Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/2855/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125430848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Ďurica
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125430848.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., so sídlom Istebné 225, 027
53 Istebné, IČO: 55483500, právne zastúpený: PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53029623, proti povinnému: Facilities
services, s.r.o., so sídlom C. XXXX/X-XX, XXX XX D. E., IČO: 46577891, o vymoženie 2.600 Eur
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu

Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, sp. zn. 139EX 663/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 80,53 Eur, ktoré budú vymáhané na základe
dodatku k povereniu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 11.11.2025 domáha od povinného vymoženia pohľadávky 2.600 Eur s príslušenstvom, na
základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 25Up/1195/2025
zo dňa 25.09.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2025. Poverením zo
dňa 13.11.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Rišian, so sídlom

exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 139EX
663/25.

2. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2025 návrh na zastavenie exekúcie, pričom
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.11.2025, čo znamená, že návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote. Povinný v predmetnom návrhu

uvádza cit. ,,V priebehu leta 2024 som osobne uhradil oprávnenému sumu 500,- Eur v hotovosti ako
čiastočnú úhradu faktúry, ktorá je podkladom tejto exekúcie. Peniaze som odovzdal na parkovisku pred
jeho bydliskom po telefonickej dohode. Oprávnený túto úhradu v exekučnom návrhu neuviedol. Práce
oprávneného pri montáži FVE v Lučenci neboli vykonané riadne ani včas. Konkrétne došlo k chybám pri
zapojení káblov k protipožiarnym odpájačom, čo spôsobilo nefunkčnosť časti systému. Kvôli tomu som
bol nútený vrátiť sa na miesto s ďalšími dvoma pracovníkmi a celý deň odstraňovať chybu. Tým mojej

spoločnosti vznikol náklad, ktorý zakladá vzájomný nárok. Disponujem fotkami, videami a svedeckými
výpoveďami osôb, ktoré boli pri opravách. Z uvedených dôvodov je nárok oprávneného neoprávnený
v deklarovanej výške. Ná účte mojej spoločnosti bola zablokovaná suma cca 4.300 Eur, čo je viac
než suma uvedená v upovedomení o začatí exekúcie.“ S poukazom na vyššie uvedené žiada zastaviť
exekúciu v časti sumy 500,- Eur a aby súd upravil výšku trov exekúcie podľa skutočne vymáhanej sumy.

3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo
dňa 08.12.2025 kde uviedol cit. ,,Oprávnený neeviduje žiadnu úhradu k predmetnej faktúre, ktorá bolapredmetom platobného rozkazu. Povinný nedoložil potvrdenie o čiastočnej úhrade faktúry č. 20240007
na sumu 2 600,-€ so splatnosťou dňa 25.02.2025, teda jeho tvrdenie ostalo iba nepodloženým tvrdením,
kde poukazujeme na tú skutočnosť, že povinný po vydaní exekučného príkazu nezaplatil oprávnenému

nič. Ak mal za to, že faktúra bola čiastočne uhradená mal možnosť podať odpor voči platobnému
rozkazu. Tento nepodal a tak sám svojou nečinnosťou zapríčinil oslabenie svojho práva, kedy mal
možnosť sa pred súdom riadne brániť. Sám tvrdí, že uhradil v lete sumu 500,-€, pričom platobný rozkaz
bol vydaný dňa 25.09.2025, teda po tom ako povinný tvrdí, že mal oprávnenému zaplatiť, pričom túto
skutočnosť mal tvrdiť v rámci podaného odporu. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by platiť

na faktúru, tobôž že mal niečo uhradiť oprávnenému po vydaný ako platobného rozkazu tak aj po vydaní
exekučného príkazu. To, že sám konateľ spoločnosti vystavil čestné prehlásenie nie je relevantný dôkaz,
keďže povinný je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti povinného a teda, čestné prehlásenie
vystavené ním možno považovať ako kebyže ho vystaví sám pre seba, čo nie je ani svedeckým
dôkazom. Z uvedeného považujeme v tomto bode námietky povinného za neopodstatnené. Povinný
v tomto štádiu už nemá možnosť namietať oprávnenosť vyhotovenia diela. Skutočnosti, ktoré povinný

uvádzal v bode II. sú skutočnosťami, ktoré mal namietať v rámci odporu voči platobnému rozkazu a
tak sa brániť. Avšak svojou nečinnosťou sám zmaril, aby mohol uplatňovať vady diela. Exekútor nie je
povinný a ani v rámci exekučného konania oprávnený skúmať, či dielo bolo vykonané a či dielo malo
vady. Táto skutočnosť prislúcha jedine súdu, kde povinný túto možnosť nevyužil a tak v súčasnej dobe
sa nemôže domáhať nároku, ktorý uvádzal v bode II. K tomuto bodu sa mi nevieme vyjadriť, keďže

uplatňujeme nárok, ktorý vyplýva z právoplatného platobného rozkazu, a ak je blokovaná vyššia suma je
to zrejme postup v rámci exekúcie, na ktorý dohliada exekútor a teda nás sa to netýka. Vzhľadom na to,
že sme sa museli vyjadriť k návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný, žiadame, aby nám boli
priznané ďalšie trovy a to za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie
vo výške 50,63 eur + 14,84 eur režijný + 23 % DPH paušál = 80,53 eur.“ Na základe vyššie uvedené

žiada právny zástupca oprávneného návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a žiada, aby
mu boli priznané trovy konania.

4. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),

na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle
poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z
návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína

exekúcia.

6. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný

účinok nemajú.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sak návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Odpor proti platobnému rozkazu možno podať dvoma spôsobmi (a to aj v prípade, ak je žalovaný
právnickou osobou alebo ak je žalovaný zastúpený právnym zástupcom):

1. písomnou formou - odpor podaný v listinnej podobe (pri tejto úprave zákonodarca vychádzal z toho,
že povinnosť komunikovať výhradne len elektronicky zaviedol v § 15 ods. 3 ZoUK len pre žalobcu,
následkom nesplnenia tejto povinnosti je neprihliadanie na takéto podania žalobcu);

2. elektronickými prostriedkami (v tomto prípade musí byť podaný prostredníctvom na to určeného

elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu).

15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom

proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

16. K námietkam, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta (práce oprávneného pri
montáži FVE a podobne), súd konštatuje, že povinnému nič nebránilo v tom, aby sa voči exekučnému
titulu aktívne bránil, pretože tento mu bol riadne doručený do elektronickej schránky. Naopak, bolo
jeho povinnosťou, ak s exekučným titulom nesúhlasil, aby si aktívne svoje práva hájil a chránil. Treba

zdôrazniť, že úlohou exekučného súdu je predovšetkým realizácia núteného výkonu exekučného titulu,
a preto by exekučný súd prioritne nemal nahrádzať všeobecný súd a zaoberať sa hmotnoprávnymi
námietkami, ktoré existovali už v čase vydania exekučného titulu. Na základe vyššie uvedeného súd
sumarizuje, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
ktorý nebol zrušený a ani inak zmenený, a súčasne súd nezistil ani inú skutočnosť, ktorá by bránila

vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo
priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne,
t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom. Súd lustráciou v súdnom registri z elektronickej
doručenky zistil, že platobný rozkaz bol povinnému doručený do elektronickej schránky dňa 15.10.2025,

pričom povinný v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného platobného rozkazu odpor nepodal. Súd
konštatuje, že v poučení predmetného platobného rozkazu bol povinný jasne poučený cit. ,,Platobným
rozkazomrozhodolsúdibanazákladeskutočnostítvrdenýchaosvedčenýchžalobcom.Aknesúhlasítes
povinnosťou uloženou týmto platobným rozkazom (výrok I.), máte možnosť v lehote 15 dní od doručeniatohto platobného rozkazu podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením.
Ak namietate len to, ako rozhodol súd o náhrade trov konania (výrok II.), máte možnosť v lehote 15
dní od doručenia tohto platobného rozkazu podať sťažnosť proti výroku o náhrade trov konania.“ S

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd uvádza, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr.
Jozef Rišian sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu
a to - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 25Up/1195/2025 zo dňa 25.09.2025, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2025.

17. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní
(tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho
vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného
konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre
exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008).

18. Súd s ohľadom na vyššie citovanú judikatúru poukazuje aj na skutočnosť, že každý exekučný
titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami,
resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia

vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový
právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,
čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať

po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

20. Súd dáva povinnému do pozornosti, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na

zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal, a ktorý je
povinný preukázať súdu dôkazy, ktoré preukazujú zaplatenie predmetnej sumy 500,- Eur (výpis z účtu,
poukážky z pošty...), pričom čestné vyhlásenie povinného žiadnym spôsobom nepreukazuje zaplatenie
predmetnej sumy a súd naň neprihliada.

21. K povinným namietaným trovám súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie súd dáva
do pozornosti, že v zmysle novely Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 odpadla možnosť
podávať návrhy na zastavenie exekúcie z dôvodu ich nesprávnej výšky, nakoľko boli zavedené paušálne
preddavky na trovy exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti
ustanovenév§61aExekučnéhoporiadkuamusíobsahovaťokreminéhoajpresnúvýškutrovpreprípad

úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí 15. dňoch od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Súd ešte dáva povinnému do pozornosti, že v Upovedomení o začatí
exekúcie je jasne uvedené, že ak povinný uhradí pohľadávku do 15 dní od doručenia Upovedomenia o
začatí exekúcie trovy exekúcie budú vo výške 477,86 Eur (spolu 3.860,62 Eur), pričom ak trovy exekúcie
povinný neuhradí v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie trovy exekúcie budú

vo výške 955,71 Eur (spolu 4.340,64 Eur + úroky z omeškania).22. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučného titulu, a
ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný
dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.

23. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti
neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta
prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli
dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu
týchto trov oprávnenému, pozostávajúcu za 1 úkon právnych služieb (1x 50,62 Eur - vypracovanie
vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + 1x 14,84 Eur - paušálna náhrada hotových

výdavkov (rok 2025) + 23% DPH vo výške 15,05 Eur) v celkovej výške 80,53 Eur. Spolu predstavujú
trovy právneho zastúpenia sumu 80,53 Eur a budú vymáhané na základe dodatku k povereniu po
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu
je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno
uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.