Uznesenie – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200172
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:9622200172.2

Uznesenie

Správny súd v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., proti
žalovanému: Mesto Senec, so sídlom Mierové nám. 8, Senec, IČO: 00 305 065, zastúpeného: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalovanému voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.09.2022, doručenou Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky
dňa 19.09.2022 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.12.2022, sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Senci č. 51/2022 o určení počtu
poslancov a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026 a vydania uznesenia, ktorým by
súduznesenieč.51/2022MestskéhozastupiteľstvavSenciourčenípočtuposlancovaurčenívolebných
obvodov na volebné obdobie 2022-2026 (ďalej aj len „uznesenie MsZ“) zrušil, a nariadil zjednať zákonnú
nápravu.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v Meste Senec je v aktuálnom volebnom období (2018-2022) v
Mestskom zastupiteľstve (ďalej len „MsZ“) zvolených 19 poslancov. Poslanci boli zvolení v komunálnych
voľbách 10.11.2018 v 2 volebných obvodoch, z toho v prvom volebnom obvode 10 poslancov a v druhom
volebnom obvode 9 poslancov. Volebné obvody boli geograficky a logicky určené - rozdelením na „sever“
a „juh“ mesta rešpektujúc hlavné dopravné tepny v intraviláne mesta a reflektovali aj záujmy, životné
potreby a hlavné zóny pohybu jeho obyvateľov (napríklad školstvo, sociálne veci, občianska vybavenosť

a služby).

3. Ďalej uviedol, že na zasadnutí MsZ v Senci dňa 11.05.2022 poslanci po búrlivej debate schválili
nový návrh rozdelenia volebných obvodov, kde sa už neprihliadalo na aktuálne geografické rozdelenie
mesta, ale „s poukazom na historické geografické vymedzenie dvoch volebných obvodov na základoch
pôvodného (starého) mesta spred 20-30 rokov“ MsZ určilo dva volebné obvody, kde sa bude voliť 9 a

8 poslancov, ku ktorým pridalo tretí volebný obvod, kde sa budú voliť 4 poslanci. Tretí volebný obvod je
geografickyzloženýa„zlepený“zlokalítaulícvmeste,ktorévzniklivýstavbouvposledných20rokochna
rôznych miestach „pôvodného“ intravilánu mesta Senec, ktoré vznikli zahusťovaním výstavby, alebo boli
vystavané ako developerské projekty v bezprostrednom susedstve „starého“ Senca, a ktoré sú medzi
sebou vzdialené aj 6 km.

4. Matematicky sú volebné obvody stanovené na paritnom princípe cca 1000 hlasov : 1 poslanecký
mandát. Avšak jednotlivé vymedzené súčasti volebného obvodu č. 3 nemajú podľa názoru žalobcu ničspoločné a poslanec zvolený za takýto obvod nebude môcť obsiahnuť problémy takto roztrúseného
volebného obvodu. Pre dokreslenie absurdnosti takéhoto určenia volebného obvodu žalobca uviedol, že
osada Svätý Martin (súčasť mesta Senec, na žalobcom priloženej mape zvýraznená zeleným krúžkom),

je vzdialená od mesta 6 km. Lokalita je zahrnutá v prvom volebnom obvode, s odôvodnením, že „nie je
nová“. Novovybudované ulice, ktoré sú medzi touto osadou a ulicami pôvodného mesta, sú začlenené
do tretieho obvodu. Žalobca tvrdil, že tak vznikla absurdná situácia, že je tu volebný obvod, ktorý nemá
takmer žiadne spoločné životné záujmy. Ulice a lokality, ktoré sú teraz súčasťou tretieho volebného
obvodu, boli pred 4 rokmi súčasťou prvého alebo druhého volebného obvodu. Podľa názoru žalobcu

je nepochybné, že zákonodarca pri kreovaní zákona nemal v úmysle takúto formu určenia volebných
obvodov.

5. Žalobca mal za to, že v tomto prípade ide o klasický prípad tzv. „volebnej geometrie“ (angl.
„Gerrymandering“), ktorej cieľom je zámerné manipulovanie s pravidlami určenia volebných obvodov
tak, aby bol politický názor určitej voličskej skupiny oslabený, marginalizovaný. V tomto prípade ide

o potlačenie politického vplyvu a volebných preferencií čerstvých prisťahovalcov v meste Senec,
obývajúcich primárne práve oblasti vystavané s ostatných rokoch, a ktorí na základe takto určeného
volebného obvodu č. 3 majú možnosť zvoliť do MsZ iba 4 poslancov. Takto ustanovenými volebnými
obvodmi, najmä vymedzením volebného obvodu č. 3 podľa jeho názoru došlo k marginalizácii aktívneho
volebného práva tých obyvateľov mesta Senec, ktorí sa prisťahovali v posledných dekádach, a tiež

možností uplatnenia pasívneho volebného práva účastníkov konania t. j. tých osôb, ktoré sa vo
vymedzenom území uchádzajú o hlasy voličov, resp. sú svojimi občianskymi aktivitami známi najmä
medzi „prisťahovalcami“.

6. Záverom žalobca uviedol, že bol podaný p. G. E. podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia č.

51/2022 Mestského zastupiteľstva v Senci o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov na
volebné obdobie 2022-2026 na Okresnú prokuratúru Bratislava III, so sídlom Vajnorská 47 v Bratislave,
podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátor predkladateľa
dňa 22.08.2022 upovedomil o odložení podnetu, s poukazom na rozhodovaciu právomoc Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky.

7. Žalobca v žalobe označil ako ďalších účastníkov konania B. G. E. a E. D.. Podľa § 253 SSP
účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. Toto vymedzenie
účastníctva predstavuje výnimku oproti všeobecnému vymedzeniu účastníkov správneho súdneho
konaniav§32ods.1SSPvtomzmysle,žeúčastníkmikonanianebudúďalšíúčastnícivzmysle§32ods.

3 písm. a) a b) SSP. To znamená, že ak by sa aj ten istý iný zásah orgánu verejnej správy vzťahoval
alebo týkal viacerých osôb, účastníctvo by nepatrilo tej osobe, ktorá by žalobu nepodala (Baricová, J.,
Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018,
1234 s.). Z tohto dôvodu súd s ďalšími účastníkmi označenými v žalobe nekonal.

8.Žalobabolapôvodnepodaná(postúpená) naKrajskýsúdvBratislave.Nazákladezákonač.151/2022
Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva
zKrajskéhosúduvBratislavevovšetkýchveciach,vktorýchjedanáprávomocsprávnychsúdov,vrátane
prejednávanej veci.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2025 poukázal na to, že z legálnej definície
iného zásahu orgánu verejnej správy ako aj z judikatúry jednoznačne vyplýva, že definičné vymedzenie
iného zásahu orgánu verejnej správy sa týka len faktického postupu orgánu verejnej správy a len pri jeho
činnosti,ktorámápovahuvýkonuverejnejsprávy.Podinýzásahpretoniejemožnépodradiťrozhodnutie
alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Žalovaný zastával názor, že vydanie uznesenia MsZ, ako

opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, resp. aplikácia jeho ustanovení, nespĺňa pojmové znaky
legálnej definície iného zásahu orgánu verejnej správy. O nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy
možno hovoriť v prípade, ak ide o postup, ktorý nie je založený na žiadnom konkrétnom rozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s
požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci podľa názoru žalovaného nie je splnené. Konštatoval,

že žalobca sa preto v tomto konaní nemôže domáhať ochrany pred údajnou nezákonnosťou uznesenia
MsZ prostredníctvom žaloby podľa § 252 SSP. Premet žaloby, tak ako ho žalobca vymedzil, nie je podľa
§ 252 SSP prípustný.10. Poukázal na to, že žalobca v žalobe netvrdil ani nepreukázal žiadny priamy nezákonný zásah
žalovanéhovočijehoosobe,ktorýbytrval,alebobyhrozilojehoopakovanie.Tvrdenie,žežalovanývydal
uznesenie MsZ, nemožno podľa názoru žalovaného považovať za nezákonný zásah orgánu verejnej

správy. Žalobca v žalobe zároveň netvrdil ani nepreukázal, že by určenie nezákonnosti uznesenia MsZ
bolo dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Žalovaný konštatoval, že preto sa
žalobca v tomto konaní nemôže domáhať určenia nezákonnosti uznesenia MsZ, ktoré naviac nemožno
považovať za iný zásah orgánu vernej správy.

11. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe neuvádza ani nepreukázal, aké jeho konkrétne subjektívne
práva boli údajným iným zásahom žalovaného, spočívajúcim vo vydaní uznesenia MsZ, dotknuté, t.
j. nepreukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby podľa § 252 SSP. Zdôraznil,
že právne bez významu nie je ani skutočnosť, že žalobca bol kandidátom pre voľby do mestského
zastupiteľstva za prvý volebný obvod, pričom namieta nezákonnosť uznesenia MsZ vo vzťahu k spôsobu
vytvorenie tretieho volebného obvodu z geografického hľadiska. Žalovaný preto namietal nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby podľa § 252 SSP.

12. Žalovaný ďalej namietal včasnosť podania žaloby. Tvrdil, že za iný zásah orgánu verejnej správy
žalobcapovažujeprijatieuzneseniaMsZ,oktoromuvádza,žetotoboloprijatédňa11.05.2022pobúrlivej
debate poslancov, teda zjavne tam bol žalobca účastný, keď vie čo jeho prijatiu predchádzalo, preto

sa dá predpokladať, že sa o údajnom „zásahu žalovaného“ dozvedel už dňa 11.05.2022. Oznámenie
o určení počtu poslancov a utvorení volebných obvodov pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré
predložil do konania žalobca, bolo žalovaným zverejnené dňa 13.06.2022. Uviedol, že žaloba žalobcu
bola doručená na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 19.09.2022, teda zjavne po uplynutí
zákonnej dvojmesačnej lehoty, počítanej ako od prijatia uznesenia MsZ, tak aj od jeho zverejnenia

žalovaným.

13. Žalovaný mal za to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že prijatie uznesenia MsZ, resp. aplikácia jeho
ustanovení žalovaným, nespĺňa pojmové znaky legálnej definície iného zásahu orgánu verejnej správy.
Zastával názor, že uznesenie MsZ nie je ani rozhodnutím orgánu verejnej správy a zároveň nemá ani

charakter opatrenia orgánu verejnej správy zameraného priamo proti žalobcovi, keďže sa priamo ani
sprostredkovane nedotýka subjektívnych práv, právnych záujmov ani povinností žalobcu.

14. Žalovaný tiež poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že pred podaním žaloby bol občanom mesta F.
G. E., z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v žalobe, podaný podnet na Okresnú prokuratúru Bratislava

III, na preskúmanie zákonnosti uznesenia MsZ. Uviedol, že prokurátor podnet občana E. odložil bez
prijatia právneho prostriedku prokurátorského dozoru s odôvodnením, že podľa § 11 písm. f) SSP je v
konaniach vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy daná právomoc
Najvyššieho správneho súd Slovenskej republiky. Podľa prokurátora z obsahu podnetu vyplýva, že
oznamovateľ namieta nie len zákonnosť uznesenia MsZ, ale aj porušenie ústavnosti v štádiu prípravy

volieb. Podľa judikatúry citovanej prokurátorom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby,
súčasťouktorejjeajtvorbavolebnýchobvodov.SamotnéuznesenieMsZ,ktorýmbolivrámciprípravyna
voľby do orgánov územnej samosprávy vytvorené volebné obvody, preto podľa názoru prokuratúry patrí
z hľadiska jeho obsahu do rozhodovacej právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

15. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný ani
na podanie žaloby o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb do mestského zastupiteľstva
v štádiu ich prípravy podľa § 312a SSP. Podotkol, že žalobca kandidoval za 1. volebný obvod,
pričom napáda spôsob kreácie 3. volebného obvodu, a zároveň nedoložil k žalobe žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, že je aktívne vecne legitimovaný podať žalobu. Taktiež dodal, že v konaní o

neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb do mestského zastupiteľstva nemôže byť Mesto
Senec žalovaným, preto nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní o žalobe podľa § 312a SSP.

16. Ďalej žalovaný poukázal na to, že až na výnimky je v správnom súdnictve možné preskúmavať
rozhodnutia alebo postup orgánov verejnej správy len z hľadiska dodržania zákonnosti. Tvrdil, že v

prípade určenia volebných obvodov uznesením MsZ neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o
obecnom zriadení, zákona č. 180/2014 Z. z., na ktorý zákon o obecnom zriadení odkazuje, ani iného
právneho predpisu Slovenskej republiky. Vzhľadom na počet obyvateľov mesta Senec 20.425 bol
obecným zastupiteľstvom určený počet poslancov na volebné obdobie 2022 – 2026 na 21 poslancov,čo je v súlade s § 11 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Poznamenal, že zákon č. 180/2014 Z. z. ukladá
povinnosť vytvoriť volebné obvody aj určiť počty poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení, podľa jediného
kritéria tak, aby každému poslaneckému mandátu zodpovedal približne rovnaký počet obyvateľov obce s

trvalým pobytom vo volebnom obvode (t. j. na každého poslanca zastupiteľstva má pripadať bez ohľadu
na volebný obvod približne rovnaký počet obyvateľov). Obecné zastupiteľstvo preto môže pri stanovení
volebných obvodov i počtov v nich volených poslancov uplatniť iné kritériá, ak neohrozia približnú
rovnakosť počtov obyvateľov pripadajúcich na každý poslanecký mandát (PL. ÚS 34/99). Konštatoval,
že jediné zákonné kritérium pre vytvorenie volebných obvodov bolo žalovaným dodržané, keďže na

jedného poslanca mestského zastupiteľstva v každom volebnom obvode pripadá 976 obyvateľov. Zákon
č. 180/2014 Z. z. iné podmienky pre vytvorenie volebných obvodov neurčuje.

17.Zuvedenéhomalžalovanýzato,žezákonnosťnemohlabyťporušenážalovanýmurčenímvolebných
obvodov bez prihliadnutia na prirodzené územné hranice, škálu spoločných záujmov obyvateľov a
ich oblasť prirodzeného ekonomického a sociálneho záujmu, ktoré namieta žalobca v žalobe, keďže

právny poriadok takýto predpoklad legálnosti vo vzťahu k vytvoreniu volebných obvodov neupravuje.
Konštatoval, že uznesenie MsZ preto z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe nemožno označiť za
nezákonné ani za predpokladu, že by tieto tvrdenia boli pravdivé.

18. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žaloba je neprípustná ak smeruje proti rozhodnutiu, opatreniu, či

inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy, vylúčenému z prieskumu správnym súdom
podľa § 7 SSP. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej
správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia
a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. V

prípade týchto právnych aktov absentuje priamy dotyk na subjektívnych právach fyzických a právnických
osôb.Podslovami„akzákonneustanovíinak“jepotrebnérozumieťpreskúmavaniezákonnostiuznesení
zastupiteľstiev podľa § 348 až 356 SSP. Na uznesenie zastupiteľstva sa síce primerane použijú
ustanovenia zákona týkajúce sa rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 2 SSP),
no uznesenie predsa len predstavuje špecifický správny akt, prostredníctvom ktorého zastupiteľstvo

prejavuje svoju vôľu a realizuje verejnú správu v jednotlivých veciach, ako aj vo veciach bez konkrétneho
adresáta, dovnútra orgánu územnej samosprávy ako i navonok. Tomu nakoniec zodpovedá aj osobitný
režim súdneho prieskumu, ktorý nie je spojený s ochranou subjektívnych práv, ale ochranou zákonnosti,
pretože aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie žaloby proti uzneseniu má len prokurátor (§ 350 SSP).
V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Sžo/303/2009.

19. Žalovaný mal za to, že v prejednávanej veci sú splnené všetky dôvody na odmietnutie žaloby.
Konštatoval,žežalobabolažalobcompodanáoneskorene,užalobcuzároveňabsentujeaktívnažalobná
legitimácia, a to ako na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a

nasl. SSP, tak aj na podanie žaloby vo veci neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb podľa §
312a a nasl. SSP, rovnako tak na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
podľa § 348 a nasl. SSP. Žalovaný mal zároveň za to, že žaloba žalobcu proti uzneseniu MsZ je
neprípustná, nakoľko uznesenie nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach žalobcu, ale predstavuje špecifický normatívny správny akt, na ktorý sa vzťahuje

osobitný režim súdneho prieskumu.

20. Žalovaný bol toho názoru, že sú dané aj dôvody na zamietnutie žaloby. Žaloba je podľa jeho
názoru nedôvodná, nakoľko namietaná činnosť žalovaného, spočívajúca vo vydaní uznesenia MsZ,
nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy, ochrany pred ktorým by bolo možné domáhať sa

žalobou podľa § 252 a nasl. SSP. Mal za to, že žalobca v žalobe zároveň nepreukázal, že údajný zásah
žalovaného, spočívajúci vo vydaní uznesenia MsZ, bol nezákonný, ani skutočnosť, že bol zameraný
alebo vykonaný priamo proti nemu a vydaním uznesenia MsZ bol žalobca ukrátený na svojich právach,
resp. chránených záujmoch.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.22. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy
sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

26.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

28. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného

iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

29. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy

priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

30. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

31. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

32. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom

zriadení“), obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych
voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie
obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

33. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“), pre voľby poslancov obecných
zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci
obecného zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov obecného
zastupiteľstva v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť
aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec

obecného zastupiteľstva.34. Podľa § 166 ods. 3 zákona č. 180/2014 Z. z., volebné obvody a počet poslancov obecného
zastupiteľstva v nich určí a zverejní obecné zastupiteľstvo v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení
volieb na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené.

35. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto
faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom
okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí

však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej
správy v oblasti verejnej správy. Správny súdny poriadok v ust. § 252 SSP upravuje dva typy žalôb proti
inémuzásahu,ato negatórnuzásahovúžalobu,ktorousažalobcadomáhaochranypredtrvajúcimalebo
hroziacim, resp. opakujúcim sa iným zásahom a určovaciu zásahovú žalobu, ktorá smeruje proti už
skončenému inému zásahu, počas trvania ktorého nebolo objektívne možné podať negatórnu zásahovú
žalobu.Preobidvatypyžalôbjestanovenárovnakálehotanapodaniežaloby,atolehotadvochmesiacov

odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr
dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

36. Súd sa prioritne zaoberal včasnosťou podania žaloby, keďže to aj žalovaný namietal. Žalobca
v žalobe neuviedol, kedy sa o tvrdenom inom zásahu dozvedel (nie je to podstatná náležitosť žaloby -

§ 257 ods. 1 SSP), nevyplýva to ani z jej príloh, ani z administratívneho spisu. Žalovaný vo vyjadrení
k žalobe síce prezentoval určité domnienky, kedy sa dá predpokladať, že sa žalobca o tvrdenom inom
zásahu dozvedel, avšak ničím nepreukázal, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o tvrdenom inom
zásahu, a teda ani to, že by sa o ňom žalobca dozvedel skôr ako dva mesiace pred podaním žaloby.
Preto súd vychádzal z toho, že žaloba bola podaná včas.

37. Pri žalobe proti inému zásahu podľa § 252 SSP a nasl. úmyslom zákonodarcu je poskytnúť súdnu
ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR) pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t. j. pred zásahmi
orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie
súčasne nie je súladné so zákonom. V zmysle judikatúry správnych súdov zásah je faktická činnosť, t. j.

neformálnyúkonorgánuverejnejsprávy,resp.všeobecnýúkon,ktorýniejeurobenýformourozhodnutia,
opatrenia, ale je záväzný pre osoby, voči ktorým smeruje. Zásah je aktívne konanie vykazujúce znaky
bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému, alebo proti
nemu vykonanému. Za zásah judikatúra nepovažuje vydanie rozhodnutia, opatrenia, ani nečinnosť
orgánu verejnej správy (napr. rozsudok NS SR č. 4Sžz/3/2010 z 15.02.2011). Nezákonný zásah teda

nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v rozhodnutí orgánu verejnej správy. Z uvedeného teda
vyplýva,ženarozdielodrozhodnutiaaleboopatrenia,inýzásahorgánuverejnej správymáčistofaktickú
povahu, t. j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

38. Obecné (mestské) zastupiteľstvo je popri starostovi obce (primátorovi) jedným z dvoch orgánov
obce (mesta). Je pritom orgánom kolektívnym, to znamená, že je zložené z viacerých poslancov a
rozhoduje formou konsenzu, teda zákonom požadovanou formou väčšiny hlasov. Výsledkom je určitý
druh rozhodnutia tohto kolektívneho orgánu v podobe uznesenia.

39.ŽalobcapovažovalnapadnutéuzneseniaMestskéhozastupiteľstvavSencič.51/2022zanezákonné
a zásahovou žalobou sa domáhal jeho zrušenia. Uznesenie obecného zastupiteľstva je svojou povahou
opatrením orgánu verejnej správy sui generis. Podskupinu verejnej správy tvorí samospráva, pričom
obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR (§ 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb.). Obecné
zastupiteľstvo je v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. jedným z orgánov obce, ktoré

rozhoduje o základných otázkach života obce (§ 11 ods. 4 cit. zákona) a do právomoci tohto orgánu
patrí o. i. prijímanie uznesení obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 7 cit. zákona). Ustanovenia zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zastupiteľstve sa vzťahujú aj na mestské zastupiteľstvo. Uznesenie obecného
zastupiteľstva predstavuje zachytenie väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy a je výsledkom
hlasovania poslancov o otázkach patriacich do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Nemá charakter

všeobecného záväzného nariadenia. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že uznesenie Mestského zastupiteľstva
v Senci č. 51/2022 o určení počtu poslancov a určení volebných obvodov na volebné obdobie 2022-2026
je iným zásahom orgánu verejnej správy, toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Tak, ako už bolo vyššie
uvedené, vydanie uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré má povahu opatrenia, nie je iným zásahom.V takomto prípade sa teda žalobca nemôže domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy argumentujúc, že iným zásahom je predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva.

40. V konaní podľa § 252 a nasl. SSP nie je správny súd oprávnený vysloviť nezákonnosť uznesenia
mestského zastupiteľstva, ani ho zrušiť. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že zrušenia
uznesenia (mestského) zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, je možné sa domáhať len podaním žaloby v konaní podľa
§ 348 SSP (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva), pričom aktívnu legitimáciu na

podanie takejto žaloby má len prokurátor za podmienok stanovených v § 350 SSP. Vzhľadom na tieto
skutočnosti sa súd už v ďalšom nezaoberal otázkou, či obsahom alebo postupom pri prijatí napadnutého
uznesenia mestského zastupiteľstva bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, keďže
sa nejedná o žalobu podľa § 348 SSP.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba nespĺňa zákonné

podmienky na vyhodnotenie v žalobe popísanej činnosti orgánu verenej správy (žalovaného) ako iného
zásahu a z uvedeného dôvodu správny súd žalobu v zmysle § 261 SSP uznesením zamietol.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, priznal voči žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca v žalobe (ani

v inom podaní) neuviedol, že by jeho sociálne a majetkové pomery boli také, že od neho nemožno
spravodlivo požadovať náhradu trov konania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd žalobcu vyzval na
späťvzatie žaloby, aj na odstránenie vád žaloby, a to ešte pred tým, ako zaslal žalobu na vyjadrenie
žalovanému (a teda pred tým, ako žalovanému vznikli akékoľvek trovy konania), pričom žalobca na
tieto výzvy žiadnym spôsobom nereagoval. Takisto sa nevyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný

pritom nie je orgánom štátnej správy, takže nie je vylúčené mu priznať trovy právneho zastúpenia (§
168 posledná veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v
Bratislavevlehotejednéhomesiacaodjehodoručenia (§443ods.1SSP).Zmeškanielehotynapodanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a) SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).