Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109232207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4109232207.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci exekučného konania
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/X, D. E., právne zastúpený Mgr. Richardom
Kováčom, advokátom, so sídlom Coboriho 1, Nitra, IČO: 50 825 721, o zastavení exekúcie a o trovách

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/979/2009-44 zo
dňa 16.09.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 23Er/979/2009-52 zo dňa
24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením,
v napadnutom výroku I. a II., týkajúcom sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie,
ako aj vo výroku IV., týkajúcom sa náhrady trov konania, p o t v r d z u j e .

Povinnému n e p r i z n á v a voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením vyhlásil exekúciu za
neprípustnú(I.),exekúciuzastavil(II.),súdnemuexekútorovináhradutrovexekúcienepriznal(III.–výrok
opravený opravným uznesením, ako aj nenapadnutý odvolaním) a povinnému priznal nárok na náhradu

trov konania (IV.). Právne svoje rozhodnutie vo výrokoch I. a II. odôvodnil poukazom na § 243h ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 57 ods. 1
písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákona o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred

súdnym exekútorom dňa 02.11.2009 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie v neprospech povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 02.11.2009. Dňa 10.11.2017
doručil povinný súdu podnet na zastavenie exekúcie. K podaniu povinného sa oprávnený nevyjadril.
Dňa 03.05.2021 pôvodný súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu
uplynutia rozhodnej doby. Nakoľko v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje návrh povinného

na zastavenie exekúcie relatívnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, súd vyzval povinného, aby sa
vyjadril, či vzhľadom na vydanie upovedomenia trvá na návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný súduoznámil,ženapodanomnávrhutrvá.Súdnyexekútorsipovýzvesúdutrovyexekúcieneuplatnil,nakoľko
neprevzalspispopôvodnomsúdnomexekútorovi.Exekučnýmtitulomvpredmetnomexekučnomkonaní
bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13286/09, ktorý vydal dňa 19.08.2009 Stály rozhodcovský súd

zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), právoplatný dňa 05.10.2009 a vykonateľný dňa
08.10.2009.

3. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi oprávneným ako

veriteľom a povinným ako dlžníkom bola dňa 24.10.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 4281827, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie povinného, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre
poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné

údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, označenom ako
rozhodcovská doložka, bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/

B (ďalej len ,,rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon š. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená

právomoc rozhodcovského súdu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky, pretože v konaní nebolo
preukázané, že by bola uzavretá rozhodcovská zmluva, sa viedlo rozhodcovské konanie, v ktorom bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom na základe ktorého súdny exekútor požiadal
súd o vydanie poverenia. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru však vyplývalo, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože povinný ju

osobitnesveriteľomnevyjednal,malmožnosťibazmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
jej dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na
uvedené znenie zmluvy a ani všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podpis na úverovej zmluve
nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej
platnosť bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného

vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho nútila sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, ak jeho začatie na rozhodcovskom súde inicioval veriteľ. Spotrebiteľovi
v takom prípade nebolo umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechával ho

výlučne na vôli navrhovateľa. Podľa názoru súdu v prípade, ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné
obchodné podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka
nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, išlo o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav
nerovnovážny a pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo
na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nebol viazaný. Ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ

je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla
na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými
klauzulami alebo ju odmietnuť. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v
štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvyje neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako
exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal

právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom k tomu bolo možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo
materiálneho, exekúcia je neprípustná. V súlade s vyššie uvedeným súd prvej inštancie ako exekučný
súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

4. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si trovy exekúcie nevyčíslil, súd mu ich nepriznal (výrok III.). S
poukazom na § 9a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) bolo potrebné vychádzať
zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a aplikovať aj ustanovenie §
256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal povinnému nárok na náhradu trov

konania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutia,
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). (výrok IV).

5. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I. a II., podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, vytýkajúc
vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. f), h) a majúc za to, že zmluva bola uzatvorená podľa § 497

a nasl. Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Priamo na prednej strane Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že
súhlasí so Všeobecnýmipodmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy,
nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.OprávnenýsipredloženímZmluvyoúvere,ako

aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola
splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ
a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatíva možnosti riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Pokiaľ
by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského

konania pre oprávneného a časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Tvrdil, že rozhodcovská doložka bola tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžadovala od povinného, aby spory s oprávneným riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, preto bol oprávnený toho názoru, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Preto navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Písomné vyjadrenie zo strany povinného nebolo podané.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II., týkajúcom sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú
azastaveniaexekúcie,vspojenísopravnýmuznesením,akoajnaňnadväzujúcomvýrokuIV.,týkajúcom
sa náhrady trov konania, ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie vo forme zápisnice zo dňa 02.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, v neprospech povinného o vymoženie
pohľadávky vo výške 1.129,86 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho

rozhodcovské súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,
vedený pod sp. zn. SR 13286/09 zo dňa 19.08.2009, právoplatný dňa 05.10.2009 a vykonateľný
dňa 08.10.2009. Dňa 30.11.2009 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Podaním zo dňa 07.11.2017 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd prvejinštancie zisťoval, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, ako aj tú skutočnosť, či povinný na
návrhu na zastavenie exekúcie trvá. Následne rozhodol napadnutým uznesením.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v spojení
s opravným uznesením dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto
odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti

dôvodov rozhodnutia v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 2 CSP.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vo výrokoch I. a II., odvolací súd dodáva,
že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

14. V danej právnej veci išlo teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Na uvedenom nezmenila nič ani tá skutočnosť, že išlo o zmluvu
o úvere, ktorá bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Rovnako tak nebolo možné
vychádzať z toho, že dlžník sa oboznámil a súhlasil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, nakoľko tieto na znak súhlasu nepodpísal. Dlžník v zmluve vyslovene podpísal splnomocnenie,
poskytnutie finančných prostriedkov a taktiež zmluvu, avšak oprávnený nepreukázal, že by sa dlžník
oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úver a mal možnosť niektoré z nich neprijať.
Oboznámenie sa so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nie je ani prekážkou oprávnenia
súdu aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere

a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s
vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú
povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. l tejto smernice
má kogentnú povahu.

15. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Rozhodcovská zmluva/resp. doložka je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo

niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v

neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre
danýprípad.Okreminéhoodvolacísúduvádzaajto,žetýmtopostupombolospotrebiteľoviodňatéprávo
zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránilauplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým
došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda
iba v prípade, že by bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne
dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom

rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná
platne.

18. Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže následne v
prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza
prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu

bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, v
znení: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“),
ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovať podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade

s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

19. Táto rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,
avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa
už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložka

vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi
(povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené,
odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že

rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

20. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zakotvilo pre

exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak
ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil súd prvej
inštancie až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil.

21. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené
a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II., ako aj naň nadväzujúcom výroku IV.
v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznal voči oprávnenému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil v rámci
odvolacieho konania (žiadne písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného doručené súdu nebolo).23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).