Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122459226
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6122459226.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.
Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Ing. Júliusa Lapdavského Deštrukprojekt,
so sídlom v Rožňave, Zakarpatská 6, IČO: 32 996 187, právne zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou,
advokátkou so sídlom v Rožňave, Nám. 1. mája č. 11, proti žalovanému A. B., narodenému XX.X.XXXX,
bývajúcemu v A. C. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom

v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 4.100 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-11Cpr/5/2023-327 zo dňa 23.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku II., ktorým bola zvyšná časť žaloby zamietnutá a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť

žalobcovi sumu 4.100 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 8.12.2022 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovaného povinnosťou
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s úrokom
z omeškania 5 % ročne od 13.5.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil

tým, že žalovaný bol Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Rožňave - rozkazom o uložení sankcie za priestupok sp.zn. OR PZ-RV-ODI2-56/2022-SK zo dňa
6.4.2022 uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. Ako účastník cestnej premávky totiž porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. f/ s poukazom
na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke z toho dôvodu, že 12.11.2021
v čase o 18.40 hod. viedol po štátnej ceste medzi obcami Nové Zámky-Šurany osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Yeti EVČ: D., ktoré patrí žalobcovi, pričom na rovnom úseku cesty v dôsledku únavy –
mikrospánkuprešieldoprotismernejčastivozovky.Následnezišielsvozidlommimocestunazatrávnenú
časť, kde narazil prednou časťou do oplotenia chatiek, ktoré poškodil. V dôsledku nehody, ktorú zavinil
žalovaný, došlo k hmotnej škode tak na vozidle žalobcu. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu
škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal zverené predmetné motorové
vozidlo žalobcu na služobné cesty, ktoré nemalo havarijné poistenie, avšak porušením pravidiel cestnej

premávkyspôsobilškodužalobcovi.Žalovanýpracovalužalobcuakopomocnýstavbyvedúcinazáklade
dohody o pracovnej činnosti zo dňa 7.9.2021, táto dohoda bola ukončená s ním 22.11.2021. Keďže
dopravná nehoda sa stala vo večerných hodinách, mimo pracovného času, žalovaný použil vozidlo
žalobcunasúkromnéúčely.Uplatňujesivočinemuškodu4.100€titulomopravyvozidla,ktorásumabola
žalobcom uhradená 27.2.2022. Žalovaný v priestupkovom konaní prehlásil, že si je vedomý svojej viny
zo zapríčinenia dopravnej nehody. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to potom, čo bol žalovaný

právoplatným rozhodnutím uznaný vinným, t.j. od 13.5.2022 do zaplatenia.3.Keďže žaloba bola daná Okresnému súdu Banská Bystrica, tento ako upomínací súd vydal platobný
rozkaz v zmysle žaloby žalobcu, proti ktorému včas podal odpor žalovaný s tým, že nárok žalobcu
vprevažnejčastineuznáva.Poukázalnato,žežalobcanepreukázalzákladnépredpokladyvznikuškody,

jej rozsah ani príčinnú súvislosť medzi ňou a tvrdeným protiprávnym konaním, ale ani dôvod, prečo
požaduje škodu ďaleko prevyšujúcu medze dané výškou mzdy, ktorú u neho dosahoval a ktorou je
limitovaný rozsah zodpovednosti za škodu. Poprel, že by použil vozidlo žalobcu na súkromné účely, až
by sa tak stalo, konanie by vykazovalo znaky prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla. Predmetná jazda, počas ktorej sa nehoda stala, nebola súkromná, keďže pracoval na rôznych

stavbách žalobcu, či už Mraziarne Unčovice, ale konkrétne v deň nehody pracoval na stavbe v blízkosti
Tesca Nové Zámky cca do 18.00 až 18.15 hod., kedy sa pohol do obce Radava, kde mal žalobcom
zabezpečené ubytovanie. Išlo teda nepochybne o jazdu, ktorú vykonával v priamej súvislosti s výkonom
dohodnutých prác na základe dohody. Odvolal sa na ust. § 225 Zákonníka práce a odmietol právnu
kvalifikáciu, ktorú navrhoval žalobca, t.j. ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože Zákonník
práce má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku postavenie lex specialis. Škodu nespôsobil úmyselne

ani pod vplyvom návykových látok, o čom svedčí aj negatívny výsledok vykonanej dychovej skúšky na
prítomnosť alkoholu krátko po dopravnej nehode. Uznáva preto škodu len do výšky 1.366,67 € (1/3
dohodnutej odmeny v zmysle dohody o vykonaní práce, kde bola dohodnutá suma 4,50 € za každú
odpracovanú hodinu. Tvrdil, že na vozidle sa opravilo všetko čo bolo poškodené už aj pred dopravnou
nehodou a vozidlo už aj v tom čase malo najazdených okolo 450.000 km, bolo v zlom technickom stave,

vystriedalo sa na ňom viacero vodičov a ide o auto s rokom výroby 2008. Namietal nezohľadnenie
amortizácie poškodených častí a diel vozidla, ako aj absenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a úhradou čiastky 4.100 €.

4.Následne dochádzalo k replike a duplike sporových strán. Žalobca tvrdil, že žalovaný v čase dopravnej

nehody neplnil žiadne pracovné úlohy, spôsobil škodu na jeho vozidle, ktoré v inkriminovanom čase
nemohol používať, vo večerných hodinách predsa na stavbe nepracoval. Naopak, žalovaný opäť tvrdil,
že v čase nehody išlo o dobu, ktorá mala priamy súvis s plnením právnej povinnosti. Okrem toho v mieste
stavby žalobca nedokázal zabezpečiť ubytovanie, t.j. v jej tesnej blízkosti a nebola žiadna iná možnosť
presunúť sa z miesta stavby na ubytovňu len za použitia predmetného motorového vozidla. Žalovaný

tiež dôvodil, že žalobca je živnostníkom, ktorý podniká v rovnakom predmete činnosti ako aj jeho syn,
ktorý sa volá rovnako E. F. G. a ktorý podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti Deštrukprojekt,
s.r.o.,aleajsamotnýžalobcapodnikáajformouobchodnejčinnostisobchodnýmnázvomDeštrukprojekt
SK, s.r.o. Všetky subjekty sú teda navzájom spojené, úzko spolupracujú, personálne sa prelínajú
a bežnému pracovníkovi rozhodne nie sú známe dodávateľsko-odberateľské vzťahy zamestnávateľa.

Tvrdil, že v predmetný deň, keď sa stala nehoda, pracoval až do večerných hodín, musel byť prítomný
na pracovisku, keďže ako stavbyvedúci ani nemohol odtiaľto odísť. Nie je pravdou, že by sa zdržiaval
na pracovisku svojvoľne a už vôbec nie v rozpore s vôľou zamestnávateľa.

5.Súd mal v konaní preukázané ako nesporné, že žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o vykonaní

práce zo dňa 7.9.2021, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu pracovnú úlohu ako
stavbyvedúci výpomoc pri realizácii zákazky zemné práce Mraziarne Unčovice so začiatkom výkonu
prác 14.8.2021 do 23.12.2021. Dňa 12.11.2021 vykonával na stavbe v Nových Zámkoch práce pre
žalobcu. Tiež bolo nesporné, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 3.9.2021 služobné motorové vozidlo
Škoda Yeti EVČ: D. s príslušenstvom, ktorým následne 12.11.2021 o 18.40 hod. spôsobil dopravnú

nehodu. Medzi stranami sporu bola sporná otázka právneho základu nároku na náhradu škody, za ktorú
žalovaný zodpovedá, t.j. či v zmysle občianskoprávnej zodpovednosti za škodu ako to tvrdil žalobca,
alebopracovnoprávnejzodpovednostizaškodupodľaZákonníkaprácepriplnenípracovnýchúlohalebo
v priamej súvislosti s ním ako to tvrdí žalovaný.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, ale aj listinnými
dôkazmi. Výšku škody mal preukázanú z príjmového a výdavkového pokladničného dokladu č. 2/2022,
kedy žalobca uhradil dňa 27.2.2022 za opravu predmetného vozidla 4.100 €. Poškodená bola predná
časť vozidla, a to čelné predné sklo prasknuté, bola potrebná výmena, výmena palubnej dosky z dôvodu
vystrelenia airbagov, poškodená bola predná kapota aj s mriežkou, predný nárazník aj s jedným svetlom,

premačkaný predný blatník, poškodený obal prevodovky a poškodený karter oleja pod motorom,
poškodená výstuha motora, poškodený vodný a olejový chladič, poškodené ramená prednej nápravy
s polosami a homokinetickými kĺbmi, poškodené guľové čapy, poškodené predné hliníkové disky aj
s pneumatikami a striekanie prednej časti vozidla, ďalej presun auta z miesta havárie.7.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 152, §
319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), použil ust. § 1 ods. 1, § 85 ods. 1,

§ 179 ods. 1, § 185 ods. 1, § 186 ods. 1, 2, § 220 ods. 2, § 221 ods. 1, § 223 ods. 1 Zákonníka práce
(zákon č. 311/2001 Z.z.), podľa § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, 3, § 563 Občianskeho zákonníka a vo
veci rozhodol.

8.Súd sa zameral na dokazovanie, či ide o zodpovednostný pracovnoprávny vzťah alebo

občianskoprávny vzťah. Poukázal na to, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu musia byť splnené tieto predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo priamej
súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinností pri plnení pracovných alebo v priamej
súvislosti s nimi, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane
zamestnanca. Kľúčovým bolo posúdenie v zmysle § 179 Zákonníka práce, či v čase dopravnej nehody
žalovaný vykonával plnenie pracovných úloh pre žalobcu ako zamestnávateľa. Ustanovenie § 220

ods. 2 Zákonníka práce, pritom negatívne vymenúva, ktoré činnosti sa nepovažujú za výkon práce,
pričom v zmysle § 221 ods. 1 cesta do zamestnania a späť, ako cesta z bydliska alebo ubytovania
zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie
pracovných úloh a späť sa nepokladá za výkon práce ani plnenie úloh v priamej súvislosti z výkonom
práce. Z výsluchu svedkov mal pritom preukázané, že dňa 12.11.2021 na stavbe v Nových Zámkoch

sa vykonávala betonáž, pracovalo sa do 18.00 hod. a následne sa zamestnanci žalobcu presúvali
na ubytovňu, ktorú mali zabezpečenú od zamestnávateľa. Aj keď to v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, podľa pracovného výkazu žalovaného za mesiac november 2021, žalovaný pracoval
dňa 12.11.2021 od 7.00 do 12.00 hod.. Podľa výpovedi svedkov pracoval aj dlhšie, na tom však nič
nemení, že súdu bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody o 18.40 hod. bol žalovaný na ceste

z práce na ubytovňu. Žalovaný sa teda v inkriminovaný čas presúval z miesta zamestnania do miesta
ubytovania, čo zákon jednoznačne nedefinuje ako úkon spojený s plnením pracovných úloh. Žalovaný
pritom nijakým spôsobom nepreukázal, že v uvedenom čase za použitia zvereného motorového vozidla
by vykonával pracovné povinnosti pre zamestnávateľa v súvislosti s jeho pracovnou náplňou. Keďže nie
je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu podľa § 179 Zákonník práce, a to, že škoda vznikla

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením súd ustálil, že v danom prípade
nie je založená pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa Zákonníka práce, ale na
základe všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal pritom preukázané
všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, a to, že škoda bola spôsobená
porušením právnej povinnosti, teda existencia protiprávneho úkonu, vznik škody, existencia príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou kauzálny nexus, zavinenie toho, kto škodu
spôsobil, čiže ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie. V tomto prípade žalovaný ako vodič
predmetného motorového vozidla, ktorého držiteľom je žalobca v čase dopravnej nehody naplnil všetky
základné znaky predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a existencia škody bola preukázaná práve
v dôsledku predmetnej dopravnej nehody. Súd mal preukázanú aj výšku škody listinnými dôkazmi, a to

zmluvou o oprave osobného motorového vozidla škoda Yeti s podrobným popísaním poškodených časti
a výdavkovým pokladničným dokladom o úhrade predmetnej sumy ako aj výpoveďou svedka G. H.,
ktorý potvrdil rozsah vykonaných prác. Dospel teda k záveru, že žalovaný plne zodpovedá v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka za spôsobenú škodu v žalovanej výške.

9.Súd prvej inštancie podľa § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. SR č. 87/1995 Z.z.
priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške, pričom sa nestotožnil s počiatkom omeškania tak ako si
ho uplatnil žalobca. V prípade náhrady škody treba počiatok omeškania počítať odo dňa nasledujúceho
po dni, keď veriteľ dlžníka na plnenie vyzval, a to v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keď
čas plnenia nebol určený právnym predpisom a ani dohodou strán. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie

sa považuje aj žaloba, ktorá bola žalovanému doručená 7.2.2022 a nasledujúcim dňom po jej doručení
sa žalovaný dostal do omeškania. Preto zaviazal žalovaného súd na zaplatenie úrokov z omeškania od
8.12.2022 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti (t.j. za obdobie od 13.5.2022 do 7.12.2022) žalobu
zamietol.

10.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal plnú náhradu trov konania
úspešnému žalobcovi, keďže bol neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Nevzhliadol
pritom dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP.11.V zákonnej lehote podal žalovaný proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. V súvislosti z odvolacím
dôvodom podľa písm. b/ žalovaný uvádzal, že súd prvej inštancie náležite svoje rozhodnutie čo do

napadnutých výrokoch neodôvodnil, najmä z toho pohľadu, prečo a na základe čoho dospel k záveru,
že mal upustiť od jeho dôkazných návrhov, keď v priebehu celého konania sa dožadoval vykonania
dôkazu oboznámením sa so stavebným denníkom. Neodôvodnil svoje rozhodnutie ani v tom smere,
ako sa vysporiadal s obranou žalovaného alebo prečo ju neakceptoval v tej časti, že v prejednávanej
veci žalobca nepreukázal vznik škody vo výške ním tvrdenej. Osoba, ktorá opravu vozidla vykonala

a ktorá bola vypočutá ako svedok (L. Szombaty) potvrdil, že v danom čase ani nepôsobil ako živnostník,
preto je absolútne neobvyklé medzi kamarátmi uzatvárať písomnú dohodu, zmluvu o oprave vozidla
a už nehovoriac, že v súdnom spise je žurnalizovaný dokonca aj príjmový pokladničný doklad, čo
evokuje záver o tom, že ide o listiny vyrobené dodatočne, len pre účely tohto súdneho konania. Žalobca
nepreukázal ani prílohami k žalobe rozsah poškodenia predmetného vozidla v dôsledku práve tejto
dopravnej nehody, ani súpis použitých materiálov a vykonaných prác vrátane faktúry. Podľa žalovaného

žalobca nechal opraviť na vozidle všetko čo bolo poškodené už aj pred dopravnou nehodou, a práve
preto sa dohodol so svojim priateľom na úhrade paušálne dohodnutej opravy vozidla vo výške 4.100
€. Vozidlo pritom bolo na hranici svojej technickej životnosti a pokiaľ na takéto staré 13 ročné vozidlo
namontovali nové veci, došlo k zhodnoteniu vozidla. Ani s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku nijako nevyporiadal. Všetky tieto námietky uviedol žalovaný už pri svojom prvom

úkone, ktorý mu vo veci prislúchal, v podanom odpore, teda je evidentné, že od počiatku sa procesne
bráni a neprispôsobuje účelovo svoju obranu aktuálnemu dôkaznému stavu. Z napadnutého rozsudku
ďalej nevyplýva vôbec žiadna informácia o tom, prečo súd nepripísal žiadny význam skutočnosti, že bol
to práve žalobca ako vtedajší kvázi zamestnávateľ, zabezpečil jemu aj kolegom, ktorí tam pracovali
ubytovanie v obci Radava, čiže v blízkosti diela na ktorom sa pracovalo a zároveň v lokalite, kde

kdopravnejnehodedošlo.Teda,súdnevenovalžiadnupozornosťdôkaznýmnávrhom,keďsadožadoval
vyžiadania správy od spoločnosti Deštruktprojekt s.r.o., Rožňavské Bystré, či pre túto spoločnosť
v kritický deň pacoval a ak áno, na základe akej právnej skutočnosti. Tiež sa dožadoval zabezpečenia
výpisu z obchodného registra, resp. výpisu zo živnostenského registra na všetky subjekty obchodného
práva uvedené v predmetnom podaní, ale z rozsudku nevyplýva, prečo nevyhovel týmto dôkazným

návrhom súd aj keď podľa žalovaného to má relevanciu na rozhodnutie v tomto konaní. Táto skutočnosť
je pritom dôležitá práve z hľadiska ustálenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
Uvedené platí o to viac, že žalobca v priestupkovom konaní vyjadroval k veci ako konateľ obchodnej
spoločnosti,ktorejbolaspôsobenáškodaanieakoosobafyzická.Vtomtosmerenemusíbyťrozhodujúci
údaj uvedený v technickom preukaze, ktorý má len evidenčný charakter, ani v protokole o odovzdaní

a prevzatí veci, pretože škoda môže vzniknúť aj pre iný subjekt než ten, ktorý takúto vec odovzdal. Súd
prvej inštancie nijako nevyhodnotil výpoveď a tvrdenia žalobcu, ktorý počas konania sa snažil svoje
tvrdenia prispôsobovať aktuálnej dôkaznej situácii. V návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že
žalovaný v čase dopravnej nehody mal pracovať na zemných prácach na akcii Mraziarne Unčovice,
a nemal čo hľadať na mieste dopravnej nehody, čo pôvodne v konaní sa snažil aj preukázať a až pod

ťarchou vykonaného dokazovania priznal, že reálne žalovaný pracoval na pridelenej stavbe v Nových
Zámkoch. Pokiaľ teda pôvodne tvrdil, že žalovaný nemal v Nových Zámkoch vôbec čo robiť, toto tvrdenie
bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami osôb, ktoré mali a majú k nemu blízko či už titulom svojho
postavenia ako zamestnanci jeho firmy, prípadne firmy jeho syna alebo titulom rodinnej väzby. Súd
prvej inštancie nijako teda nevyhodnotil tvrdenia žalobcu, aj keď žalovaný je presvedčený, že účastnícku

výpoveď je potrebné v každej právnej veci považovať za dôležitý dôkaz. Rozsudok je nepreskúmateľný,
pretože každé rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých
založil svoje rozhodnutia. Tým je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože
nedostatočným odôvodnením došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný

použil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/, ktorý spočíva v tom, že v priebehu sporu
predniesol žalovaný celý rad dôkazov alebo dôkazných návrhov, ktoré súd nevykonal a ani o nich nijako
nerozhodol. Išlo o dôkazy smerujúce k preukázaniu, že v danom prípade jazda vozidlom, počas ktorej
došlo k predmetnej dopravnej nehode skutočne bola služobnou cestou, ktorá priamo súvisela s plnením
pracovných úloh jemu zverených, bez pochýb mala povahu úkonu potrebného pri skončení práce. Má za

to, že žalobca nie náhodou odmietol v konaní predložiť stavebný denník napriek tomu, že bolo dôležité
zo strany súdu akceptovať jeho návrh na vykonanie takéhoto dôkazu. Vyjadril počudovanie, že súd prvej
inštancie vykonal celý rád pojednávaní a rozsiahle dokazovanie, hoci z tohto uhla pohľadu ako rozhodol,
mohol tak učiniť už aj po prvom pojednávaní, totiž ak cestu z Nových Zámkov kde sa realizovalo dielo doubytovaciehozariadenia,ktorézabezpečilsámzamestnávateľ,čiužpriamoaleboprostredníctvominého
subjektu, nepovažoval za priamo súvisiacu s plnením pracovných úloh žalovaného a úkon potrebný
po skončení práce, teda zbytočne vykonával také rozsiahle dokazovanie. Tým je naplnený uvedený

odvolací dôvod podľa písm. e/ § 365 ods. 1 Zákonníka práce. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa §
365ods.1písm.f/CSP,takpovažuježalovanýzanesporné,žeobestranyzhodnetvrdia,žesícevozidlo,
ktoré bolo účastné na predmetnej dopravnej nehode bolo mu zverené žalobcom, z dokazovania vyplýva,
že ho na predmetnú cestu použil so súhlasom žalobcu, čo on sám potvrdil v priebehu priestupkového
konania. Žalobca do dnešného dňa nepodal žiadne trestné oznámenie pre podozrenie z trestného

činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Trestného zákona. Vozidlo
mu bolo zverené práve preto, aby mohol jazdiť medzi miestom realizácie diela a ubytovacím zariadením,
ktoré zabezpečil zamestnávateľ a je nepochybné, že zamestnanci nemali presne stanovené dokedy
sa má pracovať. Fungovali tak, že prácu skončili vtedy, keď sa vykonal rozsah týchto prác, ktoré boli
naplánované na daný deň. Aj v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že aj v uvedený deň tomu tak
bolo, lebo sa betónovalo cca do 18.00 hod.. Až po vykonaní prác išli do ubytovacieho zariadenia

zabezpečeného zamestnávateľom, a preto bolo vylúčené, aby sa prepravovali prostriedkami hromadnej
dopravy, a nehovoriac už o tom, že ani nevedeli, či také spoje medzi ubytovňou a miestom realizácie
diela vôbec jazdili. Z tohto vyplýva, že cesta, počas ktorej došlo k nehode nepochybne mala charakter
úkonu potrebného po skončení práce. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), zastáva názor, že bez akýchkoľvek pochýb bolo preukázané, že ako

zamestnanec bol vyslaný žalobcom na pracovnú cestu, teda že nešlo o bežnú cestu do práce v sídle
zamestnávateľa, ale z práce na úplne inom mieste a je zrejmé, že Zákonník práce nedefinuje čo je to
pracovná cesta, a preto má dôvod si myslieť, že je nevyhnutné použiť definíciu danú iným právnym
predpisom. Takýmto predpisom je zákon o cestných náhradách, v zmysle ktorého (§ 2 ods. 1 zákon
č. 283/2002 Z.z.) platí, že pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce

do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tom mieste do skončenia
tejto cesty. Vychádzajúc z tejto definície má za to, že cesta z ubytovania a na ubytovanie je súčasťou
pracovnejcesty,pretožebeztejtocestybynebolomožnénadruhýdeňvovýkoneprácepokračovať.Inak
by tomu bolo, ak by ako zamestnanec išiel služobným autom do miesta svojho bydliska. V zmysle ust.
§ 220 ods. 1 a 221 ods. 1 Zákonníka práce sa javí, že súd nesprávne vylúčil pracovnoprávny charakter

konania žalovaného. V zmysle judikatúry (R 55/1971), ktorou súd sám argumentuje, rozhoduje vecný
účelový vzťah k pracovnej činnosti, nielen časový či miestny. V danom prípade sa ako zamestnanec
prepravoval na ubytovanie, ktoré bolo zabezpečené zamestnávateľom v súvislosti s výkonom práce,
nie zo súkromného alebo iného dôvodu, teda je jednoznačne zachovaný vecný vzťah k pracovnej
činnosti. V danom prípade vykonával činnosť - návrat z pracoviska na ubytovanie počas služobnej cesty,

ktorá bola priamo súvisiaca s plnením jemu zverených pracovných úloh. Služobné ubytovanie ako aj
služobné vozidlo bolo zabezpečené zamestnávateľom ako súčasť pracovných podmienok, pričom ide
o typickú formu výkonu práce mimo pracoviska, ktorá podlieha režimu pracovnoprávnej zodpovednosti
podľa § 179 Zákonníka práce. Vozidlo ako zamestnanec používal ako služobné na základe pokynu
zamestnávateľa a na účely, na ktoré mu bolo zverené, a preto je úplne zrejmé, že nešlo o súkromnú

jazduanizneužitievozidlanaosobnéúčely.Žalobcapritomneoznačilanijedendôkaz,žebybolžalovaný
konal mimo rámca svojich dohodnutých pracovných podmienok, hoci je mu veľmi dobre známe, že
ho zaťažuje nielen povinnosť tvrdenia, ale aj na to nadväzujúca dôkazná povinnosť. Ohľadne výroku
o trovách žalovaný uviedol, že je dôchodca vo veku vyše 71 rokov so značne podlomeným zdravím,
pretože práve počas súdneho procesu ochorel a trpí onkologickou chorobou, čo súd vôbec neskúmal

a len uviedol, že nie je dôvod na použitie ust. § 257 CSP o trovách konania. Prízvukoval, že v danom
prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor, a preto súd mal pri rozhodovaní v tejto veci prihliadať aj
na ust. § 316 a 423 Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky
odvolaním zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne ho zaviaže povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu
prihliadajúc na limity dané ust. § 225 ods. 1 Zákonníka práce a prizná mu právo na náhradu všetkých

trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne navrhol uvedené výroky
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12.V rámci odvolacej lehoty doplnil žalovaný toto odvolanie o argumenty, kde spochybnil rozsah
spôsobenej škody a vierohodnosť zmluvy o oprave osobného motorového vozidla Škoda Yeti zo

dňa 20.11.2022, ako aj príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.2.2022. V čase
uzavretia predmetnej zmluvy nikto, a to ani samotný zhotoviteľ G. H. nemohol vedieť, či náhradné diely
potrebné na úpravu vozidla bude možné zabezpečiť z nejakého použitého vozidla, či už z Poľska
ako označoval svoje zdroje menovaný a ak áno, za akú cenu. Pokiaľ sa mal i napriek tomu zmluvnezaviazať k oprave vozidla za vopred dohodnutú cenu, hoci podľa jeho odhadu cena úplne nových
dielov by mala byť ďaleko vyššia, vyznieva to úplne nevierohodne a zjavne nelogicky. Uvedené platí
o to viac, že táto cena mala obsahovať aj odtiahnutie vozidla z miesta havárie do Nových Zámkov

a následne z Nových Zámkov do Mokrej Lúky, hoci svedok H. v rozpore s tým na v poradí 3. otázku
právneho zástupcu žalovaného vypovedal, že vozidlo si stiahol sám z Revúcej na prívesnom vozíku, čo
ani nezapočítal do ceny. Svedok teda potvrdil, že vozidlo si stiahol sám len z Revúcej, pričom vôbec
sa nezmieňuje o žiadnom presune zo Šurian do Nových Zámkov ani z Nových Zámkov do Mokrej
Lúky. Celý žalobcom prednášaný presun tohto vozidla za účelom opravy je nelogický, nehovoriac už

o tom, že naloženie a zloženie nepojazdného vozidla na prívesný vozík, jeho ukotvenie a podobne je
technicky ale aj časovo náročné. To všetko vyvoláva v žalovanom presvedčenie, že predmetná zmluva
a pokladničné doklady nemajú nič spoločné s realitou, ale boli vyrobené ex post pre účely tohto súdneho
konania. Napriek tomu, že v čase, keď svedok vykonával opravu nemal živnosť, na pojednávaní tvrdil,
že ceny boli rozpísané a všetko bolo vybločkované. Natíska sa otázka, prečo by sa tak dialo, keď
žalobca v konaní tvrdil, že cena opravy bola pevne stanovená. Napokon spochybňoval aj svedeckú

výpoveď tohto svedka, ktorý zrejmé vedel, že nie je všetko v poriadku a zaujal k tomuto konaniu aj takýto
postoj, keď sa na predvolania súdu nedostavoval a nereagoval na ne. Napokon ani priezvisko svedka na
listinách nie je riadne a správne označené a žalovaný sa nazdáva, že niet iného logického vysvetlenia,
prečo svedok neprotestoval proti takémuto dojednaniu, či nie správnemu označeniu svojho priezviska
na listinách, prečo obsah zmluvy nie je zhodný s jeho svedeckými výpoveďami a prečo sa vyhýbal účasti

na pojednávaniach, len to, že na spodnom vozidle zrejme vznikla menšia škoda v súvislosti s nehodou,
než to prezentuje žalobca. V neposlednom rade poukazoval žalovaný aj na fakt, že v zmysle podľa
neho sfalšovanej a svedkom nepodpísanej zmluvy už v novembri 2021 sa strany mali vedieť dohodnúť
na termíne opravy a jej ceny, keď zhotoviteľ nemohol ani len tušiť, či bude môcť zadovážiť potrebné
náhradné diely, ak áno za akú cenu. Za účelom zvýraznenia námietky týkajúcej sa aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca v priestupkovom konaní sa k veci vyjadroval nielen ako konateľ
obchodnej spoločnosti Deštrukprojekt s.r.o. ani ako fyzická osoba E. F. G. ale vyslovene uviedol, že
škodu by mal uhradiť po vzájomnej dohode žalovaný práve označenej právnickej a nie fyzickej osobe.
Pre prípad verejného vyhlásenia rozsudku požadoval, aby miesto a čas tohto verejného vyhlásenia boli
oznámené jeho právnemu zástupcovi.

13.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril s tým, že považuje napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie za riadne odôvodnený, vecne správny a ako taký ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Považuje odvolanie žalovaného za
nedôvodné, nezrozumiteľné, nenaplňujúce a neosvedčujúce žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré použil.

Poukazoval na ust. § 185 a nasl. CSP, pričom zo zápisnice zo dňa 25.6.2025 jednoznačne vyplýva,
že žalovaný mal možnosť navrhovať dôkazy a doplniť dokazovanie, avšak na pojednávaní žiadne
takéto návrhy nevzniesol a súdu nepredniesol. Neboli mu teda odňaté žiadne práva na uplatňovanie
svojich práv. Pokiaľ žalovaný spochybňuje zmluvu o oprave poškodeného vozidla a aj výsluch osoby
G. H., ktorý opravu realizoval, ide o právne relevantné dôkazy, ktoré súd vyhodnotil v súlade s ust.

§ 191 CSP a rozsah škody bol jednoznačne preukázaný. Námietka žalovaného, podľa ktorej má byť
presun do ubytovacieho zariadenia činnosťou v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je právne
neudržateľná, a to práve výkladom ustanovenia a znením ustanovenia § 220 ods. 2 Zákonníka práce.
Žalovaný pritom nikdy nereklamoval ani nespochybnil určený pracovný čas od 7.00 hod. do 12.00 hod.,
či naviac práce, ktoré by boli podkladom pre uplatnenie vyšších mzdových nárokov nad rámec pracovnej

doby a ktoré by boli podkladom pre mesačné vyplatenie pracovnej odmeny žalovaného v rozhodnom
období. Jeho presun do ubytovne a vznik dopravnej nehody o 18.40 hod. teda s niekoľkohodinovým
odstupomposkončenípracovnejdobystanovenejdo12.00hod.spôsobil,žesabezprostrednýačasový,
ale aj miestny súvis s pracovnou činnosťou úplne prerušil. Poukázal pritom na judikatúru n najvyššieho
súdu napríklad rozhodnutia sp.zn. 3Cdo/224/2009 a sp.zn. 4Cdo/120/2011. Odvolanie žalovaného je

teda zjavne účelové a smeruje iba k tomu, aby sa zbavil zodpovednosti za škodu, ktorú žalobcom
spôsobil. Skutočnosť, že žalovaný je starobným dôchodcom, nemá žiadny vplyv na jeho zodpovednosť
za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca bol vo veci úspešný, je taktiež
starobným dôchodcom a navyše je imobilný a odkázaný na invalidný vozík a nepriznanie trov konania
by predstavovalo neodôvodnenú nespravodlivosť. Z rozsiahleho dokazovania vyplynulo, že žalovaný

pracoval na základe dohody o vykonaní práce, za mesiac november 2021 mal vykázaných 25 hodín,
teda plat zodpovedajúci 5 hodinám denne od 7.00 hod. do 12.00 hod. a mal vyplatenú odmenu v sume
112,50 €, v čistom 87,48 €. Inkriminovaného dňa sa vykonávala betonáž, na ktorej činnosti žalovaný
neparticipoval, neriadil odborne stavbu a už vôbec nie ohľadne betonáže, pretože na to nebol odbornespôsobilý a nakoniec betonáž nevykonávali pracovníci žalobcu, ale tretí subjekt. Za tejto situácie preto
nemožno hovoriť o pracovnom úkone ani o činnosti v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
pretože išlo výlučne o súkromnú jazdu žalovaného, ktorá nespadá pod pracovnoprávnu zodpovednosť

zamestnávateľa.

14.K vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalobca s tým, že zotrval na všetkých svojich argumentoch. Taktiež
vyjadrenie žalobcu k tomuto vyjadreniu neobsahovalo nové tvrdenia.

15.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (CSP)
posúdil odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu
vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov pričom dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné. Výrok II, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá nebol
odvolaním napadnutý, nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť.

16.Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.
Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo
na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať

dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo
strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie
ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. K odňatiu možnosti

práva na spravodlivý proces dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie,
t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.
Nevykonanie relevantných dôkazov (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu
vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové
zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu

a prípustnosti jeho vykonania je doménou súdu.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17.Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody sú naplnené.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte celého konania, vykonaných
dôkazov, ich vyhodnotenia ale i použitia a výkladu právnych predpisov nezodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v ustanovení § 220 CSP. Založil tým nepreskúmateľnosťnapadnutého rozhodnutia. Ak nastane situácia, že rozhodnutie v napadnutej časti má nedostatočné
dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša
až porušenie práva na spravodlivý súdny proces a je preto potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Odvolacísúdtotižtovzhľadomnanedostatokdôvodovnemôžeposúdiť,čivtejtočastisúdprvejinštancie
vec správne právne posúdil (t.j. či je dôvodné odvolanie v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP) a či vecne správne rozhodol.
18.Už z prvotného výsluchu žalovaného vykonaného na pojednávaní dňa 22.11.2023 pred súdom prvej
inštancievyplýva,dohodaovykonanípráceuzavrelsE.G.st.,ktorýhovšakposielalnapráceajksvojmu

synovi toho istého mena. Syn ho síce nevyplácal a nemal s ním podpísanú zmluvu, avšak napríklad
vybavoval mu aj ubytovanie asi 20 km od Nových Zámkov. Keď sa škodová udalosť stala, žalovaný
ihneď volal zamestnávateľovi – žalobcovi s tým, že práve on ho odkázal na jeho syna, s ktorým bol ešte
minimálne 10 minút pred dopravnou nehodou spolu na stavbe. Tvrdil, že v predmetný deň, keď došlo
k dopravnej nehode, pripravoval počas dňa výkop jamy, kde sa malo betónovať s tým, že urovnávali
spodok jamy, následne prišla betón - pumpa a práce skončili niekedy pred 18.00 hod. a keď zo stavby

on odchádzal, syn žalobcu tam ešte bol. V ten deň príkaz na práce zadával a riadil ho syn žalobcu.
Žalovaný tvrdil, že v danom čase a v daný deň v tej lokalite nemal absolútne žiaden iný dôvod zdržiavať
sa ako dôvod pracovný, keď sa po skončení práce premiestňoval na ubytovňu, ktorá bola pár kilometrov
za Novými Zámkami. Nikdy sa nestalo, že by žalobca ho upozorňoval, aby nevykonával práce aj pre jeho
syna, naopak, obidvoch ich považoval za svojich nadriadených. Aj žalobca vo svojej prvotnej výpovedi

na tom istom prvom pojednávaní súdu prvej inštancie uviedol, že v danom čase žalovaný podľa jeho
názoru pracoval pre jeho syna E. F. G. ml. na obchodnom centre pri Nových Zámkoch pri betonáži.
V danom čase bol on sám pripútaný na lôžko po ťažkej nehode, čiže v Unčoviciach nebol, ani sa hneď so
žalovanýmnestretol.Uviedol,žejehokolegoviaaznámizistili,žežalovanývyužívalpredmetnémotorové
vozidlo aj na vyvážanie sa bez toho, aby žalobca o tom vedel, avšak žiaden dôkaz v priebehu celého

sporu žalobca ohľadne tohto tvrdenia nepredložil.

19.Z výsluchu svedka E. F. G. ml. na pojednávaní vyplynulo, že vykonával práce ako subdodávateľ pre
Ing. Júliusa Lapdavského – Deštruktprojekt na stavbe Aquarion v Nových Zámkoch na základe toho,
že oslovil spoločnosť otca, či má voľné kapacity, nakoľko potreboval vykonať zemné a výkopové práce

na stavbe, ktorá začala v septembri 2021. Prenajal si jeho stroje a ľudí a po mesiaci prípadne dvoch
mu otec poslal aj žalovaného, aby dohliadal na zamestnancov a robil dochádzku, pričom odborné práce
nevykonával. Aj v daný deň sa uskutočňovala výkopová jama naproti požiarnej nádrži a následne sa
betónovala základná doska, pričom výkopové práce sa realizovali do 13.00 hod., resp. do 14.00 hod.
a potom sa začalo s betonážou, pričom zo stavby on sám vtedy odchádzal okolo 19.00 hod. Betonáž

vykonával ďalší subdodávateľ a žalovaného k betonáži nepotreboval.

20.Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla vyplýva, že zamestnávateľ poskytol žalovanému ako
označenému ďalej ako zamestnanec dňa 3.9.2021 motorového vozidlo Škoda Yeti, EČV: D. XXXXX
s príslušenstvom, avšak ani v dohode o vykonaní práce, ani v tomto odovzdávacom protokole nie

je uvedený bližší účel a rozsah používania tohto vozidla. Z doteraz vykonaného dokazovania však
vyplýva, že žalovaný toto vozidlo používal bežne aj pri presune so zamestnávateľom zabezpečeného
ubytovania na miesto výkonu práce na stavbu. Výpoveď žalovaného bola konzistentná s jeho výpoveďou
v priestupkovom konaní na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nových Zámkoch dňa 31.12.2021, kde
uviedol,že12.11.2021nastúpilránodopráceakomajsternastavbeprefirmužalobcu.Pracovaldo18.00

hod., a keď skončil s prácou nasadol ako vodič do motorového vozidla, ktoré mal od zamestnávateľa
zverenénapracovnúčinnosť.IšielsmeromnaobecRadava,kdebolubytovaný.Uviedol,žesijevedomý
svojej viny zo zapríčinenej dopravnej nehody, čo mu je ľúto a škodu, ktorú spôsobil mieni uhradiť svojmu
zamestnávateľovi, avšak neuviedol v akej výške.
21.Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie, keď vec právne posúdil podľa

všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka a nie podľa Zákonníka práce je v tomto smere
predčasný a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu veľmi formalistický. Znamená to, že súd prvej
inštancie uzavrel, že žalovaný sa v inkriminovaný čas dopravnej nehody len presúval len z miesta
zamestnania do miesta ubytovania, čo zákon jednoznačne nedefinuje ako úkon spojený s plnením
pracovných úloh. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal,

že v uvedenom čase za použitia zvereného služobného motorového vozidla by vykonával pracovné
povinnosti pre zamestnávateľa v súvislosti s jeho pracovnou náplňou. Súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal ust. § 221 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. vzhľadom na vzdialenosť miesta skutočného trvalého
bydliska žalovaného a miesta výkonu práce, či nejde o pracovnú cestu, na ktorú žalobca žalovanéhovyslal. Nezaoberal sa tým, že práve toto ubytovanie zabezpečoval zamestnávateľ a nezaoberal sa vôbec
už uvedeným ust. § 221 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého cesta zamestnanca na pracovisko
alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho

pravidelného pracoviska a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej
skončení.

22.Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 4Ndc/5/2025 zo dňa
26.4.2023, ktorým rozhodoval o kauzálnej a miestnej príslušnosti vyslovil, že na prejednanie je kauzálne

príslušný Okresný súd Košice II (§23 písm. h/ CSP v tom čase platného), t.č. Mestský súd Košice.
Uviedol, že okolnosti prípadu naznačujú, že prejednávaný spor by mohol ( ale nemusel) mohol napĺňať
znaky individuálneho pracovnoprávneho sporu a to v závislosti od toho, či vozidlo účastné pri dopravnej
nehode bolo použité na súkromné alebo služobné účely. Súd prvej inštancie sa touto podstatnou
skutočnosťou nevyporiadal, len formalisticky poňal cestu žalovaného v čase nehody ako cestu zo
zamestnania, čo v zmysle § 220 ods. 2 Zákonníka práce. Citoval síce aj ustanovenie § 221 ods. 1

veta druhá Zákonníka práce, podľa ktorého ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve
a stavebníctve, cesta do zamestnania a späť je aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.
Vdanomprípadeideopracovníkavstavebníctve,miestojehobydliskajevzdialenéodmiestapracoviska
a bydlisko je tiež vzdialené od miesta ubytovania zabezpečeného zamestnávateľom. Je potrebné sa
preto vyporiadať aj s tým, či práve toto ubytovanie nie je možné považovať za zhromaždisko a v tom

prípade je cesta do zamestnania a späť len cesta z bydliska na ubytovňu. V každom prípade sa tento
spor musí najprv posúdiť podľa Zákonníka práce, vykonať potrebné dokazovanie v zmysle § 319 CSP
a podľa § 320 CSP.

23.Súd prvej inštancie prakticky preniesol vecné bremeno v tomto spore na žalovaného ako slabšiu

stranu sporu a nevykonal dokazovanie na vyššie uvedené skutočnosti, aj keď sú podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodujúce. Bolo by skutočne v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by bol
formalisticky nárok žalobcu posúdený podľa Občianskeho zákonníka, ak žalovaný nepoužil vozidlo mu
zverené zamestnávateľom na iný účel ako mu bolo zverené.

24.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ v spojení s § 391 ods. 2 CSP v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25.Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vysporiadať sa s uvedenými otázkami,

vykonať dôkazy a podrobne ich vyhodnotiť, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo
odôvodniť v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP.

26.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).