Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203418
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8614203418.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcov 1/ E.., narodeného X. zastúpeného JUDr. Tatianou
Jánošikovou, advokátkou, Košice, Rooseveltova 794/6, 2/ U. C., rod. L., narodenej X., zastúpených
Advokátkou kanceláriou - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Vranov nad Topľou, 1. mája 1246, IČO:
47245034, proti žalovaným 1/ M. narodenej X.. 2/ N., narodenému X., 3/ D., narodenej X.., o
nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.

Sk-2C/131/2014, o dovolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2024
sp. zn. 18Co/64/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 24. júna 2019
č. k. 2C/131/2014-224 žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie mimo iného uviedol: „ 27. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že zo strany spoluvlastníkov žalovaných v 1. a 3. rade bolo porušené predkupné právo
žalobcu v 1. a 2. rade, keď na základe uvedených kúpnych zmlúv odpredali žalovanému v 2. rade

podiely k nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom bol žalobca v 1. rade a niektorých aj žalobkyňa v 2.
rade. Bolo by však v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalobcovia nadobudli podiely v nehnuteľnostiach,
ktoré vlastnili žalované v 1. a 3. rade, nakoľko tieto žalované v svojich výpovediach prehlásili, že so
žalobcami majú veľmi zlé vzťahy, čo potvrdil aj sám žalobca v 1. rade, ktorý na pojednávaní obvinil
žalovanú v 3. rade, že zapríčinila smrť jeho brata, ktorý bol jej manželom a taktiež ich označoval za
podvodníčky a klamárky. Žalované v 1. a 3. rade vyjadrili radšej ochotu, aby im boli predmetné podiely v

nehnuteľnostiachvrátenédoichvlastníctva.Taktiežsúdpoukazujenaskutočnosť,žečosatýkapodielov
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, tak v týchto nehnuteľnostiach
žalobkyňa v 2. rade nevlastní žiaden podiel, a preto na podanie takejto žaloby nemá aktívnu legitimáciu.
Taktiež súd poukazuje na to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takejto žalobe, pretože
aj v prípade, že by jej bolo vyhovené, by sa ich právne postavenie nezmenilo. Naliehavý právny záujem
je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez

tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Žalobcovia sú naďalej podielovými spoluvlastníkmi
uvedených nehnuteľností a voči žalovanému v 2. rade im zostáva predkupné právo zachované.

28. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.“

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), na odvolanie žalobcov, rozsudkom z 27. mája 2020

sp. zn. 18Co/129/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a sporovým stranám nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.2.1. Odvolací súd svoje úvahy rozviedol takto: ... „17. Po vyhlásení rozsudku súdom 1. inštancie,
žalovaný v 2. rade dňa 15. 07. 2019 uzatvoril so žalovanou v 1. rade kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaná
v 1. rade stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu. Túto skutočnosť

oznámil odvolaciemu súdu žalovaný v 2. rade a odvolací súd žalobcom v 1. a 2. rade. Zároveň ich vyzval,
aby oznámili, či trvajú na podanej žalobe prípisom zo dňa 27. 02. 2020 s poučením podľa ust. § 382
CSP, vzhľadom na zmenený skutkový stav. Po pripustení zmeny žaloby súdom 1. inštancie zo dňa 15.
02. 2018 / č. l. 172 /, sa premetom sporu stala povinnosť pre žalovaného v 2. rade uskutočniť prevod
spoluvlastníckych podielov na žalobcov. Za situácie, že žalovaný v 2. rade už nedisponuje vecným

právom - nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcov v 1. a 2. rade
tak, ako to požadovali žalobcovia.

18. V predmetnej veci bolo rozhodnutie súdu 1. inštancie zrušené odvolacím súdom dňa 25. 10. 2017,
preto podľa ust. § 390 písm. a) CSP, odvolací súd sám vo veci rozhodol. Za situácie, keď žalobcovia
trvali na podanej žalobe a žalovaný v 2. rade už nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nebolo

možné žalobe vyhovieť tak, aby žalovaný v 2. rade bol povinný uzatvoriť so žalobcami v 1. a 2. rade
kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok ako s ním uzatvorili kúpnu zmluvu žalované v 1. a 3. rade. Preto
potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie podľa ust. 387 ods. 1 CSP z iných dôvodov. Keďže je rozhodujúci stav
včasevyhláseniarozsudkupodľaust.§215ods.1CSPavčaserozhodovaniavoveciodvolacímsúdom
žalovaný v 2. rade nebol podielový spoluvlastník nehnuteľností, vecne správne bolo žalobu žalobcov v

1. r 2. rade zamietnuť ako nedôvodnú / v čase rozhodovania odvolacieho súdu / podľa ust. § 137 písm.
c) CSP.“

3. Na dovolanie žalobcu 1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. októbra 2022 sp. zn.
9Cdo/296/2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2020 sp. zn. 18Co/129/2019 vo

vzťahu k žalobcovi 1/ a žalovaným 1/ až 3/ a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Prešove na
ďalšie konanie v zmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, lebo „odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
neposkytol na námietku žalobcu 1/ ohľadom otázky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 15. júla 2019
žiadnu odpoveď, i keď pri svojom rozhodovaní vzal na zreteľ, že žalovaný 2/ práve v dôsledku kúpnej

zmluvy z 15. júla 2019 previedol svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Za
uvedenej procesnej situácie bolo potrebné, aby odvolací súd z hľadiska presvedčivosti jeho právnej
argumentácie, pre ktorú považoval žalobu za nedôvodnú, sa vyrovnal v písomnom odôvodnení svojho
rozsudku aj s uvedenou obranou žalobcu 1/ a uviedol, či ju (ne)považuje za dôvodnú a vysvetlil svoje
úvahy, ktoré ho k takému názoru viedli.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby vychádza z tohto, že žalovaný 2/ previedol na
žalovanú 1/ všetky svoje spoluvlastnícke podiely, ktoré boli predmetom tohto sporu. Záver o prevode
všetkých podielov tvoriacich predmet sporu by mal korešpondovať obsahu kúpnej zmluvy z 15. júla
2019 a po vklade vecného práva do katastra nehnuteľnosti, by sa táto zmena mala premietnuť na liste

vlastníctva, a to aj pokiaľ ide o parcelu EKN č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, orná pôda vedená na LV
č. XXX, k. ú. R., pod B 8, v podiele 2/60 (nesprávne uvádzaný súdmi nižších stupňov ako podiel 2/6),
ktorú nadobudol žalovaný 2/ kúpnou zmluvou z 21. septembra 2012 (Z.). Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, či a prípadne ako odvolací súd vyhodnotil okolnosť vyplývajúcu z listu vlastníctva č. XXX,
ktorý predložil žalovaný 2/ (viď č. l. 250 súdneho spisu), že spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ [v časti

B (vlastníci) pod poradovým číslom 8 na LV č. XXX k parcele EKN č. XXXX/XX, k. ú. R., vo výmere
XXXX m2, orná pôda] zostal nedotknutý (bez zmeny) napriek záveru odvolacieho súdu aj o jeho prevode
kúpnou zmluvou z 15. júla 2019 na žalovanú 1/. V kontexte záveru o prevode všetkých spoluvlastníckych
podielov nemožno považovať rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené.“

4. Po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. januára
2024 sp. zn. 18Co/64/2022 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. (o zamietnutí žaloby) a
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (o náhrade trov konania) a v zrušenom rozsahu vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4.1. Vodôvodnenírozsudkuodvolacísúdtiežuviedol,že:...„Odvolacísúdvychádzajúczlistuvlastníctva

č.X.,k.ú.R.zodňa1.augusta2023zistil,žežalovanýv2.radeniejevedenýakopodielovýspoluvlastník
parcely č. E KN XXXX/XX (aj v tejto časti žaloby absentovalo u žalovaného v 2. rade potrebné podielové
spoluvlastníctvo pre vyhovenie žalobe). ... v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej právnej
veci, nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcov pre absenciu vecného práva - spoluvlastníckych podielovzo žalovaného v 2. rade na žalobcov v 1. a 2. rade.“ Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie vo veci samej (vo výroku I.), ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu (voči výroku I.) podali žalobcovia dovolanie. Navrhli zrušiť v
dovolaním napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Jeho
prípustnosť mienili uplatniť v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V dovolaní uviedli,
že po pripustení zmeny žaloby súdom prvej inštancie sa voči žalovanému 2/ domáhali ponúknutia im
na kúpu predmetné spoluvlastnícke podiely, a to za rovnakých podmienok, za ktorých tieto kúpil od

žalovanej 1/ kúpnou zmluvou z 21. septembra 2012 a od žalovanej 3/ kúpnou zmluvou zo 4. marca
2013. V priebehu sporu žalovaný 2/ previedol všetky predmetné podiely späť na žalovanú 1/ kúpnou
zmluvou z 15. júla 2019. Týmto konaním podľa dovolateľa žalovaní 1/ a 2/ potvrdili plnú dôvodnosť
žaloby. Teda, že porušili predkupné právo žalobcov tým, že im neponúkli na kúpu predmetné podiely.
Dovolatelia polemizujú s právnymi názormi, či je správne (nie je zakázané) previesť späť podiely medzi
sebou (žalovaným 2/ na žalovanú1/). Dochádzajú k záveru, že pri spätnom prevode bolo tiež porušené

predkupné právo, a preto také konanie považujú za úmyselné marenie práva, resp. ako výkon práva
nie v súlade so zákonom. Súdy namiesto poskytnutia ochrany žalobcom sa len bezmocne prizerali
konaniu žalovaných 1/ a 2/. Ak pripustíme, že tento rafinovaný koordinovaný postup žalovaných je v
poriadku, pripúšťame možnosť, že žalovaný sa môže cielene brániť vydaniu rozsudku v jeho neprospech
aj tak, že by si s druhým žalovaným (ako porušiteľom predkupného práva) „prehodia“ medzi sebou

vlastníctvo. Žalobca by bol nútený vždy aktuálne upraviť žalobný návrh z dôvodu zmeny vlastníka
podielu. Žalobca by nemal šancu „chytiť vietor v žite“ a jedinou jeho možnosťou by bola žiadosť o
vydanie neodkladného opatrenia o zákaze žalovaným prevádzať vlastníctvo. Pokiaľ ide o definovanie
právnych možností spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, tu dovolatelia poukazujú
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2010 sp. zn. 3Cdo/262/2009. Postup

odvolaciehosúdudovolateliapovažujúzavážnyzásahdoichprávanaspravodlivýproces.Podľanázoru
dovolateľov odvolací súd mohol vyhovieť žalobe, čím by deklaroval záver, že žalovaný 2/ nemal previesť
spätne podiely na žalovanú 1/. Z týchto pomenovaných chybných záverov odvolacieho súdu dovolatelia
nachádzajú dôvody pre vyhovenie tomuto dovolaniu, pretože podľa ich názoru došlo k porušeniu práva
žalobcov na spravodlivý proces.

6. Žalovaná 1/ a 3/ považovali rozhodnutie odvolacieho súdu za správne, navrhli dovolanie zamietnuť.
Žalovaný2/sakdovolaniunevyjadril.Dovolateliavreakciinavyjadreniažalovanýchzotrvalinadovolaní.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.
Medze dovolacieho konania (prieskumu):
7.1. Medze dovolacieho konania predstavujú vlastnú justifikačnú činnosť premietajúcu sa v dlhodobo

ustálenej a rešpektovanej judikatúre dovolacieho súdu o zásadných otázkach dovolania a dovolacieho
konania (prieskumu), ktorá ani v súčasnosti nestratila svoj charakter a význam mimoriadnosti
tohto prostriedku právnej ochrany. Cieľom zostáva náprava fundamentálnych vád konania (tzv. vád
zmätočnosti) a zjednocovanie (i tvorba) judikatúry, ktorá neslúži k náprave bežných nesprávnosti a
omylov pri nachádzaní práva. Medze dovolacieho konania (prieskumu), či už ich dovolací súd explicitne

(ne)uvádza v odôvodnení svojich rozhodnutí, alebo z nich („len“) implicitne pri svojej činnosti vychádza,
posilňujú právnu kontinuitu a stabilitu dovolacieho procesu, zabezpečujú právnu istotu i predvídateľnosť
postupu dovolacieho súdu a jeho rozhodovania.
7.2. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade

je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.
7.3. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.7.4. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže

byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.
7.5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom

sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
7.6. Dovolací súd vychádza z toho, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť
na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom
konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,
pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť
vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy

prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v
prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,

porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).
7.7. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie

dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie
a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a
akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných
vadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva.
7.8. Dovolací súd konštantne poukazuje i na to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného

sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie
sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát,
dovolateľ, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa,
ktorý je právnická osoba nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska

posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom
upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a
predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

7.9. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá
dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447
písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení
s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

7.10. Dovolací dôvod nemožno vymedziť s odkazom na podania uskutočnené pred súdom prvej
inštancie alebo odvolacím súdom (§ 433 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Nesprávne právne posúdenie veci nie
je úspešným vymedzením dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 24/2017). Iným

(zmeneným) skutkovým stavom v zásade nie je možné úspešne odôvodniť nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle § 421 CSP. V dovolacom konaní nemožno preskúmavať hodnotenie dôkazov súdmi (R
42/1993). Nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom nie je postupom zakladajúcim vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) CSP (R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000).7.11. Dovolací súd prihliada na tie dovolacie námietky, ktoré dovolateľ uplatnil v odvolaní, a ktorými
sa odvolací súd zaoberal avšak ich nepovažoval za opodstatnené, čo musí vyplývať z dovolania. Na
dovolacie námietky uplatnené až (len) v dovolaní dovolací súd neprihliada (princíp subsidiarity), viď napr.

sp. zn. 8Cdo/159/2020, 9Cdo/132/2020, 7Cdo/27/2023, 3Cdo/39/2024, IV. ÚS 526/2024.
7.12. Dovolací súd svojou justifikačnou činnosťou o tzv. monolitickej argumentácii v dovolaní (viď napr.
9Cdo/12/2022, 9Cdo/72/2021 a iné) za vadu zmätočného dovolania považuje také, ktoré vo svojom
argumentačnom obsahu nerozlišuje dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP (vady zmätočnosti)
od dovolacích dôvodov § 421 CSP (nesprávneho právneho posúdenia veci) a tieto navzájom zmiešava,

lebo tým trpí zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť, súladnosť a právna konzistentnosť prejavu dovolateľa i
keď tento je zastúpený kvalifikovaným zástupcom (napr. advokátom), ktorým bolo dovolanie spísané.

8. Dovolatelia v dovolaní ako dovolací dôvod uviedli § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
avšak ich nevymedzili (neodôvodnili) zákonu zodpovedajúcim spôsobom; dovolacie dôvody relevantne
obsahovo neuplatnili. Z hľadiska vysvetlenia uvedeného nedostatku dovolací súd uvádza:

8.1. Nesprávne právne posúdenie veci nie je úspešným vymedzením dovolacieho dôvodu v zmysle §
420 písm. f) CSP (R 24/2017). Iným (zmeneným) skutkovým stavom v zásade nie je možné úspešne
odôvodniť nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 CSP. V dovolacom konaní nemožno
preskúmavať hodnotenie dôkazov súdmi (R 42/1993). Nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom nie
je postupom zakladajúcim vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 37/1993, R 125/1999, R

6/2000).
8.2. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny
procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej
patriaceprocesnéoprávnenia,atovtakejintenzite,žedošloažkporušeniuprávanaspravodlivýproces.

8.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia ale nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).
8.4. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých

prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces.
8.5. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie.
8.6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Dovolanie v danej veci trpí tzv. monolitickou argumentáciou, pretože dovolateľ vo svojej argumentácii
nerozlišuje dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP (vady zmätočnosti) od dovolacích dôvodov
§ 421 CSP (nesprávneho právneho posúdenia veci) a tieto navzájom obsahovo zmiešava, čím tým trpí
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť, súladnosť a právna konzistentnosť prejavu dovolateľa i keď tento je

zastúpený kvalifikovaným zástupcom (napr. advokátom), ktorým bolo dovolanie spísané.

10. Súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu
nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj sp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017,

3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad
tohto právneho názoru s ústavou posudzoval Ústavný súd SR, nedospel však k záveru o jeho ústavnej
neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).11. Dovolací súd pripomína, že ak dovolatelia mienili polemizovať s právnymi závermi súdov oboch
inštancií (prípadne ich považovali za nesprávne a z tohto dôvodu i porušujúce právo na spravodlivý
proces), z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP správnosť právnych

záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie
prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá (III. ÚS 225/2020). Vzhľadom
na uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd nemal možnosť zaoberať
otázkou správneho právneho posúdenia veci.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že vadu konania v zmysle § 420 písm.
f) CSP dovolatelia zákonu zodpovedajúcim spôsobom nevymedzili, preto je ich dovolanie procesne
neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.

13. Z hľadiska vysvetlenia záveru o nevymedzení dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 písm. a) CSP
dovolací súd uvádza:

13.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
13.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú
kritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.

13.3. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania
v zmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd
riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421
ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu

otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sú splnené osobitné podmienky uvedené
v jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.
13.4. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“
jej riešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v
ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací

súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací
súd vo svojej súdno-aplikačnej (judikátornej) činnosti k tomu už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017
(podobne tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017,
7Cdo/140/2017, 9Cdo/315/2020, 9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom

a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.
13.5. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola
prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska

tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená
jasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ
právnu otázku nastolí.
13.6. So zreteľom na uvedené dovolací súd konštatuje nevymedzenie dovolacieho dôvodu dovolateľmi
v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolatelia nesúhlasili so zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku

vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie žalovaného 2/ v dôsledku spätného prevodu spoluvlastníctva
k podielom. V tejto súvislosti neformulovali žiadnu právnu otázku, nevysvetlili prípadný odklon od
rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, ktorého by sa mal dopustiť odvolací súd. Rozhodnutie
dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/262/2009 podľa samotných dovolateľov uvádza spôsoby, aké môžeoprávnený uplatňovať z porušenia predkupného práva. V kontexte označeného rozhodnutia dovolacieho
súdu vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolací súd nezistil prípadný odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolatelia taký odklon ani netvrdia ani nevysvetľujú. Dovolací

súd sa stotožňuje s názorom dovolateľov, že zamedzeniu spätného prevodu vlastníctva podielov
možno využiť i inštitút neodkladného opatrenia. Dovolací súd uvádza, že vymedzenie dovolacieho
dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP nezodpovedá právnej úprave. Ex officio ingerencia
dovolacieho súdu majúca za následok reštauráciu dovolacieho dôvodu s novým vymedzením jeho
obsahu, patričným komentárom i hľadaním a označením vhodnej judikatúry dovolacieho súdu, by

mohla byť neprípustným zásahom narúšajúcim samú materiálnu podstatu spravodlivého procesu
i princípu rovnosti (vrátane „rovností zbraní“) a kontradiktórnosti civilného sporového konania. Z
uvedeného plynie, že dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na vlastných domnienkach alebo
predpokladoch, nemôže nahradzovať kvalifikovaný servis poskytovaný právnym zástupcom dovolateľa,
lebo vymedzenie predmetu a rozsahu dovolania patrí do výlučnej sféry dovolateľa (porovnaj IV. ÚS
372/2020). Ústavný súd v uznesení sp. zn.: I. ÚS 215/2022-15 zo 14. apríla 2022, bod 15. odôvodnenia

(tiež I. ÚS 214/2022-14 zo 14. apríla 2022 bod 20.) k odmietnutiu dovolania pre nesplnenie náležitostí
zadefinovaniadôvoduprípustnostimimoriadnehoopravnéhoprostriedkuuviedol,žeajkeďjehosúčasná
judikatúra uprednostňuje materiálny prístup k vymedzeniu dovolacích dôvodov zo strany najvyššieho
súdu (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 479/2021), dovolací súd si bez náležitého vymedzenia právnej otázky
dovolateľom nemôže túto otázku vyabstrahovať z dovolania sám (II. ÚS 291/2021). Ústavne konformné

riešenie vyžaduje, „aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala, a takisto aby z dovolania vyčnievalo
aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať
táto nesprávnosť...“ Sťažovateľ, resp. jeho advokát „preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné
vymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky“ (I. ÚS 115/2020).
Za také ale nebolo možné považovať dovolanie v tejto veci.

13.7. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcov, ktorým prípadne mienili namietať
nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietol podľa § 447 písm. f)
CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435
CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

14. Dovolací súd pripomína, že pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky
nezohľadnil a napriek tomu by pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by
procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421
ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017,
8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné
právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že
žalovaným 1/ až 3/ ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný

jeho zastaveniu zavinili žalobcovia (§ 256 ods. 1 CSP), žalovaným 1/ až 3/ žiadne preukázané trovy
dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).

16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.