Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209178
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124209178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súd Prešov č.k. 20Csp/159/2024-83 zo dňa 04.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

,,I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo
dňa 13.02.2014 v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 7. v časti v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a
Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky
riadne a včas.“ a uvedenú v časti VI. Zmluvné podmienky, bod 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania,
odsek 13.3 v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je
Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta

stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo
dňa 13.02.2014 v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 2. v znení: „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním
ZmluvyoboznámilsoZmluvnýmipodmienkami(ďalejakoZP),ktorésúneoddeliteľnousúčasťouZmluvy,
súhlasímsnimi,nemámknímžiadnevýhradyazaväzujemsaichdodržiavať.“jeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo

dňa 13.02.2014 v časti VI. Zmluvné podmienky, bod 16. Všeobecné ustanovenia, odsek 16.3 v znení:
„Klient podpísaním Zmluvy súhlasí s tým, že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom
elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade
reklamácie alebo sporu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3,5 a § 53a zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a §
298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že sa v prvom rade zaoberal namietanou prekážkou rozsúdenej veci s
poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/54/2018-35 z 25.07.2018. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/42/2008, podľa ktorého prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi
tými istými účastníkmi a však novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase
pôvodného rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.11.2023, sp.zn.
11Csp/11/2023, podľa ktorého: ,,V tomto prípade sa však v predchádzajúcom spore prejednával
peňažný nárok žalovaného na zaplatenie svojej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči
žalobcovi, ktorý bol uplatnený na základe celkom iných skutkových tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia

v žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch
uplatnených nárokov sa prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných
zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny
dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným
peňažným nárokom žalovaného. Preto rozsudok v predchádzajúcom spore 7Csp/172/2021 netvorí

prekážku res iudicata pre tento súdny spor“ Obdobne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3Co/105/2019 z 24.09.2019. Súd prvej inštancie preto konanie z dôvodu namietanej prekážky
rozhodnutej veci nezastavil.

5. Uzavretú zmluvu o poskytnutí pôžičky medzi stranami sporu dňa 13.02.2014 súd prvej inštancie

považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný (právny predchodca) ako právnická osoba poskytol
v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej

podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konštatoval, že
v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení
osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo zo zákonných ustanovení, najmä
z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v

Prešove zo dňa 18.12.2013, sp.zn. 1Co/237/2013). Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.
januára 2017, sp.zn. 6Ndc/20/2016 právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej
podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného
v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. A nakoniec podľa § 298 ods. 1 CSP
súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná

podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

7. Súd prvej inštancie následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia,
podľa ktorého bola dojednaná.

8. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 7 a v časti VI. Zmluvné podmienky, bod

13.Poplatky,pokuty,úrokzomeškania,odsek13.3taknazákladetejtopodmienkyvprípade,aksaKlient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, bol žalovaný oprávnený požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o
dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnenímpeňažnej pohľadávky má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Predmetné ustanovenie
nezohľadňuje už spomínaný úrok z omeškania, resp. akékoľvek iné plnenia ako sankcie za omeškanie
dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov, a žalovaný ako veriteľ má v zmysle uvedenej zmluvnej

podmienky právo požadovať od dlžníka v podobe sankcií za omeškanie (t.j. okrem zmluvnej pokuty napr.
aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sumu presahujúcej maximálnu
hodnotu stanovenú nariadením vlády. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym
predpisom stanovenú sankciu a potom nemôže ani požívať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie určil, že uvedená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Dodal,

že uvedená zmluvná podmienka bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú napríklad. Rozsudkami
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 11Csp/11/2023, 11Csp/13/2023, 18Csp/85/2023, 16Csp/124/2023 a
preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v Zmluve v časti V. Vyhlásenie klienta, bod 2. Zmluvnú podmienku

uvedenú v bode 7. Zmluvy tak súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je
de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre
spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných

štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť
do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4

Občianskeho zákonníka a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. V zmysle tohto ustanovenia za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má

žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

10. Za neprijateľnú považoval súd prvej inštancie aj zmluvnú podmienku v Zmluve v časti VI. Zmluvné
podmienky, bod 16. Všeobecné ustanovenia, odsek 16.3. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci C-415/11 (Aziz) zo dňa 14.03.2013 „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek
požiadavke dôvery, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou
po individuálnom dojednaní“. Vzhľadom na znenie a obsah napadnutej zmluvnej podmienky nemožno
očakávať, že rozumný spotrebiteľ by s takouto zmluvnou podmienkou súhlasil, pretože sa jedná iba

o jednostranné zvýhodnenie dodávateľa, ktorý tieto nahrávky môže použiť v prípadnom spore proti
spotrebiteľovi, pričom pre spotrebiteľa neprináša žiadne výhody. Je teda nepochybné, že žalobkyňa by
nesúhlasila s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní a teda takouto zmluvnou podmienkou
dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné,
pretože si tým spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v

súvislosti s § 52 ods. 2 OZ. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú
(napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 18Csp/85/2023, 11Csp/13/2023, 16Csp/124/2023), a
preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

11. Nakoniec súd prvej inštancie k námietkam žalovaného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, a to rozsudok sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.:
„Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná

žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplývapriamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového

právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP.

II.
Odvolanie žalovaného

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu odvolanie

žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

13. Žalovaný sa plne pridržiava svojej procesnej obrany prezentovanej v konaní. Namietal, že o

nárokoch vyplývajúcich zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2014 (ďalej aj „Zmluva“) bolo už súdom
právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 32Csp/54/2018-35
zo dňa 25.07.2018 (ďalej aj „Rozsudok“). Žalobkyňa (tam v postavení žalovaného) bola uvedeným
rozsudkom právoplatne zaviazaná na zaplatenie sumy 291,14 eura s prísl. žalovanému (tam žalobca).
V danej veci konajúci súd pred vydaním rozsudku posúdil zmluvu z pohľadu spotrebiteľského práva

podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zmluvné ustanovenia ako otázku predbežnú, nároky zo
Zmluvy plynúce a vo veci právoplatne rozhodol. Predmetná Zmluva a jej zmluvné dojednania podľa ust.
§ 53 OZ z pohľadu ich prípadnej neprijateľnosti bola predmetom súdnej kontroly v konaní na Okresnom
súde Prešov, s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky.

14. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobkyňa sa v prejednávanej veci podanou žalobou
domáha vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže o veci bolo
už raz právoplatne rozhodnuté, vec sa v zmysle ustanovenia § 230 CSP nemôže prejednávať znova a
preto mal súd konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci.

15. V tomto smere žalovaný v celom rozsahu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 2Cdo/41/2021 z 25.04.202 a recentné uznesenie Najvyššieho súdu SR v predmetnej
právnej otázke, ktoré má na predmetnú právnu vec zásadný právny význam, a to uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2025, sp.zn. 4Cdo/144/2024, podľa ktorých v každom
spotrebiteľskom spore, teda aj v spore vyvolanom žalobou na plnenie alebo návrhom na vydanie

platobného rozkazu prejednávanom v upomínacom konaní, súd ex offo skúma ako tzv. prejudiciálne
(predbežné)otázkyobligatórnenáležitostispotrebiteľskejzmluvy,neprijateľnézmluvnépodmienky,resp.
či je úver bezúročný a bez poplatkov, platnosť zosplatnenia úveru, platnosť postúpenia pohľadávky,
či otázku premlčania práva, preto po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu už nemôžu byť
tieto otázky bez ďalšieho posudzované opätovne v žiadnom inom konaní pre prekážku právoplatne

rozhodnutej veci.

16. V prejednávanej veci išlo o rozhodnutie súdu rozsudkom (nie platobným rozkazom) a zároveň, že
vo veci rozhodoval sudca (nie súdny úradník), preto tieto závery dovolacieho súdu platia na danú vec „o
to viac“ (argument a fortiori). Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že súd bol povinný konanie

o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na základe žaloby podanej v čase po právoplatnosti
Rozsudku ohľadom žaloby o plnenie (zo Zmluvy), za situácie tých istých strán sporu (len v opačnom
garde) bez ďalšieho zastaviť pre prekážku právoplatne rozsúdenej veci.

17. Žalovaný ďalej namietal, že súd nesprávne vôbec argumentačne nevysporiadal s hodnotením

dôvodnosti resp. prípustnosti žaloby z toho pohľadu, že žalobca podal žalobu na neprijateľnosť
zmluvných podmienok, ktorá už fakticky zanikla. Okrem vyššie uvedeného deklarovaného práva
prostredníctvom rozsudku na plnenie v prospech žalovaného zo Zmluvy žalovaný poukazoval aj na to,
že žalobkyňa sa nedôvodne domáha po uplynutí významného časového obdobia niečoho, čo už v časevyhlásenia rozsudku (ale aj podania) žaloby nemá žiaden právny význam (žalobkyňa na tom nemôže
mať ani žiaden právny záujem).

18. Namietal, že súd prvej inštancie sa k uvedenému argumentu vôbec nevyjadril. Súd v odôvodnení
zhodnotil priebeh konania, vyjadril sa k nezastaveniu konania z dôvodu prekážky res iudicata (kde
fakticky vychádzal z praxe svojej a priamo nadriadeného súdu, no žiadnym spôsobom sa nevyjadril
k rozhodnutiam najvyššej súdnej inštancie, teda rozporne s čl. 2 základných zásad CSP), vyjadril sa
k prípustnosti žaloby z hľadiska existencie osobitného predpisu a prešiel k posudzovaniu konkrétnych

neprijateľných zmluvných podmienok.

19. Podľa žalovaného skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok pri zmluvných vzťahoch, ktoré
boli ukončené pred viac ako troma rokmi pred podaním žaloby a veriteľ si z nich fakticky ani nemôže
uplatňovať žiaden nárok, by mal súd z povahy veci (šikanózne uplatňovanie práva) zamietnuť.

20. V predmetnej veci totiž ide o takúto situáciu, kedy žalovaný nemá možnosť realizovať práva
vyplývajúce z údajne neplatných zmluvných podmienok (I.) o zmluvnej pokute za (ne)plnenie riadne
a včas, rovnako tak (II.) s oboznámením sa so zmluvnými podmienkami, či (III.) elektronickou
komunikáciou. Teda podaná žaloba má akademickú povahu, neplní žiaden účel a slúži len k zbytočnému
rozmnožovaniu súdnych sporov, pričom ako jediný motív sa javí práve určitá peňažná kompenzácia

(nakoľko pre prípad úspechu okrem samotných trov tohto konania spravidla nasleduje žaloba o
primerané finančné zadosťučinenie s ďalšími trovami). Uvedený postup žalobcu a zároveň súdu,
ktorý takéto konanie aprobuje, nemožno podľa názoru žalovaného považovať za súladné s princípmi
sporového konania ako aj účelom jednotlivých zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, o to viac
za stavu, kedy už bolo o nárokoch zo zmluvy právoplatne rozhodnuté rozsudkom.

III.
Vyjadrenie k odvolaniu

21. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa zotrvávala na celej právnej argumentácii a skutkových tvrdeniach

uvedených v prvoinštančnom konaní, pričom vyjadrenia uvedené žalovanou považuje za nesprávne a
neodôvodnené.

22. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k námietke res iudicata poukázal na ojedinelé uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2025 sp.zn. 4Cdo/144/2024, tak opomína judikatúru Súdneho

dvora EÚ, ktorú nereflektoval ani Najvyšší súd SR v citovanom uznesení. Súdny dvor EÚ k
určovacím žalobám podal presvedčivý a záväzný výklad, napr. vo veci C-600/19 kde konštatoval,
cit.: ,,Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej
právnej úprave,... neumožňuje… spotrebiteľovi... dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok... v

neskoršom určovacom konaní.

23. Podľa žalobkyne stoji za zmienku osobitne časť odôvodnenia rozsudku vo veci C-511/17, že nič
nebráni spotrebiteľke zažalovať aj ďalšie zmluvné podmienky. Súdny dvor nijako nenaznačuje časové
a vecné limity na podanie určovacej žaloby. V citovanej veci Súdny dvor EÚ konštatoval, že článok 6

ods. 1 smernice 93/13, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je automaticky povinný
ex offo a individuálne preskúmať úplne všetky zmluvné ustanovenia, ale má preskúmať len tie, ktoré
súvisia s predmetom konkrétneho sporu, ako ho vymedzili účastníci konania, hneď, ako má vnútroštátny
súd k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel, prípadne doplnené opatreniami na
vykonanie dokazovania. Neexistencia prekážky res iudicate vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora vo

veci C-724/22.

24. Žalovaný v odvolaní, ako ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 4Cdo/144/2024,
neuvádza, prečo v preskúmavanej veci nemá platiť obava judikovaná mnohokrát Súdnym dvorom (i. a.),
že spotrebitelia nemusia vedieť o nekalej zmluvnej podmienke a že je preto plynutie či už objektívnej

premlčacej doby euroneudržateľné (napr. vec C-485/19). Súdny dvor pre zmenu rozhodol, že ochrana
spočívajúca v oprávnení domáhať sa neprijateľnosti premlčaniu nepodlieha a že premlčaniu podliehajú
až účinky z rozhodnutia o neprijateľnosti.25. Skutočnosť, že Okresný súd Prešov v posudzovanom konaní o určenie NZP nie je viazaný
predchádzajúcim súdnym konaním o zaplatenie pohľadávky, z vnútroštátnej úrovne obsahuje rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/161/2023 zo dňa 28.11.2024.

26. Ešte čo sa týka uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2025, sp.zn.
4Cdo/144/2024, tak dovolanie bolo procesne odmietnuté a nie meritórne zamietnuté, pričom žalobkyňa
podotkla aj na rozdielnosť skutkovej a právnej stránky oproti predmetnému posudzovanému sporu v
tomto konaní. V citovanom dovolacom konaní a konaní pred prvoinštančným a odvolacím súdom bola

posudzovaná situácia, kedy súd v upomínacom konaní priznal dodávateľovi pohľadávku (nárok na
zaplatenie) a následne sa spotrebiteľ domáhal posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov a
požadoval priznať vydanie bezdôvodného obohatenia. Stotožnila sa s názorom súdu, že v takomto
prípade bola dôvodná prekážka res iudicata, keďže o plnení pohľadávky z úveru (t.j. o jej zaplatení) už
bolo právoplatne rozhodnuté v inom (upomínacom) konaní.
V posudzovanom spore vedenom na Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 20Csp/159/2024 je však

situácia diametrálne odlišná, keďže jednak žalobkyňa nespochybňuje pohľadávku čo do rozsahu jej
odplatnosti (t.j. nedomáha sa posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov), ale domáha sa
súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo nebolo predmetom konania vedeného na
OS Prešov sp.zn. 32Csp/54/2018.

27. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022,
podľa ktorého má povinnosť ex offo súdneho prieskumu spotrebiteľskej zmluvy dokonca aj samotný
exekučný súd napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu o priznaní peňažnej pohľadávky.
Obdobne poukázala aj na úrovni Súdneho dvora EÚ na rozsudok vo veci C-448/17 zo dňa 20.09.2018,
rozsudok vo veci C-807/19 zo dňa 26.11.2020, rozsudok vo veci C-725/19 zo dňa 17.05.2022 a rozsudok

v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 zo dňa 17.05.2022.

28. V zmysle uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít súd nesmie rezignovať na povinnosť
ex offo preskúmať a identifikovať nekalosť obchodných praktík, zmluvných ustanovení a platnosť
právneho úkonu z hľadiska rozporu či súlade s právnym poriadok a dobrými mravmi. Iba takýmto

prieskumom je možné naplniť ciele Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky
nezaväzovali (čl. 6 ods. 1). Povinnosťou vnútroštátneho súdu je vykladať svoje vnútroštátne právo vo
svetle znenia a účelu Smernice.

29. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 124/2020, z 15.04.2020, podľa
ktorého ,,Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka
je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa

spotrebiteľdomáhaurčeniazmluvnejpodmienkyzaneprijateľnú,t.j.čitakčinípočasplneniazáväzkovzo
zmluvyaleboažnásledne.Danosťprávnehozáujmunazabezpečeníprávnejistoty,ochranyspotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým
dodávateľ neukončí používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52)“.

30. S poukazom na uvedené argumenty žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV.
Konanie o odvolaní

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

32. Voči rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a), b),d), f) a h) CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnymprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku
je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odvolacísúdprihliadolnato,ževodôvodnenírozhodnutianemusíbyťdanáodpoveďnakaždúnámietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

33. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na potvrdenie správnosti a vo vzťahu k
odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovne.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd uvádza, že procesné

podmienky (podmienky konania) definuje samotný Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1) ako
podmienky,zaktorýchmôžesúdkonaťarozhodnúť.Teóriacivilnéhoprávaprocesnéhorozoznávavecné
procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie
poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu
– vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. § 365 ods. 1 písm. c)], procesné

podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné
zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne
procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia
procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania (MOLNÁR,
Peter. § 365 [Odvolacie dôvody]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,

MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1389–1390, marg. č. 2.).

35. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či boli splnené
podmienky na zastavenie konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v konaní Okresného

súdu Prešov sp.zn. 32Csp/54/2018.

36. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

37. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľný nedostatok procesnej

podmienky konania, na ktoré je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto
prekážky, vedie to k zastaveniu konania.

38. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to
totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu sporu.

39. O totožnosť sporových strán ide vtedy, ak sa v spore zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní
ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je
v tejto súvislosti bez významu. Nebol spor v tom, že totožnosť sporových strán v oboch sporoch je daná.

40. Predmet sporu je vymedzený žalobným nárokom spolu so skutkovým odôvodnením (skutkové
tvrdenia žalobcu v žalobe), z ktorých vyplýva žalobný návrh. Totožnosť predmetu sporu znamená, že
ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu.

41. Z priloženého spisu sp.zn. 32Csp/54/2018 nepochybne vyplýva, že predmetom sporu vedeného

pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 32Csp/54/2018 bolo zaplatenie sumy 407,35 eura
s príslušenstvom. Žalobca (v tomto spore žalovaný) sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom
skutkovom základe, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou (tu žalobkyňou) ako dlžníkom
bola dňa 13.02.2014 uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej sa žalobca zaviazalposkytnúť žalovanej pôžičku vo výške 600,- eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 24
mesačných splátkach v sume 30,64 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky 734,40 eura. Vzhľadom na
to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky

riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa 27.03.2015 vyzval
žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca dňa 19.05.2015 úver zosplatnil. Okresný súd Prešov rozsudkom
č.k. 32Csp/54/2018-35 zo dňa 25.07.2018 vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 291,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 21.02.2016 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 42,94 %.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že Okresný súd Prešov dospel k záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (bonita, nesprávne uvedená priemerná RPMN).

42. Predmetom tohto sporu sp.zn. 20Csp/159/2024 je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

nachádzajúcich v Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 13.02.2014.

43. Predmet sporu vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 32Csp/54/2018 a tohto sporu
sp.zn. 20Csp/159/2024 nie je totožný. Predmetom sporu vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod
sp.zn. 32Csp/54/2018 bolo zaplatenie sumy 407,35 eura s príslušenstvom titulom uzatvorenia Zmluva

o poskytnutí pôžičky zo dňa 13.02.2014, kým predmetom sporu v tejto veci je určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 13.02.2014.

44. Právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/144/2024
zo dňa 23.01.2025 nie je aplikovateľný na daný prípad, z dôvodu rozdielneho skutkového stavu.

Predmetom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 4Cdo/144/2024 bolo
určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Pred týmto konaním bol vydaný právoplatný platobný
rozkaz,ktorýmbolorozhodnutéožalobenaplnenie.Logicky,pokiaľbolvydanýplatobnýrozkaz,nemôže
opätovne súd posudzovať spotrebiteľskú zmluvu z toho pohľadu, či je úver bezúročný a bez poplatkov,

ani rozhodovať o vydaní bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci je však situácia odlišná, bolo
síce rozhodnuté o žalobe na plnenie, avšak v následnom konaní je predmetom konania iba určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, aj keď z tej istej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže predmet konaní
32Csp/54/2018 a20Csp/159/2024niejetotožný,bolsúdprvejinštancievprejednávanejvecioprávnený
vykonať prieskum namietaných zmluvných podmienok. Rozsudok v predchádzajúcom spore sp.zn.

32Csp/54/2022 netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor.

45. Skutočnosť, že súd prvej inštanciu v posudzovanom konaní o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok nie je viazaný predchádzajúcim súdnym konaním o zaplatenie pohľadávky, potvrdzuje
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/161/2023 zo dňa 28.11.2024: „Výrok o splnení povinnosti

nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré
determinuje výrok o plnení. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným
(ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi
tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva. Nie je
rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o

určení (a vice versa) - ak právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o
existenciiprekážkyvecirozsúdenejvovzťahukneexistujúcemuvýroku.Zvýroku,žežalovanýjepovinný
plniť žalobcovi určitú peňažnú sumu, nie je možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého
právneho úkonu či (ne)existencii práva. Dovodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako
nesprávne, pretože účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne

enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Z tohto dôvodu uvedený výrok netvorí prekážku res iudicata
a ani nie je takým rozhodnutím, ktorým by bol v dôsledku prejudiciality súd viazaný pri meritórnom alebo
prejudiciálnom posudzovaní tejto otázky.“

46. Ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík pre

prípad, že v predchádzajúcich konaniach nebola vykonaná, vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

47. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-421/14 zo dňa 26.01.2017, podľa
ktorého v prípade existencie jednej alebo viacerých zmluvných podmienok, ktorých prípadne nekalápovaha ešte nebola preskúmaná počas predchádzajúceho súdneho preskúmania spornej zmluvy, ktorej
sa skončilo vydaním rozhodnutia správnou silou rozhodnutej veci, sa má Smernica 93/13 vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý pravidelne rozhoduje v sporoch spotrebiteľov v rámci incidenčnej

námietky, má povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo hneď ako je oboznámený s
právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel ich prípadne nekalú povahu.

48. Neexistencia prekážky res iudicate vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C- 724/22: „Z
judikatúry tiež vyplýva, že v prípade, keď sa vnútroštátny súd pri predchádzajúcom preskúmaní spornej

zmluvy, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, obmedzil na preskúmanie
ex offo z pohľadu smernice 93/13 jedinej podmienky alebo len niektorých podmienok tejto zmluvy,
táto smernica ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý pravidelne rozhoduje v rámci nasledujúceho konania,
povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo, hneď ako je oboznámený s právnymi a
so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, prípadnú nekalú povahu ostatných podmienok
tejto zmluvy. Pri neexistencii takéhoto preskúmania by totiž bola ochrana spotrebiteľa neúplná a

nedostatočná a nepredstavovala by dostatočný ani účinný prostriedok na zabránenie používania tohto
druhu podmienok, čo je v rozpore s tým, čo si vyžaduje článok 7 ods. 1 tejto smernice. Pokiaľ ide
konkrétne o odôvodnenie prislúchajúce súdu, ktorý vykonal preskúmanie nekalej povahy zmluvných
podmienok, Súdny dvor rozhodol, že toto odôvodnenie musí umožniť súdu, ktorý rozhoduje o následnej
žalobe, identifikovať na jednej strane podmienky alebo časti podmienok, ktoré boli preskúmané z

hľadiska smernice 93/13 v rámci prvého konania, a na druhej strane dôvody, hoci aj stručne zhrnuté,
pre ktoré súd rozhodujúci v rámci tohto prvého konania dospel k záveru, že tieto podmienky alebo ich
časti nie sú nekalé.“

49. Povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok je

odôvodnená povahou a významom verejného záujmu, ktorý je základom ochrany, ktorú smernica 93/13
priznáva spotrebiteľom, takže účinné preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako
to vyžaduje smernica 93/13, nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na
súdne rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja
Banco, C 600/19, EU:C:2022:394, bod 50).

50. Taktiež odvolací súd odkazuje na recentný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-178/23 z 07.11.2024,
podľa ktorého článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, zásadou efektivity a
článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že: vnútroštátnemu

súdu neukladá povinnosť preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ tieto podmienky už boli preskúmané iným
vnútroštátnym súdom, ktorého rozhodnutie má právnu silu rozhodnutej veci, a to aj vtedy, ak pred
týmto prvým súdom spotrebiteľ nebol zastúpený advokátom, nezúčastnil sa na pojednávaní a nevyužil
opravnýprostriedok,ktorýmalkdispozícii,zapredpokladu,žetotorozhodnutiebolospotrebiteľoviriadne

doručené s uvedením opravných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a že neexistujú iné osobitné dôvody
súvisiace s priebehom tohto konania, ako je napríklad nedostatok odôvodnenia uvedeného rozhodnutia,
ktoré by mohli spotrebiteľovi brániť v účinnom výkone jeho procesných práv alebo ho účinne od tohto
výkonu odradiť.

51. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť

súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka

naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím
súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.52. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP odvolací súd uvádza, že skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

53. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení
dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor

medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a
z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

54. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,
že všetky skutkové zistenia vychádzajúce zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.02.2014 (č.l. 9-10 spisu), pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp/54/2018, podaní
a vyjadrení strán sporu, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

55. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretovalaleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(napr.Najvyšší
súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

56. Odvolací súd konštatuje, že nezaznamenal žiadne pochybenie v právnom posúdení žalobkyňou
uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý vyhodnotením jednotlivých dôkazov samostatne aj vo

vzájomných súvislostiach dospel k právnym záverom o určení neprijateľných zmluvných podmienok.
Žalovaný výslovne v odvolaní nenamietal právne posúdenie určenia jednotlivých neprijateľných
zmluvných podmienok tykajúcich sa zmluvnej pokuty a vysloveniu súhlasu dlžníka, že sa oboznámil
s VOP a so záznamom komunikácie medzi dlžníkom a veriteľom pre prípad sporu. Preto nebolo
predmetomodvolaciehoprieskumupreskúmanievecnejsprávnostizáverovsúduprvejinštancieourčení

neprijateľných zmluvných podmienok.

57. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53a OZ predstavuje regulatív
hmotnoprávneho zákazu používania judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok. V súvislosti
s právnym základom a transpozíciou smernice Rady 93/13/EHS vo vzťahu k ustanoveniu § 53a OZ

odvolací súd dopĺňa, že predmetným ustanovením sa transponuje čl. 7 v spojení s čl. 6 smernice Rady
93/13/EHS. Smernica totiž požaduje, aby členské štáty prijali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie § 53a OZ spĺňa atribúty požadované smernicou a
rešpektuje a napĺňa predovšetkým jej ciele, a to s ohľadom nielen na ochranu spotrebiteľa, ale aj s

ohľadom na ochranu práv a oprávnených záujmov hospodárskej súťaže.

58. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, zákonodarca pri koncipovaní § 53a OZ považoval za
najvhodnejšie ustanoviť mechanizmus, ktorým sa dodávateľom zabráni, resp. ktorým sa odradiaod sústavného používania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Sústavnosť používania neprijateľných zmluvných podmienok je najčastejší fenomén, ktorý sa spája so
systematickým porušovaním práv spotrebiteľov, keďže z používania neprijateľnej zmluvnej podmienky

má dodávateľ vždy prospech a v zásade - bez donucovacej moci štátu - nie je motivovaný od
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky upustiť. Takéto konanie možno kvalifikovať jednak ako
nerešpektovanie právnej úpravy zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak v
mimoprávnom zmysle ako aroganciu voči činnosti súdov ako štátnych orgánov.

59. Jadrom právnej úpravy ust. § 53 ods. 1 OZ je zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nebude predstavovať prekážku
rozsúdenej veci res iudicatae. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej
istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal,
súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť
zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu

dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o účinky § 53a ods. 1 OZ a
rozhodnutie súdu podľa § 298 CSP a dodávateľ opakovane, alebo naďalej uplatňuje na (inom) súde
plnenie zo zakázanej zmluvnej klauzuly, súd nemá dôvod na opätovnú súdnu kontrolu rovnakej zmluvnej
klauzuly, ale vychádza zo zákazu ex lege a z existencie protiprávneho stavu, ktorý bráni poskytnúť
ochranu plneniu zo zakázanej zmluvnej podmienky. Z tohto dôvodu sa pri zamietnutí nároku, resp.

nároku v časti môže súd obmedziť výhradne na poukázanie na skoršie rozhodnutie súdu podľa § 298
CSP a zákonnú povinnosť dodávateľa alebo jeho právneho nástupcu podľa § 53a ods. 1 OZ (pozri
komentár beck - online, Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019).

60. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobu považuje za neprípustnú pretože nesmeruje k reálnej

právnej ochrane žalobkyne a akékoľvek nároky žalobkyne z danej zmluvy by v tejto dobe mali byť dávno
premlčané. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje z dôvodu, že v súčasnej dobe už
existuje rozsiahla judikatúra ktorá má zato, že je na mieste skúmať neprijateľné zmluvné podmienky a
iné zákonu odporujúce zakotvenia v spotrebiteľských zmluvách aj napriek tomu, že daný zmluvný vzťah
už v súčasnosti netrvá.

61. Na potvrdenie svojej argumentácie odvolací súd poukazuje v tomto prípade napríklad na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020, ktoré hovorí: „Obiter dictum ústavný súd
na podporu záverov v napadnutom rozsudku poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(ďalej len ,,Súdny dvor“) a na doslova kľúčovú smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého sa členské štáty majú
postarať, aby nekalé (neprijateľné) podmienky spotrebiteľov nezaväzovali.“ ,,Spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto
slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá

negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu

spotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ten prvý je založený na
žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi so záväznosťou pre každého (abstraktná kontrola podľa
§ 301 a Civilného sporového poriadku) a druhý spôsob predpokladá individuálny spor spotrebiteľa.
Obidva postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť spotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok.
V prípade individuálneho sporu na rozdiel od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti o

jej obsahu vykladá v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení
konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje
pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté
práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj
základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,

právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má
aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej
neprijateľnej podmienky.“62. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (por. uznesenie Najvyššieho súdu

SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-19/20 z 29.04.2021).

63. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.: „Z
tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu

zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“

64. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za preskúmateľný. Súd prvej inštancie

dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok vyhovel,
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
Pokiaľ sa súd prvej inštancie nie celkom úplne vyjadril k námietkam žalovaného týkajúcim sa existencie
prekážky rozhodnutej veci a prípustnosti podanej žaloby, odvolací súd sa s nimi vyrovnal v odvolacom
konaní a považoval ich za nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné konštatovať, že by

rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.

65.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

66. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

67. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).