Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kováčová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 57C/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125202811
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125202811.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast. advokátkou
JUDr. Tatianou Jánošíkovou, AK so sídlom Rooseweltova 794/6, Košice, proti žalovanej : E. F. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. A. X, D., zast. AK H., C., so sídlom Radničné námestie 279/4, Spišská Nová Ves,
IČO: 51284731, o zaplatenie 4.000,- eur s prísl., sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % p.a., zo
sumy 4 000 eur od 08.02.2025 do zaplatenia v lehote troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v miere 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 24. 2. 2025 domáhal zaviazania žalovanej na
zaplatenie sumy 4 000 eur s prísl., ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil nasledovne :
2. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 4. 2. 2025 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 55 000
eur do 3 pracovných dní od uzavretia dohody. Žalovaná zaplatila dňa 10. 2. 20215 žalobcovi sumu
vo výške 51 000 eur, 4 000 eur nezaplatila. Žalovaná doručila žalobcovi výzvu na vrátenie pôžičky
vo výške 4 000 eur a jednostranný zápočet domnelej pohľadávky žalovanej voči žalobcovi titulom
údajnej nevrátenej pôžičky vo výške 4 000 eur. Žalobca tvrdí, že žiadna pôžička neexistuje a z dôvodu
právnejistotyvznášaajnámietkupremlčaniaanámietkuneplatnostijednostrannéhozápočtupremlčanej
pohľadávky. Žalobca uviedol, že v roku 2018 žalovaná mu poukázala sumu 4 000 eur, ale nie titulom
pôžičky. Išlo o dobrovoľne poskytnutú sumu. Pri poskytnutí uvedenej sumy nikdy nebolo dohodnuté,
že žalobca má uvedenú sumu žalovanej vrátiť. Preto poskytnutie peňažných prostriedkov možno
kvalifikovať ako poskytnutý dar. Zdôraznil, že absentuje podstatná náležitosť pôžičky a to záväzok
dlžníka vrátiť poskytnutú vec rovnakého druhu.
3. Súd vydal vo veci dňa 8. 4. 2025 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odôvodnený odpor. V odpore uviedla, že pred
uzavretím manželstva (dňa 3. 11. 2018 ) poskytla pôžičku žalobcovi za účelom splatenia jeho záväzkov,
sktorýminechcelvstupovaťdomanželstva.Knámietkepremlčaniapoukázalanaust.§114OZ,vzmysle
ktoréhopočastrvaniamanželstvapremlčaciadobazozákonaneplynie.Žiadnydôkazohľadneexistencie
pôžičky nenavrhla ani nepredložila.
5. Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že nepoprel poskytnutie sumy 4 000 eur pred uzavretím
manželstva žalovanou, avšak zotrval na stanovisku, že právnym titulom poskytnutia uvedenej sumy
nebola pôžička, nakoľko sa nikdy nedohodli na tom, kedy, za akých podmienok sa má uvedená sumažalovanej vrátiť. Keďže neexistuje žiadna pohľadávka žalovanej, ktorú by mohla započítať voči jeho
pohľadávke, vyplývajúcej z dohody o vyporiadaní BSM, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zotrval
na stanovisku, že pri reálnej povahe zmluvy o pôžičke na jej vznik nepostačuje len reálne poskytnutie
finančných prostriedkov.
6. Návrh žalovanej na vykonanie dokazovania prezentovaný v písomnom odpore a to vyžiadať si od
C. C., kedy a v akej výške žalobca úver zaplatil, súd nevykonal, pretože žalobca nepoprel poskytnutie
a obdŕžanie sumy 4 000 eur od žalovanej. Poprel právny titul poskytnutia tejto sumy. Tento navrhnutý
dôkaz nie je dôkazom na preukázanie právneho titulu poskytnutia sumy 4 000 eur.
7. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v ust. § 185 a nasl. CSP. S dokazovaním súvisia
povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne konať a to je povinnosť strán tvrdiť
a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrderní.
8. Súd predtým, ako začne vykonávať dokazovanie, musí určiť, čo je predmetom dokazovania.
Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené skutkové tvrdenia a dôkazy.
Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Vymedzenie predmetu dokazovania závisí od
strán sporu, od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Súd musí mať vždy jasno v tom, čo bude
dokazovať.
9. V prejednávacom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná poukázala žalobcovi sumu
4 000 eur. Sporný bol právny titul poskytnutia týchto peňazí. Preto predmetom dokazovania bolo
preukázanie žalovanou tvrdeného právneho titulu poskytnutia sumy 4 000 eur žalobcovi titulom pôžičky.
Žalovaná však na toto svoje tvrdenie súdu žiadny hodnoverný dôkaz nepredložila. Žalovaná ani
povinnosť tvrdenia dostatočne súdu nepreukázala, pretože povinnosť tvrdenia znamená, že musí uviesť
pravdivo a úplne skutkové tvrdenia, t. j. musí opísať skutkový stav jasne, zrozumiteľne. V tejto súvislosti
preto bolo povinnosťou žalovanej opísať pravdivo a úplne, za akých okolností ( prítomnosť nejakej
osoby, dohoda o vrátení, kedy – časovo, kde – miestne ) poskytla žalobcovi sumu 4 000 eur titulom
pôžičky, t. j. musela jasne tvrdiť a následne aj dôkazmi preukázať, že uvedenú sumu poskytla titulom
plôžičky, t. j. že sa so žalobcom dohodla na spôsobe a termíne vrátenia peňazí tak, ako to vyžaduje
zákonné ustanovenie § 657 OZ, v zmysle ktorého podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda
o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia.
10. Pokiaľ sa týka žalobcových tvrdení, súd vychádzal z obsahu žaloby a jeho tvrdenia, ktoré žalovaná
nerozporovala a to je, že dňa 4. 2. 2025 uzatvoril so žalovanou dohodu o vysporiadaní BSM, v zmysle
ktorej mu žalovaná mala vyplatiť sumu 55 000 eur, ktorú sumu mu vyplatila len vo výške 51 000 eur.
Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná mu nevyplatila sumu 4 000 eur, nebolo rozporované žalovanou.
11. Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ rozhodnutia.
12. V prejednávacom prípade žalobca svoje tvrdenie preukázal, keď tvrdil, že mu žalovaná nevyplatila
sumu 4 000 eur, ktorú mu mala vyplatiť na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 4. 2. 2025.
Tvrdenie žalovanej, že mu uvedenú sumu nevyplatila preto, lebo jej túto sumu dlhuje žalobca titulom
poskytnutej pôžičky pred uzavretím manželstva v roku 2018, však preukázané nebolo.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súdu, na základe vykonaného dokazovania súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4 000 eur žalobcovi.
14. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ spnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
15. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie na základe dohody o vyporiadaní BSM zo
dňa 4. 2. 2025 sumu 55 000 eur do 3 pracovných dní od uzavretia dohody, t. j. do 7. 2. 2025. Keďže
žalovaná si svoju povinnosť v stanovenom termíne nesplnila, žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky
z omeškania od 8. 2. 2025 v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia.
18. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje § 3 vyhl. č. 87/1995 Zb., ktorá stanovuje výšku úrokov
z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššiu, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 8. 2. 2025 bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 2,90 % + 5 % = úrok z omeškania 7,90 % ročne.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP, preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v miere 100%, o ktorej výške v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie(§355ods.1C.s.p.),ktorémôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.