Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203194
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225203194.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. X/XXX, D. A., v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: E. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: C. X/XXX, D. A., v zast. Dr.jur. Zita A. G., advokátka, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno a
otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Mesto D. A. (bez adresy), v zast. JUDr. Mgr. Peter Rochovský,
advokát so sídlom Veľkoblahovská 6750/9E, Dunajská Streda, v konaní o návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu tohto znenia:

„Maloletý A. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú
oprávnení a povinní zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 220,- eur mesačne, vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom schválenia dohody súdom.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00
hod. a od 01.07.2026 každý týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletého

vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a následne po skončení styku odovzdá matke v mieste bydliska
matky.“

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa dňa 27.10.2025 doručila súdu návrh, ktorým sa domáhala úpravy práv
a povinností rodičov k ich maloletému synovi. Návrh zdôvodnila tým, že doposiaľ o úprave práv
a povinností rodičov k ich maloletému synovi súdom rozhodované nebolo, rodičia spolu nežijú. Návrhom

žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať k povinnosti platiť výživné
mesačne v sume 300,- eur mesačne, zároveň navrhla, aby sa styk otca s maloletým realizoval po
vzájomnej dohode rodičov, v prítomnosti matky, s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa.

2. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, osobne sa však zúčastnil na obidvoch
informatívnych stretnutiach rodičov, ktoré sa konali na tunajšom súde dňa 18.12.2025 a dňa 02.02.2026.
Z úradnej činnosti je súdu známe, že otec maloletého dieťaťa dňa 10.11.2025 doručil tunajšiemu

súdu taktiež návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa, ktorá vec
bola zaevidovaná pod sp.zn. 15P/145/2025. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 15P/145/2025-27 zo dňa
27.11.2025 tunajší súd konanie o návrhu otca pre prekážku litispendencie zastavil. Spisový materiál
sp.zn. 15P/145/2025 (obsahujúci návrh otca a prílohy) bol pripojený k spisu sp.zn. 15P/138/2025.3. Dňa 02.02.2026 sa na tunajšom súde konalo v poradní druhé informatívne stretnutie rodičov za
prítomnosti kolízneho opatrovníka dieťaťa a oboch právnych zástupcov. Tomuto v poradí druhému

informatívnemu stretnutiu predchádzalo prvé stretnutie, ktoré sa konalo dňa 18.12.2025 a na ktorom
rodičia uzatvorili tzv. dohodu na skúšku. Na nasledujúcom informatívnom stretnutí dňa 02.02.2026
rodičia spísali rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žiadali, aby súd
túto dohodu na pojednávaní schválil. S obsahom dohody súhlasil i kolízny opatrovník. Rodičia ako aj
ich právni zástupcovia žiadali, aby súd na pojednávaní schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu v ich

neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a prílohami k nemu, s
obsahom záznamov z informatívnych stretnutí rodičov, s obsahom Dohody o úprave práv a povinností
rodičov spísanej dňa 02.02.2026, oboznámením sa s ostatným obsahu spisového materiálu, vrátane
celého obsahu spisového materiálu sp.zn. 15P/138/2025 (návrh otca), oboznámením lustrácií na

rodičov dieťaťa, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými účastníkmi
i zadováženými súdom. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 03.02.2026 v neprítomnosti riadne
predvolaných, no ospravedlnených rodičov a ich právnych zástupcov a v prítomnosti kolízneho
opatrovníka, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

Rodičia maloletého na informatívnom stretnutí na tunajšom súde dňa 02.02.2026 spísali rodičovskú
dohodu, ktorú žiadali súdom schváliť. Jej obsahom je úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému
synovi. Rodičia spolu nežijú. Doposiaľ úprava práv a povinností rodičov k ich maloletému synovi súdne
riešená nebola. Dieťa žije s matkou, s otcom sa stretávalo podľa dohody na skúšku z 18.12.2025,
ktorý styk podľa rodičov fungoval. V zmysle dohody sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky,

s ktorou sa v súčasnosti žije. Obaja rodičia budú/ostávajú oprávnení a povinní zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Rodičia sa ohľadom úprav styku dohodli tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod.
a od 01.07.2026 každý týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletého
vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a následne po skončení styku odovzdá matke v mieste bydliska

matky. Rodičia sa dohodli aj aj výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a to na sume
220,- eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je súladná so zistenými osobnými, majetkovými
a príjmovými pomermi oboch rodičov ako aj s výdavkami maloletého poukazujúc na šetrenie vykonané
súdom v Sociálnej poisťovni a tiež vzhľadom na obsah záznamu z informatívneho stretnutia rodičov i
vzhľadom na listiny doložené účastníkmi.

5. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

6. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

7. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.8. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

9. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

12. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

13. V zmysle čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade
s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a
starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne

Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje
dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej
starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.21. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, využili

možnosť danú im citovaným ustanovením zákona o rodine a dohodli sa (za ingerencie súdu na
druhom informatívnom stretnutí rodičov) o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd sa
oboznámil s obsahom spisového materiálu ako aj obsahom spisového materiálu sp.zn. 15P/145/2025,
so záznamami o informatívnych stretnutiach rodičov a tiež so samotným textom rodičovskej dohody
a dospel k záveru, že táto je v súlade so zákonom a rešpektuje najlepší záujem maloletého. I kolízny
opatrovník žiadal rodičovskú dohodu schváliť. Z týchto dôvodov, poukazujúc aj na citované ustanovenia

zákona o rodine i dohovoru, súd túto rodičovskú dohodu schválil (výrok I.).

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov tohto konania postupujúc podľa ust. § 52 C.m.p., keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle
§ 55 C.m.p. (výrok II.).

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia
nie sú oprávnení podať odvolanie.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

Kolízny opatrovník nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko sa tohto svojho
práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. C.m.p..Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.).