Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52P/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201079
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1724201079.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom C.
D., E. F. G. A. D., so sídlom H. X, D., dieťa rodičov: matka – H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXX/X, I., právne zastúpená: J. H. K. D., advokátka so sídlom G. X, K., a otca – A. L., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX z doterajšej
sumy120eurmesačnenasumu250eurmesačne,počnúcdňom20.03.2024,ktorúsumujeotecpovinný
zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 20.03.2024 do 31.01.2026 v sume 3.266,13 eur je
otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 150 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom
01.02.2026 k rukám matky s tým, že čo i len čiastočné neplnenie jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-58 zo dňa

20.05.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-64 zo dňa
25.06.2019 a opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-79 zo dňa 06.05.2020
v časti výšky výživného na maloletého A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.03.2024 žiadala navrhovateľka zmeniť rozsudok Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 39Pc/15/2018 zo dňa 20.05.2019 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 25.06.2019
a 06.05.2020 vo výroku III. v časti výživného, a to tak, že otec bude povinný prispievať na výživu mal.

A. sumou 220 eur mesačne od 01.01.2024, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

2. V priebehu konania sa matka vyjadrila, že žiada zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne odo dňa
podania návrhu.

3. Otec maloletého sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, ani
nepredložil žiadne listinné dôkazy.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.06.2024, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 20.03.2024 (výrok I.),
určil, že zročné výživné na maloletého A. za obdobie od 20.03.2024 do 04.06.2024 v sume 426,70 eur jeotec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom
15.06.2024krukámmatky(výrokII.),zmenilrozsudokOkresnéhosúduPezinokč.k.39Pc/15/2018-58zo
dňa 20.05.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-64 zo dňa

25.06.2019 a opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-79 zo dňa 06.05.2020
v časti výšky výživného na maloletého A. (výrok III.) a napokon žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania (výrok IV.).

5. Na základe odvolania matky, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 24.02.2025

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise, a to najmä rodným listom maloletého, vyčíslením mesačných výdavkov maloletého A.,
vyčíslením mesačných výdavkov matky, potvrdením o príjme matky, správami kolízneho opatrovníka,
pracovnou zmluvou otca zo dňa 21.01.2025, oznámením o mzde, mzdovým listom otca za rok 2025,

vyjadrením spoločnosti M. E. G. zo dňa 19.12.2025, písomnosti od bývalého zamestnávateľa otca
(č.l. 223 a nasl. v spise), lustráciou v databáze Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, správou Okresného riaditeľstva PZ Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 26.01.2026, obsahom
spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39Pc/15/2018, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-58 zo dňa 20.05.2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-64 zo dňa 25.06.2019 a opravným uznesením
OkresnéhosúduPezinokč.k.39Pc/15/2018-79zodňa06.05.2020súdurčil,žeA.L.jeotcommaloletého
A. B., maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletého mesačne sumou 120 eur.

8. Maloletý A. je vo veku 10 rokov. Je žiakom 4. ročníka Základnej školy v I.. Je zdravý, nemá zvýšené
výdavky na zdravotnú starostlivosť. Avšak aktuálne má zvýšené výdavky na zubára a raz mesačne
navštevuje logopéda. Mesačné výdavky na maloletého sú vo výške cca 630 eur, ktoré matka maloletého

vyčíslila nasledovne: strava doma - 220 eur, alikvotná čiastka na bývanie – 75 eur, školské pomôcky -
20 eur, hygiena (drogéria, kozmetika) - 25 eur, oblečenie a obuv - 80 eur, voľnočasové aktivity – 50 eur
(výlety, zoo a pod.) a 20 eur polročne (orientačný beh), zdravotná starostlivosť (lieky, vitamíny) – 15 eur,
zubár – 90 eur, logopéd – 13 eur, holič – 13 eur, telefón (kredit) – 10 eur, vreckové – 20 eur.

9. Matka maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je slobodná, nepribudla
jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Ja zamestnaná ako N. a D. E. v ZŠ a MŠ I.. Jej priemerný čistý mesačný
príjem je cca. 740 eur. Okrem toho poberá daňový bonus vo výške 129 eur a prídavky na dieťa vo výške
60 eur, náhradné výživné z úradu práce na mal. A. 120 eur mesačne. Iný príjem nemá. So synom býva
v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Rodičom prispieva nájomným vo výške

150 – 200 eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný.

10. Z vykonaných lustrácií vyplýva, že otec maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj
osobný stav, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Z pracovnej zmluvy zo dňa 21.01.2025 súd
zistil, že otec sa zamestnal na dobu neurčitú na pracovnej pozícii G. D. O. u zamestnávateľa M. E.,

G.. Podľa priloženého Oznámenia o mzde bola výška mesačnej mzdy otca 1.030 eur brutto spolu
s mesačnou regionálnou zložkou mzdy 200 eur. Z vyjadrenia spoločnosti M. E. G. zo dňa 19.12.2025
vyplýva, že otec v ich organizácii pracoval od 21.01.2025 do 10.06.2025, pričom došlo k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru s otcom pre porušenie pracovnej disciplíny. Čistý príjem otca bol v januári
2025 vo výške 656,28 eur, vo februári 2025 vo výške 1.144,64 eur, v marci 2025 vo výške 1.360,23 eur,

v apríli 2025 vo výške 975,89 eur, v máji 2025 vo výške 289,80 eur a v júni 2025 vo výške 167,46 eur. Z
lustrácie v databáze Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že otec nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Okresné riaditeľstvo PZ D., pracovisko L. v správe zo dňa 26.01.2026
oznámilo, že otec nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka
vyplýva, že pomery na strany otca sa nepodarilo prešetriť.

11. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťaje najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

13. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa;
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.21. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

23.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

30. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

31. V danom prípade sa súd vysporiadal predovšetkým s otázkou, či sú splnené zákonné predpoklady
na to, aby mohol rozhodovať o zvýšení výživného, a teda, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloletého A.. Skutočnosť, že pomery
na strane účastníkov a najmä na strane mal. A. sa zmenili, a teda odôvodňujú zvýšenie výživného nebola
medzi účastníkmi sporná, nakoľko otec voči podanému návrhu nenamietal, resp. sa nijakým spôsobom
nevyjadril.

32. Súd mal preukázané, že maloletý A. pri poslednom určení výživného mal 3 roky a ešte nenavštevoval
ani základnú školu, pričom v súčasnosti má 10 rokov a je žiakom 4. ročníka základnej školy. Výška
opodstatnených výdavkov na maloletého A. bola v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod
sp. zn. 39Pc/15/2018 ustálená vo výške 150 – 200 eur. Zmena pomerov spočíva predovšetkým v tom,
že za posledných takmer 5 rokov, ktoré uplynuli od určenia výživného na maloletého, maloletý vyrástol

a vznikla u neho potreba nových výdavkov súvisiacich predovšetkým s jeho školskými povinnosťami.
Okrem toho, už len samotné uplynutie značného času od určenia výživného odôvodňuje samo o sebe
nárast životných nákladov všeobecne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že doba, ktorá
uplynula od poslednej úpravy pomerov, t. j. obdobie 5 rokov a s tým spojený rast maloletého a vzniknového druhu nevyhnutných výdavkov, ako aj vývoj životných nákladov predstavujú zmenu pomerov,
odôvodňujúcich rozhodnutie súdu o zvýšení výživného.

33. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletého sumou 630 eur, pričom súd po
preskúmaní jednotlivých položiek vyčíslených matkou dospel k záveru, že tieto sú opodstatnené a
nevyhnutne vynaložené na potreby maloletého.

34. Otec sa k návrhu s prílohami nevyjadril a ani neskôr nevyužil možnosť vyjadriť sa k uplatňovanému

nároku matky, teda dôvodnosť nároku nespochybnil a už vôbec nevyvrátil. V súlade s citovaným
ustanovením § 151 ods. 1 CSP zaťažuje otca procesné bremeno popretia skutkových tvrdení matky a to
bez ohľadu na to, že v danom prípade ide o mimosporové konanie. Žiadne ustanovenie či už Civilného
sporového poriadku alebo Civilného mimosporového poriadku nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 151
ods.1CSPvmimosporovýchkonaniach.Vzhľadomnato,ževprejednávanejvecizostranyotcanedošlo
k popretiu žiadnych matkiných tvrdení, a nie je dôvod na aplikáciu korektívu uvedeného v § 186 ods.

2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných matkou), súd vychádzal z
domnienky ustanovenej v § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia matky sú nesporné.

35. Na základe nesporných skutkových tvrdení a po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že jednotlivé položky vyčíslených výdavkov na maloletého A. sú v konaní nesporné, súd

ich považuje za primerané, preto súd nemal pochybnosti o správnosti a pravdivosti matkou vyčíslených
výdavkov na maloletého A..

36. Napriek tomu, že otec ignoroval súdne konanie o zvýšenie výživného, nedostavil sa na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nevyjadril sa k návrhu ani nepredložil žiadne dôkazy,

z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že v možnostiach a schopnostiach otca je
získať zamestnanie, v ktorom je schopný dosahovať čistý mesačný príjem vo výške cca 1.200 eur. Súd
pri tomto závere vychádzal z pracovnej zmluvy zo dňa 21.01.2025, na základe ktorej sa otec dokázal
zamestnať na dobu neurčitú na pracovnej pozícii asistent predaja s dohodnutou mesačnou mzdou 1.250
eurbrutto.Skutočnosť,žeuotcadošlokskončeniupracovnéhopomerusúdvyhodnotiltak,žejuspôsobil

samotný otec, keďže podľa vyjadrenia jeho bývalého zamestnávateľa došlo k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru s otcom pre porušenie pracovnej disciplíny. Avšak minimálne v mesiacoch február
2025 a marec 2025, ktoré otec odpracoval celé, dosiahol čistý príjem 1.144,64 eur, resp. 1.360,23 eur.
Vychádzajúc z metodiky Ministerstva spravodlivosti na výpočet výšky výživného dospel súd k záveru,
že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť na maloletého výživné vo výške 250 eur mesačne (t.j.

22 % zo sumy 1.200 eur na maloleté dieťa vo veku 10 - 14 rokov).

37. S poukazom na vyššie uvedené, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, keďže sumu výžvného 250 eur mesačne súd považoval za sumu zodpovedajúcu

na jednej strane odôvodneným potrebám maloletého A. a na strane druhej schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca.

38. Pokiaľ ide o dlžné výživné, matka uviedla a listinne preukázala, že do konca februára 2025 poberala
náhradné výživné vo výške 120 eur mesačne, ktoré poberá opätovne od júna 2025. Dodala, že otec jej

prispieva výživným na maloletého A. prostredníctvom exekútora J. E. H.. Od podania návrhu exekútor
vymohol dlžnú sumu výživného vo výške 120 eur za každý mesiac od decembra 2024 do marca
2025. To znamená, že okrem rozdielu medzi pôvodnou výškou výživného (120 eur mesačne) a výškou
novourčeného výživného (250 eur mesačne) je otec dlžný na bežnom výživnom za obdobie mesiacov
marec až máj 2025.

39. Vzhľadom na zvýšené výživné zo sumy 120 na sumu 250 eur od 20.03.2024 a dlh na výživnom
za mesiace marec až máj 2025, vznikla otcovi povinnosť uhradiť aj zročné výživné, a to za obdobie od
20.03.2024 (podanie návrhu) do 31.01.2026 (vyhlásenie rozhodnutia súdu) vrátane bežného výživného
za mesiace marec až máj 2025 v celkovej sume 3.266,13 eur, súd zaviazal otca uhradiť predmetnú

sumu,pričomvzhľadomnato,žesúdnemalpreukázané,žebyotecdisponovaldostatočnýmifinančnými
prostriedkami, povolil mu predmetnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 150 eur spolu
s bežným výživným počnúc dňom 01.02.2026.40. V nadväznosti na to, že súd rozhodol o zvýšení výživného pred maloletého A., zmenil aj rozsudok
Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-58 zo dňa 20.05.2019 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-64 zo dňa 25.06.2019 a opravným uznesením Okresného

súdu Pezinok č.k. 39Pc/15/2018-79 zo dňa 06.05.2020 v časti výšky výživného na maloletého A..

41. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 CMP tak, že žiadnemu
zúčastníkovkonanianepriznalnároknanáhradutrovkonania,pretoževkonanínezistilžiadneokolnosti,
ktoré by opodstatňovali procesný postup podľa § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Matka ani kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie voči tomuto rozsudku, pretože sa svojho
práva podať odvolanie výslovne vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci

starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.