Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010550
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825010550.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr.
Martina Vozára a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Partizánskom, trvale bytom B., C. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 05. februára 2026 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
aobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.26T/44/2025zodňa06.11.2025atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 01.01.2025 v čase približne o 01:30 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ul. D. E. F. G. H. I. XXX vo
vchode č. 19 fyzicky zaútočil na poškodeného J. I. tak, že sotil poškodeného do pravej ruky v dôsledku
čoho poškodený narazil chrbtom do steny, pristúpil k poškodenému a chytil ho rukami za ramená
poškodenýsabrániltak,žetiež chytilobžalovanéhozaramená,vzájomnesataktodržiacazápasiac bol
poškodený zatlačený ku schodisku do pivníc a takto otočeného chrbtom smerom k schodisku do pivníc

obžalovaný sotil poškodeného po betónových schodoch do pivničných priestorov, kedy počas tohto
fyzického útoku ostrým špicatým predmetom bodol poškodeného do chrbta, čím spôsobil poškodenému
J. I. zranenia spočívajúce v bodnej rane zadnej steny hrudníka – chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.-
IX. medzirebrového priestoru, ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čim spôsobila
haemothorax, pneumothorax a laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6
až 8 týždňov.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za
použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému bola podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) okresným súdom uložená povinnosť nahradiť poškodenému J.

I. škodu z titulu bolestného vo výške 7.467,60 eur.
Citovanýrozsudokokresnéhosúdunenadobudolprávoplatnosť,pretožeprokurátorčodovýrokuotreste
a obžalovaný čo do všetkých výrokov (výrokov o jeho vine ako aj o treste) podali proti nemu odvolanie.
Obžalovaný podal odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku a prokurátor podal odvolanie v zákonnej
lehote.

Prokurátor dodatočne zahlásené odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania prokurátor
poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom uviedol nasledovné:„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/44/2025-400 zo dňa 06.11.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podľa

§ 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne, podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona
súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia a podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému nahradiť poškodenému J. I.
škodu vo výške 7.467,60 eur.

S rozsudkom súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa v plnom
rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne podľa môjho názoru vzhľadom na závažnosť spáchaného
zločinu ako i osobu obžalovaného je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť
účel tak individuálnej, ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného. S výrokom súdu
o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia

ako aj s výrokom o náhrade škody sa stotožňujem.
Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle
§ 33a Tr. zákona ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona
a vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zákona, kde pri určení trestu

odňatia slobody vychádzal zo zákonom upravenej trestnej sadzby v rozpätí 6-10 rokov. Zohľadnil, že
obžalovaný bol už súdne trestaný za závažnú trestnú činnosť, dvakrát za lúpež a na nepodmienečné
tresty. Posledný nepodmienečný trest vykonal dňa 11.04.2023, avšak ani tieto tresty mu neboli žiadnym
poučením. Diagnostikovaná porucha osobnosti v zmysle dissociability, histriónstva, nezdržanlivosti,
nestálosti, emočnej plochosti a afektívnej nestability ešte viac znižuje účel iných výchovných druhov

trestu u obžalovaného, ako trestu nepodmienečného. Z hľadiska účelu trestu uplatnil represívnu funkciu,
ktorá zároveň je aj výrazom morálneho odsúdenia páchateľa, ktorý sa opakovane uchyľuje k násiliu.
Súd zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku z ktorých vyplýva, že správanie obžalovaného je úplne
nevypočítateľné, je schopný tú istú osobu najskôr napadnúť, potom sa uzmieriť s ňou vzbudiť akúsi
dôveruavzápätínečakanenapadnúťznova.Akovyplynulozdokazovaniacelkombezohľadneposkutku

ho nechal napospas.
Súd síce formálne správne aplikoval pri ukladaní druhu a výmery trestu ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zákona a základnú trestnú sadzbu podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona v rozpätí 4-10 rokov zvýšil v jej dolnej hranici na 6 rokov, čím správne ustálil rozpätie zákonom
upravenej trestnej sadzby na 6-10 rokov, následne však individualizáciu trestu obmedzil na absolútne

minimum zvýšenej trestnej sadzby bez primeranej argumentačnej opory v kritériách podľa ustanovení
§ 34 Tr. zákona.
Skutkové východisko je v danej veci mimoriadne závažné. Poškodenému bola spôsobená penetrujúca
bodná rana hrudníka s prienikom do hrudnej dutiny a poranením pravých pľúc s komplikáciami
hemotoraxu, pneumotoraxu, laceráciou a s obmedzením obvyklého spôsobu života 6-8 týždňov. Ide

o zásah do životne dôležitého orgánu s evidentným smrteľným potenciálom. Takýto následok výrazne
zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania a musí byť determinujúcim faktorom pri voľbe výmery trestu,
pričom ho nemožno prehliadnuť a siahnuť po minime zvýšenej sadzby.
Osobnostný profil obžalovaného vyplývajúci z odpisu registra trestov v ktorom ma obžalovaný
evidovaných celkom 6 záznamov vrátane opakovanej násilnej kriminality potvrdzuje dlhodobú

protiprávnu činnosť obžalovaného. Posledný nepodmienečný trest odňatia slobody bol vykonaný v
relatívne nedávnej dobe a to dňa 11.04.2023 a posudzovaný zločin bol spáchaný dňa 01.01.2025.
Ide o kriminologicky významný znak zlyhania individuálnej prevencie a vysokej pravdepodobnosti
recidívy a to nielen násilnej kriminality. Zo znaleckých záverov z odvetvia psychiatrie vyplýva len ľahké,
forenzne nevýznamné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností, závislosť obžalovaného od

psychoaktívnych látok - marihuany, pervitínu, porucha osobnosti obžalovaného a ochranné liečenie
nebolo odporučené pre negatívny postoj obžalovaného. Z konečného výsledkového listu ako aj
vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal v moči pozitívny nález na metamfetamín a
amfetamín, pričom bolo potvrdené, že obžalovaný mal konať tiež pod vplyvom návykových látok.
Poľahčujúce okolnosti neboli zistené a obžalovaný ani len formálne neprejavil ľútosť nad svojím

protiprávnym konaním. Pri takto zistených okolnostiach veci nie je racionálny priestor pre výmeru na
dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby. Zároveň ani rozsudok v napadnutej časti neponúka
presvedčivú odpoveď, prečo má práve minimum zvýšenej trestnej sadzby postačovať na ochranu
spoločnosti a korekciu správania obžalovaného.Vo svetle ustanovení § 34 Tr. zákona a skutkových zistení je uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní 6 rokov neprimerané. Závažný zdravotný následok na pľúcach s reálnym ohrozením
života, recidíva a opätovné spáchanie násilnej trestnej činnosti v relatívne krátkej dobe po výkone

nepodmienečného trestu odňatia slobody, osobnostný profil obžalovaného v zmysle záverov z odvetvia
psychiatrie vrátane jeho negatívneho postoja k ochrannému liečeniu, absencia poľahčujúcich okolností
a nepriaznivá prognózna nápravy objektivizujú potrebu prísnejšieho trestu odňatia slobody pri dolnej
hranici až v strede zákonom upravenej trestnej sadzby, aby sankcia plnila v danom prípade primárne
represívnu funkciu a vyjadrovala primerané morálne odsúdenie páchateľa a jeho činu.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 26T/44/2025-400 zo dňa 06.11.2025 vo výroku o
treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia
slobody pri dolnej hranici až strede zákonom upravenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.“

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba
v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Okresný súd Prievidza rozsudkom sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 (ďalej ako „Rozsudok“) uznal

za vinného obžalovaného - A. B., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX (ďalej ako „Obžalovaný“) zo
spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 155 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z .z. Trestného zákona
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný zákon“) a uložil Obžalovanému trest odňatia slobody
na 6 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkonu restu so stredným stupňom stráženia.
Voči Rozsudku Obžalovaný aj obhajca podal po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré

odôvodňujeme nasledovne:
1. V danom prípade existujú dve proti sebe stojacie rovnocenné verzie, pričom jednu verziu uvádza
Obžalovaný a druhú poškodený. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by mala byť verzia
poškodeného pravdivejšia alebo pravdou a verzia obvineného nepravdou. Nikdy nebol nájdený ani inak
identifikovaný (dokonca ani len tvrdený) nôž alebo predmet, ktorým mal akože Obžalovaný spôsobiť

poškodenému ublíženie na zdravý.
2. Rekognícia nie je dôkazom, ktorý by akokoľvek preukazoval spáchanie zločinu spôsobom ako mu
to kladie za vinu Rozsudok. Keďže tak poškodený ako aj Obžalovaný potvrdili, že daný večer jednak
spolu komunikovali a tiež boli spolu vo vchode bytového domu - t.j. z uvedeného je celkom zrejmé,
že poškodený musel na rekognícii poznať práve Obžalovaného, avšak tento dôkaz žiadnym spôsobom

nepodporuje priebeh udalostí vo vchode bytového domu a rovnako žiadnym spôsobom nevyvracia
priebeh udalostí popísaný obvineným.
3. Samotný vznik bodnej rany a stretnutie dvoch osôb (ktoré nikto nespochybňuje a z čoho logiky vyplýva
aj výsledok rekognície) nemôže mať za následok odsúdenie Obžalovaného. Poukazujeme najmä na
samotný výsluch poškodeného, ktorý uvádza, že nebol pod vplyvom drog. Necítil sa ani byť opitý, keďže

vypil za celý večer pol litra vína a pri popise skutkového deja sám uvádza, že ak by bol napadnutý nožom
a bodnutý nožom, tak si on subjektívne myslí, že by toto videl a cítil. Pričom takýto útok ani nevidel ani
necítil. Dokonca hovorí poškodený iba o nejakom sotení, potknutí zo strany obvineného. Poškodený
dokonca ani s istotou nevie uviesť, či išlo o sotenie alebo potknutie, pričom uvádza, že po sotení/potknutí
sa ho už obvinený fyzicky nedotkol. To znamená, že podľa názoru obhajoby ani objektívne nie je možné,

aby ani pri skutkovom deji, ktorý popisuje poškodený, aby došlo k bodnutiu nožom zo strany obvineného
smerom k poškodenému. Poškodený sám vo výpovedi uviedol, že sa mohol niekde pichnúť pri páde
v uvedenom bytovom dome, respektíve nevie, ako mu to zranenie vzniklo. Tu nestačí povedať, že
namieste nebol taký predmet identifikovaný tak to tak nemohlo byť.
4. Poukazujeme aj na skutočnosť, že obhliadka miesta činu bola realizovaná so značným časovým

odstupom od údajného incidentu a fotografie vo vyšetrovacom spise (t.j. že v priestore nie je nič na
čom sa mohol poškodený pri páde zraniť) nemusia byť zhodné s tým čo sa v priestore nachádzalo
počas údajného incidentu medzi Obžalovanémý a poškodeným. Obhliadka tiež nie je zdokumentovaná
tak detailne, aby da dalo tvrdiť, že predmet, na ktorom si mohol ublížiť poškodený sa tam istotne
nenachádzal. Poškodený sa podľa svojej výpovede ani nebál (len bol prekvapený), čo vylučuje aj verziu,

že množstvo adrenalínu v krvi spôsobilo, že si bodnutie nožom akože nevšimol. Za nelogické a priam
absurdné považujeme tvrdenie poškodeného, ktorý uvádza, že potom čo ho údajne obvinený fyzicky
napadol, údajne mu ukradol peniaze, tak po tomto všetkom poškodený poprosil údajného útočníka, aby
mu telefónom zasvietil na chrbát a povedal mu, čo tam má. Je to nelogické, absurdné a pravdepodobnesa to nezakladá na pravde. Rovnako je malo pravdepodobné, že by potom, ako útočník zobral údajne
poškodenémupeniazezpeňaženky,napadolho,následnevkľudepozreltútoránunachrbteapriateľsky
mu odporučil zavolať si RZP, tak ako to uvádza poškodený. Ad absurdum, si ani po údajnej priateľskej

rade údajného útočníka poškodený rýchlu zdravotnú pomoc neprivolal, ale volal najprv matke, aby pre
neho prišla (nemohla, pretože bola pod vplyvom alkoholu) a tá následne volala otca poškodeného, aby
pre neho prišiel. Poškodený si vôbec RZP nezavolal, ale náhodne zbadal sanitku na ulici a požiadal ju o
pomoc (o dve ulice ďalej od miesta údajného útoku). Ide o nelogický a pravdepodobne nie na pravde sa
zakladajúci opis skutkového deja. Pri dvoch rozdielnych verziách, pričom podľa názoru obhajoby verzia

poškodeného má obrovské logické skutkové aj časové trhliny, nie je možné odsúdiť Obžalovaného.
5. Žiadna časť v obžalobe popísaného konania Obžalovaného, ktoré má napĺňať znaky skutkovej
podstaty zločinu ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví, nebola ani v prípravnom
konaní ani v konaní pred súdom dokázaná bez dôvodných pochybností preukázaná. Bodnutie
nezistenýmpredmetomdochrbta,nielenženebolonahlavnompojednávanípreukázané,alevýpoveďou
poškodeného na hlavnom pojednávaní bolo priamo vylúčené. Rovnako je obžalobou prezentovaná

verzia o bodnutí do chrbta vylúčená aj vykonaním záznamu z rekonštrukcie. Priamo na rekonštrukcii
na otázky obhajoby uviedol, že neexistoval žiadny okamih (ani jedna sekunda) keby mohlo dôjsť k
bodnutiu zo strany Obžalovaného. Poškodený nemá žiadnu motiváciu, aby chránil Obžalovaného a
vypovedal v jeho prospech. Napriek tomu aj na výsluchu na hlavnom pojednávaní (ale konzistentne
od prvého jeho výsluchu) VYLUČUJE! Akýkoľvek okamih kedy fyzikálne mohlo dôjsť k bodnutiu zo

strany Obžalovaného. Počas celého poškodeným tvrdeného fyzického útoku, podľa poškodeného boli
spoločne s Obžalovaným v tzv. „klinči“, t.j. poškodený držal Obžalovaného oboma rukami, ale najmä aj
Obžalovaný po CELÝ ČAS DRŽAL POŠKODENÉHO OBOMA RUKAMI!!!! Práve výsluch poškodeného
je kardinálnym dôkazom o tom, že nemohlo dôjsť k bodnutiu ostrým predmetom Obžalovaným! Je
účelovou dezinterpretáciou ak súd tvrdí, že s odstupom času si nemusí poškodený nemusí pamätať,

poškodený si nemusel všimnúť, nespomína si atď. To by platilo ak by sa poškodený v rámci výsluchu
nevyjadril. No, ale on sa vyjadril jasne, exaktne a nespochybniteľne, a to, že NEEXISTOVAL OKAMIH
KEDY HO MOHOL OBŽALOVANÝ BODNÚŤ. Je zásadný rozdiel medzi odôvodnením Rozsudku, ktorý
argumentuje, že poškodený si nemusel všimnúť útok nožom (iným ostrým predmetom) je v príkrom
rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý tvrdí, že k bodnutiu zo strany Obžalovaného nedošlo a

neexistoval časový priestor, keby k tomu mohlo dôjsť.
6. Ak si bližšie a detaile rozoberieme rekonštrukciu (a budeme 100% veriť všetkému čo hovorí
poškodený) dospejeme nepochybne k záveru, že Obžalovaný nemohol logicky a objektívne nikdy
poškodeného bodnúť nožom alebo iným ostrým predmetom do chrbta. Popis poškodeného (nahrávka
do času 04:20 min.) uvádza, že čakal dolu vo vchode, potom sa pozrel ako ide Obžalovaný k nemu dole

po schodoch („videl som ako kráča dolu po schodoch“), potom sa síce poškodený „hral“ s mobilom, ale
útok popisuje tak, že Obžalovaný zišiel po schodoch až úplne dole k nemu, Z BOKU a stál k nemu Z
BOKU (poškodený k obžalovanému bol v pozícií pravý bok, resp. rameno a nie chrbtom) a Z BOKU
ho aj Obžalovaný sotil (nahrávka čas 5:12 min)! Toto bol prvý fyzický kontakt dotyk Obžalovaného a
poškodeného (podľa slov samotného poškodeného), ktorý jednak poškodený riadne videl a naviac bol

zo strany Z BOKU A NIE OD CHRBTA! (slovami poškodeného „sotil ma ZO STRANY“). Následne sa
poškodený otočil k Obžalovanému čelom (fyzikálne nemožné bodnutie do chrbta). Následne sa chytili
vzájomne za ramena do tzv. „klinču“ t.j. obaja k sebe stále otočený čelami (fyzikálne nemožné bodnutie
do chrbta)! Potom ho obžalovaný sotil/kopol dolu zo schodov (fyzikálne nemožné bodnutie do chrbta).
Po celý čas fyzického útok poškodený Obžalovaného videl nevznikol žiadny priestor na bodnutie do

CHRBTA. Odôvodnenie Rozsudku je vo fatálnom rozpore s rekonštrukciou keď uvádza: „Je pravdou,
že odvtedy s odstupom času už poškodený bodnutie nespomína, nevnímal ho, ani nevidel v ruke
obžalovaného nôž. Avšak z jeho výpovede aj rekonštrukcie skutku zrejmé, že nesledoval obžalovaného
po celú dobu útoku, obzrel sa totiž len za ním potom sa venoval naspäť mobilnému telefónu na čo bol
postrčený. Bodnutie možno teda spojiť celkom logicky s úvodnou fázou útoku, pričom sa nedá vylúčiť,

že poškodený nepopísal úplne celý priebeh napadnutia a úchopov po pád zo schodov a bodnutý mohol
byť v neskoršej fáze útoku “ (strana 9 Rozsudku). Ide o domnienku, resp. fabuláciu súdu, ktorý nevie
stanoviť ani len približný momenty údajného bodnutia nožom. Fabulácia zachádza až tak ďaleko, že
keď poškodený detailne popíše útok, tak je možné, že ho predsa len nepopísal celý a podrobne takže
k bodnutiu mohlo dôjsť. Vrátime sa však k rekonštrukcií, ktorá vylučuje súdom tvrdený priebeh udalostí

(teda lepšie povedané vyvracia aj účelovú fabuláciu súdu). Poškodený popisuje, že sa pozrel ako ide
Obžalovaný zo schodov, ďalej sa venoval mobilu, Obžalovaný zišiel až na podestu schodiska, kde stál k
poškodenému BOKOM a z BOKU ho aj sotil a následne k sebe boli čelom vo vzájomnom úchope až do
pádu zo schodov. Teda nie, že je logické ako uvádza súd, že k bodnutiu došlo v úvodnej fáze útoku, alebodnutie do chrbta je v úvodnej fáze útoku absolútne a nespochybniteľne vylúčené! Rovnako je v zmysle
rekonštrukcie (je to úplne zrejmé z postavenia figurantov) celkom zrejmé, že nedošlo a nemohlo dôjsť
k bodnutiu do chrbta ani v neskoršej fáze. Jediné ako je to možné by bolo ak by sme prijali absurdnú

premisu, že aj keď poškodený detailne popisuje útok spôsobom, že bodnutie do chrbta je vylúčené, aj
keď rekonštrukcia simuluje útok, že bodnutie do chrbta je vylúčené, tak si to poškodený nedostatočne
pamätá a bol tam predsa len asi nejaký priestor (aj keď nevyplýva z dôkazov), kedy došlo k bodnutiu do
chrbta, ale ani sám súd nevie kedy. Je to naozaj absurdné a právne neudržateľné.
7. Ďalej poškodený na rekonštrukcii (nahrávka čas 48:30 min) na otázku „Či bol moment alebo okamih

kedy bol otočený chrbtom k Obžalovanému (t.j. kedy mohlo dôjsť k bodnutiu)“ odpovedá „Nemyslím
si, nie nebol“. Na otázku „Či po celý čas cítil úchop oboma rukami od Obžalovaného“ poškodený na
rekonštrukcii odpovedá (nahrávka čas 51:35 min), že áno tak ho dotlačil ku schodisku!
8. Rekonštrukcia a výpoveď poškodeného vylučuje bodnutie nožom alebo iným ostrým predmetom zo
strany Obžalovaného a tento výsledok dokazovania nemôže byť účelovo opomínaný s argumentom, že
teoreticky je možné, že si to aj dobre poškodený nepamätá, a nepopísal útok detailne. S týmto prístupom

samotný výsluch poškodeného, ktorý bodnutie nožom alebo iným predmetom zo strany Obžalovaného
vylúčil, stráca akýkoľvek zmysel, keďže súdu stačí povedať, že si to „zle asi pamätal“.
9. Ak by platilo to, čo uvádza súd, teda že považuje výpoveď poškodeného za pravdivú a konzistentnú,
nikdy by nemohol tvrdiť, že Obžalovaný spôsobil poškodenému ťažkú ujmu bodnutím nožom alebo
iným ostrým predmetom. Teda konštatovanie, že poškodený vypovedá pravdu priamo vylučuje záver,

že obžalovaný bodol poškodeného nožom alebo iným ostrým predmetom.
10. V danej veci ide v prípade Rozsudku o druhý vydaný prvostupňový rozsudok. Prvý rozsudok zo dňa
05.08.2025 uznal Obžalovaného vinným z prečinu podľa ust. § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona a uložil mu trest 3 roky nepodmienečne. Po zrušení prvého rozsudku rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne 2To/81/2025 vo veci prvostupňový súd nariadil opätovne hlavné pojednávanie, pričom

sa nevykonalo žiadne dokazovanie, t.j. výsledky dokazovania oproti stavu pred vydaním prvého
rozsudku zo dňa 05.08.2025 žiadnym spôsobom nezmenili! Je nemysliteľné, aby na prekvalifikovanie
konania z prečinu ust. § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na zločin ust. § 155 ods. 1
Trestného zákona a trest z 3 rokov na 6 rokov (!), spôsobil nepriamy dôkaz a to výpoveď členov posádky
RZP K. C. a C. B. o sprostredkovaných informáciách od poškodeného, ktorý údajne uviedol K. C., že

ho niekto MOŽNO pichol. Čiže výpoveď, ktorá mala rozhodnúť o prekvalifikovaní z prečinu na zločin
a „zdvojnásobení“ trestu, bola nielen výpoveďou sprostredkovanou, ale ešte aj táto sprostredkovaná
výpoveď nehovorí o bodnutí nožom, ale len o MOŽNOM bodnutí nožom.
11. Rozsudok absolútne nereflektuje výsledky vykonaného dokazovania a vychádza viac z osobnosti
Obžalovaného, ktorý je recidivista, ktorý bol opakovane vo výkone trestu a je závislý od návykových

látok. Uznanie viny Obžalovaného ale nemôže byť postavené len na tom, že sa to tak javí lebo
Obžalovaný je „toxická“ osoba, u ktorej to ľudsky predpokladáme. Musia existovať aj nejaké dôkazy,
ktoré Obžalovaného usvedčujú z konania, ktoré mu je v obžalobe kladené za vinu. Znalecký posudok,
ktorý deklaruje ranu ostrým predmetom u poškodeného žiadnym spôsobom nepreukazuje vinu
Obžalovaného, a to ani za predpokladu, že pred zranením bol poškodený s Obžalovaným (prípadne aj

vo fyzickom kontakte).
Rekognícia preukazuje len, že boli poškodený a Obžalovaný spolu v daný večer, čo nepopiera nikto.
Rekonštrukcia a výpoveď poškodeného útok Obžalovaného s nožom na poškodeného vylučuje. Ostatné
sprostredkované výpovede, či už výpoveď svedka B., že Obžalovaný užíva omamné látky alebo svedka
K. C., že jej poškodený povedal, že ho možno bodol nožom, žiadnym spôsobom nepreukazujú vinu

Obžalovaného z útoku s nožom na poškodeného.
12. Vyššie uvedené ani po akomkoľvek účelovom vyskladaní jednotlivých dôkazov nepreukazuje vinu
Obžalovaného s útoku s nožom na poškodeného a spôsobenie ťažkej ujmy nožom. Jediným dôvodom
pre odsúdenie Obžalovaného je jeho trestná minulosť a „ľudské“ (nie právne) presvedčenie súdu, že sa
daného skutku Obžalovaný dopustil.

13.Akmábyťspravodlivosťslepáasúdynezávisléaobjektívne,muselibyObžalovanéhospodobžaloby
oslobodiť.AkbynamiesteObžalovanéhobolaosobabezzáznamuvtrestnomregistri,smepresvedčení,
že by bola spod obžaloby oslobodená.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame, aby Krajský súd Trenčín po prejednaní odvolania v
zmysle ust. § 321 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu Rozsudok Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2023 a podľa ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku
rozhodol o oslobodení Obžalovaného spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. a) alt. písm. c).“K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol
nasledovné:

„Vážený súd, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26T/44/2025 bolo obhajobe
doručené odvolanie prokurátora proti Rozsudku sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 v neprospech
obžalovaného vo výroku o treste.
K Odvolaniu obžalovaný uvádza nasledovné stanovisko:
S napadnutým Rozsudkom ako aj s Odvolaním sa nemožno stotožniť. Tak ako Rozsudok tak aj obsah

odvolania je postavený výlučne na osobe obžalovaného a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Samotné odsúdenie a aj trest vychádza zo skutočností, ktoré nesúvisia so skutkom ako takým.
Obžalovaný bol odsúdený za to, že už v minulosti bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť, za to, že
je to recidivista, za to, že je závislý na omamných látkach, že má poruchu osobnosti. Všetky uvedené
skutočnosti môžu obžalovanému priťažiť, ale nemôže predsa byť len na základe týchto skutočností
odsúdený. Výsledky dokazovania sú zrejmé a jasné a potvrdil ich poškodený aj pri rekonštrukcii aj na

hlavnom pojednávaní, a to, že obžalovaný nemohol úmyselne bodnúť poškodeného ostrým predmetom
a spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.
Vzhľadom na uvedené navrhujeme odvolanie prokuratúra proti Rozsudku sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa
06.11.2025 v neprospech obžalovaného vo výroku o treste v zmysle ust. § 319 Trestného poriadku
zamietnuť ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora, prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť,
zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného A. B.
vyhovieť, pričom navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú
dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu samosudcu okresného súdu (ďalej len ako „samosudca“), ktorý
predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého výroku rozsudku samosudcu o uznaní viny obžalovaného,
z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie
sú vytýkane procesné chyby v rámci konania, pričom odvolací súd nezistil v postupe samosudcu ani

existenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolanínevytýkaných,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci už bolo rozhodnuté v poradí
prvým rozsudkom samosudcu okresného súdu zo dňa 05.08.2025, sp. zn. 26T/44/2025, ktorý rozsudok

bol na podklade odvolania obžalovaného ako aj prokurátora v celom rozsahu zrušený uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2025, sp. zn. 2To/81/2025 a vec bola vrátená samosudcovi
okresného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uvedeným uznesením
odvolacieho súdu bolo samosudcovi okresného súdu vytknuté, že jeho skutkové zistenia sú nejasné a
nedostatočne odôvodnené, a samosudca sa nevysporiadal na základe akých dôkazov dospel k záverom

skutkovým a právnym, a to aj pre zachovanie totožnosti skutku v procesnom význame, ako aj k
relevantným odborným záverom v súlade so zákonom, podstatným pre správne a zákonné rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je nejasný a nepresvedčivý, a teda nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.), a to najmä z dôvodu, že jeho
písomné odôvodnenie obsahuje navzájom rozporné tvrdenia v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov,

na podklade ktorých okresný súd prijal záver o vine (výrok o vine) obžalovaného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s použitím § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák., pričom
obžaloba kládla obžalovanému za vinu spáchanie zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.K odvolaniu obžalovaného

Nakoľko obžalovaný A. B. náležite podrobne nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal

odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. e) Tr. por., bez bližšieho
odôvodnenia svojho odvolania v časti týchto odvolacích dôvodov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ako aj § 285 písm. a) alebo písm. c) Tr. por. aby ho odvolací súd spod
obžaloby oslobodil.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného B.
napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, obžalovaný v dôvodoch podaného
odvolania nenamietal žiadne konkrétne procesné nedostatky. Poukázal len na to, že odvolanie podáva aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, čo má zakladať dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu
napadnutého rozsudku však odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia zo strany okresného

súdu a nestotožnil sa tak s formálnymi námietkami obhajoby proti procesnému postupu súdu, ktoré
rozsudku predchádzali, teda nezakladali zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Obžalovaný súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jeho záverečného návrhu uplatnil

aj odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého rozsudku
z dôvodu, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd však konštatuje, že
zobsahudôvodovpodanéhoodvolanianevyplýva,resp.obžalovanýnešpecifikujeakékonkrétnedôkazy
by chcel zopakovať, prípadne aké ďalšie konkrétne dôkazy žiada vykonať. Odvolací súd uzatvára,

že obhajoba nepožaduje doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, napáda len spôsob hodnotenia
dôkazov okresným súdom a domáha sa ich iného hodnotenia a vyvodenia iných skutkových záverov
v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a preto z takto formálne uplatneného odvolacieho dôvodu
neprichádzalo do úvahy zrušenie, či zmena napadnutého rozsudku.
Obžalovaný súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jeho záverečného návrhu uplatnil aj

odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) a písm. e) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého
rozsudku z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a že
uložený trest je neprimeraný. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania
obžalovaného nevyplýva, resp. obžalovaný nešpecifikuje aké konkrétne ustanovenie Trestného zákona
boli porušené a odvolací súd ani takéto porušenie v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil.

Ohľadom primeranosti uloženého trestu sa odvolací súd vyjadrí nižšie.

Obžalovaný B. ďalej v dôvodoch svojho odvolania namietal odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. por. Odvolací súd skúmal chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie. Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný
v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných
dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny
obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podľa

názoru odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným
súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný bol názoru,
že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by spôsobil poškodenému bodnutie do
chrbta tak, ako je mu kladené za vinu zo strany prokuratúry.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či

ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svojevnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v
zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného
dokazovania dospel ku správnemu skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali

vinu obžalovaného A. B. zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. V
súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania, podľa ktorého nebolo preukázané, že
by poškodenému spôsobil bodnú ranu do chrbta čím by poškodenému spôsobil zranenia spočívajúce
v bodnej rane zadnej steny hrudníka - chrbta, nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu vo
vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne vyslovil to, že na základe výsledkov vykonaného

dokazovania, predovšetkým samotnej výpovede poškodeného J. I., ako aj výpovede svedkov (lekárov
RZP – K. E. C. a C. B.) ako aj záverov znaleckého posudku znalca K. K. B., znalca z odvetvia chirurgia
a traumatológia, ohľadom zranení poškodeného, ako aj obhliadky miesta činu a ostatných vykonaných
dôkazov, mal vinu obžalovaného A. B. za preukázanú. Na základe preskúmania veci, odvolací súd
dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené, že obžalovaný poškodenému úmyselne

spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Odvolací súd v zhode s okresným súdom mal za dostatočne preukázanú
vinu obžalovaného zo žalovaného zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii

ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe
preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by

mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri
hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

K odvolaniu prokurátora

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku o treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru. Nakoľko prokurátor náležite podrobne
nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1

písm. písm. d) Tr. por., bez bližšieho odôvodnenia svojho odvolania v časti tohto odvolacieho dôvodu,
a teda neodôvodnil potrebu zrušenia napadnutého rozsudku z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného
odvolania prokurátora nevyplýva, resp. prokurátor nešpecifikuje aké konkrétne ustanovenie Trestného
zákona boli porušené a odvolací súd ani takéto porušenie v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom
treste obžalovanému, z obsahu jeho odôvodnenia, vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov nepodmienečne,uložený obžalovanému, je vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu ako i osobu obžalovaného
neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel individuálnej ako aj generálnej
prevencie, či výchovný účel u obžalovaného.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky
vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na
základe preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal

pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata
odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že okresný súd
síce správne aplikoval pri ukladaní druhu a výmery trestu ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák. a základnú trestnú sadzbu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
(4-10 rokov) zvýšil v jej dolnej hranici o jednu tretinu na 6 rokov, avšak uložil trest odňatia slobody
v absolútnom minime zvýšenej trestnej sadzby bez primeranej argumentácie. Poukázal pritom na

zraneniaspôsobenépoškodenému,ato:penetrujúcabodnáranahrudníkasprienikomdohrudnejdutiny
a poranením pravých pľúc s komplikáciami hemotoraxu, pneumotoraxu, laceráciou a s obmedzením
obvyklého spôsobu života 6-8 týždňov, pričom išlo o zásah do životne dôležitého orgánu s evidentným
smrteľným potenciálom. Následne poukázal na osobnostný profil obžalovaného, ktorý má 6 záznamov
v registri trestov, vrátane opakovanej násilnej kriminality, čo potvrdzuje dlhodobú protiprávnu činnosť

obžalovaného,ktorýmalvčaseskutkuvmočipozitívnynáleznametamfetamínaamfetamínamalkonať
pod vplyvom návykových látok. Naviac obžalovaný neprejavil ani len ľútosť nad svojim protiprávnym
konaním a poškodenému neposkytol po útoku potrebnú prvú pomoc. Obžalovanému bola znaleckým
dokazovanímzistenázávislosťodpsychoaktívnychlátok–marihuana,pervitínakoajporuchaosobnosti.
Prokurátor navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici až

stredezákonomupravenejtrestnejsadzbysozaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňom
stráženia.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na fikciu
zahladenia v dvoch predchádzajúcich odsúdení (vo veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod

sp. zn. 2T/4/2015 a sp. zn. 1T/14/2015), ako aj ukladanie súhrnného trestu vo veci vedenej na Okresnom
súde Partizánske pod sp. zn. 2T/3/2017, kde súd zrušil výroky o treste vo veciach vedených na
Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1T/46/2016 a 1T/78/2016 a ukladal tak jeden trest, nakoľko
sa jednalo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri rozhodovaní o vine a následne o treste nie je možné
vychádzať zo skutočnosti, že odsúdený spáchal predmetný trestný čin ako 6 krát súdne trestaný

recidivista. Z okolností, vyplývajúcich z odpisu z registra trestov možno vyvodiť sklony obžalovaného
k páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne
zohľadnil v uložení najprísnejšieho druhu trestu a to nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného B. na základe zistených skutočností jeho prípadu,

významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd poukazuje
na to, že na základe okresným súdom správne zistených skutočností, významných pre posúdenie
závažnosti trestného činu, spáchaného obžalovaným v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o potrebe ďalšieho zvýšenia (okrem zvýšenia
dolnej hranice trestu odňatia slobody o jednu tretinu na 6 rokov podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.) uloženého 6-

ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného s poukazom na závažnosť trestného
činu ako aj na osobu páchateľa.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ako v upravenej

- zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, odvolací súd nepovažoval za dôvodný
názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým
rozsudkom okresného súdu.

Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr.

zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného
a jeho sklonmi k páchaniu násilnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný
spáchal predmetný trestný čin, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný trest
odňatia slobody vo zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle §

321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudkom okresného súdu uložená povinnosť náhrady škody poškodenému titulom bolestného vo
výške, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania vyčíslená v prípravnom konaní znalcom, je v súlade

so zákonom.

Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej
časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.