Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212094
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125212094.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky: C. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpenej advokátom Mgr. Pavlom Karmanom, so sídlom Mariánske

námestie 29/6, Žilina a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia - bez návrhu vo veci samej, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 3P/138/2025-106 zo dňa 27. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 3P/138/2025-106 zo dňa 27. novembra 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd
nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého
A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 120 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. II. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3P/106/2025. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.“

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že matka podala na Okresný súd Žilina
(ďalej len „okresný súd“) dňa 11.09.2024 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň,

aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 2.100 eur mesačne
k rukám matky a priznal matke náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konanie je vedené pod sp. zn.
3P/106/2025 a k dnešnému dňu nebolo právoplatne rozhodnuté.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že matka podala na okresný súd
dňa 04.11.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca

povinnosťou prispievať na maloletého výživným v sume 1.500 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom od roku 2020 nebývajú v spoločnej
domácnosti. Otec prestal s matkou od marca 2025 úplne komunikovať a prerušil s nimi úplne kontakt.
Otec o maloletého nejaví žiadny záujem a od marca 2025 žiadnym spôsobom neprispieva na výživu
dieťaťa. „Príjem matky tvorí len rodičovský príspevok vo výške 542 eur mesačne. Z dôvodu, že si otec
neplní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré si vyžaduje osobitnú a nákladnú starostlivosti, musia

matke s úhradou nákladov na maloletého pomáhať jej rodičia a ostatná rodina. Maloletý je v kontinuálnej
psychiatrickej a psychoterapeutickej starostlivosti s diagnózou detský autizmus a zároveň je priebežnevyšetrovaný a liečený pre vertigo, je ďalej v starostlivosti neurológa, hematológa, logopéda, kardiológa,
pediatra, oftalmológa a fyzioterapeuta. Vzhľadom na jeho ťažký zdravotný a psychický stav si maloletý
vyžaduje osobitnú starostlivosť a s týmto jeho stavom sú spojené vysoké mesačné výdavky spočívajúce

okrem iného v potrebe absolvovania nákladných terapií, úhrade nákladov špeciálnej stravy a pomôcok
a úhrady nákladov spojených s pobytmi v súvislosti s absolvovanými terapiami. Príjem otca nie je matke
známy, ale má vedomosť, že pracuje v zahraničí, pretože na sociálne siete opakovane pridáva fotografie
z práce, takže matka predpokladá, že jeho príjmy (tak ako v minulosti) budú mesačne predstavovať
sumu 4.000 eur (v minulosti sa stávalo, že mu prišla odmena za vykonanú prácu aj suma presahujúca

5.000 eur). Priemerné výdavky matky predstavujú sumu 834 eur a priemerné mesačné výdavky na dieťa
predstavujú 2.302 eur. Keďže si otec dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu, o maloletého sa stará výlučne matka, s otcom nebývajú ani v spoločnej domácnosti a ani
nekomunikujú, vznikla potreba bezodkladnej dočasnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.“

4. Matka k svojmu návrhu pripojila prehľad výdavkov na maloletého a matku (č.l. 3 spisu) a doklady o

výdavkoch a ich úhrade (č.l. 4 - 56 spisu).

5. Otec sa k návrhu matky nevyjadril.

6. Podľa Správy zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 15.10.2025 vypracovanej Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
prešetrenie pomerov v rodine matky vykonali 15.10.2025. Šetrením bolo zistené, že matka s dieťaťom
bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je vkusne zariadený a udržiavaný na požadovanej hygienickej úrovni.
Maloletý tu má množstvo hračiek a kníh. Maloletý bol v čase prešetrenia pomerov pekne upravený,
pôsobil spokojne. Rozhovor s ním nebolo možné vykonať, nakoľko dieťa nerozpráva, vie pár hlások,

ktorým rozumejú iba jeho najbližší. S matkou majú krásny vzťah, dieťa pri nej pôsobilo šťastne. Matka
uviedla, že ak by otec chcel prísť za dieťaťom, tak by s tým nemala problém, avšak samému by dieťa
nedala. Keď si otec nevedel počať čo s dieťaťom, tak uviedol, že ho treba zbiť, aby neplakalo. Maloletý
mádiagnostikovanúepilepsiu,autizmusavertigo.Neviesasámnajesťaninapiť,jesťmôžeibamixovanú
stravu. Matka denne cvičí s maloletým TSMT terapiu, pred jedením mu robí orofaciálnu stimuláciu a

každý večer masáž svalov na rukách a na nohách. V sobotu chodia na terapie do Smoleníc a raz
mesačne na logopédiu do Bratislavy. Okrem toho navštevujú kardiológa v Martine, nakoľko maloletý
má aj problémy so srdcom. Maloletý chodí do materskej školy pre autistov v Žiline. V škôlke mal až
trojmesačný adaptačný proces, mal problém pustiť matku, nechcel, aby odišla. Poplatok za MŠ je 90
eur a za stravu v MŠ 20 eur. V škôlke chodí na obedy iba 2x do týždňa, v škôlke spáva iba v pondelok a

utorok,nakoľkovostatnépracovnédnimatkachodípredieťadoškôlkyužo10:00hod.,lebopotomsním
chodí na fyzioterapiu do Kotrčinej Lúčky. Mesačne platí za túto fyzioterapiu 500 eur, za oblečenie a obuv
100 eur, stravu pre dieťa 350 eur, za Fortini drinky 90 eur (30x3 eura) a za lieky 200 eur. Ostatné výdavky
matka podrobnejšie rozpíše a zašle na súd. Otec výživné na dieťa neplatí od 03/2025, nebol za ním a ani
sa na dieťa telefonicky nepýta. Matka sa ho snažila viackrát telefonicky kontaktovať, ale podarilo sa jej to

iba 1x. Donedávna otec býval s priateľkou, ktorá ho „donútila“, aby aspoň jedenkrát reagoval na matkine
telefonáty. Táto pani neskôr matke povedala, že otca vyhodila z bytu, lebo ju vykradol a fyzicky napadol,
otec berie pervitín. Matka o tomto nevedela. Byt, v ktorom bývajú, má matka v osobnom vlastníctve.
Mesačne platí nájomné 186 eur a inkaso 68 eur. Je poberateľkou predĺženého rodičovského príspevku a
prídavku na dieťa v sume 540 eur mesačne. Všetky jej výdavky a výdavky maloletého navyše financujú

matkini rodičia, ktorí už aj predali svoj byt a teraz bývajú v prenájme. Všetko, čo majú, dávajú matke a
dieťaťu, obaja sú už dôchodcovia, vyčerpali už svoje možnosti. Matka požaduje výživné na dieťa 2.000
eur, otec má stredoškolské vzdelanie v stavebníctve. Mal by pracovať v zahraničí a jeho príjem by mal
byť cca 3.000 - 4.000 eur. Otec pracuje na živnosť, neplatí si poistenie, má viacero exekúcií. Matka nemá
email na otca a na telefónnom čísle, ktoré im poskytla, otec nedvíhal. Z uvedeného dôvodu prešetrenie

pomerov u otca nie je možné vykonať. Taktiež matka nevedela uviesť ani žiadnu jeho adresu, nakoľko
u nej má síce hlásené trvalé bydlisko, ale tu nebýva už dva roky. Matkin právny zástupca ju informoval,
že otcovi môže trvalé bydlisko zrušiť, o čom ona nevedela, myslela si, že pokiaľ sú manželia, tak sa to
nedá. Otcovi rodičia I. a D. B. bývajú v I. a ani oni nevedia, kde býva ich syn, otcov pobyt je neznámy. Z
prešetreniapomerovnebolizostranymatkyzistenénedostatkyvzabezpečovanístarostlivostiomaloleté

dieťa. Matka bola poučená o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie a úpravu práv a povinností
rodičov voči maloletému dieťaťu.7. Z odpovede na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 okresný súd zistil, že otec je
samostatne zárobkovo činná osoba a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2024 - 10/2025
je vo výške 1.039 eur mesačne. Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 14.10.2025 súd zistil, že

otec podal dňa 26.06.2025 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024. Z daňového
priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 okresný súd zistil, že mesačný príjem otca
za rok 2024 je vo výške 1.040 eur.

8. Z odpovede na lustráciu matky v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 okresný súd zistil, že matka

je od 01.05.2019 do súčasnosti zamestnaná v spoločnosti J. K. E., s.r.o. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 14.10.2025 okresný súd zistil, že matka je od 01.03.2020 do
súčasnosti poberateľkou rodinného prídavku vo výške 60 eur za mesiac a od 01.11.2020 do súčasnosti
je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur mesačne za obdobie 11/2024 - 01/2025
a 482,30 eur mesačne za obdobie 02/2025 do súčasnosti. Matka v období od 01.08.2024 ku dňu
podania správy nebola a nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a nie je v evidencií uchádzačov

o zamestnanie.

9. Okresný súd s poukazom na osvedčené skutočnosti a právnu úpravu v § 2 ods. 1 a 2 CMP, § 324
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 zákona CSP, §
326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 až 3 CSP, § 366 CMP, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1 až 3 zákona o rodine,
§ 58 CMP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa

obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu
predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1 až 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie
účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej
okamžitý zásah súdu.

11. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.

12. Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu maloletého. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom matky na
nariadenie neodkladného opatrenia a tiež po oboznámení sa so Správou zo šetrenia pomerov v rodine
zo dňa 15.10.2025 vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina dospel k záveru, že

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Bolo osvedčené, že rodičia
maloletého dieťaťa spolu od roku 2020 nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého v
súčasnosti zabezpečuje matka. Od mesiaca marec 2025 otec prestal s matkou úplne komunikovať
a prispievať na výživu maloletého. Matka je v súčasnosti s maloletým na rodičovskej dovolenke, jepoberateľkou rodičovského príspevku vo výške 482,30 eur a prídavku na maloleté dieťa v sume 60 eur
mesačne. Z odpovede na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 okresný súd zistil, že
otec je samostatne zárobkovo činná osoba a jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2024 -

10/2025 je vo výške 1.039 eur mesačne.

13. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd s poukazom na § 366 CMP uviedol, že v rámci
neodkladného opatrenia možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným
zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná

vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere,
aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v
neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak
nevyhnutnámierajesúčasnelimitomschopnostíamožnostípovinného.Výživnésaurčujevnevyhnutnej
miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Podľa okresného súdu návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada určiť povinnosť otca prispievať výživným na
maloleté dieťa vo výške 1.500 eur, nezodpovedá zmyslu § 366 CMP. Vychádzajúc z účelu neodkladného
opatrenia okresný súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého v sume 120 eur mesačne.
Takto určené výživné, podľa okresného súdu, zabezpečí pokrytie základných potrieb maloletého,
predovšetkým stravu, ošatenie a nevyhnutné výdavky na zdravotnú starostlivosť. Pri určovaní výšky

výživného vychádzal okresný súd zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) s prihliadnutím na vek
maloletého a zvýšené náklady na starostlivosť o maloletého. Okresný súd považoval za potrebné
nariadiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
I. tohto uznesenia.

14. Okresný súd zároveň uviedol, že nejde o konečnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi a nariadením
neodkladného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie a ani práva, o ktorých sa má
rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Okresný súd bude ďalej konať vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu vedenej pod sp. zn. 3P/106/2025 a po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne
v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Preto okresný súd zároveň II. výrokom obmedzil
časové trvanie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá uviedla, že jej okresný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú preto dané odvolacie dôvody podľa § 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Na Okresnom súde Žilina prebieha pod sp. zn. 3P/106/2025
konanie o rozvod manželstva a úprave práv k mal. dieťaťu po rozvode. Dňa 04.11.2025 Okresnému
súdu Žilina k sp.zn. 3P/106/2025 (teda ku konaniu vo veci samej) doručila prostredníctvom svojho
právneho zástupcu návrh na vydanie neodkladného opatrenia. K tejto spisovej značke v rámci návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia priložila aj všetky dôkazy preukazujúce výdavky a výdavky maloletého
dieťaťa. Existenciu konania vo veci samej napokon okresný súd v napadnutom uznesení uvádza aj
v bode 1. odôvodnenia. „Napriek vyššie uvedenému je však v záhlaví Uznesenia uvedené, že súd
rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia – bez návrhu vo veci samej. Navyše
v elektronickom súdnom spise, sp. zn. 3P/138/2025 ( teda spisová značka odlišná od konania vo veci

samej, v ktorom som návrh na vydanie neodkladného opatrenia podávala) sa uvedené mnou doručené
doklady (preukazujúce moje výdavky a výdavky maloletého dieťaťa) vôbec nenachádzajú, a to ani ku
dňu spísania tohto odvolania.“ S manželom od roku 2020 nebývajú v spoločnej domácnosti a tento od
marca 2025 prestal s ňou úplne komunikovať a prerušil s nimi úplne kontakt. Manžel o dieťa nejaví
žiadny záujem a od mesiaca marec 2025 žiadnym spôsobom neprispieva na výživu dieťaťa a ani sa

žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o neho, pričom z dôvodu, že si manžel neplní svoju
vyživovaciu povinnosť k ich dieťaťu, ktoré si vyžaduje osobitnú a nákladnú starostlivosť, musia jej s
úhradou nákladov na dieťa pomáhať jej rodičia a ostatná rodina. Dieťa je v kontinuálnej psychiatrickej
a psychoterapeutickej starostlivosti s diagnózou detský autizmus a zároveň je priebežne vyšetrovanéa liečené pre vertigo, je ďalej v starostlivosti neurológa, hematológa, logopéda, kardiológa, pediatra,
oftalmológa a fyzioterapeuta. Vzhľadom na jeho ťažký zdravotný a psychický stav si dieťa vyžaduje
osobitnú starostlivosť a s týmto stavom dieťaťa sú spojené vysoké mesačné výdavky v priemere 2.302

eur, spočívajúce okrem iného v potrebe absolvovania nákladných terapií, úhrade nákladov špeciálnej
stravy a pomôcok a úhrady nákladov spojených s pobytmi v súvislosti s absolvovanými terapiami. Za
takýchto okolností považuje výšku vyživovacej povinnosti v uznesení, t.j. 120 eur, za nedostatočnú na
pokrytie nevyhnutných potrieb maloletého. Odhliadnuc od výdavkov spojených s terapiami, špeciálnymi
pomôckami, materskou školou, liekmi, či ošatením a iných výdavkov, len strava pre maloletého tvorí

mesačne sumu 350 eur. Stanovená výška vyživovacej povinnosti otca v sume 120 eur nie je dostatočná
a podľa matky môže ohroziť zdravie, rozvoj, ako aj výživu dieťaťa. Určené výživné okresným súdom vo
výške 120 eur nie je dostačujúce na pokrytie základných potrieb dieťaťa, nakoľko nepokrýva ani výdavky
spojené so stravou dieťaťa, nieto ešte výdavky spojené s jeho ošatením, či zdravotnou starostlivosťou
o neho.

16. V odvolaní matka uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje čiastku 542 eur, čo mal okresný
súd preukázané lustráciami uvedenými v ods. 7 odôvodnenia uznesenia. „Príjem manžela mal súd
predbežne osvedčený na sumu 1040€ mesačne, čo je zrejmé z bodu 6 odôvodnenia Uznesenia, pričom
je zrejmé, že takto osvedčený príjem už zohľadňuje daňovo uznateľné výdavky, na ktoré sa však pri
určovaní vyživovacej povinnosti neprihliada v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 ZoR.“ Otec maloletého

preukázateľne pracuje v zahraničí a vzhľadom na svoje príjmy nepochybne disponuje finančnými
prostriedkami, z ktorých je schopný prispievať na maloletého podstatne vyššou sumou ako 120 eur
mesačne. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa predstavujú priemerné mesačné výdavky
na ich dieťa sumu 2.302 eur, čo mala osvedčiť priloženými dokladmi. Rodičia jej finančne pomáhali na
zabezpečenie potrieb dieťaťa, avšak už nie sú viac schopní finančne prispievať na zabezpečenie potrieb

maloletého. Navyše nie je však ani ich povinnosťou zastupovať otca dieťaťa pri plnení si jeho vyživovacej
povinnosti. Napriek podstatne vyššiemu príjmu manžela a napriek tomu, že sa tento žiadnym spôsobom
nepodieľa na starostlivosti o ich zdravotne znevýhodnené dieťa a napriek osvedčeným výdavkom na
dieťa, tak okresný súd zaviazal uznesením platiť otca na výživu sumou 120 eur mesačne. Citovala §
366 CMP, Čl. 1 CMP, Čl. 2 ods. 1 CMP, Čl. 4 CMP, Čl. 5 ods. 2 CMP, Čl. 10 ods. 1 CMP, Čl. 11 ods.

1 CMP, Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, Čl. 23 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 27 Dohovoru o právach
dieťaťa, článok 5 Zákona o rodine, § 62 ZoR a konštatovala, že okresný súd ak stanovil výživné 120
eur, ktorú má platiť otec dieťaťa, nie je v súlade so záujmom ich dieťaťa, a to najmä s prihliadnutím
na jeho zdravotný stav a výdavky s týmto zdravotným stavom spojené, osobitne s prihliadnutím na
osvedčený príjem otca a s tým spojené jeho možnosti podieľať sa na výžive dieťaťa, a to osobitne za

situácie, kedy sa otec absolútne nepodieľa na úhrade nákladov na maloleté dieťa ani na starostlivosti
o dieťa. Suma 120 eur priznaná okresným súdom je podľa nej neprimeraná. Citovala § 234 ods. 2
CSP, § 220 ods. 2 CSP a uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je presvedčivé a ani
preskúmateľné. S prihliadnutím na okresným súdom konštatované výdavky v ods. 2 a 5 napadnutého
uznesenia, nie je vôbec zistiteľné, ako súd dospel k záveru, že suma 120 eur mesačne zabezpečí

pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa a ktoré konkrétne výdavky maloletého konštatované
v bodoch 2. a 5. odôvodnenia okresný súd považoval za tie základné potreby dieťaťa, ktoré budú
uvedenou sumou pokryté. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď nevyhnutnú mieru výživného
podľa § 366 CMP prakticky stotožnil so sumou životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. Otázku
nevyhnutnej miery, aplikujúc matkou uvádzané ustanovenia Ústavy SR, zákonov a medzinárodných

dohovorov, bolo potrebné posudzovať individuálne v tom-ktorom prípade, inak by nebola naplnená
požiadavka rozhodovania súdu v najlepšom záujme dieťaťa. Práve takéto individuálne posúdenie veci
napadnuté uznesenie, podľa matky, zjavne postráda, keď súd svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade len
aplikáciou zákona č. 601/2003 Z.z. a uznesením určená výška vyživovacej povinnosti nie je spôsobilá
pokryť ani výdavky na stravu maloletého. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala z dôvodu

nepriaznivej finančnej situácie vzniknutej z dlhodobého neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany
otca. Okresný súd síce uznesením vo veci neodkladného opatrenia zaviazal otca povinnosťou úhrady
výživnéhovovýške120eurmesačne,avšaktátočiastkaniejevonkoncompostačujúcanazabezpečenie
ani bazálnych potrieb dieťaťa. S prihliadnutím na už uvádzané, berúc do úvahy skutočnosť, že otec
maloletého pracuje, má dostatočný príjem a nepodieľa sa na starostlivosti o dieťa, žiadala odvolaniu

vyhovieť a napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd jej návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia vyhovie v celom rozsahu.17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie
podala oprávnená účastníčka konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom
stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v §

65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods.
1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného
súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

18. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu a stotožnenie sa

s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie
§ 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu
aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS
350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie
závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a

rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods.
2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Na dotvrdenie správnosti
záverov okresného súdu považoval odvolací súd dať odpoveď na kľúčové otázky položené odvolateľkou
vo vyvolanom odvolacom konaní.

19. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje odvolací súd, že cieľom neodkladných
opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené
rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť
aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu

je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

20. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy

účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je

bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.22. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

25. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, resp. okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

29. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktorým súd povinnému

rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom
rozsahu (či vôbec) neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov
podľa § 325 ods. 1 CSP.

30. V odvolaní matka namietala, že „Napriek podstatne vyššiemu príjmu manžela a napriek tomu, že sa
tento žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o naše zdravotne znevýhodnené dieťa a napriek
osvedčeným výdavkom na naše dieťa súd zaviazal Uznesením platiť otca na výživu sumou 120 €
mesačne.“. V týchto súvislostiach, citlivo ich zvažujúc, vzhľadom na zdravotný stav maloletého dieťaťa
A., s dôrazom na rozhodujúcu právnu úpravu § 366 CMP, v zmysle ktorého neodkladným opatrením

môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, vychádzajúc z osvedčeného skutkového stavu,
výhradne pre účely neodkladného opatrenia, za situácie, že v konaní nebol osvedčený matkou tvrdený
príjem otca v návrhu, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorým určil výživné v sume
120eur,zavecnesprávne.Pokiaľmatkanamietala,žetaktourčenévýživnémábyťvrozporesnajlepším
záujmom maloletého, a že okresný súd nezohľadnil individuálne osobitosti prejednávanej veci, tak

odvolací súd uvádza, že v danej situácii právny rámec určenia vyživovacej povinnosti bol daný jednak
právnou úpravou § 366 CMP a osvedčeným príjmom otca, ktorý ustálil okresný súd lustráciou otca
v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2025 tak, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba a jeho
priemerný vymeriavací základ za obdobie 11/2024 - 10/2025 je vo výške 1.039 eur mesačne. Zo
správy Daňového úradu Žilina zo dňa 14.10.2025 okresný súd zistil, že otec podal dňa 26.06.2025

daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024. Z daňového priznania otca k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2024 okresný súd zistil, že mesačný príjem otca za rok 2024 je vo výške
1.040 eur. Ak za tejto osvedčenej skutkovej situácie, bez osvedčenia príjmu otca tvrdeného matkou
v návrhu rozhodol o výživnom s odôvodnením, že vychádzal zo sumy životného minima určeného naneplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime),
s prihliadnutím na vek maloletého a zvýšené náklady na starostlivosť o maloletého, tak pre odvolací
súd nebol vytvorený, v konaní cez úpravu § 366 CMP, priestor na odklon od týchto záverov, pretože

pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, je možné nariadiť platenie
výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením
nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu
(Zákonorodine),čojepovinnosťoumeritórnehokonania,alezoskutočnostívyplývajúcichzosamotného
návrhu, resp. jeho príloh a úpravy § 366 CM, takže celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť

primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča predmetom dokazovania
v konaní vo veci samej. Keďže výživné určené neodkladným opatrením nemožno, preto určiť na základe
predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných
existenčných potrieb dieťaťa, citlivo zvažujúc skutočnosti zdravotného stavu maloletého, nebolo možné
z matkou doložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu konštatovať, ktoré z
nákladov uvádzaných matkou v návrhu predstavujú také nevyhnutné existenčné potreby dieťaťa, bez

ktorých by bolo priamo, podľa konkrétnych lekárskych správ ohrozené. Odvolací súd, na tomto mieste,
si považuje za povinnosť vysvetliť, že týmto záverom v žiadnom prípade si nedovoľuje zľahčovať a ani
brať na ľahkú váhu zdravotný stav maloletého dieťaťa, no ak charakteristickým znakom neodkladného
opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom
rozhodnutíaakneodkladnýmopatrenímnerozhodujesúdovýškevýživnéhopodľaschopností,možností

a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých
detí, tak i takéto posúdenie bolo potrebné. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na
mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom
rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená,
platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Nebolo možné, na základe celého

obsahu spisového materiálu, z ktorého v konečnom dôsledku vychádzal i okresný súd, aby sa odvolací
súd stotožnil s matkou uvádzanými skutočnosťami v návrhu, že „Príjem otca nie je matke známy, ale má
vedomosť, že pracuje v zahraničí, pretože na sociálne siete opakovane pridáva fotografie z práce, takže
matka predpokladá, že jeho príjmy (tak ako v minulosti) budú mesačne predstavovať sumu 4.000 eur (v
minulosti sa stávalo, že mu prišla odmena za vykonanú prácu aj suma presahujúca 5.000 eur).“, ktoré

zostali len v rovine tvrdení. K uvedenému záveru, teda, že skutočnosti tvrdené matkou v návrhu zostali
len v rovine tvrdení, pristupujú i skutočnosti, vyplývajúce zo Správy o šetrení kolízneho opatrovníka,
z ktorých vyplýva, že matka požaduje výživné na dieťa 2.000 eur, otec má stredoškolské vzdelanie
v stavebníctve a mal by pracovať v zahraničí a jeho príjem by mal byť cca 3.000 - 4.000 eur, otec pracuje
na živnosť, neplatí si poistenie, má viacero exekúcií.

31. K odvolacej argumentácii matky, že „Napriek vyššie uvedenému je však v záhlaví Uznesenia
uvedené, že súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia – bez návrhu vo veci
samej.“,odvolacísúduvádza,žepovinnosťousúdu,ktorývediekonanieorozvodmanželstva,jezároveň
ajrozhodnúťopomerochmal.detírozvádzajúcichsarodičov,pričomvychádzaz§24Zákonaorodine.V

súlade s § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
ho zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako
má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo
schváli dohodu rodičov o výške výživného. Z tejto právnej úpravy teda vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje

o rozvode manželstva rodičov, musí v tom istom rozhodnutí upraviť aj pomery mal. detí na čas po
rozvode. Táto právna úprava je aj v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Spojené konanie nastupuje
automaticky vždy, ak majú manželia, ktorých manželstvo má byť rozvedené, spoločné mal. deti. Úprava
pomerov mal. detí rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia
po rozvode manželstva. Rozvodový súd zásadne nerozhoduje o pomeroch mal. detí rodičov, ktorých

manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom a nie je oprávnený v tejto veci nariadiť ani neodkladné
opatrenie. Ak je potrebné upraviť dočasne pomery na dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí
sa tak stať v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré vedie poručenský súd k tomu
príslušný podľa § 112 a nasl. CMP (na konanie o rozvod je príslušný súd podľa § 92 CMP). Zákon o
rodine v § 36 umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, sa návrhom vo veci samej domáhať úpravy výkonu

ich rodičovských práv a povinností do rozvodu súdnou cestou, ak sa nedohodnú, a v takýchto konaniach
môžu navrhovať aj nariadenie neodkladného opatrenia za podmienky, že osvedčia neodkladnú potrebu
úpravy vzájomných vzťahov. Pokiaľ teda matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vtejtoveci,súdprvejinštancienemoholvkonaníorozvodmanželstvanariadiťneodkladnéopatrenie,alesprávne o takomto návrhu rozhodoval v samostatnom konaní. Ak za tejto situácie odvolateľka namietala
v odvolaní uvedenie okresného súdu v záhlaví napadnutého uznesenia „bez návrhu vo veci samej“, tak
toto uvedenie bolo potom vecne správne, keďže nebolo preukázané, že bol podaný návrh vo veci samej

na obdobie do rozvodu rodičov maloletého dieťaťa.

32. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní dôvodila tým, že „Navyše v elektronickom súdnom spise, sp. zn.
3P/138/2025 ( teda spisová značka odlišná od konania vo veci samej, v ktorom som návrh na vydanie
neodkladného opatrenia podávala) sa uvedené mnou doručené doklady (preukazujúce moje výdavky

a výdavky maloletého dieťaťa) vôbec nenachádzajú, a to ani ku dňu spísania tohto odvolania.“, tak
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého je zrejmé, že okresný súd
v ods. 3. uviedol, že „Matka k svojmu návrhu pripojila prehľad výdavkov na maloletého a matku (č.
l. 3) a doklady o výdavkoch a ich úhrade (č. l. 4-56).“, ktoré konštatovanie zodpovedá, podľa zistení
odvolacieho súdu, samotnému obsahu spisového materiálu okresného súdu v jeho listinnej podobe.
Pokiaľ okresný súd z obsahu spisového materiálu, tak ako vyplýva z ods. 3 odôvodnenia uznesenia,

neprijal závery podľa očakávaní odvolateľky, tak toto, bez ďalšieho, nevytvára priestor pre odvolací
súd na odklon od záverov okresného súdu, ktorého závery boli podľa odvolacieho súdu postavené na
pevných základoch osvedčeného skutkového stavu, ktorý neumožňoval vyhovieť návrhu odvolateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu výživného 1.500 eur mesačne. Len pre úplnosť odvolací
súd, v tejto časti, len primerane poukazuje i na ods. 4. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

33. Odvolací súd vo vzťahu ku záverom okresného súdu poukazuje na tzv. vyšetrovací princíp, ktorý
je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré
súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre konštatovanie o osvedčení
skutočností rozhodných pre rozhodnutie. I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na

procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie stavu veci je bremenom súdu, keďže
vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania,
teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z
uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03, všeobecný súd je povinný a
oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie,

ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od
vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť
bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných
procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť).
Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne

skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu
podľa § 35 CMP. Okresný súd podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia na túto svoju povinnosť, podľa
zistení odvolacieho súdu nerezignoval a výhradne pre účely neodkladného opatrenia vychádzal zo
skutočností podľa ods. 3., 5., 6., 7., 22., 23. odôvodnenia, pričom odvolateľka v návrhu a ani v odvolaní
neoznačila žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by tento postup okresného súdu učinili nesprávnym,

resp. nedostatočným.

34. Na základe uvedených zhodnotení a za konštatovania osvedčenia zákonných predpokladov pre
možnosťnariadenianeodkladnéhoopatreniasatakkrajskýsúdstotožnilsozáveromsúduprvejinštancie
o potrebe uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Určenej okresným súdomvo

výrokovej časti jeho rozhodnutia. Krajský súd preto pristúpil v zmysle úpravy § 387 ods. 1, 2 CSP
k potvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu.

35. Dodáva odvolací súd, že v danom prípade ide o dočasnú úpravu, ktorá môže byť predmetom
ďalšieho skúmania a dokazovania vo veci samej. Rozsah tohto skúmania a dokazovania by presiahol

možnosti súdu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, okrem iného aj z dôvodu viazanosti
zákonnými lehotami. Pri zmene podstatných skutkových okolností z hľadiska záujmu maloletého A.,
nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto
rozhodnutí stotožnil, a to i v prípadnom štádiu pred prípadným meritórnym rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

36. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP.37. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.