Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125211787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125211787.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti
o maloletú A. B., nar. X. X. XXXX a maloletú C. B., nar. XX. X. XXXX, obidve deti trvalé bydlisko D. E.,
F. G. H. XX/XX, prechodné bydlisko F. H. XXX, občiankam Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky I. J. G., K., nar. XX. XX. XXXX,
trvalé bydlisko D. E., F. G. H. XX/XX, prechodné bydlisko F. H. XXX, občianky Slovenskej republiky, a

otca L. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko F. H. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky
na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina
dňa 28. 1. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletých detí (výroky č. I. až IV. tohto rozsudku):

I. Súd maloletú A. B., nar. X. X. XXXX a maloletú C. B., nar. XX. X. XXXX, z v e r u j edo osobnej
starostlivosti matky I. J. G., K., nar. XX. XX. XXXX.
II. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec L. B., nar. XX. X. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 150
EUR mesačne, od 1. 11. 2025, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Otec L. B., nar. XX. X. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej C. B. sumou 150
EUR mesačne, od 1. 11. 2025, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

V. Súd, na základe dohody rodičov, n e u p r a v u j e styk otca L. B. s maloletou A. B. a maloletou C. B..

VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 28. 10. 2025, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 28. 10. 2025, sa matka
domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletým deťom.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že starostlivosť o maloleté deti bola v zásade na nej, pokiaľ žila s otcom

detí v spoločnej domácnosti. S výdavkami jej pomáhali rodičia. V spoločnej domácnosti s otcom detí
nežijú od 19. 9. 2025. Preto navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že otec budezaviazaný prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 170 EUR mesačne a maloletej C. B. sumou
170 EUR mesačne, od 1. 11. 2025.

3. Rodičia predložili súdu písomnú rodičovskú dohodu zo dňa 12. 1. 2026 o úprave práv a povinností
k maloletým deťom, ktorú navrhli schváliť. Obsahom rodičovskej dohody je zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, záväzok otca prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 150 EUR mesačne
amaloletej C.B.sumou150EURmesačneod1.11.2025.Stykotcasmaloletýmideťmirodičianežiadali
upraviť.

4. Otec sa k návrhu matky v súdom ustanovenej lehote písomne nevyjadril.

5. Otec sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania.
Predvolaný bol riadne a včas.

6.Súdpretorozhodol,žesapojednávanieuskutočnívneprítomnostiotca,keďžepredmetomkonaniabol
návrh na schválenie písomnej rodičovskej dohody. Vo veci bolo možné rozhodnúť na základe výpovede
matky, kolíznej opatrovníčky a vykonaných listinných dôkazov.

7. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla skutočnosti, uvedené v písomnom návrhu a v zápisnici

z informatívneho stretnutia s rodičmi zo dňa 12. 1. 2026. Navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a zaviazať otca prispievať na výživu na každé maloleté dieťa sumou 150 EUR mesačne.
Otec s návrhom matky na informatívnom stretnutí rodičov súhlasil.

S otcom detí nie sú manželia. V spoločnej domácnosti žili do septembra 2025. Odišla zo spoločnej

domácnosti aj s deťmi. Mali nezhody a aj kvôli alkoholizmu otca. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej
zdravotný stav, aj maloletých detí je dobrý.

Je zamestnaná v pracovnom pomere ako účtovníčka, s čistým mesačným príjmom tento rok – 2026
ešte nevedela uviesť, a minulý rok (2025) v čistom 900 EUR. Daňový bonus si neuplatňovala, ale tento

rok si ho uplatní, bude to na každé dieťa 100 EUR. Poberá prídavky na dve deti 120 EUR, iný príjem
nemá. Býva v prenajatom rodinnom dome, v jednej časti. Výdavky na bývanie za ňu a za dve deti sú
mesačne asi 200 EUR. Jej osobné výdavky sú mesačne, vrátane bývania, asi 400 EUR (bývanie 200
EUR, mobilný telefón 10 EUR, strava 100 – 150 EUR, oblečenie, hygienické potreby 10 EUR, cestovné
60 EUR mesačne).

Maloletá A. začala chodiť v septembri 2025 do I. triedy základnej školy. Cestovné do školy nemá, nemá
také záujmy, ktoré by platila. Na stravu vynaloží mesačne 100 EUR, obedy v škole 5 EUR, školská
družina 10 EUR, školské výdavky 20 EUR, oblečenie obuv 20 EUR, hygienické a iné základné potreby
10 EUR, záujmové krúžky 10 EUR, lieky na bežné ochorenie a vitamíny 10 EUR, voľnočasové aktivity

5 EUR. Nosí okuliare- jednorazovo zaplatila 150 EUR – kúpila ich v novembri 2025. Celkové mesačné
výdavky na A. sú asi 250 EUR.

Maloletá C. chodí do škôlky, je v predškolskom ročníku. Výdavky u maloletej C. sú také, ako uviedla
na informatívnom stretnutí rodičov: na stravu vynaloží mesačne 100 EUR, obedy v škôlke 25 EUR,

oblečenie obuv 20 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, lieky na bežné ochorenie a vitamíny
10 EUR, voľnočasové aktivity 5 EUR. Celkové mesačné výdavky na Dorotu sú asi 250 EUR. Ani ona
nemá také záujmy, ktoré by platila.

Otec sa s deťmi stretáva na základe dohody, čo je mesačne asi 4-krát v mesiaci, ale deti u otca

neprespávajú. Otec kupuje deťom sladkosti, stravu, nič iné. Platí výživné na každé dieťa 150 EUR, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám tak, ako sa dohodli, od 01.11.2025. Otec nemá žiadne dlžné
výživné.

K pomerom otca na pojednávaní uviedla, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť - dcéru, ktorá má

13 rokov. Otec s ňou nebýva, má určené výživné 140 EUR mesačne, takže v súčasnosti by mal mať
otec tri vyživovacie povinnosti voči trom maloletým deťom. Myslí si, že jeho zdravotný stav dobrý nie
je, nadmerne požíva alkohol, mal ísť na liečenie do Považského Chlmca už v decembri, ale nenastúpil.
V súčasnosti je dočasne práceneschopný, povedal jej, že nepoberá žiadne nemocenské, pretože jepráceneschopnýužviacakorok.Pokiaľvie,stálejezamestnanýakooperátorskladu. Uviedol,žezarobil
asi 1.100 EUR mesačne. Iný príjem nemá, žije z úspor. Podľa jej názoru nehnuteľnosti nevlastní, má
len motorové vozidlo.

Deťom nebráni, aby sa s otcom stretávali, vedia sa na styku otca s deťmi dohodnúť.

Deti sa jednoznačne vyjadrujú tak, že chcú byť zverené do jej osobnej starostlivosti, pretože sa o ne
stará od narodenia a s otcom sa chcú stretávať podľa dohody.

8. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že bolo vykonané šetrenie v rodine matky
aj u otca, u matky neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti v starostlivosti o maloleté deti.

Otec uviedol, že s návrhom matky súhlasí, súhlasil aj s uzavretím rodičovskej dohody na informatívnom
stretnutí rodičov. Uviedol, že má nastúpiť na protialkoholické liečenie, ale nenastúpil. Názor maloletých

detí nezisťovali, pretože sú ešte malé.

9. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že ich matkou je navrhovateľka a ich otcom je

L. B., nar. XX. X. XXXX.

Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI vyplýva, že matka maloletých detí je zamestnaná v obchodnej
spoločnosti K., s.r.o., so sídlom v Žiline, od 28. 10. 2025 a otec v obchodnej spoločnosti D. F., s.r.o., so
sídlom v Žiline, od 25. 1. 2012.

Zo správy SOCIÁLNEJ POISŤOVNE mal súd preukázané, že otec maloletých detí poberal od mesiaca
november 2024 do mesiaca október 2025 nemocenské, v celkovej výške 9 822,90,30 EUR – priemerne
mesačne 982, 29 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že jeho čistý mesačný príjem bol od novembra
2024 do októbra 2024 v sume 1529,92 EUR netto (4 mesiace).

Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov matky súd zistil, že má vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa, je nemajetná, je zamestnaná ako účtovníčka, výdavky na bývanie má 200

EUR mesačne, jej výdavky sú celkovo (okrem bývania) asi 310 EUR.

Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca súd zistil, že má stredoškolské
vzdelanie, je rozvedený, trpí cukrovkou a inými ochoreniami, je zamestnaný ako operátor s príjmom
1 100 EUR mesačne netto, na bývanie prispieva sumou 100 EUR mesačne, výdavky otec vyčíslil na

celkovúsumucca500EURmesačne,okremvýdavkovnabývanie.Mávyživovaciupovinnosťkmaloletej
F. B. v sume 140 EUR mesačne.

Zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že matka býva aj s maloletými deťmi v samostatnej časti
rodinného domu. Pracuje ako účtovníčka, otec ako skladník. Otec detí trpí viacerými ochoreniami. Mal

by nastúpiť na protialkoholické liečenie. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky.

Otec na informatívnom stretnutí rodičov na Okresnom súde Žilina dňa 12. 1. 2026 uviedol, že
s návrhom matky súhlasí tak, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, zaviazal
sa prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 150 EUR mesačne. Nedoplatok na výživnom nemal. Je

práceneschopný. Bolo mu ukončené vyplácanie nemocenských dávok. Žije z úspor. V decembri 2025
si požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Svoje výdavky vyčíslil na sumu cca 500 EUR a výživné
na maloletú F. v sume 140 EUR.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4
sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku – zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením
obsahu listinných dôkazov.

12.Predmetomkonaniabolo rozhodnúťonávrhumatkynaúpravuprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,
osobitne o tom, komu budú zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať

ich majetok, o výške výživného povinného otca pre maloleté deti a o úprave styku otca s maloletými
deťmi a o trovách konania.

13.Východiskovýmprincípom,ktorýplatívrežimemimosporovýchkonaní,jeochranaverejnéhozáujmu,
práv garantovaných zákonom, a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovať

v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s
realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa, v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého
konania.

V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.

Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením. Pokiaľ
nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy
však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

14. V konkrétnom prípade sa rodičia o úprave práv a povinností k maloletým deťom dohodli.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia a nežijú
v spoločnej domácnosti. Boli teda splnené zákonné podmienky na to, aby súd vec prejednal na základe

návrhu matky a následne meritórne rozhodol.

O výkone rodičovských práv a povinností uzavreli rodičia rodičovskú dohodu. Preto súd na pojednávaní,
po zistení pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, zameral dokazovanie najmä na
skutočnosť, či je uzavretá rodičovská dohoda v najlepšom záujme maloletých detí.

Predmetom rodičovskej dohody, ktorú súd posudzoval, bolo zverenie maloletých detí, ich zastupovanie
a správa majetku, výška výživného a prípadný nedoplatok na výživnom. Rodičia nežiadali upraviť styk
otca s maloletými deťmi,

16. Súdnazákladevykonanéhodokazovaniazistilnasledovnýskutkový(skutočnýstavveci,ku ktorému
sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané
zásadouzisteniaskutočnéhostavuveciajezrejmé,žepodkladomrozhodnutiasúdubudesumárzistení,
ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14).

Matka sa stará o maloleté deti sama. Rodičia nie sú manželia. V minulosti bývali rodičia aj maloleté
deti v spoločnej domácnosti (do septembra 2025). Zdravotný stav matky aj maloletých detí je dobrý.
Maloleté deti v súčasnosti nemajú také osobitné záujmy, ktoré by matka platila - mala s nimi výdavky.
Maloleté deti majú bežné výdavky. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, otec má vyživovaciu

povinnosť ešte voči jednému maloletému dieťaťu vo výške 140 EUR mesačne. Otec je aktuálne dočasne
práceneschopný, už mu nie sú vyplácané dávky nemocenského zabezpečenia. Požiadal o priznanie
invalidnéhodôchodku.Malbynastúpiťnaprotialkoholickéliečenie.Rodičiamaloletýchdetísúnemajetní.Výdavky matky súd ustálil na sumu cca 400 - 450 EUR, výdavky otca cca 650 EUR mesačne (vrátane
výživného pre maloletú F.).

17. Súd chválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
Matka sa o maloleté deti stará od narodenia, čím bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného
prostredia, v súlade s názorom maloletých detí. Keďže obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva
a povinnosti, budú obidvaja maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil. Rodičia nežiadali osobitnú úpravu styku otca s deťmi. Otec
sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva, na základe dohody s matkou.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z prímu otca cca 1 000 až 1 100 EUR, prihliadol na
jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, príjem matky cca 1 100 EUR brutto, výdavkov otca cca 650 EUR
a výdavkov matky cca 400 – 450 EUR. Matka sčasti môže uspokojovať odôvodnené potreby maloletých

detí aj z prídavkov na maloleté deti. Súd prihliadol u matky aj na skutočnosť, že si bude uplatňovať
daňový bonus na dve maloleté deti, v dôsledku čoho sa jej zvýši príjem. Prídavky na deti súd nezapočítal
do príjmu matky. Je to štátna sociálna dávka, určená pre deti.

Odôvodnené potreby maloletých detí sú v zásade rovnaké a súd ich ustálil na sumu cca 250 EUR

mesačne, vrátane podielu na bývaní (podľa výpovede matky). Otec sa bude sčasti podieľať na
uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí aj v rámci realizovaného styku. Otec sa musí
podieľať na odôvodnených potrebách detí vyššou sumou ako matka, pretože matka sa o ne osobne
stará, čo je forma vyživovacej povinnosti (okrem finančných plnení zo strany matky). Otec ku dňu
vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom pre maloleté deti nemal. Vychádzajúc zo zisteného skutkového

stavu, dohodnutá výška výživného zo strany otca, zodpovedá zákonným kritériám a odôvodneným
potrebám detí, a preto súd rodičovskú dohodu aj v časti dohodnutého výživného pre maloleté deti
schválil.

18. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu

strán v konaní.

V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Účastníci ani nežiadali nahradiť trovy konania.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

19. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

Predbežná vykonateľnosť výroku o výživnom vyplýva priamo zo zákona.Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená do CMP s prihliadnutím na funkcie
vyživovacej povinnosti, smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych
vzťahoch.

20.Podľa§ 44CMPlehotanaplnenievýživnéhoplynieoddoručeniatohtorozsudku(povinnémuotcovi).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať

exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol

primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.

V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo

vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.

Proti výroku (výrokom) o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).