Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520201557
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr.JurajaPovažanaaMgr.JaroslavaŠupuvsporežalobcu:MestskáčasťBratislava-Petržalka,IČO:
00 603 201, proti žalovaným: X/ O. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D., F. Č.. X O. X/ S.Q. D., R.. XX.XX.XXXX,
D. D., F. Č.. X, zastúpeného MICHALIČKA advokáti, s.r.o., so sídlom v Trnave, Halenárska č. 18, o
prechod vlastníctva bytu a i., na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 23. januára 2024 č. k. B5-42C/16/2020-120, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že k prechodu nájmu bytu č.XXX v
bytovom dome C. D., na B. K. Č.. XX U. O. N., zomrelej dňa XX.XX.XXXX na žalovaných 1/ a 2/ nedošlo
(výrok I.). Žalovaným uložil povinnosť vypratať a odovzdať byt žalobcovi (výrok II.). Napokon žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.V odôvodnení uviedol, že žalobca preukázal, že žalovaná 1/, dcéra zomrelej nájomníčky, nesplnila
zákonné podmienky pre prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 OZ, keďže má vlastný byt a

nepreukázala, že v deň smrti žila s nájomníčkou v spoločnej domácnosti. Žalovaný 2/, vnuk zomrelej
nájomníčky, nepreukázal, že v deň smrti starej matky žil s ňou v spoločnej domácnosti. Obranu
žalovaného 2/ považoval za účelovú, keď jednak samotný žalovaný 2/ v úradnom zázname zo dňa
03.02.2020 na miestnom úrade potvrdil, že býva u svojich rodičov na F. X C. D., jednak by bolo prakticky
nemožné, aby zdieľal spoločnú domácnosť so starou matkou v malej garzónke, túto opatroval, pričom
pre onkologické ochorenie jej zdravotný stav nebol priaznivý a popri tom pracoval a staral sa ešte aj o
svojho postihnutého syna. Svedkyne O. K. O. R. F. podľa záverov súdu nepotvrdili, že žalovaný 2/ v byte

so starou matkou býval, len potvrdili, že občas pomáhal matke s opaterou starej matky.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie výlučne žalovaný 2/. Z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s hodnotením výpovede svedkyne O. K., ktorá vo svojom
výsluchu uviedla, že vie o tom, že v noci tam prespával na matraci, na chodbe pri kúpeľni, teda uvedená
svedkyňa potvrdila, že žalovaný 2/ žil v byte so starou matkou, v dôsledku čoho splnil podmienky

prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 OZ. Tvrdil, že išlo o jednoizbový byt plnohodnotne vybavený, v
ktorom bol dostatok priestoru pre žitie dvoch dospelých osôb. Žalovaný sa o starú matku staral po
príchode z práce, pokiaľ bol v práci, ležiacej starej matke starostlivosť zabezpečovala jeho matka,žalovaná 1/. Vytkol súdu, že k záveru o nemožnosti zdieľania bytu dvoma dospelými osobami nevykonal
žiadne dokazovanie ide len o nepreskúmateľnú domnienku súdu.

4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že predmetom sporu je
garsónka v dome osobitného určenia o obytnej ploche 19,38 m2. Pre bezvládnosť zosnulej nájomníčky
so starostlivosťou striedavo pomáhali žalovaná 1/ a žalovaný 2, čo aj bolo preukázané svedeckými
výpoveďami. Žalovaní nikdy neoznamovali prenajímateľovi, že byt užívajú spoločne s nájomníčkou,
dokonca ani neoznámili úmrtie nájomníčky. Tvrdil tiež, že hoci žalovaný 2/ sa snažil súd presvedčiť o

existencii spoločnej domácnosti so starou matkou, nepredložil ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy,
s výnimkou výsluchu dvoch svedkýň. Garsónka bola pridelená nájomníčke ako jedinej osobe, a to na
základe splnenia osobitných sociálnych kritérií a požiadaviek vzhľadom na charakter bytového domu
ako domu osobitného určenia, ktoré žalovaný 2/ nespĺňa. U žalovaného 2/ ide o dospelú zárobkovo
spôsobilú a činnú osobu, ktorá má vlastnú rodinu, ktorá sa bez vedomia a súhlasu žalobcu neoprávnene
zdržiavala v byte. Poukázal na úradný záznam z vyjadrenia O. K. dňa 07.02.2020, z ktorého vyplýva,

že o zomrelú nájomníčku sa starala jej dcéra a občas žalovaný 2/. Svedkyňa nevedela uviesť, kto v
byte býva po smrti nájomníčky, predpokladala, že nikto. Na pojednávaní, konanom o tri roky, uvedená
svedkyňa uviedla, že žalovaný 2/ v byte nebýval a pomáhal matke len pri starostlivosti o starú matku,
niekedy tam aj prespával, keď bolo veľmi zle. Svedkyňa F. neuviedla žiadne významné skutočnosti.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 2/ v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379
a 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie v spore iniciovanom prenajímateľom bytu podľa § 706 ods. 2 OZ vykonal
dokazovanie podľa návrhov strán sporu, dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej

súvislosti, jeho skutkové závery sú založené na vykonaných dôkazoch, závery v relevantnej otázke
existencie spoločnej domácnosti nájomcu a dcéry alebo vnuka v deň smrti nájomcu a nesplnenia
zákonných podmienok pre prechod podľa § 706 ods. 1 OZ riadne odôvodnil.

7. § Podľa § 706 ods. 1) OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú

sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním
žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami)
sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

8. Podľa § 706 ods. 2) OZ ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu
bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr
však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu
bytu nedošlo.

9. Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona a na prechod práva sa nevyžaduje žiadna
dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo z osoby pôvodného nájomcu a prenajímateľom.
Najmä netreba uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Osoba, na ktorú prešlo právo nájmu, vstupuje zo zákona
do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. Ak má
prenajímateľ pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu na iného nájomcu, v určených

prekluzívnych lehotách sa môže žalobou na súde domáhať, aby vyslovil, že k prechodu nájmu určitého
bytu po nájomcovi v zmysle § 706 OZ nedošlo na tretiu osobu. V súdnom spore ho zaťažuje povinnosť
tvrdiť, že žalovaný nesplnil podmienky prechodu nájmu, t. j., že sa nestaral o spoločnú domácnosť
zomretého nájomcu ani naňho nebol odkázaný výživou. Naproti tomu žalovaný môže pre seba privodiť
priaznivý výsledok sporu, ak preukáže, že podmienky prechodu nájmu splnil.

10. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia o absencii starostlivosti o spoločnú domácnosť žalovaným 2/
vykonaným šetrením pred podaním žaloby, ako aj výsluchom svedkyne O. K. pred súdom. Žalovaný 2/
tvrdil, že výpoveďou tejto svedkyne preukázal, že v byte býval, keďže svedkyňa uviedla, že „poobede
tam chodieval“ a „ veľmi často sa stávalo, že v noci museli pre babičku volať sanitku a viem o tom, že v

noci tam prespával žalovaný 2/, mal tam na chodbe matrac pri kúpeľni, pretože stará pani potrebovala
pomoc.“11. Pojem "spoločná domácnosť" je potrebné chápať tak, že spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu
trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé,
ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na

prechodnú dobu (napr. R 34/1982). Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie (R
12/1968).

12. Predmetom dokazovania bola otázka, či sa žalovaný 2/ ako rozvedený zamestnaný muž s trvalým
pobytom na adrese svojich rodičov na F. B. vo veku okolo 40 rokov s jedným postihnutým dieťaťom,

zvereným do starostlivosti matky, avšak víkendy tráviace s otcom, staral o spoločnú domácnosť starej
matky (nevládnej), do bytu ktorej každodenne prichádzala matka žalovaného 2/, už dôchodkyňa.

13. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I. ÚS 97/97).

14. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti alebo
nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou

vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,
že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie

je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi (porovnaj napr. 4 Cdo/358/2014).

15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 CSP,
pretože súd vychádzal zo skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo tvrdení strán nevyplynuli

a ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pretože súd neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo za konania vyšli najavo, alebo pretože v hodnotení
dôkazov, príp. tvrdení strán alebo poznatkov, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti je logický rozpor (porovnaj napr. NS ČR 21 Cdo
65/2000, 21 Cdo 2682/2013, 3 Cdo/204/2009)

16. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením dôkazov tak, ako ich vykonal súd prvej inštancie,
keď výsledok hodnotenia dôkazov, vrátane výpovede svedkyne K., zodpovedá pravidlám logického
myslenia, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul žiadne rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo.

17. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k relevantnému záveru o tom, že z výpovede
svedkyne K. nemožno vyvodiť, že v čase smrti žalovaný 2/ žil v spoločnej domácnosti so svojou
starou matkou. Hodnotenie tohto dôkazu je v logickej jednote s tvrdeniami svedkyne na pojednávaní,
keď na otázku žalobcu jednoznačne uviedla, že žalovaný 2/ v byte nebýval, v noci tam prespával z

dôvodu starostlivosti, (len) keď bolo veľmi zle a museli v noci volať sanitku. Svedkyňa uviedla tiež, že
žalovaný 2/ prišiel a pomohol svojej mame a odišiel a cez víkend prišiel aj so svojím synom a potom
odišli. S prihliadnutím na výpoveď svedkyne na súde a konzistentne i u žalobcu pred začatím sporu
výpoveď bola vyhodnotená súdom prvej inštancie spoločná domácnosť. Za okolností, že 1/ išlo o malú
garsónku(19m2),že2/onájomníčkusastaralajejdcéra,matkažalovaného2/,užstarobnádôchodkyňa

a 3/ osoba rovnakého pohlavia s nájomníčkou, 4/ žalovaný 2/ neoznámil prenajímateľovi, že žije v
spoločnej domácnosti so starou matkou, 5/ navyše v dome so sociálnym pracovníkom (DOS), teda v
dome osobitného určenia, kedy prechod nájmu ani neprichádza do úvahy?, 6/ nevedomosť sociálnej
pracovníčky F. o žalovanom 2/, 7/ na rovnakom poschodí byt sestry zomrelej nájomníčky K. Č., zisteniažalobcu pred začatím sporu od svedkyne K. a R.. F., súd túto výpoveď vyhodnotil riadne a v logickom
kontexte týchto ďalších zistení.

18. Za tohto stavu súd prvej inštancie v súlade s hmotným právom (§ 126 a § 706 OZ) celkom správne
žalobe vyhovel.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

20. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nevznikli žiadne trov, preto mu súd ich náhradu nepriznal
(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody/ ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).