Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kamil Petrovič
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 74C/26/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215309
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124215309.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: KOVAL
& spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., v konaní o určenie právnej neúčinnosti
právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
Darovacia zmluva, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území :
Severné mesto, obec : D. – E., okres : D. F., zapísaná na LV č. XXXXX, evidovanom Okresným
úradom Košice , katastrálny odbor a to : byt č. 7, 2 poschodie, vchod 29, nachádzajúci sa v bytovom
dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku, parcela registra „C“ č. 5505 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 243 m2, parcela registra „C“ č. 5506 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
268 m2, parcela registra „C“ č. 5507 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel
k pozemku o veľkosti 173/10000 z G. H. , nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. ako darcu
na žalovanú ako obdarovanú a ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľnosti povolený
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod V-5273/2024, je voči žalobcovi
právne neúčinná.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca, spoločnosť 365.bank, a.s. (do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.), so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČI: 31 340 890 (ďalej len „pôvodný žalobca“), sa žalobou podanou na tunajšom
súde dňa 8.8.2024 domáhal určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi G. H.
a žalovanou, ktorou darkyňa previedla na žalovanú nehnuteľný majetok bližšie špecifikovaný vo výroku
rozhodnutia.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.11.2016 uzavrel pôvodný žalobca, ako veriteľ,
s A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: I. J. E. XX, XXX XX I. J. E. a G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: C.
XXX/XX, XXX XX D., ako dlžníčkami, zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948.
Na základe tejto zmluvy pôvodný žalobca poskytol dlžníčkam refinančný úver vo výške 10.000 eur,
ktorý úver sa dlžníčky zaviazali vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve. Keďže dlžníčky opakovane
porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru ku dňu 26.10.2021 a požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Dlžníčky úver žalobcovi
nevrátili ani po doručení upomienok, predčasnom zosplatnení úveru a obdŕžaní predžalobnej výzvy
od advokáta žalobcu, ale ani na základe právoplatného rozhodnutia, platobného rozkazu, vydaného
dňa 5.1.2024 v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/1955/2023,ktorým rozhodnutím uložil súd dlžníčkam zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
5.216,12euraspoluspríslušenstvom,aktorérozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa
24.2.2024. Poverený súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim vydal dňa 3.7.2024 pod sp. zn. 409EX 666/24
upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 17.7.2024 súdny exekútor informoval pôvodného žalobcu, že G.
H. pár dní pred začatím exekúcie bezodplatne, darovacou zmluvou, previedla na žalovanú nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v katastrálnom území: E. H., obec: Košice-Sever, okres: D. F., zapísanú na liste
vlastníctva č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to: byt č. 7, 2.
poschodie, vchod: 29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 výmera 243 m2 zastavaná plocha a nádvorie
parc. reg. „C“ č. 5506 výmera 268 m2 zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5507 výmera
278 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 173/10000. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
bol povolený Okresným úradom dňa 10.7.2024 pod č. V-5273/2024. Podľa pôvodného žalobcu týmto
úkonom došlo k jeho ukráteniu ako veriteľa a sťaženiu vymoženia jeho pohľadávky. Pôvodný žalobca
ďalej tvrdil, že G. H. pôvodne nadobudla sporný byt do vlastníctva práve od žalovanej, a to na základe
darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2023 (vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom dňa
22.8.2023 pod č. V 6741/2023). Po vydaní platobného rozkazu OS Banská Bystrica (5.1.2024), ktorý
voči nej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.2.2024, bezodplatne previedla byt naspäť
na žalovanú. K prevodu nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí
exekúcie. V tom čase si musela byť vedomá svojej povinnosti uspokojiť judikovanú pohľadávku žalobcu.
Možnotieždôvodnepredpokladať,žeukracujúciúmyseldlžníčkyžalovanápoznala.Zadriesichtrvalého
bydliska sa podľa pôvodného žalobcu javí, že spoločne žijú v jednom byte, ktorý bol predmetom
spornéhoprevodu.Zatýchtookolnostíjevylúčené,abyžalovanánepoznalacelkovúnepriaznivúsituáciu
G. H. a jej úmysel ukrátiť veriteľa. Keďže G. H. a žalovaná spolu zrejme dlhodobo žijú, nemožno vylúčiť,
že majú postavenie blízkych osôb, v ktorom prípade sa úmysel dlžníčky ukrátiť pôvodného žalobcu a
vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti ex lege prezumuje.
3. Pôvodný žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2024 navrhol pripustiť zmenu
subjektu konania na strane žalobcu, dôvodiac postúpením celej pohľadávky z pôvodného žalobcu na
postupníka, spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové
Mesto,IČO:47967692.Súduznesenímzodňa27.1.2025,sp.zn.74C/26/2024-128,návrhupôvodného
žalobcu vyhovel a pripustil zmenu žalobcu v súlade s ust. § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami a procesnými poučeniami doručená do vlastných
rúk dňa 7.4.2025, písomne nevyjadrila.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 8.12.2025, na ktoré mali strany sporu doručenie
predvolania vykázané riadne a včas. Na tomto pojednávaní súd vec meritórne prejednal za splnenia
procesných podmienok podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoj
neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil, vyjadriac súhlas, aby súd vykonal pojednávanie aj
bez jeho prítomnosti a tiež v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie riadne a včas doručené
postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila a zostala v konaní
nečinná.
6.Podľaust.§150ods.1CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
8. Súd ako z nesporných vyšiel postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP z tvrdení pôvodného žalobcu,
že dňa 28.11.2016 uzavrel pôvodný žalobca, ako veriteľ, s A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: I. J. E.
XX, XXX XX I. J. E. a G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., ako dlžníčkami,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948, že na základe tejto zmluvy pôvodný
žalobca poskytol dlžníčkam refinančný úver vo výške 10.000 eur, ktorý úver sa dlžníčky zaviazali
vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve, že nakoľko dlžníčky opakovane porušili svoju povinnosť
splácať poskytnutý úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.10.2021 a
požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru, že dlžníčky úver žalobcovi nevrátili ani po doručení
upomienok, predčasnom zosplatnení úveru a obdržaní predžalobnej výzvy od advokáta žalobcu, ale
ani na základe právoplatného rozhodnutia, platobného rozkazu, vydaného dňa 5.1.2024 v konaní
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/1955/2023, ktorým rozhodnutím
uložil súd dlžníčkam zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5.216,12 eura spolu
s príslušenstvom, a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.2.2024, žepoverený súdny exekútor H. F. B. D. vydal dňa 3.7.2024 pod sp. zn. 409EX 666/24 upovedomenie o
začatí exekúcie.
9.VkonanírovnakonebolospornéžeG.H.darovacouzmluvouzodňa20.6.2024,previedlanažalovanú
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území: E. H., obec: Košice-Sever, okres: D. F., zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to: byt č. 7,
2. poschodie, vchod: 29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 výmera 243 m2 zastavaná plocha a nádvorie parc.
reg.„C“č.5506výmera268m2zastavanáplochaanádvorieparc.reg.„C“č.5507výmera278m2podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti 173/10000, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol povolený
Okresným úradom dňa 10.7.2024 pod č. V-5273/2024.
10. Ako z nesporného súd tiež vyšiel z tvrdenia pôvodného žalobcu, že G. H. pôvodne nadobudla
sporný byt do vlastníctva práve od žalovanej, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2023 (vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom dňa 22.8.2023 pod č. V 6741/2023), že po vydaní
platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica dňa 5.1.2024, ktorý voči žalovanej nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.2.2024, bezodplatne previedla byt naspäť na žalovanú, ku ktorému
prevodu nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie.
11. V konaní takisto nebolo sporné, že predmetným právnym úkonom, uzavretím darovacej zmluvy
zo dňa 20.6.2024 došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa a sťaženiu vymoženia jeho pohľadávky, že
dlžníčka G. H. mala v úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom pôvodného žalobcu, o ktorom
úmysle žalovaná mala vedomosť.
12. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
13. Súd vychádzajúc z nesporného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel
k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
14. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka (odporovacej žaloby), z pohľadu
žalujúceho veriteľa, je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný
právnyúkonurobenýdlžníkom,ktorýukracujeuspokojeniejehovymáhateľnejpohľadávky.Rozhodnutie,
ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený
právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným
podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol
domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, nie však proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny
úkon urobený. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby má veriteľ, ktorý má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.
Vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Dlžníkove
právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka,
a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol
by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentnéprávne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny
úkon v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci,
práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu
za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. Rozhodným okamihom pre posúdenie
ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, je jeho účinnosť,
v prípade nehnuteľností zapisovaných do katastra nehnuteľnosti je týmto okamihom deň, ku ktorému
nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti. Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť
právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby
blízke dlžníkovi. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na
osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri
náležitej starostlivosti poznať. Odporovaciu žalobu môže veriteľ podať na súde v lehote troch rokov po
urobení právneho úkonu dlžníkom (prípadne po jeho účinnosti). Vzhľadom na to, že ide o prekluzívnu
lehotu, ak by veriteľ nepodal odporovaciu žalobu na súd v uvedenej lehote, jeho právo odporovať by
zaniklo.
15. Z uvedeného možno teda vyvodiť predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka,
ktoré musí veriteľ preukázať (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná), a ktorými sú:
vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak
žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť, pričom preukázanie
úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti
vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi a napokon skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil
v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.
16. V konaní bolo preukázané, že v predmetnej právnej veci boli naplnené všetky zákonom
predpokladané podmienky na to, aby bolo možné podanej žalobe vyhovieť.
17. Pokiaľ ide o prvý predpoklad, vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi, súd v závere o naplnení
tohto predpokladu vyšiel zo skutočností, ktoré neboli v konaní medzi stranami konania sporné a síce,
že žalobca má voči dlžníčke G. H. pohľadávku titulom nesplateného úveru, ktorý úver pôvodný
žalobca poskytol dlžníčke na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948,
vo výške 10.000 eur. V konaní bolo nesporné preukázané, že dlžníčka G. H. a spolu so spoludlžníčkou
A. H. opakovane porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, v dôsledku čoho
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.10.2021 a požiadal o okamžité splatenie celého
zostatku úveru. Dlžníčky úver pôvodnému žalobcovi nevrátili ani po doručení upomienok, predčasnom
zosplatnení úveru a obdŕžaní predžalobnej výzvy od advokáta žalobcu. Pôvodný veriteľ si následne
uplatnil svoju splatnú pohľadávku v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý
súd platobným rozkazom zo dňa 5.1.2024, sp. zn. 17Up/1955/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 24.2.2024, uložil dlžníčkam zaplatiť pôvodnému žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 5.216,12 eura spolu s príslušenstvom. V konaní bolo nesporne preukázané, že dlžníčky záväzok
voči pôvodnému žalobcovi nesplnili ani na základe rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho pôvodný žalobca
podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom poverený súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim vydal dňa
3.7.2024 pod sp. zn. 409EX 666/24 upovedomenie o začatí exekúcie.
18. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že pôvodný žalobca, resp. žalobca je v tomto konaní subjektom
aktívne vecne legitimovaným podľa ust. § 42b ods. 1 na uplatnenie odporovacieho práva vo vzťahu
k predmetnému právnemu úkonu, Darovacej zmluve zo dňa 20.6.2024, nakoľko uvedenú zmluvu
žalovaná uzavrela v postavení obdarovanej s G. H., dlžníkom žalobcu v zmysle ust. § 42a Občianskeho
zákonníka, na základe čoho je možné tiež konštatovať, že žalovaná je subjektom pasívne vecne
legitimovaným v tomto konaní podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka.
19. Ďalším základným predpokladom odporvateľnosti je ukrátenie veriteľa (objektívna stránka
odporovateľnosti). Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku
má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka,
pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Podmienky
odporovateľnosti sa posudzujú ku dňu vzniku právneho úkonu, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do
katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti.
Tento okamih je rozhodným aj pre zistenie, či dlžník mal po uzavretí odporovaného právneho úkonu aj
iný majetok, z ktorého by veriteľ mohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.
20. V danom prípade v konaní nebolo zo strany žalovanej ani len tvrdené, tobôž nie preukázané,
že by dlžníčka G. H. vlastnila aj iný majetok, ktorý by sám osebe postačoval na to, aby sa z nehoveriteľ uspokojil. Ak teda dlžníka G. H. vlastnila iba predmetnú nehnuteľnosť, ktorého majetku sa
zbavila na základe bezodplatného scudzovacieho právneho úkonu, darovacej zmluvy, došlo k tým
k takému zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka. Na základe uvedeného preto je možné uzavrieť, že právny úkon –
darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou a dlžníčkou G. H. dňa 20.6.2024, ukracuje uspokojenie
veriteľovej pohľadávky.
21. Súd mal v konaní za nesporne preukázaný aj ďalší predpoklad odporovateľnosti, a to úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa. Okrem toho, že žalovaná žalobcom tvrdený úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
nespochybnila, tento úmysel nepochybne preukazujú okolnosti za ktorých dlžníčka odporovaný právny
úkon urobila. Dlžníčka G. H. sa zbavila svojho jediného nehnuteľného majetku, bezodplatne, v čase
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu (dňa 24.2.2024), na základe ktorého rozhodnutia
dlžníčka súdom uloženú povinnosť nesplnila, pričom musela byť uzrozumená s tým, že ak nesplní
súdom uloženú povinnosť, veriteľ – pôvodný žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky. Dlžníčka
sa tak zbavila svojho majetku, z ktorého by veriteľ mohol dosiahnuť uspokojenie svojej vykonateľnej
pohľadávky, pod hrozbou exekúcie, ku ktorej napokon pôvodný žalobca pristúpil, pričom dlžníčka tak
urobila bezprostredne pred začatím exekučného konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie
na vykonanie exekúcie dňa 3.7.2024 a dlžníčka G. H. uzavrela darovaciu zmluvu so žalovanou dňa
20.6.2024.
22. Pokiaľ ide o ďalší zákonný predpoklad odporovateľnosti, vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa, platí, že žalobca musí v konaní tvrdiť a preukázať vedomosť tretej osoby, na ktorú
dlžník previedol svoj majetok odporovateľným právnym úkonom. Pôvodný žalobca v žalobe vo vzťahu
k vedomosti žalovanej o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa uviedol, že G. H. pôvodne nadobudla
sporný byt do vlastníctva práve od žalovanej, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2023
(vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom dňa 22.8.2023 pod č. V 6741/2023),
že po vydaní platobného rozkazu OS Banská Bystrica (5.1.2024), ktorý voči dlžníčke nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.2.2024, bezodplatne previedla byt naspäť na žalovanú, a že
k prevodu nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie.
Pôvodný žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu skutočnosť, že z adries trvalého bydliska
žalovanej a dlžníčky G. H. vyplýva, že spoločne žijú v jednom byte, ktorý bol predmetom sporného
prevodu.Zatýchtookolnostíjevylúčené,abyžalovanánepoznalacelkovúnepriaznivúsituáciuG.H.ajej
úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaná uvedené tvrdenia nepoprela. Pôvodným žalobcom uvedené okolnosti
za akých došlo k k uzavretiu darovacej zmluvy, nespornosť týchto skutočností podľa názoru súdu
nepochybne preukazujú vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie v danom prípade už
vykonateľnej pohľadávky veriteľa.
23. Pri zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor
zo dňa 10.7.2024, číslo vkladu V 5273/2024 (č. l. 31), podľa ktorého bol vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovanej, na základe Darovacej zmluvy zo dňa 20.6.2024, k predmetu prevodu do katastra
nehnuteľnosti povolený s právnymi účinkami vkladu ku dňu 10.7.2024 a pri zohľadnení skutočnosti
podania žaloby na tunajší súd dňa 8.8.2024, je nevyhnutné konštatovať splnenie ďalšieho predpokladu,
včasnosti podania odporovacej žaloby, ako podmienky úspešnosti odporovacej žaloby podľa ust. § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Riadiac sa uvedenými úvahami, vychádzajúc z nesporného skutkového stavu, ktorý žalobca podporil
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, súd žalobe vyhovel.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
29. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.