Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208581
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: OZ VEĽKÝ ŠARIŠ,
so sídlom Bočná 2832/5, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 42344786, zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Juhas,
advokát, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42325463, proti žalovaným: 1/ Mesto Veľký Šariš,
so sídlom Námestie sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00327972, zastúpený: PALŠA A PARTNERI
Advokátska kancelária spol. s r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, 2/ A.
B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. B., 3/ D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/X, XXX
XX D. B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva a prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/59/2024-153 zo dňa 5.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1/ rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným v 2/ a 3/ rade sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania a žalobca
nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému v 1/ rade trovy konania v rozsahu 100 %. Žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca je občianskym
združením zaregistrovaným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod reg. č. D. - XXX/XX -
XXXXX, pričom vznikol dňa 6.12.2013. Vychádzajúc zo stanov zo dňa 9.7.2014 jedným z cieľov jeho
založenia je aj kontrola činnosti mesta Veľký Šariš a hospodárenia s majetkom mesta.

3. Uznesením č. 4/2024-4/X zo dňa 20.2.2024 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši schválilo v bode
1 uzatvorenie zmlúv o budúcich zmluvách, ktorých predmetom je budúce nadobudnutie konkrétnych
pozemkov uvedených pod písm. a) - medzi ktorými je i pozemok parc. G. č. XXXX k.ú. D. B. - do
vlastníctva mesta a zároveň schválilo prevod práv a povinností z uzatvorených zmlúv podľa písm. a),
D. H. G. I. D. D. J. K. G. L. M. J. C., pričom podmienkou predmetného prevodu práv a povinností je
záväzok tohto investora vybudovať na vlastné náklady miestnu komunikáciu na dopravné napojenie

lokality J. vrátane záväzku bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k tejto ceste a pozemkov pod
ňou v prospech mesta pod sankciou 700.000,- eur.4. Uznesením č. 38/2024-1/XII zo dňa 26.4.2024 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši schválilo
prijatie dlhodobého splátkového úveru do rozpočtu mesta Veľký Šariš od C. C., N. vo výške úverového
rámca 2.000.000,- eur za podmienok uvedených v Indikatívnej ponuke financovania pre mesto Veľký

Šariš a dňa 26.4.2024 bola uzavretá zmluva o úvere č. XXX/XX/XX medzi Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako veriteľom a Mestom Veľký Šariš ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.000.000,-
eur za účelom financovania kapitálových výdavkov dlžníka schválených mestským zastupiteľstvom v
rokoch 2024-2025.

5. Uznesením č. 39/2024-2/XII zo dňa 26.4.2024 mestské zastupiteľstvo vo D. B. schválilo uzatvorenie
kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je nadobudnutie vlastníctva pozemkov uvedených pod písm. a) -
medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX – orná pôda v k. ú. D. B., pričom je uvedená kúpna
cena dotknutého pozemku vo výške 123.556,- eur.

6. Dňa 26.4.2024 bola uzavretá Kúpna zmluva č. 4787/2024 medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade ako

predávajúcimi a žalovaným v 1/ rade ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku parc. KN-C č. XXXX - ornej pôdy o výmere 1343 m2 nachádzajúcej sa v
k.ú. D. B. do výlučného vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu 123.556,- eur, ktorú sa kupujúci zaviazal
uhradiť každému predávajúcemu po 61.778,- eur do 13.5.2024.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade uzavrel i s ďalšími pôvodnými vlastníkmi
pozemkov v lokalite J. zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne zmluvy za účelom realizácie
investičnej akcie týkajúcej sa rozvoja mesta Veľký Šariš.

8. Investičný zámer - realizácia zóny občianskej vybavenosti vyplýva i uznesenia Mestského

zastupiteľstva Veľký Šariš č. 48/2024-5/XIII z 18.6.2024, ktorým bol schválený zámer na odpredaj
pozemkov v lokalite J. formou uzatvorenia nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci ako výsledok
obchodnej verejnej súťaže.

9. Podanou žalobu sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve a

určenia, že žalovaní v 2/ a 3/ rade sú vlastníkmi v petite špecifikovaných nehnuteľností.

10. Právne svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil poukazom na ustanovenie Čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky, § 123 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP a § 9a, § 9ab, § 9b zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o majetku obcí“).

11. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci konštatoval, že vlastník je zásadne oprávnený
disponovať s predmetom vlastníctva, a teda aj previesť ho podľa svojej vôle. Žalovaní v 2/ a 3/ rade tak
realizovali výkon svojho vlastníckeho práva. S ohľadom na princíp právnej istoty platnosť kúpnej zmluvy
nemôže ktokoľvek, ale iba ten, komu toto právo priznáva zákona. S ohľadom na § 137 písm. d) CSP

je preto žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu prípustná len vtedy, ak oprávnenie na jej podanie
vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom prípade je osobitným predpisom § 9b ods. 1 Zákona
o majetku obcí. Podľa tohto ustanovenia žalobca musí preukázať právny záujem na veci a tiež to, že
prevod majetku nebol realizovaný v súlade s § 9a a § 9ab tohto zákona. Z obsahu § 9a vyplýva, že tento
sa vzťahuje na predaj majetku obce [§ 9a ods. 1 písm. c), ods. 2, 10, 11, 12] a nevzťahuje sa na prípady

kúpy majetku obcou. Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalobcu, že spĺňa podmienky pre podanie
žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, tento je totiž
aplikovateľný iba v situácii, ak došlo k prevodu majetku v rozpore s § 9a a § 9ab, ktoré upravujú predaj
majetku obce. Uvedený záver vyplýva aj z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 9b ods.
1, podľa ktorého je možné žalovať o neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníctva obce. To

podporuje záver, že prevádzajúcim musí byť obec, inak by nebolo možné žalovať o určenie vlastníctva
obce.Natomničnemeníaniskutočnosť,ženavýplatukúpnejcenybolipoužitéprostriedkyobcezúveru.

12. Žalobu podľa § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí môže podať iba osoba, ktorá má na tom právny
záujem. Nepostačuje teda akýkoľvek iný záujem vrátane verejného, ale musí ísť o záujem ovplyvňujúci

právne postavenie žalobcu ako právnickej osoby. Napadnutá kúpna zmluva však podľa súdu nemá
absolútne žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu, či je kúpna zmluva platná alebo neplatná, nič na
právnom postavení žalobcu sa nezmení.13. Žalobca sa domáhal zároveň aj určenia vlastníckeho práva žalovaných v 2/ a 3/ rade ako
predávajúcich v napadnutej kúpnej zmluve, keďže vychádzal zo záveru o jej neplatnosti. Keďže súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre to, aby sa súd mohol vecne zaoberať

posúdením platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej žalobca nebol účastníkom a žaloba o určenie
vlastníckeho práva súvisí so žalobou o neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobca nemohol byť úspešný ani
so žalobou o určenie vlastníckeho práva žalovaných v 2/ a 3/ rade k predmetu prevodu. Žaloba o
určenie vlastníckeho práva je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP a teda na jej podanie sa vyžaduje, aby
žalobca preukázal naliehavý právny záujem na jej podaní. Túto podmienku však žalobca nepreukázal.

Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je
zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Naliehavý právny
záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právneho vzťahu. Je potrebné
zistiť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov. Cieľom

určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením či tu právo
alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR 5Cdo/117/2007 z 30.5.2008 alebo uznesenie 1Cdo/23/2023 z 27.2.2024).

14. Súd prvej inštancie zdôraznil, že naliehavý právny záujem u žalobcu je potrebné vnímať
len v súvislosti s neplatnosťou kúpnej zmluvy. Keďže samotnou kúpnou zmluvou nedochádza k
ohrozeniu žiadneho práva alebo právneho postavenia žalobcu, ani v prípade, ak by žalobca preukázal
netransparentnosť, či zmätočnosť postupu žalovaného v 1/ rade v súvislosti s jeho ďalšími krokmi, bolo

by to pre posúdenie tohto sporu irelevantné, keďže tieto okolnosti nemajú vplyv na posúdenie platnosti
kúpnej zmluvy. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu na danej určovacej žalobe zamietol.

15. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b) a h) CSP. Navrhol rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Alternatívne
požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie príliš úzko interpretoval pojem právny záujem žalobcu, a to v

kontexte práva na podanie žaloby podľa § 9b zákona č. 138/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia fyzická
osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci
právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku,
ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a
a 9ab.

17. Právna teória podporuje chápanie právneho záujmu v širšom kontexte, ktorý by nemal zahŕňať len
priame právo (napr. vlastnícke) na konkrétny predmet vlastníctva, ale aj širšie právne záujmy, ako sú
napr. právo na ochranu životného prostredia, prístup k informáciám alebo zásady správneho nakladania
s majetkom obce. V určitých situáciách môže verejný záujem a záujem obyvateľov obce, resp. združenia

obyvateľov obce presahovať právny záujem, najmä keď ide o ochranu verejných hodnôt alebo majetku.
Záujem žalobcu na zabezpečení dodržiavania zákonných zásad v procese nakladania s majetkom,
ktorý patrí obci, prekračuje rámec osobných preferencií, či všeobecného presvedčenia. Tento záujem je
zakotvený v konkrétnych právnych predpisoch, ktoré regulujú správu verejného majetku, ako aj ochranu
verejného záujmu, medzi ktorý patria aj finančné prostriedky. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť,

že zvolenie nezákonného postupu pri hospodárení s majetkom obce, ako sú napr. zmluvy uzatvorené
v rozpore s pravidlami transparentnosti, predstavujú nielen porušenie práva, ale zároveň predstavujú
aj hrozbu pre spravodlivé a efektívne využívanie verejných zdrojov. Takýmto spôsobom sa nezákonné
nakladanie s majetkom obce dotýka združení občanov obce, ktorí majú záujem na riadnom hospodárení
a ochrane verejných zdrojov.

18. V tejto súvislosti žalobca v širšom kontexte poukazuje aj na právo na dobrú správu vecí verejných,
garantované v Článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Súd prvej inštancie právny záujem
žalobcu obmedzil na jeho právne postavenie ako právnickej osoby, na ktoré podľa názoru súdunemá vplyv napadnutá kúpna zmluva. Právny záujem žalobcu je však potrebné skúmať so zreteľom
na individuálne okolnosti prípadu a tiež so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a
konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia, ktorým má byť ochrana oprávnených záujmov

jeho členov ako občanov mesta Veľký Šariš pred nehospodárnym, netransparentným a v rozpore so
zákonnými pravidlami uskutočneným nakladaním s verejnými prostriedkami. V takom prípade potom
právne prostriedky ochrany právneho záujmu občanov obce na riadnom hospodárení s verejnými
prostriedkami nesmú byť vykladané reštriktívne, a to predovšetkým v kontexte ústavného práva na
prístup k spravodlivosti.

19. Žalobca pri definícii pojmu majetok obce v žalobe analogicky poukazoval na znenie ustanovenia § 2
zákona č. 92/1991 Zb., pričom majetok obce je definovaný aj v § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Súd
prvej inštancie si nesprávne vyložil aj definíciu pojmu majetok obce, a to v kontexte zákonných pravidiel
podľa ustanovenia § 9a uvedeného zákona. Prvoinštančný súd použil predovšetkým gramatický výklad
ustanovenia § 9a zákona č. 138/1991 Zb. Doslovné znenie zákonného ustanovenia nemožno vykladať

absolútne. V prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo
požiadavka ústavne súdneho výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
(Článok 152 ods. 4 ústavy), sa súd musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť. Viazanosť
štátnych orgánov zákonom v zmysle Článku 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie

Článku 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom
zákona (III. ÚS 44/2011).

20. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu je možné konštatovať, že text relevantnej právnej úpravy
podľa ustanovenia § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. sa môže javiť ako jasný, ale určite nie

je kompletný. Právnu úpravu § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. je preto nutné interpretovať
prostredníctvomvyššieuvedenýchvýchodísknachádzaniapráva,atokonkrétnenazákladejednotlivých
výkladových metód (predovšetkým teologickým a ústavne konformným výkladom súladným s jazykovým
vyjadrením predmetného ustanovenia), ktoré sú postačujúcim východiskom pre správnu a hlavne
spravodlivú interpretáciu relevantnej právnej úpravy. Súd prvej inštancie použijúc hlavne gramatický

výklad pri svojom právnom posúdení veci vyložil právny predpis všeobecne a formalisticky, pričom
opomenul vziať do úvahy ostatné a v zmysle uvedených východísk smerodajné metodologické postupy
pri výklade právnych predpisov. Pri svojom nesprávnom právnom posúdení nevzal do úvahy účel
relevantnej právnej úpravy. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je jasne vymedzený účel
tohto zákona, ktorý okrem iného spočíva v stanovení pravidiel týkajúcich sa hospodárenia s majetkom

obcí. Zákonodarca pri tomto vymedzení účelu zákona neupravil žiadne limity pri stanovení pravidiel
vzťahujúcich sa na hospodárenie s majetkom obcí, t.j. či sa pravidlá vzťahujú na nákup alebo predaj.
V súlade s uvedenými východiskami je teda potrebné na skutkové okolnosti tohto prípadu aplikovať
citované ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. tak, že právo podľa § 9b tohto zákona domáhať sa
neplatnosti právneho úkonu obce, ktorá pri takom právnom úkone nedodržala zákonný postup, sa

vzťahuje aj na kúpu a aj na predaj konkrétneho majetku obce, nakoľko sa na takýto právny úkon vždy
použijú verejné prostriedky.

21. Čo sa týka vyhodnotenia nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho
práva žalovaných v 2/ a 3/ rade, v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011, podľa ktorého za dovolenú možno
považovať určovaciu žalobu, pokiaľ slúži potrebám praktického života. Je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) i iná žaloba. Žalobcom požadované určenie vlastníckeho práva je logickým
a nevyhnutným vyústením určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pričom takéto určenie
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka odstráni stav právnej neistoty po vyslovení neplatnosti kúpnej

zmluvy. Je preto nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Naliehavý právny záujem na podanie
takej žaloby v tomto prípade vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 138/1991 Zb.

22. Okrem vyššie uvedeného bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré spočíva v

nedostatočnomodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivé
konanie podľa Článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s relevantnouargumentáciou žalobcu týkajúcou sa definície pojmu majetok obce, za ktorý sa považujú aj finančne
prostriedky.Definíciatohtopojmujepritomrelevantnáksprávnemuposúdeniuprávnehozáujmužalobcu
na podanie žaloby. Prvoinštančný súd preto rezignoval na svoju úlohu ako garanta spravodlivosti a

všeobecnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Keďže súd prvej
inštancie rozhodol bez toho, aby sa zaoberal meritórnymi dôvodmi žaloby, odňal žalobcovi právo na
prístup k spravodlivosti.

23.Žalovanýv1/radenavrholrozsudokakovecnesprávnypotvrdiťauložiťpovinnosťžalobcovinahradiť

žalovanému v 1/ rade trovy odvolacieho konania.

24. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

25. V ďalších vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.

26. Odvolací súd v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379, § 380 a § 381 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné

sa stotožniť.

29. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

30. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

31. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila

druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

32. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

33. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.34. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

35. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné poukázať na ust. § 137 písm. c) a d) CSP,
podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. V prípade posudzovania sporu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, musí žalobca preukázať naliehavý
právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore. Súd skúma vecnú legitimáciu, či už
aktívnu alebo pasívnu aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu

žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko
žalobcu, ale vždy je podstatné objektívne hľadisko, t. j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu.

37. Žalobca podľa odvolacieho súdu existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe
nepreukázal. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov žalobca má naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny
vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo

neistým. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právneho vzťahu. Je potrebné zistiť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych
pomerov účastníkov. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení

je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami
(porov.napr.rozsudokNajvyššiehosúduSR5Cdo/117/2007z30.5.2008alebouznesenie1Cdo/23/2023
z 27.2.2024). Ako to už uviedol aj súd prvej inštancie, u žalobcu neexistuje stav objektívnej právnej
neistoty voči žalovaným, ktorým by jeho právne postavenie bolo ohrozené.

38. Nakoľko sa právne postavenie žalobcu ani určením vlastníckeho práva žalovaných v 2/ a 3/ rade
nijako nezmení, ani nezaloží možnosť uplatnenia žiadneho jeho vynútiteľného práva, nebol preukázaný
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, čo má bez ďalšieho za následok zamietnutie
žaloby v tejto časti, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie.

39. Pokiaľ ide o návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, z hľadiska § 137 CSP ide o určenie
právnej skutočnosti. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva,
odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podobne. Zákonodarca uviedol, že

jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti
právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby
určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis [§
137 písm. d) CSP].40. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobcom požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
č. 4787/2024 zo dňa 26.4.2024, ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže sa ňou žalobca

domáhalurčeniaprávnejskutočnosti,ktoroujeneplatnosťtejtozmluvy.Vdanomprípadeniejepodstatné
preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm.
c) CSP. Určenia platnosti alebo neplatnosti tejto právnej skutočnosti sa totiž žalobca mohol domáhať iba
v prípade, ak by vyplývala expresis verbis z osobitného predpisu. Úspech, resp. neúspech žalobcu v
konaní tak spočíval v tom, či boli splnené predpoklady na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorých

neplatnosti sa žalobca domáhal.

41. Podľa ustanovenia § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt
alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať
neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

42. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, ustanovenie § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí sa
nevzťahuje na akékoľvek právne úkony, ale len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu ak
prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym
predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov, keď tento zákon

iný spôsob prevodu pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti takéhoto
prevodu v zmysle uvedeného ustanovenia a žaloba musí byť pre nesplnenie podmienok zamietnutá.

43. Zákonodarca v ustanovení § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí použil jednoznačný termín „prevod
majetku“, pričom s prihliadnutím na logický, gramatický aj systematický výklad tohto ustanovenia

vkontextedotknutýchustanovení§9aa§9abZákonaomajetkuobcíjenepochybné,žetýmtoprevodom
sa v danom prípade rozumie taký právny úkon, v dôsledku ktorého majetok obce nadobúda nový vlastník
a obec ako pôvodný vlastník majetok stráca (k tomu napr. aj Sotolář, J. a M. Sotolář: Zákon o majetku
obcí. Veľký komentár. 2. doplnené a prepracované vydanie. Košice. Sotac. 2023. s. 402). Tento záver
zo systematického a logického hľadiska podporuje aj obsah súvisiacich ustanovení § 9a a § 9ab zákona

o majetku obcí (ako to vyplýva z § 9b ods. 1 cit. zák.), ktoré upravujú v zásade výlučne postup pri predaji
majetku obce.

44. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že majetok obce sa zmenšil o finančné prostriedky obce z úveru,
ktoré v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o majetku obcí tiež tvoria majetok obce prevoditeľný na iné osoby,

a z tohto záveru vyvodzuje prípustnosť žaloby o neplatnosť podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 9b
ods. 1 Zákona o majetku obcí, odvolací súd poukazuje znenie § 1 ods. 3 písm. b) zákona o majetku
obcí, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú
osobitné predpisy.

45. Takýmito predpismi sú zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
adoplneníniektorýchzákonovazákonč.583/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchúzemnejsamosprávy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Finančné prostriedky získané z úveru pritom tvoria rozpočet
obce ako tzv. návratné zdroje financovania rozpočtu obce (viď § 2 zákon č. 583/2004 Z. z.), pričom
práve rozpočet obce, rozpočtový proces i pravidlá rozpočtového hospodárenia sú práve upravené

zákonom č. 583/2004 Z. z. Predmetný zákon okrem iného rieši i oprávnenia a podmienky prijímania
úverov a pôžičiek obcou a stanovuje následne spôsob hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami –
podľa schváleného rozpočtu, pričom vymedzuje aj kontrolné mechanizmy (hlavného kontrolóra obce).
Pokiaľ ide o prostriedky z úverov, nakladanie s nimi reguluje zákon č. 583/2004 Z. z. v § 17 ods.
2, podľa ktorého, cit.: „Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len

na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.“ Podľa
Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým
sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej

klasifikácie, medzi kapitálové výdavky patria aj výdavky na obstaranie kapitálových aktív, a teda aj na
nákup pozemkov, budov, objektov alebo ich častí.46. Z uvedeného teda vyplýva, že prevod finančných prostriedkov nie je možné napadnúť žalobou
o neplatnosť alebo o určenie vlastníckeho práva podľa § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, keďže
v zmysle § 1 ods. 3 písm. b) cit. zák. sa na takýto prevod Zákon o majetku obcí nevzťahuje.

Aplikáciu tohto ustanovenia na prevody peňažných prostriedkov napokon vylučuje aj znenie súvisiacich
§ 9a a § 9ab cit. zák., ktorých porušenie je podmienkou pre podanie žaloby o neplatnosť alebo
určenie vlastníctva. Ad absurdum by opačný výklad mohol viesť k atakovaniu akejkoľvek finančnej
transakcie obce žalobou o neplatnosť s následkom paralizovania ekonomického života obce aj
na úrovni bežných finančných transakcií. Prípadný nehospodárny, neúčelný, či neefektívny spôsob

nakladania s rozpočtovými prostriedkami obce majú obyvatelia obce, eventuálne aj iné subjekty,
možnosť napadnúť prostredníctvom postupov upravených v osobitných predpisoch upravujúcich
finančnú kontrolu a finančnú disciplínu.

47. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

48. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1/ rade bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,
ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovaných
v 2/ a 3/ rade, týmto náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko v súvislosti s týmto

štádiom konania im žiadne trovy nevznikli.

49. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).