nebolo vydané dedičské osvedčenie, na podklade ktorého
by bol inak zapísaný právny stav na liste vlastníctva. Nie je reálne možné, aby navrhovatelia

nehnuteľnosti užívali a to už vzhľadom na priestory v rodinnom dome, ako aj na to, že ide
o maloleté deti, ktoré sú zastúpené zákonným zástupcom matkou. Podľa názoru odporkyne nemožno
až do skončenia dedičského konania vyhovieť akejkoľvek výzve navrhovateľov, tobôž nie nariadením
neodkladného opatrenia. V dedičskom konaní budú prejednané spoluvlastnícke podiely k predmetným
nehnuteľnostiam. Dosiaľ navrhovatelia nespejú k uzavretiu dedičskej dohody a v prípade, že

dôjde k dedeniu podľa zákonných podielov, tak odporkyňa sa stane podielovou spoluvlastníčkou
v spoluvlastníckom podiele 4/6 k celku a až v tomto čase bude možné, aby si spoluvlastníci upravili
vzájomné výkon vlastníckych práv. Odporkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje
za predčasný.
Odporkyňa zároveň poukazuje na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje

predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný a neurčitý. Nie je z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovatelia domáhajú. V návrhu absentuje osvedčenie dôvodnosti podania. Ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní.
Z vyššie uvedených dôvodov odporkyňa navrhuje, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, alebo aby ho odmietol.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva (2).
Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

6. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z návrhu

a príloh k nemu má súd za preukázané, že dňom smrti poručiteľa A. B., teda dňom 07.04.2025,
navrhovatelia (deti poručiteľa) aj odporkyňa (vdova po poručiteľovi) sa stali dedičmi po poručiteľovi
a v súčasnosti sú účastníkmi prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi, ktoré je vedené na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18D/47/2025. Nadobudnutie dedičstva doposiaľ nebolo potvrdené
súdom. Z priloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. je zrejmé, že odporkyňa a poručiteľ boli

ku dňu poručiteľovej smrti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na ňom zapísaných (orná pôda,
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, garáž), a to každý v podiele 1/2. Z predloženej predžalobnej
výzvyzodňa21.10.2025vyplýva,ženavrhovateliavyzvaliodporkyňunavydaniekľúčovodpredmetných
nehnuteľností k rukám zákonného zástupcu navrhovateľov tak, aby mohli nehnuteľnosti riadne užívať.
Z mailového stanoviska zo dňa 27.10.2025 k predžalobnej výzve vyplýva, že podľa odporkyne až do

skončenia dedičského konania nemožno vyhovieť výzve na vydanie kľúčov od nehnuteľností, pretože
až v dedičskom konaní sa budú prejednávať dedičské podiely a zatiaľ nie je možné, aby všetci v toto
čase spoluvlastníci nehnuteľnosť riadne užívali.

7. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené

na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stavv právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti).

8. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,
pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového

výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

9. Navrhovatelia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní domáhajú toho, aby
súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým obmedzila výkon vlastníckeho
práva navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam, najmä vydať navrhovateľom kľúče od uvedených
nehnuteľností.

10. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

11. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal naliehavosť a

nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu.
Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy
v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie
nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne
upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).

12. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/122/2022 zo
dňa 19.10.2022, podľa ktorého „kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia postup podľa § 330 ods. 2 CSP je nielen povaha veci, ale aj potreba
bezodkladného upravenia pomerov (§ 325 ods. 1 CSP), účinky ktorého budú smerovať do budúcna...

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba
úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.“

13. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu
nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán
sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovatelia ničím neosvedčili, že je bezodkladne potrebné, aby bolo

nariadené práve neodkladné opatrenie. Neuviedli žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu
bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Nekonkretizovali, ani ničím neosvedčili nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by nimi navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané,
čím neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo je podľa § 325 ods. 1
CSP podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto nedostatok návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nemôže súd nahrádzať vlastnými úvahami, pretože by porušil princíp rovnosti
strán.

14. Navrhovatelia v podanom návrhu ničím nekonkretizujú, akého konania by sa mala odporkyňa
zdržať, aby tým neobmedzila výkon vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam. Požadovaná

povinnosť „zdržať sa akéhokoľvek konania“ je veľmi široko a neurčito koncipovaná a takto formulovaný
petit návrhu nie je vykonateľný. Z návrhu taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom sú navrhovatelia
obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach, resp. či odporkyňa do nich neoprávnene zasahuje.Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, že by dochádzalo k ujme na ich vlastníckych právach,
resp. že by im bezprostredne hrozila ujma, ak by súd požadované neodkladné opatrenie nenariadil.

15. Súd poznamenáva, že aj keď okamihom smrti poručiteľa prechádza majetok poručiteľa na
jeho dedičov a tí tak vstupujú do jeho práv a povinností, zákon vyžaduje potvrdenie nadobudnutia
vlastníckeho práva rozhodnutím súdu, ktorý je v tomto prípade reprezentovaný notárom ako súdnym
komisárom. Práva dedičom je teda potrebné obligatórne potvrdiť rozhodnutím súdu. Takéto rozhodnutie
súdu má potom vždy spätný účinok (pôsobí ex tunc), t.j. pôsobí spätne ku dňu smrti poručiteľa. Počas

dedičského konania sa pritom dedičia môžu dohodnúť na rôznych spôsoboch vyporiadania dedičstva,
čiže nemusí v konečnom dôsledku pripadať do úvahy, že budú aj spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, ktorých sa týka toto konanie. Navrhovatelia požadujú vydanie kľúčov od predmetných
nehnuteľností, aby ich mohli „riadne užívať“. Neuvádzajú však, akým spôsobom chcú tieto nehnuteľnosti
užívať, nakoľko je to nevyhnutné, či im hrozí ujma v prípade neužívania, resp. to má iné neodvratné
účinky na ich postavenie.

16. Z vyššie uvedených dôvodoch súd nevidí dôvod, aby vyhovel návrhu navrhovateľov a nariadil
neodkladné opatrenie v zmysle ich návrhu. Podľa názoru súdu navrhovatelia žiadnym spôsobom
neosvedčili, že sú splnené podmienky na jeho nariadenie a že by im bezprostredne hrozila ujma, ak
nariadené nebude. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

18. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného
výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

došlo v dôsledku toho, že navrhovateľ neosvedčil zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom
k tomu odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a súd mu ich náhradu priznal v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..