Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/152/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125207645.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci žalobkyne: A. B. C. D., E., nar. XX.
XXXXXXXXXXXXX,trvalebytomF.XXX/XX,G.-H.B.,protižalovanému:Contestas.r.o.,Vyšehradská
4, 851 06 Bratislava, IČO: 46 106 511, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 14. októbra 2025 č. k. 11C/78/2025–152, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol;
II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §

324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“); § 8 ods. 1, 3 a 5, § 8a ods. 5, § 8b ods. 1 a 2, § 9 ods. 4 a ods. 7 a 8, § 10 ods. 3, §
14a ods. 11 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoVB“). Vecne dôvodil, že dňa 1.10.2025 bol súdu prvej inštancie doručený návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z 1.10.2025, v spojení s jeho opravou z 3.10.2025, doručenou

súdu dňa 3.10.2025, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol tak,
že: I. žalovaný je povinný vykonať opravu strechy nad bytom č. X na 3. poschodí v bytovom dome F.
XX, G., v k. ú. H. B., zapísanom na LV č. XXXX, vo vlastníctve žalobkyne (ďalej len „byt“) tak, aby
nedochádzalo k zatekaniu do bytu, a to v lehote 6 mesiacov od doručenia uznesenia; II. žalovaný je
povinný vykonať opravu balkónov prináležiacich k bytu tak, že odstráni poškodenie kovových konštrukcií
balkónov, skiel, tmelu, odkvapových plechov na balkónoch prináležiacich k bytu, a to v lehote 6 mesiacov

od doručenia uznesenia; eventuálne tak, že: I. žalovaný je povinný zabezpečiť prevádzku, údržby a
opravu spoločných častí bytového domu F. XX, G. v k.ú. H. B., zapísanom na LV č. XXXX, tak, aby v byte
neboli na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien viditeľné stopy po zatekaní, a to v lehote
6 mesiacov od doručenia uznesenia, II. žalovaný je povinný zabezpečiť prevádzku, údržby a opravu
spoločných častí bytového domu F. XX, G. v k.ú. H. B., zapísanom na LV č. XXXX, tak, aby opravil
kovové konštrukcie balkónov, skiel, tmelu, odkvapových plechov na balkónoch prináležiacich k bytu, a

to v lehote 6 mesiacov od doručenia uznesenia; eventuálne tak, že: žalovaný je povinný zabezpečiť
odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu F. XX, G. v k.ú. H. B., zapísanom
na LV č. XXXX, a to havarijného stavu kovových konštrukcií balkónov, tmelu, skiel, odkvapových plechov
na balkónoch prináležiacich k bytu, ako aj havarijného stavu zatekania zo strechy do bytu, a to v lehote 6
mesiacov od doručenia uznesenia. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, žalobkyňa navrhla, aby
súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na § 257 CSP. Žalobu

vo veci samej žalobkyňa nepodala.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že ho podáva ako spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojich práv, keď zmluva o výkone správy predstavuje svojím charakterom
spotrebiteľskú zmluvu. Ako žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X na 3. pochodí v bytovom dome F.

XX, G. a žalovaný od 1.8.2025 správcom bytového domu. Žalobkyňa žiadala ako predchádzajúceho
správcu (HERMES - správa bytov, s.r.o.), tak aj súčasného správcu o riešenie havarijného stavu
balkónov prináležiacich k jej bytu (skorodovaná konštrukcia, popraskané sklá, chýbajúci tmel, uvoľnené
odkvapovéplechy),ktorévýlučneužíva,akoajoriešenieopravystrechy,avšakbezúspešne.Súčasného
správcu žiadala aj o riešenie zatekania do bytu, ide o situáciu, ktorá vyžaduje bezodkladné riešenie.

Súčasnému správcovi ako prílohy preposlala komunikáciu a žiadosti adresované predchádzajúcemu
správcovi, ktorý žiadosti a podania žalobkyne (ako aj riešenie havarijného stavu) ignoroval. Správcu
upovedomila, že spoločné časti domu - strecha (samostatná strecha nad jej bytom - obývačkou a
spálňou) a havarijné balkóny prináležiace k jej bytu bezprostredne ohrozujú jej život, zdravie a majetok,
ako aj zdravie a život a majetok tretích osôb. V žiadosti doručenej správcovskej spoločnosti e-mailom
1.9.2025 a nasledovných e-mailoch o. i. uviedla, že viacero bytov má na balkónoch poškodené a

popraskané sklá, zošúpanú farbu a pokročilú koróziu na balkónových konštrukciách, ako aj voľným
okom viditeľné uvoľnené časti balkónových konštrukcií - plechov a odkvapových plechov, a že strecha
je podľa fotografií v havarijnom stave a poškodzuje jej majetok, pričom ju zároveň ohrozuje na živote
a zdraví, pričom žiadala o bezodkladné riešenie situácie. Správca na jej žiadosť doposiaľ nereagoval
relevantným spôsobom (a to ani zákonu zodpovedajúcim spôsobom - ZoVB), pričom mu uplynula 30-

dňová lehota v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Správca jej najprv 2.9.2025 odpovedal potvrdenie
prijatia žiadosti, s ktorou sa bude zaoberať, pričom bola zamestnankyňou preposlaná aj riaditeľovi
a techničke domu s tým, že sa so žalobkyňou skontaktujú. Nik sa s ňou neskontaktoval. Až dňa
24.9.2025 ju technička oslovila ohľadom osobného stretnutia pomaly zo dňa na deň. Nakoľko ide o
škodovú/poistnú udalosť a uplynulo dlhšie časové obdobie od podania žiadosti, žalobkyňa požiadala

obratom spoločnosť o písomnú odpoveď. Tá prišla 30.9.2025, je vágna, stručná všeobecná, a nie je
riešená k spokojnosti žalobkyne. Má za to, že týmto konaním sa iba odsúvalo riešenie problému, a de
facto za predostretou odpoveďou nutnosti schválenia na schôdzi vlastníkov, ani nemuselo prebehnúť
nejaké navrhované osobné stretnutie. Dňa 30.9.2025 jej bola doručená e-mailová odpoveď správcu,
z ktorej vyplýva, že sa havarijným stavom nezaoberá, mieni čakať na diskusiu vlastníkov na schôdzi

(ktorá nevedno kedy bude, žiadna schôdza doposiaľ správcom nebola zvolaná, posledná schôdza
bola 05/2025, zo zákona je povinnosť raz ročne zvolať schôdzu, čiže ďalšia môže byť v zmysle
zákona kľudne až o rok 05/2026), ako aj, že sa jej žiadosťou nezaoberal, ale že: „My ako správca
samozrejme máme povinnosť odstrániť havarijné stavy bytového domu a určite sa týmito problémami
budeme zaoberať. Navrhujem prediskutovať celú problematiku na schôdzi vlastníkov bytov a NP.“

Tu žalobkyňa pozornosť upriamuje na budúci čas použitý správcom, pričom prediskutovanie nie je
aktívne riešenie problému, taktiež ani nepredostrel, že by sa o danom hlasovalo, a jediným zákonným
spôsobom o rozhodovaní vlastníkov o veciach je hlasovanie, takže ani prípadná diskusia by neprispela
k riešeniu problému. Navyše žiadna diskusia nie je v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB potrebná, ani prípustná
(nepozná diskusiu vlastníkov ohľadom riešenia havarijných stavov), správca nepotrebuje žiaden súhlas

vlastníkov. Správca teda potvrdil, že má povinnosť odstraňovať havarijný stav, avšak túto si neplní,
keď uvádza, že sa problémami bude zaoberať - chce o ňom diskutovať s vlastníkmi, nevedno kedy a
ako (zákon diskusie vlastníkov nepozná), teda sa nimi aktuálne nezaoberá, hoci od podania žiadosti
žalobkyne uplynul viac ako mesiac, správca je nečinný, pričom jediné, čo navrhuje, je prediskutovať
problematiku na schôdzi. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie správcu o potrebe celkových opráv, kompletnej

obnovy, na ktorej sa musia dohodnúť vlastníci, keďže ide podľa tvrdení správcu o finančne nákladnú
investíciu. Žalobkyňa podotýka, že finančnú nákladnosť investície správca nijak nepreukázal, naviac
z konania predchádzajúceho správcu a predchádzajúcich schôdzí vlastníkov vyplýva, že títo nemienili
pristúpiťkcelkovejobnovedomu,pretopredchádzajúcisprávcapredkladalibačiastkovécenovéponuky.
Tiež je možné opravovať dom po častiach, čo však nie je odstraňovanie havarijného stavu. Taktiež

komplexná rekonštrukcia nie je odstraňovanie havarijného stavu, správca je predsa povinný opraviť to,
čo je havarijné (a nie celý dom komplexne). Predchádzajúci správca navyše odstraňoval čiastočnými
opravami zatekanie do bytu pána B., bez schôdze a bez súhlasu ostatných vlastníkov (viď e-mail z
15.7.2025 od Hermesu). Strecha bytového domu je členitá, má viacero samostatných striech, nakoľko
ide o kaskády. Byt žalobkyne je čiastočne prekrytý (kuchyňa, pracovňa, kúpeľňa, chodba) bytom nad

a čiastočne sa nad dvomi izbami (spálňou a obývačkou) nachádza strecha. Teda ide o malú plochu
strechy (samostatná ucelená kaskáda), ktorá je oddelená od ostatnej plochy strechy bytového domu,
a ktorú možno opraviť iba danú časť za účelom odstránenia havarijného stavu zatekania. Preto nie je
treba komplexnú opravu strechy, ale dá sa spraviť za účelom odstránenia zatekania do bytu žalobkyneaj čiastková rekonštrukcia plochy strechy nad jej bytom. Z fotografií strechy nad jej bytom je vidieť, že
táto je po celej časti skorodovaná, prežratá, sú na nej kaluže vody, ako aj v rohoch a po obvode, preto
zrejme dochádza k zatekaniu kade tade. Už predchádzajúceho správcu žiadala žalobkyňa o oslovenie

dvoch firiem špecializujúcich sa na opravy plochých striech, ktoré potvrdili, že by v rámci týždňa prišli
na bezplatnú obhliadku a predložili by cenové ponuky. Uvedené požiadala aj súčasného správcu, avšak
bezúspešne. Ostatní vlastníci po októbri 2024, v ktorom Hermes odstraňoval čiastkové zatekania do
bytov ostatných vlastníkov, nenahlásili už žiaden problém so zatekaním, teda ostatné časti strechy
nezatekajú (a žalobkyňa nevie, prečo sa neriešila už vtedy aj očividne prežratá zhrdzavená strecha nad

jej bytom v roku 2024 pri čiastkových opravách - a nik ju o stave strechy neupovedomil, zrejme úmyselne,
keďže ju mali za problémového vlastníka, hoci sa iba v realite domáhala svojich práv v zmysle zákona).
Taktiež z fotiek predložených predchádzajúcim správcom je vidno, že ostatné časti plôch strechy sa
postupne opravovali - je tam vidieť akoby plátanie novými vrstvami na streche, avšak strechu nad jej
bytomnikneriešil,atoanivminulosti,keďzatekaniedobytuoznámilapredchádzajúcavlastníčkajejbytu
predchádzajúcemu správcovi SBD BA I. Išlo o cielený postup škodenia predchádzajúcej vlastníčke bytu,

ktorý zrejme postupuje aj vo vzťahu k osobe žalobkyne. Škody v byte (poškodená maľovka, spadnutý
strop, rozdrobená stena) dala následne odstrániť na vlastné náklady v rámci celkovej rekonštrukcie,
avšak opäť sa tento rok objavili škody na omietke a maľovke - na strope. Žalobkyňa je ťažký astmatik,
bronchitída (v súčasnosti opakované zápaly priedušiek) a zatekanie do bytu ju ohrozuje na živote, zdraví
a majetku nielen vlhkosťou, vznikom plesní a hrozbou pádom omietky (plafónu), ktorý už raz nastal.

Taktiež má za to, že uvedeným stavom vlhkosti pri zatekaní dochádza k zhoršovaniu jej zdravotného
stavu astmatika, bronchitika. Pričom strecha nebola vôbec opravovaná, ani po tomto páde omietky,
keď byt vlastnila predchádzajúca vlastníčka a hrozí opätovný pád plafóna, nakoľko murivo neustále
presiaka a v zime pri mrznutí sa zamrznutá voda rozpína a ďalej poškodzuje plochu strechy a stien.
Zatekanie z havarijnej strechy má vplyv na poškodzovanie jej zdravia, ohrozuje jej život (prípadný pád

omietky, zhoršenie funkcie dýchacích ciest), ako aj poškodzuje byt, omietku, múry, maľovku, a vznikajú
jej tým v byte škody. Žalobkyňa podotýka, že vo fonde opráv je dostatok finančných prostriedkov (cca
100.000 eur) na realizovanie odstránenia havarijného stavu. Dostatok finančných prostriedkov vo fonde
opráv vyplýva zo Správy činnosti správcu za rok 2024, kde je uvedené, že od 1.1.2024 je mesačný
príjem do fondu 1.443,73 eur/mesiac a k 31.12.2024 bolo vo fonde údržby a opráv 84.251,43 eur (k

tomu je potrebné prirátať 10 mesiacov v roku 2025 teda 14.437,30 eur). V roku 2024 predchádzajúci
správca predložil cenovú ponuku na opravu celej strechy, ktorá bola vyčíslená na orientačnú sumu
42.000 eur, teda oprava iba časti samostatnej strechy nad jej bytom bude niekoľkonásobne cenovo
nižšia položka (cca 1/10), na ktorú sú vo fonde opráv dostatočné finančné prostriedky, a nie je potreba
žiadnehoúverovéhofinancovania(takakomylnezavádzasúčasnýsprávca).Vdanomprípadenemožno

nariadiť zabezpečovacie opatrenie, preto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, keďže sú splnené
všetky podmienky na jeho vydanie. Je tiež preukázaný naliehavý právny záujem na neodkladnom
opatrení, keďže žalobkyni, aj tretím osobám bezprostredne hrozí ujma na živote, zdraví a majetku
pri užívaní obydlia (bytu, do ktorého zateká zo strechy) a prináležiacich balkónov (porov. uznesenie
Ústavného súdu SR III. ÚS 601/2024 zo 7.11.2024). Žalobkyňa poukazovala na články dostupné voľne

na internete, uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 76C/32/2024 zo dňa 11.11.2024, uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 17C/103/2024 zo 14.1.2025, uznesenie Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 18C/33/2019 z 23.8.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/723/2015
z 15.11.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/95/2015 z 24.10.2018. Žalobkyňa
poukazuje aj na § 415 Občianskeho zákonníka a generálnu prevenčnú povinnosť správcu predchádzať

škodám. Vo vzťahu k lehote uloženej správcovi na odstránenie havarijného stavu uvádza, že 6 mesačná
lehota je primeraná, nakoľko treba osloviť firmu s cenovou ponukou, požiadať Krajský pamiatkový
úrad o udelenie súhlasu, ohlásiť práce na stavebnom úrade. V prípade, ak súd zváži, že je potrebná
dlhšia lehota, je žalobkyňa ochotná súhlasiť aj s lehotou 9 mesiacov. Zároveň má žalobkyňa za to,
že je predpoklad, že neodkladným opatrením je možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Záverom je

potrebné podotknúť, že zmluva o výkone správy obsahuje prevažne ustanovenia obchádzajúce ZoVB,
a preto je v daných ustanoveniach absolútne neplatná (napr. výber dodávateľa, kompetencie zástupcu
vlastníkov nad rámec zákona, čerpanie prostriedkov z fondu opráv a platieb, obchádza rozhodovanie
vlastníkov o veciach týkajúcich sa domu a o výbere dodávateľa vlastníkmi), je preto aj predbežne posúdiť
neplatnosť ustanovení zákona, ktoré sa priečia zákonu, a ktoré nemožno obchádzať (najmä články VII,

VIII a IX zmluvy, článok IV. Bod 14., taktiež články XII, XIII), a to aj vzhľadom na povinnosť správcu v
zmysle § 9 ods. 4 ZoVB, ktorú týmito zmluvnými ustanoveniami nemôže správca vylučovať, či priamo
alebo nepriamo obchádzať. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa aj na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 2S/46/2019-60 z 24.6.2021.Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa sa domáha vykonania opravy strechy a balkónov (spoločné
časti domu), ktoré opravy majú byť uhradené z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú
všetci vlastníci bytov. Finančné prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv sú v zmysle § 8 ods. 3

ZoVB majetkom vlastníkov bytov a správca je povinný ich viesť oddelene od jeho účtov, pričom tento
majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Hoci teda žalobkyňa svoj návrh smeruje voči osobe
správcu a v petite návrhu formuluje povinnosti, ktoré majú byť uložené správcovi, v skutočnosti sa
domáha nároku, ktorý sa dotýka ostatných vlastníkov bytov a zasahuje do ich práva vlastniť majetok
sústredený vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Žalobkyňa sa tak v podstate domáha nárokov na

opravu spoločných častí domu, ktoré má voči ostatným vlastníkom bytov, a nie voči správcovi, keďže
financovanie opráv má byť uhradené zo spoločných finančných prostriedkov vlastníkov bytov, a nie z
finančných prostriedkov správcu. V tu prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský spor, keďže žalobkyňa
sa nedomáha svojich nárokov odvodzovaných alebo týkajúcich sa zmluvy o výkone správy, ktorá sa
za spotrebiteľskú zmluvu vo vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov považuje. V prípade návrhu
žalobkyne ide o nárok zasahujúci do majetkovej sféry ostatných vlastníkov bytov, pričom žalovaný

ako správca je iba ich zástupcom, a preto v prípade návrhu žalobkyne ide v skutočnosti o spor
medzi žalobkyňou a ostatnými vlastníkmi bytov, ktorý za spotrebiteľský vzťah považovať nemožno.
Vychádzajúc z návrhu a jeho príloh, ako aj právnej úpravy, mal súd za to, že je vylúčené, aby súd
len na základe k návrhu priložených dôkazov, bez možnosti protistrany sa vyjadriť a predložiť vlastné
dôkazy (čo je z charakteru konania o neodkladnom opatrení vylúčené) zasiahol do ústavného práva

vlastníkov bytov vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR) v zmysle uhradenia opráv žalobkyňou uvádzaných
spoločných častí domu (strecha nad bytom a balkóny prináležiace k bytu) z fondu prevádzky, údržby a
opráv. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňovala poukazovaním na ust. § 9 ods. 4 ZoVB, v zmysle ktorého je
správca povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov odstránenie poškodenia spoločných častí
domu, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok. Vychádzajúc z predložených fotografií

je možné konštatovať, že závady zachytené na fotografiách (popraskané sklo, chýbajúci tmel, hrdzavá
konštrukcia, uvoľnený plech, narušená strešná krytina) si vyžadujú opravu. Z fotografií stropu však nie je
vidno ani plesne, ani taký stav omietky, že by hrozil pád plafónu. Pokiaľ ide o balkónové sklá (praskanie,
chýbajúci tmel), žalobkyňa uvádza, že závady neboli zo strany predchádzajúceho správcu riešené, a
to aj napriek jej upozorneniu, a teda nejde o zhoršenie situácie a havarijný stav, ale o trvajúci stav.

Zároveň, zo skorodovanej konštrukcie balkónov žalobkyni ochorenie tetanus nehrozí, keďže baktéria,
ktorá spôsobuje tetanus, žije v pôde, a nie nad zemou resp. v samotnej hrdzi. Zatekanie vody pod
oddelené plechy má podľa žalobkyne spôsobovať poškodzovanie balkónovej platne pod balkónom, z
ktorého ďalej opadáva omietka, čo však rovnako nepredstavuje bezprostredné ohrozenie života, zdravia
a majetku. Z uvedených fotografií teda predovšetkým nie je možné bez ďalšieho dokazovania (ktoré

v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonať) dospieť k záveru, že ide o také
poškodenia, ktoré by bezprostredne ohrozovali život, zdravie alebo majetok. Druhá veta ust. § 9 ods. 4
ZoVB bola do zákona doplnená zákonom č. 283/2018 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k uvedenej
novele „správca alebo spoločenstvo môže podľa platného znenia zákona aj bez súhlasu vlastníkov
odstrániť závažné chyby technických zariadení, ktoré boli zistené odbornými kontrolami a revíziami, ak

zistené nedostatky bezprostredne ohrozujú životy, zdravie a majetok. Navrhuje sa, aby sa táto možnosť
rozšírila aj na havárie a iné neočakávané poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu a príslušenstva. Aby mohol správca alebo spoločenstvo takto konať, musia byť splnené dve
základné podmienky: 1. chyba alebo poškodenie musí bezprostredne ohrozovať bezpečnosť života
a zdravia, ako aj majetok ostatných vlastníkov, prípadne aj tretích osôb, 2. o odstránení havarijného

stavu a jeho finančnom zabezpečení nemôžu rozhodnúť vlastníci podľa § 14 a nasl. zákona napr. z
dôvodu časovej núdze.“ Bezprostredná hrozba života, zdravia alebo majetku poškodeniami spoločných
častí domu znamená, že musí ísť o nebezpečenstvo hroziace vo veľmi krátkej priestorovej alebo
časovej vzdialenosti, pričom podľa dôvodovej správy má ísť o havárie a iné neočakávané poškodenia
spoločných častí. V prípade poškodení uvedených žalobkyňou ide o stav, ktorý je pretrvávajúci, nie náhly

a neočakávaný, keďže trvá minimálne už od roku 2023. Podľa názoru súdu tak v prípade poškodení
uvedených v návrhu nejde o situáciu, ktorú predpokladá ustanovenie § 9 ods. 4 ZoVB a v prípade
ktorej by sa nevyžadoval súhlas ostatných vlastníkov bytov s opravou. Takouto situáciou by mali byť
havárie vyžadujúce si okamžitý zásah, a to napr. prasknuté spoločné potrubie vytápajúce byt žalobkyne,
narušená elektroinštalácia v spoločných priestoroch, pri ktorej by hrozil zásah elektrickým prúdom, a

podobne, o čo však v tu prejednávanej veci nejde. Z odpovede žalovaného v e-maily z 30.9.2025
nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaný potvrdil, že v prípade žalobkyňou namietaných vád
ide o havarijný stav, ktorý je správca povinný riešiť postupom podľa § 9 ods. 4 ZoVB. V súvislosti s
vyššie uvedeným súd poukázal aj na komentár k § 9 ods. 4 ZoVB, v zmysle ktorého „iná bude situácia,keď v dome nastane havária napr. na vodovodnom, plynovom či kanalizačnom potrubí, ktorú je nutné
riešiť okamžite a iný bude napr. dlhodobo nevyhovujúci stav strechy, cez ktorú pri zrážkach zateká do
bytov, prípadne omietka na fasáde, ktorá z času na čas odpadne, prípade nastane porucha výťahu,

v dôsledku ktorej sa výťah stane nefunkčným (VALACHOVIČ, Marek. § 9 [Spoločné ustanovenia k
správe domu]. In: VALACHOVIČ, Marek, GRAUSOVÁ, Kristína, CIRÁK, Ján. Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 864-865, marg. č. 29.) Vzhľadom
na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v prípade poškodení, ktorých odstránenia sa žalobkyňa
domáha, nejde o havarijný stav v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB, ktorý je žalovaný povinný odstraňovať

okamžite a aj bez súhlasu vlastníkov bytov. Ide o situáciu, ktorú je potrebné riešiť v súčinnosti s
ostatnými vlastníkmi bytov na schôdzi vlastníkov bytov, pričom v prípade neschválenia investície má
žalobkyňa možnosť využiť svojpomoc (s následným konaním o náhradu škody), alebo sa môže domáhať
svojich práv na súde v podobe žaloby prehlasovaného vlastníka podľa § 14a ods. 11 ZoVB, v ktorom
konaní by bolo vykonané riadne dokazovanie. Tomu, že nejde o náhly havarijný stav vyžadujúci si
okamžité riešenie nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyňa na odstránenie poškodení uviedla lehotu

6 mesiacov. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že o opravu žiadala oboch predchádzajúcich správcov,
pričom potrebu opráv nahlásila aj jej právna predchodkyňa. Zároveň k pádu plafóna malo dôjsť v roku
2023, pričom následne mala byť vykonaná rekonštrukcia bytu, realizovaná žalobkyňou v roku 2023 po
nadobudnutí vlastníctva. Vychádzajúc z predloženého listu vlastníctva nadobudla žalobkyňa vlastnícke
právo k predmetnému bytu dedením, a teda bola zrejme v príbuzenskom vzťahu k predchádzajúcej

vlastníčke, z ktorého dôvodu mala vedomosť o závadách na spoločných častiach bytového domu. Nie
je potom zrejmé, prečo sa žalobkyňa od roku 2023 (t. j. po oprave spadnutej časti plafóna v byte)
riadnym a zákonom predpokladaným postupom nedomáhala opravy poškodených spoločných častí
bytového domu. Rovnako to platí aj v prípade kovových konštrukcií a skiel balkónov, ktoré boli riešené
na septembrovej schôdzi v roku 2024. Napriek tomu, že žalobkyňa uvádza, že v roku 2024 boli vykonané

opravy spoločných častí domu, ničím neosvedčila, že by sa v tom čase domáhala riešenia spoločných
častí bytového domu súvisiacich aj s bytom č. X. Už len z toho, že žalobkyňa uvádza, že uvedenú
situáciu správcovia neriešia niekoľko rokov, ani na základe jej výslovných žiadostí a upozornení, je
zrejmé, že nejde o náhle vzniknuté závady. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené potom nemožno
ani konštatovať, že by bola daná naliehavosť návrhu žalobkyne, ktorá je podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie
na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú byť pri riadnom výkone vlastníckych práv chránené v
riadnom civilnom sporovom konaní. Žalobkyňa mala od roku 2023 dostatok času, aby (dbajúc na svoje
práva) sa zákonom predpokladaným spôsobom domáhala opravy spoločných častí bytového domu.
Namiesto toho žiada o poskytnutie ochrany neodkladným opatrením bez civilného sporového konania

vo veci samej (t. j. bez riadne vykonaného dokazovania), a to nariadením neodkladného opatrenia.
Ak má žalobkyňa za to, že má nárok na vykonanie ňou požadovaných opráv spoločných častí domu,
je potrebné, aby sa ho domáhala riadnym postupom na schôdzi vlastníkov bytov, prípadne postupom
podľa § 14a ods. 11 ZoVB, pričom skutočnosť, že uvedený postup je zdĺhavejší, nemôže byť sám
o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o poukazovanie na rozhodnutia

všeobecných súdov, súd uviedol, že týmito nie je viazaný, keď zároveň každý prípad je potrebné
posúdiť s ohľadom na jeho individuálne okolnosti, ktoré v prípade neodkladných opatrení spravidla
nebývajú totožné. Navyše, v prípade rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/723/2015
zo 14.11.2016 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/95/2015 z 24.10.2018, ide o
rozhodnutia vydané po riadne vykonanom dokazovaní, a nie o neodkladné opatrenia vydané bez

možnosti protistrany reagovať. Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 601/2024 zo 7.11.2024 zasa
rieši otázku nariadenia neodkladného opatrenie v rozpore s prekážkou veci rozhodnutej, a teda inú
právnu otázku. Námietky žalobkyne k zmluve o výkone správy, týkajúce sa neplatnosti jej niektorých
ustanovení, sú nekonkrétne, keď žalobkyňa iba vymenúva niektoré články zmluvy, avšak neuvádza,
prečo ich považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Okrem toho, posúdenie zmluvy o výkone

správy ani nemalo vplyv na posúdenie nároku žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia. K
námietke žalobkyne, že žalovaný na jej žiadosti adekvátne nereagoval, súd uvádza, že z predloženej
e-mailovej komunikácie nemožno dospieť k záveru, že by bol žalovaný úplne nečinný. Len skutočnosť,
že žalovaný po doručení mu e-mailu od žalobkyne dňa 1.9.2025 nezvolal schôdzu vlastníkov bytov
s programom hlasovania o oprave balkónov a strechy, neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov. Súd tiež poukazuje na e-mail žalovaného z 24.9.2025, ktorým bola žalobkyňa pozvaná
k žalovanému na prebratie problematiky, čo zrejme žalobkyňa nevyužila. K negatívnym recenziám
žalovaného súd dodáva, že tieto nemôžu mať vplyv na posúdenie individuálnych okolností toho-ktorého
prípadu týkajúceho sa žalovaného. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade zoskutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného
obsahu spisu, nevyplývajú skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov
strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že je bezodkladne potrebné, aby

bolo nariadené práve neodkladné opatrenie a prečo nie je namieste, aby sa svojich práv domáhala
v riadnom sporovom konaní s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mal žalovaný možnosť
vyjadriť sa k žalobe. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že neboli
preukázané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (okrem toho, že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity)), a síce nebola osvedčená

danosť hmotnoprávneho nároku medzi stranami sporu, čím nebola preukázaná dôvodnosť úpravy
pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), ani nebolo preukázané, že by vzhľadom na rozsah
predpokladaných opráv išlo o proporcionálny prostriedok ochrany práv žalobkyne vo vzťahu k právam
ostatných vlastníkov bytov (princíp proporcionality). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. jeho uznesenia zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 4 ods. 1 a 2, § 251, § 255

ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 CSP, vecne dôvodil, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné
ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami, preto
analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1
CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by

nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej poukázal
na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo
veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so
samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, mal za
to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania

v tomto uznesení. Dodal, že žalobkyňa ani netvrdila, že by prebiehalo konanie vo veci samej, v ktorom
prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo veci samej.
O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol potom podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v konaní úspešný, z
čoho by vyplýval jeho nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Keďže

však žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. s
poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) žalovanému nárok na
náhradu trov tohto konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho

zmenu nariadením neodkladného opatrenia v ňou požadovanom znení v petite návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia z 1.10.2025 v znení opravy petitu z 3.10.2025, a nepriznaním žalovanému
náhrady trov konania, prípadne navrhla zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie
konanie. Citovala § 355 ods. 2, § 357, § 359, § 363, § 365 ods. 1, § 366, § 383, § 384 ods. 1 až
4, § 385 ods. 1 a 2, § 387 ods. 3, § 388, § 389 ods. 1 a 2, § 391 ods. 1 až 3, § 396 ods. 1 až 3

CSP. Vo vzťahu k I. výroku napadnutého uznesenia uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke
povahy veci ako spotrebiteľskej a v otázke pasívnej vecnej legitimácie (správcu či ostatných vlastníkov),
nepreskúmateľnosť,arbitrárnosť,odklon,svojvôľu,vnútornúprotirečivosťrozhodnutiasúduvuvedených
otázkach. Je toho názoru, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec, ako aj pasívne vecne legitimovaným

subjektom v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o nároku v zmysle § 9 ods. 4
ZoVB je výlučne správca bytového domu. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal
s rozhodnutiami najvyššieho súdu predstavujúcimi ustálenú prax najvyšších súdnych autorít, odklonil sa
od týchto rozhodnutí (na ktoré poukazovala v návrhu), ako v rozhodnutí o neodkladnom opatrení (ktoré je
okrem iného tiež nepreskúmateľné, arbitrárne, zaťažené vadou zmätočnosti a spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, nesprávnom zistení rozhodujúcich skutočností, vnútornej rozporuplnosti), tak
aj v uznesení, ktorým jej súd vyrubil súdny poplatok za návrh, v týchto uzneseniach vôbec neodôvodnil
odklon od nižšie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré výslovne uvádzala v návrhu a z ktorých
je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú vec. V prípade, ak sa súd mieni odkloniť od takýchto rozhodnutí,
je povinný náležite a presvedčivo ústavne konformným spôsobom zdôvodniť svoj odklon. Súd prvej

inštancie takto nepostupoval, čím konanie zaťažil vadou. Odôvodnenie súdu poskytnuté v bode 26.
je bezpredmetné, keď sa relevantným spôsobom nevysporiadal s povahou veci ako spotrebiteľskou,
a nedal riadnu odpoveď na túto otázku. V danom prípade nejde o spor medzi ostatnými vlastníkmi a ňou,
neexistuje žiadne sporové konanie medzi vlastníkmi (ako sa snaží navodiť súd), ktoré by nemalo byťspotrebiteľským sporom, ako mylne uzatvára súd. Dané konanie nie je klasické sporové konanie medzi
vlastníkmi, ale ide o konanie o návrhu vlastníka (spotrebiteľa) o nariadenie neodkladného opatrenia -
povinnosti konať správcovi bytového domu v zmysle zmluvy o výkone správy a zákona o vlastníctve

bytov. Argumenty súdu o spore s vlastníkmi (ktorý nemá povahu spotrebiteľského sporu) sú scestné,
bezpredmetné a nepriliehavé na prejednávaný prípad. Taktiež nejde o žiaden spor medzi vlastníkmi
a neviem z akých tvrdení v návrhu súd tento záver uzavrel, takéto tvrdenia som v návrhu neuvádzala,
ani som na osvedčenie daných tvrdení neprodukovala žiadne listiny, spor medzi vlastníkmi neexistuje
a neiniciovala som žiadne sporové konanie voči ostatným spoluvlastníkom.

V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s posúdením veci ako spotrebiteľskej
(spotrebiteľská povaha zmluvy o výkone správy) poukázala na nasledovné rozhodnutia najvyššieho
súdu.
Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním
o ktorej sa uplatní aj režim ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch.(uznesenieNajvyššiehosúduSRz19.augusta2019,sp.zn.8Cdo/172/2019,zdroj:nsud.sk;
tvorba právnej vety: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované).
Pravidlánaochranuspotrebiteľasauplatniaajnazmluvyovýkonesprávypodľa§8azákonač.182/1993
Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovuzavretémedzisprávcovskouspoločnosťouavlastníkmi
bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby. (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo

veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej
a sudcov JUDr. Jána Šikutu, PhD., JUDr. Martina Vladika, JUDr. Sone Mesiarkinovej, Mgr. Dušana
Čima, JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Ľubora Šeba zo dňa 28. 04. 2021, sp. zn. 1VCdo/5/2019). Dané
rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a všeobecných súdov Slovenskej
republiky pod R 78/2021.

V konaní je žalobkyňa spotrebiteľkou domáhajúcou sa svojich práv zo zmluvy o výkone správy (ktorá
má v zmysle rozhodnutí najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie povahu
spotrebiteľskej zmluvy, a teda vzťah medzi vlastníkom a správcom bytového domu je vzťahom
spotrebiteľským), ako aj v zmysle ZoVB, ktorý sa na vec tiež aplikuje v prípade uzatvorenej zmluvy
o výkone správy so správcom. Základom zmluvného vzťahu medzi správcom - dodávateľom služby

správy bytového domu a žalobkyňou - vlastníčkou bytu a spoluvlastníčkou častí domu a pozemku,
je zmluva o výkone správy, pričom zákonné (aj § 9 ods. 4 ZoVB) a zmluvné povinnosti správca ako
dodávateľ služby musí plniť na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy vo vzťahu k spotrebiteľovi
a vzájomného spotrebiteľského vzťahu medzi stranami. Je zrejmé, že ňou uplatnený nárok v zmysle
§ 9 ods. 4 ZoVB súd prejednal (toto ustanovenie aplikoval, pričom posudzoval splnenie tejto právnej

normy), konal so správcom (ktorý je v zmysle daného ustanovenia pasívne vecne legitimovaný subjekt).
Aplikácia ZoVB je naviazaná na existenciu zmluvy o výkone správy, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy a aplikovanie ZoVB je výlučne podmienené a nadviazané na existenciu zmluvy o výkone
správy.Ideonárokodvodený/vzniknutý(vyplývajúciz)nazákladeuzavretejspotrebiteľskejzmluvy,ktorá
taktiež odkazuje na aplikáciu ZoVB. Správca má v predmete činnosti správu a údržbu bytového domu

(článok 1 bod 2 zmluvy o výkone správy č. 128/01/2025, ktorú predložila súdu prvej inštancie spolu
s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Zo zmluvy o výkone správy predloženej súdu prvej
inštancie ďalej vyplýva, že správca sa zaväzuje najmä vykonávať správu spoločných častí domu podľa
potreby alebo na základe rozhodnutia vlastníkov (bod 6 písm. a)), postupovať pri výkone správy domu
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR (bod 6 písm. d)). Uzatvárať v mene

vlastníkov zmluvy s tretími stranami na zabezpečenie prevádzky, opráv a údržby domu, a to výlučne
podľa pravidiel stanovených zákonom a ustanoveniami tejto zmluvy. Zmluva o výkone správy v článku
IX bod. 7 prvá veta zakotvuje právo správcu realizovať bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov také
objednávky tovaru a služieb a to vrátane plnení za ne, ktoré bránia ďalšiemu poškodzovaniu majetku
vlastníkov, vyplývajú zo zákonných povinností správcu alebo slúžia na odvrátenie hroziacej ujmy na

majetku, živote alebo zdraví vlastníkov prípade domu. V druhej vete je neuzavretý príkladmý výpočet
prípadov, a preto sem možno zaradiť aj iné prípady v danej vete výslovne neuvedené. Zmluva o výkone
správy neobsahuje ustanovenia o povinnostiach správcu v prípade, ak je bezprostredne ohrozený život
zdravie, či majetok vlastníkov alebo tretích osôb a je vyžadovaná oprava spoločných častí domu, preto
je v tejto časti potrebné aplikovať ZoVB, a to § 9 ods. 4 daného zákona, a to aj s poukazom na Článok

XIV bod 4 zmluvy o výkone správy, ktorý stanovuje, že vzťahy neupravené priamo touto zmluvou sa
riadia príslušnými ustanoveniami zákona o bytoch a subsidiárne Občianskym zákonníkom. Taktiež v
zmysle článku VI. bod. 3 písm. c) a e) zmluvy o výkone správy je správca povinný zabezpečovať
zoznam potrebných opráv a údržby, ako aj zabezpečovať opravy a vykonanie opatrení v nevyhnutnomrozsahu. V zmysle článku IX. bod 1. zmluvy opravy domu zabezpečuje správca prostriedkami z fondu
prevádzky, údržby a opráv. Podľa článku IX bod 2 je čerpanie z prostriedkov fondu prevádzky, údržby
a opráv viazané výhradne na zákonom o bytoch určený účel. Je teda zrejmé, že domáhanie sa uloženia

povinnosti správcovi opraviť spoločné časti bytového domu v zmysle zmluvy o výkone správy, ako
aj v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB (na aplikáciu zákona na zmluvný vzťah zmluva v Článku XIV bod 4
výslovne odkazuje, a ktorý sa povinne pri uzatvorenej zmluve o výkone správy na zmluvný vzťah
aplikuje), predstavuje domáhanie sa nároku spotrebiteľa – vlastníka bytu a nebytových priestorov,
vyplývajúcehozospotrebiteľskejzmluvy-zmluvyovýkonesprávy,vočidodávateľovisprávcovi,ohľadom

uloženia plnenia povinností správcovi v zmysle zmluvy a zákona o vlastníctve bytov. Súd prvej inštancie
zrejmenevenovalpozornosťtýmtoskutočnostiamprirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, ani pri vydávaní výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Týmito mojimi tvrdeniami
sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie rozhodol v príkrom rozpore so zákonným
ustanoveniami, ako aj jednotlivými článkami spotrebiteľskej zmluvy, ktorú mal k dispozícii, pričom dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľskú vec. Navyše súd prvej

inštancie v rozhodnutí o mojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval práve § 9 ods.
4 ZoVB, ktorý aj posudzoval, a teda posudzoval môj nárok voči správcovi odvodený z nášho zmluvného
vzťahu (spotrebiteľskej zmluvy), resp. ktorý nárok mi na základe zmluvy a zákona ako spotrebiteľovi
prináleží. Súd teda posudzoval nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského vzťahu.
Konanie ma základ v spotrebiteľskej zmluve. Keby neexistovala zmluva o výkone správy so správcom,

súd by ani nemohol aplikovať a posudzovať § 9 ods. 4 ZoVB (ani iné ustanovenia predmetného
zákona) a posudzovať povinnosti správcu vyplývajúce zo zákona/zmluvy. Súd v bode 26. uzavrel, že
nejde o spotrebiteľský spor, keďže sa nedomáha nárokov odvodzovaných alebo týkajúcich sa zmluvy
o výkone správy. Ide o nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď uzavrel, že sa nejedná
o spotrebiteľskú vec. Sú scestné a ničím nepodložené arbitrárne závery súdu prvej inštancie uvedené

v bodoch 25. a 26. odôvodnenia uznesenia o zamietnutí neodkladného opatrenia vo vzťahu voči komu
sa domáha nároku, keď je zrejmé, že sa domáha nároku proti správcovi ako dodávateľovi služby
správy bytového domu, v ktorom vlastní a užíva byt, ako aj spoluvlastník spoločné časti, pozemok...V
návrhu nič iné netvrdila, ako mylne uvádza a interpretuje súd, že sa domáha nároku týkajúceho sa
ostatných vlastníkov, ide o scestné a bezpredmetné, ničím nepodložené a nepreukázané závery súdu

prvej inštancie. Ide zároveň o nesprávne právne posúdenie veci, vo veci voči komu sa domáha nároku
(voči komu uplatňuje hmotnoprávny nárok v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB), resp. voči komu má hmotnoprávny
nárok. Súd prvej inštancie tak má v rozhodnutí vnútornú protirečivosť zakladajúcu nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, a z dôvodu opatrnosti namieta aj nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie
ohľadom pasívne vecne legitimovaného subjektu v konaní (keď mal súd okrem iného za to, že nárok

smeruje voči ostatným spoluvlastníkom). Navyše návrh sa týka jej majetku, a to nielen výlučného
majetku ako bytu, ale aj majetku, ktorý spoluvlastní, a to spoločné časti bytového domu – balkóny a
strecha, ako aj peňažné prostriedky vo fonde sú rovnako v jej vlastníctve, ako aj vlastníctve ostatných
spoluvlastníkov(anielenostatnýchvlastníkovakosasnažímylnepredostrieťsúdprvejinštancie).Úvaha
súdu o hradení opravy z finančných prostriedkov správcu nie je ničím podložená (navyše sa nedomáha

plnenia z finančných prostriedkov správcu), zo zmluvy o výkone správy, aj zákona vyplýva, že správca
spravujemajetokamôže/jepovinnýbezsúhlasuvlastníkov(tedabezrozhodnutiavlastníkovopoužitíich
peňazí z fondu, ako aj bez rozhodnutia vlastníkov o oprave) rozhodnúť o oprave spoločných častí podľa
§ 9 ods. 4 ZoVB, resp. má povinnosť bez súhlasu vlastníkov použiť tieto financie na opravu spoločných
častí (za podmienky, že je na účte vlastníkov dostatok finančných prostriedkov). Vo fonde opráv je

dostatok finančných prostriedkov, ako preukázala listinami priloženými k návrhu, preto je zrejmé, že
požadované opravy by sa hradili práve z fondu, ktorý je zriadený práve na tieto účely. Závery súdu
v daných bodoch 25. a 26. sú zmätočné, nepreskúmateľné, arbitrárne, nemajú oporu v zákone, sú
v rozpore s § 9 ods. 4 ZoVB, ako aj so zmluvou o výkone správy. Z § 9 ods. 4 zákona, ako aj zo
zmluvy o výkone správy jednoznačne vyplýva, že nárok na opravu spoločných častí bytového domu

má vo vzťahu k správcovi, v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia, života a majetku vlastníkov
(teda aj jej ako vlastníka), ako aj tretích osôb. Sám súd v bode. 35 (naproti bodom 25. a 26. uvádza, že
žalovaný je povinný v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB odstraňovať okamžite a bez súhlasu vlastníkov havarijný
stav. Súd tak zmätočne a vnútorne protirečivo posudzuje, kto je v konaní žalovaný subjekt. Ako subjekt
žalovaného a pasívne vecne legitimovaný subjekt označila výlučne správcu. Závery súdu v bodoch 25.

a 26. (o žalovaných vlastníkoch) sú v rozpore so záverom v bode 35. odôvodnenia súdu (o povinnosti
žalovaného správcu odstraňovať okamžite a bez súhlasu vlastníkov havarijný stav) a rozhodnutie je
zaťažené vnútornou zmätočnosťou, a teda nepreskúmateľnosťou, arbitrárnosťou, ako aj nesprávnym
právnym posúdením veci ohľadom pasívnej legitimácie v konaní (ktoré je zmätočné, či ním je podľanázoru súdu správca alebo ostatní spoluvlastníci). Pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní je
jedine správca, tak ako odôvodnila v podanom návrhu, aj s poukazom na iné rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobných veciach, kde bola uložená práve a jedine povinnosť správcovi a žalovaný bol jedine

správca bytového domu. Je teda nadovšetko zrejmé, že hmotnoprávny nárok v zmysle § 9 ods. 4
ZoVB uplatňuje voči správcovi bytového domu ako subjektu, ktorému zákon stanovuje povinnosť konať,
a ktorý je pasívne vecne legitimovaný v konaní o nároku vyplývajúceho z daného ustanovenia, čo
vyplýva aj z rozhodnutí všeobecných súdov v obdobných veciach, na ktoré som v návrhu poukázala,
a s ktorými sa súd relevantným a ústavne konformným spôsobom nevysporiadal. Súd prvej inštancie

ďalej v argumentácii v bode 25. vôbec nerozlišuje medzi bežnou situáciou (kedy treba súhlas vlastníkov
vovzťahukopravámapoužitiapeňazízfondusprávcom)amedzisituáciami,kedyjesprávcaoprávnený
konať bez súhlasu vlastníkov - § 9 ods. 4 ZoVB (a bez ich súhlasu opravovať spoločné časti a použiť
prostriedky z fondu opráv za týmto účelom). Takýto všeobecný (nezohľadňujúci individuálne okolnosti
prípadu) ničím nepodložený záver súdu o žalovaných spoluvlastníkoch zastúpených správcom, je
svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný, nemá oporu v zákone, je neudržateľný a nemôže obstáť.

Navyše takýto výklad a odôvodnenie súdu zakladá aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke
pasívnej vecnej legitimácie, keď je v rozpore s § 9 ods. 4 ZoVB (ktorý súd na prejednávanú vec
aplikoval), ako aj je v rozpore s článkami zmluvy o výkone správy - článok IX bod. 7 prvá veta,
článok XIV bod 4. Tým, že súd návrh prejednal, a nezamietol návrh z nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie správcu, mal za to, že správca je správne zažalovaným subjektom v zmysle čl. 9 ods.

4 ZoVB, ktorý ďalej na vec aplikoval. V opačnom prípade by súd žalobu zamietol jedine z tohto
dôvodu a nemusel by pristúpiť k skúmaniu podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Prejednaním
návrhu akceptoval pasívnu vecnú legitimáciu správcu, navyše aj odkazom na iné rozhodnutia súdov
preukázala, že správca je v konaní pasívne vecne legitimovaný, keď súdy bežne ukladajú povinnosť
konať v prípade opráv spoločných častí domu práve a jedine správcom. Súd tu porušil aj zásadu právnej

istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď má povinnosť v obdobných prípadoch postupovať/
rozhodovať obdobne, čo nevykonal, a tento svoj odklon od štandardného rozhodovania všeobecných
súdov (na ktoré poukázala v návrhu, a v ktorých bol pasívne vecne legitimovaným subjektom správca),
neodôvodnil. Navyše súd tak nesprávne právne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie. Preto
akékoľvek úvahy a závery súdu o tom, že sa v skutočnosti domáha nároku, ktorý sa dotýka ostatných

vlastníkov a zasahuje do ich práva vlastniť majetok sústredený vo fonde prevádzky, údržby a opráv,
je svojvoľný, nemajúci oporu v zákone, ani v zmluve o výkone správy, ani nereflektuje na podaný
návrh, tvrdenia a vymedzenie a povahu ňou uplatňovaného nároku a petitu, ktorým je súd viazaný.
Navyše sa jedná aj o jej majetok - financie, ktorý je sústredený vo fonde opráv, nielen financie ostatných
vlastníkov, pričom fond opráv sa tvorí práve za účelom vykonania opráv aj spoločných častí bytového

domu.Tietoúvahyazáverysúdutaktiežnemajúžiadnurelevanciuvovzťahukprejednávanémuprípadu,
nevyplývajú z návrhu a ide o svojvoľné závery súdu, ako aj nepodložené skutkové zistenia, uplatnenie
nároku proti ostatným vlastníkom ani nevyplýva z ňou podaného návrhu, nežaluje spoluvlastníkov
spoločných častí domu, nedomáha sa uloženia povinnosti voči spoluvlastníkom, nedomáha sa od
nich povinnosti opravovať spoločné časti domu, ktorú povinnosť má práve správca, keďže spravuje

nehnuteľnosť on. V ňou podanom návrhu nie je ani zmienky o žalovaní ostatných spoluvlastníkov
zastúpených správcom. Taktiež sa v návrhu nedomáha hradenia opravy z finančných prostriedkov
správcu, ako mylne uzatvára súd prvej inštancie. Práve nárok uplatňuje jedine voči správcovi a v celom
návrhu poukazuje v súvislosti s § 9 ods. 4 ZoVB na dostatok finančných prostriedkov vo fonde opráv,
ktoré môže v zmysle zákonného zmocnenia správca použiť bez súhlasu vlastníkov na účel opravy

spoločných častí bytového domu, za splnenia podmienok v danom ustanovení. Navyše aj v zmysle
zmluvy o výkone správy môže správca opravovať tieto časti bez súhlasu vlastníkov. V zmysle článku
IX. bod 1. zmluvy opravy domu zabezpečuje správca prostriedkami z fondu prevádzky, údržby a opráv.
Závery súdu sú v rozpore s ustanoveniami ZoVB, ako aj v príkrom rozpore s ustanoveniami zmluvy
o výkone správy. Nejde o spor s ostatnými vlastníkmi, návrh podala voči subjektu správcu, voči

ktorému má na základe zmluvy o výkone správy a ZoVB nárok na plnenie jeho povinností a teda aj
povinnosti v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB, ktorý súd navyše na prejednávaný prípad aplikoval. Celý jej
uplatnený nárok vyvodzovala z daného ustanovenia, a teda jednoznačne ide o spotrebiteľský návrh,
týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy. V prípade, ak by šlo o nárok zasahujúci do majetkovej sféry iných
vlastníkov, súd by musel návrh na základe uvedeného zamietnuť, čo nevykonal. Súd ju navyše s jej

nárokom voči správcovi v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB odkázal na sporové konanie a podanie žaloby
(nevedno akej, voči komu a akým nárokom, nakoľko súd bližšie tieto závery nekonkretizuje), keď
na druhej strane v rozpore s týmto záverom súd uzatvára, že jej nesvedčí požadovaný nárok, teda
ako môže uplatniť v riadnom žalobou iniciovanou civilnom sporovom konaní nárok, ktorý súd uzavrelaj s poukazom na výklad § 9 ods. 4 ZoVB a posudzovania tam uvedených podmienok, že nemá?
Tu vidno tiež vzájomnú rozporuplnosť a zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá zakladá
nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, na jednej strane uzatvára, že jej nesvedčí nárok, na druhej strane

ju všeobecne odkazuje na civilné sporové konanie s jej nárokom (avšak nevedno aký nárok má súd
na mysli). Rozhodnutie súdu je vnútorne zmätočné a protirečivé, na jednej strane súd akceptuje, že
podala návrh voči správcovi, ktorý má povinnosť konať, prejedná jej nárok uplatnený v zmysle § 9
ods. 4 ZoVB, uvedené ustanovenie aplikuje na prejednávanú vec, nezamietne žalobu na základe
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie správcu, na druhej strane tvrdí, že správca je v prejednávanej

veci zástupcom vlastníkov, čo v žalobe netvrdila, a teda v rozpore s jej žalobou vyvodzuje záver, že
správcu zažalovala ako zástupcu vlastníkov, ide o ničím skutkovo ani právne nepodložené závery.
Navyše to, že by mal byť správca zástupcom vlastníkov v danej veci nevyplýva ani zo ZoVB, pričom
záver súdu je v priamom rozpore s daným ustanovením, preto súd zároveň dospel k arbitrárnym
záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu aj v tejto časti (čo zdôvodňuje nižšie). Navyše ide o
konflikt záujmov, nakoľko správca ju nemôže zastupovať v súdnom konaní, v ktorom ho žaluje (keďže

je tiež vlastník a na základe tejto všeobecne nepodloženej úvahy súdu by ju mal snáď správca tiež
zastupovať?), a na základe mylných záverov súdu prvej inštancie by vyplývalo, že je aj jej zástupcom,
nakoľko vo fonde opráv sú prostriedky aj v jej spoluvlastníctve, a nie iba vo vlastníctve ostatných
vlastníkov. Súd nesprávne vykladá a nesprávne aplikuje § 9 ods. 7 a ods. 8 ZoVB (ktoré aplikuje a cituje
v bode 16. odôvodnenia), pričom bližšie závery k aplikácii daných ustanovení na prejednávanú vec súd

nezdôvodňuje, nevedno ako súd aplikoval dané ustanovenia na prejednávaný prípad, preto aj z tohto
dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne. Závery súdu sú arbitrárne, nepreskúmateľné
a bližšie neodôvodnené, keď nezdôvodňuje aplikáciu týchto ustanovení ďalej v odôvodnení, ako aj
závery súdu v bodoch 25. a 26. sú v príkrom rozpore s uvedenými ustanoveniami citovanými súdom
v bode 16. jeho odôvodnenia, keď v rozpore s týmito ustanoveniami uzatvára, že žalovaný správca

je v danej veci iba zástupcom vlastníkov, čo zakladá zároveň aj nesprávne právne posúdenie veci
v rozpore s § 9 ods. 7 a ods. 8 zákona (resp. o nesprávny výklad daných ustanovení súdom.) Práve
ods. 7 uvedeného ustanovenia zrejme zastrešuje prípady, ak žaluje správca (v pozícii aktívne vecne
legitimovaného subjektu), čo nie je aplikovateľné na prejednávanú vec (správca je žalovaný), naproti
tomu ods. 8 upravuje prípade, kedy správca zastupuje vlastníkov, ktorí sú žalovaní v súdnom

spore, ide o uzavretý výpočet prípadov, pričom ani jeden v zákonom uvedený prípad zastupovania
správcom, nie je aplikovateľný na prejednávanú vec. Uvedené závery vyplývajú aj z verejne dostupného
dokumentu zverejneného Justičnou akadémiou Slovenskej republiky (ktorá práve vzdeláva sudcov
a zamestnancov súdov a za týmto účelom im poskytuje školenia aj za účelom kontinuálneho
vzdelávania), ktorého autormi je kancelária Valachovič & Partners, s názvom „VLASTNÍCTVO A

SPRÁVA BYTOV A NEBYTOVÝCH PRIESTOROV“ (dostupné online na https://ja-sr.sk/sites/default/
files/2021-04/Vlastnictvo_a_sprava_bytov_Valachovic.pdf), z ktorého citovala, rovnako citovala časť
rozhodnutia Krajského súdu V Bratislave sp. zn. 6Co 102/2017 z 26.4.2017. Prijaté závery súdu prvej
inštancie, že uplatnila nárok voči ostatným vlastníkom, ktorí sú v konaní zastúpení správcom, je tak
v rozpore s uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, keď v žalobe týchto vlastníkov ako

účastníkov neoznačila, ani v žalobe neuviedla, že správca vlastníkov v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zastupuje. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s daným
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, a neodôvodnil, prečo sa od neho odklonil. Ide o svojvoľné
ničím nepodložené závery súdu prvej inštancie, ktoré sú v rozpore s návrhom, ako aj rozhodnutiami
iných všeobecných súdov, v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov. Súd nezdôvodnil tento odklon,

navyše ide zároveň aj o nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, arbitrárne a ničím
neodôvodnené závery súdu prvej inštancie. V zmysle § 9 ods. 4 ZoVB nemôže ísť ani o žiaden spor
vlastníka s ostatnými vlastníkmi, keďže z daného ustanovenia jej žiaden nárok voči ostatným vlastníkom
nevyplýva; správca koná – má povinnosť konať aj bez ich súhlasu, a bez ich rozhodnutí (nárok voči
ostatným vlastníkom by mohol byť uplatnený len v zmysle žaloby o neplatnosť uznesenia prijatého

na schôdzi v zmysle § 14 ZoVB, o čo sa v danej veci absolútne nejedná). Navyše aj ak by spor
s ostatnými spoluvlastníkmi vyvstal a mal základ v zmluve o výkone správy a v konaní by vystupoval
správca ako dodávateľ služby týkajúci sa správy nášho domu, išlo by o spotrebiteľský spor majúci
základ v zmluve o výkone správy a ZoVB, a teda by sa za každých okolnosti aplikovali ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa a to aj príslušné ustanovenie o oslobodení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany

svojich práv od platenia súdnych poplatkov. Taktiež fond opráv sa tvorí na základe ZoVB, ako aj je
zakotvený v ustanoveniach zmluvy so správcom o výkone správy, a teda nejde o čisto vzťah medzi
vlastníkmi, keďže ho tiež spravuje správca (tak ako uviedol súd v bode 24. odôvodnenia, že správca
vedie účet týkajúci sa fondu opráv, taktiež súd v bode 16. poukázal na zákonné ustanovenie, podľaktorého správca je povinný vykonávať správu samostatne v mene a na účet vlastníkov; zmysle článku
IX. Bod 1. zmluvy o výkone správy opravy domu zabezpečuje správca prostriedkami z fondu prevádzky,
údržby a opráv), ale o vzťah založený na základe zmluvy o výkone správy a ZoVB, ktorý má vo vzťahu

k správcovi spotrebiteľský charakter, preto, ak v konaní vystupuje správca (čo vyplýva zo záhlavia súdu
prvej inštancie, ako aj z dôvodu, že nezamietol návrh z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie),
jenamiestezáverotom,žeideospotrebiteľskúvecažalovanéhosubjektusprávcu.Taktiežodôvodnenie
súdu je v rozpore so záhlavím, z ktorého vyplýva súdom ustálený okruh účastníkov konania, v záhlaví
nie sú ako účastníci označení ostatní spoluvlastníci v zastúpení správcom, táto skutočnosť nevyplýva

ani z návrhu, ani z iných bodov odôvodnenia, a teda odôvodnenie súdu je v rozpore so záhlavím
a ustáleným okruhom účastníkov z neho vyplývajúcim, s tým, že súd návrh prejednal ako so žalovaným
subjektom správcom, keď nikde inde v odôvodnení súdu sa nemožno dočítať, že by návrh smeroval voči
ostatným spoluvlastníkom, ale smeruje iba voči správcovi (napr. body 1. až 3. odôvodnenia), navyše súd
v ostatných ustanoveniach odkazuje na povinnosť správcu, ktorú aj prejednáva (bod 29. odôvodnenia
kde cituje § 9 ods. 4 ZoVB a povinnosť správcu konať bez súhlasu vlastníkov, bod. 35. odôvodnenia,

kde súd uvádza, že žalovaný je povinný odstraňovať stav okamžite a bez súhlasu vlastníkov bytov). Súd
musí mať vždy ustálený okruh účastníkov konania a musí mu byť zrejmé s kým koná, čo však bohužiaľ
z odôvodnenia súdu a jeho záhlavia nemožno s určitou presnosťou zistiť, keď konal so správcom,
na druhej strane odôvodňoval povinnosť správcu odstraňovať bez súhlasu vlastníkov havarijný stav,
a v rozpore s tým uzavrel, že žalovanými sú vlastníci bytového domu zastúpení správcom. Preto

rozhodnutie súdu je zmätočné a vnútorne nekonzistentné, raz súd hovorí o jej nároku voči vlastníkom,
inde prejednáva zákonnú a zmluvnú povinnosť správcu a hovorí o povinnostiach správcu a nie ostatných
vlastníkov. Raz uzavrie, že ide nárok voči vlastníkom, inde cituje ustanovenia týkajúce sa výlučne
povinnosti správcu a v záhlaví označí ako žalovaného výlučne subjekt správcu. Taktiež rozhodnutie
súdu je v rozpore so zmluvou o výkone správy, podľa ktorej článku IX. Bod 1. zmluvy opravy domu

zabezpečuje správca prostriedkami z fondu prevádzky, údržby a opráv. Súd na vec zároveň aplikoval
§ 10 ods. 3 ZoVB (bod 17. odôvodnenia), z ktorého vyplýva, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa
financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, výdavky
na obnovu , modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj
opravy balkónov, lodžií a tých terás, ktoré sú spoločnými časťami domu. Zároveň súd v bode 11. cituje

ustanovenia ZoVB, podľa ktorých správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte
domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa. Závery súdu v bodoch 24. a 25.
odôvodnenia sú v príkrom rozpore aj s danými ustanoveniami (ktoré súd aplikoval na prejednávaný
prípad), a súd vec nesprávne právne posúdil, svoje závery nedostatočne zdôvodnil, zo záverov vyčnieva
svojvôľa a arbitrárnosť rozhodnutia. Súd sa nevysporiadal v tejto časti ani s jej podstatnými tvrdeniami

vo vzťahu k povahe veci ako spotrebiteľskej, ani sa nevysporiadal s rozhodnutiami najvyššieho súdu, na
ktoré som v návrhu poukazovala, a nezdôvodnil ani odklon od týchto rozhodnutí, ktoré sú považované
za ustálenú rozhodovaciu prax (navyše som uviedla aj rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu, ktoré je publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky). Súd takto tiež vec nesprávne právne posúdil, ako vec, ktorá nie je

spotrebiteľskou vecou. Závery ústavného súdu v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 546/2020 z 25. mája 2021 v prípade výkladu pojmu spotrebiteľa sú aplikovateľné aj na
prejednávaný prípad, zo zmluvy o výkone správy vyplýva povinnosť správcovi opravovať spoločné
časti bytového domu, zo ZoVB vyplýva povinnosť správcovi opravovať spoločné časti bytového domu,
na druhej strane žalobkyňa ako vlastník má právo, aby správca riadne dodával služby, riadne si plnil

zákonné aj zmluvné povinnosti. Správca je dodávateľ služby, ja som v pozícii spotrebiteľa. Uvedené je
potrebné vykladať aj v kontexte zmyslu a účelu zmluvy o výkone správy, keď práve zmluva je uzavretá
za účelom správy domu správcom. V danom prípade sa pojem spotrebiteľ vykladá extenzívne, navyše
je už ustálené najvyšším súdom judikované, že zmluva o výkone správy má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Bez tejto zmluvy by správca ani nebol povinný konať v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB. Úvahy

a závery súdu uvedené v bodoch 25. a 26. jeho odôvodnenia nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu
k veci, ňou uplatnenému návrhu, tvrdeniam v návrhu, a dôkazom predloženými súdu, nevyplývajú
zo žiadnych skutočností uvedených v návrhu, zo žiadnych dôkazov, ako ani zo žiadnych právnych
predpisov, zo žiadnych iných rozhodnutí všeobecných súdov, nie sú ničím podložené, sú v rozpore s §
9 ods. 4 ZoVB a príslušnými ustanoveniami zmluvy o výkone správy, ktorú súdu predložila (a nevedno,

či jej súd venoval pozornosť). Ide o nesprávne a svojvoľné ničím nepodložené závery súdu, ktoré
sú navyše v priamom rozpore so zákonom a uzavretou zmluvou o výkone správy. Taktiež je možné
badať vnútornú rozporuplnosť, zmätočnosť a nekonzistentnosť (a nesústredenú rozhodovaciu činnosť)
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď na jednej strane súd uzatvára, že nejde o spotrebiteľskú vec,na strane druhej v bode 41. odôvodnenia jej tvrdenia v návrhu o absolútnej neplatnosti ustanovení
o výkone správy (ktoré sú v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď ich
obchádza) súd sám od seba hodnotí ako námietky neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré podľa

jeho názoru nekonkretizuje. Ide o nesústredené vnútorne zmätočné a vnútorne protirečivé rozhodnutie
súdu, pretože, ak by sa nejednalo o spotrebiteľský spor, ani by sa nezaoberal a neposudzoval tvrdenia
ako námietky o neprijateľných zmluvných podmienkach (navyše nič nenamietala, ale uplatňovala nárok
na posúdenie absolútnej neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy). V návrhu ani netvrdila, že zmluva
ustanovuje neprijateľné zmluvné podmienky, poukazovala na absolútne neplatné ustanovenia zmluvy

o výkone správy obchádzajúce a priečiace sa zákonu o výkone správy, ktoré môžu byť neplatné
aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov (a nielen neprijateľných
zmluvných podmienok). Naviac súd je povinný, ako v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
tak aj v prípade neprijateľnosti zmluvných podmienok, posudzovať neplatnosť ex offo, a teda ich žalobca
ani nemusí namietať a vymedzovať. Súd má poskytnúť ex offo ochranu v prípade absolútnej neplatnosti
ustanovení zmluvy o výkone správy podľa ustanovení o neplatnosti právnych úkonov, prípadne aj podľa

ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Súd jej
tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy nevedno na základe akého dôvodu vyhodnotil
ako námietky týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, hoci predtým vyhodnotil, že vo veci
nejdeospotrebiteľskýspor.Ideovnútornezmätočnérozhodnutie.Súdzmätočneavnútornerozporuplne
hodnotí, že nejde o spotrebiteľský spor, naproti tomu jej tvrdenia o absolútnej neplatnosti ustanovení

zmluvy (obchádzajúcich a priečiacich sa ZoVB) vyhodnocuje samotný súd ako námietky o neprijateľných
zmluvných podmienkach (hoci ich takto v návrhu výslovne neformulovala a nevymedzila). Navyše jej
tvrdenia o absolútnej neplatnosti riadne zdôvodnila, keď namietala absolútnu neplatnosť ustanovení
zmluvy tým, že obchádzajú a priečia sa ZoVB, ako aj uviedla relevantné články a rozhodnutia, z ktorých
tento záver vyplýva. Preto závery súdu, že jej tvrdenia sú nekonkrétne, sú nesprávne závery, nemajú

oporu v návrhu a sú v jeho príkrom rozpore, ako aj sú v rozpore s princípmi a zákonom. Súd sa
s jej tvrdeniami relevantne nezaoberal, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné aj v tejto časti (nedal
presvedčivú odpoveď na jej tvrdenia podstatné pre vec). Navyše absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu sa má súd zaoberať ex offo, preto záver o potrebe zdôvodnenia jej tvrdení je v rozpore s týmto
princípom. Pôsobenie ex offo (teda z úradnej moci pre súd znamená, že musí posúdiť absolútnu

neplatnosť aj vtedy, ak ho o to nikto nepožiada. Závery súdu sú svojvoľné a arbitrárne aj v tejto
časti. Z návrhu nevyplýva, že tvrdenia o absolútnej neplatnosti bližšie neodôvodnila. Pre presnosť
citovala aj z odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obdo 35/2023, publikovaného v Zbierke pod
označením R 51/2024. Súd sa odklonil od tohto rozhodnutia najvyššej súdnej inštancie, pričom svoj
odklon vôbec nezdôvodnil, zaťažil rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, a zároveň porušil zároveň aj

princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd bol povinný v zmysle uvedeného
judikátu prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (ustanovenia zmluvy) ex offo bez potreby
bližšieho zdôvodnenia žalobkyňou, nakoľko ide o očividný postup zodpovedajúci obchádzaniu ZoVB,
ktorá je zjavná prima facie. Súd taktiež vec nesprávne právne posúdil, postupoval arbitrárne, keď
neaplikoval ex offo ustanovenia o absolútnej neplatnosti zmlúv na predmetnú zmluvu o výkone správy

obchádzajúcu a priečiacu sa ZoVB. Aj z ustanovenia § 290 CSP platí, že spotrebiteľský spor je
spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Preto závery súdu sú zároveň v rozpore s § 290 CSP, keď môže ísť nielen
o spor vyplývajúci, ale aj súvisiaci zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o výkone správy), čo je naplnené
v prejednávanej veci. Je nanajvýš zrejmé, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú vec, keď má

postavenie spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojich práv, taktiež v danej veci je pasívne vecne
legitimovaným subjektom jedine správcovská spoločnosť.
Súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia na vec aplikuje § 8a ods. 5 ZoVB. Nie je zrejmé, akú
má podľa súdu relevanciu aplikovať ust. § 8a ods. 5 ZoVB (na ktoré v odôvodnení súd poukazuje)
na prejednávanú vec, ktoré sa týka kompetencie zástupcu vlastníkov, keď v odôvodnení rozhodnutia

ďalej súd neposkytuje žiadne úvahy, prečo aplikoval na vec dané ustanovenie, a ani ako ho aplikoval.
Uvedené ustanovenie je vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 9
ods. 4 ZoVB irelevantné a sú na vec aplikoval neprávne ustanovenia zákona. Rozhodnutie súdu
je nepreskúmateľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k aplikácii tohto ustanovenia
súdom. Súd aplikuje nesprávny predpis, ktorý sa nedotýka ňou vymedzeného nároku, a preto aj

neprávne právne posudzuje vec v tejto časti, pričom z odôvodnenia nie je zrejmé, ako uvedené
ustanovenie aplikoval na prejednávaný prípad, resp. akú má vo vzťahu k veci relevanciu. V bodoch 20.
a 21. a 22. odôvodnenia súd uvádza predpoklady a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia,
avšak v ďalších bodoch odôvodnenia rozhoduje v rozpore s týmito závermi. Je kuriózne, že súd prvejinštancie odkazuje predovšetkým na závery všeobecných súdov vo vzťahu k neodkladným opatreniam,
pričom závery (rozhodnutia, právne vety) najvyšších súdnych autorít, a to najvyššieho súdu a ústavného
súdu v prejednávanej veci súd prvej inštancie vôbec neaplikuje, resp. nerozhoduje v ich súlade,

naviac sa od nich odkláňa a rozhoduje v rozpore s nimi. Súd v odôvodnení rozhodnutia v bode 40.
uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami všeobecných súdov. Ide o neuveriteľný záver súdu prvej
inštancie, ktorý v celom odôvodnení práve odkazuje na závery všeobecných súdov (predovšetkým
Krajských súdov bez zohľadnenia individuálnych okolností prejednávanej veci), ako na podporu svojich
argumentov vo veci, na druhej strane uzatvára, že nie je rozhodnutiami všeobecných súdov viazaný.

Najmä tými, ktoré súdu predostrela. Ide o formalistický postup súdu s cieľom nevenovať sa posúdeniu
prejednávanej veci a ňou nastolenými rozhodnutiami všeobecných súdoch v obdobných prípadoch.
Uvedený záver, je vo vzťahu k postupu súdu, aplikujúceho závery všeobecných súdov (a to aj
v netotožných konaniach o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení) na prejednávaný prípad,
zmätočný a zarážajúci, porušujúci princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd
opomína princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď v obdobných veciach má

súd rozhodovať obdobne (a teda je kvázi viazaný rozhodnutiami aj všeobecných súdov v obdobných
veciach). V návrhu práve poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov o neodkladných opatreniach
v obdobných veciach (skutkovo a právne), keď navrhovateľom bol vlastník, boli poškodené spoločné
časti bytového domu, resp. poškodzoval sa majetok vlastníka, návrh smeroval vo vzťahu k správcovi, bol
aplikovaný § 9 ods. 4 ZoVB a súd uložil správcovi povinnosť konať – vykonať opravu, odstrániť závadný

stav, atď. Súd neposkytol riadne a presvedčivé odôvodnenie, prečo nerozhodol v súlade s týmito
rozhodnutí všeobecných súdov (v obdobných skutkových a právnych veciach), ktorými je z hľadiska
princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí viazaný. Vágne, formalistické, nepriliehavé
odôvodnenie súdu nemožno považovať za odôvodnenie vykonané ústavne konformným spôsobom.
Záverysúduvbode40.jehoodôvodneniasúvpríkromrozporesprincípomprávnejistotyakoajzásadou

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorý súd pri rozhodovaní vo veci porušil. Princíp právnej istoty je
jeden z princípov právneho štátu. Súd prvej inštancie bol povinný dať na určitú právnu otázku rovnakú
odpoveď, čo porušil, pričom ňou predostretými rozhodnutiami sa ani relevantným spôsobom nezaoberal,
neposudzoval ich vo vzťahu k prejednávanej veci (skutková či právna obdobnosť), iba všeobecne
uzavrel, že nimi nie je viazaný, čo je nesprávny postup aj záver súdu. Navyše vo vzťahu k rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 14 Co/723/2015) a rozsudku Krajského súdu v Bratislave
(sp. zn. 6Co/97/2015) ide z povahy veci (uplatneného nároku skutkového a právneho posúdenia
veci rovnaké prípady, ako v ňou uplatnenom nároku), pričom sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktoré by nahradilo vec samú, a teda by bolo súladné s danými rozsudkami. Nariadením
neodkladného opatrenia nahrádzajúceho vec samú by sa dosiahla účinnejšia, rýchlejšia a efektívnejšia

ochrana mojich práv, s tým, že je nanajvýš osvedčené a preukázané, že súdy v civilnom sporovom
konaní vo veci samej takto rozhodujú a neodkladné opatrenie práve môže skonzumovať vec samú.
Teda z tohto hľadiska je možné nariadiť ňou navrhované neodkladné opatrenie. Súd je viazaný
obdobnosťou skutkovo a právne obdobných prípadov (a teda hmotnoprávneho nároku) rozhodnutí
všeobecných súdov, a nie formou rozhodnutia, či uplatneným inštitútom procesného práva vo veci,

resp. spôsobom domáhajúcim sa ochrany svojich práv, pričom súd musí zdôvodniť svoj prípadný odklon
od rozhodnutí v skutkovo a právne obdobných prípadoch, čo súd prvej inštancie nevykonal a zaťažil
konanie vadou nepreskúmateľnosti. Súd tiež v rozpore s rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS
275/2018, svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformným spôsobom nezdôvodnil (čl. 2 ods. 3
CSP). Predošlé rozhodnutia všeobecných súdov (Krajských súdov, na ktoré poukázala) ostali súdom

ignorované a súd sa s nimi po obsahovej stráne argumentačne nevysporiadal. Iba irelevantne uzavrel,
že boli vydané po riadne vykonanom dokazovaní a nie v prípade neodkladného opatrenia vydaného bez
možnosti súdu reagovať. Navyše v návrhu poukázala na množstvo neodkladných opatrení vydaných
všeobecnými súdmi v prípade nárokov uplatnených voči správcovi v zmysle zmluvy o výkone správy
a ZoVB (§ 9 ods. 4 ZoVB), a teda je zrejmé, že v takýchto prípadoch je možné nariadiť aj neodkladné

opatrenie, a to aj s trvalou úpravou pomerov. Taktiež rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu
rozhodnutia vo veci samej, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samú (rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/83/2017), preto nie je potrebné viesť samostatné konanie vo veci samej,
nakoľko neodkladné opatrenie ju skonzumuje. Preto závery súdu o potrebe podať žalobu a domáhať
sa nároku iba prostredníctvom civilného sporového konania sú scestné nesprávne svojvoľné arbitrárne

odporujúce účelu takéhoto neodkladného opatrenia, pričom súd vôbec relevantným spôsobom tieto
svoje závery nezdôvodnil, čím zaťažil rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, ale aj nesprávnym právnym
posúdením veci. Závery súdu sú arbitrárne, v rozpore s nižšie uvedenými rozhodnutiami ústavného
súdu, porušujú princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd de facto čistoformalisticky odbil jej návrh, bez zaoberania sa vecou a rozhodnutiami súdov, na ktoré poukazovala.
Súd musí dať za podmienky existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu na určitú
právnu otázku rovnakú odpoveď. Pričom súd nezdôvodnil v odôvodnení (skutkovú/právnu) podobnosť či

rozdielnosť prejednávaného prípadu s ostatnými prípadmi, na ktoré poukazovala. Ako ani nezdôvodnil
individuálne okolnosti prejednávaného prípadu, ktoré by boli natoľko odlišné, že by vylučovali viazanosť
súdu z hľadiska princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, s mnou uvádzanými
rozhodnutiami. Pričom z rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že sa môže jednať aj iba o analogický
stav a nie úplne totožný stav. Zároveň súd porušil zásadu legitímneho očakávania, keď mohla legitímne

očakávať, že rozhodne ako v obdobných veciach, na ktoré poukázala, tak, že nariadi neodkladné
opatrenie s trvalou úpravou pomerov (nakoľko je možná ako preukázala rozsudkami všeobecných
súdov). Súd ignoroval predošlé rozhodnutia všeobecných súdov a argumentačne ústavne konformným
spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na uznesenie Ústavného súdu
SR z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018, IV. ÚS 49/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019, publikovanom v Zbierke pod č. 12/2019, z ktorých

citovala. Súd prvej inštancie zároveň zrejme neporozumel jej odkazu na rozhodnutie ÚS SR III. ÚS
601/2024, keď išlo o podstatu problematiky vydávania neodkladných opatrení ako takých a všeobecný
záver aplikovateľný na všetky neodkladné opatrenia, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu na
nariadení neodkladného opatrenia, a nielen tie riešiace prekážku rozsúdenej veci, ako mylne uzatvoril
súd. V návrhu uviedla, že „je tiež preukázaný naliehavý právny záujem na neodkladnom opatrení, keďže

jej, aj tretím osobám bezprostredne hrozí ujma na živote, zdraví a majetku pri užívaní obydlia (bytu
do ktorého zateká zo strechy) a prináležiacich balkónov (porov. Uznesenie ÚS SR III. ÚS 601/2024 zo
7.11.2024).“ Argumenty súdu v bode 40. jeho odôvodnenia nie sú priliehavými a riadnymi argumentami,
súd neposkytol relevantnú odpoveď na jej tvrdenia v návrhu (aj vo vzťahu k aplikácii rozhodnutí
všeobecnýchsúdovvobdobnejveci-skutkovoaprávnej),pretojerozhodnutiesúdunepreskúmateľné.V

prípade nepriliehavej (nenáležitej) odpovedi súdu možno uzavrieť, že súd neposkytol žiadnu odpoveď.
Súd prvej inštancie svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne neodôvodnil. Z odôvodnenia
súdu v bode 40. tiež nie je zrejmé (ani z celého rozhodnutia súdu), ako posúdil individuálne okolnosti
prípadu, a ako ich porovnal s inými prípadmi a rozhodnutiami, na ktoré som poukazovala. Aj v tejto
časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Súd nezohľadnil a neuviedol žiadne individuálne okolnosti

prípadu, ktoré by boli odlišné od iných prípadov, či im podobné. Uvedený všeobecný poukaz súdu na
individuálne okolnosti prípadu, je čisto vágny, súd ich nekonkretizuje a neporovnáva s inými prípadmi,
pričom môže ísť aj o analogické prípady (a nie rovnaké). Súd vôbec neposudzoval skutkovú a právnu
obdobnosť/analogickosť rozhodnutí všeobecných súdov (na ktoré som poukazovala) s prejednávanou
vecou. Súd prvej inštancie svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne neodôvodnil. Taktiež

závery súdu v bode 40. a v bode 27. jeho odôvodnenia o potrebe vykonania dokazovania a nemožnosti
vydať neodkladné opatrenie z dôvodu nemožnosti dokazovať a nemožnosti protistrany vyjadriť sa
v konaní o neodkladnom opatrení, sú v príkrom rozpore so zákonným znením CSP, ako aj s rozhodnutím
ústavného súdu č. k. I. ÚS 358/2021 zo 6.9.2021, zverejneným v Zbierke pod č. 95/2021. Súd prvej
inštancie osvedčenie neskúmal, keďže prijal závery, že je v danej veci potrebné vykonať dokazovanie,

čo v prípade neodkladných opatrení nie je možné. Týmto súd porušil účel a zmysle neodkladného
opatrenia ako procesného inštitútu v civilnom sporovom procese. Ide o nesprávny výklad a aplikáciu
ustanovení o neodkladnom opatrení zo strany súdu (nesprávne právne posúdenie veci), ako aj svojvoľné
a arbitrárne závery o nemožnosti vykonať dokazovanie (potrebe vykonať dokazovanie) a nemožnosti
nariadiť neodkladné opatrenie. Súd mal skúmať, či jej tvrdenia v návrhu boli hodnoverne osvedčené,

čo nevykonal, iba ju formálne odbil na potrebu vykonať dokazovanie (avšak nevedno aké, nakoľko
túto úvahu súd bližšie nerozviedol). Naviac, súd prvej inštancie aj v prípade rozhodovania o nariadení
neodkladného opatrenia môže nariadiť pojednávanie a môže umožniť protistrane vyjadriť sa (§ 329 ods.
1 CSP). Teda závery súdu o nemožnosti nariadiť pojednávanie a nemožnosti protistrany vyjadriť sa a jej
nemožnosti reagovať v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, sú závermi scestnými,

a v príkrom rozpore s § 329 ods. 1 CSP, ide o svojvoľné a arbitrárne závery súdu prvej inštancie. Ak
mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné, aby sa protistrana vyjadrila, mal jej to umožniť a mohol
nariadiť aj pojednávanie vo veci, a nie z tohto dôvodu zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Závery súdu sú svojvoľné, arbitrárne, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci,
sú v zjavnom rozpore s ustanovením § 329 ods. 1 CSP, porušujú moje právo na súdnu ochranu

a prístup k súdu. Navyše súd tieto závery vyslovil aj v rozpore s rozhodnutím ÚŚ SR, ktorý v náleze
sp. zn. III. ÚS 406/2023 (ktorý sa práve posudzovaním návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia
zaoberal), uviedol, že: „Procesná úprava postupu súdov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia dáva súdom pomerne veľkú voľnosť v tom, ako zabezpečia účinnú predbežnú ochranustrán sporu. Hoci úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku preferuje písomnú komunikáciu
strán a súdu, nevylučuje ani ich bezprostrednú komunikáciu na pojednávaní. Aplikácia procesného
predpisu, ktorý všeobecným súdom či už prvej alebo odvolacej inštancie dáva možnosť rozhodnúť bez

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, preto bez ďalšieho neznamená, že v takomto procese
boli dodržané aj ústavné požiadavky na rozhodnutie o neodkladnom opatrení.“ Nie sú akýmkoľvek
relevantným ústavne konformným spôsobom odôvodnené závery súdu v bode 27. odôvodnenia, aby
bez možnosti protistrany vyjadriť sa zasiahol do ústavného práva vlastníkov bytov vlastniť majetok, čo
ako už poukázala vyššie, je v rozpore s rozhodnutiami ústavného súdu, ako aj § 329 ods. 1 CSP, preto

súd mohol nariadiť pojednávanie a strany vypočuť, teda mohol dať protistrane možnosť vyjadriť sa,
ak to považoval za potrebné, taktiež v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa iba osvedčuje
dôvodnosť chráneného nároku, ako súd uvádza ďalej v bode 28. odôvodnenia. Zamietnutím návrhu
z uvedeného dôvodu porušil moje právo na prístup k súdu a právo na súdnu ochranu, postupoval
v rozpore so zákonom CSP, pričom mal nariadiť pojednávanie a vypočuť protistranu, ak to považoval za
potrebné (čo vyplýva z odôvodnenia, že to považoval za potrebné), čo nevykonal, čím zaťažil konanie

vadou a nesprávne procesne postupoval. Závery súdu prijaté v bode 27. odôvodnenia sú zároveň aj
v príkrom rozpore so závermi, na ktoré súd poukazuje v bode 28. odôvodnenia, preto je rozhodnutie
vnútorne zmätočné a nepreskúmateľné. Je zrejmé, že súdy bežne zasahujú do práva vlastníkov vlastniť
majetok vo fonde opráv tým, že nariaďujú neodkladné opatrenia, ako aj vydávajú rozsudky, v ktorých
ukladajú správcovi opravovať spoločné časti bytového domu aktívnym konaním. A teda argument súdu

o neproporčnom zásahu do práva vlastníkov vlastniť majetok (v bode 44.) je neopodstatnený, arbitrárny.
Ide o svojvoľné neodôvodnené a nepodložené závery súdu prvej inštancie, bez akejkoľvek relevancie,
keď súd mohol nariadiť pojednávanie a vypočuť strany, ak mal za to, že to odôvodňuje práve prípadný
zásahdoprávavlastniťmajetok.Posudzovaniedanéhoprávavšakvtomtobodenemážiadnurelevanciu
a teda súd opäť nedostatočne odôvodnil tieto závery. Ako aj nesprávne procesne postupoval, keď

pojednávanie nenariadil a protistranu nevypočul v zmysle § 329 ods. 1 CSP, hoci to považoval za
potrebné strany vypočuť. Je tiež zarážajúce, že súd považoval za potrebné vypočuť iba protistranu,
avšak o potrebe vypočuť aj žalobkyňu nie je v rozhodnutí súdu ani zmienky, rozhodnutie súdu je
jednostranne založené a odôvodňované výlučne v jej neprospech, bez akejkoľvek dôvodnosti a vyznieva
(posudzujúc celý kontext rozhodnutia súdu, ako aj jednotlivé body jeho odôvodnenia) výlučne ako

procesná obrana protistrany. V tejto súvislosti na preukázanie toho, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je arbitrárnym excesom a porušením jej práva na súdnu ochranu, poukázala aj na nález ÚS SR sp. zn. III.
ÚS 458/2022, zverejnený v zbierke pod č. 49/2022, z ktorého citovala. Vágny odkaz súdu prvej inštancie
na budúce riešenie otázky ochrany jej nároku vo veci samej podaním v civilnom sporovom konaní
(nevedno voči komu, aký nárok mal súd na mysli, keďže neposkytol bližšie zdôvodnenie), a to v bodoch

27., 30., 40., 43. odôvodnenia, bez akejkoľvek ďalšej argumentácie. Zo strany súdu ide o rezignáciu na
prieskum zákonom danej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spočíva teda, nielen
na skutkovom, ale aj právnom posúdení práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana, a ktoré
môže nahradiť vec samú, bez potreby podávania žaloby a následného dlhotrvajúceho súdneho konania.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo žalobkyne je

dané. Zároveň je rozhodnutie vnútorne protirečivé, zmätočné, keď súd ju odkazuje na uplatnenie práva
v riadnom civilnom konaní (bod 43.), na druhej strane z tohto dôvodu uzatvára, že nebola osvedčená
danosť hmotnoprávneho nároku medzi stranami sporu (bod. 44.). A teda nevie, akého nároku sa má
podľa súdu a voči komu domáhať v civilnom sporovom konaní, keď súd bez náležitého dokazovania
uzavrel, že jej nesvedčí hmotnoprávny nárok, ako aj, že nie je bezprostredne ohrozený jej život, zdravie

a majetok. Naviac súd vôbec nevenoval pozornosť skutočnosti, že sa domáhala práve nariadenia
neodkladného opatrenia s trvalou úpravou pomerov bez potreby podávania žaloby vo veci samej,
nakoľkojepotrebnébezodkladneupraviťpomerymedzistranami.Pretosúdporušilmojeprávonasúdnu
ochranu, ale aj právo na prístup k súdu, ako aj závery súdu sú arbitrárnym excesom, pričom rozhodnutie
je nepreskúmateľné z dôvodu jeho vnútornej protirečivosti a nedostatočného odôvodnenia súdu. Taktiež

súd nezdôvodnil riadne a ústavne konformne závery v bode 27. odôvodnenia, že je vylúčené, aby
zasiahol iba na základe priložených dôkazov do ústavného práva vlastníkov vlastniť majetok. Súd
opomína skutočnosť, že majetok vo fonde opráv je aj v jej vlastníctve (a teda sa nedomáha nároku od
tretích osôb), ale ochrany ako výlučného majetku - bytu, tak aj spoločného majetku - balkónov a strechy,
hradenej zo spoločných prostriedkov. Tiež sa súd nevysporiadal v tejto časti s ostatnými rozhodnutiami

všeobecných súdov, na ktoré poukázala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď je zrejmé,
že aj v týchto konaniach sa ukladala povinnosť opraviť strechu (odstrániť zatekanie a plesne), a teda aj
v týchto prostriedkoch bol povinným subjektom správca, ktorý zrejme opravy hradil z fondu prevádzky,
údržby a opráv a nie zo svojich vlastných prostriedkov. V prípade, ak súd mienil v tejto časti zdôvodňovaťprimeranosť/proporčnosť zásahu, odôvodnenie je scestné, nakoľko nepomeroval právo na ochranu
života, zdravia a majetku a neprimeranosťou zásahu do práv žalovaného - správcu, ktorému nebude
žiadnym spôsobom neprimerane zasiahnuté do jeho práv. Taktiež právo na ochranu jej zdravia, života

a majetku prevažuje právo ostatných spoluvlastníkov vlastniť majetok vo fonde opráv, navyše vo fonde
je aj jej majetok - financie. Práve fond opráv slúži na opravu spoločných častí bytového domu, pričom
dôjde k oprave majetku v spoluvlastníctve ostatných vlastníkov. Nariadené neodkladné opatrenie preto
bude aj v ich prospech, preto nemôže neprimerane zasiahnuť do ich spoluvlastníckeho práva vlastniť
majetok, ich majetok sa opraví a zamedzí sa vzniku väčších škôd na majetku spoluvlastníkov, ako aj na

jej výlučnom majetku, na jej živote a zdraví, ako aj živote a zdraví tretích osôb, či spoluvlastníkov! Závery
súdu sú scestné a bezpredmetné, svojvoľné, nepriliehajúce na prejednávaný prípad. Tieto závery súdu
postrádajú logiku, pričom súd sa v jeho odôvodnení vôbec nevysporiadava s tým, ako práve neodkladné
opatrenie poskytne ochranu jej majetku (vo výlučnom vlastníctve, ako aj majetku v spoluvlastníctve), jej
zdravia a života, ako aj zdravia a života ostatných vlastníkov a tretích osôb, ktoré hodnoty a ich ochrana
prevažujú nad právom spoluvlastníkov vlastniť majetok - financie v ich spoluvlastníctve vo fonde opráv,

ktorý je však práve určený na opravu spoločných častí. V návrhu práve tvrdila, že ide o bezprostredné
ohrozenie jej práv života, zdravia a majetku, ako aj týchto práv tretích osôb, s čím sa súd v jeho
odôvodnení vôbec nezaoberal a teda sa nezaoberal podstatnými tvrdeniami v návrhu a osvedčením
týchto tvrdení (ktoré aj náležite osvedčila). Súd zároveň v bode 44. uzavrel, že nebolo preukázané, že by
vzhľadom na rozsah predpokladaných práv išlo o proporcionálny prostriedok ochrany práv žalobkyne vo

vzťahu k právam ostatných vlastníkov bytov (princíp proporcionality). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
sa však zdôvodnenie tohto záveru nedozvedáme. Záver je svojvoľný, arbitrárny a nereskúmateľný, bez
riadneho a presvedčivého zdôvodnenia súdu. Navyše v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
sa nedokazuje, preto formulácia súdu o preukazovaní zachovania princípu proporcionality je scestný.
Navyše súd vôbec nezohľadnil jej práva na ochranu jej majetku (vo výlučnom vlastníctve, ako aj majetku

vspoluvlastníctve,jejzdraviaaživota,akoajživotaazdraviatretíchosôb(naktorévnávrhupoukazovala
a riadne ich zdôvodnila), ktoré hodnoty a ich ochrana prevažujú na právom spoluvlastníkov vlastniť
majetok v ich spoluvlastníctve vo fonde opráv. Súd sa tiež v bode 27. zaoberal právom vlastniť majetok,
ktoré nepomeroval s ostatnými právami (život, zdravie, majetok jej osoby, spoluvlastníkov aj tretích
osôb), a ide tiež o vágne a nepreskúmateľné a arbitrárne závery súdu aj z tohto pohľadu, keď vec aj

nesprávne právne posúdil. Súd sa v celom odôvodnení zaoberal pre vec nepodstatnými skutočnosťami
a práve opomenul tie, ktoré sú pre vec významné. V tejto súvislosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn.
I. ÚS 206/2018, zverejnený v zbierke pod č. 43/2021. Je tak zrejmé, že ústavné kategórie ochrany
života a zdravia majú pred ochranou vlastníckeho práva prednosť. Vlastník tiež má povinnosť nadmerne
neohrozovať alebo nepoškodzovať práva tretích osôb (tu jej život, zdravie, majetok vo výlučnom

vlastníctve a spoluvlastníctve, ako aj život, zdravie a majetok tretích osôb). Výkon vlastníckeho práva
nesmie nad ustanovenú mieru poškodzovať okrem iného ani ľudské zdravie. Využívanie vlastníckeho
práva nesmie viesť k neprimeraným rizikám voči zdraviu ostatných osôb, v jej prípade zatekanie
do bytu, vlhkosť viditeľná na strope a náhle zhoršenie jej zdravotného stavu astmatika s častými
zápalmi dýchacích ciest, vlhkosť a plesne v byte majúca priamy vplyv na zhoršenie zdravotného stavu,

bezprostredná hrozba pádu muriva z plafónu, ktorý už z dôvodu zatekania spadol (ktoré ohrozuje nielen
zdravie, ale aj život), ohrozenie popraskaným starým sklom z neutmelených výplní balkónov, ako oj
ohrozenie osôb chodiacich/zdržiavajúcich sa pod balkónmi prináležiacimi k jej bytu. Súd prvej inštancie
uvedené tvrdenia uvádzané v návrhu nezohľadnil, vôbec sa nimi nezaoberal v rámci hodnotenia princípu
proporcionality zásahu, ako ani nevykonal test proporcionality (v rámci posudzovania proporcionality

zásahu) medzi ochranou života, zdravia a majetku jej osoby, vlastníkov a tretích osôb vo vzťahu
k právu spoluvlastníkov vlastniť majetok - financie vo fonde opráv. Súd taktiež opomenul, že tieto
spoločné financie sú určené práve na opravy spoločného majetku, ako vyplýva zo ZoVB, preto nemôže
ísť o neproporčnosť, ani o zásah do práva vlastniť majetok ostatných spoluvlastníkov vo fonde, keď
budú použité práve na zákonom stanovený účel opráv spoločných častí. Navyše sa zamedzí vzniku

väčších škôd na spoločnom majetku, ako aj na majetku vo výlučnom vlastníctve, a škodám na zdraví
a životoch. Nie je tiež zrejmé, ako by prípadná ujma povinného (tu súdom tvrdený zásah do práva
spoluvlastníkov vlastniť majetok vo fonde opráv) bola neprimeraná výhode, ktorú spoluvlastníci získajú -
a to oprava ich spoločných častí bytového domu, čomu sa predíde väčším škodám na ich majetku,
navyše fond opráv sa práve generuje za týmto účelom vykonávania opráv spoločného majetku. Tiež

zásah do fondu opráv nie je neprimeraný vo vzťahu k záujmu ochrany života zdravia a majetku mojej
osoby (vo výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve), spoluvlastníkov (spoločných častí bytového domu
strechy a balkónov), ako aj tretích osôb - ich život a zdravie ohrozované popraskaným sklom, ktoré
na nich môže padnúť. Záujem na ochrane života a zdravia jej aj tretích osôb, ako aj majetku jejbytu a spoločných častí domu, je v danom prípade naliehavejší ako právo vlastniť majetok vo fonde
opráv. Navyše tento slúži práve za účelom opravy spoločných častí, ktoré sa sfunkčnia a nebudú
spôsobovať ďalšie poškodenie majetku, života a zdravia. Domáha sa nariadenia opatrenia primeraného

sledovanému účelu ochrany života, zdravia a majetku. Taktiež z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, do
akých práv správcu ako žalovaného subjektu nariadené neodkladné opatrenie vlastne zasiahne - a teda
aká bude ujma povinného správcu, rozhodnutie je aj v tejto časti nedostatočne odôvodnené, závery
sú arbitrárne, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci
súdom. Súd mal posudzovať neprimeranosť zásahu do práv správcu (a nie ostatných spoluvlastníkov),

čo nevykonal. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) ako zabezpečovací prostriedok v civilnom
procese však nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo právnickej osoby.
Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie)
smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené. Je tiež zrejmé, že nedôjde k žiadnemu neprimeranému zásahu do práv
správcu, ale dôjde k zjednaniu nápravy a bezprostrednej úprave vzťahov medzi stranami a poskytnutiu

ochrany bezprostredne ohrozeným (a aj už porušeným) právam na život, zdravie, a majetok. V tejto
časti poukázala na uznesenie NS SR z 9.2.2017 sp. zn. 3Obdo/1/2017, z ktorého citovala. V bode 30.
odôvodnenia súdu možno badať pokus súdu skúmať osvedčenie ňou uplatňovaného nároku, keď je
bezprostredne ohrozený život zdravie a majetok. Súd však v uvedenej časti neprípustne a arbitrárne
skĺza do záverov o potrebe ďalšieho dokazovania, ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

nie je možné vykonať. Súd sa teda nezaoberal riadne všetkými jej podstatnými tvrdeniami a neskúmal
ich osvedčenie, resp. sa nezaoberal všetkými predloženými dôkazmi preukazujúcimi osvedčenosť jej
tvrdení a požadovaného nároku. Súd neuviedol tiež, aké konkrétne dokazovanie by bolo potrebné
nariadiť v danej veci, a prečo ňou predložené listiny v návrhu nie sú z jeho pohľadu dostačujúce. Navyše
sa nezaoberal všetkými podstatnými tvrdeniami a dôkazmi, čím zaťažil konanie vadou zmätočnosti.

Ako aj súd nezdôvodnil prečo fotografie (preukazujúce zatekanie do vnútra bytu, havarijný stav strechy
a balkónov, popraskané sklá a chýbajúci tmel, pád plafóna a narušenie omietky, komunikácia so
správcami, lekárske správy osvedčujúce zhoršený zdravotný stav, zápisnice zo schôdzí, písomné
komunikácie so správcom) a iné ňou predložené listiny, nepovažoval za dostačujúce pre posúdenie
jej návrhu, resp. osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku. Preto ide o ničím nepodložený a svojvoľný

záver súdu prvej inštancie, ako aj arbitrárny exces. Súd svoje závery o potrebe ďalšieho dokazovania
vo veci riadne a presvedčivo, ústavne konformným spôsobom nezdôvodnil. Pričom sa nezaoberal
podstatnými tvrdeniami a predloženými listinami relevantným spôsobom a z listín, ktorým venoval
pozornosť vyvodil nesprávne závery. Súd v danom bode vyhodnotil a teda potvrdil, že závady zachytené
na fotografiách (popraskané sklo, chýbajúci tmel, hrdzavá konštrukcia, uvoľnený plech, narušená

strešná krytina) si vyžadujú opravu. Teda mal zjavne za to, že ide o poškodenie spoločných častí
bytového domu ako vyžaduje § 9 ods. 4 ZoVB. Súd ďalej pristúpil k hodnoteniu fotografií stropu, keď
uviedol, že nie je vidno plesne, ani taký stav omietky, že by hrozil pád plafónu. Súd sa však vôbec
nezaoberal jej tvrdeniami a dôkazmi, že jej zateká do bytu v jej výlučnom vlastníctve, čo spôsobuje
škody na jej majetku. Nezaoberal sa vlhkými mapami na strope preukázanými fotografiou, pádom

plafóna (preukázaným fotografiou), narušenou štruktúrou omietky v minulosti (preukázané fotografiou),
škôd na jej zdraví, zhoršený zdravotný stav astma, bronchitída, časté zápaly priedušiek (viď lekárska
správa z pľúcneho oddelenia), tvrdením, že vlhkosť zo zatekania ju ohrozuje na jej zdraví vlhkosťou
(z fotografií viditeľné vlhké mapy) a plesňami vznikajúcimi zo zatekania a vlhkosti vplývajúcimi na
zdravie a život (ktoré môžu byť práve v murive pod strechou a voľným okom neviditeľné) prípadným

pádom plafóna (ktorý už ako preukázala fotografiou padol), ako aj ju ohrozujú na živote v prípade
zhoršeného zdravotného stavu a pádom plafóna, ktorý môže človeka aj zabiť. Ohrozenie pádom
plafóna práve preukázala tým, že z dôvodu zatekania už raz padol (predložila ako dôkaz fotografiu)
a nebola odstránená hlavná príčina zatekania (havarijná strecha), teda môže opäť kedykoľvek padnúť
(plafóny padajú náhle a pred pádom tomuto nemusí nič nasvedčovať). Súd sa nezaoberal tvrdeniami

o skorodovanej streche so stojacimi kalužami vody, ktoré zakladajú havarijný stav, zateká voda, narušuje
murivo a poškodzuje jej byt, čo preukázala farebnou fotografiou stavu strechy zaslanou jej správcom
Hermes až v mesiaci júl 2025. Z uvedeného je zrejmé, že daná časť strechy nad jej bytom je v havarijnom
stave a neplní svoju jedinú funkciu - ochrana plochy pred poveternostnými vplyvmi, keď zateká. Súd
taktiež vôbec neposudzoval podmienky v zmysle § 9 ods. 4 a to, že spoločné časti bytového domu

bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok (ako jej, tak tretích osôb), čo preukázala ako
dôkazmi - najmä fotografiami (strop už v minulosti spadol, to že ho opravila predsa nenapravilo príčinu
jeho pádu, taktiež omietka bola výrazne v minulosti narušená zatekaním ako vyplýva z fotografií, to,
že ju opravila, nenapravilo príčinu škody, a bolo preukázané, že do bytu naďalej zateká fotografious vlhkými mapami/fľakmi na strope), ako aj judikatúrou a odkazmi na príslušné články. Taktiež je rozdiel
medzi opadávaním omietky, popraskaním omietky a pádom plafóna (omietky s murivom). Opadávanie
omietky a popraskanie omietky, či jej vydutie môže byť viditeľné, no pády plafóna nastávajú z ničoho

nič, a teda nemôžu byť vopred viditeľné na fotografiách, ale môžeme zachytiť už iba dokonaný stav
a teda spadnutý plafón. Navyše to, že plafón už v minulosti takto z dôvodu zatekania spadol, preukázala
fotografiou, s ktorou sa súd, ako ani s týmito tvrdeniami preukazujúcimi ohrozenie života a zdravia,
vôbec nezaoberal. Súd ju teda svojvoľne a nesprávne odbil, že z fotografií stropu nie je vidno plesne,
ani taký stav omietky, že by hrozil pád plafónu. Jeho pád bol osvedčený a hrozí znova. Taktiež

plesne sú mikroorganizmy a nemusia byť voľným okom viditeľné, práve zatekanie a vlhkosť prostredia
v narušenom murive je ich živnou pôdou a nemusia byť viditeľné ich zhluky. Závery súdu sú svojvoľné,
nemajúce oporu v návrhu a predložených dôkazoch. Zároveň súd neposkytol riadne a presvedčivé
odôvodnenie, keď sa týmito podstatnými tvrdeniami a dôkazmi vôbec nezaoberal. Súd zároveň uvádza,
že v prípade balkónov ide o poškodenie trvajúci stav. Neviem, akú relevanciu k posudzovaniu veci
má mať záver súdu o trvajúcom stave poškodených balkónov (de facto tento trvajúci stav sa týka aj

strechy). Aj trvajúci stav môže bezprostredne ohrozovať život, majetok, a zdravie. Navyše sám súd
v bode 20. odôvodnenia uvádza, že neodkladné opatrenie má chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo
trvá. Uvedený záver súdu je teda v rozpore so záverom uvádzaným v bode 20. jeho odôvodnenia.
Predsa môže ísť aj o trvajúci stav, čo vyplýva zo záverov prijatých ústavným súdom. Preto súd
relevantným spôsobom nezdôvodnil ani úvahy o stave balkónov, keď vôbec neposudzoval ich stav, ako

ani neposudzoval to, že bezprostredne ohrozujú jej (tretích osôb) život a zdravie, ako aj dochádza
k vzniku ďalších škôd na tomto majetku spoluvlastníkov poveternostnými vplyvmi (zima, teplo, vlhkosť,
chlad, slnko, dážď, sneh, atď...). To, že sú v havarijnom stave a to, že balkóny popraskané neutmelené
sklá sú život a zdravie ohrozujúce čo preukázala predloženými fotografiami, sú nad chodníkmi, môžu
dorezať ju, ako aj tretie osoby. Taktiež skorodovaná špinavá zaprášená konštrukcia balkóna môže mať

na sebe aj čiastočky pôdy, pričom takéto povrchy bežne sú prostredím, v ktorom sa nachádza baktéria
tetanu. Závery súdu vo vzťahu k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia z kovovej skorodovanej
konštrukcie sú svojvoľné, ničím nepodložené a nesprávne. Navyše súd sa vôbec nezaoberá tvrdeniami
a dôkazmi o popraskaných sklách na balkónoch tak, že hrozí ich vypadnutie, čím ohrozujú nielen jej
život a zdravie, ale aj jej návštev, ako aj osôb chodiacich pod balkónmi, keď sklo neupevnené tmelom

a popraskané durchom durch môže niekoho dorezať, čo preukázala predloženou fotodokumentáciou,
ktorú súd vôbec nevyhodnotil. Súd sa zároveň nezaoberal jej tvrdeniami o zhoršenom zdravotnom
stave astmatika, bronchitika, častými zápalmi dýchacích ciest a predloženou lekárskou správou, a to
ani tvrdeniami, že zatekanie strechy spôsobuje vlhkosť, plesne, ktoré majú priamy nepriaznivý vplyv na
alergikov, astmatikov, a zhoršujú zdravotný stav. Preto zatekanie týmto bezprostredne ohrozuje moje

zdravie a život zhoršením zdravotného stavu, na ktorý má neustály priamy a bezprostredný vplyv, čím
sa súd absolútne nevysporiadal, pričom ide pre posúdenie veci o najpodstatnejšie tvrdenia. Zároveň
sú nesprávne závery súdu prvej inštancie, že jej nehrozí ochorenie tetanus, nakoľko baktéria žije iba
v pôde. Tieto závery súd ničím nepodložil a nevedno na základe čoho dospel súd k daným záverom.
Na jednej strane vzhliada potrebu vykonať dokazovanie, na druhej strane bez akéhokoľvek posúdenia

konštrukcie uzavrie, že z nej nemožno dostať tetanus (uvedené nevyplýva zo žiadneho stanoviska, ani
posudku, že práve na jej balkónovej skorodovanej a špinavej konštrukcii sa nenachádza žiadna baktéria
tetanu, a že týmto balkónom nie je tetanom vôbec ohrozovaná, skôr nasvedčuje opačný záver, tým, že
je na balkóne korózia, prach, špina, je viac ako pravdepodobné, že sa na ňom tetanus nachádza (čo
osvedčujú aj ňou predložené články). Navyše na balkónoch sa pestujú kvety a pôda z kvetináčov býva

rozfúkaná vetrom aj na konštrukcie balkónov. Súd opomína, že balkóny nie sú hermeticky uzavreté.
Uviedla state z článkov verejne dostupných na internete (skutočnosti verejne známe sa nedokazujú),
ktorých informácie rozporujú ničím nepodložené svojvoľné závery súdu prvej inštancie uvedené v bode
30. jeho odôvodnenia. Naopak podporujú ňou tvrdené skutočnosti podložené relevantnými dôkazmi
(fotografiami, listinami, lekárskou správou, odkazmi na verejne dostupné články...) k návrhu, a to:

A. TETANUS: V prípade tetanu sa baktéria nachádza na rôznych povrchoch, predmetoch, nielen
v pôde, pričom stačia aj znečistené prašné (prach navyše obsahuje aj časti pôdy) a hrdzavé
predmety, o čo ide aj v prípade skorodovanej a špinavej balkónovej konštrukcie a špinavých
skiel (ktoré môžu človeka dorezať a tiež pri kožnej rane infikovať tetanom), pričom má stačiť
aj drobné poranenie, oškrenie (povrchová rana) na infekciu cez kožu o skorodovaný rám, na

ktorom práve trčia olupované časti konštrukcie o ktoré je možné sa porezať. Z článku dostupného
verejne na internete (https://www.apollohospitals.com/sk/health-library/how-often-do-you-need-to-get-
a-tetanus-shot) od Apollo Hospitals s názvom Ako často sa musíte očkovať proti tetanu? vyplýva,
že: „tetanus môžete dostať reznou alebo inou ranou. Baktérie tetanu sú bežné v pôde, prachu ahnoji. Tetanus sa môžete nakaziť aj hlbokými vpichmi z rán spôsobených kontaminovanými nechtami
alebo nožmi.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://www.dennikrelax.sk/clanok/navod-
ako-rychlo-a-efektivne-odstranit-hrdzu-z-roznych-povrchov) s názvom Návod, ako rýchlo a efektívne

odstrániť hrdzu z rôznych povrchov, vyplýva, že: „Vedeli ste, že hrdza vás môže ohroziť na zdraví?
Keď sa porežete o hrdzavý predmet, ste vystavení bakteriálnej infekcie (tetanus). Teda tá injekcia, ktorú
ste dostali proti tetanu, je ochranou aj voči hrdzi.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://
detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/ojoj/infekcie-deti/tetanus/) s názvom Tetanus, vyplýva, že:
„Problémom zvyčajne nie sú malé ranky a škrabance, ale najmä hlboké rany znečistené od hliny,

prachu, triesok a cudzích častíc, uhryznutia od zvierat a popáleniny. Tetanus sa zvyčajne prejaví
do niekoľkých dní až 1 mesiaca po nakazení.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://
www.modrykonik.sk/zdravie/tetanus/), nazvaného Tetanus, vyplýva, že: „Ako sa tetanus prenáša.
Baktéria Clostridium tetani vytvára mimoriadne odolné spóry, ktoré dokážu v prostredí prežívať celé
roky. Do tela sa tieto spóry môžu dostať cez rôzne poranenia kože. Najčastejšie ide o porezanie o
hrdzavý alebo znečistený predmet, bodnutie tŕňom, klincami alebo inými ostrými predmetmi, prípadne

uštipnutie hmyzom alebo zvieraťom. Riziko predstavujú aj popáleniny, odreniny či iné otvorené rany,
najmä ak sú neošetrené alebo sa neudržiavajú hygienicky čisté.“ Z článku dostupného verejne
na internete (https://primar.sme.sk/c/22223002/tetanus-prevencia-priciny-priznaky-a-liecba-ochorenia-
ockovanie.html), s názvom Hrdzavý klinec je len symbol. Spôsobov, ako dostať tetanus, je mnoho,
vyplýva, že: „Spóry baktérií C. tetani sa nachádzajú prakticky kdekoľvek na svete. Objavujú sa v

pôde, ako aj v črevách a výkaloch mnohých hospodárskych zvierat a ľudí. Spóry sa nachádzajú
aj na povrchoch, s ktorými prichádzajú do kontaktu. 3. Ktoré poranenia sú rizikové? Medzi laikmi
sa za naviac rizikové považujú tie rany, ktoré vznikli po vpichu klinca či iného ostrého alebo
hrdzavého predmetu. Baktéria sa však do tela môže dostať mnohými inými spôsobmi.“ Z článku
dostupného verejne na internete (https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/bezneho-poranenia-

znetvorena-tvar-telo-zradna-bakteria-ciha-vsade-ako-ochranit) vyplýva, že: „Tetanus je nebezpečné
ochorenie spôsobované baktériou Clostridium tetani, ktorá sa do organizmu dostáva po poranení kože.
Zväčša to býva hrdzavý klinec, ale môžu to byť aj iné predmety, ako napríklad gombíková batéria ako
v prípade malého českého chlapca. Stačí aj malá ranka na preniknutie neurotoxínu baktérie. Tá sa v
pôde vyskytuje naozaj bežne.“

B. OMIETKA A ZATEKAJÚCA STRECHA, plesne, vlhkosť, mapy na stenách, zatekania, spadnutý strop,
zhoršený zdravotný stav, priamy vplyv na dýchacie cesty:
Je zrejmé, že zatekanie do bytu zo strechy je havarijný stav, ktorý poškodzuje murivo, ako aj byt, zároveň
spôsobuje vznik plesní (neviditeľných mikroorganizmov, ktoré môžu byť aj v konštrukciách a nielen
na stenách), ako aj zvýšenú vlhkosť v byte, ktorá sa práve už prejavila pádom omietky, poškodením

omietky, ako aj fľakmi na strope pri zatekaní, ako ja bezprostredne negatívne vplýva na zdravotný
stav moje osoby astmatika, alergika s častými zápalmi dýchacích ciest, ktorého bezprostredne ohrozuje
na zhoršenom zdraví až na živote (poškodenie procesu vstrebávania kyslíka do pľúc). Toto zatekanie
vedie aj k pádom stropov muriva s omietkou, čo som preukázala priloženou fotografiou, že takýto pás
omietky zo stropu už nastal, taktiež som fotografiami preukázala v minulosti narušenú štruktúru omietky

v dôsledku zatekania. Zároveň som preukázala, že je zvýšená vlhkosť v byte, nakoľko sa prejavili
na strope mokré fľaky, a teda dažďová voda sa dostáva cez narušenú strechu a murivo pod ňou aj
priamo do bytu, čo preukazuje narušenie muriva a jeho pretekanie pod zatekajúcou strechou a vlhkosť
celej plochy pod strechou. To, že v strope sa nachádzajú elektrické rozvody k svetlám a lampám,
tiež môže spôsobiť škody na elektroinštalácii - strop padol práve v minulosti v okolí lampy, ktorú je

vidno na predloženej fotografii (biela lampa s čiernymi bodkami). Som astmatik, a posledný rok mám
opakované zápaly priedušiek, chronickú nádchu (alergickú), a môj zhoršený stav má isto pôvod aj
v zatekajúcej streche, vlhkosti a vzniknutým plesniam (ktoré, ak sú v strope, nemusia byť voľným
okom viditeľné), resp. tieto okolnosti majú vplyv na zhoršenie stavu, teda negatívne bezprostredne
vplývajú na moje zdravie a život, ktoré bezprostredne ohrozujú. Navyše z voľne dostupných článkov

práve vyplýva, že zatekanie a s tým súvisiaca vlhkosť a plesne zhoršujú stav chorých ľudí, ľudí
s oslabenou imunitou, atsmatikov a zhoršujú ich zdravotný stav (teda ich ohrozujú na živote a na
zdraví). Je preto potrebné bezodkladne poskytnúť ochranu môjmu životu, zdraviu a majetku a zabrániť
vzniku väčších a ďalších škôd. Do bytu zateká niekoľko rokov, a od nadobudnutia môjho vlastníckeho
práva sa u správcov bezúspešne domáham opravy strechy (ako aj balkónových konštrukcií a skiel).

Ide o stav zatekania zo strechy bezprostredne ohrozujúci život, zdravie a majetok (vlhkosť, plesne,
hrozba opätovného pádu omietky, astma, chronická nádcha, zápaly dýchacích ciest, poškodenie stropu
a stien bytu). Z článku dostupného verejne na internete (https://kosicednes.sk/tema-dna/do-bytu-na-
kvp-treti-rok-zateka-chce-to-cas-hovori-o-priprave-opravy-spravca/) v denníku košice dnes s názvomDo bytu na KVP tretí rok zateká. Chce to čas, hovorí o príprave opravy strechy správca, vyplýva, že:
„správca v stanovisku priznáva, že strecha je v havarijnom stave. Združenie bytového hospodárstva
na Slovensku k tomu uvádza, že správca a predseda spoločenstva vlastníkov má povinnosť, a to

aj bez súhlasu vlastníkov, zabezpečiť odstránenie chyby, poruchy, ak bezprostredne ohrozujú život,
zdravie alebo majetok. Príkladom je poškodený obvodový plášť alebo strecha, prasknuté potrubie
vody či kanalizácie, prípadne nefunkčný vykurovací systém v zime. V týchto situáciách, ak oprava
neznesie odklad, nemusí sa zvolávať schôdza alebo vyhlasovať písomné hlasovanie, uvádza na
svojej webstránke združenie s tým, že správca alebo predseda má povinnosť zabezpečiť opravu

tohto stavu, pričom je, samozrejme limitovaný finančnými prostriedkami na účtoch vlastníkov v banke.
Bytový dom na F. XX mal podľa správy o činnosti správcu za rok 2028 na účte viac ako 110-tisíc
eur.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://www.krivak.sk/zateka-mi-do-bytu-a-spravca-aj-
po-mojich-staznostiach-nekona-ako-si-poradit/) advokátskej kancelárie KRIVAK&CO, s názvom Zateká
mi do bytu a správca aj po mojich sťažnostiach nekoná. Ako si poradiť? vyplýva, že: „Z uvedeného
vyplýva, že stačí dostatočne preukázať, že Vám do bytu zateká v dôsledku poškodenia strechy.

Strecha je totiž spoločnou časťou bytového domu. V ideálnom prípade, by sa mal sám správca
zaujímať, čo zatekanie spôsobilo a zabezpečiť odborné posúdenie zatekania. Ak však správca
nekoná, odporúčame si takéto odborné posúdenie objednať na vlastné náklady a celú situáciu v
byte zdokumentovať aj fotografiami. Ak sa potvrdí, že zatekanie je spôsobené poškodením/vadou
strechy, správca je povinný odstrániť túto vadu, a teda opraviť strechu. Rovnako sa domnievame,

že správca je Vám povinný uhradiť náklady na odborné posúdenie. Častým spôsobom, ako sa
správca snaží zbaviť zodpovednosti v podobných situáciách je tvrdenie, že nemôže zabezpečiť opravu
bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nedajte sa. Zákon
v prípade poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré
bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok zaväzuje správcu, aby odstránil poškodenie aj

bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V prípade vzniku plesní ide súčasne
o ohrozenie zdravia ako aj o škodu na majetku.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://
www.vlhkesteny.sk/preco-mam-vlhke-steny-a-opadava-mi-omietka/) s názvom Prečo mám vlhké steny
a opadáva mi omietka?, vyplýva, že: „ vlhké steny predstavujú pre majiteľov domov a bytov nielen
nepríjemný vizuálny problém, ale aj vážnu výzvu pre celkový technický stav stavby. Mokré mapy na

stenách, opadávajúca omietka, nepríjemný zápach či výskyt plesní – to všetko sú príznaky, že niekde
zlyhala ochrana muriva pred vlhkosťou. A ak sa problém neodstráni včas a odborne, môže viesť
k dlhodobému znehodnoteniu nehnuteľnosti. Skrytá hrozba: Prečo steny vlhnú a omietka opadáva
Vlhké steny vznikajú najčastejšie v dôsledku narušenej alebo úplne chýbajúcej hydroizolácie. Voda,
ktorá sa zo zeme kapilárne vzlína do muriva, preniká do pórov tehál a škár, a so sebou prináša

rozpustené minerálne soli. Tieto sa postupne usádzajú v omietke a vytvárajú známe „soľné výkvety“
– biele škvrny, ktoré nielen znehodnocujú vzhľad interiéru, ale postupne ničia štruktúru omietky, ktorá
sa začne drobiť, vlniť a opadávať. Zanedbané vlhnutie stien vedie ku chronickému presakovaniu, pri
ktorom stena nikdy úplne nevyschne. V takomto prostredí sa výborne darí plesniam, čo má negatívny
dopad na zdravie obyvateľov, najmä detí, alergikov a seniorov. Stena postupne stráca svoju nosnosť,

tepelnoizolačné vlastnosti a znižuje sa aj trhová hodnota nehnuteľnosti.“ Z článku dostupného verejne na
internete (https://www.blachotrapez.sk/sk/blog/ako-chranit-zatekajucu-strechu) s názvom Ako chrániť
zatekajúcu strechu? vyplýva, že: „Zatekajúca strecha môže spôsobiť vážne problémy najmä kvôli
zvýšenej vlhkosti, ktorá negatívne pôsobí na materiál vnútornej konštrukcie. Okrem toho vlhkosť
zhoršuje celkové podmienky v interiéri. Oprava zatekajúcej strechy je preto nevyhnutným krokom

na zabezpečenie zdravšieho a trvácnejšieho bývania. ...Zatekajúca strecha môže predstavovať veľké
riziko nielen pre samotnú stabilitu objektu, ale aj pre zdravie obyvateľov – kvôli nadmernej vlhkosti sa
môže na stenách a konštrukciách začať tvoriť pleseň.... zatekanie sa môže objaviť pri šikmej aj plochej
streche, štandardne sa líšia typické miesta, kde vzniká. Že strecha zateká obvykle zistíte tak, že
sa začnú v najvyššom podlaží / podkroví objavovať vlhké mapy na strope či stenách....“ Z článku

dostupného verejne na internete (https://bratislava.sme.sk/c/22663213/policia-spustila-vysetrovanie-a-
trestne-stihanie-padu-omietky-v-skolke.html) s názvom Polícia spustila vyšetrovanie a trestné stíhanie
pádu omietky v škôlke, z ktorého vyplýva, že: „Zriaďovateľka škôlky B. I. uviedla, že si nevie pád omietky
vysvetliť. BRATISLAVA. Polícia začala pre pád omietky zo stropu v súkromnej materskej škole na B. J.
G. trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia. Potvrdila to hovorkyňa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Bratislave J. B.. Omietka s rozmermi približne dva krát štyri metre spadla v pondelok
17. mája zo stropu na deti počas obedu. Hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru F. F.
po incidente informovala, že dve deti utrpeli šok. Neskôr spresnila, že jedno z detí bolo prevezené
do nemocnice. Zriaďovateľka škôlky B. I. uviedla, že si nevie pád omietky vysvetliť. Nezistili to podľanej statici a ani hasiči. Všetky deti, ako tvrdí, sú v poriadku, boli "len" v šoku.“ Z článku dostupného
verejne na internete (https://tzbportal.sk/ako-postupovat-ked-vlastnici-nespolupracuju/) s názvom Ako
postupovať,keďvlastnícinespolupracujú, vyplýva,že:„Vnasledujúcichriadkochsazamyslímenadtým,

ako postupovať v takom prípade z pozície správcu, ktorý sa už cíti bezradný a pritom si len plní svoje
povinnosti a jeho hlavným záujmom je bezpečnosť v bytovom dome? Právna úprava je všeobecná a
nemyslí na špecifiká akými sú napríklad nedostatok finančných prostriedkov na fonde prevádzky, údržby
a opráv. § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov „Spra´vca alebo
predseda je povinny´ zabezpecˇitˇ odstra´nenie chyby alebo poruchy technicke´ho zariadenia, ktore´

boli zistene´ kontrolou stavu bezpecˇnosti technicke´ho zariadenia, ak bezprostredne ohrozuju´ zˇivot,
zdravie alebo majetok, a to aj bez su´hlasu vlastni´kov bytov a nebytovy´ch priestorov v dome. Spra´vca
alebo predseda je povinny´ zabezpecˇitˇ aj bez su´hlasu vlastni´kov bytov a nebytovy´ch priestorov v
dome odstra´nenie chyby, poruchy alebo posˇkodenia spolocˇny´ch cˇasti´ domu, spolocˇny´ch zariadeni
´domuapri´slusˇenstva,akbezprostredneohrozuju´zˇivot,zdraviealebomajetok.“Aksprávcabytového
domu zistí poškodenia tak ako sú uvedené v § 9 ods. 4 zákona je povinný o tejto skutočnosti

informovať vlastníkov v dome. V bežnej praxi informuje zástupcu vlastníkov, je zvolaná schôdza alebo
vypísané písomné hlasovanie, ktorých výsledkom by malo byť odsúhlasenie opravy, výbeh zhotoviteľa,
financovanie a podobne. Problém nastane ak vlastníci nemajú záujem vykonať opravy a zároveň nemajú
dostatok finančných prostriedkov na fonde prevádzky, údržby a opráv a to, aby opravu zabezpečil
správca a uhradil z FPÚO. A teda technický stav, ktorý deň čo deň ohrozuje život, zdravie a majetok

pretrváva a vlastníci sa len bez záujmu riešiť situáciu prizerajú, kým sa nestane nešťastie a bude sa
riešiť následná zodpovednosť.... Ak správca nemá k dispozícii finančné prostriedky vlastníkov potrebné
na opravu a ide o stav, ktorý porušuje základné požiadavky stavby a jedná sa o opravu resp. úpravu,
ktorá potrebuje aj projektovú dokumentáciu, mal by sa správca podnetom obrátiť na príslušný stavebný
úrad v zmysle § 86 alebo § 87 Stavebného zákona. Aj keď má správca povinnosť zabezpečiť aj bez

súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život,
zdravie alebo majetok, musí dodržať aj ostatné zákony, jedným z nich je napríklad Stavebný zákon.... V
tomto článku sme sa venovali poškodeniam, ktoré bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok.
Kto je však kompetentný rozhodnúť o tom, že ide o takéto poškodenie a správca teda môže konať aj bez

súhlasu vlastníkov? Pri vyhradených technických zariadeniach je to určite revízny technik, v ostatných
prípadoch o tom rozhoduje spravidla správca. V prípade posúdenia je to veľmi tenká čiara a mnohokrát
je potrebné konať veľmi rýchlo. Preto je ideálne sa každej vzniknutej poruche venovať a nenechať to
bokom.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://www.stavebnakomora.sk/?page_id=6041)
s názvom Čo treba vedieť o plesniach v bytoch? vyplýva, že: „Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré

sú súčasťou nášho životného prostredia. Spravidla sa vyskytujú vo vode, v pôde aj v ovzduší. Bežne nie
sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení.... Počas celého života sa u človeka prejavuje vysoká
senzitivita k plesniam, ktorých expozícia vo vnútornom prostredí je väčšia než vo voľnom ovzduší. Pre
čoraz väčší počet alergikov sú významné ich rozmnožovacie výtrusy – spóry, ktoré sú uvoľňované do
ovzdušia a sú významnými alergénmi. Plesne v byte predstavujú závažný problém na zdravie ľudí,

pretože môžu byť zdrojom toxických látok. Približne 70 – 80% plesní môže byť zdrojom toxických látok
(mykotoxínov). Aké zdravotné ťažkosti môžu spôsobiť plesne, ktoré sa vyskytujú v domácom prostredí?
Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, ale za účinky na
zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Plesne vyvolávajú alergické reakcie vo forme častých zápalov
priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom

s plesňami dochádza k častým ochoreniam kože (ekzémy, plesne, psoriáza). Dlhodobá prítomnosť
plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu. Spolupodieľajú sa
tiež na skutočnosti, že 10 až 30 % detskej populácie je postihnutej alergickými ochoreniami dýchacích
ciest. Reakcie organizmu ako následky expozície plesniam je možné rozdeliť do 5 kategórií: Všeobecné
systémové reakcie: bolesti hlavy, únava, pocit na zvracanie a teplota sú typické zdravotné účinky a

sú všeobecne spájané s výskytom plesní v budovách. U 40 % – 50 % obyvateľov budov, kde sú
problémy s rastom plesní, sa vyvíjajú známky dráždenia. Opuchnutie očí, pískanie na hrudníku pri
dýchaní, alebo pocit nedostatku dychu sú typické symptómy, ktoré miznú krátko po ukončení expozície.
Hoci sa tieto symptómy spájajú s rastom plesní, sú nešpecifické, vyskytujú sa aj z dôvodu mnohých
iných príčin. Opakované infekcie: chrípka, bronchitída, infekcie stredného ucha sú príklady reakcie

organizmu na plesne. Rast plesní je častou príčinou liečby respiračných infekcií a ich opakovaného
výskytu. Obyčajne to nie je z toho dôvodu, že infekciu zapríčiňujú plesne, ale preto, že plesne zvyšujú
individuálnu vnímavosť na infekcie. Vážne, alebo chronické ochorenia: astma a rôzne druhy alergií, ako
je alergická alveolitída, môže byť dokonca celoživotný následok expozície plesniam. Alveolitída môžemať veľmi vážne zdravotné následky, ktoré sú príčinou redukovanej aktivity alveol, t.j. časti pľúc kde
dochádza k výmene plynov. V prípade astmy sa predpokladá, že plesne môžu zapríčiniť včasný začiatok
astmy a jej opakované exacerbácie (nové resp. opätovné prepuknutie choroby). Symptómy následkom

expozícietoxínusú:nauzea,alergiealebohnačka.Špecifickáskupinaaflatoxínovemitovanýchplesňami
rodu Aspergillus species je karcinogénna a môže podporovať rast zhubných nádorov.Negatívny vplyv
na človeka závisí nielen od koncentrácie spór vo vnútornom ovzduší, ale aj od dispozície jedincov k
ochoreniu. Medzi najviac ohrozené skupiny jedincov patria: ľudia s oslabeným imunitným systémom,
alergici a deti. Prečo sa vytvárajú plesne v bytoch a domoch? Rast plesní podmieňuje prítomnosť

živín (napr. papier, drevo, koža, bavlna), teplota vzduchu v rozpätí 20 – 350 C, vo väčšine prípadov kyslík
potrebný pre chemické reakcie a prítomnosť vody, vlhkosti, ktorú plesne potrebujú najmä z materiálov
na ktorých rastú. Kondenzácia vody a vlhkosť na povrchoch je oveľa viac významnejšia pre rozvoj
plesní ako relatívna vlhkosť vzduchu. Kedysi bol problém vzniku plesní dávaný do súvislosti s bývaním
v zle izolovaných suterénoch. Dnes je to problém najmä zle realizovaných striech a priepustnosti
fasádnych panelov. Nárast plesní býva spôsobený nielen konštrukčno-stavebnými chybami, nesprávnou

izoláciou, spôsobujúcimi zatekanie, ale aj nesprávnou údržbou bytov a nedostatočným vetraním.
Tepelná izolácia fasád, používanie parozábran, ako aj vysokotesné plastové okná znižujú prievzdušnosť
stien a tým prirodzené vetranie, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu obsahu splodín dýchania,
zvyšuje sa vlhkosť prostredia a následne aj počet mikroorganizmov. Teda pozitívny efekt spočívajúci v
úspore energie prináša so sebou aj menej priaznivé efekty, ktoré treba eliminovať režimom vetrania.

Plesne sa môžu objaviť aj v nových budovách v súvislosti s novým a vlhkým stavebným materiálom.“
Zčlánkudostupnéhoverejnenainternete(https://www.nehnutelnosti.sk/magazin-o-byvani/1807-plesne-
na-stenach-ako-proti-nim-bojovat/) s názvom, Vlhkosť v dome a plesne: 6 dôvodov, ktoré musíte poznať,
aby ste sa ich zbavili, vyplýva, že: „Vlhké steny sa nevyskytujú iba v starých historických budovách,
ale aj v rodinných domoch z 90. rokov i novších. Pre majiteľa domu je podstatné vlhkosť neprehliadať

a neodkladať riešenie. Dvojnásobne to platí, ak plánujete dom rekonštruovať. Vlhkosť sama od seba
nezmizne, naopak, môže sa rozšíriť a spôsobiť väčšie škody na zdraví aj majetku. Prvým krokom by vždy
malo byť zistenie presnej príčiny. Nerobte unáhlené zásahy, kým neviete, prečo stena vlhne – inak sa
môže stať, že vynaložíte prostriedky na nesprávne opatrenie. Pozrite si 6 najčastejších dôvodov vlhkosti
v dome a ich možné riešenia...... 6. Havarijné situácie Ak sa vlhkosť objaví náhle na mieste, kde predtým

nebola, môže ísť o haváriu – prasknuté potrubie, únik z rozvodov kúrenia či zatečenie dažďovej vody.
Premočenástenavlhnerýchlo,častojusprevádzapoklestlakuvodyalebovyššíúčet,prípadneproblémy
s tlakom v radiátoroch. Skontrolovať treba, či nepreniká zrážková voda netesnou strechou, komínom
alebo okolo okien. Pri plochých strechách s hydroizolačnou fóliou bez odvetranej vzduchovej medzery
tzv. jednoplášťové strechy, môže byť príčinou nevhodne zvolená alebo zle nainštalovaná parozábrana.

Fľaky na stropy nevznikajú z poškodenej hydroizolácie, ale z hromadiacej sa vlhkosti pod fóliou a
jej spätného odkvapkávania do izieb. ... Nepokúšajte sa problém ignorovať – dlhodobé premáčanie
stien pri úniku vody môže spôsobiť vážne škody na stavbe či elektroinštalácii. Výhodné je tiež poistiť
si domácnosť pre prípad takýchto havárií, aby ste mali pokryté náklady na opravy – predchádzať je
však vždy lepšie, než sanovať následky. Dodržiavať projektovú dokumentáciu a pri výstavbe mať

kvalitný stavebný dozor.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://korzar.sme.sk/c/4621690/
mohla-sa-stat-padajuca-omietka-vrazednym-nastrojom.html) s názvom Mohla sa stať padajúca omietka
vraženým nástrojom?, vyplýva, že: „Poprad Noc z minulej stredy na štvrtok sa mohla pre manželov
K. L. E. stať tragickou. vo svojom byte, ktorý je súčasťou bytového domu stojaceho v mestskej časti
J. M. N. M. C. sa v onú noc zobudili na čudný buchot. Sprvoti si mysleli, že si sused robí doma

diskotéku. To, že príčinou rachotu nebol sused, ale niečo úplne iné zistil E. K. až ráno, keď chcel vojsť
do kúpeľne. Pre opadanú omietku sa do nej nevedel dostať. "Bola to strašná rana. Nevedeli sme, čo
sa deje. Keď som potom ráno prišiel do kúpeľne, neveril som vlastným očiam," hovorí E. K., majiteľ
bytu. Omietka spadla takmer z celého stropu kúpeľne. Kusy muriva doslova zaplavili vaňu, umývadlo,
práčku a boli roztrúsené všade po zemi. V kúpeľni nebolo kam stúpiť. Niektoré kusy boli mimoriadne

veľké a poriadne ťažké. Hrúbka dosahovala minimálne päť až osem milimetrov. S nadsázkou možno
povedať, že išlo o vražednú zbraň. "Viete, máme sedemmesačné dieťa. Keby tá omietka spadla niekedy
cez deň a ja by som ho bola kúpala, zabije mi dieťa," hovorí prestrašená B. K.. Jej manžel zavolal
na pomoc políciu. "Najprv sa mi smiali a nechceli sem vôbec prísť. Vraj omietky padajú kde kade.
Povedal som im, že to nie je bežné, aby sem prišli. Keď uvideli tú spúšť, priznali mi pravdu, že mohlo

niekoho zabiť. Všetko si odfotili a spísali sme záznam," komentoval nám svoj ďalší postup majiteľ
bytu.“ Z článku dostupného verejne na internete (https://zivotpodstrechou.sk/zdrave-byvanie/astma-
alebo-zdravy-dom-1-cast/) s názvom Astma alebo zdravý dom? (1. časť) vyplýva, že: „Ak žijete vo vlhkej
budove alebo v byte s plesňami, máte o 40 % vyššiu pravdepodobnosť, že budete trpieť astmou. Sastmou, teda chronickým alergickým zápalom prieduškovej sliznice, podľa štatistík bojuje celosvetovo
viac než 300 miliónov ľudí. Podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sú významnými
alergénmi práve plesne, ktorých výskyt vo vnútornom prostredí je väčší ako vo voľnom ovzduší. Medzi

najviac ohrozené skupiny jedincov patria ľudia s oslabeným imunitným systémom, alergici a deti. U
detí je astma dokonca najčastejším neprenosným ochorením: „Plesne vyvolávajú alergické reakcie
vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných
alergií.Priamymkontaktomsplesňamidochádzakčastýmochoreniamkože(ekzémy,plesne,psoriáza).
Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu.

Spolupodieľajú sa tiež na skutočnosti, že 10 až 30 % detskej populácie je postihnutej alergickými
ochoreniami dýchacích ciest,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR. Závery súdu v bode 30.
odôvodnenia sú vzájomne protirečivé a zmätočné (zakladajúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia), keď
na jednej strane súd konštatuje, že stav spoločných častí nepredstavuje bezprostredné ohrozenie
života, zdravia a majetku. Naproti tomu v ďalšej vete uvádza opak, a to, že nie je možné z uvedených
fotografií (resp. mnou predložených dôkazov) bez ďalšieho dokazovania dospieť k záveru, že ide o také

poškodenia, ktoré by bezprostredne ohrozovali život zdravie a majetok. Teda na jednej strane súd
hodnotí povahu poškodení ako nepredstavujúce bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku,
na druhej strane uvádza, že bez ďalšieho dokazovania nemožno posúdiť povahu poškodení, či
bezprostredne ne/ohrozujú život, zdravie a majetok. Ide o zmätočné protirečivé rozhodnutie súdu,
ktoré je nepreskúmateľné. Tu v súlade s nesprávnymi závermi súdu v bode 30. o trvajúcom

stave (rozporuplnými aj s bodom 20. odôvodnenia) - čo nie je podľa názoru súdu zhoršením situácie
a havarijný stav (čo zrejme podľa súdu neodôvodňuje ochranu jej nároku a nariadenie neodkladného
opatrenia, resp. bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku), poukázala na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 13. januára 2022, zverejneným v Zbierke pod č.
5/2022, ktorého právna veta znie: „ZAMIETNUTIE NÁVRHU NA NARIADENIE NEODKLADNÉHO

OPATRENIA NA ZÁKLADE ARBITRÁRNEHO DÔVODU - Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového
poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento
atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery
môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že
strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej

úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len z tohto dôvodu je
porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Ide
o nesprávne závery súdu prvej inštancie porušujúce jej základné právo na súdnu ochranu, princíp
právnej istoty, nakoľko rozhodnutie súdu je v rozpore s daným rozhodnutím ústavného súdu, pričom
odklon od tohto rozhodnutia súd ústavne konformným spôsobom nezdôvodňuje. Je zrejmé, že potreba

upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas. Súd prvej inštancie sa s týmito
jej podstatnými tvrdeniami v návrhu vôbec nezaoberal, hoci v návrhu poukazovala práve na to, že
potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za
nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov (resp., že havarijný stav balkónov a strechy pretrváva

dlhšie časové obdobie). Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nedostatočné odôvodnené, nezaoberá
sa podstatnými tvrdeniami a nezdôvodňuje odklon od uvedeného rozhodnutia ústavného súdu.
Ďalej súd prvej inštancie v bodoch 31. až 33. pristupuje k aplikácii a výkladu druhej vety § 9 ods. 4 ZoVB.
Závery súdu v danej časti taktiež nie sú dostatočne odôvodnené, sú arbitrárne, svojvoľné a spočívajú
na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci. Súd uvedené ustanovenie taktiež nesprávne

vykladá, keď sa kostnato a rigidne pridržiava komentára k zákonu a dôvodovej správy, miesto toho, aby
vec posúdil z hľadiska individuálnych okolností prípadu, a to aj podstatnej skutočnosti bezprostredného
vplyvu ohrozenia jej života a zdravotného stavu astmatika, bronchitika, alergika s častými zápalmi
priedušiek a po nasťahovaní sa do bytu aj alergickou nádchou. Súd sa nezaoberal individuálnymi
okolnosťami prípadu a tieto z hľadiska veci a naplnenia predpokladov v zmysle § 9 ods. 4 druhá veta

ZoVB vôbec neposudzoval. Súd iba formalisticky považoval za havarijný stav stavy uvedené v komentári
a v ZoVB, pričom nezaoberal sa bezprostredným ohrozením života a zdravia jej osoby, ako aj tretích
osôb. Súd v prvom rade poukazuje na dôvodovú správu k zákonu, ktorou však nie je viazaný, môže
nanajvýš predstavovať akési vodítko pre súd. Je zrejmé, že podmienky, aké súd prevzal do rozhodnutia
z dôvodovej správy, sa v znení zákona nenachádzajú, nemožno ich vyvodiť ani zo zmyslu a účelu danej

normy, či celého zákona, systematiky. Preto súd nesprávne a v rozpore so zákonom trvá na splnení
akýchsi podmienok, ktoré nie sú stanovené vo výslovnom texte zákona, a preto trvanie na ich splnení
je v rozpore so zákonným znením. Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona. Tento princíp
zabezpečuje,žepovinnosti(akoajprípadnéakékoľvekzákonnepodmienkynanaplnenieprávnejnormy)sú stanovené jasne a v súlade so základnými právami a slobodami. Súd spoľahlivo neustálil účel právnej
normy, pričom neuplatnil ani gramatický výklad daného ustanovenia, ako ani systematický výklad vo
vzťahu k ustanoveniam ZoVB. Zo zákonného znenia žiadne dve podmienky na to, aby správca konal,

nevyplývajú. Zákon hovorí jasne o nasledovných podmienkach: 1. poškodené spoločné častí bytového
domu (čo je dané, a čo som osvedčila), 2. bezprostredne ohrozený život, zdravie a majetok (čo som
tiež osvedčila) týmito poškodenými spoločnými časťami bytového domu. Po splnení týchto podmienok
je správca povinný konať bez súhlasu vlastníkov a opraviť dané spoločné časti bytového domu/odstrániť
ich poškodenie. V zákone taktiež nie je stanovené, že má ísť o náhly havarijný stav, stačí akýkoľvek

havarijný stav, pričom strecha neplniaca svoju funkciu je automaticky v havarijnom stave. Navyše sa súd
aninijaknevysporiadalsňouuvádzanýmčlánkomverejnedostupnýmnainternete(http://www.zbhs.sk/?
p=4033) s názvom Správca bytov, zakročí, k hrozí škoda, kde na otázky odpovedal práve Marek
Valachovič, advokát a vedúci kolektívu autorov komentára k bytovému domu (ktorým komentárom sa
súd rigidne pridržiava), ktorý k havarijným stavom uviedol, že: „Havarijné stavy. V dome sa už môžu
zabezpečiť opravy aj bez súhlasu vlastníkov. O aké prípady pôjde? Ide o novú povinnosť správcu a

predsedu spoločenstva vlastníkov. Aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
majú zabezpečiť odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok. Môže ísť
o havarijný stav, ktorým je ohrozený život, zdravie alebo majetok, a to nielen majetok samotných
vlastníkov, ale aj tretích osôb, napríklad okoloidúcich. Príkladom môže byť poškodený obvodový plášť

alebo strecha, prasknuté potrubie vody či kanalizácie, prípadne nefunkčný vykurovací systém v zime.
V týchto situáciách, ak oprava neznesie odklad, nemusí sa zvolávať schôdza (zhromaždenie) alebo
vyhlasovať písomné hlasovanie. Správca alebo predseda má povinnosť zabezpečiť opravu tohto stavu,
pričom je, samozrejme, limitovaný finančnými prostriedkami na účtoch vlastníkov v banke. Odstránenie
nedostatkov. Čo ak s odstránením nedostatkov vlastníci nesúhlasia? Na jednej strane sa tým pre

správcov a predsedov spoločenstiev rozväzujú ruky pri riešení takýchto havarijných stavov, ale na
druhej strane im zákon ukladá stanovením povinnosti aj zodpovednosť za náležité vyhodnotenie
skutkovéhostavuvtomsmere,činaozajideopoškodeniealeboporuchuohrozujúcuživotalebomajetok.
Správca alebo predseda si teda bude musieť pred vlastníkmi obhájiť, že vynaloženie tohto nákladu
bolo naozaj nevyhnutné a účelné. Nielen pokiaľ ide o výšku nákladov na odstránenie nedostatkov.

Pôjde aj o dokázanie, že týmto opatrením sa zamedzilo vzniku väčšej škody.“ Je zrejmé, že priamy
vplyv poškodených častí bytového domu na jej život a zdravie neznesie odklad. Havarijný stav strechy,
zatekanie do bytu tvoriace vlhké miesta a zvyšovanie vlhkosti s plesňami, a jeho oprava z dôvodu jej
zlého a zhoršujúceho sa zdravotného stavu neznesie odklad, keď je bezprostredne týmto prostredím
ohrozovaná na živote, zdraví (padnutý plafón, vlhé fľaky na strope, vlhkosť v byte, plesne neviditeľné aj

vkonštrukciách,astma,opakujúcasabronchitída,poslednýrokchronickánádcha),akoaj,ženeriešením
situácie dochádza k väčším škodám na majetku (v byte, streche), ako aj väčším škodám na jej zdraví
a bezprostrednom ohrození na živote. Opatrením v zmysle § 9 ods. 4 zákona o bytoch sa zamedzí vzniku
väčšejškodynaživote,zdravíamajetku.Súdsavôbecnezaoberaltýmitoskutočnosťami,anidôkazmina
preukázanie jej tvrdení, ktoré s ohľadom jej zdravotného a zhoršujúceho sa zdravotného stavu predložila

(viď nález z pľúcneho oddelenia z mesiaca august 2024). Ani vlhkosťou v byte, mokrými mapami na
strope,pádomplafóna,ktorýužzdôvoduzatekanianastal.Súdsavtejtočastinezaoberalindividuálnymi
okolnosťami prípadu a jej tvrdeniami a dôkazmi vo vzťahu k bezprostrednému ohrozeniu života, zdravia
amajetku,čojejedinoupodmienkounakonaniesprávcubezsúhlasuvlastníkov vzmysle 9ods.4ZoVB
pri poškodených spoločných častiach bytového domu. Súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými

okolnosťami prejednávanej veci. Taktiež sa súd nezaoberal jej tvrdeniami o ohrození skorodovanou
konštrukciou balkónov, porezaním skla a ohrozovaním tretích osôb možným pádom neutmeleného
popraskaného skla, ktoré boli preukázané náležitou fotodokumentáciou. Nie je zrejmé, ako súd zohľadnil
časovú núdzu vzhľadom na akútnu potrebu ochrany jej života a zdravia osoby s oslabenou imunitou,
astmatika, s častými bronchitickými zápalmi dýchacích ciest a najnovšie aj so zistením o chronickej

nádche na základe nálezu z októbra 2025 (ktorou trpí práve od začiatku roka 2025 po nasťahovaní
sa do bytu, pričom minulý rok bola celý rok pracovne v zahraničí a týmto problémom netrpela).
Nebezpečenstvo dopadu na jej zdravie, aj život je v krátkej vzdialenosti, dokonca už aj nastalo, a nie je
vylúčené práve týmito podmienkami súvisiacimi so zatekaním, vylúčené zhoršovanie zdravotného stavu,
ba je nanajvýš možné a hroziace, a to aj v zmysle dostupných článkov na internete o zatekaní v byte,

plesniach, vlhkosti a zhoršenej astme, alergií atď....Práve tým, že stav je dlhodobý, dlhodobo vplýva
nepriaznivo na jej zdravotný stav a vyžaduje si okamžitý akútny zásah, keď poškodenie časti strechy
nad jej bytom z predložených fotografií je značné a môže trvať aj desaťročie, čiže murivo musí byť
zvlhnuté neustále a v hroznom stave obsahujúce aj plesne v konštrukciách. Taktiež prší celoročne, jar,jeseň a zima sú kritické, čiže akútnosť riešenia problému je daná aj vzhľadom na to, že voda celoročne
zatekácezstrechuazhoršujestav/spôsobujeväčšieškodynajejživote,zdravíamajetku,akoajmajetku
spoluvlastníkov.

Výklad pojmu bezprostredné ohrozenie súdom nie je správny. Výklad daného pojmu nie
je možné zistiť zo zákona, pričom pri výklade uvedeného pojmu mal súd vychádzať
z nasledovných záverov (https://lepsiasprava.sk/vyznam-pojmu-bezprostredne-ohrozenie-vo-vztahu-k-
spravcom-bytovych-domov/) článku s názvom Význam pojmu bezprostredné ohrozenie vo vzťahu
ksprávcombytovýchdomov, podľaktorého:„Nakoľkozákonovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,

sa vo svojom texte nevenuje samotnej definícii tohto pojmu, prišlo nám príznačné v rámci lepšieho
pochopenia znenia samotného zákonu ozrejmiť význam a účel pojmu „bezprostredné ohrozenie“ v
zmysle výkonu správy bytového domu. Z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy predmetného
pojmu naprieč inými právnymi predpismi sme pristúpili k výkladu z pohľadu významu slova. Slovník
súčasného slovenského jazyka uvádza výklad príslovky „bezprostredne“, ktorým označuje okamih, „vo
veľmi malej priestorovej alebo časovej vzdialenosti; v ktorého kontexte je možné použiť synonymá

„priamo, blízko, tesne“. V prípade podstatného mena „ohrozenie“ sme postupovali podobne a najprv
sa snažili nájsť jeho jazykový výklad, ktorý : „označuje potencionálne nebezpečenstvo, ktoré môže,
ale tiež nemusí nastať“. Z uvedeného jazykového výkladu vyplýva, že pod pojmom „bezprostredné
ohrozenie“ je možné hovoriť o situácií, ktorá „priamo, tesne alebo blízko môže, ale nemusí nastať“. Preto
je nevyhnutné tento pojem vykladať v kontexte s určitou situáciou, ktorá už bližšie predpokladá,

že nastane „taký stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou
nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života
človeka alebo hrozby vzniku značnej škody na majetku“, tak ako tento pojem definuje aj Vyhláška
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Po definícii pojmu v tomto zákone sme siahli z dôvodu,

že pre účely BytZ sa nám zdá najvhodnejšia pre potreby a účel BytZ.... že aj potencionálna hrozba,
môže vyústiť do bezprostredného ohrozenia života, zdravia a majetku. Pojem bezprostredné ohrozenie
je preto bez pochýb nevyhnutné chápať z pohľadu možnosti, že takáto situácia nastane a treba byť
na ňu pripravený, preto je opodstatnené konať v takomto prípade bez zdĺhavého súhlasu ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Práve ustanovenie § 9 ods. 4 BytZ dáva

správcovi právo a súčasne aj povinnosť na konať bez súhlasu ostatných vlastníkov. Treba však
podotknúť, že za účelom dojednania čo najvýhodnejších podmienok by bolo minimálne primerané a
účelné vyhlásiť výberové konanie na firmy zastrešujúce technické revízie v dostatočnom predstihu,
aby v prípade potreby ich bolo možné okamžite kontaktovať na pokyn správcu bytového domu, bez
zbytočných prieťahov.“ Výklad § 9 ods. 4 ZoVB súdom je nesprávny, ako aj súd nesprávne vykladá

pojem bezprostredného ohrozenia iba ako náhly a neočakávaný stav a to v rozpore s vyššie uvedenými
závermi, ako aj v rozpore s článkom, kde prezentoval právne názory JUDr. Valachovič, autor komentára.
Pojembezprostrednéohrozeniejepotrebnévdanejvecivykladaťširšie(extenzívne).Súdprvejinštancie
sa vôbec s danými ňou uvádzanými skutočnosťami (článkami) nevysporiadal, ako aj neodôvodnil
prečo sa priklonil ku komentáru k zákonu, keď tvorca komentára, JUDr. Valachovič na inom mieste

uvádza, že sa jedná aj o havarijný stav poškodenej strechy. Pri bezprostrednom ohrození je potrebné
zohľadniť špecifickosť prejednávanej veci, a vykladať to v kontexte s určitou vzniknutou situáciou,
čo súd nevykonal - jej zhoršený zdravotný stav na ktorý má zatekanie priamy dopad, čo súd tiež
nevykonal/neposudzoval a ide o vzniknutú situáciu bezprostredného ohrozenia. Taktiež skorodované
konštrukcie bezprostredne ohrozujú tetanom, ako aj popraskané sklo, môže kedykoľvek vypadnúť

a niekoho dorezať, ide o stav bezprostredného ohrozenia, ktorý neznesie odklad. Je teda potrebný
okamžitý zásah. Ani tieto skutočnosti súd neposudzoval a s jej podstatnými tvrdeniami sa v odôvodnení
nevysporiadal. Okamžitým konaním sa zamedzí vzniku väčších škôd na živote, zdraví a majetku. Súd
sa v bodoch 30. až 35. odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s týmito skutočnosťami,
hoci tieto tvrdenia uviedla v návrhu, ako aj preukázala jej nepriaznivý zdravotný stav. Závery súdu v

bode 32. odôvodnenia sú zároveň v rozpore s jeho závermi z bodu 30. odôvodnenia, v ktorom hovorí
o nemožnosti posúdiť, či ide o poškodenia, ktoré by bezprostredne ohrozovali život, zdravie a majetok,
naproti tomu v bode 32. hovorí, že sa o takéto prípady dlhotrvajúceho stavu ani nemôže jednať.
Rozhodnutie súdu je vnútorne protirečivé a zmätočné. Navyše komentár k zákonu nie je pre súd právne
záväzný, a nie v prípade, ak tvorca komentára v inom článku predostrie iný výklad daného ustanovenia

(a súd sa s touto skutočnosťou nevysporiada v odôvodnení rozhodnutia). Súd má v rámci právnej istoty
a princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí rozhodovať a vykladať ustanovenia obdobne ako iné
súdy v skutkovo a právne obdobných veciach, čo súd prvej inštancie v prejednávanej veci nevykonal,
keď preukázala, že všeobecné súdy v prípade aplikácie § 9 ods. 4 vlastníctva bytov a poškodenýchspoločných častí domu z dôvodu zatekania, poškodenia spoločných časti, ukladajú povinnosť správcovi
konať (a to či už nariadeným neodkladným opatrením, alebo rozsudkom vo veci samej). Súd prvej
inštancie sa taktiež nezaoberal ňou preukázanými podstatnými tvrdeniami (výpis z fondu opráv), že

vlastníci majú na účte dostatočné finančné prostriedky na tieto čiastkové opravy cca 100.000 eur vo
fonde, ani sa súd nezaoberal tvrdeniami, že ňou navrhované opravy budú v omnoho nižšej sume,
a ktoré náklady sú odôvodnené a primerané. Súd sa nezaoberal týmito tvrdeniami a dôkazmi, ktoré ich
preukazujú, čím zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti a vadou v hodnotení predložených dôkazov,
ktoré nehodnotil a nevzal nijak do úvahy. Uvedené preukazovalo, že správca môže bezodkladne konať

bezsúhlasuvlastníkovanatotokonaniemákdispozíciivofondedostatokfinančnýchprostriedkov,preto
možno správcovi uvedenú povinnosť konať nariadiť. Vo veci sú splnené všetky podmienky v zmysle § 9
ods. 4 ZoVB. Je preukázané poškodenie spoločných častí bytového domu (strechy a balkónov), ktoré sú
v havarijnom stave. Je nad mieru akýchkoľvek pochybností preukázané bezprostredné ohrozenie života
zdravia a majetku, ako jej, tak aj tretích osôb. Zákon vyžaduje splnenie týchto podmienok, ktoré sú
v danom prípade naplnené, preto je správca povinný konať bez súhlasu vlastníkov v zmysle uvedeného

ustanovenia. Vo fonde opráv je dostatok finančných prostriedkov, ide o malé nevyhnutné opravy častí
spoločných častí bytového domu, ide o primeraný, proporčný a efektívny zásah.
Súd prvej inštancie nesprávne v bode 35. uzatvára, že lehota 6 mesiacov na uloženie povinnosti
správcu nasvedčuje tomu, že nejde o havarijný stav. Lehota uložená na vykonanie opravy nemôže
byť podstatná pre posúdenie havarijného stavu. Lehota 6 mesiacov práve ukladá správcovi povinnosť

konať a v čo najkratšom čase (neodkladne) opravu vykonať, nakoľko problém by sa mohol vliecť
ešte niekoľko rokov. Vzhľadom na kontext celej situácie, aj k tomu, že správca nepristupuje aktívne
k riešeniu problému, je daná lehota neodkladnou, zabezpečujúcou rýchle zjednanie nápravy. Taktiež
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia nahrádzajúceho vec samú, pričom súdy v obdobnej
veci stanovili lehotu 9 mesiacov, preto je lehota primeraná aj splniteľná a petit vykonateľný, a stanovila

som aj kratšiu lehotu, ktorá by rýchlejšie/bezodkladne vzhľadom na potrebu vybavenia príslušných
povolení, obhliadky strechárov, atď., dospela k bezodkladnej náprave stavu. Navyše v prípade opravy
strechy by nemohla požadovať napr. 15- dňovú lehotu, nakoľko by sa rozhodnutie stalo nevykonateľným,
nedala by sa táto povinnosť splniť, a súd by jej zamietol návrh z dôvodu nevykonateľnosti petitu
s požadovanou niekoľkodňovou lehotou, prípadne lehotou 2 mesiacov (v ktorej sa ani neobhliadne

strecha dodávateľmi opravy, nerozhodne stavebný a pamiatkový úrad o udelení súhlasu). Keďže žiadala
o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by nahradilo veci samú, a v obdobnej veci všeobecné
súdy stanovili lehotu 9 mesiacov, tak v prípade neodkladného opatrenia s navrhovanou lehotou je
možné takémuto návrhu vyhovieť a opatrenie bezodkladne upraví pomery medzi stranami, pričom ako
zdôvodnila v návrhu, táto lehota bude primeraná a je v súlade aj s ostatnými rozhodnutiami súdov

v obdobnej veci. Súd mylne, svojvoľne, nepreskúmateľne a nesprávne uzatvára, že požadovaná lehota
na opravu predstavuje skutočnosť, že nejde o náhly havarijný stav. Zákon nepozná a nestanovuje
pojem náhly havarijný stav, ako si nesprávne vykladá súd. Taktiež lehota na plnenie nemá žiaden súvis
s poškodenými časťami bytového domu a potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami,
najmä v prípade neodkladného opatrenia trvale upravujúceho pomery medzi stranami. Taktiež lehota

stanovená súdom na vykonanie súdom uloženej povinnosti automaticky neznamená, že nejde o akútnu
situáciu, ktorá sa bezprostredne (v čo najkratšie možnej lehote) napraví. Lehota je podstatná jedine
a práve z dôvodu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
podstatná potreba bezprostrednej úpravy pomerov (čo je dané vzhľadom na jej zlý zdravotný stav
a ohrozenie života a zdravia jej osoby ako aj tretích osôb) a nie lehota, ktorá má vplyv jedine na

vykonateľnosť súdneho rozhodnutia v zmysle § 238 ods 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť,
lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak
uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. Má za to, že v danej veci sú
splnené všetky predpoklady hmotnoprávnej normy § 9 ods. 4 ZoVB, a všetky rozhodné skutočnosti aj
náležite preukázala/osvedčila priloženými listinami k návrhu. Je zároveň nad akékoľvek pochybnosti

preukázané/osvedčené bezprostredné ohrozenie jej života, zdravia, majetku, ako aj života, zdravia
a majetku tretích osôb.
Taktiež súd v 35. bode dospel k ďalším svojvoľným záverom, ktoré nemožno aplikovať na prejednávaný
prípad. Súd uvádza, že v prípade neschválenia investície má právo na svojpomoc, bohužiaľ na strechu
sa nedostane, ako uviedla v návrhu, ide o kaskády a nad ňou je byt, cez ktorý sa ide na strechu.

(teda taký spôsob prístupu jej bol ostatnými vlastníkmi na schôdzi v minulosti prezentovaný). Taktiež
v prípade opravy svojpomocou by si musela následne žiadať o náhradu finančných prostriedkov
z fondu opráv, preto je irelevantný prípadný zásah do majetku vo fonde ako uvádza súd, nakoľko
aj v prípade svojpomoci by náklady boli v konečnom dôsledku hradené ako náhrada z fondu opráv.Taktiež práva prehlasovaného vlastníka by sa mohla domáhať, jedine, ak by sa o danej otázke
hlasovalo, žiadne hlasovanie správca (súčasný ani prechádzajúci) nezaradil do programu schôdze ani
nevypísal (nezaradil do programu schôdze, či písomného hlasovania), a po ďalšie v zmysle zákona

môže hlasovanie navrhnúť 1 vlastníkov, teda ona ako sama sa nevie domôcť daného hlasovania na
schôdzi. Taktiež schôdza nemusí byť uznášaniaschopná, a môže byť neplatná z rôznych dôvodov (ako
aj prijaté uznesenia). Všetky tieto skutočnosti ušli súdu prvej inštancie, pri nachádzaní jeho arbitrárnych
záverov. Preto závery súdu sú v tejto časti taktiež svojvoľné, nepreskúmateľné, arbitrárne nevyplývajú
z individuálnych okolností prípadu, s ktorými sa súd v odôvodnení vôbec nezaoberal, a sú v rozpore so

ZoVB. Navyše správca ani po skoro 2 mesiacoch od podania jej žiadosti, žiadnu schôdzu nezvolal, ani
situáciu nezačal riešiť zákonu (a zmluve o výkone správy) zodpovedajúcim spôsobom. Taktiež po vyše
troch mesiacoch od prevzatia správy nezvolal žiadnu schôdzu, teda je nečinný, pričom ako poukázala
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, schôdza sa zvoláva minimálne raz za rok, posledná
bola v mesiaci máj 2025, a preto ďalšie schôdza môže byť zvolaná až v máji 2026 a správca môže byť
nečinný dlhé časové obdobie. Taktiež sú nesprávne závery súdu v 33. bode, že z odpovede žalovanej

nemožno dospieť k záveru, že potvrdila havarijný stav. Uvedené závery sú tiež zmätočné, na jednej
strane súd trvá na výklade, že má ísť iba o náhly havarijný stav, na druhej strane skúma, či ide havarijný
stav, o čo de facto ide, keď strecha neplniaca svoju funkciu predstavuje havarijný stav, navyše keď
niekoľko rokov zateká, ako aj balkóny predstavujú havarijný stav, čo potvrdil predchádzajúci správca
v septembri 2024 po obhliadke balkónov v jej byte v mesiaci august 2024. (komunikácia pripojená

k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zápisnica zo schôdze vlastníkov zo septembra 2024).
To, že ide o havarijný stav balkónov vyplýva aj zo zápisnice zo schôdze vlastníkov z mesiaca september
2024. Pričom súd sa v bode 36. odôvodnenia práve venoval tejto zápisnici (uviedol, že rovnako to
platí aj v prípade kovových konštrukcií a skiel balkónov, ktoré boli riešené na septembrovej schôdzi
v roku 2024. Avšak súd vôbec nevzal do úvahy, že v danej zápisnici je zaznamenaný havarijný stav

balkónov po schôdzi bezprostredne predchádzajúcej obhliadke správcom jej balkónov v auguste 2024
(čo vyplýva z predloženej emailovej komunikácii s Hermesom júl/august 2024). Súčasného správcu
v septembri 2025 výslovne žiadala o riešenie havarijného stavu balkónov s strechy v zmysle § 9 ods.
4 ZoVB (čo vyplýva z príloh pripojených k návrhu) o odstránenie iných havarijných stavov správcu
nežiadala, na túto žiadosť mi správca odpísal, že samozrejme máme povinnosť riešiť havarijný stav.

Z uvedeného jedine možno vyvodiť, že sa správca v jeho odpovedi vyjadroval k mojej žiadosti o riešenie
havarijného stavu strechy a balkónov a teda daný stav potvrdil, keď mi potvrdil, že je samozrejme
povinný odstraňovať havarijný stav. Závery súdu v tejto časti sú nesprávne a nesprávne hodnotil ňou
predložené listiny. Taktiež závery súdu v bode 41. sú absurdné a nesprávne a svojvoľné, z predložených
dôkazov je zrejmé, že sa domáhala u správcu riešenia havarijného stavu balkónov a strechy, nakoľko

neodpovedal a dlhodobo nereflektoval na žiadosti o stretnutie, požiadala ho o písomnú odpoveď vo
veci (keď ide aj o škodovú a poistnú udalosť z hľadiska ktorej je istotnejšie mať písomnú odpoveď
správcu a nie ústne tvrdenie, ktoré sa nedá preukázať, nakoľko by šlo o tvrdenie proti tvrdeniu, s čím
už má zo strany správcov skúsenosti), na ktorú jej správca písomne odpovedal, a z jeho odpovede je
zrejmé, že riešením situácie sa nijak nezaoberá, nepostupuje podľa zmluvy a zákona, nezvolal žiadnu

schôdzu ani po vyše 3 mesiacoch od prevzatia správy. Taktiež osobné stretnutie by nič nezmenilo, keď
by jej vlastne správca povedal to isté, čo jej následne po jej žiadosti o písomnú odpoveď, odpísal. Nie
je dôležité akou formou správca odpovedá na jej podanie/žiadosť o riešenie situácie (či ústne alebo
písomne, navyše písomná odpoveď je dôkazom, a ústne tvrdenie môže správca poprieť), ale práve
dôležitým je jedine, či aktívne správa koná a vec rieši v súlade so ZoVB, ako aj čo správca odpovedá.

Súd sa odpoveďou správcu nezaoberal relevantným spôsobom, túto náležite nevyhodnotil a jeho závery
sú scestné a svojvoľné nemajúce oporu v predložených dôkazoch, ktoré nesprávne vyhodnotil. Správca
vec vôbec nerieši, je nečinný, o situáciu sa nijak nezaujíma, čo taktiež odôvodňuje potrebu neodkladnej
a rýchlej úpravy pomerov. To, že je to správcovi jedno svedčí aj skutočnosť, že neprišiel ani na obhliadku
stavu balkónov a strechy, resp. ju o tom ani neupovedomil, že by niečo také vo veci vykonal; resp., že by

aspoň zabezpečil prekrytie skorodovaných plôch na streche, alebo hľadal inú vhodnú formu dočasného
riešenia situácie. Správca zároveň neupovedomil ostatných spoluvlastníkov o tomto havarijnom stave,
resp. o jej žiadosti na riešenie situácie, iba ju vágne odkázal na budúce riešenie problému a prípadnú
diskusiu s vlastníkmi (ktorá ani nastať nemusí). Zrejme sa situácia inak ako bezodkladnou opravou
riešiť nedá, keď správca takúto formu za 2 mesiace nenavrhol, ani nezrealizoval, jedine v rozpore so

ZoVB navrhol o veci diskutovať, pričom inštitút diskusie správcu s vlastníkmi pri problematike opráv
a rozhodovaní o veciach, nepozná. Ide o zákonu priečiaci sa postup riešenia havarijnej a bezodkladnej
situácie zo strany správcu. V bode 36. súd prvej inštancie nesprávne ustálil v rozpore s jej tvrdeniami
a dôkazmi, že pád plafónu nastal v roku 2023, k pádu plafónu došlo niekoľko rokov predtým, prednadobudnutím jej vlastníckeho práva v roku 2022. Takýto záver, že k pádu plafóna došlo v roku 2023
nevyplýva ani z jej tvrdení, ani z dôkazov, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
hodnotil dôkazy, ide aj o rozpor s jej tvrdeniami uvádzanými v návrhu a predloženými dôkazmi zo

strany súdu. Preto tieto závery sú svojvoľné a ničím nepodložené. Taktiež závery súdu o dedení bytu
a poznaní stavu bytu jej osobou nie sú relevantné k osvedčeniu dôvodov na vydanie neodkladného
opatrenia. Ako tieto skutočnosti osvedčujú potrebu vydať neodkladné opatrenie? Aj keby poznala stav
bytu pred nadobudnutím vlastníctva, ako nevlastník by sa v tom čase nemohla domáhať žiadnych opráv,
to môže ten ktorý vlastník iba v čase, keď nehnuteľnosť vlastní. Taktiež závery súdu o tom, že bola

v príbuzenskom vzťahu nie sú ničím podložené, ani nevyplývajú z návrhu, jej tvrdení a predložených
dôkazov, tieto závery sú svojvoľné, ničím nepodložené. Pozornosti súdu zrejme uniklo, že v zmysle
Občianskeho zákonníka možno dediť aj na základe závetu, a to že človek niečo dedí neznamená,
že pozná dôkladne stav veci svojho predchodcu (pokiaľ vie rozhodnutie o dedičstve takúto klauzulu
neobsahuje). Závery súdu sú scestné a svojvoľné. Odôvodnenie je zároveň rozporuplné (čo zakladá
jeho nepreskúmateľnosť), súd uzatvára v úvode bodu 36. odôvodnenia, že z návrhu vyplýva, že o opravu

žiadala oboch predchádzajúcich správcov, na druhej strane súd uzatvára, že nie je zrejmé prečo sa
od roku 2023 po oprave plafóna riadnym a zákonom predpokladaným spôsobom nedomáhala opravy
poškodených spoločných častí bytového domu. Pozornosti súdu tiež ušlo, že byt nadobudla koncom
roka 2022 (viď ňou predložený výpis LV z verejne dostupného katastra nehnuteľností) a o opravu
žiadala ešte v roku 2023 správcu SBD Bratislava I (čo vyplýva z predložených listín k návrhu), ktorý

mimochodom od roku 2018 nezvolal žiadnu schôdzu a pre jeho nečinnosť ho ako správcu menili,
potom v roku 2024 po prevzatí správy HERMESom aj túto spoločnosť (komunikácia s Hermesom
predložená súdu), a v roku 2025 po prevzatí správy súčasným správcom v auguste 2025, aj u súčasného
správcu (uvedené vyplýva z listín predložených k návrhu). Teda závery súdu sú v príkrom rozpore
s ňou predloženými dôkazmi a osvedčenými tvrdeniami. Zároveň sa súd snaží navodiť, že nie je vo veci

bdelá, keď aplikuje zásadu právo patrí bdelým. Ako už uviedla, z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že
potreba bezodkladnej úpravy pomerov môže byť aj v prípade trvajúceho stavu. Preto tieto závery súdu
sú v príkrom rozpore s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu, ktoré by mal súd prvej inštancie poznať
(sú voľne dostupné na internete), taktiež skutkové závery súdu nemajú vo vzťahu k prejednávanej
veci žiadnu relevanciu, sú neopodstatnené, svojvoľné, nemajú oporu v návrhu a dôkazoch, z ktorých

nevyplývajú. Súd dôkazy nesprávne hodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd
spomína schôdzu zo septembra 2024, z ktorej zápisnice práve vyplýva, že správca po obhliadke jej
balkónov v mesiaci august 2024 uzavrel, že sú v havarijnom stave a z komunikácie so správcom
Hermes z mesiacov júl/august 2024 jednoznačne vyplýva, že sa domáhala opravy skiel, balkónových
konštrukcií a strechy bezprostredne pred konaním tejto schôdze. Opráv sa riadne u správcov (všetkých,

ktorých mali) bytových domov domáhala, avšak žiaden správca nedal o uvedenej otázke možnosť
vlastníkom hlasovať (na žiadnej schôdzi, ani písomnom hlasovaní neprebehlo hlasovanie), keď do bodu
predmetu schôdze nedal hlasovanie o predmetných otázkach (čo vyplýva z komunikácie s Hermesom
07-08/2024 ako aj s komunikácie s Contestou z 09/2025, ktorá chce o otázkach diskutovať s vlastníkmi
postupom v rozpore so ZoVB). Záver súdu, že dané neosvedčila je nesprávny. Skôr súd nevenoval

sústredenú pozornosť predloženým dôkazom, ktoré nesprávne vyhodnotil, a na základe ktorých dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ale ako už uviedla, závery súdu nemajú žiadnu relevanciu k veci,
nakoľko v danom prípade nemožno dávať v jej neprospech to, že ide o dlhšie trvajúci havarijný stav.
Neodkladné opatrenie môže poskytnúť ochranu aj iným, ako len náhle vzniknutým závadám. Ako aj
iné ako len náhle vzniknuté závady, ju môžu bezprostredne ohrozovať na živote, zdraví a majetku. Súd

vo vzťahu k neodkladnému opatreniu relevantným spôsobom neposudzoval odvrátenie bezprostredne
hroziacej ujmy na živote, zdraví a majetku. Súd v bode 37. tak neprávne uzavrel, že nie je daná
naliehavosť jej návrhu, túto naliehavosť tvrdila v návrhu a preukázala aj predloženými dôkazmi (ktoré
nad mieru pochybností osvedčili naliehavosť úpravy pomerov, a to aj vzhľadom na jej zdravotný stav,
ktorým sa súd vôbec nezaoberal). Uvedené závery súdu skôr nasvedčujú záverom o svojvoľnom

a arbitrárnom rozhodnutí súdu, aplikujúcim prílišný formalizmus. Na ochranu svojich práv dbala aktívne
od nadobudnutia jej vlastníctva, presný stav strechy nad jej bytom do mesiaca júl 2025 nepoznala,
nakoľko jej správca omylom zaslal fotografiu aj tejto časti strechy, inak by vôbec nevedela v akom je
hroznom stave, a ihneď správcu žiadala o riešenie situácie so strechou a súčasným zatekaním, na ktoré
tiež prišla iba nedávno. Pričom o všeobecnú opravu strechy sa domáhala u všetkých správcov, bez

ohľadu na koróziu čiastočnej strechy nad jej bytom. Uvedené preukázala pripojenými dôkazmi k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré pre istotu predkladá aj odvolaciemu súdu. Všetkých
správcov žiadala o opravu strechy a žiada dlhodobo aj o opravu konštrukcií balkónov v zmysle § 9 ods.
4 ZoVB. Závery súdu v bode 37. a v bode 39. sú v rozpore s koncepciou neodkladných opatrení, keďneodkladné opatrenie môže nahrádzať aj rozhodnutie súdu vo veci samej. Pričom žiada o odvrátenie
bezprostredne hroziacej ujmy. Nároku sa nemôže domáhať na schôdzi vlastníkov (ktorá ani doposiaľ
nebola zvolaná, o otázkach sa niekoľko rokov nehlasovalo), ako mylne uzaviera súd. A keďže ide

o stav poškodenia spoločných častí bytového domu, ktoré bezprostredne ohrozujú jej život, zdravie
a majetok (ako aj tretích osôb), je nanajvýš zrejmé, že sú splnené podmienky ustanovenia § 9 ZoVB
a správca je povinný konať v zmysle uvedeného ustanovenia (a teda žiadne hlasovanie na schôdzi,
žiadna diskusia na schôdzi, ale aktívne a okamžité konania za účelom riešenia situácie). Nárok v zmysle
§ 9 ods. 4 ZoVB má voči správcovi. Taktiež prípadné hlasovanie o bežných otázkach zaraďuje na

hlasovanie správca (a nie vlastník) pričom správca je povinný zaradiť otázku na hlasovanie na základe
návrhu 1 všetkých vlastníkov a nie jedného vlastníka, preto závery súdu o domáhaní sa jej práv jej
osobou na schôdzi, sú závermi scestnými a arbitrárnymi, ktoré sú v príkrom rozpore so znením ZoVB.
Úvahy súdu v bode 38. sú vytrhnuté z kontextu, súd ich bližšie nezdôvodňuje a tiež nie je zrejmé
ako ich aplikuje na prejednávaný prípad, súd proporčnosť/ primeranosť zásahu, ako už vyššie uviedla,
nijak relevantným spôsobom nezdôvodnil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné v tejto časti. Na jednej

strane ju súd s jej nárokom (nevedno aký má na mysli) odkazuje v bode 39. na jeho uplatňovanie
na schôdzi vlastníkov, na druhej strane ju súd odkazuje na civilné sporové konanie v bode 43., teda
ani samotnému súdu nie je zrejmé, kde sa má ako vlastník voči správcovi domáhať svojich nárokov a
zrejme súd ani nevie ustáliť akých nárokov, a rozhodnutie je zmätočné aj v tejto časti. Na jednej strane
má za to, že odôvodnenosť jej nároku je potrebné dokazovať v civilnom konaní, na druhej strane vec

hodnotí skutkovo aj právne a vyvodzuje náležité závery o neosvedčení bezprostredného ohrozenia. Ide
ovnútornúrozporuplnosťazmätočnosť.Najednejstraneuzatvára,ženeosvedčila,žemáhmotnoprávny
nárok, naproti tomu si ho má podľa súdu uplatňovať v iných konaniach (svojpomoc, schôdza, civilná
žaloba). Môže si vybrať. Ide o vnútornú rozporuplnosť a zmätočnosť. Taktiež kto je potom protistranou
podľa súdu je otázne, či vlastníci alebo správca, body 25. a 26. odôvodnenia sú v rozpore s bodom

35. kde uvádza, že žalovaný (teda zrejme správca v zmysle znenia uvedeného ustanovenia) je povinný
odstraňovať havarijný stav v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB. Súd prvej inštancie vyslovil v odôvodnení
očividne viaceré zmätočné a rozporuplné závery. Taktiež záver súdu v 39. bode, že ak má za to, že
má nárok na vykonanie ňou požadovaných opráv, nemôže byt sám o sebe dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia je záverom arbitrárnym a svojvoľným, nakoľko súd mal skúmať splnenie

podmienok v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB, ktorého nároku sa jedine prostredníctvom súdu domáhala, súd je
viazaný návrhom a požadovaným petitom. A skúmať splnenie podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia s trvalou úpravou medzi stranami bez potreby iniciovania sporového civilného konania. Súdu
úplne uchádza koncepcia takéhoto neodkladného opatrenia a bezdôvodne trvá na podávaní žalôb, hoci
zákon umožňuje riešiť vzniknutú situáciu práve prostredníctvom procesného inštitútu neodkladného

opatrenia s trvalou úpravou pomerov. Prípadné závery v bode 42. o zvolaní nezvolaní schôdze
neodôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, je záverom bezpredmetným scestným
a svojvoľným. V bode 42. súd nesprávne uvádza, že negatívne recenzie žalovaného nemôžu mať
vplyv na posúdenie individuálnych okolností toho-ktorého prípadu týkajúceho sa žalovaného, keď
práve tieto recenzie preukazujú nemožnosť domôcť sa bezodkladnej nápravy zo strany správcu vo

vzťahu k žalobkyni, keď správca je nečinný a situácie vlastníkov nerieši, teda poškodzuje vlastníkov.
O tomto vypovedajú verejne dostupné recenzie, ktoré majú vplyv práve na posúdenie okolností prípadu
vprejednávanejveci,týkajúcesaochranyprávnavrhovateľky.Súdopäťneprimeranenahrádzaprípadnú
procesnú ochranu tvrdení žalovaného, a uvedené nasvedčuje jednostranným prístupu, rozhodovania
súdu v prospech žalovaného, bez zaoberania sa ochrany bezprostredne ohrozených práv navrhovateľky

a tretích osôb práve z dôvodu nečinnosti správcu ohľadom opráv spoločných častí bytového domu,
ktorých havarijný stav mu bol zo strany vlastníka riadne písomne oznámený, a o ktorého riešenie
vlastník riadne žiadal v zmysle zmluvy o výkone správy ako aj § 9 ods. 4 ZoVB. Ako má ako
navrhovateľ osvedčovať, že nie je namieste, aby sa domáhala jej práv v riadnom sporovom konaní
(ako tvrdí súd v bode 43., že nepreukázala toto osvedčenie), keď predsa v celom návrhu sa domáha

nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania s trvalou úpravou pomerov medzi stranami
(bez potreby iniciovania neefektívneho zdĺhavého súdneho konania), a nahradiť tak vec samú (§ 330
ods. 2 CSP). Súd nesprávne uzatvára, že je povinná preukázať osvedčenie, že nie je namieste, aby
sa domáhala svojich práv v riadnom sporovom konaní. Týmto záverom jej súd znemožňuje právo na
prístup k súdu, a právo na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide o arbitrárny

záver súdu prvej inštancie, ktorý na ňu prenáša. Pozornosti súdu ušlo to, že zmysle § 324 ods. 1
CSP sa totiž pri neodkladných opatreniach v sporovom konaní uplatňuje dispozičný princíp, podľa
ktorého platí, že súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia iba na základe návrhu. Návrh
strany na vydanie neodkladného opatrenia je pre súd určujúci, nakoľko súd rozhoduje o nariadeníneodkladného opatrenia: spravidla len na základe tvrdení, dôkazov a skutočností predkladaných súdu
iba tou stranou, ktorá navrhuje jeho vydanie; spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu
strán a bez toho, aby vykonal plnohodnotné dokazovanie; v značne skrátenej lehote (do 30 dní). Súdu

preukázala/osvedčila, že rozhodnutiami súdov v obdobnej veci, na ktorú v návrhu poukázala (uloženie
povinnosti správcovi odstrániť zatekanie do bytu - plesne v 9 mesačnej lehote v riadnom civilnom
sporovom konaní), čo znamená že možno bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodkladným
opatrením s trvalou úpravou pomerov, keď je zrejmé, že hodnoverné osvedčenie nároku však musí
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v konaní o žalobe, je v danom prípade

vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Čo je osvedčené, keď súdy správcom ukladajú povinnosť
v prípade zatekajúcej strechy opravovať tieto spoločné časti bytového domu. Súd sa mal v prvom rade
zaoberať tým, či je možno v danej veci trvale upraviť pomery. Čo je možné, nakoľko súdu predložila
rozhodnutie súdu v civilnom sporovom konaní v totožnej veci zatekania do bytu z poškodenej strechy.
A teda je zrejmé, že možno nariadiť neodkladné opatrenie trvalo upravujúce pomery medzi stranami,
bez akejkoľvek potreby iniciovania ďalšieho súdneho konania. Poukázala aj na to, že podstatou

inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd
poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného
opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu
ochranu požaduje, nebude dochádzať (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/321/2017
z 13.12.2017). Súd rozhodol v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia, a ním prijaté

závery v celom rozhodnutí sú práve v rozpore s touto podstatou a účelom. Taktiež z článku Predpoklady
nariadenia neodkladného opatrenia v aplikačnej praxi“ (verejne dostupný na https://www.epravo.sk/
top/clanky/predpoklady-nariadenia-neodkladneho-opatrenia-v-aplikacnej-praxi-5804.html) vyplýva, že:
„v podmienkach slovenskej justície sa neraz spomína pomalá spravodlivosť, nízka efektivita súdnych
konaní a ťažká vymožiteľnosť práva. Existujú však životné situácie, v ktorých je mimoriadne nebezpečné

čakať na konečný verdikt súdu a je absolútne nevyhnutné, aby právne vzťahy boli bezodkladne
upravené súdnou autoritou. Civilné procesné predpisy preto obsahujú inštitúty neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia. ... Trvalá úprava pomerov neodkladným opatrením? Civilný sporový
poriadok priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne
provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby

predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. CSP pripúšťa,
že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania môže byť zabezpečená trvalá,
definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP,
predovšetkým zdržovacie návrhy), a to v prípade tzv. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
s charakterom podania vo veci samej. Ak to teda povaha veci pripúšťa, nariadením neodkladného

opatrenie možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto súd povinnosť na podanie
žaloby žalobcovi v takomto prípade neuloží. Naďalej však platí a prax potvrdzuje, že osobitným výrokom
súd poučí žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať nárokov
na vrátenie do pôvodného stavu či nároku na náhradu škody, alebo inej ujmy, ak by mu výkonom
neodkladného opatrenia vznikla.“ Ak sa súd prvej inštancie mal za to, že nemožno trvale upraviť pomery

medzi stranami, mohol vydať neodkladné opatrenie a odkázať ju na podanie následnej žaloby na súd
(§ 336 ods. 1 CSP). A uviesť vo výroku uznesenia strany a predmet konania vo veci samej. Nie je
opodstatnené, aby na ňu súd prenášal povinnosť preukazovať osvedčenie že nie je namieste, aby
sa domáhala jej práv v riadnom sporovom konaní, keď práve jedine súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktoré by nahrádzalo rozhodnutie v konaní vo veci samej a trvale by upravilo pomery. Ako

navrhovateľ nie je povinná preukazovať skutočnosť, prečo sa nedomáha práv v riadnom konaní. Navyše
uvedená skutočnosť priamo vyplýva z celého ňou podaného návrhu, a to bezodkladná potreba úpravy
pomerov a bezodkladná potreba ochrany bezprostredného ohrozenia jej života, zdravia a majetku.
Súd sa vôbec týmito osvedčenými tvrdeniami nezaoberal. Jej životná a zdravotná (ako aj ohrozenie
života a zdravia tretích osôb), poškodzovanie spoločného majetku, výlučného majetku a zamedzovanie

vzniku väčších škôd na majetkoch, t. j. individuálna situácia opísaná v návrhu, je situáciou v ktorej
je mimoriadne nebezpečné čakať na konečný verdikt súdu a je absolútne nevyhnutné, aby právne
vzťahy boli bezodkladne upravené súdnou autoritou. Pričom tieto skutočnosti ňou uvádzané v návrhu
práve odôvodňujú domáhanie sa ochrany práv a uplatňovanie jej nároku prostredníctvom neodkladného
opatrenia a neuplatňovanie si nároku v zdĺhavom civilnom sporovom konaní, ktoré môže byť neefektívne

a neposkytne ochranu jej bezprostredne právam (zdravie, život, majetok), nakoľko konečný verdikt
súdu môže padnúť aj po desiatkach rokov (zaťaženosť súdov, nízka efektivita súdnych konaní, prieťahy
v konaní, obštrukcie sporových strán...). V prípade vzniknutej situácie by bolo mimoriadne nebezpečné
čakať na konečný verdikt súdu, ktorý by bol vlastne zhodný s výrokom uznesenia o nariadeníneodkladného opatrenia s trvalou úpravou pomerov, ktorým by súd nariadil správcovi povinnosť opraviť
časť strechy a skorodovanej konštrukcie, skliel, tmelov a plechov balkónov prináležiacich k jej bytu.
V komentári C.H.BECK k jednotlivým ustanoveniam CSP o neodkladnom opatrení je uvedené, že:

„Od účinnosti nového civilného sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis
vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom
vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prijatým záverom sa musí

súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom naplnenie uvedeného kritéria podlieha v
prípadepodanéhoodvolanianáslednémuodvolaciemuprieskumukrajskýmsúdom.Návrhnanariadenie
neodkladného opatrenia navyše nemusí byť v osobitných prípadoch vôbec nasledovaný žalobou; vtedy
má povahu podania vo veci samej. To, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuložil žalobnú
povinnosť, neznamená, že navrhovateľ sa nemôže samostatnou žalobou efektívne domáhať súdnej
ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej. V danej súvislosti nie je rozhodnutím súdu

o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzený. Z procesného hľadiska však platí, že
ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samu a súd navrhovateľovi neuloží povinnosť
podať v určitej lehote žalobu, predstavuje právoplatné uznesenie o neodkladnom opatrení procesnú
prekážku res iudicata aj pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo identickej
súdnej ochrany. Tento nedostatok procesnej podmienky sa zhojí až zánikom alebo zrušením pôvodného

neodkladného opatrenia. V odvolacom konaní môže byť prvoinštančné uznesenie zmenené alebo
zrušené aj bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP iba z toho dôvodu,
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného
opatrenia s totožným obsahom vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu v zmysle § 330 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie teda neprávne posúdil danú otázku, ako sa v odôvodnení nevysporiadal, či možno

je možné nariadiť neodkladné opatrenie z hľadiska totožnosti výrokov vo veci samej. Argumentačne
udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností
prípadu.“ Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie tiež nevyplýva, že by vedel súd prvej inštancie
vôbecustáliťakéhonárokuvcivilnomsporovomkonaníbysamaladomáhať,keďžetoanivpredmetnom
zamietajúcom uznesení nevedel ustáliť (resp. nekonkretizoval jasne presne a určito) aký nárok, voči

komu (správca alebo vlastníci), či uplatnený na schôdzi vlastníkov bez odkazu na relevantnú právnu
úpravu (a teda akým prostriedkom, inštitútom sa tento nárok uplatňuje vlastníkom podľa súdu na
schôdzi? Keď jedine sa uplatňuje u správcu vykonávajúceho správu domu a ten následne zvoláva
schôdzu s programom, prípadne zaradí otázky do programu na hlasovanie), svojpomocou, alebo
žalobou na súde v civilnom sporovom konaní?

Poukázala aj na práve súdom citovaný komentár vydavateľstva C. H. BECK k zákonu o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, ktorej časti je taktiež potrebné venovať pozornosť a ktorú časť komentára súd
pri rozhodovaní zrejme opomenul. V návrhu som taktiež poukázala na generálnu prevenčnú povinnosť
správcu, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. V danom komentári je okrem iného uvedené
k výkladu § 9 ods. 4 ZoVB aj to: „2. Generálna prevenčná povinnosť a pojem „bezprostredné ohrozenie“

Správca, spoločenstvo, ale aj samotní vlastníci ako každý iný subjekt občianskoprávnych vzťahov
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí
(ust. § 415 OZ). Komentovaný odsek obsahuje právnu normu s podobným obsahom ako je v ust. § 415
OZ,stým,žetakútopovinnosťpredchádzaťvznikuškodámneukladákaždému,aleosobámspravujúcim
bytové domy. Ide teda o špeciálnych adresátov právnej normy, a to správcu alebo predsedu, ktorý však

koná v mene a na účet spoločenstva vlastníkov. V prípade porušenia tejto zákonnej povinnosti môže
dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu u týchto subjektov (porovnaj výklad k ust. § 7b ods. 4 a § 8 ods.
5 BytZ). Podľa ust. § 8b ods. 1 písm. d) BytZ je správca povinný vykonávať práva k majetku vlastníkov
len v ich záujme. Je nepochybne v záujme vlastníkov, aby sa poškodené prvky spoločných častí a
spoločných zariadení domu opravili, ak sú na to finančné zdroje vo fonde prevádzky, údržby a opráv.

Ak na vykonanie nevyhnutnej opravy takéto financie nie sú k dispozícii, správca je povinný vykonať
minimálne nevyhnutné opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku ďalších škôd na majetku vlastníkov.
Zároveňjesprávcapovinnýzabezpečiťzvolanieschôdzevlastníkovčivyhláseniepísomnéhohlasovania
k otázke financovania opravy spoločných častí a spoločných zariadení domu vrátane technického
zariadenia. Uvedené sa dá zabezpečiť či už formou zvýšenia príspevkov do fondu opráv, prípadne

schválenia mimoriadneho jednorazového príspevku vlastníkmi na účel odstránenia vzniknutých závad,
alebo prípadne pri nákladnejších opravách formou schválenia zmluvy o úvere s bankou vrátane zmluvy
o zabezpečení úveru. Bližšie k tejto problematike odkazujeme na výklad k ust. § 10 ods. 1 BytZ bod
2. Z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy predmetného pojmu nielen v BytZ, ale aj v osobitnýchpredpisoch je nutné pristúpiť k jeho výkladu predovšetkým z hľadiska gramatického a systematického
výkladu. Slovník slovenského jazyka uvádza výklad príslovky „bezprostredne“, ktorým označuje okamih,
„vo veľmi malej priestorovej alebo časovej vzdialenosti“ v ktorého kontexte je možné použiť synonymá

„priamo, blízko, tesne“. V prípade podstatného mena „ohrozenie“ sme postupovali podobne a najprv sa
snažili nájsť jeho jazykový výklad, ktorý „označuje potencionálne nebezpečenstvo, ktoré môže, ale tiež
nemusí nastať“. Z uvedeného jazykového výkladu vyplýva, že pod pojmom „bezprostredné ohrozenie“ je
možnéhovoriťosituácii,ktorá„priamo,tesnealeboblízkomôže,alenemusínastať“.Pretojenevyhnutné
tento pojem vykladať v kontexte s určitou situáciou, u ktorej sa predpokladá, že nastane „taký stav, ktorý

jevyvolanýnajmänepredvídateľnoualeboneodvrátiteľnouudalosťounezávislouodľudskejvôlesktorou
sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej
škody na majetku“, tak ako tento pojem definuje aj vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č.
24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z o ochrane prírode a krajiny. Dikcia ust. § 9 ods.
4BytZodkazujeďalejvpoznámkachpodčiarouokreminýchprávnychpredpisovajnazákonč.314/2001
Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorý určuje vlastníkovi bytového domu,

spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj správcovi bytového
domupovinnosťzabezpečiťprisprávebytovéhodomuplnenieúlohspojenýchsochranoupredpožiarmi.
Tieto povinnosti sa týkajú spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, akými sú chodby,
nebytovépriestory,schodiskáainéspoločnéčasti.Pojem„bezprostrednéohrozenie“jepretobezpochýb
nevyhnutné chápať z pohľadu možnosti, že takáto situácia nastane a treba byť na ňu pripravený. Z tohto

dôvodu je opodstatnené konať v takomto prípade zo strany správcu alebo predsedu spoločenstva aj
bez zabezpečenia súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome formou
rozhodnutia podľa ust. § 14b BytZ. V prípade, ak správca alebo predseda zistí poruchy alebo chyby na
technických zariadeniach alebo poškodenie spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktoré sú
takého charakteru, že bezprostredne ohrozujú život, zdravie a majetok, sú povinní zabezpečiť nápravu

v čo najkratšom možnom čase od zistenia alebo oznámenia ohrozujúceho stavu. Tu treba podotknúť,
že každú vzniknutú situáciu je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti za ktorých
vznikne ako aj na možnosti, ktoré správca alebo predseda spoločenstva v danom čase reálne majú.
Týmitomožnosťamisarozumejújednakfinančnémožnostiatodisponibilnéprostriedkyvlastníkovnaich
spoločnombankovomúčteatonajmäaktuálnuvýškuzostatkufonduopráv.Ďalšímfaktoromsútureálne

možnostisprávcučipredseduspoločenstvazabezpečiťkonkrétnehododávateľa(cena,rýchlosťnástupu
na práce, referencie atď.). V prvom rade však správca či predseda spoločenstva musia nielen vyhodnotiť
naliehavosť situácie, a teda či vec znesie odklad (do hlasovania vlastníkov) alebo naopak je potrebné
reagovať ihneď aj bez súhlasu vlastníkov. Iná bude situácia, keď v dome nastane havária napr. na
vodovodnom,plynovomčikanalizačnompotrubí,ktorújenutnériešiťokamžiteainýbudenapr.dlhodobo

nevyhovujúci stav strechy, cez ktorú pri zrážkach zateká do bytov, prípadne omietka na fasáde, ktorá z
času na čas odpadne, prípade nastane porucha výťahu, v dôsledku ktorej sa výťah stane nefunkčným.
Správca či predseda spoločenstva by mali predovšetkým zadokumentovať existujúci stav (písomne,
fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom) za účelom preukázania bezprostredne hroziacej škody
právebezprostrednehroziacejškodynazdraví,majetkualeboživote.Tietodôkazytakmôžuslúžiťnielen

k preukázaniu opodstatnenosti konania správcu či predsedu spoločenstva voči samotným vlastníkom,
ktorí môžu potrebu rýchleho obstarania bez ich rozhodnutia spochybniť, resp. budú namietať cenu
takéhoto výkonu. Rovnako môže byť dokumentácia skutkového stavu dôležitá pre uplatnenie poistného
plnenia z poistenia bytového domu. Za účelom dojednania čo najvýhodnejších podmienok takejto opravy
by bolo účelné vyhlásiť výberové konanie, resp. aspoň dodržať postup pri obstarávaní tovarov a služieb,

ktorý je správca povinný v bytovom dome zverejniť podľa ust. § 8b ods. 1 písm. k) BytZ. V prípadoch
odstraňovania náhlych havarijných stavov, ktoré je nutné riešiť ihneď, však na dodržanie zverejnených
pravidiel pri obstarávaní tovarov a služieb spravidla nie je dostatočný časový priestor. 3. Nedostatok
finančných prostriedkov na účtoch v banke Praktický problém však môže nastať vtedy, ak správca či
predseda nemôžu splniť uvedenú povinnosť bez zbytočného odkladu z dôvodu, že finančný zostatok

vo fonde opráv nie je dostatočný na pokrytie nákladov na nevyhnutnú opravu. V takom prípade existujú
síce možnosti v podobe prijatia rozhodnutia o zvýšení mesačného príspevku do fondu opráv či uložení
povinnosti vlastníkom o jednorazovom navýšení tohto fondu alebo získanie úveru v banke, avšak na
takýto právny úkon vrátane jeho zabezpečenia sa vyžaduje minimálne dvojtretinové kvórum v zmysle
ust. § 14b ods. 2 písm. b a c) BytZ. Takýto súhlas nemusí byť v praxi jednoduché dosiahnuť, pričom

aj vybavenie môže trvať dlhšiu dobu. Správca či predseda môžu byť postavení pred rozhodnutie, aby
v prípade vzniku bezprostredného ohrozenia a zároveň nedostatku prostriedkov na bankovom účte
vlastníkov v záujme odvrátenia hroziacej škody z vlastného majetku uhradili náklady alebo ich časť
spojené s odvrátením hroziacej škody. Ich náhradu si následne môžu uplatňovať voči vlastníkom bytov anebytovýchpriestorovajprostredníctvomsúdnehokonaniavprípade,akvlastníciodmietnutútonáhradu
správcovi alebo predsedovi uhradiť. Ustanovenie § 9 ods. 4 BytZ však nie je naformulované vhodne,
nakoľko vyvoláva viaceré otázky. Zákonodarca pri jeho koncipovaní zrejme nebral do úvahy praktické

možnosti a nezamýšľal sa nad jeho jednotlivými dôsledkami v rôznych situáciách. 4. Plnenie generálnej
prevenčnej povinnosti priamo vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru V praxi nie je celkom ojedinelá
ani situácia, keď správca či predseda spoločenstva odmietne zabezpečiť odstránenie chyby, poruchy
alebo poškodenia spoločných častí, spoločných zariadenia a príslušenstva domu. Môže to byť napr. z
dôvodu, že správca či predseda vyhodnotia situáciu tak, že nejde o bezprostredné ohrozenie života,

zdravia a majetku a napr. z tohto dôvodu neiniciujú zvolanie schôdze alebo vyhlásenie písomného
hlasovania. Dotknutý vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorému napr. cez strechu zateká do
bytu alebo mu hrozí iná škoda v dôsledku poškodenia spoločnej časti alebo spoločného zariadenia
domu musí spravidla situáciu riešiť urgentne. Nemôže tak čakať na zvolanie schôdze vlastníkov,
čomu predchádza zákonom ustanovený proces, ktorý trvá niekoľko dní (pozri ust. § 14a ods. 1 BytZ).
Na podanie žiadosti o zvolanie schôdze či vyhlásenie písomného hlasovania však dotknutý vlastník

potrebuje disponovať minimálne štvrtinou hlasov všetkých vlastníkov v dome. Ak by však aj v prípade
hlasovania o oprave spoločnej časti či spoločného zariadenia domu ostatní vlastníci rozhodli, že túto
investíciu neschvália, dotknutý vlastník bytu či nebytového priestoru je postavený pred dilemu, či má
použiť svojpomoc alebo sa má domáhať svojich práv na súde (napr. formou žaloby prehlasovaného
vlastníka podľa ust. § 14a ods. 8 BytZ). Keďže uplatnenie práv súdnou cestou by bolo zrejme zdĺhavé a

samo osebe by nevyriešilo dotknutému vlastníkovi problém (napr. zatekanie do bytu), vlastník má nielen
možnosť, ale aj generálnu prevenčnú povinnosť vzniknutú alebo hroziacu škodu na spoločných častiach
a zariadeniach domu, ktorá priamo ovplyvňuje výkon jeho vlastníckych práv odstrániť sám na vlastné
náklady. Následne má takýto poškodený vlastník v zmysle ust. § 419 OZ právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu v koho záujme konal a

to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. Náhrada vzniknutej škody by tak
mala byť uhradená z fondu prevádzky, údržby a opráv, prípadne z poistenia domu a v krajnom prípade
aj od správcu, ak ju aj ten svojím nepružným postojom keď už nie spôsobil, tak minimálne jej rozšíreniu
nezabránil. V konečnom dôsledku jediným kompetentným orgánom spôsobilým na posúdenie všetkých
podmienok a aspektov vzniku škody v konkrétnej situácii, najmä v prípade rozporov bude zrejme jedine

súd v civilnom sporovom konaní. V tomto súdnom konaní však bude na žalobcovi (poškodenom),
aby preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku škody v prípade jej uplatnenia voči
správcovi ako žalovanému v súdnom spore. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 6 Co 95/2015 z 24.10.2018. V tomto konaní súd zaviazal spoločenstvo
vlastníkovknáhradeškodyspôsobenejvlastníkovibytu,ktorýnasvojenákladypoopakovanomzatekaní

do bytu opravil hydroizoláciu spoločnej časti domu, keďže vlastníci predtým túto odmietli uhradiť z
fondu opráv. Súd pritom poukázal, že uvedená vada na terase bytového domu, cez ktorú zatekalo
do bytu, sa mala hradiť z fondu opráv v zmysle ust. § 10 ods. 3 BytZ. Rovnako poukazujeme aj na
podobný prípad rozhodnutý Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. 14 Co 723/2015 z 15. 11.
2016, v ktorom išlo tiež o zatekanie do bytu cez strechu bytového domu. V danom prípade odvolací

súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým žalovanému spoločenstvu vlastníkov uložil povinnosť
zabezpečiť prevádzku, údržby a opravu spoločných častí bytového tak, aby v predmetnom byte neboli na
žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii
vodnej pary a viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov v lehote do 9 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Obe spomínané súdne rozhodnutia sú cit. v judikatúre ku komentovanému

ustanoveniu. Okrem toho možno spomenúť aj prípady, kedy súdy v podobných skutkových okolnostiach
žaloby o náhradu škody spôsobenú zatekaním do bytov zamietli z dôvodu nepreukázania zákonných
predpokladov zodpovednosti za škodu. Ide napr. o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
15 Co 1128/2014 z 10. 2. 2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 Co 167/2017 z 28.
1. 2020.“

V danom prípade možno uvažovať aj nad splnením predpokladov (naplnenie skutkovej podstaty)
trestného činu všeobecného ohrozenia zo strany správcu pri správe bytového domu, keď pod balkónmi
vedie chodník a pod druhým prístup do garáží, pod ktorými sa môže zdržiavať množstvo osôb, ktoré
tieto balkóny (popraskané sklo a nezabezpečené tmelom) bezprostredne ohrozujú na zdraví a živote
pádom skla a porezaním, uvedené môže nastať kedykoľvek. Správca ani po jej upozornení nezabezpečil

výmenu skiel a ich utmelenie, hoci tak možno rýchlo a jednoducho bez neprimeraného finančného
zaťaženia vykonať, ako ani nespravil opatrenia, ktorými by zamedzil akýmkoľvek škodám.
Nariadením neodkladného opatrenia, by súd splnil sledovaný účel, poskytol by ochranu jej
bezprostredneohrozenémuživotu,zdraviuamajetkuabezodkladnebyupravilpomery.Tietoskutočnostiodôvodňujú naliehavosť a nutnosť úpravy pomerov strán navrhovaným spôsobom. Zároveň nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci je zároveň akútnejšie vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav (ktorý
potvrdzujú aj ďalšie lekárske nálezy z mesiaca október 2025).

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na prílišnom formalizme. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v celosti arbitrárne, ide o tzv. arbitrárny exces, ktorý je navyše posudzovaný v prospech
prostistrany, bez jej vyjadrenia, bez pojednávania, bez preukázania a osvedčenia záverom súdu, bez
akýchkoľvek jej tvrdení, ktorých jedine osvedčenie by mal súd skúmať. Celé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie vyznieva nanajvýš ako prípadná obrana druhej strany v konaní (žalovaného)

bezpredmetným negovaním jej tvrdení a dôkazov, bez zaoberania sa relevantnými tvrdeniami v návrhu
(ktoré náležite osvedčila bez akýchkoľvek pochybností), ktorými je viazaný a ktorých osvedčenie
musí mať súd za preukázané. Súd sa zaoberal skutočnosťami, ktoré v návrhu ani netvrdila (príbuzný
vzťah s poručiteľom, znalosť pomerov pred nadobudnutím vlastníctva, pád plafóna v roku 2023
a iné skutočnosti, ktoré nevyplývajú z jej tvrdení, ako ani predložených dôkazov). Súd prijímal ničím
nepodložené a nepreukázané závery. Takéto rozhodnutie súdu, ktoré je aj v príkrom rozpore so

zákonným znením CSP, aj ZoVB, sa nejaví ani ako spravodlivé! Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení napadnutého uznesenia náležite nevysporiadal s pomerne rozsiahlou argumentáciou
navrhovateľky uvádzanou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom táto si vyžadovala
špecifickú odpoveď (odpovede), ktorú je nevyhnutné zodpovedať, aby súd prvej inštancie mohol dospieť
k právnemu záveru, že navrhovateľka neosvedčila spôsobilosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a rovnako potrebu úpravy vzťahov voči odporkyni. Argumenty navrhovateľky sú pritom právne
významné pre posúdenie právnej otázky, spôsobilosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Navrhovateľka nedostala zo strany súdu prvej
inštancie na svoje argumenty v kontexte týchto právnych záverov jednoznačnú odpoveď. Odmietnutím
sa zaoberať týmito argumentmi navrhovateľky, súd prvej inštancie porušil právo navrhovateľky na

spravodlivý súdny proces, vrátane jej práva preukázať (osvedčiť) v konaní ňou tvrdené skutočnosti
o spôsobilosti a dôvodnosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu
prvej inštancie je preto nutné označiť ako arbitrárny, odporujúci princípu materiálneho právneho
štátu. Keďže súd prvej inštancie neskúmal vec z právne významných hľadísk, porušil tak základné
právo navrhovateľky na spravodlivý súdny proces. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je

možné vyabstrahovať akékoľvek úvahy súdu, ktoré viedli k tak jednoznačnému záveru o tom, že
nie je osvedčená potreba úpravy pomerov a nie sú splnené všetky ostatné zákonné podmienky
na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu
Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské
práva každý právny argument musí vychádzať z platnej právnej normy alebo z právneho princípu,

v opačnom prípade nie je takýto právny argument súdu v právnej argumentácii relevantný. Súd
má povinnosť dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovať dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil, pričom ich dostatočnosť a relevantnosť sa musí týkať nielen skutkovej, ale aj právnej stránky
rozhodnutia. Odôvodnenie svojho právneho záveru všeobecným odkazom na skutkový stav veci,
§§ znenie dotknutých ustanovení CSP, prípadne odkazom na všeobecný právny výklad právneho

pojmu „osvedčovanie skutkových okolností pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovateľom, či
bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku a posudzovania osvedčenia hmotnoprávneho nároku
navrhovateľky“ je právne neudržateľné, neakceptovateľné a nepostačujúce na zdôvodnenie právnych
záverov súdom prvej inštancie bez toho, aby súd prvej inštancie náležitým spôsobom nereflektoval na
rozsiahleargumentynavrhovateľkyanedalnavrhovateľkeodpoveďprečoichnepovažovalzarelevantné

pri riešení právnej otázky spôsobilosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potreby úpravy
vzťahov medzi stranami, ako aj najmä danosti (dostatočného osvedčenia) jej hmotnoprávneho nároku.
Navyše ide aj o nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov (tvrdení
navrhovateľky) ako aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke (ne)osvedčenia tvrdení navrhovateľky
odôvodňujúcich nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, a neosvedčenia hmotnoprávneho

nároku, i keď má v prvom rade za to, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov (podstatných tvrdení
navrhovateľky) súdom prvej inštancie absentuje v odôvodnení napadnutého uznesenia. Navrhovateľka
namieta zároveň aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov (tvrdení
navrhovateľky) ako aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke (ne)osvedčenia tvrdení navrhovateľky/
neosvedčenie hmotnoprávneho nároku odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia i keď má v

prvom rade za to, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov (tvrdení navrhovateľky) súdom prvej inštancie
absentuje v odôvodnení napadnutého uznesenia. Navrhovateľka má za to, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že neosvedčila spôsobilosť návrhu na neodkladné opatrenie
a rovnako potrebu úpravy vzťahov medzi stranami. Navrhovateľka má za to, že pre účely nariadenianeodkladného opatrenia dostatočne osvedčila (ba priam až nespochybniteľne preukázala listinnými
dôkazmi a fotografiami) neodkladnú (naliehavosť a nutnosť) potrebu úpravy pomerov medzi stranami
neodkladným opatrením s trvalou úpravou pomerov. Je preukázaný naliehavý právny záujem na

neodkladnom opatrení (III. ÚS 601/2024), keď jej aj tretím osobám bezprostredne hrozí ujma na živote,
zdraví a majetku havarijným stavom strechy, zatekaním, a havarijným stavom balkónov. V návrhu
osvedčila jej vlastnícke právo k bytu, ako aj spoločným priestorom v bytovom dome (viď výpis z LV),
dostatočne osvedčila vzťah medzi dodávateľom správy bytového domu (správcom) a spotrebiteľom
vlastníčkoubytuaspoločnýchčastíbytovéhodomu,akoajpeňažnýchprostriedkov(viďzmluvaovýkone

správy), osvedčila, že správca má v predmete činnosti správu nehnuteľností (viď zmluva o výkone
správy, výpis z obchodného registra), preukázala, že ide o situáciu vyžadujúcu bezodkladné riešenie
(havarijný stav strechy, havarijný stav konštrukcie balkónov, skiel, tmelu, plechov, ktoré bezprostredne
ohrozujú jej život, zdravie, majetok, ako aj život zdravie a majetok tretích osôb (nielen spoluvlastníkov),
preukázala, že žiadala v septembri 2025 správcu o bezodkladné riešenie havarijného stavu balkónov
a strechy v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB (e-mailová komunikácia so správcom), o uvedené som žiadala aj

predošlých správcov (žiadosť Hermesu a e-mailová komunikácia s Hermesom v júli a auguste 2024,
žiadosť SBD BA I z decembra 2023, priložené k návrhu), pričom súčasného zároveň upovedomila, že
bezodkladne ohrozujú život, zdravie a majetok jej, ako aj tretích osôb, preukázala, že správca uvedenú
situáciu vôbec nerieši, ako aj nerieši ju spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o výkone správy a ZoVB
(viď odpoveď správcu zo septembra 2025 o tom, že bude situáciu riešiť a navrhujú diskusiu vlastníkov,

čo znamená, že ju nerieši, taktiež diskusia nie je zákonným spôsobom riešenia problému havarijného
stavu, resp. stavu poškodenia spoločných častí bytového domu), osvedčila havarijný stav balkónov
predloženými fotografiami, ako aj tvrdením, že havarijný stav balkónov bol zaznamenaný aj v zápisnici
z mesiaca september 2024, všetky tvrdenia som osvedčila listinami, fotografiami priloženými k návrhu,
osvedčila, že správca mailom z 30. septembra 2025 potvrdil havarijný stav balkóna a strechy, nakoľko

odpovedal na jej žiadosť o riešenie havarijného stavu iba týchto spoločných častí bytového domu, že má
povinnosť odstrániť havarijné stavy a týmito sa zaoberať, keď navrhol za účelom riešenia havarijného
stavu prediskutovať problematiku na schôdzi vlastníkov. Je osvedčené, že spoločnými časťami bytového
domu je strecha, ako aj balkóny. Zo ZoVB vyplýva, že postup riešenia havarijného stavu prostredníctvom
diskusie vlastníkov nie je v súlade s týmto zákonom, nie je to relevantný spôsob riešenia problému.

Je tiež zrejmé, že správca doposiaľ ani nezvolal žiadnu schôdzu vlastníkov. Z § 9 ods. 4 vyplýva
povinnosť správcu konať - odstraňovať havarijný stav, aj bez súhlasu vlastníkov (teda bez schôdze,
bez hlasovania, pričom správca je oprávnený čerpať za účelom opráv prostriedky z fondu opráv, má
zákonné aj zmluvné zmocnenie). V návrhu osvedčila havarijný stav strechy fotografiami zaslanými jej
predchádzajúcim správcom Hermesom, z ktorých vidno stav prežratej skorodovanej strechy nad jej

bytom s kalužami vody po celej jej ploche, osvedčila, že do jej bytu zateká fotografiou stropu s vlhkými
mapami, ako aj fotografiami stavu stropu s padnutou omietkou a poškodenou stenou z dôvodu zatekania
pred rekonštrukciou stien v jej byte, čo neznamená odstránenie stavu zatekania a poškodenie muriva
pod zatekajúcou strechou, osvedčila vlhkosť v jej byte fotografiou vlhkých máp zo zatekania z havarijnej
strechy, osvedčila hrozbu pádu omietky zo stropu v spálni, ktorá už raz z dôvodu zatekania spadla

(fotografia spadnutého muriva, plafónu), ktorého hrozba pádu nemusí byť viditeľná a spoznateľná pred
pádom plafónu. Plafóny zvyčajne spadne aj z ničoho nič, bez predchádzajúcich prasklín, či vydutia.
V návrhu osvedčila vznik plesní, keď vlhké zatekajúce prostredie je práve prostredím pre plesne, ktorá
je neviditeľným mikroorganizmom a môže sa nachádzať aj vo vlhkých konštrukciách, osvedčila jej
zdravotný stav astmatika, bronchitika, zápal priedušiek, výrazne zhoršený stav dýchacích ciest (lekárska

správa z pľúcneho oddelenia), je osvedčené, že ide o akútny stav, pričom obdobie dažďov, zimy,
snehu bude viesť k vzniku ďalších škôd a ich zväčšovaniu, či na jej zdraví, živote a majetku, resp.
majetku strechy spoluvlastníkov. Taktiež tieto vplyvy majú priamy vplyv na prehlbovanie škôd zlého
stavu balkónov. Vlhkosť zo zatekania má priamy vplyv na jej zdravotný stav, jej život, zdravie a majetok
sú bezprostredne zatekaním a s tým súvisiacou vlhkosťou ohrozené. V návrhu poukázala na súvis

zatekania, vlhkosti a plesní a priamy dopad na zdravie osoby s dýchacími problémami, astmatikom, ako
aj, že uvedené práve spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu, osvedčila, že popraskané sklá, bez tmelu
bezprostredne ohrozujú (porezaním a vypadnutím) jej život a zdravie, ako aj život a zdravie tretích osôb
chodiacich a zdržiavajúcich sa pod balkónmi, pod ktorými je prístupový chodník, a prístup do garáží
(viď fotografie), je osvedčené, že je vo všeobecnom záujme (nielen v záujme spoluvlastníkov) odstrániť

havarijný stav skiel, tmelov konštrukcií a plechov. V návrhu osvedčila, že je možné opravovať dom
po častiach (zápisnica zo schôdze), osvedčila, že vo fonde opráv je dostatok finančných prostriedkov
(cca 100.000 eur) ako aj, že oprava balkónových častí a strechy bude niekoľkonásobne nižšou sumou,
ako je vo fonde opráv, je osvedčené, že riešenie stavu nebude finančne náročné (malá samostatnáčasť strechy, nenáročná oprava skiel a konštrukcie balkónov. V návrhu osvedčila, že vykonané opravy
budú primerané a efektívne, bude sa opravovať poškodená samostatná časť strechy nad jej bytom,
nepomerne malá časť vo vzťahu k ostatným plochám striech cca 1/10, ide o strechu nad 2 izbami

(fotografia google maps, cenová ponuka a nákres Hermesu, fotografia tejto časti strechy). Tiež je
osvedčené, že oprava spoločných častí bytového domu prispeje k zveľadeniu a oprave majetku aj
ostatných spoluvlastníkov, ktorí tieto časti spoluvlastnia a zamedzí sa vzniku väčších škôd na spoločnom
majetku. Je preukázané, že fond opráv slúži na opravu spoločných častí, za týmto účelom sa uhrádza
suma v mesačnom zálohovom predpise (ktorý priložila k návrhu) a fondom opráv disponuje správca,

ktorý je povinný vykonávať opravy. Je osvedčené, že správca nijakým spôsobom nepreukázal potrebu
celkovejrekonštrukciebytovéhodomu,naopakpredchádzajúcisprávcakonalibakčiastkovýmopravám,
resp. vlastníkom dal na vedomie, že môžu dom opravovať po častiach alebo kompletne (na čo vlastne
ani nie sú peniaze na opravu všetkého naraz, za 100.000 eur sa neopraví celý dom) (viď zápisnica
zo schôdze 02/2025). Je osvedčené, že oslovila strechárske spoločnosti, ktoré sú ochotné za týždeň
obhliadnuť strechu a predložiť správcovi cenovú ponuku, o čom správcu upovedomila a žiadala ho

o oslovenie daných firiem (ako predošlého správcu Hermes, tak aj súčasného správcu). Je osvedčené,
že predchádzajúci správca bez súhlasu vlastníkov opravoval časti strechy nad bytom pána B. (do
ktorého zatekalo) a konal tak v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB bez ich súhlasu (nebolo o tom hlasovania
ani o výbere dodávateľa) (viď komunikácia s Hermesom z júla 2025). Je osvedčené, že strecha neplní
svoju funkciu, zateká, je v zlom havarijnom stave (predložené fotografie), preteká, je osvedčená vlhkosť

fotografiami vlhkých máp na strope a stenách, pádom omietky. Fotografiou a tvrdeniami o vlhkých
mapách na strope a teda poškodzovaní jej bytu a jej zdravia, sa súd nezaoberal. Súd tieto jej tvrdenia
ani nevyvrátil. Je osvedčený jej výrazne zhoršený zdravotný stav astmatika, alergika (lekárska správa),
ktorý zatekanie a vlhkosť v byte bezprostredne ohrozuje na zdraví a živote, pričom súd sa s touto
podstatnou skutočnosťou vôbec nezaoberal, ani predloženou lekárskou správou. Súd tieto jej tvrdenia

ani nevyvrátil. Je osvedčený havarijný stav balkónov (komunikácia Hermes, žiadosť a odpoveď súčasný
správca, fotografie balkónov) ako aj, že tento stav bezprostredne ohrozuje život, zdravie a majetok
(najmä neutmelené sklá, popraskané sklá, ktoré môžu dorezať ju aj tretie osoby pádom pod balkónmi,
skorodovaná konštrukcia a tetanus). Fotografiami a jej tvrdeniami sa súd nezaoberal a ani ich nevyvrátil.
Je osvedčená potreba preváženia ochrany práv majetku, zdravia a života nad tzv. právom ostatných

vlastníkov na financie vo fonde opráv ako nesprávne a bezpredmetne uzavrel súd. Navyše daný
fond práve slúži na opravu spoločného majetku, na ktorý účel pri oprave časti strechy a balkónových
konštrukcií bude práve použitý (na svoj účel). Navyše pri svojpomoci (ktorá v našom individuálnom
prípade neprichádza do úvahy) by ňou uhradené financie za opravu boli následne požadované z fondu
opráv ako náhrada škody. Súd tieto jej tvrdenia ani nevyvrátil. Je osvedčené naplnenie všetkých

podmienok v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB, a to poškodenie spoločných častí bytového domu, bezprostredné
ohrozenie života zdravia a majetku. Je osvedčené, že bezodkladným konaním sa zabráni vzniku väčších
škôd na zdraví, živote a majetku. Je osvedčené, že nedôjde k neproporcionálnemu zásahu do práv
správcu (do zásahu žiadnych práv správcu, súd ani nekonkretizoval do akých práv správcu by uloženie
povinnosti opraviť spoločné časti domu týmto rozhodnutím zasiahol), ani ostatných spoluvlastníkov

(právo na ochranu zdravia a života je pred právom vlastniť majetok, navyše dôjde k oprave ich majetku
a zamedzeniu vzniku väčších škôd na ich majetku, bude sa opravovať iba v nevyhnutnom rozsahu
havarijnej časti strechy a balkónov, ktoré bezprostredne ohrozujú život, zdravie a majetok), preto
nemožno ani uvažovať o neprimeranom zásahu do fondu opráv. Zároveň vyvrátila nesprávny výklad
súdu § 9 ods. 4 ZoVB, pričom súd nezohľadnil individuálnu okolnosť prípadu - bezprostredné ohrozenie

života a zdravia astmatika, alergika so zápalmi priedušiek, na ktoré zdravie a život toto zatekanie,
vlhkosť,plesne,pádplafóna,bezprostrednevplývaaohrozujeho.Súdtiežneposudzoval bezprostredné
ohrozenie života a zdravia neutmeleným popraskaným sklom, ktoré má niekoľko desiatok rokov.
Súd sa nezaoberal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu. Je osvedčené, že jej svedčí
hmotnoprávny nárok v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB (čo vyplýva aj z rozhodnutia v obdobnej veci zatekania

do bytu zo strechy vydaného v riadnom civilnom sporovom konaní, kde súd uložil povinnosť správcovi
odstrániť tento stav). Súd nesprávne posúdil, že neosvedčila existenciu jej hmotnoprávneho nároku.
Navrhované neodkladné opatrenie poskytne ochranu aj z hľadiska princípu efektívnosti, s ktorým sa súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, - uložením konkrétnej povinnosti správcovi
bude skutočne možné dosiahnuť ochranu (bezprostredne ohrozeného života, zdravia a majetku), ktorej

sa domáha. Navrhované rozhodnutie nariadenie neodkladného opatrenia je objektívne spôsobilým
k ochrane ňou osvedčeného práva/nároku. Právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú
proporcionálnemu zásahu. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Potreba
naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatreniazo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav (život, zdravie),
prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom (na živote a zdraví ako
jej aj tretích osôb), ako aj by došlo k vzniku väčších škôd na majetku v jej výlučnom vlastníctve,

ako aj na majetku v jej spoluvlastníctve. Súd neposudzoval, či osvedčila, neosvedčila ňou uvádzané
tvrdenia, súd posudzoval iba potrebu nariadenia dokazovania (s neurčitým odkazom na domáhanie
sa nároku v civilnom sporovom konaní), čo je pri neodkladnom opatrení nahradzujúcim trvalú úpravu
pomerov neprípustné. Súd sa nezaoberal ňou osvedčenými podstatnými tvrdeniami v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaanezaoberalsadôkazmi,ktorýmitietotvrdeniaosvedčila.Nenariadil

pojednávanie a nevypočul strany, hoci mal za to, že je to v danej veci potrebné. Preto žiada odvolací
súd, v prípade, ak vzhliadne potrebu nariadiť pojednávanie a vypočuť strany, aby nariadil pojednávanie
vo veci a strany vypočul. Súd sa nezaoberal osvedčenou skutočnosťou, že vo fonde opráv je dostatok
prostriedkov na čiastkové primerané a nevyhnutné opravy za účelom odstránenia havarijného stavu,
ktorý bezprostredne ohrozuje život, zdravie a majetok. Súd sa nezaoberal článkami, ktoré mu dala
do pozornosti, ako aj, že ide o článok od autora komentára JUDr. Valachoviča (na ktorý poukázala),

ktorý považuje stav zatekajúcej strechy ako stav vyžadujúci bezodkladné riešenie v zmysle § 9 ods. 4
ZoVB. Nezaoberal sa relevantným spôsobom rozhodnutiami všeobecných súdov v skutkovo a právne
obdobných veciach vzhľadom k prejednávanej veci. Uvedené rozhodnutia preukazujú, že je dôvodné
nariadiť neodkladné opatrenie, že súdy ukladajú v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB povinnosť správcom, a to
aj v prípade zatekajúcich striech. Súd sa týmito rozhodnutiami nezaoberal relevantným spôsobom,

a ústavnokonformným spôsobom. Súd sa nezaoberal ani generálnou prevenčnou povinnosťou správcu
a vlastníkov predchádzať škodám. Súd nenaplnil princíp právnej istoty, teda postupoval v rozpore
s daným princípom, zasiahol jej do práva na súdnu ochranu a zamedzil jej efektívny prístup k súdu (keď
neposudzoval možnosť nariadenia neodkladného opatrenia s trvalou úpravou pomerov, ale arbitrárne
ju odkázal na riešenie veci v civilnom sporovom konaní, bez akéhokoľvek bližšieho relevantného

zdôvodnenia. Potreba pojednávania a výsluchu strán nie je relevantný dôvod, uvedené možno vykonať
aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa nezaoberal ex offo absolútnou
neplatnosťou ustanovení zmluvy o výkone správy, hoci obchádzajú a priečia sa zákonu o vlastníctve
bytov, čo je neprípustné. Súd napriek skutočnosti, že poukazuje na zápisnicu zo septembrovej schôdze
vlastníkov z roku 2024, nevenuje pozornosť, že v danej zápisnici je zaznamenaný havarijný stav

balkónov, ktorý bol zaznamenaný po obhliadke balkónov správcom v jej byte v mesiaci august 2024
(viď emailová komunikácia s Hermesom júl/august 2024 a zápisnica 09/2024) Súd sa nezaoberal
individuálnymi okolnosťami prípadu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zatekaniu zo
strechy v jej prípade je dôvodné a akútnejšie práve pre bezprostredné ohrozenie jej zdravotného
stavu, ktorý je už teraz zhoršený, a ktoré zatekanie má bezprostredný vplyv na zdravie astmatika,

osoby so zníženou imunitou, na časté zápaly priedušiek a alergie. Je daná podmienka proporcionality
zásahu, žiaden zásah do práv správcu nevznikne, minimálny zásah do majetku spoluvlastníkov, naopak
dosiahne sa aj oprava ich majetku jeho zveľadenie, zamedzenie vzniku väčších škôd aj na ich majetku
(balkóny a strecha) prostriedkami z fondu opráv, ktorý je na to určený. Právo na ochranu života a zdravia
má prednosť pred právom vlastniť majetok. Nedôjde k zásahu do práv druhej strany nad nevyhnutnú

mieru. K vyššie uvedeným tvrdeniam a ich osvedčeniu poskytla ako navrhovateľka v rámci odôvodnenia
svojho návrhu rozsiahle odôvodnenie, v podrobnostiach na ktoré v celosti odkazuje aj v rámci tohto
odvolania, ako aj na dôkazy predložené súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie
tam, kde v konkrétnom prípade existuje odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne
zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda

postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pričom v prejednávanej
veci bola osvedčená potreba úpravy pomerov, o ktorej nie sú žiadne pochybnosti a ide o naliehavú
potrebu úpravy pomerov (za účelom ochrany života, zdravia, majetku a zamedzeniu vzniku väčších
škôd na zdraví a majetku). Berúc v úvahu tvrdenia navrhovateľky, je namieste prijať záver, že návrh
na neodkladné opatrenie je dôvodný, nakoľko v danom prípade nielenže existuje nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy, zväčšovania škôd, a k ujme už došlo a to v podobe poškodenia bytu vo
výlučnom vlastníctve (pád plafóna, mapy na strope, poškodenie steny a maľovky olupovanie omietky,
vlhkostivbyte,zhoršeniezdravotnéhostavunavrhovateľky).Mieraosvedčeniasariadnidanousituáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné. Naliehavosť riešenia danej situácie navrhovateľka odôvodňuje okrem iného
najmä tým, že jej ako aj tretím osobám hrozí vznik väčšej škody na majetku, ako aj škody na zdraví,
resp. je bezprostredne ohrozený život a zdravie navrhovateľky, ako aj tretích osôb. Stav nie tedaiba hrozbou, čo samo o sebe nepochybne zhoršuje jej právnu pozíciu v danom právnom vzťahu,
najmä nemožnosť navrhovateľky predmetnú nehnuteľnosť (a spoločné časti) užívať riadnym spôsobom,
napriek jej aktívnemu prístupu k riešeniu havarijného stavu balkónov a strechy.

Napadnutým uznesením vo výroku II. súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania tak, že žalovanej obchodnej spoločnosti nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Nakoľko uvedené rozhodnutie nie je v jej neprospech, avšak tiež spočíva na nesprávnom
posúdení, resp. je zaťažené nepreskúmateľnosťou a je dôvodný predpoklad na zrušenie daného výroku
ako výroku súvisiaceho, považuje za potrebné vyjadriť sa aj k rozhodnutiu o nároku na náhradu

trov konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň má za to, že argumentácia vo vzťahu k trovám
prvoinštančného konania, je relevantná aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania. Rozhodovanie
o trovách konania patrí ratione materiae do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutie
ESĽP vo veci Stankiewicz proti Poľsku, č. 46917/99, rozsudok zo 06. apríla 2006, § 60). Podľa čl.
4 ods. 2 Základných princípov CSP platí, že, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s čl. 4 ods. 2 Základných
princípov CSP, keď nezohľadnil ustálenú rozhodovaciu prax súdnych autorít, neprihliadol na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, čím porušil dané ustanovenie,

na ktoré sa v odôvodnení odvoláva, a ktoré podľa odôvodnenia na vec aplikoval, avšak nesprávne,
vrozporesjehoznením,zmyslomaúčelom.Uvedenéustanoveniesúdaplikovalnesprávneanesprávne
ho vyložil. Rozhodnutie súdu je zároveň arbitrárne, nepreskúmateľné. V prípade nejasností o tom, ako
treba vykladať jednotlivé ustanovenie zákona, musí súd spoľahlivo ustáliť účel existujúcej právnej normy,
ktorú musí v súlade so zákonom vykladať postupom, ktorý predpokladá článok 4 ods. 2 CSP. Tento

postup súdu musí prioritne viesť k rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov zohľadňujúcemu stav
a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (pozri uznesenie
najvyššiehosúdusp.zn.1VCdo/2/2017z19.4.2017).Súdprvejinštancietaktonepostupoval,vdôsledku
čoho porušil jej právo na spravodlivý súdny proces (nepreskúmateľnosť, neodôvodnenosť, arbitrárnosť
rozhodnutia), právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu, princíp právnej istoty, ako aj vec

nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval čl. 2
Základných princípov CSP, čl. 16 Základných princípov CSP, § 220 ods. 3. CSP v spojení s § 234
ods. 1 CSP, ktoré však mal aplikovať. Porušil princíp právnej istoty, nerozhodol v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a dôkladne a presvedčivo neodôvodnil odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe, čím porušil jej právo na prístup k súdu, ako aj právo na súdnu ochranu,

rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, neodôvodnené, arbitrárne a v rozpore s rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, čím zároveň porušuje princíp právnej istoty a v konečnom dôsledku spočíva
aj na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd tiež nesprávne aplikoval čl. 4 ods. 2 Základných
princípov CSP.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu

trov konania navrhla aplikovať § 257 CSP, pričom uviedla: „Navrhovaný petit ohľadom výroku
o nároku na náhradu trov konania: „Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“ (aplikujúc
§ 257 CSP). Aplikáciu dôvodov hodného osobitného zreteľa v nepriznaní trov odporkyni spočíva
v situácii, keď sa spotrebiteľ domáha ochrany svojich práv, správca nekoná a preto musí spotrebiteľ
iniciovať súdne konanie, je v slabšej pozícii ako dodávateľ a nevie sa inak domôcť nápravy, pričom

odstránenia havarijného stavu sa u správcov bytových domov spotrebiteľ a vlastník bytu domáha
niekoľko rokov (vždy od znova u nového správcu), avšak bezvýsledne. Z konaní predchádzajúcich
správcov je zrejmé, že byt navrhovateľky nechávali pri opravách zámerne bez povšimnutia, resp.
neriešili, vypúšťali z návrhov opráv žiadosti navrhovateľky (viď vypustená oprava konštrukcií a skiel
balkónov predchádzajúcim správcom; oprava ostatných striech viditeľná na google maps satelite, jediné

vynechanie skorodovanej strechy nad bytom navrhovateľky) s tým, že správcovské spoločnosti sa
vyhovárajú na potrebu schválenia opráv vlastníkmi, čo je v príkrom rozpore s § 9 ods. 4 ZoVB. Preto
nie je namieste priznať akékoľvek trovy správcovi, ktorý za správu dostáva odo mňa riadne zaplatené,
avšak aj napriek tomu si neplní zákonné povinnosti a jediným východiskom vlastníka je obrátiť sa na
súd a domáhať sa ochrany svojich práv, života, zdravia a majetku.“ Súd prvej inštancie sa s týmto jej

návrhom na aplikáciu § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich vo vzájomnom
vzťahu účastníkov konania (spotrebiteľská zmluva, dodávateľ, spotrebiteľ, správca má konať v jej
záujmoch vlastníka a za správu riadne platí, pričom sa nekoná v súlade so ZoVB) v odôvodnení
rozhodnutia vôbec nezaoberal, nezdôvodnil prečo nevzhliadol potrebu ňou navrhovanej aplikácieustanovenia § 257 CSP a uplatnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak nepreskúmateľné, neodôvodnené,
arbitrárne, nedávajúce odpoveď na jej podstatné tvrdenia (návrhy) uplatnené v návrhu, porušuje

princíp právnej istoty, je v príkrom rozpore so základnými princípmi CSP, porušuje jej právo na prístup
k súdu, právo na právnu ochranu, ako aj spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (arbitrárnosť
rozhodnutia, nesprávna aplikácia a výklad). Navyše toto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v príkrom
rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.11.2024 sp. zn. 5Cdo/171/2023, ktorý
v bodoch 15. a 16. odôvodnenia daného uznesenia uvádza, že: „15. Z § 262 ods. 1 CSP vyplýva,

že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť
rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Právo na náhradu trov
konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila (ustanovenia
§ 258 a 259 CSP tým nie sú dotknuté). Súd teda o nároku o náhrade trov konania rozhoduje ex
offo. Z toho plynie, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania v zmysle 255 CSP je povinný

vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i
skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa 257 CSP. Nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri
uplatnení práva alebo jeho bránení. Judikatúra týkajúca sa rozhodovania o náhrade trov konania podľa
OSP v znení účinnom do 30. septembra 2004 (napr. 5MCdo/21/2009) je pre totožnosť právnej úpravy
použiteľná aj pre Civilný sporový poriadok. 16. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania

takto nepostupoval. Z odôvodnenia jeho rozhodovania vyplýva iba to, že aplikoval na rozhodnutie
o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania bez ďalšieho zásadu úspechu v konaní. Či sa
zaoberal aj možnosťou aplikácie § 257 CSP z odôvodnenia nevyplýva, a preto je jeho rozhodnutie
v tejto časti nepreskúmateľné, natoľko, že trpí vadou podľa § 420 ods. 1 písm. f) CSP.“ Uvedené
závery najvyššieho súdu sú plne aplikovateľné aj na prejednávaný prípad, súd prvej inštancie sa vôbec

nezaoberal aplikáciou § 257 CSP (hoci tak má ex offo učiniť, navyše podala takýto návrh) a nezaoberal
sa jej návrhom na aplikáciu uvedeného ustanoveniami a nezaoberal sa ani jej podstatnými tvrdeniami
súvisiacimi s týmto návrhom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, či sa
okrem aplikovania zásady úspechu v konaní, vôbec zaoberal aj možnosťou aplikácie § 257 CSP tak, ako
navrhovala. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné a trpí vadou zmätočnosti.

Navyše súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zásadou právnej istoty (článkom 2 CSP), ako aj
neodôvodnil odklon od uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu (ustálenej praxe najvyššej súdnej
autority), čím porušil článok 2 Základných princípov CSP, čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, čl.
16 Základných princípov CSP, § 220 ods. 3. CSP v spojení s § 234 ods. 2 a § 236 CSP. Taktiež je
uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 17.3.2015 sp. zn. II. ÚS 158/2015, zverejneným v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 59/2015, ktorého právna veta znie: „Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania -Právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aj vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi či ich
príbuzenskom pomere. Vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a ich príbuzenský pomer možno

kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.“
Uvedené rozhodnutie (jeho právnu vetu) ústavného súdu je potrebné aplikovať aj na prejednávanú vec,
nakoľko ona žiadala o uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa práve z dôvodu vzájomných
vzťahov medzi účastníkmi, keď správca ako dodávateľ služby spravuje jej majetok (nehnuteľnosť
a vedie fond opráv), za túto správu mu riadne a včas platí, a nevidí dôvod znášať aj trovy konania

správcu, keď mu za jeho správu platí riadne a včas, avšak správca jej nedodáva služby v súlade
so ZoVB (ako aj zmluvou o výkone správy) - nekoná v zmysle § 9 ods. 4, resp. iných ustanovení -
zvolanie schôdze a hlasovanie o otázkach..., ktorý je potrebné na ich zmluvný vzťah aplikovať, keďže
majú uzatvorenú zmluvu o výkone správy v zmysle uvedeného zákona. Pričom o riešenie situácie
správcu riadne písomne žiadala pred vyše dvoma mesiacmi, o havarijnom stave ho upovedomila (tento

mu musel byť zrejmý aj z prevzatých dokumentov od predchádzajúceho správcu pri prebratí správy)
a správca ohľadom riešenia tejto závažnej situácie ani nezačal konať, a to ani neprijal žiadne dočasné
provizórne riešenia (ak by prichádzali do úvahy, neprišiel na prípadnú obhliadku do jej bytu, nenahlásil
škodovú udalosť...). Doposiaľ nekonal zákonu o vlastníctve bytov zodpovedajúcim spôsobom. V danom
prípade ide o závažné skutočnosti a životnú situáciu, ktorým je potrebné poskytnúť bezprostrednú

ochranu zo strany správcu (ako aj zo strany súdu), a to ochranu života, zdravia a majetku vlastníka,
spoluvlastníkov, ako aj tretích osôb. A nie ešte zaťažovať obozretného vlastníka, spotrebiteľa platením
trov správcovi, ktorý situáciu vôbec nerieši a je mu ľahostajná. Navyše správca na prezentácii jeho
spoločnosti v ich bytovom dome tvrdil, že má vlastné právne oddelenie a teda akékoľvek zastupovaniesprávcuadvokátombyvlastníkaneprimeranezaťažovalotrovami,vprípadeaktýmtoservisomdisponuje
samotný správca, ktorý má byť navyše zo zákona odborne spôsobilým na poskytovanie služieb v zmysle
ZoVB, ktorý je aj zapísaný v zozname správcov, a teda má byť znalý zákonných možností riešenia

vzniknutej situácie (§ 9 ods. 4 ZoVB, a o iných otázkach hlasovanie na schôdzi/písomné hlasovanie
o otázkach zaradených správcom, a teda žiadna prípadná diskusia vlastníkov na schôdzi.). Sám správca
nekonaním vo veci vlastne dohnal vlastníka spotrebiteľa k riešeniu jeho situácie prostredníctvom súdu.
Ak by správca náležite konal zákonu zodpovedajúcim spôsobom, nemusela by vyvíjať akúkoľvek snahu
na domáhanie sa ochrany jej práv a nárokov súdnou cestou. Navyše všeobecný súd je v zmysle §

193 CSP viazaný rozhodnutiami Ústavného súdu týkajúcimi sa základných ľudských práv a slobôd,
čo je i v danom prípade, preto mal súd prvej inštancie rozhodovať aj v súlade s vyššie uvedeným
uznesením ústavného súdu (ktorým je viazaný), a teda mal skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúcich vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi/stranami sporu a zaoberať sa jej návrhom
a v ňom uvedenými podstatnými tvrdeniami v zmysle aplikácie § 257 CSP, a tieto úvahy mal náležite
a presvedčivo odôvodniť. Prípadne mal súd odôvodniť odklon od tohto rozhodnutia ústavného súdu,

čo vôbec nezdôvodnil a zaťažil rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Keďže rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania nevyznelo v jej neprospech, nemôže ho odvolaním napadnúť, ale žiada, aby ho
odvolací súd zrušil ako súvisiaci výrok výroku vo veci samej, v prípade rozhodnutia o zrušení uznesenia
súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhla, aby odvolací
súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval § 257 CSP a dôvod hodný osobitného

zreteľa a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, resp. aby takto rozhodol aj súd prvej inštancie
po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie. Petit: „Žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznáva.“ „Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.“
Záverom ešte k veci ňou predložených rozhodnutí všeobecných súdov k nariadeným neodkladným
opatreniam (Rozhodnutia všeobecných súdov - žalovaný správca) dopĺňa aj o rozhodnutie vo veci -

dodávka vody - neodkladné opatrenie Okresný súd Bratislava III 23Cb/167/2019-22 z 29. júla 2019 +
uznesenie Krajský súd v Bratislave z 13. januára 2020 sp. zn. 3Cob 231/2019, prejednané ústavným
súdom v rámci ústavnej sťažnosti pod sp. zn. I. ÚS 174/2020, z ktorého tiež vyplýva pasívna vecná
legitimácia správcu a nárok vlastníka v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB na opravu spoločných častí bytového
domu správcom bez súhlasu vlastníkov pri bezprostrednom ohrození života, zdravia a majetku. Čo

je splnené aj v prejednávanej veci. Záverom poukázala na rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa
neodkladných opatrení, ktoré sú podľa nej aplikovateľné aj na prejednávaný prípad v základnom konaní
pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, z ktorých citovala, a to: I. ÚS 155/2017, III. ÚS 60/2018,
II. ÚS 344/2019, I. ÚS 358/2021, I. ÚS 191/2019, IV. ÚS 83/2019, III. ÚS 406/2023, III. ÚS 175/2017, III.
ÚS 458/2022, III. ÚS 422/2021 a I. ÚS 206/2018. Prílohou odvolania bola Lekárska správa - nález z ORL

Centrum Bezručova z 23.10.2025 a Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu F. XX konanej dňa
3.9.2024.

3. Žalovaný v podaní z 11.12.2025 (po doručení mu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
s prílohami, podania žalobkyne z 3.10.2025, napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania

žalobkyne a oznámenia odvolacieho súdu o možnosti vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu do 10 dní)
v stanovenej lehote uviedol, že ako správca bytového domu na adrese F. XX, G., predkladá vyjadrenie
k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Správu predmetného bytového domu
vykonáva od 1.8.2025. Po prevzatí správy sa oboznámili s technickým stavom domu a postupne
preberali kompletnú agendu od predchádzajúceho správcu. Identifikovali viaceré technické problémy,

vrátane potreby sanácie balkónov, ako aj problémov súvisiacich so strešným plášťom. Zo zmluvy o
výkone správy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa ZoVB, vyplýva, že správca je oprávnený
čerpať prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv výlučne na základe schválenia vlastníkmi v súlade
s citovaným zákonom. Správca preto nemôže vykonávať rozsiahle technické zásahy alebo obnovu
bez predchádzajúceho rozhodnutia vlastníkov. Dňa 26.11.2025 sa konala schôdza vlastníkov bytov a

nebytových priestorov, na ktorej bola prítomná aj žalobkyňa. V bode č. 7 programu schôdze sa riešila
problematika obnovy bytového domu a prijali sa závery smerujúce k urýchlenému riešeniu zistených
nedostatkov. Správca sa na schôdzi zaviazal vykonať nápravu v čo najkratšom možnom čase a v rámci
svojej pôsobnosti podniká príslušné kroky. Zároveň považuje za podstatné uviesť, že žalobkyňa je
členkou pracovnej skupiny pre obnovu bytového domu, ktorá bola vlastníkmi zriadená práve za účelom

koordinácie ďalšieho postupu. Vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia na odstránenie nedostatkov sú už
v procese realizácie a že pracovná skupina - ktorej je žalobkyňa členkou - spolupracuje so správcom,
považuje nariadenie neodkladného opatrenia za neodôvodnené a nadbytočné. Prílohou vyjadrenia bola
Zápisnica zo schôdze konanej dňa 26.11.2025.4. Žalobkyňa sa v jej podaní z 9.1.2026 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného tak, že je vágne, pričom
žalovaný svoje všeobecné tvrdenia vo vyjadrení nepreukázal (neosvedčil) žiadnym relevantným

dôkazom. Tiež sa nevyjadril k všetkým jej tvrdeniam a ňou predloženým dôkazom. Žalovaný vo vyjadrení
všeobecne uvádza, že „identifikovali sme viaceré technické problémy, vrátane potreby sanácie balkónov,
ako aj problémov súvisiacich so strešným plášťom". Tieto svoje tvrdenia bližšie nekonkretizuje , teda
aké konkrétne problémy žalovaný identifikoval, ako aj tieto zistenia nepredložil žiadnymi listinami, z
ktorých by vyplývali. Taktiež nie je zrejmé, ktoré technické problémy a sanácie považuje za urgentné,

resp. havarijné. Samotný žalovaný potvrdil, že zmluva o výkone správy má spotrebiteľský charakter,
a teda ide o jej nárok spotrebiteľa v súdnom konaní, čo teda tiež vyvracia nesprávne arbitrárne
závery súdu prvej inštancie v prijatom uznesení (ako aj v nesprávnom postupe vyrubenia jej súdnych
poplatkov za návrh a podané odvolanie, čím súd prvej inštancie zasiahol okrem iného aj do jej práva
vlastniť majetok). Žalovaný ďalej uvádza, že správca nemôže vykonávať rozsiahle technické zásahy bez
predchádzajúceho rozhodnutia vlastníkov. Správca uvádza, že „z tejto zmluvy vyplýva, že správca je

oprávnený čerpať prostriedky fondu prevádzky. údržby a opráv výlučne na základe schválenia vlastníkmi
v súlade s citovaným zákonom“. Uvedené tvrdenia správcu považuje za zavádzajúce a nepravdivé.
Navyše správca ani nekonkretizuje, z ktorých ustanovení zmluvy o výkone správy, či ZoVB tak má
vyplývať (hoci túto zmluvu, aj zákon by mal perfektne poznať). Uvedené je v príkrom rozpore s §9 ods.
4 ZoVB, ku ktorému sa mimochodom správcovská spoločnosť vôbec nevyjadrila, hoci je predmetom

ňou podaného návrhu, a práve zákon stojí nad zmluvou o výkone správy (ustanovenia v rozpore
so zákonom sú absolútne neplatné. priečia sa mu a ho obchádzajú), zmluva naň odkazuje, ako aj
zákonné ustanovenia oprávňujú správcu opravovať závady bez súhlasu vlastníkov (viď odvolanie, v
ktorom poukázala na príslušné články zmluvy o výkone správy. Preto uvedené tvrdenie správcu je
nepravdivéavrozporesozmluvouovýkonesprávyaZoVB.Správcavovyjadrenípoukazujenaschôdzu

vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovkonanúdňa26.novembra2025.Podotkla,žedeňpredkonaním
schôdze poslala správcovskej spoločnosti urgenciu, ako aj dopyt, aké úkony vykonal v súvislosti s
havarijným stavom samostatne oddelenej časti strechy nad jej bytom. Následne osobne navštívila
správcovská spoločnosť dňa 26.11.2026, kde sa stretla s pánom riaditeľom, ako aj im pridelenou
techničkou. Zo stretnutia vyplynulo, že vo veci odstránenia zatekania strechy neboli do daného dňa

vykonané žiadne úkony. V prílohe priložila jej podanie adresované správcovskej spoločnosti, na ktoré
jej správca odpovedal, že havarijný stav strechy bude odstránený v čo najkratšom čase. Uvedené
správca doposiaľ nevykonal. Podotkla, že v danej odpovedi správca neuvádza potrebu zriadenia nejakej
komisie/pracovnej skupiny za účelom riešenia havarijného stavu, ako ani potrebu písomného hlasovania
vlastníkov za účelom riešenia havarijného stavu zatekania strechy. Správca deklaruje, že bude havarijný

stav strechy odstránený v čo najkratšom čase. Správca vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že „v bode
č. 7 programu schôdze sa riešila problematika obnovy bytového domu a prijali sa závery smerujúce
k urýchlenému riešeniu zistených nedostatkov. Správca sa na chôdzi zaviazal vykonať nápravu v čo
najkratšom možnom čase a v rámci svojej pôsobnosti podniká príslušné kroky." Uvedené tvrdenia
sú opäť vágne a všeobecné, pričom nie sú ničím zo strany správcu preukázané (osvedčené). Nie

je zrejmé aké kroky konkrétne správca od podania jej žiadosti v mesiaci september 2025 vykonal,
ani bližšie nekonkretizuje aké úkony (kroky) vykonal po konaní schôdze. Je tak zrejmé, že správca
je v danej veci nečinný a to už viac ako 4 mesiace (teda štvrť roka). Správca jej do dnešného dňa
neoznámil (ako ani ostatným vlastníkom) aké kroky vo veci vykonal, aké konkrétne nedostatky (poruchy)
zistil, nezvolal žiadne písomné hlasovanie vo veci strechy a balkónov (ak tvrdí, že je potrebný súhlas

vlastníkov) a situácia je ponechaná bez krokov a riešení. Nie je teda zrejmé, čo je pre správcu vykonania
nápravy v čo najkratšom možnom čase, správca nekonkretizuje žiadne termíny, a teda nie je zrejmé
kedy chce začať vo veci vôbec konať. Tvrdenia správcu, že žalobkyňa je členkou skupiny pre obnovu
bytového domu, ktorá bola zriadená za účelom koordinácie ďalšieho postupu, sú zavádzajúce a vo
veci bezodkladného riešenia odstránenia havarijného stavu irelevantné. Zo zákona, zmluvy, ako ani

zo schôdze nemožno zistiť kompetencie a právomoc danej skupiny. Preto nie je zrejmé, aké úkony
bude skupina presne do budúcna vykonávať. Daná skupina tiež nebola zriadená za účelom odstránenia
havarijného stavu zatekania do jej bytu, ako ani opravy konštrukcie a skiel balkónov prináležiacich
k jej bytu. Toto tvrdenie je opäť zavádzajúce, nemajúce žiaden vzťah k riešeniu havarijného stavu
zo strany správcu. Ide o skupinu zriadenú k všeobecnej obnove balkónov a strechy, avšak nevedno

k čomu presne. Ako vyplýva z bodu 7 sa v tejto časti riešila strecha a komín, avšak nad jej bytom
sa žiaden komín na streche nenachádza (čo je zaznamenané v zápisnici a preukazuje skôr celkovú
opravu rôznych častí bytového domu - ktoré nie sú v havarijnom stave, a nie riešenie havarijného stavu
spoločných priestorov nad jej bytom, resp. prináležiacich k jej bytu). Preto išlo o všeobecnú rozpravuk celej streche a všetkým balkónom (ale u nich iba opadajúce murivo z platní balkónov a nie sklo a
skorodovaná konštrukcia balkóna jej bytu). Navyše členstvo v skupine môže kedykoľvek vypovedať,
a nie sú v nej všetci vlastníci (ktorí by boli oprávnení jedine hlasovať a prijímať rozhodnutia). Teda

daná skupina môže mať výlučne odporúčací charakter, a nemôže mať decíznu kompetenciu vo vzťahu
riešeniahavarijnéhostavuzatekaniaakonštrukciebalkónovprináležiacichkjejbytu.Avšaknaďalejplatí,
že správca je povinný konať v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o výkone správy (odstraňovanie
poškodenia spoločných častí bez súhlasu vlastníkov z ich finančných prostriedkov čl. IX bod 7 prvá
veta zmluvy) a § 9 ods. 4 ZoVB. Správca do dnešného dňa (teda mesiac a pol po konaní schôdze)

členom pracovnej skupiny nedoručil žiadne podklady týkajúce sa bytového domu. A teda je zrejmé,
že správca nič nerieši a pracovná skupina sa nemá k čomu vyjadrovať. Správca v závere uvádza, že
„opatrenia na odstránenie nedostatkov sú už v procese realizácie a že pracovná skupina - ktorej je
žalobkyňa členkou - spolupracuje so správcom, považujeme nariadenie neodkladného opatrenia za
nedôvodné a nadbytočné.“ Ide opäť o zavádzajúce ničím nepodložené tvrdenie správcu. Ako uviedla
všeobecné zriadenie akejsi komisie v rámci schôdze k balkónom a streche (a nie za účelom riešenia

havarijného stavu strechy a balkónov prináležiacich k jej bytu), nemôže byť a ani nie je adekvátnym a
zákonu a zmluve zodpovedajúcim spôsobom riešenia situácie zo strany správcu. Členmi skupiny nie sú
všetci vlastníci, nie sú zrejmé kompetencie danej skupiny, a navyše správca skupine žiadne podklady
do dnešného dňa nepredložil, a teda správca so skupinou vôbec aktívne nespolupracuje. Teda celá vec
sa reálne nerieši, správca nepodniká žiadne kroky k urýchlenému vyriešeniu havarijného stavu (v čo

najkratšom možnom čase), hoci už mohol 4 mesiace konať, o ktoré ho viackrát žiadala a to (okrem iného)
aj vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav, ako aj opakované riziko pádu plafóna z dôvodu zatekania.
Správca jedine na schôdzi (tak ako je zachytené v bode č. 7 zápisnice predloženej správcom) relevantne
uviedol, že zákon ukladá správcovi povinnosť odstrániť havarijný stav, ktorý sa momentálne nachádza v
byte u pani D., a to zatekaním do bytu ..... technička prisľúbila, že osloví firmy na zistenie príčiny, aby v čo

najkratšom čase prebehla oprava. Je teda zrejmé, že samotný správca vyhodnotil zatekanie zo strechy
do bytu ako havarijný stav (čo tiež vyvracia nesprávne závery súdu prvej inštancie, ktoré nevedno na
základe čoho súd prvej inštancie prijal, keď v návrhu dostatočne osvedčila, že ide o havarijný stav a
samotný správca to potvrdil). Nevedno prečo správca stav aktívne a bezodkladne nerieši v zmysle § 9
ods. 4 ZoVB, hoci má túto povinnosť a vo fonde je dostatok finančných prostriedkov (k 31. 10. 2025 bolo

93,678,11 € - viď bod 3 správcom predloženej zmluvy o výkone správy) a správca má aj v zmysle zmluvy
o výkone správy opravovať tento stav bez súhlasu vlastníkov z ich finančných prostriedkov (viď bližšie
zdôvodnenie v ňou podanom odvolaní). Správca doposiaľ ani nepredložil žiadne zistenia od firiem,
cenové ponuky, možno uzavrieť, že je nečinný. Navyše na konanej schôdzi správca absolútne neriešil
havarijný stav ohľadne kovovej skorodovanej konštrukcii balkónov, popraskané neutmelené sklá, a teda

v tejto veci tiež nijak nekoná, hoci daná vec je tiež predmetom jej žiadostí adresovaných správcovi,
ako aj predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Správca nepredložil žiadne podklady,
tvrdenia ohľadne aktívneho riešenia situácie z jeho strany zákonu zodpovedajúcim spôsobom v zmysle
§ 9 ods. 4 ZoVB, či už v zmluve o výkone správy zodpovedajúcim spôsobom (oprávnenie správcu bez
súhlasu vlastníkov opravovať spoločné časti domu ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie, majetok).

Správca počas 4 mesiacov doposiaľ k žiadnej oprave nepristúpil (a to ani čiastkovej predbežnej, či
úplnej), ani nepredložil žiadne podklady a zistenia - relevantné dokumenty, ktoré by osvedčovali, že
vo veci reálne koná, napr. oslovenie strechárskych firiem ohľadom cenových ponúk, posudok ohľadom
zistenia príčiny zatekania, atď., oznámenia predpokladaného termínu opravy strechy...Správca navyše
nevykonal ani dočasné opatrenia, ktoré by zmiernili zatekanie, napr. prekrytie strechy, či iné adekvátne

opatrenia pred opravou strechy a balkónov prináležiacich k jej bytu. Keďže stav je stále rovnaký (a
vlastne ešte aj horší, poškodenia sa zväčšujú, zdravie
sa zhoršuje, sneží, prší, mrzne) ako bol v čase adresovania jej žiadosti správcovi na riešenie havarijného
stavu v mesiaci september 2025, ako aj v mesiaci november 2025 a naďalej je bezprostredne
havarijným stavom spoločných časti bytového domu ohrozené život, zdravie a majetok (ako jej, tak

aj spoluvlastníkov a tretích osôb), aj naďalej sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia
súdom, ktoré navyše dostatočne v podanom návrhu osvedčila a správca ich relevantným spôsobom
(resp. nijak) nespochybnil. Bezprostredné ohrozenie jej majetku, života a zdravia naďalej pretrváva
a potreba riešenia situácie je naliehavá. V mesiaci október 2025 mala akútny zápal dýchacích ciest
(priedušiek) v trvaní vyše 3 týždňov, kde jej boli opäť nasadené ATB. Uvedené preukazuje komunikáciou

s pani všeobecnou doktorkou, kde jej písala o zhoršenom stave. Práve ohrozenie života, zdravia
a majetku odôvodňuje potrebu bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia a riešenia celej
situácie. Za vyhovenie jej návrhu a nariadeniu neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia
bezprostrednej ochrany jej života, zdravia a majetku (ako aj tretích osôb) vopred ďakuje. Prílohouvyjadrenia je e-mailová komunikácia strán z 24.9.2025 až 26.11.2025 a e-mail žalobkyne adresovaný
B. O..

5. Žalovaný v podaní z 13.1.2026 uviedol, že sa k veci samej aj k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia už riadne vyjadril v predchádzajúcom podaní z 11.12.2025, na svojom doterajšom stanovisku
v plnom rozsahu zotrváva a považuje ho za dostatočné, vecné a právne opodstatnené. Žiadal, aby
odvolací súd rozhodol v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za zákonné a vecne
správne.

6. Inštitút neodkladného opatrenia upravuje CSP v ustanoveniach § 324 a nasl. ako tzv. osobitný
procesný postup, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na
jeho nariadenie a súčasťou takejto špecifickej úpravy je jej založenie, okrem iného, i na momente
prekvapenia tým, že tomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a ďalšie
podania doručujú až s rozhodnutím vyhovujúcim návrhu (§ 331 ods. 1 veta prvá CSP). V prípade,

ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý (o taký prípad ide v prejednávanej
veci), nie je povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť uznesenie o zamietnutí návrhu ani prípadné
odvolanie ostatným stranám (§ 331 ods. 1 veta druhá CSP). Ako vyplýva z § 329 ods. 1 veta druhá
CSP v takomto prípade odvolací súd má len umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci odvolací súd postupoval v zmysle § 329 ods.

1 veta druhá CSP a umožnil žalovanému sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré podala proti uzneseniu o
zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť tým, že žalovanému doručil návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami a jeho doplnenie, uznesenie súdu prvej inštancie
o zamietnutí tohto návrhu, ako i odvolanie žalobkyne podané proti uvedenému uzneseniu. Súdu zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť doručiť vyjadrenie žalovaného k odvolaniu

žalobkyni (porov. uznesenie NS SR z 10.10.2019 sp. zn. 3Cdo/120/2019), napriek tomu jej bolo
doručené, rovnako bolo doručené jej následné vyjadrenie žalovanému. Ostatné vyjadrenie žalovaného
už nebolo doručované, nakoľko neobsahovalo právnu ani skutkovú argumentáciu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a je
dôvodné ho potvrdiť.

Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého uznesenia). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i
objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež

povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP)
a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods.
2 CSP in fine) nasledovné:

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie i argumenty strán predostreté v
odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli, alebo neboli splnené zákonné podmienky a dané skutkové
okolnosti odôvodňujúce nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.Žalobkyňa, posudzujúc jej návrh podľa obsahu, navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Bola názoru, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP: (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda

záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy
pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a
to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším
zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných

skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniapritomvyplýva,žepredjehonariadenímsúdnevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
rozhodnutiavovecisamej,pričompriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu

osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo
veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž

obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.)
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová,
J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.
Súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa

povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. ...Vo všeobecnosti nemožno
abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného
opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej... spravidla pôjde o špecifické zdržovacie
nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa

§ 325 ods. 1 CSP. Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný.
Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných
okolností prípadu. Z povahy veci je však zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade
určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a pod. (Veľké komentáre, Števček
M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,

Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1124).

10. Podľa § 9 ods. 4 ZoVB správca alebo predseda je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo
poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia,
(podľa poznámky 5a - Napríklad zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších

predpisov, zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
56/2018 Z.z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie

alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca alebo
predseda je povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a
príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok.
11. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom vrátane príloh dospel k záveru, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Dôvodil, že hoci
právna úprava v CSP upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany
(t. j. po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej),
nie je možné ju aplikovať bezvýhradne, súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť,
či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych

garancií civilného procesu, dôsledne skúmať všetky zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, pretože
neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie
v rozsahu v akom sa vykonáva vo veci samej. Skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce naliehavosť
a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bol názoru, že
neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu

aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo
zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné. Zdôraznil, že žalobkyňa sa domáha vykonania opravy
strechy a balkónov (spoločné časti domu), ktoré opravy majú byť uhradené z fondu prevádzky, údržby
a opráv, do ktorého prispievajú všetci vlastníci bytov. Finančné prostriedky vo fonde prevádzky, údržbya opráv sú v zmysle § 8 ods. 3 ZoVB majetkom vlastníkov bytov a správca je povinný ich viesť
oddelene od jeho účtov, pričom tento majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Hoci
teda žalobkyňa svoj návrh smeruje voči osobe správcu a v petite návrhu formuluje povinnosti, ktoré

majú byť uložené správcovi, v skutočnosti sa domáha nároku, ktorý sa dotýka ostatných vlastníkov
bytov a zasahuje do ich práva vlastniť majetok sústredený vo fonde prevádzky, údržby a opráv.
Žalobkyňa sa tak v podstate domáha nárokov na opravu spoločných častí domu, ktoré má voči ostatným
vlastníkom bytov, a nie voči správcovi, keďže financovanie opráv má byť uhradené zo spoločných
finančných prostriedkov vlastníkov bytov, a nie z finančných prostriedkov správcu. V tu prejednávanej

veci nejde o spotrebiteľský spor, keďže žalobkyňa sa nedomáha svojich nárokov odvodzovaných alebo
týkajúcich sa zmluvy o výkone správy, ktorá sa za spotrebiteľskú zmluvu vo vzťahu medzi správcom
a vlastníkmi bytov považuje. V prípade návrhu žalobkyne ide o nárok zasahujúci do majetkovej sféry
ostatných vlastníkov bytov, pričom žalovaný ako správca je iba ich zástupcom, a preto v prípade
návrhu žalobkyne ide v skutočnosti o spor medzi žalobkyňou a ostatnými vlastníkmi bytov, ktorý
za spotrebiteľský vzťah považovať nemožno. Vychádzajúc z návrhu a jeho príloh, ako aj právnej

úpravy, mal súd prvej inštancie za to, že je vylúčené, aby súd len na základe k návrhu priložených
dôkazov, bez možnosti protistrany sa vyjadriť a predložiť vlastné dôkazy (čo je z charakteru konania
o neodkladnom opatrení vylúčené) zasiahol do ústavného práva vlastníkov bytov vlastniť majetok (čl.
20 Ústavy SR) v zmysle uhradenia opráv žalobkyňou uvádzaných spoločných častí domu (strecha
nad bytom a balkóny prináležiace k bytu) z fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobkyňa svoj návrh

odôvodňovala poukazovaním na ust. § 9 ods. 4 ZoVB, v zmysle ktorého je správca povinný zabezpečiť
aj bez súhlasu vlastníkov bytov odstránenie poškodenia spoločných častí domu, ak bezprostredne
ohrozujú život, zdravie alebo majetok. Vychádzajúc z predložených fotografií je možné konštatovať,
že závady zachytené na fotografiách (popraskané sklo, chýbajúci tmel, hrdzavá konštrukcia, uvoľnený
plech, narušená strešná krytina) si vyžadujú opravu. Z fotografií stropu však nie je vidno ani plesne,

ani taký stav omietky, že by hrozil pád plafónu. Pokiaľ ide o balkónové sklá (praskanie, chýbajúci
tmel), žalobkyňa uvádza, že závady neboli zo strany predchádzajúceho správcu riešené, a to aj napriek
jej upozorneniu, a teda nejde o zhoršenie situácie a havarijný stav, ale o trvajúci stav. Zároveň,
zo skorodovanej konštrukcie balkónov žalobkyni ochorenie tetanus nehrozí, keďže baktéria, ktorá
spôsobuje tetanus, žije v pôde, a nie nad zemou resp. v samotnej hrdzi. Zatekanie vody pod oddelené

plechy má podľa žalobkyne spôsobovať poškodzovanie balkónovej platne pod balkónom, z ktorého
ďalej opadáva omietka, čo však rovnako nepredstavuje bezprostredné ohrozenie života, zdravia a
majetku. Z uvedených fotografií teda predovšetkým nie je možné bez ďalšieho dokazovania (ktoré v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonať) dospieť k záveru, že ide o také
poškodenia, ktoré by bezprostredne ohrozovali život, zdravie alebo majetok. Druhá veta ust. § 9 ods. 4

ZoVB bola do zákona doplnená zákonom č. 283/2018 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k uvedenej
novele „správca alebo spoločenstvo môže podľa platného znenia zákona aj bez súhlasu vlastníkov
odstrániť závažné chyby technických zariadení, ktoré boli zistené odbornými kontrolami a revíziami, ak
zistené nedostatky bezprostredne ohrozujú životy, zdravie a majetok. Navrhuje sa, aby sa táto možnosť
rozšírila aj na havárie a iné neočakávané poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu a príslušenstva. Aby mohol správca alebo spoločenstvo takto konať, musia byť splnené dve
základné podmienky: 1. chyba alebo poškodenie musí bezprostredne ohrozovať bezpečnosť života
a zdravia, ako aj majetok ostatných vlastníkov, prípadne aj tretích osôb, 2. o odstránení havarijného
stavu a jeho finančnom zabezpečení nemôžu rozhodnúť vlastníci podľa § 14 a nasl. zákona napr. z
dôvodu časovej núdze.“ Bezprostredná hrozba života, zdravia alebo majetku poškodeniami spoločných

častí domu znamená, že musí ísť o nebezpečenstvo hroziace vo veľmi krátkej priestorovej alebo
časovej vzdialenosti, pričom podľa dôvodovej správy má ísť o havárie a iné neočakávané poškodenia
spoločných častí. V prípade poškodení uvedených žalobkyňou ide o stav, ktorý je pretrvávajúci, nie
náhly a neočakávaný, keďže trvá minimálne už od roku 2023. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak
v prípade poškodení uvedených v návrhu nejde o situáciu, ktorú predpokladá ust. § 9 ods. 4 ZoVB a

v prípade ktorej by sa nevyžadoval súhlas ostatných vlastníkov bytov s opravou. Takouto situáciou by
mali byť havárie vyžadujúce si okamžitý zásah, a to napr. prasknuté spoločné potrubie vytápajúce byt
žalobkyne, narušená elektroinštalácia v spoločných priestoroch, pri ktorej by hrozil zásah elektrickým
prúdom, a podobne, o čo však v tu prejednávanej veci nejde. Z odpovede žalovaného v e-maily z
30.9.2025 nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaný potvrdil, že v prípade žalobkyňou namietaných

vád ide o havarijný stav, ktorý je správca povinný riešiť postupom podľa § 9 ods. 4 ZoVB. V súvislosti
s vyššie uvedeným súd poukázal aj na komentár k § 9 ods. 4 ZoVB, v zmysle ktorého „iná bude
situácia, keď v dome nastane havária napr. na vodovodnom, plynovom či kanalizačnom potrubí, ktorú
je nutné riešiť okamžite a iný bude napr. dlhodobo nevyhovujúci stav strechy, cez ktorú pri zrážkachzateká do bytov, prípadne omietka na fasáde, ktorá z času na čas odpadne, prípade nastane porucha
výťahu, v dôsledku ktorej sa výťah stane nefunkčným (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J., Zákon o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava“ C. H. Beck, 2023, s. 864-865, marg. č.

29). Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade poškodení, ktorých
odstránenia sa žalobkyňa domáha, nejde o havarijný stav v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB, ktorý je žalovaný
povinný odstraňovať okamžite a aj bez súhlasu vlastníkov bytov. Ide o situáciu, ktorú je potrebné riešiť
v súčinnosti s ostatnými vlastníkmi bytov na schôdzi vlastníkov bytov, pričom v prípade neschválenia
investície má žalobkyňa možnosť využiť svojpomoc (s následným konaním o náhradu škody), alebo

sa môže domáhať svojich práv na súde v podobe žaloby prehlasovaného vlastníka podľa § 14a ods.
11 ZoVB, v ktorom konaní by bolo vykonané riadne dokazovanie. Tomu, že nejde o náhly havarijný
stav vyžadujúci si okamžité riešenie nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyňa na odstránenie poškodení
uviedla lehotu 6 mesiacov. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že o opravu žiadala oboch predchádzajúcich
správcov, pričom potrebu opráv nahlásila aj jej právna predchodkyňa. Zároveň k pádu plafóna malo
dôjsť v roku 2023, pričom následne mala byť vykonaná rekonštrukcia bytu, realizovaná žalobkyňou

v roku 2023 po nadobudnutí vlastníctva. Vychádzajúc z predloženého listu vlastníctva nadobudla
žalobkyňa vlastnícke právo k predmetnému bytu dedením, a teda bola zrejme v príbuzenskom vzťahu
k predchádzajúcej vlastníčke, z ktorého dôvodu mala vedomosť o závadách na spoločných častiach
bytového domu. Nie je potom zrejmé, prečo sa žalobkyňa od roku 2023 (t. j. po oprave spadnutej
časti plafóna v byte) riadnym a zákonom predpokladaným postupom nedomáhala opravy poškodených

spoločných častí bytového domu. Rovnako to platí aj v prípade kovových konštrukcií a skiel balkónov,
ktoré boli riešené na septembrovej schôdzi v roku 2024. Napriek tomu, že žalobkyňa uvádza, že v roku
2024 boli vykonané opravy spoločných častí domu, ničím neosvedčila, že by sa v tom čase domáhala
riešenia spoločných častí bytového domu súvisiacich aj s bytom č. X. Už len z toho, že žalobkyňa
uvádza, že uvedenú situáciu správcovia neriešia niekoľko rokov, ani na základe jej výslovných žiadostí

a upozornení, je zrejmé, že nejde o náhle vzniknuté závady. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené potom
nemožno ani konštatovať, že by bola daná naliehavosť návrhu žalobkyne, ktorá je podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej
ujmy, a nie na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú byť pri riadnom výkone vlastníckych práv
chránenévriadnomcivilnomsporovomkonaní.Žalobkyňamalaodroku2023dostatokčasu,aby(dbajúc

na svoje práva) sa zákonom predpokladaným spôsobom domáhala opravy spoločných častí bytového
domu. Namiesto toho žiada o poskytnutie ochrany neodkladným opatrením bez civilného sporového
konania vo veci samej (t. j. bez riadne vykonaného dokazovania), a to nariadením neodkladného
opatrenia. Ak má žalobkyňa za to, že má nárok na vykonanie ňou požadovaných opráv spoločných
častí domu, je potrebné, aby sa ho domáhala riadnym postupom na schôdzi vlastníkov bytov, prípadne

postupom podľa § 14a ods. 11 ZoVB, pričom skutočnosť, že uvedený postup je zdĺhavejší, nemôže byť
sám o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby
úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že je bezodkladne

potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie a prečo nie je namieste, aby sa svojich práv
domáhala v riadnom sporovom konaní s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mal žalovaný
možnosť vyjadriť sa k žalobe. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to,
že neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (okrem toho, že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením /princíp subsidiarity/), a síce nebola

osvedčená danosť hmotnoprávneho nároku medzi stranami sporu, čím nebola preukázaná dôvodnosť
úpravy pomerov medzi stranami /princíp opodstatnenosti/, ani nebolo preukázané, že by vzhľadom na
rozsah predpokladaných opráv išlo o proporcionálny prostriedok ochrany práv žalobkyne vo vzťahu k
právam ostatných vlastníkov bytov /princíp proporcionality/. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedenými závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že za danej situácie nie je namieste úprava pomerov strán
navrhovaným neodkladným opatrením.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský spor, keďže žalobkyňa

sa nedomáha svojich nárokov odvodzovaných alebo týkajúcich sa zmluvy o výkone správy, ktorá sa
za spotrebiteľskú zmluvu vo vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov považuje. V prípade návrhu
žalobkyne ide o nárok zasahujúci do majetkovej sféry ostatných vlastníkov bytov (do ich práva vlastniť
majetok sústredený vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Žalobkyňa sa v podstate domáha nárokov naopravu spoločných častí domu, ktoré má voči ostatným vlastníkom bytov, a nie voči správcovi, keďže
financovanie opráv má byť uhradené zo spoločných finančných prostriedkov vlastníkov bytov, a nie z
finančných prostriedkov správcu.), pričom žalovaný ako správca je iba ich zástupcom, a preto v prípade

návrhu žalobkyne ide v skutočnosti o spor medzi žalobkyňou a ostatnými vlastníkmi bytov, ktorý za
spotrebiteľský vzťah považovať nemožno.
Odvolateľka v odvolaní o.i. namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke
povahy veci ako spotrebiteľskej a v otázke pasívnej vecnej legitimácie (správcu či ostatných vlastníkov),
nepreskúmateľnosť,arbitrárnosť,odklon,svojvôľu,vnútornúprotirečivosťrozhodnutiasúduvuvedených

otázkach. Je toho názoru, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec, ako aj pasívne vecne legitimovaným
subjektom v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o nároku v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB
jevýlučnesprávcabytovéhodomu.Bolanázoru,žeideonárokodvodený/vzniknutýnazákladeuzavretej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá odkazuje na aplikáciu ZoVB (v podrobnostiach viď 2. bod tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu).
Odvolací súd k týmto námietkam uvádza nasledovné:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
(podnikateľ) so spotrebiteľom (nepodnikateľ), čiže napríklad zmluva o úvere, zmluva o pripojení, kúpna
zmluva, poistná zmluva, zmluva o preprave, zmluva o výkone správy domu a pod.
Pravidlánaochranuspotrebiteľasauplatniaajnazmluvyovýkonesprávypodľa§8azákonač.182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby. (uznesenie NS SR 1VCdo/5/2019
28.4.2021, R 78/2021)
Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa sa nedomáha v predmetnej veci svojich nárokov
odvodzovaných alebo týkajúcich sa zmluvy o výkone správy (ktorá sa za spotrebiteľskú zmluvu vo
vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov považuje), odvolací súd poukazuje na to, že aj sama

žalobkyňa v 10. bode jej odvolania uviedla, že Zmluva o výkone správy neobsahuje ustanovenia
o povinnostiach správcu v prípade, ak je bezprostredne ohrozený život zdravie, či majetok vlastníkov
alebo tretích osôb a je vyžadovaná oprava spoločných častí domu, preto je v tejto časti potrebné
aplikovať ZoVB, a to § 9 ods. 4 daného zákona, a to aj s poukazom na Článok XIV bod 4
zmluvy o výkone správy, ktorý stanovuje, že vzťahy neupravené priamo touto zmluvou sa riadia

príslušnými ustanoveniami zákona o bytoch a subsidiárne Občianskym zákonníkom.
Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobkyne, že v predmetnej veci išlo o spor
majúci spotrebiteľský charakter (§ 290 CSP), naopak stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,
že predmetný spor za spotrebiteľský nemožno považovať, a to aj z dôvodu uvedeného súdom prvej
inštancie. Spor podľa § 9 ods. 4 ZoVB aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za

spotrebiteľský spor vzhľadom na jeho povahu, nakoľko smeruje k vynúteniu zákonnej (nie zmluvnej)
povinnosti správcu predchádzať vzniku škody.
Pokiaľ žalobkyňa v návrhu poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„NS SR“) sp. zn. 8Cdo 172/2019 z 19.8.2019, závery o spotrebiteľskom charaktere sporu z uvedeného
rozhodnutia nebolo možné vztiahnuť na predmetnú vec, nakoľko v uvedenej veci išlo o žalobu na

plnenie, ktorou sa na základe zmluvy o výkone správy správca ako žalobca domáhal na žalovanom ako
vlastníkovi bytu zaplatenia nedoplatku na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv a na úhradách za
plnenia, a v predmetnej veci, ako už bolo uvedené, išlo o vynútenie zákonnej (nie zmluvnej) povinnosti
správcu predchádzať vzniku škody.
Súd prvej inštancie návrh nezamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd

prvej inštancie zjavne žalovaného považoval za pasívne vecne legitimovaného v predmetnom spore,
správne však uviedol, že v prípade nároku žalobkyne (uplatňovaného na základe § 9 ods. 4 ZoVB) ide o
nárok zasahujúci do majetkovej sféry ostatných vlastníkov bytov (zasahuje do ich práva vlastniť majetok
sústredený vo fonde prevádzky, údržby a opráv). Ustanovenie § 9 ods. 4 ZoVB povinnosť predchádzať
vzniku škôd ukladá osobe spravujúcej bytový dom, teda v predmetnej veci správcovi, ktorý však koná

v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Na základe uvedeného nebolo možné sa stotožniť s námietkami žalobkyne o odklone od uvedených
rozhodnutí NS SR, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti, svojvôli, vnútornej protirečivosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie v uvedených otázkach. Preto odvolací súd tieto odvolacie námietky nepovažoval za
dôvodné.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6Co/102/2017 z 26.4.2017, keď jeho závery, že si uplatnila nárok voči ostatným
vlastníkom, ktorí sú v konaní zastúpení správcom, sú v rozpore s uvedeným rozhodnutím, odvolací súd
ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú, keďže súd prvej inštancie neuzavrel, že si žalobkyňa uplatnilanárok voči ostatným vlastníkom, ale že ide o nárok zasahujúci do ich majetkovej sféry, za pasívne vecne
legitimovaného v predmetnom spore považoval žalovaného.
Súd prvej inštancie k námietkam žalobkyne k zmluve o výkone správy, týkajúcim sa neplatnosti jej

niektorých ustanovení, uviedol, že sú nekonkrétne, keď žalobkyňa iba vymenúva niektoré články zmluvy,
avšakneuvádza,prečoichpovažujezaneprijateľnézmluvnépodmienky.Okremtoho,posúdeniezmluvy
o výkone správy ani nemalo vplyv na posúdenie nároku žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia.
Odvolateľka v odvolaní namietala, že sa súd odklonil od judikátu R 51/2024, že vec nesprávne právne
posúdil a postupoval arbitrárne, keď neaplikoval ex offo ustanovenia o absolútnej neplatnosti zmlúv na

predmetnú zmluvu o výkone správy. Závery sú svojvoľné a arbitrárne aj v tejto časti, z návrhu podľa nej
nevyplýva, že tvrdenia o absolútnej neplatnosti bližšie neodôvodnila.
Žalobkyňa v návrhu uviedla, že niektoré ustanovenia zmluvy o výkone správy (ktoré príkladmo uviedla)
obchádzajú zákon a preto sú absolútne neplatné a je preto potrebné predbežne posúdiť neplatnosť
ustanovení zákona (poznámka odvolacieho súdu – zjavne mala na mysli zmluvy), ktoré sa priečia
zákonu, a ktoré nemožno obchádzať, a to aj vzhľadom na povinnosť správcu v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB,

ktorú týmito zmluvnými ustanoveniami nemôže správca vylučovať, či priamo alebo nepriamo obchádzať.
Odvolací súd je názoru, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa jednak tvrdenia o absolútnej
neplatnosti niektorých ustanovení zmluvy o výkone správy bližšie neodôvodnila, svoj nárok vyvodzovala
priamo zo zákonného ustanovenia § 9 ods. 4 ZoVB a nie z konkrétneho článku zmluvy o výkone správy
a tiež tu nebol dôvod ex offo posudzovať ne/platnosť iba niektorých ustanovení zmluvy o výkone správy,

teda otázku čiastočnej neplatnosti zmluvy o výkone správy, keď nebolo žalobkyňou tvrdené ani súdom
ustálené, že by niektoré z takýchto ustanovení zmluvy vylučovalo povinnosť správcu v zmysle § 9 ods.
4 ZoVB resp. ju priamo alebo nepriamo obchádzalo a žalobkyňa netvrdila absolútnu neplatnosť celej
zmluvy o výkone správy.
Odvolateľka ďalej namietala, že súd neposkytol riadne a presvedčivé odôvodnenie prečo nerozhodol

v súlade s rozhodnutiami všeobecných súdov v obdobných právnych veciach (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/723/2015 zo 14.11.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6Co/95/2015 z 24.10.2018), ktorými je z hľadiska princípu právnej istoty a predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí viazaný, a na ktoré žalobkyňa v návrhu poukazovala, odklon nezdôvodnil, vágne,
formalistické, nepriliehavé odôvodnenie súdu podľa nej nemožno považovať za odvodnenie vykonané

ústavne konformným spôsobom (III. ÚS 275/2018). Uviedla, že sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktoré by nahradilo vec samú, a teda by bolo súladné s danými rozsudkami. Nariadením
neodkladného opatrenia nahrádzajúceho vec samú by sa dosiahla účinnejšia, rýchlejšia a efektívnejšia
ochrana jej práv, s tým, že je nanajvýš osvedčené a preukázané, že súdy v civilnom sporovom konaní
vo veci samej takto rozhodujú a neodkladné opatrenie práve môže skonzumovať vec samú. Teda

z tohto hľadiska je možné nariadiť ňou navrhované neodkladné opatrenie. Súd je viazaný obdobnosťou
skutkovo a právne obdobných prípadov (a teda hmotnoprávneho nároku) rozhodnutí všeobecných
súdov, a nie formou rozhodnutia, či uplatneným inštitútom procesného práva vo veci, resp. spôsobom
domáhajúcim sa ochrany svojich práv, pričom súd musí zdôvodniť svoj prípadný odklon od rozhodnutí
v skutkovo a právne obdobných prípadoch, čo súd prvej inštancie nevykonal a zaťažil konanie vadou

nepreskúmateľnosti. (v podrobnostiach viď 2. bod tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/723/2015
zo 14.11.2016 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/95/2015 z 24.10.2018, uviedol, že
ide o rozhodnutia vydané po riadne vykonanom dokazovaní, a nie o neodkladné opatrenia vydané
bez možnosti protistrany reagovať. Dôvodil, že hoci právna úprava v CSP upúšťa od doterajšej

koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany (t. j. po nariadení neodkladného opatrenia nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej), nie je možné ju aplikovať bezvýhradne, súd musí
v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec
samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu, dôsledne skúmať všetky zákonné
predpoklady pre jeho nariadenie, pretože neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú povahu

a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu v akom sa vykonáva vo veci samej. Vychádzajúc
z návrhu a jeho príloh, ako aj právnej úpravy, mal za to, že je vylúčené, aby súd len na základe k
návrhu priložených dôkazov, bez možnosti protistrany sa vyjadriť a predložiť vlastné dôkazy (čo je z
charakteru konania o neodkladnom opatrení vylúčené) zasiahol do ústavného práva vlastníkov bytov
vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR) v zmysle uhradenia opráv žalobkyňou uvádzaných spoločných častí

domu (strecha nad bytom a balkóny prináležiace k bytu) z fondu prevádzky, údržby a opráv. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/24/2019-262 z 31.5.2019, v ktorom odvolací súd uviedol,
že „bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia
do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, ježalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti

rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a
teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 1106 s.).“ Vychádzajúc z predložených fotografií konštatoval, že závady zachytené na
fotografiách (popraskané sklo, chýbajúci tmel, hrdzavá konštrukcia, uvoľnený plech, narušená strešná

krytina) si vyžadujú opravu. Z fotografií stropu však nie je vidno ani plesne, ani taký stav omietky, že
by hrozil pád plafónu. Pokiaľ ide o balkónové sklá (praskanie, chýbajúci tmel), žalobkyňa uvádza, že
závady neboli zo strany predchádzajúceho správcu riešené, a to aj napriek jej upozorneniu, a teda
nejde o zhoršenie situácie a havarijný stav, ale o trvajúci stav. Zatekanie vody pod oddelené plechy
má podľa žalobkyne spôsobovať poškodzovanie balkónovej platne pod balkónom, z ktorého ďalej
opadáva omietka, čo však rovnako nepredstavuje bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku.

Z uvedených fotografií teda predovšetkým nie je možné bez ďalšieho dokazovania (ktoré v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonať) dospieť k záveru, že ide o také poškodenia,
ktoré by bezprostredne ohrozovali život, zdravie alebo majetok.
Odvolací súd je názoru, že nemožno konštatovať odklon od žalobkyňou uvedených rozhodnutí, keď súd
prvej inštancie správne konštatoval, že ide o rozhodnutia vydané po riadne vykonanom dokazovaní /

vo veci samej/, a nie o neodkladné opatrenia vydané bez možnosti protistrany reagovať, rovnako ako
súd prvej inštancie je aj odvolací súd názoru, že iba na základe predmetného návrhu a jeho príloh, je
vylúčené, aby súd bez možnosti protistrany sa vyjadriť a predložiť vlastné dôkazy (čo je z charakteru
konania o neodkladnom opatrení vylúčené) zasiahol do ústavného práva vlastníkov bytov vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy SR) v zmysle uhradenia opráv žalobkyňou uvádzaných spoločných častí domu

(strecha nad bytom a balkóny prináležiace k bytu) z fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže rovnako ako
súd prvej inštancie je názoru, že žalobkyňa neosvedčila rozhodujúce skutočnosti z hľadiska hmotného
a procesného práva legitimizujúce vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, keď nie je možné bez ďalšieho dokazovania dospieť k záveru, že ide o také poškodenia, ktoré
by bezprostredne ohrozovali život, zdravie alebo majetok. Ostatne uvedené námietky preto odvolací súd

nepovažoval za dôvodné.
Ďalej odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že vôbec neposudzoval skutkovú a právnu obdobnosť/
analogickosť rozhodnutí všeobecných súdov (na ktoré poukazovala) s prejednávanou vecou.
Pokiaľ ide o poukazovanie na rozhodnutia všeobecných súdov, súd prvej inštancie uviedol, že týmito
nie je viazaný, keď zároveň každý prípad je potrebné posúdiť s ohľadom na jeho individuálne okolnosti,

ktoré v prípade neodkladných opatrení spravidla nebývajú totožné.
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla:
„Z rozhodnutí súdov, ktorým bolo vyhovené návrhom vlastníkov:
1. Uznesenie Mestského súdu Košice z 11. novembra 2024, sp. zn. 76C/32/2024 – nariadenie
neodkladného opatrenia – riadna oprava vyvedenia odpadovej vody v byte.

2. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo 14. januára 2025, sp. zn. 17C/103/2024 – nariadenie
neodkladného opatrenia, žalovaná správcovská spoločnosť.
3. Uznesenie Okresného súdu Trenčín z 23. augusta 2019, sp. zn. 18C/33/2019 – nariadenie
neodkladného opatrenia, žalovaná správcovská spoločnosť.“
Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnila, v čom podľa nej spočíva

skutková a právna obdobnosť/analogickosť ňou označených rozhodnutí s predmetnou vecou a nie
je úlohou súdu vyhľadávať v označených rozhodnutiach argumentáciu v prospech žalobkyne. Taktiež
v závere odvolania uviedla citácie z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré sa podľa nej týkajú
neodkladných opatrení a ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad, opäť neodôvodnila, v čom
podľa nej spočíva skutková a právna obdobnosť/analogickosť ňou označených rozhodnutí s predmetnou

vecou, resp. či a v čom sa mal súd prvej inštancie od nich odkloniť.
Vo veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 76C/32/2024, si navrhovateľ uplatňoval nárok
voči vlastníkovi bytu na základe § 11 ods. 1 ZoVB, podľa ktorého je povinnosťou odporcu ako vlastníka
bytu v bytovom dome udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a včas zabezpečovať jeho
údržbu a opravy, keďže odporca si tieto povinnosti neplní, predmetný byt prenajíma, s navrhovateľom

nekomunikuje, dochádza k sústavnému zatekaniu stropov bytu navrhovateľa situovaného pod bytom
odporcu, pričom vnútorné kanalizačné rozvody v byte sú súčasťou bytu a vlastník bytu je povinný
zabezpečiť ich opravy a údržbu na vlastné náklady, z ktorého dôvodu súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.Vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 17C/103/2024 si žalobkyňa uplatňovala
nárok na zabezpečenie realizácie jej zákonného práva podľa ust. § 11 ods. 6 ZoVB, keďže toto právo
bolo jej (ako aj jej otcovi ako právnemu predchodcovi bytu) zo strany žalovaného dlhodobo upierané a

porušované postupom v rozpore s ust. § 9 ods. 5 písm. d/ ZoVB, nebol jej umožnený prístup k dokladom
týkajúcim sa správy bytového domu, čím jej bolo znemožnené kvalifikovane namietať (reklamovať) vady
ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu (nedoplatok či preplatok uvedený ako výsledok
ročných vyúčtovaní za byt môže byť v nesprávnej výške).
Vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/33/2019 išlo o obnovenie dodávky

elektrickej energie a studenej a teplej vody do bytu, a zdržanie sa žalovanými akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzili výkon užívacieho práva žalobcu k bytu, a to najmä zdržať sa zásahu do zariadení,
prostredníctvom ktorých sú dodávané elektrická energia, voda, plyn.
V odvolaní žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III z 29.7.2019 č.k.
23Cb/167/2019-22 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13.1.2020 sp. zn. 3Cob
231/2019, prejednané Ústavným súdom v rámci ústavnej sťažnosti pod sp. zn. I. ÚS 174/2020, z ktorého

vyplýva pasívna vecná legitimácia správcu a nárok vlastníka v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB na opravu
spoločných častí bytového domu správcom bez súhlasu vlastníkov pri bezprostrednom ohrození života,
zdravia a majetku, čo je podľa nej splnené v prejednávanej veci.
Odvolací súd z prvostupňového rozhodnutia (23Cb/167/2019-22) zistil, že išlo o skutkový stav -
správca nehnuteľnosti prerušil prívod pitnej vody do nebytového priestoru vo vlastníctve navrhovateľa

neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie v uvedenej veci nariadil neodkladné opatrenie uložením
povinnosti strane obnoviť a neobmedzovať nepretržitú dodávku vody do nehnuteľností, v uvedenej veci
odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil (3Cob 231/2019), z uvedených rozhodnutí nevyplýva,
že by išlo o nárok podľa § 9 ods. 4 ZoVB, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol.
Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že v prípade rozhodnutí v daných veciach (na ktoré

žalobkyňa poukazovala) nešlo o skutkovú ani právnu obdobnosť s prejednávanou vecou. Ani táto
námietka odvolateľky tak nebola dôvodnou.
Odvolateľkanamietala,žeakmalsúdzato,žejepotrebné,abysaprotistranavyjadrila,maljejtoumožniť
a mohol nariadiť pojednávanie vo veci (§ 329 ods. 1 CSP), a nie z tohto dôvodu zamietnuť návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd túto námietku odvolateľky nepovažuje za dôvodnú, nakoľko v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným
postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín.
Pomerne krátka lehota na rozhodnutie (30 dní) nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré
súd z objektívnych dôvodov nemohol vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných

skutočností. Ako už bolo uvedené žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani
danosť hmotnoprávneho nároku. (viď 11. bod odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu).
Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyňa namietala, že súd sa nezaoberal jej tvrdeniami o zhoršenom
zdravotnom stave astmatika, bronchitika, častými zápalmi dýchacích ciest a predloženou lekárskou
správou a tvrdeniami, že zatekanie strechy spôsobuje vlhkosť, plesne, ktoré majú priamy nepriaznivý

vplyv na alergikov, astmatikov a zhoršujú zdravotný stav, čo bezprostredne ohrozuje jej zdravie a život
zhoršením zdravotného stavu, na ktorý má neustály priamy a bezprostredný vplyv, s čím sa súd
absolútne nevysporiadal, pričom ide pre posúdenie veci o najpodstatnejšie tvrdenia.
Odvolací súd je názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie prišiel k záveru (s ktorým sa odvolací súd
stotožňuje), že v prípade poškodení spoločných častí uvádzaných žalobkyňou v návrhu z predložených

fotografií nie je možné bez ďalšieho dokazovania dospieť k záveru, že ide o také poškodenia, ktoré by
bezprostredne ohrozovali život, zdravie alebo majetok a nejde tak o situáciu, ktorú predpokladá ust. §
9 ods. 4 ZoVB, potom už nebol dôvod zaoberať sa tvrdeniami žalobkyne o jej zhoršenom zdravotnom
stave.

Odvolateľka v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že ju svojvoľne a nesprávne odbil, že z fotografií
stropu nie je vidno plesne, ani taký stav omietky, že by hrozil pád plafónu, dôvodila, že plesne
sú mikroorganizmy a nemusia byť voľným okom viditeľné, práve zatekanie a vlhkosť prostredia
v narušenom murive je ich živnou pôdou a nemusia byť viditeľné ich zhluky. Aj balkóny sú podľa nej
v havarijnom stave (majú popraskané neutmelené sklá, skorodovaná špinavá zaprášená konštrukcia

balkóna môže mať na sebe aj čiastočky pôdy, pričom takého povrchy bežne sú prostredím, v ktorom
sa nachádza baktéria tetanu).
Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z predložených
fotografií je možné konštatovať, že závady zachytené na fotografiách (popraskané sklo, chýbajúcitmel, hrdzavá konštrukcia, uvoľnený plech, narušená strešná krytina) si vyžadujú opravu, nejedná
sa však o havarijný stav, na fotografiách stropu však nie je vidno plesne, ani taký stav omietky, že
by hrozil pád plafónu, zatekanie vody pod oddelené plechy, ktoré má podľa žalobkyne spôsobovať

poškodzovanie balkónovej platne pod balkónom, z ktorého opadáva omietka, rovnako nepredstavuje
bezprostredné ohrozenie života, zdravia a majetku, z uvedených fotografií aj podľa názoru odvolacieho
súdu nie je možné dospieť k záveru, že ide o také poškodenia, ktoré by bezprostredne ohrozovali život,
zdravie a majetok. Pokiaľ by do bytu zatekalo niekoľko rokov ako tvrdí žalobkyňa, tak by podľa názoru
odvolacieho súdu boli stopy zatekania (fľaky, mapy, praskliny, plesne) viditeľné na fotografiách stropu a

steny, čomu však žalobkyňou predložené fotografie na č. l. 29-31 spisu nenasvedčujú. Na č. l. 38 spisu
sa nachádza fotografia stropu s lustrom a rukou písaným textom „opadnutá omietka v spálni r. 2023
spadnutý plafón“, na č. l. 39 spisu je fotografia stropu a steny s nápisom „zatekanie v obývačke r. 2023“,
sama žalobkyňa však uvádza, že ide o fotografie pred tým ako realizovala rekonštrukciu bytu. Otázku,
či baktéria spôsobujúca tetanus žije v pôde ako tvrdí súd, alebo sa nachádza aj na iných povrchoch
a predmetoch (vrátane hrdzavých), nielen v pôde, ako tvrdí odvolateľka, súd nepovažoval za relevantnú,

nakoľko sa očividne nachádza kdekoľvek okolo nás a ohrozuje každého z nás. Z uvedených dôvodov
ani tieto námietky nemohol odvolací súd považovať za dôvodné.
Ďalej odvolateľka v odvolaní namietala (s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. III. ÚS 422/2021 z 13. januára 2022), že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať
aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany

neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov (resp. že
havarijný stav balkónov a strechy pretrváva dlhšie časové obdobie). Rozhodnutie súdu je podľa nej
nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, nezaoberá sa podstatnými tvrdeniami a nezdôvodňuje
odklon od uvedeného rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju
považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po
reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia len z tohto dôvodu je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 422/2021 z 13.
januára 2022)
Samotný atribút bezodkladnosti vo všeobecnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny
a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj určité dlhšie časové
obdobie, rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie.
Pojem „bezprostredné ohrozenie“ je bez pochýb nevyhnutné chápať z pohľadu možnosti, že takáto
situácia nastane a treba byť na ňu pripravený. Z tohto dôvodu je opodstatnené konať v takomto prípade
zo strany správcu alebo predsedu spoločenstva aj bez zabezpečenia súhlasu ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome formou rozhodnutia podľa ust. § 14b ZoVB. V prípade,

ak správca alebo predseda zistí poruchy alebo chyby na technických zariadeniach alebo poškodenie
spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktoré sú takého charakteru, že bezprostredne ohrozujú
život, zdravie a majetok, sú povinní zabezpečiť nápravu v čo najkratšom možnom čase od zistenia alebo
oznámeniaohrozujúcehostavu.Tutrebapodotknúť,žekaždúvzniknutúsituáciujepotrebnéposudzovať
individuálnesohľadomnaokolnostizaktorýchvznikneakoajnamožnosti,ktorésprávcaalebopredseda

spoločenstva v danom čase reálne majú.
V predmetnej veci sa uplatňuje nárok podľa ust. § 9 ods. 4 ZoVB (podľa ktorého vety druhej: Správca
alebo predseda je povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok.), súd prvej inštancie preto

správne pristúpil k vyhodnocovaniu naliehavosti situácie, a teda či vec znesie odklad (do hlasovania
vlastníkov) alebo naopak je potrebné reagovať ihneď aj bez súhlasu vlastníkov. V individuálnych
okolnostiach predmetnej veci prišiel, ako už bolo vyššie uvedené, k záveru, že nejde o také poškodenia,
ktoré by bezprostredne ohrozovali život, zdravie alebo majetok. Odvolací súd sa s jeho záverom
stotožňuje a ostatnú námietku žalobkyne považuje za nedôvodnú. Pokiaľ odvolateľka vytýkala súdu

prvej inštancie, že sa nezaoberal ňou uvedenými článkami verejne dostupnými na internete, týkajúcimi
sa danej problematiky, odvolací súd k týmto námietkam uvádza, že odvolateľka pri ich vztiahnutí na
predmetnú vec vychádzala z predpokladu existencie havarijného stavu, bezprostredne ohrozujúcehoživot, zdravie alebo majetok, ktorý názor ako už bolo vyššie uvedené súd prvej inštancie ani odvolací
súd po posúdení individuálnych okolností predmetnej veci nezdieľa.
Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd sa nezaoberal ňou preukázanými podstatnými tvrdeniami (výpis

z fondu opráv), že vlastníci majú na účte dostatočné finančné prostriedky na tieto čiastkové úpravy
cca 100.000 eur vo fonde a ide o malé nevyhnutné opravy častí spoločných častí bytového domu, ide
o primeraný, proporčný a efektívny zásah, táto námietka nemohla byť dôvodnou vzhľadom na už
uvedené (síce potreba opravy uvádzaných spoločných častí, nie však havarijný stav a bezprostredné
ohrozenie života, zdravia alebo majetku v zmysle § 9 ods. 4 ZoVB), z ktorého dôvodu nebolo relevantné,

či je vo fonde dostatok finančných prostriedkov.
Pokiaľ odvolateľka namietala, že ide o zákonu sa priečiaci postup riešenia havarijnej a bezodkladnej
situácie zo strany správcu, ktorý na jej žiadosti adekvátne nereagoval, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že z predloženej e-mailovej komunikácie nemožno dospieť k záveru,
že by bol žalovaný úplne nečinný, len skutočnosť, že žalovaný po doručení mu e-mailu od žalobkyne
dňa 1.9.2025 nezvolal schôdzu vlastníkov bytov s programom hlasovania o oprave balkónov a strechy,

neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie tiež poukázal na e-mail
žalovaného z 24.9.2025, ktorým bola žalobkyňa pozvaná k žalovanému na prebratie problematiky, čo
zrejme žalobkyňa nevyužila.
V odvolaní žalobkyňa tvrdila, že negatívne recenzie preukazujú nemožnosť domôcť sa bezodkladnej
nápravy zo strany správcu vo vzťahu k žalobkyni, keď správca je nečinný a situácie vlastníkov nerieši,

teda poškodzuje vlastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že prípadné
negatívne recenzie nemôžu mať vplyv na posúdenie individuálnych okolností toho-ktorého prípadu
týkajúceho sa žalovaného.
Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd sa zaoberal skutočnosťami, ktoré v návrhu ani netvrdila
(príbuzenský vzťah s poručiteľom, znalosť pomerov pred nadobudnutím vlastníctva bytu, pád plafóna

v roku 2023 a iné skutočnosti, ktoré nevyplývajú z jej tvrdení ako ani predložených dôkazov) a prijímal
ničím nepodložené a nepreukázané závery, odvolací súd ani túto námietku nemohol považovať za
dôvodnú. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z predloženého listu vlastníctva nadobudla
žalobkyňa vlastnícke právo k predmetnému bytu dedením, a teda bola zrejme v príbuzenskom vzťahu
k predchádzajúcej vlastníčke, z ktorého dôvodu mala vedomosť o závadách na spoločných častiach

bytového domu, nie je potom zrejmé, prečo sa žalobkyňa od roku 2023 (t. j. po oprave spadnutej
časti plafóna v byte) riadnym a zákonom predpokladaným postupom nedomáhala opravy poškodených
spoločných častí bytového domu. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa
zrejme (nie určite) bola v príbuzenskom vzťahu k predchádzajúcej vlastníčke, z ktorého dôvodu mala
vedomosť o závadách na spoločných častiach bytového domu, odvolateľka uviedla iba, že príbuzenský

vzťah netvrdila a dedičstvo možno nadobudnúť aj na základe závetu, k existencii príbuzenského vzťahu
sa nevyjadrila. K otázke pádu plafóna sa už odvolací súd vyjadril vyššie.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené.
Nový dôkaz, predložený spolu s odvolaním (Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytového domu F. XX
konanej dňa 3.9.2024) a nové skutkové tvrdenia s ním súvisiace nemohli obstáť, keďže neboli uplatnené
(a pritom mohli byť uplatnené) v konaní pred súdom prvej inštancie (ktorý rozhodol dňa 14.10.2025),
a preto ich ako prostriedok procesného útoku nebolo možné použiť v odvolacom konaní (prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie možno v odvolaní použiť, len ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie, alebo sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, prípadne má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Z dôvodu, že sa nejednalo o žiaden z taxatívne vymedzených

dôvodov umožňujúcich tzv. novoty v odvolacom konaní použiť (§ 366 písm. a/ až d/ CSP), nebolo možné
na uvedené tvrdenia žalobkyne a dôkaz v odvolacom konaní prihliadať.
Na nový dôkaz (Lekárska správa - nález z ORL Centrum Bezručova z 23.10.2025) a skutkové tvrdenie
s ním súvisiace z odvolania odvolací súd taktiež nemohol prihliadať, nakoľko v zmysle § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(14.10.2025).
Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

aj odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP), žalobkyňa neosvedčila skutočnosti
spĺňajúce atribút vysokej pravdepodobnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ako
jednej zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že odvolateľka
sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na

prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozhodnutia nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej
strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej
veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie.
Nazákladevšetkéhovyššieuvedeného,stotožňujúcsaajsozávermisúduprvejinštancie,pretoodvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj

vecne správneho rozhodnutia o náhrade trov konania. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a s poukazom na čl. 4 CSP súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o vzniku nároku
žalovaného, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, na náhradu trov konania voči žalobkyni
v konaní neúspešnej, avšak z dôvodu, že žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie podľa
obsahu spisu trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, náhrada trov prvoinštančného konania

žalovanému správne priznaná nebola. Pokiaľ odvolateľka namietala potrebu aplikácie v predmetnej veci
ust. § 257 CSP a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti o náhrade trov konania (viď záver jej odvolania
v 2. bode tohto uznesenia odvolacieho súdu), odvolací súd (odhliadnuc od nedostatku subjektívneho
oprávneniažalobkynenapodanieodvolaniavčastionáhradetrovkonania,prihliadnucvšaknazávislosť
výroku o trovách od rozhodnutia o neodkladnom opatrení) jej názor nezdieľa, nakoľko aplikácia ust.

§ 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy iba v prípadoch ak sú síce
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná, čo však nebol prípad predmetnej veci, v ktorej náhrada trov konania v konaní plne úspešnému
žalovanému nebola priznaná z dôvodu, že mu trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli ani si žiadne

neuplatnil. Rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania bolo zo strany súdu prvej inštancie
riadne a správne skutkovo aj právne odôvodnené.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému (ktorému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže strana, ktorá mala plný úspech vo veci /žalovaný/, má nárok na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala /žalobkyňa/) nepriznal
náhradu trov tohto odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu sa nepodáva, že by mu nejaké trovy
vznikli a žiadne si ani neuplatnil. Ak strane v konaní žiadne trovy nevznikli, bolo v súlade s čl. 7
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na
náhradu trov konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).

14. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)