Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/200/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324203779.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice, deti matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. XX, zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a otca: G. H. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. XX, zastúpený splnomocnencom: Mgr. Juraj Hedera s. r. o., so
sídlom P. Benického 786/6, Nitra, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k.
11P/170/2024-86 zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením maloleté deti
dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatka nepárneho týždňa od 15:00 hodiny do nasledujúceho
piatka párneho týždňa do 15:00 hod a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti
od piatka párneho týždňa od 15: 00 hod. do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 15:00 hodiny

(výrok I.). Rodičom uložil povinnosť si maloleté deti odovzdať a prevziať stanovený čas v školskom a
predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy sú rodičia
oprávnení a povinní si maloleté deti odovzdať a prevziať v mieste bydliska rodiča, ktorému osobná
starostlivosť o maloleté deti končí (výrok II.). Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom sa zamietol (výrok III.). Neodkladné
opatrenie nariadil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11P/170/2024 (výrok IV.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2
ods. 1, § 360 ods. 1, § 361, § 363, Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), § 28 Zákona
o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a dospel k záveru, že návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Zároveň dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu

matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že maloleté deti
pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom
doposiaľ upravované neboli. Rodičia sa po prerušení spolužitia ústne dohodli na realizácií striedavej
osobnej starostlivosti maloletých detí v týždňových intervaloch s tým, že dňom kedy si maloleté deti
odovzdávali bola nedeľa. Rodičia pred koordinátorkou súdu zhodne uviedli, že tento deň odovzdávania
detí je pre oboch nevyhovujúci, zhodli sa, že vhodnejším dňom by bol piatok, tak aby deti mali čas a

priestor na aklimatizovanie v domácom prostredí rodiča, ktorého osobná starostlivosť o maloleté deti
začína. Otec zotrval na návrhu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňovýchintervaloch, pričom mal za to, že vhodnejším miestom odovzdávania detí bude školské a predškolské
zariadenie maloletých detí, tak aby sa predišlo vyhrocovaniu negatívnych emócií medzi rodičmi. Matka
so striedavou osobnou starostlivosťou maloletých detí, ktorá sa doposiaľ realizuje nesúhlasila, mala

za to, že najvhodnejšou úpravou z hľadiska záujmu detí bude ich zverenie do jej starostlivosti a
úprava styku otca s maloletými deťmi od piatku do stredy rána s preberaním a odovzdávaním detí v
školskom zariadení. Rodičia napriek ich snahe o dosiahnutie dohody ohľadom úpravy rodičovských práv
apovinností,ktorejvýsledkombolaústnadohodarodičovozverenídetídostriedavejstarostlivosti,niesú
schopní dospieť k zhode v otázke zverenia maloletých detí. Obaja rodičia sa ústne dohodli na realizácii

striedavej starostlivosti u maloletých detí v týždňových intervaloch, ktorú aj vychádzajúc z ich vyjadrení
realizujú, čo bol dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia,
ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril obe maloleté deti do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Ako deň odovzdávania a preberania maloletých
detí určil piatok. Vychádzal aj z toho, že rodičia až do 12.09.2024 žili s maloletými deťmi v spoločnej
domácnosti, po prerušení spolužitia sa na striedavej starostlivosti o maloleté deti dohodli, a preto sa

takáto forma starostlivosti sa momentálne javí byť v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie
uviedol, že matka návrh neodôvodnila a vzhľadom na rovnaký podiel osobnej starostlivosti matky i otca
a skutočnosť, že obaja rodičia majú dostatočné príjmy na zabezpečenie potrieb maloletých detí v čase
výkonu ich osobnej starostlivosti, nebola osvedčená ani potreba neodkladnej úpravy v otázke výživného.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka do výroku I. a III. v zákonnej lehote odvolanie a
žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle
jej návrhu, alebo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zruší a vec vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že
striedavú osobnú starostlivosť si vynútil otec, s ktorou súhlasila len za podmienky, že bude fungovať.
Maloleté deti však na túto formu styku reagujú negatívne a sú vystresované. Maloletý máva časté
výbuchy hnevu a maloletá osobu otca odmieta. Argumentovala, že ňou navrhovaná forma styku

je v záujme oboch maloletých detí, pričom je dostatočný na zachovanie vzťahu otca s maloletými
deťmi. Striedavá osobná starostlivosť sa neodohráva bez problémov, maloletým deťom počas pobytu
u otca chýba, neželajú si byť u neho v takom rozsahu. Otec s maloletými deťmi nevie komunikovať,
nevie ich ukľudniť, v deťoch vyvoláva stres a snaží sa maloleté deti zmanipulovať. Maloletá je už
vo veku, kedy si ju otec nedokáže kúpiť, ani ju zmanipulovať, je u otca smutná a celú situáciu

zvláda ťažko, o čom svedčí skutočnosť, že sama vyhľadala pomoc školského psychológa. Maloletý
má štyri roky a neuvedomuje si vážnosť situácie, eviduje iba skutočnosť, že u otca môže všetko, čo
sa mu pochopiteľne páči. U nej naopak musia maloleté deti dodržiavať pravidlá. Súd prvej inštancie
úplne odignoroval skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť má na maloleté deti negatívny dopad
a nefunguje. Otcove vyjadrenia považuje za nepravdivé, bola to práve ona, ktorá zabezpečovala vždy

gro starostlivosti o maloleté deti a to aj počas jej onkologickej liečby. Otec sa s maloletými deťmi hral,
prípadne sa učil, pracuje na manažérskej pozícii v C., preto musí byť každý deň ráno o 6.40 hod. v práci
na porade. Školské zariadenie sa otvára o 6.00 hod. a materská škola o 6.30 hod.., z ktorého dôvodu
otec necháva maloletého o 6.00 hod. u kamarátky, ktorá je zároveň aj učiteľkou v materskej škole, ktorú
maloletý navštevuje, a ktorá ho následne po otvorení škôlky zoberie so sebou. Súd prvej inštancie bez

akéhokoľvek hlbšieho skúmania a zistenia skutočného stavu nariadil neodkladným opatrením striedavú
osobnú starostlivosť, nezisťoval taký elementárny faktor, akým sú časové možnosti a schopnosti rodičov
pri výkone tohto modelu osobnej starostlivosti, pričom mal zohľadniť aj názor maloletých detí. Maloletá
u otca plače a je v tak zlom psychickom stave, že sama vyhľadala pomoc u školského psychológa. Ani
maloletý nie je stotožnený s tým aký časový úsek trávi u otca. Rovnako, tak ani po psychickej stránke

na tom nie najlepšie, o čom informovala otca a prosila ho, aby súhlasil so psychologickým vyšetrením
maloletého, ktorý máva výbuchy hnevu, len veľmi ťažko je možné ho ukľudniť. Otec s vyšetrením
nesúhlasil resp. súhlasil až na informatívnom stretnutí na súde. Je pravdou, že so striedavou osobnou
starostlivosťou na začiatku súhlasila na skúšku, ale táto forma starostlivosti o maloleté deti nefunguje
a nie je v ich záujme.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že námietky matky sú neopodstatnené a ničím
nepodložené. Skutočnosť, že matka je nespokojná nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Matkine
tvrdenie o jeho manipulácii voči deťom je účelové a zavádzajúce. Nikdy maloleté deti nemanipuloval, animatku neponižoval alebo inak nehanobil. Otázky týkajúce sa opakovaného zanedbávania domácnosti
boli matkou vnímané ako osobná kritika, keďže nie je schopná prijať akúkoľvek kritiku. Uviedol, že
maloletá bola dňa 12.09.2024 matkou vytrhnutá z rodinného prostredia a od tohto času im bolo

pravidelne zabraňované v kontakte. Matka svojvoľne obmedzovala jeho styk s maloletými deťmi. Počas
tohto obdobia bola maloletá hlboko manipulovaná zo strany matky a starej matky. Čo sa týka maloletého,
ten počas jeho starostlivosti nikdy za matkou neplakal, práve naopak, plakal keď mal ísť k matke.
Opakovane matke tvrdil, že maloletý nepotrebuje psychológa, ale lásku, domov a pocit bezpečia.
Matka chce maloletého poslať k psychológovi, čo je však odraz matkinho zlyhania, nakoľko rozbila

rodinu a vytrhla maloleté deti z rodinného prostredia. Uznesením bolo rozhodnuté správne, pretože
sa dosiahlo, že matka mu nemôže svojvoľne obmedzovať prístup k maloletým, narušiť ich vzťah a
dlhodobé sociálne väzby a kamarátstva v mieste jeho bydliska. Počas času stráveného s matkou im
nezabezpečila žiadnu voľnočasovú aktivitu ani kontakt s ich rovesníkmi, a už vôbec nie v ich sociálnom
prostredí. Návrhom na striedavú osobnú starostlivosť sa najmä snažil o zachovanie rodinných väzieb,
aby maloleté deti trávili s oboma rodičmi najviac času. Matka však vyvoláva konflikty, manipuluje

maloleté deti a bez logického vysvetlenia striedavú osobnú starostlivosť sabotuje. Nesúhlasí s tým, aby
maloleté deti zotrvávali v prostredí starej matky. Poukázal na jej chovanie, ktoré považuje za nevhodné
a necitlivé voči maloletým deťom. Matka ju ospravedlňuje slovami, že je ,,len prísna“. V prostredí matky
samaloletýmdeťomniktonevenuje,vprípadechorobyjemaloletýponechanývstarostlivostidespotickej
osoby, policajtky vo výslužbe, ktorá na ňom uplatňuje zastrašujúce praktiky. Maloletý sa bojí byť v dome

matkinýchrodičov,čosimatkavysvetlilatým,žepotrebujepsychologickúpomoc.Matkazavádza,pričom
zneužíva psychiku a skutočné potreby maloletých detí. Opakovane matku prosil o kompromis, tá však
nepreukázala žiadnu ochotu riešiť danú situáciu. Matka nikdy neprijíma kompromisy, čo je jasný prejav
jej vážnej patologickej črty v psychike, nedokáže vnímať veci racionálne a neprejavuje ani minimálnu
empatiu voči potrebám detí. Pokiaľ ide o deklarované výbuchy hnevu u maloletého, ide len o klamstvo,

fabuláciu a prejav neschopnosti, ktorý navyše prispieva k neúmernému rozširovaniu dokumentu. Takéto
konanie pôsobí ako prejav neúcty voči konajúcim súdom a ich času. Matka nemôže mať maloleté deti
vo výlučnej osobnej starostlivosti, pretože by boli izolované v izbe bez kontaktu s inými deťmi, bez
aktivít, bez športu, či bez možnosti hrať sa s rovesníkmi. Boli by vystavené terorizovaniu zo strany
despotickej policajtky vo výslužbe a násilnému vnucovaniu náboženstva prostredníctvom zastrašovania

peklom. Jediným cieľom matky je obmedziť jeho kontakt s deťmi a získať výživné, aby sa matka mohla
pravdepodobne presťahovať do mesta I. spolu s deťmi. Ide teda len o záujmy matky, nie o záujmy
detí. Matka naviac navrhuje schému starostlivosti, ktorá absolútne nerešpektuje potreby maloletých detí.
Pre maloletého by bola takáto situácia úplne neznesiteľná. Matka neprejavuje ani štipku empatie a
neuvedomuje si dôsledky svojho návrhu. Pre maloletú by to znamenalo úplné zastavenie rozvoja jej

športového talentu a narušenie priateľstiev s rovesníkmi. Poukázal na priloženú fotodokumentáciu, ktorá
preukazuje kvalitne strávený čas s maloletými deťmi. Uviedol, že je potrebné si položiť otázku, či je
matka s takýmto prístupom a správaním spôsobilá vykonávať a zabezpečovať starostlivosť o maloleté
deti a nemala by mať sama dočasne len upravený styk, aby sa sama zastabilizovala a nezneužívala
maloleté deti na vlastné ciele za účelom vlastnej stabilizácie. K tvrdeniam ohľadne návštevy psychológa

maloletej v škole vyslovil podozrenie, že maloletá bola navedená na návštevu psychológa matkou a
to rovnako, ako to chcela matka realizovať s maloletým. Nikde nie je súčasne napísané, kvôli čomu
maloletá vyhľadala školského psychológa, resp. či nevyhľadala školského psychológa aj preto, čo robí
matka a hlavne preto, že ,,bičuje“ emócie a štve maloleté deti proti nemu. Matka sa nevie prispôsobiť
potrebám a záujmom maloletých detí, ale myslí si, že súdnym konaním si zadováži na úkor všetkých

ostatných nový život (pravdepodobne v meste I.). Matka nepredložila o svojej spôsobilosti starať sa o
deti žiadny dôkaz, jediné čo vytvára sú problémy, konflikty a emočné manipulácie, pričom stále hľadí len
na seba, útočí a používa na to maloleté deti. Naviac to, čo matka vnímala v minulosti nie je podstatné,
podstatné je to, aká je spôsobilosť rodičov starať sa o maloleté deti. Svoju spôsobilosť preukázal, no
matka nepreukázala doposiaľ nič, pričom mylne vychádza len z toho, že je matka, stačí. Naopak on je

automaticky vykresľovaný ako nepriateľ. Napriek tomu, že jeho pracovný čas je naozaj náročný, vždy
maloleté deti zabezpečil včas a riadne do školského a predškolského zariadenia, naopak, matkin prístup
bol iný. Niekoľko týždňov, napriek tomu, že maloletý bol zdravý, nezabezpečila jeho príchod do škôlky
medzi rovesníkov a odmietla ho tam vziať, tiež mu odmietla maloletého vydať, maloletá bola chorá a
maloletý bol násilne uzavretý starou matkou. On svoje povinnosti plnohodnotne zvláda a nemá tak ako

maloleté deti s týmto režimom žiadny problém. Je potrebné sa zamyslieť, aký režim a systém fungovania
má matka, ktorá je bez svojich rodičov absolútne nespôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté
deti a presne preto útočí na jeho osobu, aby zakryla svoju vlastnú situáciu, resp. otočila svoju situáciu vo
svoj prospech. Matka opakovane zavádza a klame s tým, že hľadí len na vlastné ciele. Psychologickévyšetrenie odmietal, pretože matka mala v pláne ísť za svojou kamarátkou psychologičkou, čo by mohlo
mať fatálne následky na súdne konanie a čomu by len ťažko vedel odporovať, preto súhlasil s týmto
vyšetrením pred súdom prvej inštancie, pretože psychologické vyšetrenie bude vykonávať nezávislý a

nestranný odborník, nie kamarátka matky. Aj maloletí sú na tom psychicky dobre a nič im nechýba,
čo vyplýva aj z fotodokumentácie v prílohe z mesiaca december 2024. Maloleté deti majú emočné
výkyvy len keď na nich matka vyvoláva nátlak a manipuluje ich. Je to matka, ktorá musí s týmito
praktikami prestať a musí sa prispôsobiť deťom a ich záujmom, nie opačne a už vôbec nie tak, že
rozbije aj ich vzťahy. Matka uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k

porušeniu práv matky ako aj a predovšetkým maloletých detí. Uvedený záver je však zmätočný, nakoľko
matka uplatňuje v odvolaní iné odvolacie dôvody. Ide teda o zjavne nesprávny záver odvolania. Bez
ohľadu na to v tejto časti uzatvára, že odvolanie matky je nedôvodné v celom rozsahu s tým, že matka
žiadnym spôsobom ani nespochybnila, ani nepreukázala, že by bolo uznesenie nesprávne. Poukázal
na zákonné ustanovenia Zákona o rodine a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za
správne. Súčasne nevidel v argumentácii matky žiadnu právnu otázku alebo právny problém, s ktorou by

sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na úpravu práv a povinností
k maloletým deťom a zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloleté deti do jej starostlivosti,
otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 280,-eur mesačne a maloletého sumou 240,-eur

mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám a upravil styk otca s maloletými tak,
že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. s
tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú a v prípade, ak
by maloleté deti, resp. niektoré z nich školské zariadenie nenavštevovali, otec si maloleté deti, resp.
niektoré z nich, prevezme v mieste bydliska matky, do utorka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod., kedy

otec maloleté deti odovzdá do školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade, ak by
maloleté deti, resp. niektoré z nich školské zariadenie nenavštevovali, otec maloleté deti, resp. niektoré
z nich odovzdá matke v mieste bydliska matky; počas nadchádzajúcich vianočných školských prázdnin
vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR v čase od 30.12. od 10:00 hod. do
posledného dňa vianočných prázdnin do 10:00 hod. s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletých detí sa

uskutoční v mieste bydliska matky. Otec sa protinávrhom domáhal vydania (do právoplatného skončenia
konania vo veci samej) neodkladného opatrenia, ktorým žiadal maloleté detií zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať
každý nepárny kalendárny týždeň a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti
každý párny kalendárny týždeň. Preberanie striedavej osobnej starostlivosti sa bude realizovať v škole/v

škôlke, ktoré maloleté deti navštevujú, vždy v piatok poobede. Ak by maloleté deti, resp. niektoré z nich,
školu/ škôlku v piatok nenavštevovali, ten z rodičov, ktorý má maloleté deti, resp. niektoré z nich prevziať,
prevezme maloleté deti, resp. niektoré z nich v piatok o 17:00 hod. v mieste bydliska druhého z rodičov.

9. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia

bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné
neodkladným opatrením dočasne zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
a návrh matky vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zamietol.10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

17. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní

chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa prvej vety čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

19.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu

a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa

má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenienajzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy
je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny

cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

23. Posúdením predloženého spisového materiálu, vrátane návrhu matky a otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, odvolania matky a priložených listín v rámci odvolacieho konania, dospel
odvolací súd k záveru, že absentuje naliehavosť na úprave starostlivosti rodičov o maloleté deti
spôsobom akým tieto upravovalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako i určenia výživného
na maloleté deti.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletými a určenia
výživného na maloleté deti z dôvodu potreby a naliehavosti súdneho rozhodnutia, pretože i keď prebieha
striedavá osobná starostlivosti o maloleté deti, táto neplní účel, maloleté deti sú z nej v strese a chodia
od otca s plačom. Otec práve naopak vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil,

že striedavá osobná starostlivosť funguje a práve matka je tá, ktorá vytvára stresujúce prostredie pre
maloleté deti.

25. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

26. Matka v odvolaní namietala neúčelnosť nariadeného neodkladného opatrenia, pretože súd prvej
inštancie nevzal do úvahy záujem a názor maloletých detí, nezistil skutočný stav veci, dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho skutočného stavu veci. Zdôrazňovala,
že striedavú osobnú starostlivosť si vynucoval otec, súhlasila len za podmienky, že bude fungovať. Tá

prebieha v týždňových intervaloch, nie je v záujme maloletých detí a nie je ani jeden týždeň, kedy by
sa neodohrala bez problémov.

27. Odvolací súd z obsahu spisu tiež zistil, že matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských
a práv a povinností k maloletým deťom s tým, že žiadala zverenie maloletých detí do svojej osobnej

starostlivosti, zastupovať maloleté deti v bežných veciach, s úpravou vyživovacej povinnosti otca
k maloletým, na záver žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi. Otec žiadal zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom doposiaľ pomery rodičov k maloletým deťom
neboli upravené súdnym rozhodnutím.

28. Odvolací súd vychádza primárne z aktuálne zisteného skutočného stavu veci vyplývajúc z návrhu
matky a otca, ako aj z podaného odvolania matky, pričom mal z nich za preukázané, že starostlivosť
rodičov o maloleté deti prebieha formou striedavej osobnej starostlivosti, samotný opak rodičia ani
netvrdili, teda že by k stretávaniu s maloletými deťmi nedochádzalo. Vychádzajúc teda z oboch
návrhov rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z odvolacích námietok matky vyplýva

to, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje, aj keď matka argumentuje nesúhlasom, čo však
v ďalšom bude predmetom konania vo veci samej. Aktuálne striedavá osobná starostlivosť prebieha v
približne týždňových intervaloch, odvolací súd mal aj z vyjadrenia otca zistené, že rodičia sa napriek
konfliktom vedia na tejto starostlivosti dohodnúť.

29. Aj súd prvej inštancie vychádzal najmä zo skutočnosti, že obaja rodičia sa ústne dohodli na realizácii
striedavej starostlivosti maloletých detí v týždňových intervaloch, ktorú aj vychádzajúc z ich vyjadrení
realizujú, no napriek tomu zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti neodkladným
opatrením považoval za dôvodné v záujme detí a stabilizácie pomerov.30.Odvolacísúdjevšaknázoru,ženiejepreukázanáosvedčenápotrebabezodkladnejúpravypomerov,
nakoľko obaja rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o maloleté deti v režime striedavej osobnej

starostlivosti,ajkeďsvýhradaminajmäzostranymatky(vyhrotenéemóciemedzirodičmi–viďzápisnica
z informatívneho výsluchu zo dňa 22.11.2024) i, čo ale nemá nateraz relevanciu, keďže tieto výhrady
budú predmetom konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom a opodstatnenosť
ich posúdenia si vyžaduje dôkladné dokazovanie, čo pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
možné pre krátkosť času, rýchlosť rozhodovania a obmedzené možnosti preverenia skutkových tvrdení

účastníkov konania, ak tieto nepochybne nie je možné mať za preukázané z iných dôkazov, tak ako to
bolo v prejednávanom prípade.

31. Odvolací súd preto nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka ako i otec v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie ani nebola naliehavosť, či hrozba ujmy na právach maloletých, ktorú by bolo dôvodné odstrániť

formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.

32. Ohľadne zamietnutia návrhu matky na určenie výživného sa odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že obaja rodičia majú dostatočné príjmy na zabezpečenie potrieb maloletých
detí v čase výkonu ich osobnej starostlivosti. V danom prípade odvolací súd bol názoru, že matka

žiadnym spôsobom nepreukázala, že by zabezpečenie výživy detí bolo ohrozené a v prvom rade je
potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 366 CMP, podľa ktorého je podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo
ohrozené zabezpečenie výživy oprávnenej osoby (v tomto prípade maloletých detí) v nevyhnutnom
rozsahu. Pre určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu neodkladným opatrením je podstatné

preukázanie,žeoprávnenáosobaniejeschopnáuspokojovaťsvojepotrebyanivnevyhnutnomrozsahu,
pričom rozsah výživnému zodpovedajúci nevyhnutnému zabezpečeniu potrieb oprávnenej osoby súd
posudzuje a vyhodnocuje individuálne podľa okolností toho ktorého konkrétneho prípadu.

33. Pre poriadok odvolací súd opätovne dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

sa dokazovanie nevykonáva a súd v ňom reaguje dočasnou úpravou pomerov účastníkov konania
len na osvedčené okolnosti vyžadujúce skutočne bezodkladný zásah súdu v záujme odvrátenia
bezprostrednéhoohrozeniadieťaťa(jehoživota,zdraviaapriaznivéhovývoja).Odvolacísúdmárovnako
za to, že inštitút neodkladného opatrenia sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch
riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.

34. Nakoľko bolo preukázané, že starostlivosť o maloleté deti je riadne zabezpečená oboma
rodičmi, odvolací súd nesúhlasí s chabými závermi súdu prvej inštancie o odôvodnenosti nariadenia
neodkladného opatrenia, vyjadrenými v odôvodnení napadnutého uznesenia, preto nevidel ani
bezodkladnosť či potrebu určenia výživného na maloleté deti, ktoré je možné nariadiť neodkladným

opatrením len v nevyhnutnej miere, ak je výživa maloletých detí ohrozená, čo v danom prípade odvolací
súd preukázané vôbec nemal.

35. Vzhľadom na to, že ani jeden z rodičov podaným návrhom neosvedčil naliehavosť potreby
bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej okamžitý zásah súdu, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil

napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

36. Odvolací súd však apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletých detí
pokúsili v otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej komunikácie, aby
kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletých a veci riešili konštruktívne, čím sa vyhnú konfliktom

a nedorozumeniam, ktorých sú ich maloleté deti účastné. Rodičia sú povinní vynaložiť maximálnu
snahu o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletým deťom pre ich zdravý psychický a fyzický vývin
a vytvoriť im vhodné podmienky, aby boli spokojné, šťastné a pociťovali lásku oboch rodičov. Je
potrebné, aby si rodičia uvedomili, že schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom o výchove
ich spoločného dieťaťa je jedným z dôležitých kritérií pri rozhodovaní súdu o tom, ktorému z rodičov

vo veci samej maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, resp. ktorý z rodičov je diskvalifikovaný
z osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (napr. pre jeho sústavné osočovanie a napádanie druhého
rodiča, bojkotovanie kooperácie s ním, presadzovanie najmä svojich záujmov, neprispievanie na výživu
maloletého dieťaťa aj bez rozhodnutia súdu, plniac si nielen svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, aleaj uvedomujúc si prirodzenú opodstatnenosť nároku maloletého dieťaťa na výživné od oboch svojich
rodičov a pod.).

37. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/170/2024
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rozhodnutie o neodkladnom
opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné
opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania,

ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd
prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom
prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej
inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v
súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).