Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119212353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6119212353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu:TomášPohori,KamennýMost499,94358KamennýMost,IČO:40058328,právnezast.:JUDr.
Jaroslav Paták, advokát so sídlom F. Rákócziho 60, 943 01 Štúrovo proti žalovanému: TOPPER, s.r.o.,
so sídlom Mikovíniho 9, 917 07 Trnava, IČO: 36 025 577, právne zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so
sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, v konaní o odstránenie vád diela, o odvolaní žalovaného voči
prvej a druhej výrokovej vete rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/5/2019-344
zo dňa 15. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/5/2019-344 zo dňa 15. novembra 2021
v prvej a v druhej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III.Žalovanémupriznávaprotižalobcovinároknanáhradutrovdovolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
bezplatne odstrániť opravou všetky vady diela zhotoveného žalovaným na základe jeho cenovej

ponuky zo dňa 20.04.2017 a dohody žalovaného so žalobcom na stavbe ,,Zvýšenie efektívnosti
spracovateľského procesu a kvality produktov prostredníctvom obstarania inovatívnych technológii
a energetických úspor SO 01 HALA - Zhotovenie vsypovej podlahy", ktoré vznikli v prvej etape
vykonávania diela nachádzajúce sa na betónovej priemyselnej podlahe v hale obchodnej spoločnosti
MÁNYA, spol. s.r.o., so sídlom Svodín 1299, 943 54 Svodín, IČO: 34 119 213, zapísanej v Obchodnom
registri, vedenom Okresným súdom Nitra, oddiel Sro, vložka č. 1205/N a spočívajúce v odlamovaní
vsypu v miestach narezania kontraktačných špár, v odlupovaní vsypu v ploche podlahy a vo vytváraní

dutých, nespojených častí podlahy. Žalobcovi priznal okresný súd nárok na náhradu konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % a znalcovi Doc. Ing. Andrejovi Sokolíkovi, CSc., Ružová 32, Žilina priznal
voči žalovanému znalečné v rozsahu 100%.

2. Okresný súd tak v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že na základe
cenovej ponuky žalovaného, ako zhotoviteľa, zo dňa 20.04.2017 a dohody strán z rovnakého dňa,
objednal žalobca ako objednávateľ, u žalovaného, ako zhotoviteľa, zhotovenie diela - vsypovej podlahy

v hale obchodnej spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o. so sídlom Svodín. Dielo bolo zhotovené a následne
odovzdané na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 30.05.2017 bez vád. Žalovaný vystavil
žalobcovi faktúru č. 370501012 zo dňa 05.06.2017 v sume 14.673,05 Eur, splatnú dňa 15.06.2017,
ktorú žalobca v plnom rozsahu uhradil dňa 11.06.2017. Žalobca uviedol, že dňa 21.02.2018 obdržalod spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín, reklamáciu kvality vsypovej podlahy v hale a v boxoch,
ktorou reklamovala odlamovanie vsypu v miestach narezania kontrakčných škár, odlupovanie vsypu
podlahy,akoajvytváraniedutých,nespojenýchčastívpodlahe.Žalobcapreverilreklamáciu,akoirozsah

reklamovaných vád na mieste samom a následne bezodkladne v záručnej dobe najskôr telefonicky
reklamoval vady s podrobným popisom vád u žalovaného a požiadavkou okamžitého odstránenia
týchto vád a následne i písomne. Žalobca tvrdil, že dve rezané dilatácie žalovaný opravil, avšak
existenciu ďalších vád odmietol uznať a ich odstrániť. Postupom času došlo k zväčšovaniu rozsahu vád
diela, pričom žalobca naďalej urgoval opravu existujúcich vád, resp. žiadal žalovaného o zamedzenie

vzniku ďalších vád diela. K mimosúdnemu vyriešeniu inicioval žalobca stretnutie na deň 09.05.2018
s nutnou účasťou žalovaného, ktorého sa aj napriek odsúhlaseniu žalovaný nezúčastnil. Žalobca
preto listom zo dňa 22.05.2018 vyzval žalovaného k odstráneniu vád diela pod hrozbou riešenia veci
súdnou cestou s uplatnením náhrady prípadnej škody vzniknutej z dôvodu nekonania žalovaného.
Žalobca tvrdil, že žalovaný dňa 27.05.2018 reklamáciu podlahy kategoricky zamietol v plnom rozsahu
a odmietol niesť zodpovednosť za stav podlahy s tým, že sa snažil zavinenie za vzniknuté vady

diela preniesť na žalobcu a na investora. Zavinenie malo podľa žalovaného spočívať v predčasnom
zaťažení podlahy pojazdom VZV, čím malo dôjsť k porušeniu dohodnutých záručných podmienok.
Žalobca poprel žalovaným uvádzané skutočnosti o predčasnej záťaži podlahy, s poukázaním na to, že
jednak práce neboli žalobcom vykonávané na čerstvej betónovej ploche, ale vo výškovej časti objektu
a jednak na tejto ploche ani nemohli byť vykonávané z dôvodu nevybudovanej nájazdovej rampy k

prekonaniu výškového rozdielu medzi vonkajšou a vnútornou betónovou plochou. Tento nedostatok
bol odstránený v dňoch 22.05.2017 - 23.05.2017 vybudovaním nájazdovej oceľovej rampy. Žalobca
predložil posudok Technického a skúšobného ústavu stavebného, so sídlom Studená 3, Bratislava, ktorý
identifikoval zistené nedostatky - vady diela s ich popisom, s čiastočným uvedením príčin ich vzniku a s
vykonaním odtrhových skúšok súdržnosti povrchovej vrstvy. Žalobca dňa 21.09.2018 vyzval žalovaného

k odstráneniu všetkých žalobcom reklamovaných vád do 07.10.2018. Žalovaný doporučenú zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Žalobca na preukázanie tvrdenia o vadách navrhol vykonať znalecké
dokazovanie.

3. Okresný súd uviedol, že žalovaný so žalobou a jej dôvodmi nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Potvrdil,

že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah konkludentne, a to na základe objednávky a cenovej
ponuky zo dňa 20.04.2017, na základe ktorej potom žalovaný zhotovil pre žalobcu dielo - vsypová
podlaha na stavbe v spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín. Protokolárne dielo bolo odovzdané dňa
30.05.2017, kde bolo stranami potvrdené, že dielo sa odovzdáva bez vád a nedorobkov. Žalovaný
vzhľadom k podanej žalobe tvrdil, že žalobca, ako objednávateľ, bol povinný predmet diela prezrieť,

alebo zariadiť jeho obhliadku s odbornou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po odovzdaní diela,
ktorá zákonná povinnosť mu vznikla podľa ust. § 562 ods. 1 ObZ. Žalobca oznámil žalovanému vady
diela listom zo dňa 22.05.2018, ktoré boli predtým žalobcovi reklamované dňa 21.02.2018 zo strany
spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín. Tvrdil, že vady diela boli žalovanému oznámené po uplynutí
troch mesiacov, odkedy žalobca mal vedomosť o vzniku týchto vád na základe uplatnenej reklamácie zo

strany investora. Z tohto dôvodu namietal včasnosť oznámenia vád podľa § 562 ods. 2 ObZ. Následne
tvrdil, že v prípade preukázania včasnosti uplatnenia vád u žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné
bremenoohľadnepreukázaniaporušeniapovinnostiprizhotovovanídielazostranyžalovaného.Žalobca
nepreukázal, že vznik vád je v príčinnej súvislosti s technologickým postupom a činnosťou žalovaného,
a to najmä s poukazom na výkon činnosti v rovnakom čase rôznymi subjektami. Tvrdil, že majiteľ

objektu spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., svojou činnosťou, t.j. presunom paliet s tovarom po mladej
podlahe za využitia paletizačného vozíka spôsobil trvalé poškodenie podlahy. Mal za to, že tvrdenia
žalobcu o vybudovaní oceľovej rampy sú len snahou o zbavenie sa zodpovednosti za poškodenie
podlahy a údajný vznik vád. Prostredníctvom vysokozdvižného vozíka, ktorý bol k dispozícii je možné
zdvihnúť plnú paletu o 8 cm a položiť ju na mladú podlahu a pohybovať sa po nej. Zodpovednosť

za vznik poškodenia podlahy v dôsledku predčasného zaťaženia podlahy je na žalobcovi. V danom
objekte žalovaný tvrdil, že sa vykonávali rozsiahle stavebné práce, okrem iného aj demontáž oceľového
obvodového plášťa, búranie masívneho obvodového muriva. V rámci výkonu stavebných prác sa museli
uvoľniť plne obsadené skladové kobky na pravej strane objektu a preložiť do kobiek na ľavej strane,
kde bola mladá podlaha, ktorej údajné vady sú v súčasnosti uplatňované v konaní. Keďže žalobca

po zhotovení diela nezabezpečil také podmienky, aby nedošlo k poškodeniu podlahy, zodpovedá za
prípadné poškodenie podlahového materiálu on.4. Okresný súd uviedol, že žalobca v reakcii na obranu žalovaného poukázal na to, že pri preberaní
diela si svoju povinnosť dielo prezrieť preukázateľne splnil. V danom čase však bolo možné zistiť len
zjavné vady diela, ktoré v čase prevzatia neexistovali a vady diela sa začali prejavovať až po okamihu

odovzdania diela. Vady diela možno oznámiť nielen písomnou formou, ale i telefonicky, ústne. Takto boli
reklamované vady na predmetnom diele už dňa 11.11.2017, kedy bola telefonicky oznámená reklamácia
vád diela žalovanému. Žalovaný na miesto opravy vyslal dve osoby za účelom opravy vád. Žalovaný
preto musel mať vedomosť o vadách a že za tieto vady zodpovedá. Vykonaním opravy prvotnej vady sa
začali vyskytovať ďalšie vady, ktoré sú špecifikované v žalobe a v písomných reklamáciách. Po písomnej

reklamácii zo strany investora boli uvedené vady ihneď telefonicky reklamované žalobcom u žalovaného
a následne i v priebehu mesiacov február až apríl 2018 stavbyvedúcim žalobcu A. B. C.. Žalovaný nebol
ochotný vady odstrániť, a preto do komunikácie so žalovaným vstúpil A. D. C., riaditeľ u žalobcu. Ten
so žalovaným komunikoval v mesiaci apríl až máj 2018, o čom predložil výpis hovorov z telefónneho
čísla XXXXXXXXXX na telefónne číslo konateľa žalovaného XXXXXXXXXXXXX. Riaditeľ žalobcu učinil
i ďalšie kroky k odstráneniu vád, a to iniciovanie stretnutia na deň 09.05.2018, ku ktorému sa žalovaný

vo vyjadrení nevyjadril a ktorého sa odmietol zúčastniť. Žalobca preto vyzval listom žalovaného zo dňa
22.05.2018kodstráneniuváddiela.Žalobcanamietol,žežalovanýmuvádzanézáveryopríčináchvzniku
vád nepotvrdil na základe obhliadky ani zástupca renomovaného odborného Technického a skúšobného
ústavu stavebného, Bratislava, ktorý identifikoval zistené nedostatky - vady diela s ich popisom, s
čiastočným uvedením príčin ich vzniku a s vykonaním odtrhových skúšok v súdržnosti povrchovej vrstvy.

5. Žalovaný sa v konaní ohradil voči tomu, že k poškodeniu malo dôjsť v príčinnej súvislosti s jeho
konaním. Pripustil, že je možné, že so žalobcom telefonoval, avšak popieral, že by mu bola oznámená
akákoľvek vada predmetného diela. Zoznam telefonátov nepovažoval za relevantný dôkaz o obsahu
telefonátu a ani to, že nim došlo k oznámeniu vád tovaru. K posúdeniu vád Technickým a skúšobným

ústavom stavebným uviedol, že predmetná organizácia subjektívne posudzovala určité aspekty a
kvalitu diela. Prístupom z obhliadky je predložený zápis, v ktorom sa uvádza ,,Kvantifikácia miest,
kde je povrchová vrstva úplne oddelená od podkladu, ako aj určenie príčiny tejto poruchy nie sú
predmetom tohto záznamu z obhliadky". Ani uvedený dokument predložený žalobcom neobsahuje
také informácie, ktoré by pomenovali príčinu vzniku vád a na základe nich nie je možné ustáliť, či

existuje príčinná súčinnosť medzi vznikom vád a konaním žalovaného. Pripomenul, že dielo bolo
odovzdané bez vád. Následne boli na predmetnom diele vykonávané ďalšie stavebné práce bez
účasti žalovaného, pri ktorých došlo k poškodeniu diela. Preto mal za to, že žalobca nepreukázal, že
ide o vady spôsobené porušením jeho povinnosti. Žalovaný rovnako ako žalobca navrhol vykonanie
nezávislého znaleckého dokazovania, v ktorom bude jasne pomenovaná príčina vzniku vád. Tvrdil, že

žalobca bol upozornený na predčasné zaťaženie podlahy, ktoré môže spôsobiť poškodenie podlahy.
K zaťaženiu podľa neho mohlo dôjsť najskôr v dohodnutý 13-ty deň. Žalovaný však tvrdil, že uvedený
termín žalobca nedodržal a predčasne zaťažil podlahu, čo následne spôsobilo jej poškodenie. Žalovaný
potvrdil, že na základe ústnej (telefonickej) reklamácie žalobcom v mesiaci november 2017 vyslal
dvoch pracovníkov, ktorí drobné vady odstránili. Uviedol, že sa opravovali dve rezané dilatácie medzi

posledným a predposledným boxom, t.j. prvá zrealizovaná plocha. Na oboch dilatáciách boli poškodené
hrany obojstranne. Ďalšie vady sa nezhodujú s charakterom, rozsahom ani okamihom ich vzniku s
vadami pri prvotnej oprave. Na základe uskutočnenej opravy mal žalovaný za to, že poškodenie podlahy
vzniklo predčasným zaťažením podlahy - pojazdom vysokozdvižného vozíka na ešte nie dostatočnej
vyzretej podlahe. Konštrukcia betónu v tom čase ešte nemohla dosiahnuť takú pevnosť, aby dokázala

odolať zaťaženiu. Podľa dohody strán mohla byť podlaha zaťažená na 14- deň. Vo všeobecnosti betón
zrie 28 dní a až po tomto dátume je ho možné plne zaťažovať. V súvislosti s dohodou o predčasnom
zaťažení podlahy bol medzi stranami sporu dohodnutý aj spôsob zaťaženia. Podmienkou žalovaného
pri takto uskutočnenom predčasnom zaťažení podlahy bolo, že žalobca zabezpečí vylúčenie pohybu
paletovacieho vozíka. Konštrukcia paletovacích vozíkov je tvorená malými oceľovými kolieskami, ktoré

svojim pohybom vyvíjajú vysoký bodový tlak na ešte zrejúcu podlahu. Presun tovaru mal byť ľahkým
vozíkom s paletou, na ktorej mal byť tovar o hmotnosti do 500 kg. V závere žalovaný uviedol, že ak
by žalobca dodržal dohodnutý postup a riadil sa pokynmi žalovaného, nedošlo by k poškodeniu hrán
dilatácie vyplnenej tmelom a ani na iných miestach by sa nemuseli vyskytnúť iné poškodenia. V prípade
predčasného zaťaženia zrejúcej podlahy dochádza k poškodeniu kryštalickej mriežky, ktorej následkom

je poškodenie podlahy pri jej zaťažení.

6. Žalobca na uvedené reagoval tým, že po oprave dilatačných škár žalovaným boli žalobcom
niekoľkokrát v špecifikácii oznamované súvisiace vady nim vykonávaného diela, ako aj výskyt dutých,nespojených častí v podlahe. Odpoveďou žalovaného bolo, že je potrebné s opravou počkať do doby,
ak by takáto vada robila problémy. Následne by takúto vadu riešil. K riešeniu zo strany žalovaného
však po oznámení vád nedošlo aj napriek viacerým telefonickým oznámeniam a výzvam a posledným

odkazom konateľa žalovaného bolo, že on nebude chodiť opravovať betón z dôvodu, pretože by na
predmetnom diele nedosiahol zisk. Rovnako prisľúbil žalovaný zúčastniť sa stretnutia dňa 09.05.2018,
na ktoré neprišiel. Žalobca poprel, že by podlaha bola zaťažená žalobcom, resp. investorom pred 14-
tym dňom od ukončenia prác. Táto lehota bola zo strany žalobcu i investora dodržaná tak, ako boli
dodržané aj všetky postupy dohodnuté so žalovaným. Medzi stranami sporu došlo k dohode, že po 14-

tom dni od ukončenia prác na prvej etape diela budú palety presunuté na novovybudovanú betónovú
konštrukciu na tejto etape s tým, že zo strany konateľa žalovaného neboli uvádzané ústne ani písomne
žiadne obmedzenia a tým ani neboli dohodnuté žiadne hmotnostné obmedzenia váhy na palete. Práve
žalovaný svoje palety vsypovej zmesi MAPETOP N AR6 vo váhe 1 palety 1250 kg, ktoré používal
žalovaný pri betonáži druhej etapy diela, uskladňoval počas betonáže na vybudovanej betónovej ploche
presne po 14-tom dni. K odlupovaniu vsypu betónového povrchu došlo aj na takých miestach podlahy, na

ktorých nedochádzalo k prejazdu ani k záťaži. Na základe posúdenia veci znalcom a odborne zdatnými
podnikateľskými subjektmi v danom obore došli k záveru, že príčinou odlupovania betónu mohol byť
nesprávny čas zapracovania vsypovej zmesi MAPETOP N AR6 žalovaným.

7. Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a poveril znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka,

CSc., vypracovaním znaleckého posudku. Znalec doručil súdu dňa 02.06.2021 znalecký posudok
č. 03/2021. Znalec medzi príčinami delaminácie povrchovej vrstvy podlahy v miestach narezania
kontrakčných škár označil jednak vystuženie betónovej dosky oceľovými vláknami a jej zdvihnutie na
nájazdových hranách v mieste vytvorenie škáry, kedy porucha mohla byť spôsobená aj rýchlosťou
betonáže, oneskoreným rezaním dilatačných škár a tým, že tieto nájazdové hrany neboli zošikmené.

Znalec uviedol, že delaminácia povrchovej vrstvy podlahy vzniká v dôsledku nedodržania technológie
spracovania betónovej zmesi. Hlavnými príčinami delaminácie tenkovrstvých prekrytí sú lokálny
nadbytok vody (vlhkosť podkladu a rastúci tlak vodnej pary, ktoré mohli byť spôsobené aj nedostatočným
vetraním počas realizácie najmä 1. etapy podlahy). K delaminácii mohla prispieť aj neskorá alebo
naopak príliš skorá aplikácia vsypu alebo nedostatok spojiva (cementu) a nedostatočné ošetrovanie

betónu po betonáži. Nestatické trhliny na priemyselných podlahách majú svoj pôvod v objemových
zmenách betónu. Znalec konštatoval, že zhotoviteľ pravdepodobne dôsledne neaplikoval technologické
postupy i technické normy a realizácii 1. etapy nevenoval adekvátnu pozornosť. Pri realizácii 2.
etapy (kvalitnejšej podlahy) zhotoviteľ pravdepodobne využil svoje skúsenosti získané pri realizácii
1. etapy a tejto časti diela venoval väčšiu pozornosť. Záverom uviedol, že predmetná podlaha

nezodpovedá základným a technickým požiadavkám na stavby. Za závermi znaleckého posudku znalec
uviedol poznámku, že z analýz predložených dokumentov, diagnostiky, meraní a záverov vyplýva, že
stanoviť presné príčiny a ich podiely na nedostatkoch, vadách a poruchách na 1. etape výstavby
betónovej podlahy predmetnej haly, by si vyžadovalo rozsiahle merania, odber a podrobné analýzy
vlastností jednotlivých zabudovaných materiálov. Analýzy výsledkov by boli negatívne ovplyvnené

aj nedostatočnou koordináciou a spoluprácou medzi generálnym zhotoviteľom diela a zhotoviteľom
podlahy, neexistenciou stavebného denníka a absenciou ďalších relevantných podkladov. Náklady na
realizáciu takýchto diagnostík a ich analýz by boli v tomto prípade vynaložené nehospodárne a mohli by
dosiahnuť výšku podstatnej časti nákladov, na realizáciu samotného stavebného diela.

8. Na základe záverov znalca mal žalobca za to, že v ňom v plnom rozsahu deklaroval znalec a potvrdil
existenciužalobcomnamietanýchváddielareklamovanýchobchodnouspoločnosťouinvestoravzmysle
reklamácie zo dňa 21.02.2018.

9. Žalovaný sa vyjadril k znaleckému posudku podaním zo dňa 09.07.2021, ktorý sa príčinám

delaminácie povrchovej vrstvy podlahy vyjadril v tom smere, že rýchlosť betonáže nemá na to vplyv
kedy boli škáry neskoro narezané, tak by vznikli neriadené trhliny a praskliny, čo sa nestalo. Zošikmené
hrany škár sa robia výlučne len na vonkajších plochách pre pojazd kamiónov s následným zaliatím
škár asfaltovou zálievkou zahorúca. Zošikmenie škár sa nikdy nerobí v podlahe výrobných a skladových
hál a s takýmto stanoviskom znalca nemôže súhlasiť. K príčine delaminácie tenkovrstvých prekrytí

zdôraznil, že hlavnou príčinou boli podľa znalca lokálny nadbytok vody, tlak vody spôsobené aj
nedostatočným vetraním, čo žalovaný uviedol i vo svojom skoršom stanovisku zo dňa 28.03.2019,
ako aj v jeho stanovisku, ktoré je označené v prílohe č. 21 znaleckého posudku. V ňom poukazoval
žalovaný na to, že žalobcu žiadal pred realizáciou diela o zabezpečenie dostatočného odvetrávaniamiesta realizácie diela, čo zobral žalobca na vedomie. Tvrdil, že pri prvej etape nebolo žalobcom
dostatočné vetranie zabezpečené a stalo sa tak až pri realizácii druhej etapy. I znalec v znaleckom
posudku poukázal, že nestatické trhliny pri priemyselných podlahách neznamenajú pre prevádzkovú

spoľahlivosť a životnosť väčšie nebezpečie. Znalec na pôvod nekvalitnej realizácie betónovej podlahy
v prvej etape aplikoval kombináciu všetkých príčin, ktoré v znaleckom posudku uviedol, s čím žalovaný
nesúhlasil, keďže vykonal všetky práce a postupy, ktoré boli potrebné pri priebehu zhotovovania
podlahy. K tvrdeniam znalca o skúsenostiach získaných pri realizácii prvej etapy uviedol, že druhá etapa
bola realizovaná tými istými pracovníkmi žalovaného, rovnakými strojmi, rovnakým technologickým

postupom, s rovnakým betónom z tej istej betonárky a aj počasie bolo teplotne rovnaké, ako pri prvej
etape. Jediným rozdielom pri ich realizácii bolo odvetrávanie priestorov, ktoré pri prvej etape nebolo
žalobcom dostatočne zabezpečené. Znalecký posudok podľa tvrdenia žalovaného nezobral do úvahy
ani skoré zaťaženie podlahy, ktoré je vždy kľúčové pri betóne. Podmienky realizácie diela považoval
rovnako za dôležité a nielen za okrajové. Na základe znaleckého posudku mal za to, že prípadné
vady podlahy realizované žalovaným boli spôsobené nedostatočným odvetrávaním priestorov, v ktorých

bola podlaha realizovaná. Žalovaný poukázal aj na niektoré čiastkové závery uvedené znalcom v
znaleckom posudku, kde v bodoch 2.3.2.1 znalec konštatoval, že i projektant sa vôbec nevenoval
spôsobu realizácie, najmä neodstránením pôvodného živičného krytu za technicky nesprávne, keďže
živičná vrstva nie je kompatibilná s vrstvami betónu, najmä z dôvodu ich rozdielnych teplotných ako
aj pevnostných charakteristík. V predložených podkladoch neboli projektantom stanovené okrajové

podmienky, ako požiadavky na pevnosť v ťahu povrchových vrstiev podkladu. Rovnako projektant sa
nezaoberal spôsobom realizácie, t.z. nenavrhol technológiu realizácie predmetnej podlahy a nedefinoval
požiadavky na zabudované materiály. Správne zadefinoval zaťaženie, ktoré na podlahu malo pôsobiť.
Aj keď parametre zaťaženia boli vyššie u vysokozdvižných vozíkov, tieto nemali žiaden vplyv na
diagnostikované problémy danej podlahy, keďže v prevádzke sa používajú na oboch etapách podlahy

a podlaha druhej etapy je vo vyhovujúcom technickom stave. Žalovaný namietol, že znalecký posudok
bol vypracovaný bez projektovej dokumentácie, stavebného denníka a upozornil na zlú vetrateľnosť
pri realizácii prvej etapy, ktoré skutočnosti ovplyvnili vznik vád na predmetnom diele. Upozornil, že
podmienky pri realizácii obidvoch etáp neboli rovnaké a preto na prácach vykonaných v druhej etape
sa vady nevyskytujú.

10. Žalobca tvrdenie žalovaného poprel. Uviedol, že pri riešení reklamácii žalovaný namietal len skoré
zaťaženie novovybudovanej betónovej podlahy a nevytýkal prípadnú nadmernú vlhkosť tak, ako to
konštatoval v podaní zaslanom znalcovi pri vypracovávaní znaleckého posudku zo dňa 05.04.2021.

11. Aj keď žalovaný poukázal na svoje skoršie stanovisko zo dňa 28.03.2019, v ktorom túto skutočnosť
uvádzal, súd nepripustil tento list ako dôkaz do súdneho konania, keďže žalovaný počas celého konania
takúto výtku ohľadne príčiny vzniku vád na podlahe ním zhotovenej pre žalobcu neuviedol. Okresný súd
pritom konštatoval, že po uvedenom dátume 28.03.2019 žalovaný zaujímal stanovisko k veci a teda i
k príčinám vzniku vád a k včasnosti oznámenia vád na pojednávaní dňa 24.10.2019, ako i vo svojom

vyjadrení zo dňa 27.03.2020, kde sa táto námietka nenachádza.

12. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že mal tvrdenia žalobcu o včasnosti podania reklamácie
za preukázané a žalobe vyhovel na základe záverov znaleckého posudku. Osobitne poukázal na
konštatovanie znalca, že zhotoviteľ pravdepodobne dôsledne neaplikoval technologické postupy,

technologické normy a realizácii prvej etapy nevenoval adekvátnu pozornosť, pričom podlaha
nezodpovedá základným technickým požiadavkám na stavby.

13. K posúdeniu včasnosti oznámenia reklamácie okresný súd poukázal na písomnú komunikáciu
strán v máji 2018 a následne sa zaoberal tvrdením žalobcu, že reklamáciu vád u žalovaného uplatnil

telefonicky, hneď po obdržaní reklamácie zo strany spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín. Okresný
súd mal za to, že telefonickú reklamáciu vo februári 2018 potvrdil sám žalobca pri výsluchu a
rovnako súd túto skutočnosť zistil aj z vyjadrenia svedka A. D. C. na pojednávaní uskutočnenom dňa
24.10.2019. Svedok mal vedomosť o uplatnenej reklamácii investora u žalobcu. Z výsluchu svedka
okresný súd zistil, že reklamáciu vád od spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o. riešil aj stavbyvedúci A. B.

C., ktorého čestné vyhlásenie zo dňa 25.03.2020 predložil žalobca. Z jeho obsahu vyplýva, že v rámci
realizácie diela vsypovej podlahy obchodnou spoločnosťou žalovaného v hale obchodnej spoločnosti
MÁNYA, spol. s.r.o. v máji v roku 2017, zastával funkciu stavbyvedúceho u žalobcu, ktorý zabezpečoval
zhotovenie diela prostredníctvom žalovaného. A. B. C. spoločne s konateľom žalovaného riešil rôzneoperatívneúlohyaproblémy,vrátanepostupnevznikajúcichvádnajehospoločnosťouvytvorenomdiele.
Reklamácie boli realizované telefonicky, s podrobným popisom jednotlivých vád diela a ich aktuálneho
rozsahu s tým, že vždy bolo pánovi E./ žalovanému/ aj oznámené, že žiadajú odstrániť vzniknuté vady

- opraviť. Takto bola riešená reklamácia vád v auguste 2017, v novembri 2017 a ďalšie vady diela
na rozhraní mesiacov február až marec 2018, kedy A. B. C. urgoval telefonicky opravu vád diela,
a to po ich prvotnej telefonickej reklamácii pánom p. F.. Vady u žalovaného reklamoval v rozsahu
reklamácie uplatnenej investorom u žalobcu. Konateľa žalovaného vyzýval, aby osobne sa dostavil
do miesta vykonaného diela a presvedčil sa o existencii vzniknutých vád. Napriek prísľubu však sľub

nedodržal a na miesto vykonaného diela sa nedostavil. Svedok A. D. C. súdu ozrejmil, že po zlyhaní
komunikácie stavbyvedúceho so žalovaným komunikoval so žalovaným on osobne telefonicky, o čom
žalobca predložil do súdneho spisu aj výpis hovorov. Aj keď okresný súd dal za pravdu žalovanému, že
uvedený dôkaz nie je dôkazom o obsahu telefonátu, v spojitosti so svedeckou výpoveďou vyhodnotil
výsluch svedka a teda i tvrdenia žalobcu za pravdivé. Okresný súd poukázal na to, že ani sám
konateľ žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.10.2019 na dotaz súdu k označeniu dátumu

reklamácie žalobcu nepoprel telefonický rozhovor so žalobcom v deň 21.02.2018 a až následne po
ovplyvnení svojou právnou zástupkyňou začal tvrdiť, že sa nevie k dátumu vyjadriť a ani k obsahu
telefonátu. Okresný súd k ovplyvnenej výpovedi konateľa žalovaného neprihliadol a telefonát žalobcu
žalovanémuohľadneuplatneniavádvrozsahureklamáciezostranyinvestorapovažovalzapreukázaný.
Okresný súd mal za to, že uvedený záver logicky vyplýva i z obsahu podania žalobcu adresovaného

žalovanému zo dňa 22.05.2018, v ktorom žalobca poukázal na list, resp. e-mail zo dňa 04.05.2018 a
05.05.2018, ktorým žiadal žalobca o stretnutie ohľadom reklamovanej pancierovej podlahy vo výrobných
priestoroch spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o.. Uvedená e-mailová komunikácia zo dňa 04.05.2018 bola
súdu predložená zo strany žalobcu (viď. č. l. 14). Rovnako z podania žalobcu zo dňa 29.05.2018 vyplýva,
že už koncom apríla žalobca osobne konateľovi žalovanému vysvetľoval, kde sa nachádzajú vadné

miesta na žalovaným zhotovenej betónovej podlahe. I z týchto dôkazov vyplýva, že bežný styk medzi
stranami sporu bol telefonický a až po nedvíhaní telefónov žalovaným svoje požiadavky adresoval
žalobca žalovanému písomnou formou. Týkalo sa to i reklamácii vád, ktoré najskôr žalovaný prijímal
telefonicky,atovadyoznámenéžalobcomžalovanémuvauguste2017,vnovembri2017,ktoréžalovaný
i opravil. Táto skutočnosť je potvrdená i v liste žalovaného žalobcovi zo dňa 27.05.2018. Z obsahu

predmetného listu súd zistil aj žalovaným označenú príčinu vád, a to predčasné zaťaženie podlahy
pojazdom VZV na ešte nie dostatočne vyzretej podlahe. Z tohto dôvodu žalovaný reklamáciu zamietol a
odmietol niesť zodpovednosť za stav podlahy, ktorý si podľa názoru žalovaného zapríčinil investor alebo
majiteľ stavby sám. Okresný súd mal preto tvrdenia žalobcu o včasnosti podania reklamácie žalovanému
ohľadne vád podlahy za preukázané.

14. K procesnej obrane žalovaného, že majiteľ objektu MÁNYA, spol. s.r.o., svojou činnosťou, t.j.
presunom paliet s tovarom po mladej podlahe za využitia paletizačného vozíka spôsobil trvalé
poškodenie podlahy a že tvrdenia žalobcu o vybudovaní oceľovej rampy sú len snahou o zbavenie sa
zodpovednosti za poškodenie podlahy a údajný vznik vád, okresný súd konštatoval, že tieto skutočnosti

žalovaný žiadnym listinným dôkazom, ani výsluchom svedka nepreukázal.

15. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia odcitoval závery znalca a k poznámke znalca, (na ktorú
poukazoval v rámci obrany žalovaný) uviedol, že aj keď znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že
z analýz predložených dokumentov, diagnostiky, merania záverov vyplýva, že stanoviť presné príčiny a

ich podiely na nedostatkoch, vadách a poruchách na prvej etape výstavby betónovej podlahy predmetnej
halybysivyžadovalorozsiahlemerania,odberapodrobnéanalýzyvlastnostíjednotlivýchzabudovaných
materiálovaanalýzyvýsledkovbybolinegatívneovplyvnenénedostatočnoukoordináciouaspoluprácou
medzi generálnym zhotoviteľom diela a zhotoviteľom podlahy, neexistenciou stavebného denníka a
absenciou ďalších relevantných podkladov, okresný súd vychádzal pri rozhodovaní v danej veci zo

záverov znalcom udávaných.

16. Okresný súd pripomenul, že žalobca a aj znalec v znaleckom posudku poukázali, že pri obidvoch
etapách prác boli používané rovnaké materiály, rovnaký postup a podmienky a aj na základe
nich sa vyskytli vady na prácach na prvej etape budovania betónovej podlahy žalovaným. Okresný

súd k námietkam žalovaného zdôraznil, že tieto žalovaný v konaní nepreukázal, tieto jedine tvrdil.
Súd mal preto za nepreukázané tvrdenia žalovaného o predčasnom zaťažení podlahy žalobcom,
resp. majiteľom diela, nemal preukázanú ani dohodu strán o hmotnostnom obmedzení, t.j. zaťaženia
novovybudovanej podlahy v prvej etape, nemal preukázané tvrdenia žalovaného o vykonávaní inýchprác po vybudovaní prvej etapy diela žalovaným tretími subjektmi, resp. majiteľom diela, ako ani dohodu
o prípadnom vetraní a cirkulácii vzduchu počas vykonávania prác na prvej etape diela. Žalovaný súdu
nepredložil ani záručné podmienky užívania podlahy, na základe ktorých by mohol súd zistiť ich prípadné

porušenie žalobcom alebo majiteľom diela. Súd naopak zo záverov odborného posúdenia Technickým a
skúšobným ústavom stavebným v Bratislave, ako i na základe záverov znaleckého dokazovania súdom
ustanoveným znalcom mal preukázané porušenie povinnosti žalovaného pri vykonávaní predmetného
diela konštatované v závere znaleckého posudku znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., keď
konštatoval, že zhotoviteľ pravdepodobne dôsledne neaplikoval technologické postupy, technické normy

a realizácii prvej etapy nevenoval adekvátnu pozornosť, a že podlaha nezodpovedá základným a
technickýmpožiadavkámnastavby.Súdpretomalzapreukázané,žezistenévadydielapodľa§560ods.
1 ObZ reklamované žalobcom po odovzdaní diela, sú vadami diela spôsobené porušením povinnosti
žalovaného, za ktoré následne zodpovedá. V zmysle ust. § 564 ObZ v spojitosti s ust. § 436 ods. 1 ObZ
si žalobca uplatnil nárok z vád, a to odstránenie vady opravou, keďže tieto sú opraviteľné, a preto súd
určil, že žalovaný je povinný tieto všetky uplatnené a reklamované vady diela odstrániť opravou, pričom

sa jedná o vady diela, ktoré vznikli v prvej etape vykonávania diela - zhotovenie vsypovej podlahy na
stavbe ,,Zvýšenie efektívnosti spracovateľského procesu a kvality produktov prostredníctvom obstarania
inovatívnych technológii a energetických úspor SO 01" nachádzajúcich sa na betónovej priemyselnej
podlahe v hale obchodnej spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín.

17. Okresný súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

18. Okresný súd uviedol, že v konaní nariadil znalecké dokazovanie v zmysle uznesenia tunajšieho súdu
pod č. k. 63Cb/5/2019 - 251 zo dňa 11.11.2020, na základe ktorého znalec Doc.Ing. Andrej Sokolík,

CSc., Ružová 32, Žilina, ev. č. 913170, podal súdu znalecký posudok č. 03/2021, za vyhotovenie ktorého
vystavil vyúčtovanie dňa 31.05.2021 v celkovej výške 2.397,79 Eur. Znalcovi v zmysle jeho žiadosti o
vyplatenie časti preddavku zloženého žalobcom vo výške 2.000,- Eur súd vyplatil sumu 1.500,- Eur, a
preto pri rozhodovaní o výške trov súd túto skutočnosť vezme na zreteľ pri stanovení výšky trov, ktoré
má zaplatiť žalovaný znalcovi a pri stanovení výšky trov žalobcu, ktoré má uhradiť žalovaný žalobcovi

v spojitosti so zložením preddavku na trovy dôkazu, ktorý bol následne sčasti vyplatený ako preddavok
znalcovi na základe jeho požiadavky. Rovnako v rozhodnutí o výške trov konania bude rozhodnuté o
vrátení časti nespotrebovaného preddavku na trovy dôkazu žalobcovi.

19. Proti rozhodnutiu okresného súdu v rozsahu prvej a druhej výrokovej vety podal odvolanie žalovaný

z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní namietol posúdenie
včasnosti oznámenia žalobcu o existencii vád diela žalovanému. Nesúhlasil s posúdením okresného
súdu vo vzťahu k výpovedi konateľa žalovaného. Osobitne namietol, že z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, akým spôsobom mala právna zástupkyňa žalovaného vplývať na žalovaného a prečo takéto
konanie právneho zástupcu vyhodnotil súd ako ovplyvňovanie žalovaného. Žalovaný namietol, že súd

bez akejkoľvek kritiky prevzal za dôveryhodnú výpoveď svedka A. D. C., ktorý si napriek časovému
odstupu veľmi presne vybavoval všetky detaily konverzácie vo vzťahu k telefonátu, ktorý sa mal údajne
odohrať dňa 21.02.2018. Žalovaný tiež k tomuto obdobiu uviedol, že v čase samotného telefonátu nebol
štatutárny orgán žalovaného v najlepšom psychickom rozpoložení z rodinných dôvodov.

20. Aj pre prípad, ak by telefonát dňa 21.02.2018 reálne prebehol, žalovaný namietol, že nebol
preukázaný jeho presný obsah, ani teda rozsah údajnej reklamácie žalobcu. Žalovaný mal za to, že
žalobca nepreukázal, že by vady diela a nároky z nich vyplývajúce uplatnil u žalovaného včas a preto
okresný súd nemal nárok na opravu vád diela žalobcovi priznať.

21. Žalovaný v odvolaní namietol aj spôsob posúdenia záverov znaleckého posudku okresným súdom.
Uviedol, že pokiaľ znalec v poznámke konštatoval, že stanoviť presné príčiny a ich podiely na
nedostatkoch, vadách a poruchách na 1. etape výstavby betónovej podlahy by vyžadovalo ďalšie
rozsiahle merania a odber, tak potom nie je možné hovoriť jednoznačne o zodpovednosti žalovaného
za vady diela. Akékoľvek závery znalca uvedené v jeho znaleckom posudku je možné brať do úvahy

len v kontexte vyjadrenia samotného znalca, že ide o závery nepresné a vynesené bez potrebných
rozsiahlych meraní, odberov a podrobných analýz.22. Žalovaný namietol, že znalecký posudok vyvracia podľa žalobcu účelové tvrdenia o predčasnom
zaťažení podlahy ako o hlavnej príčine vzniku vád, avšak znalecký posudok sa žiadnym spôsobom k
predčasnému zaťaženiu podlahy nevyjadril a akékoľvek závery znalca sú zároveň nepresné a vynesené

bez vykonania potrebných rozsiahlych meraní, odberov a podrobných analýz. Žalovaný poprel záver
znalca, že pri realizácii diela dôsledne neaplikoval technologické postupy a technické normy. Poukázal
na to, že 2. etapa diela, ktorá mala vady len v minimálnej miere, bola vykonávaná tými istými pracovníkmi
žalovaného, rovnakými strojmi, rovnakým technologickým postupom, s rovnakým betónom z tej istej
betonárky a aj počasie bolo teplotne rovnaké. Pokiaľ teda za rovnakých okolností vznikli na 1. etape vady

diela, muselo to byť spôsobené inými okolnosťami ako technologickým postupom, kvalitou použitého
materiálu a podobne.

23. Pokiaľ znalec ako jednu z príčin vád diela uviedol, že hlavnými príčinami delaminácie podlahy bol
lokálny nadbytok vody, t.j. vlhkosť podkladu a rastúci tlak vodnej pary, ktoré mohli byť spôsobené aj
nedostatočným vetraním, žalovaný v odvolaní poukázal na to, že opakovane vo svojich vyjadreniach

zdôrazňoval,žepočas1.etapynebolozostranyžalobcuzabezpečenévetraniehaly,čoneskôrspôsobilo
delamináciu podlahy. Súd vyhodnotil toto tvrdenie ako nepreukázané, pričom žalobcom toto tvrdenie
nebolo vyslovene popreté a tak malo byť považované za nesporné. Zároveň žalovaný nebol vlastníkom
haly, v ktorej bolo dielo realizované a najmä ani jeho pracovníci neboli na mieste vykonávania diela 24
hodín denne a teda jediný, kto mohol zabezpečiť dostatočné vetranie, ktoré bolo nevyhnutné na základe

tvrdení žalovaného, ale aj v zmysle záverov znaleckého posudku bol žalobca, resp. majiteľ haly a nie
žalovaný.

24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý namietol, že k doručeniu rozsudku došlo fikciou
doručeniamárnymuplynutímúložnejlehotyrozhodnutia,ktoráuplynuladňa01.12.2021apretožalovaný

nedodržal zákonnú lehotu pre podanie odvolania, ktorá uplynula dňom 16.12.2021.

25. Vo vzťahu k odvolaniu žalobca konštatoval, že námietky žalovaného neboli potvrdené predloženými
dôkazmi.

26. K námietkam žalovaného voči včasnosti oznámenia vád žalobcom žalovanému poukázal žalobca
na pojednávanie konané dňa 24.10.2019, kedy konateľ žalovaného na otázku k telefonátu zo dňa
21.02.2018 jednoznačne odpovedal, že už na základe telefonátu z tohto dňa reklamáciu v danom štádiu
zamietol. Žalobca sa domáhal znenia záznamu zo súdneho pojednávania konaného dňa 24.10.2019,
kedy žalovaný tvrdil, že v danej veci prebiehala telefonická komunikácia.

27. K námietkam žalovaného voči znaleckému posudku upozornil žalobca, že žalovaný účelovo použil
znenia vytrhnuté z kontextu. Pripomenul, že podstata znaleckého posudku je zhmotnená v časti "záver ",
v ktorej sú zohľadnené zistené skutočnosti a dané odpovede znalca na otázky. Zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva zodpovednosť žalovaného za reklamované a namietané vady a tým aj plná

odôvodnenosť a opodstatnenosť žaloby. Poznámka znalca uvedená za závermi znalca len upresňuje
niektoré skutočnosti bez právnej relevancie poprieť jednoznačne odpovede znalca na otázky súdu.

28. K vyjadreniu žalovaného, že znalec sa nezaoberal otázkou prípadného predčasného zaťaženia
podlahy žalobca uviedol, že ak by znalec posúdil prípadné skoré zaťaženie podlahy ako jednu z príčin

vád diela, bol by ju uviedol v časti špecifikácie príčin a existencie vád. Poukázal tiež na bod 2.5.3
ods. 1 znaleckého posudku. K námietke žalovaného vo vzťahu k vetraniu haly žalobca uviedol, že z
argumentácie žalovaného od okamihu zamietnutia reklamácie vôbec nevyplýva, že by ako jednu z príčin
uvádzal vlhkosť podkladu, za ktorú by zodpovedal žalobca alebo investor a nikdy na takúto skutočnosť
žalobcu ani investora neupozornil. Túto argumentáciu začal účelovo používať až po vydaní znaleckého

posudku, a to aj priamo na súdnom pojednávaní dňa 18.10.2021, kde na výzvu súdu ohľadom prípadnej
skoršej argumentácie v danej otázke nebol spôsobilý dôkaz o takejto argumentácii predložiť, ani tvrdenú
skutočnosť preukázať. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu
potvrdil.

29. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že rozsudok bolo možné považovať za doručený až dňa
02.12.2021, pretože až v tento deň došlo k márnemu uplynutiu úložnej lehoty a preto posledným dňom
na podanie odvolania bol 17.12.2021, kedy odvolanie aj bolo podané. Žalovaný zotrval na tom, že
odvolanie bolo dostatočne určité a vo vzťahu k argumentom zotrval na tých, ktoré uviedol v konaní predsúdom prvého stupňa a v odvolacom konaní. Žalobca rovnako v odvolacej duplike zotrval na svojich
skôr uvedených argumentoch.

30. Odvolací súd rozhodnutím č. k. 43Cob/44/2022 - 450 zo dňa 30.06.2022 odvolanie žalovaného
odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací
súd odôvodnil rozhodnutie tým, že odvolanie bolo žalovaným podané prostredníctvom portálu e-
Žaloby z elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného, ktorého prílohou bol elektronický
súbor (PDF) obsahujúci tiež odvolanie. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v

elektronickej správe vyplýva, že elektronický formulár "odvolanie" a ani príloha PDF súbor „01800
odvolanie žalovanej, TOPPER - Tomáš Pohori, povinn odstr. vady diela (2019 - 79)“ nie sú podpísané
kvalifikovaným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalovaného, miesto toho sú podpísané
platným kvalifikovaným elektronickým podpisom C. C., zamestnankyne splnomocnenej právnym
zástupcom žalovanej. Odvolací súd konštatoval, že zákon neumožňuje, aby advokát poveril svojho
zamestnanca, aby v jeho mene pre klientov, ktorí advokátovi udelili príslušné plnomocenstvo, podával

prostredníctvom portálu e-Žaloby akékoľvek podania na súdy so svojim kvalifikovaným elektronickým
podpisom bez toho, aby ich advokát priamo autorizoval. Zamestnankyňa právneho zástupcu žalovaného
C. C. bola poverením z 20.05.2021 splnomocnená, aby v jeho mene prostredníctvom portálu e-Žaloby
podávala podania a podpisovala prílohy týchto podaní svojim kvalifikovaným elektronickým podpisom
napriek tomu, že Zákon o advokácii nepripúšťa zastúpenie advokáta pred súdom svojim zamestnancom.

Podpísanie odvolania pri jeho podaní na súd zamestnankyňou právneho zástupcu žalovaného je
treba považovať za zastupovanie žalovanej pred súdom. Odvolací súd nebol oprávnený odstraňovať
nedostatok odvolania výzvou na doručenie odvolania autorizovaného právnym zástupcom žalovanej,
pretože by to odporovalo špeciálnej úprave obsiahnutej v § 125 ods. 2 CSP, ktorá sa aplikuje na
elektronické podania. Tento nedostatok podania mohol právny zástupca žalovanej odstrániť iba v lehote

10 dní, ak by odvolanie doručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa
zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonom pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
odvolanie žalovaného odmietol.

31. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP namietajúc
porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu,
ktorý odmietol odvolanie, hoci na to neboli splnené podmienky. Uviedol, že C. C. bola v čase odvolania
žalovaného advokátskou koncipientkou právneho zástupcu žalovaného a nejedná sa preto o odborného
alebo iného zamestnanca advokáta.

32. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obdo/10/2024 zo dňa 26.02.2025 rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zrušil aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
63Cb/5/2019 - 265 z 05.09.2023, ktorým tento rozhodol o výške trov konania a zrušil uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/5/2019 - 244 zo dňa 14.03.2023, ktorým tento rozhodol

o znalečnom a preddavkoch na trovy. Dovolací súd rozhodnutie odôvodnil tým, že C. C. bola
koncipientkou, ktorá vykonávala právnu prax u právneho zástupcu žalovaného. Počas tejto praxe je
advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb,
ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.

33. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:

34. Žalobca so žalovaným na základe cenovej ponuky a dohody zo dňa 20.04.2017 uzavreli Zmluvu
o dielo, v zmysle ktorej mal žalovaný vykonať práce a zhotoviť dielo na stavbe ,,Zvýšenie efektívnosti
spracovateľského procesu a kvality produktov prostredníctvom obstarania inovatívnych technológii a

energetických úspor SO 01 HALA - Zhotovenie vsypovej podlahy", a to v hale obchodnej spoločnosti
MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín.

35. Žalovaný vykonal uvedené dielo v dvoch etapách. Z bodu 2.3 znaleckého posudku vypracovaného
znalcom Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc., Ružová 32, Žilina vyplýva, že sa malo jednať o

podlahy v prvom prízemnom podlaží, ktoré slúžia ako plochy pre výrobu, ako skladovania a tvoria
časť predmetného areálu. Rekonštruované mali byť v dvoch etapách pôvodne položením betónovej
dosky na existujúcu podlahu haly, ktorej povrch tvoril živičný kryt. Neskôr došlo k zmene projektovej
dokumentácii, ako aj v realizácii podlahy. Podlaha haly je dilatačnou škárou rozdelená na dve identicképolovice o výmere 927,50 m2. Od vchodu vpravo je prvá etapa s chybami, poruchami a nedostatkami
a naľavo je druhá etapa realizácie. Podlahy v hale tvorili na rozsah rekonštrukcie objektu len malý
objem prác. Preto v pôvodnej projektovej dokumentácii bola tejto časti diela venovaná len nevyhnutná

pozornosť. Počas realizácie preto bola navrhnutá zmena v zmysle Dodatku č. 1 vypracovaného
projektantom, keďže podklad vykazoval značnú výškovú nerovnosť od 20 do 70 mm a nebolo možné
realizovať polyuretánový poter v naprojektovanej hrúbke s výsledkom rovnakého finálneho povrchu
a bolo treba podklad aj zosilniť, preto bolo nutné vyhotoviť novú nosnú rovnú betónovú priemyselnú
podlahubrúsenúsposypom,armovanúrozptýlenouvýstužou,ktorábudemaťajstatickúfunkciuroznosu

zaťaženia a zároveň spĺňa požiadavky priemyselnej podlahy vhodnej do podobných priestorov. Znalec
rozhodnutie projektanta neodstrániť pôvodný živičný kryt považoval za technicky nesprávne, keďže
táto vrstva nie je kompatibilná s vrstvami betónu, najmä z dôvodu ich rozdielnych teplotných ako aj
pevnostných charakteristík. Ďalej znalec poukázal, že podlaha mala byť rezaná na celky dilatačné
6x6 m, ale v skutočnosti ich rozmery variujú od 3,10 m do 5 m. Táto skutočnosť je v prospech
prevádzkových vlastností podlahy, ale vytvára väčšie množstvo kontrakčných škár, ktoré sú náchylné na

porušenie prevádzkovými mechanizmami. Zaťaženie regálmi označil znalec za súladné s projektovou
dokumentáciou, avšak pokiaľ sa týka zaťaženia VZV, tak toto je nepatrne vyššie len v troch parametroch,
ktoré v znaleckom posudku uviedol v bode 2.3.3. V závere však uviedol, že uvedené hodnoty nemali
žiaden vplyv na diagnostikované problémy danej podlahy.

36. Žalovaný uvedené dielo zhotovil a dňa 30.05.2017 odovzdal žalobcovi. Za vykonané práce vystavil
faktúru č. 370501012 zo dňa 05.06.2017 v sume 14.673,05 Eur, ktorú žalobca aj dňa 11.06.2017 uhradil.

37. Dňa 21.02.2018 žalobca obdržal od obchodnej spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín, reklamáciu
kvality vsypovej podlahy v hale a v boxoch, z obsahu ktorej zistil okresný súd, že sa na viacerých

miestach objavuje odlamovanie vsypu v miestach narezania kontrakčných škár a odlupovanie vsypu
podlahy, ako i vytváranie dutých, nespojených častí v podlahe. Spoločnosť MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín
požadovala odstrániť uvedené vady, keďže to sťažuje upratovanie podlahy a je to okolnosť dôležitá pri
posudzovaní certifikátu kvality priestorov. V konaní nebolo sporné ani to, že to nebola prvá reklamácia
vád, ktorú uplatňoval žalobca voči žalovanému.

38. Žalobca zaslal žalovanému písomné vyjadrenie zo dňa 22.05.2018 označené ako Opätovná výzva
(viď. č. l. 15), z obsahu ktorého okresný súd zistil, že " Už listom, resp. e-mailom zo dňa 04.05.2018
a 05.05.2018 žiadal žalobca o stretnutie ohľadne reklamovanej pancierovej podlahy vo výrobných
priestoroch spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o. ,,Na stretnutí ste sa bezdôvodne nezúčastnili, pričom termín

bol s Vami konzultovaný telefonicky." Následne sa v podaní uvádza o snahe žalobcu skontaktovať
sa so žalovaným, avšak bezúspešne. Preto ho opätovne vyzval na odstránenie vzniknutých vád na
nim realizovanej podlahe priebehom 22. týždňa. V prípade ignorácie tejto výzvy a nevykonania opravy
podlahy bude nútený realizáciu opravy vykonať žalobca, prostr. tretej osoby a všetky vzniknuté náklady
spojené s opravou a odstávkou výroby fakturovať žalovanému.

39. Žalovaný reagoval na podanie žalobcu odpoveďou zo dňa 27.05.2018 tak, že žalobca reklamuje
realizovanú vsypovú podlahu, ktorá bola zrealizovaná v roku 2017. V odpovedi uviedol, že „pred začatím
prác bolo ústne dohodnuté s pánom T. Pohorim, že podlaha sa zrealizuje v dvoch etapách s odstupom
14 dní a že na 13-ty deň sa tovar uložený na pravej strane objektu preloží / uloží na novozrealizovanú

podlahu, a to v polovičnom váhovom objeme, ako je bežne naložená paleta. S týmto riešením bol daný
súhlas.Pozrealizovanípodláhvobjektežalobcareklamovalpoškodeniepodlahy,ktorébolžalovanývčo
najkratšom možnom čase opraviť. Jednalo sa o dve rezané dilatácie medzi posledným a predposledným
boxom a druhá priamo oproti predposledného boxu na ľavej strane objektu, t.j. prvá zrealizovaná plocha.
Na oboch dilatáciách boli poškodené hrany obojstranne. Žalovaný tvrdil, že toto poškodenie vzniklo

predčasnýmzaťaženímpodlahy-pojazdomVZVnaešteniedostatočnevyzretejpodlahe,t.j.konštrukcia
betónueštenedosiahlatakúpevnosť,abydokázalaodolaťtakémuzaťaženiu.Vprípade,žetaktobybola
podlaha zaťažená na dohodnutý 13-ty deň, tak by nedošlo k poškodeniu hrán rezanej dilatácie vyplnenej
tmelom a ani na iných miestach sa nemuseli vyskytnúť ďalšie defekty. V závere uviedol, že má za to,
že boli porušené dohodnuté záručné podmienky podlahy. K porušeniu došlo s plným vedomím žalobcu,

nakoľko v tomto období denne vykonával v danom priestore stavebné práce. Žalobca vedel o pohybe na
mladejpodlaheanezabrániltomuanivštádiupokusuopohybnapodlahe.Nazákladetýchtoskutočností
reklamáciu podlahy kategoricky žalovaný zamietol v plnom rozsahu a odmietol zodpovednosť za stav
podlahy, ktorý si zapríčinil investor alebo majiteľ stavby sám."40. Žalobca v reakcii na uvedené zo dňa 29.05.2018 uviedol, že na podlahe sú aj také miesta, ktoré
neboli vystavené záťaži, vysokozdvižný voz tam nepremával pri presunutí paliet a aj napriek tomu sú

tam duté nespojené časti. Potvrdil, že dve dilatácie žalovaný v novembri 2017 opravil, aj keď už boli
miesta, kde nebola odlomená časť poškodeného betónu, ale iba duté nespojené časti. Na jeho dotaz
žalovaný neodpovedal. Žalobca v liste potvrdil, že vykonal stavebné práce v objekte, ale nie na čerstvej
betónovej ploche. Tieto boli vykonávané vo výškovej časti objektu, ktorý má 4 podlažia. V miestach,
kde bola čerstvá betónová plocha už boli pred betonážou hotové inštalačné práce, ako elektroinštalácie,

sadrokartón, maliarske práce, klimatizácie, o čom vie predložiť fotodokumentáciu. V závere poukázal,
že opomenuli vybudovať nájazdovú rampu, ktorou by prekonali výškový rozdiel medzi vonkajšou a
vnútornou betónovou plochou. Táto bola zrealizovaná v dňoch 22. - 23.05.2017 treťou osobou. Až
následne boli palety prenesené na betónovú plochu. Tým chcel žalobca poukázať, že k predčasnému
zaťaženiu novej plochy nedošlo a príčinu vzniku vád žalobca videl v inom probléme. Preto žalovaného
upozornil, že si dá vypracovať odborný posudok a vykoná potrebné kroky, aby mohol dielo užívať.

41. Okresný súd zistil, že žalobca okrem listinných dôkazov reklamáciu vád u žalovaného uplatnil
telefonicky, hneď po obdržaní reklamácie zo strany spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o., Svodín. Túto
skutočnosť potvrdil sám žalobca pri výsluchu a rovnako súd túto skutočnosť zistil aj z vyjadrenia svedka
A. D. C. na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.10.2019. Svedok mal vedomosť o uplatnenej reklamácii

investora u žalobcu a následne, ktorú žalobca uplatnil priamo u konateľa žalovaného telefonickou
formou.Zvýsluchusvedkasúdrovnakozistil,žepredmetnúreklamáciuvádodspoločnostiMÁNYA,spol.
s.r.o. riešil aj stavbyvedúci A. B. C., ktorého čestné vyhlásenie zo dňa 25.03.2020 (viď. č. l. 207 súdneho
spisu) predložil súdu žalobca. Z jeho obsahu vyplýva, že v rámci realizácie diela vsypovej podlahy
obchodnou spoločnosťou žalovaného v hale obchodnej spoločnosti MÁNYA, spol. s.r.o. v máji v roku

2017, zastával funkciu stavbyvedúceho u žalobcu, ktorý zabezpečoval zhotovenie diela prostredníctvom
žalovaného. A. B. C. spoločne s konateľom žalovaného riešil rôzne operatívne úlohy a problémy,
vrátane postupne vznikajúcich vád na jeho spoločnosťou vytvorenom diele. Reklamácie boli realizované
telefonicky, s podrobným popisom jednotlivých vád diela a ich aktuálneho rozsahu s tým, že vždy bolo
pánovi E./ žalovanému/ aj oznámené, že žiadajú odstrániť vzniknuté vady - opraviť. Takto bola riešená

reklamácia vád v auguste 2017, v novembri 2017 a ďalšie vady diela na rozhraní mesiacov február až
marec2018,kedyA.B.C.urgovaltelefonickyopravuváddiela,atopoichprvotnejtelefonickejreklamácii
pánom p. Pohorim. Vady u žalovaného reklamoval v rozsahu reklamácie uplatnenej investorom u
žalobcu. Konateľa žalovaného vyzýval, aby osobne sa dostavil do miesta vykonaného diela a presvedčil
sa o existencii vzniknutých vád. Napriek prísľubu však sľub nedodržal a na miesto vykonaného diela sa

nedostavil. Svedok A. D. C. súdu ozrejmil, že po zlyhaní komunikácie stavbyvedúceho so žalovaným
komunikoval so žalovaným on osobne telefonicky, o čom žalobca predložil do súdneho spisu aj výpis
hovorov.

42. Svedok A. D. C. uviedol, že do komunikácie so žalovaným vstúpil po zlyhaní komunikácie

stavbyvedúceho p. C.. Potvrdil existenciu vád na predmetnom diele, pričom poukazoval i na riešenie
predchádzajúcej reklamácie v novembri 2017. Mal vedomosť o tom, že po obdržaní komunikácie od
investora žalobca reklamoval telefonicky vady u žalovaného, čo bolo obvyklou praxou. So žalovaným
takto komunikoval v mesiaci marec, apríl 2018 niekoľkokrát, pričom žalovaný o riešenie nahlásenej
reklamácie neprejavil záujem a odmietal svoju zodpovednosť za vady. Svedok následne súdu potvrdil,

že nemal vedomosť o dohodách medzi stranami sporu o prípadnom obmedzovaní zaťažovania diela po
jeho vykonaní, resp. počas jeho vykonávania. Na novovybudovanej podlahe bol uskladňovaný i materiál
konateľa žalovaného, a to vsypový materiál na paletách o hmotnosti 1200 kg. Svedok nemal vedomosť
o dohode strán o prípadnej nemožnosti presúvania tovaru na novovybudovanú podlahu. Potvrdil súdu
tiež tú skutočnosť, že pri odovzdávaní diela zo strany žalovaného žalobcovi dielo nevykazovalo vady.

43. Svedok G. H. uviedol, že v septembri v roku 2017, keď už boli podlahy hotové, začal prevážať
výrobné linky a prevádzka bola v hale spustená koncom septembra a začiatkom októbra. Prvé vady sa
vyskytli koncom októbra a začiatkom novembra, a to trhliny a odlúpenia, ktoré oznamoval pánovi C. zo
strany žalobcu, ktorý ich prisľúbil odstrániť. Mal vedomosť o tom, že dvaja pracovníci od žalovaného

vady i odstraňovali. Ďalšie vady sa prejavili koncom januára a vo februári 2018, ktoré oznámil pánovi C.
najskôr ústne (telefonicky) a následne písomne. Súdu potvrdil, že mal vedomosť o dohode o prípadnom
zaťažovaní podlahy po dvoch až troch týždňoch od ukončenia prác na prvej etape diela, pričom následne
sa vybudovala nájazdová rampa. Nemal vedomosť o upozornení od zhotoviteľa, ani od žalobcu oobmedzení hmotnosti tovaru, t.j. zaťaženia po uvedenej lehote, ani o prípadnom vetraní. K termínu
odovzdaniu diela zo strany žalobcu sa nevedel vyjadriť, avšak došlo k nemu až po odovzdaní diela
žalovaným žalobcovi. K rozsahu vád na prvej etape diela sa vyjadril, že tieto sa vyskytovali na 10% z

celej plochy.

44. Konateľ žalovaného k otázke včasnosti podania reklamácie zo strany žalobcu na pojednávaní
24.10.2019 nepoprel existenciu telefonátov zo strany žalobcu žalovanému ohľadne nahlasovania vád,
pričom pripustil i termín 21.02.2018. Následne sa začal vyjadrovať v tom smere, že si uvedené dátumy

nepamätá a nevie sa vyjadriť ani k obsahu telefonátu.

45.OkresnýsúdvovecinariadilznaleckédokazovanieapoverilznalcaDoc.Ing.AndrejaSokolíka,CSc.,
vypracovaním znaleckého posudku. Znalec doručil súdu dňa 02.06.2021 znalecký posudok č. 03/2021.
K zadaniu diagnostikovať rozsah a charakter nedostatkov vád a porúch vyskytujúcich sa na prvej etape
realizácie betónovej priemyselnej podlahy haly obchodnej spoločnosti MÁNYA tieto špecifikoval ako

delaminácia povrchovej vrstvy podlahy v miestach narezaniach kontrakčných škár v rozsahu cca 0,5%
z plochy 927,50 m2, delaminácia povrchovej vrstvy podlahy v rozsahu cca 1% z plochy 927,50 m2,
oddelenie povrchovej vrstvy podlahy je hlavnou poruchou na predmetnom diele. Táto porucha sa v
jednotlivých miestnostiach na podlahe vybudovanej v prvej etape nachádza v rozsahu 40 - 75% ich
plochy a zistil i zmrašťovacie trhliny, siete jemných zmrašťovacích trhliniek, ktoré sa nachádzajú na celej

ploche oboch podláh vybetónovaných v prvej aj v druhej etape. Pri zisťovaní pevnosti vťahu, namerané
hodnoty na podlahe vybudovanej v druhej etape sa pohybovali medzi 1,91 - 2,12 MPa a na reklamovanej
podlahe prvej etapy dosiahli hodnoty pevnosti v ťahu povrchových vrstiev od 0,31 po 1,22 MPa. Znalec
uviedol, že technická norma STN 74 4505 (7) odporúča minimálnu pevnosť v ťahu povrchových vrstiev
betónu pod pojazdné pripojené cementové potery 1,5 N/mm2 (1,5 MPa).

46. Na otázku určenia príčiny vzniku a existencie vád podľa bodu 1 / znalec uviedol, že príčinou
delaminácie povrchovej vrstvy podlahy v miestach narezania kontrakčných škár je jednak vystuženie
betónovej dosky oceľovými vláknami a jej zdvihnutie na nájazdových hranách v mieste vytvorenie
škáry. Porucha mohla byť spôsobená aj rýchlosťou betonáže, oneskoreným rezaním dilatačných

škár a tým, že tieto nájazdové hrany neboli zošikmené. Ďalej uviedol, že delaminácia povrchovej
vrstvy podlahy vzniká v dôsledku nedodržania technológie spracovania betónovej zmesi. Hlavnými
príčinami delaminácie tenkovrstvých prekrytí sú lokálny nadbytok vody (vlhkosť podkladu a rastúci
tlak vodnej pary, ktoré mohli byť spôsobené aj nedostatočným vetraním počas realizácie najmä 1.
etapy podlahy). K delaminácii mohla prispieť aj neskorá alebo naopak príliš skorá aplikácia vsypu

alebo nedostatok spojiva (cementu) a nedostatočné ošetrovanie betónu po betonáži. Príčiny plošného
oddelenia povrchovej vrstvy podlahy od betónovej dosky len na ploche 1. etapy, sú prakticky tie isté,
ako pri oboch skôr uvedených chybách. Vplyv tejto poruchy, na povrchovej vrstve podlahy, sa postupom
času bude zvyšovať a prejavovať postupnou delamináciou oboch vrstiev podlahy. Nestatické trhliny na
priemyselných podlahách majú svoj pôvod v objemových zmenách betónu. Pri odpovedajúcej priľnavosti

k podkladovej betónovej doske, neznamenajú pre prevádzkovú spoľahlivosť a životnosť konštrukcie
väčšie nebezpečie. Príčinou objemových zmien, prejavujúcich sa trhlinami, sú traja hlavní činitelia.
Prvým je zmrašťovanie hydratujúceho cementového tmelu, druhým teplotná kontrakcia, kedy hydratácia
spomaľuje a nestačí pokrývať straty tepla do okolitého prostredia a posledným činiteľom je expanzia
spôsobená napríklad alkalicko-kremičitou reakciou. Nevyhovujúca pevnosť v ťahu povrchových vrstiev,

ktorej sa v projektovej dokumentácii dostatočne nevenoval ani projektant potvrdzuje, že na pôvod
nekvalitnej realizácie betónovej podlahy 1. etapy možno aplikovať kombináciu všetkých jednotlivých
uvedených príčin. Znalec konštatoval, že zhotoviteľ pravdepodobne dôsledne neaplikoval technologické
postupy i technické normy a realizácii 1. etapy nevenoval adekvátnu pozornosť. Pri realizácii 2. etapy
(kvalitnejšej podlahy) zhotoviteľ pravdepodobne využil svoje skúsenosti získané pri realizácii 1. etapy

a tejto časti diela venoval väčšiu pozornosť. Záverom uvádzal, že predmetná podlaha nezodpovedá
základnýmatechnickýmpožiadavkámnastavbyvzmysle[1].Postupnádegradáciapodláh,budečasom
zhoršovať ich prevádzkový stav. Nedostatky, vady (chyby) a poruchy sú takého charakteru, že tieto
časti predmetného diela postupnou degradáciou časom nebudú vyhovovať základným požiadavkám na
stavby z hľadiska mechanickej odolnosti, bezpečnosti stavby a jej užívateľov. Postupne bude dochádzať

k znižovaniu prevádzkovej spôsobilosti, spoľahlivosti a ekonomicky odôvodnenej životnosti diela.

47. Za závermi znaleckého posudku znalec uviedol poznámku, že z analýz predložených dokumentov,
diagnostiky, meraní a záverov vyplýva, že stanoviť presné príčiny a ich podiely na nedostatkoch, vadácha poruchách na 1. etape výstavby betónovej podlahy predmetnej haly, by si vyžadovalo rozsiahle
merania, odber a podrobné analýzy vlastností jednotlivých zabudovaných materiálov. Analýzy výsledkov
by boli negatívne ovplyvnené aj nedostatočnou koordináciou a spoluprácou medzi generálnym

zhotoviteľom diela a zhotoviteľom podlahy, neexistenciou stavebného denníka a absenciou ďalších
relevantných podkladov. Náklady na realizáciu takýchto diagnostík a ich analýz by boli v tomto
prípade vynaložené nehospodárne a mohli by dosiahnuť výšku podstatnej časti nákladov, na realizáciu
samotného stavebného diela.

48. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

49. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba alebo

úprava stavby alebo jej časti.

50. Podľa § 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.

51. Podľa § 560 ods. 3 ObZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku
2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

52. Podľa § 560 ods. 4 ObZ, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až
422 a § 426.

53.Podľa§562ods.1ObZ,objednávateľjepovinnýpredmetdielaprezrieťalebozariadiťjehoprehliadku
podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

54. Podľa § 562 ods. 2 ObZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi

vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,

najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

55. Odvolací súd sa najskôr zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný podal odvolanie po uplynutí
zákonom stanovenej odvolacej lehoty. V zmysle § 32 ods. 2 a 5 zákona o e-governmente sa elektronický

dokument považuje za doručený márnym uplynutím úložnej lehoty, z čoho vyplýva, že elektronický
dokument sa až do uplynutia úložnej lehoty považuje za nedoručený. Ako odvolací súd z doručenky
založenej na čl. 371 zistil, rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený uplynutím úložnej
lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia, z ktorého vyplýva, že dňa 02.12.2021 o 00:14
bola správa úspešne doručená. Úložná lehota teda uplynula 02.12.2021 o 00:14. Pokiaľ rozsudok bol

doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 02.12.2021, nasledujúci deň 03.12.2021 začala plynúť
15-dňová zákonom stanovená odvolacia lehota, ktorá uplynula dňom 17.12.2021. Preto pokiaľ právny
zástupca žalovaného doručil okresnému súdu dňa 17.12.2021 o 9:24 odvolanie elektronickou cestou,
dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu a odvolanie podal včas. Odvolací súd následne preskúmal
odvolacie námietky uvedené žalovaným.

56. Vo vzťahu k námietke žalovaného voči posúdeniu včasnosti podania oznámenia o existencii vady
žalobcom sa odvolací súd stotožnil so skutkovými zisteniami okresného súdu, ktorý dospel k záveru,
že žalobca včas vo februári 2018 notifikoval vady diela žalovanému ako zhotoviteľovi. Uvedený záver
vyplynul okresnému súdu z výpovede konateľa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.10.2019.

Keďže okresný súd odkazoval na výpoveď žalovaného bez toho, aby vyhotovil dňa 24.10.2019 z
pojednávaniazápisnicu,ktorábyobsahovalavyjadreniasporovýchstrán,alebobeztoho,abyzabezpečil
do spisu prepis vyjadrení sporových strán, odvolací súd sa oboznámil s obsahom zvukového záznamu
vyhotoveného z pojednávania zo dňa 24.10.2019.57. Zo zvukového záznamu vyplýva, že sudkyňa na pojednávaní konateľa žalovaného výslovne vyzvala
k tomu, aby sa vyjadril k telefonickým reklamáciám vo februári 2018. Konkrétne a jednoznačne

špecifikovala, že má ísť o telefonát, ktorý mal prebehnúť už vo februári 2018, na čo konateľ žalovaného
odpovedal: „Na základe poznania skutočnosti som už v tomto štádiu reklamáciu zamietol z toho dôvodu,
že podlaha bola predčasne zaťažovaná a tým pádom som to považoval za vyriešené a nemienil som
v tomto smere pokračovať“. Z uvedeného vyjadrenia konateľa žalovaného potom okresný súd správne
zistil, že konateľ žalovaného potvrdil, že vo februári 2018 reklamáciu žalobcu zamietol a pamätal si aj

dôvody, pre ktoré reklamáciu zamietol, konkrétne že podlaha bola predčasne zaťažovaná.

58. Sudkyňa okresného súdu následne preverovala, či žalovaný hovorí o zhodnom období, ako
vychádzali tvrdenia žalobcu a položila otázku: „O ktorom období“, na čo konateľ žalovaného uviedol:
„Na základe toho telefonátu 21. februára“. Keď sa sudkyňa uisťovala, či to bol telefonát z 21. februára,
odpoveďkonateľažalovanéhobola:„Predpokladámžeáno,100%totvrdiťnemôžem,alepredpokladám,

že ako áno, ak to niekto tvrdí.“

59. Z uvedených odpovedí konateľa žalovaného je jasné, že pri jeho spontánnej samostatnej výpovedi
potvrdil skutočnosť, že vo februári 2018 bol informovaný žalobcom o existencii vady, pričom už vo
februári 2018 odmietol zodpovednosť za vadu s odôvodnením, že vadu spôsobilo konanie žalobcu, ktorý

podlahu predčasne zaťažil. Následne sa sudkyňa konateľa žalovaného spýtala: „S kým ste telefonoval
alebo kto Vám telefonoval ohľadom reklamácie“, na čo žalovaný odpovedal: „ No, ťažko mi je teraz
povedať presne, že kto to bol, či to bol pán majiteľ alebo niekto druhý, či to bol ten 21. február, je mi to
ťažko teraz miestoprísažne tvrdiť či áno alebo nie, nepamätám si“: Z vyjadrenia konateľa žalovaného
vyplýva, že si síce nepamätal, s kým konkrétne telefonoval, či s majiteľom spoločnosti žalobcu alebo

s niekým iným, nepamätal si ani presný dátum, tým ale nepoprel svoje predchádzajúce tvrdenie, že
vo februári (i keď si nepamätá presne kedy) s niekým za žalobcu hovoril a rozhodne tým nepoprel
predchádzajúce tvrdenie, že vo februári 2018 telefonickú reklamáciu odmietol z dôvodu, že došlo k
predčasnému zaťaženie podlahy.

60. Z citovaných reakcií konateľa žalovaného potom okresný súd správne vyvodil, že tým bolo
preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že už vo februári 2018, následne na to, ako žalobca dostal od svojho
investora informáciu o vade diela, túto vadu notifikoval zhotoviteľovi (žalovanému). Keďže Obchodný
zákonník nevyžaduje na notifikáciu vady písomnú formu, žalobca aj telefonickým informovaním splnil
svoju notifikačnú povinnosť. Pokiaľ konateľ žalovaného následne z akýchkoľvek dôvodov (bez ohľadu

na to, či išlo o zásah právnej zástupkyne žalovaného prítomnej na pojednávaní, ako to vyplynulo z
rozhodnutia okresného súdu), začal ustupovať zo svojich predchádzajúcich jednoznačných vyjadrení,
kedy na otázku sudkyne, aby objasnil obsah telefonického rozhovoru vágne odpovedal: „Neviem si
spomenúť alebo vybaviť si, ale o tom, že zamietam túto reklamáciu som povedal aj A. C., že to nie je
spôsobené našou vadou a tak isto vedel o tom aj majiteľ objektu“, uvedené nie je spôsobilé „vygumovať“

spontánnevyjadreniekonateľažalovaného,ževofebruári2018telefonickúreklamáciužalobcuzamietol.
Aj z posledne citovaného vyjadrenia vyplýva, že na telefonát ako taký si spomínal a potvrdil, že túto
reklamáciu zamietol, o čom informoval aj A. C. a majiteľa objektu. Aj táto výpoveď je konzistentná s
pôvodnou spontánnou reakciou konateľa žalovaného, kde vo vzájomnej súvislosti sa dá vyvodiť, že
konateľ žalovaného bol žalobcom o vade informovaný. Zároveň okresný súd správne poukázal aj na

písomnú komunikáciu žalobcu a žalovaného, ktorá už prebehla následne až v mesiacoch máj 2018, z
ktorej je možné vyvodiť predchádzajúci kontakt žalobcu a žalovaného, na ktorý žalobca odkazuje, keď
konštatuje,ževpredchádzajúcomobdobíkonateľovižalovanéhoosobnevysvetľoval,kdesanachádzajú
vadné miesta na zhotovenej betónovej podlahe.

61. Pokiaľ žalovaný v odvolaní potom poukazuje predovšetkým na neskoršie reakcie konateľa
žalovaného, v ktorých sa už vágnym všeobecným spôsobom snažil svoju predchádzajúcu odpoveď
relativizovať tým, že si nepamätá a že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, uvedené už nemohlo zvrátiť
skutočnosť, že sám spontánne potvrdil existenciu telefonátu vo februári 2018. Uvedené bolo zároveň v
súlade s tvrdeniami žalobcu, ktoré potvrdzovali aj svedkovia vypovedajúci v konaní pred súdom prvej

inštancie,konkrétne(akonatopoukázalokresnýsúd)svedokA.D.C.savyjadrilzhodnýmspôsobom,že
došlo k telefonátom už v priebehu februára 2018. Uvedené závery okresný súd neprevzal bez akejkoľvek
kritiky, ako to označil žalovaný v odvolaní, ale akceptoval ich, keďže boli v súlade s ostatnými zisteniami
okresného súdu.62. Žalovaný správne konštatuje, že aj pokiaľ súd zistil, že telefonát dňa 21.02.2018 reálne prebehol,
z toho ešte nevyplýva obsah tohto telefonátu. Obsah telefonátu však potvrdil sám konateľ žalovaného,

ktorý výslovne uviedol, že na základe poznania skutočnosti už v tomto štádiu reklamáciu zamietol z toho
dôvodu, že podlaha bola predčasne zaťažovaná a tým pádom to považoval za vyriešené. Bez ohľadu
na to, akým spôsobom teda bola reklamácia presne formulovaná je zrejmé, že konateľ žalovaného
rozumel rozsahu uplatnenej vady a vyjadril sa k nemu spôsobom, aký považoval za správny. Nie je
preto možné stotožniť sa s námietkou žalovaného v odvolaní, že by nebolo možné vyvodiť záver, že

predmetom telefonátu bola reklamácia vád a v akom rozsahu. Z vyjadrenia konateľa žalovaného je
zrejmé, že predmetom telefonátu bola práve reklamácia vád, a to v takom rozsahu, k akému sa hneď
vtedy vyjadril, že bol zamietnutý. Obsah telefonátu bol zistený na základe výpovede svedka a výpovede
konateľa žalovaného, čo pre dôkaznú situáciu postačovalo. Námietka, že nebol vykonaný ani jeden
dôkaz, ktorý by obsah telefonátu zo dňa 21.02.2018 ozrejmoval, tak nebola dôvodná. Okresný súd
vykonal dokazovanie výsluchom strany (konateľa žalovaného), z neho zistil skutkový stav (potvrdenie

skutočnosti, že telefonická reklamácia vo februári 2018 žalobcom oznámená bola). Zo skutkového stavu
zisteného okresným súdom potom vychádzal aj odvolací súd.

63. Okresný súd tak správne dospel k záveru, že námietka neskorého oznámenia vád vznesená
žalovaným v konaní nebola dôvodná, keďže mal za zistené, že žalobca vadu žalovanému oznámil

vo februári 2018. Včasnosť oznámenia Obchodný zákonník bližšie nešpecifikuje a neuvádza, aký
konkrétny počet dní musí uplynúť od zistenia vady po jej oznámenie. Nepochybne kratšia doba bude
predpokladaná v prípade rýchlo-obrátkového tovaru (napr. mliečne výrobky), ako v prípade veľkých
strojných zariadení alebo stavebného diela. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že vada bola
žalobcom notifikovaná včas, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, keďže situáciu, kedy je subjekt vo

februári 2018 svojim investorom notifikovaný o existencii vady (ktorá sa prejavila koncom januára
a vo februári) a zároveň vo februári 2018 túto vadu oznámi svojmu subdodávateľovi, nie je možné
vyhodnotiť ako neskoré oznámenie vady. Skutkové tvrdenie žalobcu, že sa o vade od investora
dozvedel vo februári 2018 v konaní nebolo popreté a bolo potvrdené výpoveďou svedka H., ktorý
vypovedal, že vady sa prejavili koncom januára a vo februári, čo oznámil žalobcovi. Žalobca v celom

konaní konzistentne uvádzal, že mu investor vady oznámil vo februári 2018, kedy on následne o vade
upovedomil žalovaného. Uvedené je v súlade s tým, že vady sa začali prejavovať už koncom októbra
a začiatkom novembra, kedy žalovaný vyslal dve osoby vykonať opravu, avšak aj po tejto oprave sa
prejavili ďalšie vady.

64. Až v odvolaní začal žalovaný tvrdiť, že ani prípadná notifikácia vád z 21.02.2018 by nebola včasná,
keďže z výpovede svedka G. H. malo vyplynúť, že ďalšie vady sa prejavili koncom januára a vo februári
2018, kedy to oznámili p. C.. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany je zákonom koncentrované do
konania pred súdom prvej inštancie, s výnimkou novôt. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vady mu
boli oznámené neskoro, keďže mu boli písomne oznámené až v máji 2018 (čo bolo v konaní vyvrátené).

Žalovaný v konaní nepoprel, že žalobca sa o vade dozvedel vo februári. Netvrdil, že oznámenie vady
vo februári je neskorým oznámením vady, pretože sa sústredil na popretie tvrdenia, že vada vo februári
vôbec bola oznámená. Uvedenou námietkou sa preto odvolací súd zaoberať nemohol. Nedôvodná je
potom aj námietka žalovaného, že okresný súd sa s otázkou včasnosti vo vzťahu k výpovedi svedka H.
nevysporiadal, keďže žalovaný túto formu procesnej obrany v reakcii na výpoveď svedka v konaní pred

súdom prvej inštancie nevzniesol, takže okresný súd sa ňou nemal prečo zaoberať.

65.Žalovanýuviedol,ženiesúpravdivétvrdeniažalobcu,ktorépodľanázoružalovanéhoneboližiadnym
spôsobom preukázané, že by žalovaný dňa 21.02.2018 reklamáciu zamietol. V tejto súvislosti odkazuje
odvolací súd opätovne na výpoveď konateľa žalovaného, ktorý sám na otázku k telefonátu z februára

2018 výslovne potvrdil, že reklamáciu zamietol a uviedol aj dôvody zamietnutia.

66. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu, ktorý z vykonaného
dokazovania zistil, že k notifikácii vád žalobcom žalovanému došlo včas v súlade s Obchodným
zákonníkom.

67. Vo vzťahu k námietkam žalovaného voči záverom okresného súdu, že zo znaleckého posudku doc.
Ing. Andreja Sokolíka, CSc. vyplýva zodpovednosť žalovaného za vady diela, odvolací súd odkazuje na
výslovné znenie odpovede znalca na úlohu 2, v ktorej vymedzil príčiny vzniku a existencie vád, z ktoréhovychádzal okresný súd. Odvolací súd iba stručne zrekapituluje, že podrobné príčiny vzniku a existencie
nedostatkov boli uvedené v jednotlivých čiastkových záveroch a v odpovedi na úlohu 2 sú tieto zhrnuté
vo všeobecnej rovine, pričom však z nich jednoznačne vyplýva, že príčinou vád prejavujúcich sa na diele

bol postup zhotoviteľa pri zhotovovaní diela. Konkrétne znalec uviedol, že príčinou delaminácie je:
- vystuženie betónovej dosky oceľovými vláknami a jej zdvihnutie na nájazdových hranách v mieste
vytvorenia škáry,
- porucha spôsobená rýchlosťou betonáže, oneskoreným rezaním dilatačných škár a tým, že nájazdové
hrany neboli zošikmené,

- delaminácia povrchovej vrstvy podlahy vzniká v dôsledku nedodržania technológie spracovania
betónovej zmesi,
- lokálny nadbytok vody,
- neskorá alebo naopak príliš skorá aplikácia vsypu alebo nedostatok spojiva (cementu) a nedostatočné
ošetrovanie betónu po betonáži,
- objemové zmeny betónu, príčinou objemových zmien sú 3 hlavné činitele: zmrašťovanie hydratujúceho

cementového tmelu, teplotná kontrakcia, expanzia spôsobená alkalicko-kremičitou reakciou.
V zmysle uvedeného znalec konštatoval, že zhotoviteľ pravdepodobne dôsledne neaplikoval
technologické postupy a technické normy a realizácii 1. etapy nevenoval adekvátnu pozornosť. Pri
realizácii 2. etapy pravdepodobne využil svoje skúsenosti získané pri realizácii 1. etapy a tejto
venoval väčšiu pozornosť. Záverom znalec uviedol, že podlaha nezodpovedá základným a technickým

požiadavkám na stavby.

68. Súd nemá odborné znalosti na to, aby vedel posúdiť, či znalec správne alebo nesprávne vyhodnotil
skutočnosti zistené v priebehu znaleckého dokazovania. Je preto viazaný odbornými závermi znalca.
Citované závery znalca mohol žalovaný vyvrátiť iba ďalším znaleckým vyjadrením, z ktorého by

vyplývalo, v ktorých prípadoch znalec pochybil pri formulovaných záveroch. Tvrdenia žalovaného,
ktorými rozporoval určité časti znaleckého posudku, ostali výlučne v rovine tvrdení, ako na to správne
upozornil okresný súd. Okresný súd tiež správne zdôraznil, že žalovaný nepredkladal dôkazy na svoje
prostriedky procesnej obrany.

69. V konkrétnostiach potom odvolací súd konštatuje, že vzťah medzi odpoveďou znalca na úlohu č.
2 a poznámkou znalca, ktorú tento uviedol na záver znaleckého posudku, nie je možné vykladať tak,
že poznámka poprela akékoľvek závery znalca, ako na to správne upozornil aj žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu. Ak znalec v poznámke konštatoval, že z analýz a meraní vyplýva, že stanoviť presné
príčiny a presné podiely na nedostatkoch výstavby betónovej podlahy by si vyžadovalo širšie meranie,

konštatoval tým iba toľko, že nie je možné určiť presný pomer jednotlivých dôvodov vymedzených
v odpovedi č. 2 na stave podlahy v súčasnosti, pretože by to vyžadovalo zbytočne vysoké náklady,
avšak dôvody ním uvedené v znaleckom posudku naďalej platia. Keďže tieto dôvody identifikované
znalcom odkazujú na pochybenie zhotoviteľa, je pre záver, že vady spôsobil zhotoviteľ, irelevantné
v akých konkrétnych pomeroch sú jednotlivé pochybenia. Poznámka znalca, zaradená za závery

posudku potom neznamená, že by závery znaleckého posudku neboli reálne alebo správne. Nie je iba
možné presne určiť, ktorý z vymedzených dôvodov (rýchlosť betonáže, oneskorené rezanie dilatačných
škár, nedodržanie technológie spracovania betónovej zmesi a podobne) má väčší alebo menší vplyv.
V uvedených prípadoch ide o porušenie povinnosti zhotoviteľa vykonať riadne dielo. Okresný súd tak
správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorého odbornými závermi je viazaný.

70. K procesnej obrane žalovaného, že znalecký posudok sa nezaoberá predčasným zaťažením
podlahy odvolací súd konštatuje, že pokiaľ znalecký posudok konštatoval iné dôvody vzniku vád, súd je
viazaný tými dôvodmi, ktoré uviedol znalec. Skutočnosť, že znalec nekonštatoval predčasné zaťaženie
diela žalobcom alebo majiteľom priestorov, tak znamená iba toľko, že tieto neboli zistené ako dôvody

vzniku vád. Inak povedané, že vada vznikla z iných dôvodov, než pre predčasné zaťaženie podlahy.
Z procesného hľadiska potom odvolací súd upozorňuje, že o nariadení znaleckého dokazovania bol
žalovaný informovaný a nič mu nebránilo žiadať, aby znalec odpovedal aj na otázku, v akom rozsahu
mohlo mať tvrdené predčasné zaťaženie vplyv na vznik vád. Za daného stavu tvrdenie žalovaného o
predčasnom zaťažení diela žalobcom alebo majiteľom priestorov v konaní nebolo preukázané, ako na

to správne upozornil aj okresný súd.

71. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so závermi znalca vo vzťahu k tomu, že v 2. etape nedošlo k
takým pochybeniam, ako v priebehu realizácie 1. etapy. V tejto súvislosti aj odvolací súd pripúšťa, žepredpoklady znalca uvedené v záveroch nemajú prečo byť obsahom znaleckého posudku, keďže ide
iba o domnienky, takže pokiaľ znalec konštatoval, že zhotoviteľ pravdepodobne pri realizácii 2. etapy
využil svoje skúsenosti získané pri realizácii 1. etapy, ide len o formulovanú domnienku.

72. Tvrdenie žalovaného, že 2. etapu realizoval žalovaný rovnakými pracovníkmi, rovnakým betónom
z rovnakej betonárky nevylučuje, že v priebehu 1. etapy vykonal dielo s vadami, tak, ako to vyplynulo
aj zo znaleckého posudku. Ak ako príčiny vád boli identifikované spolupôsobenie rôznych dôvodov,
napr. rýchlosť betonáže, oneskorené rezanie dilatačných škár, nedodržanie technológie spracovania

betónovej zmesi, tieto nemusia v rôznych etapách zhotovovania diela nastať zhodne, preto vykonávanie
diela rovnakými pracovníkmi a rovnakými materiálmi nemusí nevyhnutne viesť k rovnakým výsledkom,
avšak odvolací súd si nemôže vytvárať domnienky, prečo v druhej etape pochybil zhotoviteľ menej než
v prvej, preto opätovne iba odkazuje na znalecký posudok, ktorého závery žalovaný nevyvrátil žiadnym
odborným vyjadrením, ani znaleckým posudkom.

73. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadom lokálneho nadbytku vody (nedostatočné vetranie), ktorú
námietku žalovaný vzniesol po predložení a oboznámení sa so znaleckým posudkom, v tejto súvislosti
okresný súd správne poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by informoval
objednávateľa o prípadnom vetraní a cirkulácii vzduchu počas vykonávania prác na 1. etape diela. K
tvrdeniu, že žalobca nepoprel svoju zodpovednosť vo vzťahu k vetraniu je nutné pripomenúť, že žalobca

poprel svoju zodpovednosť za vady diela en block, teda ju vylúčil vo vzťahu k akýmkoľvek dôvodom
uvádzaným žalovaným. Žalobca pri popretí vlastnej zodpovednosti od počiatku vychádzal z odborných
tvrdení (posudok Technického a skúšobného ústavu stavebného a neskôr znalecký posudok). Nie je
sa preto možné stotožniť s námietkou, že by nepoprel svoju zodpovednosť vo vzťahu k údajnému
(nepreukázanému) pokynu zhotoviteľa k podmienkam vetrania. Žalovaný pritom od počiatku konania

konzistentne tvrdil, že k vade došlo v dôsledku predčasného zaťaženia podlahy a nedostatočnosť
vetranianenamietal.Totozačaltvrdiťažpopredloženíznaleckéhoposudku,pričomokresnýsúdsprávne
vychádzal z toho, že žalovaný v konaní nepreukázal skutkové tvrdenie, že by žalobcu osobitným
spôsobom na podmienky vetrania vyzýval. Žalobca správne upozornil, že vetranie ani sám konateľ
žalovaného neuviedol ako dôvody zamietnutia reklamácie, s argumentáciou k vetraniu začal až po

oboznámenísasoznaleckýmposudkomAjvtomtoštádiukonaniaostalitvrdeniažalovanéholenvrovine
tvrdení, kedy okresný súd správne konštatoval, že žalovaný žiadne vydanie pokynov žalobcovi ohľadom
vetrania nepreukázal.

74. Iba nad rámec uvedeného potom odvolací súd pripomína, že zo záverov znaleckého posudku

vyplýva, že dôvodov, pre ktoré došlo k vadám bolo viacero, pričom nadmerná vlhkosť bola iba
jedným z nich, takže ani za predpokladu, že by skutočne žalovaný preukázal, že upozornil žalobcu na
povinnosť vetrania, ktorú by žalobca zanedbal (k čomu v konaní nedošlo), ani uvedené by nemohlo
zbaviť žalovaného zodpovednosti za vady diela tak, ako boli vymedzené v znaleckom posudku
z ktorého vychádzal okresný aj odvolací súd (rýchlosť betonáže, oneskorené rezanie diletačných škár,

nedodržanie technológie spracovania betónovej zmesi).

75. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi, pre ktoré okresný súd žalobe vyhovel
a na základe rovnakého skutkového stavu, aký z vykonaného dokazovania zistil okresný súd, na základe
čoho rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

76. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté
rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu odvolania žalovaného.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je

vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rovnako potvrdil súvisiaci výrok okresného
súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, keďže v tomto konaní bol
úspešný žalobca.

78. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

tak, že na ich náhradu voči žalobcovi zaviazal žalovaného, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.79. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 3 CSP, v zmysle
ust.§255ods.1podľazásadyúspešnosti,pričomdovolanievočiodmietnutiuodvolaniaKrajskýmsúdom
v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/44/2022-450 zo dňa 30.06.2022 bolo podané žalovaným. Žalovaný bol

v dovolacom konaní úspešný, preto na základe princípu úspešnosti mu odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd pritom postupoval v zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. I ÚS 453/2019 zo dňa 19. novembra 2019, v ktorom Ústavný súd uviedol, že základné
ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP nevylučuje rôzny pomer
úspechu v jednotlivých fázach konania – prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil

do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní tromi samostatnými výrokmi. Uviedol tiež,
že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť
konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách
dovolacieho konania s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní bez ohľadu na
definitívny výsledok sporu. Odvolací súd preto napriek tomu, že žalovaný bol vo vzťahu k celkovému
výsledku sporu v konaní pred okresným aj odvolacím súdom neúspešný, rozhodol o trovách dovolacieho

konania samostatne tak, že žalovanému (ktorý uspel v dovolacom konaní) priznal nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v dovolacom konaní úspešný nebol.

80. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).