Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/516/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123245895
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123245895.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., o vymoženie 4.971,32 eur s príslušenstvom, vedenej
u súdneho exekútora: JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089

01 Svidník, IČO: 36 164 020, pod č. 12EX 267/23, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.06.2025, sp. zn. 1Ek/516/2023, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť súdneho exekútora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho
exekútora a výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 12EX 267/23 (ktorá je súčasťou upovedomenia

o zastavení exekúcie) zo dňa 15.07.2024, vydanú súdnym exekútorom B. C. D., vrátil súdnemu
exekútorovi na prepracovanie.

2. Súdny úradník uviedol, že exekútor vydal dňa 15.07.2024 upovedomenie o zastavení exekúcie,
ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že na majetok
povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.06.2024, sp. zn. 6OdK/68/2024, vyhlásený

konkurz. Súdny exekútor zároveň oprávneného vyzval na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72,-
eur (náhrada paušálnych výdavkov 60,- eur + 20 % DPH). Ďalej súdny úradník uviedol, že boli podané
námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov z dôvodu, že
pred vydaním uznesenia o zastavení exekúcie zaslal súdny exekútor oprávnenému, správu o priebehu
exekúcie, kde je uvedené, že pohľadávka oprávneného bola vymožená vo výške 552,61 eur. Súdny
exekútor si uplatnil odmenu za vymožené finančné prostriedky, v ktorých by mali byť zahrnuté aj náklady

na hotové výdavky. Oprávnený tak nesúhlasil s opätovnou úhradou trov exekúcie, keď tieto už boli už z
väčšej časti vymožené a náklady exekútora boli nimi v časti pokryté.

3. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 61n ods. 1, 3, 4, § 196, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199,
§ 199c ods. 1 Exekučného poriadku, § 21 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.12.2023 (ďalej len ako vyhláška), a uviedol, že možnosť vrátenia výzvy na úhradu trov exekúcie
podľa § 61n ods. 4 tretia veta Exekučného poriadku dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a
výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony. Preto môže oprávnený napadnúť námietkami
ktorýkoľvek z týchto úkonov. Ďalej uviedol, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor
od povinného vymohol časť trov exekúcie, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n
a 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy,

ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú
sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovikonania. Plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa teda uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a
exekútormánároknaichnáhradulenvrozsahu,vktoromneboliskôruspokojené.Vprípadečiastočného
vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie (podľa § 60 Exekučného poriadku a §

6 a § 7 vyhlášky), má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu náhrady výdavkov,
ktoré znáša účastník konania a teda na úhradu náhrady paušálnych výdavkov podľa § 22 vyhlášky. Ak
teda v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol pre oprávneného 727,13 eur
a ponechal si ako odmenu sumu 174,25 eur (ako vyplýva z vyjadrenia súdneho exekútora), túto sumu
treba podľa súdneho úradníka započítať do náhrady výdavkov v zmysle ustanovenia § 61n a 198 ods. 2

Exekučnéhoporiadku.Vprípade,akječiastočnevymoženáodmenavyššiaakopaušálnevýdavky,môže
si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Nemožno však zo žiadneho
ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne
vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych
výdavkov (od oprávneného). Na zdôraznenie správnosti súdny úradník poukázal na závery exekučného
grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11.12.2019 a dňa 20.06.2023 a na uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2023, ktorý pri obdobnom postupe exekučného súdu nezistil svojvoľnosť,
vzájomnú rozpornosť, zrejmý nesúlad s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnenie. Súdny
úradník preto uložil súdnemu exekútorovi, aby po vrátení výzvy na úhradu trov exekútora (ktorá je
súčasťou upovedomenia o zastavení exekúcie), túto prepracoval tak, že nebude oprávneného vyzývať
na zaplatenie paušálnych výdavkov 72,- eur.

4. Súdny exekútor podanou sťažnosťou žiadal, aby súd uznesenie súdneho úradníka zmenil tak, že
námietky oprávneného zamietne. Súdny exekútor v sťažnosti poukázal na § 196, § 197 ods. 1, 2, §
198 ods. 2 Exekučného poriadku, § 5 písm. a), § 6, § 7 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 vyhlášky a uviedol, že
výklad súdneho úradník je v rozpore s odbornou literatúrou (E., F., G., C. a kol. Exekučný poriadok.

Komentár. 3 vydanie. C.H. Beck, 2018, str. 832). Uznesenie súdneho úradníka považuje za arbitrárne
a jeho poukaz na uznesenie Ústavného súd SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 za nepatričný, nakoľko týmto
bola ústavná sťažnosť odmietnutá.

5. Oprávnený k sťažnosti súdneho exekútora uviedol, že uznesenie súdneho úradníka je správne

a súladné s ustálenou rozhodovacou praxou exekučného súdu (viď uznesenia vo veciach sp. zn.
18Ek/630/2020, 48Ek/952/2021, 73Ek/731/2019, 54Ek/2763/2022, 32Ek/593/2020 a ďalšie). Podľa
oprávneného má súdny exekútor pri zastavení exekúcie nárok na trovy exekúcie v zásade vždy, tieto ale
majú byť pokryté (uhradené) najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si, v súlade s § 60 Exekučného poriadku, ponechal časť vymoženej sumy na úhradu

trov exekúcie (24% z 552,61 eur, t. j. 132,63 eur), a teda súdny exekútor si nemal voči oprávnenému
uplatňovať nárok na náhradu trov konania vo výške 73,80 eur.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou – súdnym exekútorom,
ktorý je v tejto časti, keď sa rozhoduje o jeho trovách, účastníkom exekučného konania (§ 35 ods. 1

Exekučného poriadku) a rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom
predpísanénáležitosti(§127CSP,§243CSP),súdpreskúmalnapadnutéuznesenievmedziachdaných
rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného
poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

7. Súdny úradník rozhodol správne, keď námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho
exekútor vyhovel a vrátil výzvu na úhradu trov súdnemu exekútorovi na prepracovanie. Súdny
úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Súd sa teda stotožnil s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje.

8. Súd upriamuje pozornosť na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak došlo
k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi len náhrada výdavkov, odmenu zákon spomína len v tej
súvislosti, že ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie

vymáhaného nároku, patria mu aj trovy (vrátane odmeny), ktoré si ponechal v súlade s § 60 Exekučného
poriadku a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov.9. Dôležitou časťou § 198 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku je znenie: „a to v rozsahu, v akom
prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“ Z tejto vyplýva, že ak vymožené trovy (odmena a
náhrada výdavkov) súdneho exekútora prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety, nepatria

súdnemu exekútorovi v celom rozsahu popri náhrade výdavkov podľa prvej vety, ale len v rozsahu, v
akomprevyšujútútonáhraduvýdavkov.Vtakomprípadesatedanižšia,resp.rovnakánáhradavýdavkov
započítava do vymožených trov exekútora. Uvedené platí aj v opačnom prípade, teda nižšie, resp.
rovnaké vymožené trovy súdneho exekútora sa započítavajú do náhrady výdavkov podľa prvej vety,
preto si tieto trovy môže súdny exekútor ponechať v celom rozsahu, nakoľko neprevyšujú náhradu

výdavkov podľa prvej vety ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak sú vymožené trovy nižšie,
aby súdny exekútor nebol v nevýhodnejšom postavení oproti súdnemu exekútorovi, ktorý do zastavenia
exekúcie nevymohol nič, patrí mu doplatok náhrady výdavkov do výšky podľa prvej vety. Avšak len
doplatok, nie plná výška náhrady podľa prvej vety ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak možno chápať ako osobitné ustanovenie

vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 197 ods.1 Exekučného poriadku, teda riešiace osobitnú
situáciu ohľadne nároku súdneho exekútora na trovy v prípade zastavenia exekúcie. Keďže dochádza
k zastaveniu exekúcie, pričom trovy súdneho exekútora musí znášať oprávnený, uvedené ustanovenie
do istej miery chráni záujmy oprávneného, aby za predpokladu, ak došlo k čiastočnému vymoženiu
nároku, boli tieto trovy započítané v prvom rade na výdavky súdneho exekútora a teda aby oprávnený

nemusel ďalej uhrádzať súdnemu exekútorovi výdavky, berúc do úvahy skutočnosť, že k vymoženiu
nároku oprávneného nemuselo dôjsť v celom rozsahu.

11. Ak teda v danom prípade boli trovy exekútora vymožené vo vyššej výške ako plná výška náhrady
podľa prvej vety ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, súdny exekútor si tento rozdiel môže

ponechať, ale nárok na náhradu voči oprávnenému mu už dozaista nevznikol.

12. V tomto smere súdny úradník správne poukázal na obdobné rozhodnutia exekučného súdu
a správne poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 315/2023. Je totiž súladné
s princípom právnej istoty, keď každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Aj keď je
pravdou, že ide o uznesenie, ktorým došlo (len) k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, závery ústavného súdu
o dostatočnom odôvodnení a ústavnej súladnosti aplikácie rozhodných právnych noriem v obdobnom
prípade sú dôležitým ukazovateľom aj pre rozhodnutie v tejto veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na to, že rozhodovanie ústavného súdu v týchto veciach je stabilné, čo potvrdzuje napríklad aj ďalšie

jeho rozhodnutie vo veci II. ÚS 639/2024.

13. S ohľadom na uvedené je uznesenie súdneho úradníka vecne správne, dostatočne odôvodnené
a rozhodne nie nepatričné. Preto súd, v súlade s § 250 ods. 1 CSP, sťažnosť súdneho exekútora
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).