Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11P/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202843
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Obušeková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202843.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Danielou Obušekovou, v právnej veci navrhovateľky/manželky:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená Advokátskou kanceláriou
Čerevková,s.r.o.sosídlomNámestieslobody13/25,06601Humenné,IČO:47257385,protimanželovi:
E.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXF.XX,zastúpenýJUDr.TatianouAndrejcovou,advokátkou
so sídlom Štefánikova 2326/22, 066 01 Humenné, IČO: 37 797 379, za účasti maloletých detí: 1/ F.
B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkov Úradom
práce, sociálnych veci a rodiny D., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo A. B., E. H., nar. XX.X.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté v D. dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX,
pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Maloletú F. B., nar. XX.X.XXXX a maloletého G. B., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti tak, že
matka je povinná a oprávnená zabezpečovať týždňovú osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od

piatka od 17.00 hod. nepárneho týždňa do nasledujúceho piatka párneho týždňa do 17.00 hod. a otec
je povinný a oprávnený zabezpečovať týždňovú osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od piatka od
17.00 hod. párneho týždňa do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 17.00 hod.
III. Právo z a s t u p o v a ť maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 150,00 Eur mesačne a na výživu
maloletéhoG.sumouvovýške100,00Eurmesačneatovždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatky.
V. Rodinné prídavky a daňový bonus na obe maloleté deti bude p o b e r a ť matka.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka podala dňa 30.10.2025 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva. Navrhuje rozviesť
manželstvo uzavreté s manželom dňa XX.XX.XXXX, zveriť maloleté deti F. a G. do jej osobnej
starostlivosti, zaviazať otca priespievať na výživu maloletej F. sumou 450 Eur mesačne a na výživu
maloletého G. sumou 300 Eur mesačne, upraviť styk otca s maloletými deťmi každý nepárny víkend od
piatka 15:30 hod. do nedele 17:00 hod. a priznať matke právo poberať rodinné prídavky a uplatňovať si
daňový bonus na maloleté deti. Súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

2. Manželka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom spolu nežijú od augusta 2025. Spoločnú
domácnosť na jej žiadosť opustil manžel, nakoľko z jeho strany čoraz častejšie dochádzalo k útokom
na jej osobu a odsťahoval sa do domu jeho rodičov v F., kde má aj trvalé bydlisko. Dôvodom rozvratu
manželstva sú dlhodobé nezhody v povahe, rozdielne názory na vedenie domácnosti a výchovu detí,ako aj citové odcudzenie. Manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie ich
manželského spolužitia. Manžel je zamestnaný ako vodič nákladného auta typu C a CE. Pracuje ako
šofér u dopravcu C. s.r.o. ako aj šofér pre iné prepravné spoločnosti podľa možností. Jeho čistý príjem

je cca 1 500 Eur / mesačne + zákazky mimo tohto zmluvného príjmu. Daňový bonus poberá odporca
vo výške cca 3 500 Eur/ročne. Ona pracuje v spoločnosti I. C. ako pracovníčka čistiarne s príjmom cca
500 Eur/mesačne. Mesačné výdavky na maloletú F. sú: škôlka – obedy a školné 50 Eur, špecializované
rehabilitácie v súvislosti s poškodením hornej končatiny, ktoré maloletá utrpela pri pôrode a má trvalé
následky – 1 hodina vo výške 25 Eur, ktoré absolvuje 2x týždenne, aktuálne je potrebné absolvovať

kúpeľnú liečbu s doplatkom 750 Eur, čo je potrebné opakovať aj do budúcna, lieky 20 Eur, drogéria 20
Eur, ošatenie 70 Eur. Mesačné výdavky na maloletého G. sú: škôlka – obedy a školné 50 Eur, lieky 20
Eur, ošatenie 70 Eur. Mesačné výdavky na domácnosť sú: nájom za byt 370 Eur, strava 450 Eur, internet
+ TV 40 Eur, mobil 30 Eur, drogéria 50 Eur. Mesačné výdavky matky sú: ošatenie 50 Eur, drogéria 40
Eur, lieky 20 Eur, PHM 80 Eur, cca 150 Eur ročne poistka na auto.

3. Manželka k návrhu priložila prílohy: sobášny list, rodné listy maloletých detí a rozhodnutie Centra
právnej pomoci – kancelária Humenné o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa
14.10.2025. Dňa 02.11.2025 súdu doručila platobný doklad SIPO nájomné v sume 323,84 Eur a VSE
elektrina 43,34 Eur a výpisy z účtu, ktorými preukázala svoje výdavky a výdavky maloletých detí.
Dňa 20.11.2025 súdu predložila výplatný lístok za mesiac 7/2025, 8/2025, 9/2025 a 10/2025. Dňa

29.11.2025 súdu doručila potvrdenie J. K. L., fyzioterapie zo dňa 26.11.2025 o tom, že maloletá F. bola
ošetrenádňa26.05.2022anáslednepodstúpilaintenzívnufyzioterapeutickúintervenciudo13.06.2024a
z dlhodobého hľadiska a podľa odporúčaní operátora sa plánuje ďalšia starostlivosť maloletej F. odo dňa
08.12.2025. Súčasne súdu doručila aj výplatný lístok za mesiac 02/2025, 03/2025, 04/2025, 05/2025,
06/2025, 07/2025 a 08/2025.

4. Manžel vo vyjadrení doručenom súdu 05.01.2026 uviedol, s návrhom manželky na rozvod ich
manželstva súhlasí. Za dôvod rozvratu manželstva považuje citové odcudzenie a mimomanželský
vzťah navrhovateľky. Nepopiera vzájomné nezhody, avšak popiera tvrdenie manželky, že z jeho strany
dochádzalo k útokom na ňu, pretože to nie je pravda. Mal. dcéra F. utrpela pri pôrode poškodenie

hornej končatiny, ktoré bolo potrebné operačne riešiť v Rakúsku na súkromnej klinike za cenu 21 500
Eur. Túto sumu si požičal od jeho zamestnávateľa, zatiaľ ju čiastočne vrátil vo výške 9 543 Eur na
základe refundácie zo zdravotnej poisťovne, s tým, že plnenie zvyšku ceny operácie zo strany zdravotnej
poisťovne stále nie je potvrdené a v prípade zamietnutia ďalšej refundácie bude potrebné túto pôžičku
splácať. Aby mohol dostatočne finančne zabezpečovať rodinu, bral si v práci čo najviac nadčasov,

čo znamenalo množstvo hodín strávených za volantom nákladného motorového vozidla. Nedostatok
spánku a stres sa podpísal na jeho zdravotnom stave, ktorý vyústil do adaptačnej poruchy a syndrómu
vyhorenia najvyššieho stupňa s následkom práceneschopnosti, ktorá trvá doposiaľ. Súhlasí, aby boli ich
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a súhlasí i s navrhovanou úpravou styku. Manžel
nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného na maloleté deti a to na mal. F. sumou 450 Eur a na mal. G.

sumou 300 Eur. V roku 2025 mal priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške: 779,55 Eur. Od 7.10.2025
je práceneschopný, je liečený v Psychologickej ambulancii Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach,
aktuálne so zhoršeným psychickým stavom a spornou prognózou zdravotného stavu. Z tohto dôvodu
manžel po skončení PN bude nútený ukončiť pracovnoprávny vzťah a zamestnať sa v blízkosti jeho
bydliska, pričom bude svojim zdravotným stavom limitovaný pri výbere druhu práce, resp. jej náročnosti,

určite i s dopadom na výšku jeho mzdového ohodnotenia. Príjem, ktorý pred PN dosahoval, vrátane diét
(cestovných náhrad, ktoré sú kompenzáciou za služobné cesty a do čistej mzdy sa nezapočítavajú),
bol spotrebovaný pre účely rodiny. Manžel v súčasnosti poberá nemocenské vo výške 470 – 480 Eur.
Prechodne býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť a stravu 300 Eur, má výdavky na
telefón, TV a internet 72 Eur, benzín 100 Eur, hygienu 20 Eur, navrhovateľke posiela výživné na mal.

deti a na iné výdaje mesačne 250 Eur. Do budúcnosti bude nútený zabezpečiť si vlastné bývanie, čo sa
odrazí na zvýšení jeho životných nákladov. V súvislosti so zvýšenými nákladmi na rehabilitačnú liečbu
mal. F. manžel uvádza, že dcéra sa podrobila špecializovanej rehabilitácii ruky v období po operácii, v
súčasnosti rehabilitovaná nie je. Nakoľko ide o nepravidelné výdavky, bude na nich v čase ich vzniku
prispievať jednou polovicou. Navrhuje, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej F. vo výške 100

Eur mesačne a na výživu maloletého G. vo výške 100 Eur mesačne. Manžel k svojmu vyjadreniu pripojil
ako prílohy: výplatné pásky za obdobie 01/2025 – 10/2025.5. Manželka na pojednávaní konanom dňa 12.01.2026 k veci uviedla, že na návrhu v celom rozsahu trvá
a so súhlasom s rozvodom zotrváva. Uviedla, že manželské spolužitie je trvalo rozvrátené, spolu nežijú
od augusta 2025. Poprela, že by príčinou rozvratu bol jej mimomanželský vzťah; ten podľa jej tvrdenia

vznikol až po faktickom ukončení spolužitia. Poukázala na dlhodobé konflikty, psychické a fyzické útoky
zo strany manžela a jeho nevhodné správanie pred deťmi. Uviedla, že otec sa o deti v minulosti zapájal
obmedzene, pričom aktuálne je kontaktu otvorená a styku nebráni. Navrhla zverenie maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného vo výške 350 Eur mesačne na maloletú F. a 150 Eur
mesačne na maloletého G., najmä s prihliadnutím na zvýšené zdravotné potreby maloletej F., ktorá

absolvuje pravidelné rehabilitácie. Uviedla, že je od 1.1.2026 bez zamestnania a evidovaná na úrade
práce. Manželka na pojednávaní namietala tvrdenia manžela o výške jeho príjmu. Uviedla, že podľa
jej vedomostí manžel dosahoval mesačný príjem približne 1.500 Eur, a to jednak zo živnosti, jednak z
pracovného pomeru. Zároveň spochybnila rozsah a závažnosť manželom tvrdeného zdravotného stavu,
ktorý má mať vplyv na jeho pracovnú schopnosť a príjmové pomery, pričom uviedla, že podľa jej názoru
nejde o taký zdravotný stav, ktorý by mu znemožňoval dosahovať uvedený príjem.

6. Manžel na pojednávaní dňa 12.01.2026 k veci uviedol, že s rozvodom súhlasí. Poprel tvrdenia o
fyzických a psychických útokoch, pripustil však, že v manželstve dochádzalo ku konfliktom, ktoré podľa
jeho vyjadrenia súviseli s pracovným vyčerpaním. Ako príčinu rozvratu označil mimomanželský vzťah
manželky. Súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. K výživnému uviedol, že jeho

priemerný čistý príjem pred PN predstavoval 779,55 Eur, pričom od októbra 2025 je práceneschopný a
aktuálne poberá nemocenské vo výške približne 470 – 480 Eur mesačne. Navrhol určiť výživné vo výške
100 Eur mesačne na každé dieťa a podieľať sa na mimoriadnych výdavkoch podľa možností. Uviedol,
že býva u rodičov v F. a po ukončení PN si plánuje nájsť zamestnanie bližšie k bydlisku.

7.Kolíznaopatrovníčkanapojednávaníkonanomdňa12.01.2026uviedla,ževykonalašetreniepomerov
u oboch rodičov. Maloleté deti sú vzhľadom na vek malé, primerane vyspelé a viazané na oboch
rodičov. Matka podľa jej zistení kontakt s otcom podporuje. Zdôraznila, že nie je v záujme detí, aby
boli vystavované konfliktom rodičov alebo nevhodným vyjadreniam jedného rodiča o druhom. Za spornú
označila najmä otázku výživného, pričom poukázala na zvýšené potreby maloletej F. a na skutočnosť,

že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Uviedla, že potreby detí sú
aktuálne a pravidelné a výživné je potrebné určiť v takej miere, aby zodpovedalo ich odôvodneným
potrebám.

8. Súd za účelom náležitého zistenia skutočného stavu veci, najmä pokiaľ ide o príjmové a majetkové

pomery otca, pojednávanie odročil na deň 02.02.2026 za účelom vyžiadania si daňového priznania a
výpisov z účtu otca.

9. Manžel na pojednávaní konanom dňa 12.01.2026 súdu predložil správu z psychologickej ambulancie
J. M. N. zo dňa 17.12.2025, z ktorej vyplýva, že odporca posledné 4 mesiace vôbec nemôže spať,

ale celkovo to už má cca 4 roky, začali potom psychické ťažkosti v zmysle zvýšenej vnútornej tenzie,
emočnej lability. Dnes mal opakované sedenie, klient uviedol, ze manželka podala návrh na rozvod,
má nový vzťah, je z toho traumatizovaný, ťažko to znáša kvôli deťom, v popredí je depresívna sympt.
úzkostná sympt., sy vyprahnutia pretrváva, poruchy spánku. Záver: Adaptačná porucha, Sy vyprahnutia,
naďalej vhodná PN. Vzhľadom na pacientovi situáciu, resp. rozvodové konanie, vznikla nová trauma,

prognóza je sporná, aktuálne psychický stav naďalej dekompenzovaný.

10. Súčasne súdu manžel na pojednávaní konanom dňa 12.01.2026 predložil aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa 05.11.2025 o priznaní nároku na nemocenské vo výške 15,64 Eur na deň pri dočasnej
práceneschopnosti vzniknutej odo dňa 07.10.2025.

11. Dňa 21.01.2026 bola súdu doručená odpoveď bývalého zamestnávateľa manželky, spoločnosti I. C.,
v ktorom úvádza, že navrhovateľka bola v ich firme zamestnaná od 16.12.2024 do 31.12.2025. Pracovný
pomer bol uzavretý na dobu určitú. Po uplynutí doby určitej bol tento pracovný pomer ukončený.

12. Dňa 22.01.2026 bolo súdu doručené vyjadrenie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné,
z ktorého vyplýva, že k uvedenému dňu odporca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2025. Lehota mu uplnie dňa 31.03.2026.13.Dňa23.01.2026bolosúdudoručenévyjadreniezamestnávateľaodporcu,spoločnostiC.C.,vktorom
uviedol, že súdu zasiela mzdové listy odporcu za rok 2024 a rok 2025 a potvrdenie o zamestnaní.
Súčasne súdu uviedol, že odporca mal za rok 2024 a za rok 2025 s nimi uzavreté zmluvy o poskytovaní

služieb, avšak ukončením živnosti odporcu, táto spolupráca medzi nimi dňa 02.04.2025 zanikla.
Rovnako súdu predkladá vystavené faktúry odporcu za roky 2024 a 2025 a knihu faktúr za roky 2024,
2025 s dátumami úhrad.

14. Dňa 28.01.2026 bolo súdu doručené Daňovým úradom Prešov, pobočka Humenné daňové priznanie

odporcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024. Z predmetného daňového priznania odporcu za
rok 2024 vyplýva, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti odporcu v danom roku
bol 10 409,97 Eur a čiastkový základ dane predstavoval 9015,26 Eur a príjem zo živnosti za uvedený
rok bol 8 330 Eur a výdavky 5 291,94 Eur.

15. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 02.02.2026 súd zisťoval, či medzi účastníkmi došlo k dohode

o výživnom. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že k dohode nedošlo. Namietala výšku výdavkov
deklarovaných odporcom ako premrštenú a zotrvala na návrhoch na doplnenie dokazovania, najmä
pokiaľ ide o príjmy odporcu a poberanie daňového bonusu na maloleté deti. Navrhovateľka uviedla,
že odporca od podania návrhu prispieval na deti nepravidelne, konkrétne za november 350 Eur, za
december 250 Eur a v januári 200 Eur. Tieto plnenia považuje za dobrovoľné príspevky, nie za riadne

plnenie vyživovacej povinnosti.

16. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol zverenie maloletých detí do striedavej
osobnejstarostlivostirodičov.Uviedol,žesachcezamestnaťvmiestebydliska,abymoholzabezpečovať
každodennú starostlivosť o deti. V tejto súvislosti uviedol, že má prisľúbené zamestnanie, pričom

konkrétne pracovné miesto má byť v mieste bydliska, čo mu umožní pravidelný osobný kontakt
s maloletými deťmi. Zároveň uviedol, že má prisľúbený byt v obci F., ktorý by mal slúžiť na
zabezpečenie samostatného bývania a vytvorenie stabilného zázemia pre maloleté deti počas výkonu
jeho starostlivosti. Poukázal tiež na vytvorené bytové podmienky v rodinnom dome rodičov a na pomoc
starej matky detí. Zdôraznil, že sa o deti intenzívnejšie stará, trávi s nimi čas, zaujíma sa o zdravotný

stav dcéry a absolvoval konzultáciu s fyzioterapeutkou. Uviedol, že jeho doterajšia neprítomnosť bola
spôsobená pracovným vyťažením za účelom zabezpečenia príjmu rodiny a financovania operácie dcéry.
Odporca na pojednávaní ďalej uviedol, že v domácnosti navrhovateľky sa podľa jeho vedomostí zdržiava
jej nový partner. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu kópie fotografií, z ktorých má vyplývať,
že uvedená osoba sa nachádza v domácnosti navrhovateľky a podieľa sa na bežných činnostiach

v domácnosti.

17. Navrhovateľka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila. Uviedla, že deti sú od narodenia v jej
každodennej starostlivosti, otec bol dlhodobo pracovne mimo domácnosti a deti sú na ňu citovo
naviazané. Striedavú starostlivosť považuje za predčasnú a destabilizujúcu vzhľadom na vek detí a

aktuálnu rodinnú situáciu. Zároveň uviedla, že nebráni styku otca s deťmi ani nad rámec súdom určenej
úpravy, avšak nesúhlasí s formálnym nastavením striedavej starostlivosti. Vyjadrila presvedčenie, že
návrh odporcu súvisí s prebiehajúcim dokazovaním o jeho príjmoch a určením výživného.

18. Kolízna opatrovníčka uviedla, že návrh na striedavú starostlivosť je novou skutočnosťou. Potvrdila,

že bytové podmienky na strane oboch rodičov sú vyhovujúce. Poukázala však na to, že rozchod
rodičov nie je medzi nimi spracovaný a je potrebná opatrnosť pri zásadnej zmene režimu starostlivosti.
Priklonila sa k možnosti overenia fungovania striedavej starostlivosti v praxi, avšak zdôraznila potrebu
stabilizácie pomerov detí a komunikácie rodičov. Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila aj k námietke právnej
zástupkyne navrhovateľky, podľa ktorej jej nemal byť daný dostatočný priestor na prešetrenie pomerov

v súvislosti s návrhom na striedavú osobnú starostlivosť a že by vo veci malo byť rozhodnuté bez
náležitého zistenia skutkového stavu. Uviedla, že prešetrila pomery na strane oboch rodičov v rozsahu
potrebnom. Konštatovala, že bytové, osobné aj materiálne podmienky oboch rodičov sú jej známe a
boli preverované, pričom nezistila žiadne nové skutočnosti, ktoré by si vyžadovali ďalšie dokazovanie.
Zároveň uviedla, že z jej pohľadu sú pomery dostatočne zistené a nevie si predstaviť, aké ďalšie šetrenie

by malo byť v tejto veci vykonané, keďže rozhodujúce okolnosti týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti,
ich prostredia a schopnosti rodičov zabezpečovať ich potreby boli už preverené.

19. Čo sa týka výdavkov matky na maloleté deti a príjmov rodičov, súd v konaní zistil nasledovné:- Výdavky (mesačné) na maloletú F.: škôlka 50 Eur, lieky 20 Eur, drogéria 20 Eur, ošatenie 70 Eur,
rehabilitácia (4/5 mesačne x 28 Eur – 140 Eur), strava a pomerná časť nájmu za byt cca 200 Eur –

výdavky spolu cca 500 Eur,
- Výdavky (mesačné) na maloletého G.: škôlka 50 Eur, lieky 20 Eur, drogéria 20 Eur, ošatenie 70 Eur,
strava a pomerná časť nájmu za byt cca 200 Eur – výdavky spolu cca 360 Eur,
- Príjmy matky: výplatné pásky za 2/25 vo výške 485,68 Eur, 3/25 vo výške 485,68 Eur, 4/25 vo výške
599,66 Eur, 5/25 vo výške 711,89 Eur, 6/25 vo výške 769,78 Eur, 7/25 vo výške 742,50 Eur, 8/25 vo

výške 366,56 Eur, 9/25 vo výške 496,99 Eur, 10/25 vo výške 641,69 Eur – príjem matky za 9 mesiacov
v roku 2025 vo výške 5 300,43 Eur : 9 mesiacov = priemerná mesačná mzda 588 Eur,
Od 01.01.2026 matka nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny ako
uchádzačka o zamestnanie,
- Príjmy otca: mzdový list zamestnanca za rok 2025 (č. l. 132 spisu) príjem za 9 mesiacov z pracovnej
zmluvy zamestnanca vo výške 6 711,89 Eur : 9 mesiacov = priemerná mesačná mzda zamestnanca

745,76 Eur + príjem zo živnosti za rok 2025 podľa vystavených faktúr (č. l. 129 spisu) – 01/25 vo výške
845,00 Eur, 02/25 vo výške 370,00 Eur, 03/25 vo výške 1075 Eur, teda spolu 2 290 Eur : 3 mesiace =
priemerná mesačná mzda zo živnosti 763 Eur, spolu mesačný príjem otca 1508,76 Eur
Živnosť otca ukončená odo dňa 02.04.2025.
Od 7.10.2025 otec práceneschopný, do pôdnej práce vzhľadom na jeho zdravotnú diagnózu sa nevráti,

hľadá prácu v D., aby sa mohol starať o deti. V súčasnosti poberá nemocenské vo výške 470 – 480 Eur.

20. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ako ,,Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

22. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

24. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak súd obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so

striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

25. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako ,,CMP“),
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä sobášnym listom, rodnými listami
maloletýchdetí,potvrdeniamiopríjmochobochrodičov,daňovýmpriznanímotcazarok2024,mzdovými
listami a faktúrami zo živnosti otca za rok 2024 a rok 2025, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní

nemocenského, správou z psychologickej ambulancie, ako aj ďalšími listinami preukazujúcimi výdavky
na maloleté deti. Na základe vykonaného dokazovania dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:27. Z výpovedí oboch účastníkov mal súd preukázané, že manželia spolu nežijú od augusta 2025,
nehospodária spoločne a nevedú spoločnú domácnosť. Obaja účastníci zhodne uviedli, že medzi
nimi došlo k citovému odcudzeniu a že obnovenie manželského spolužitia nepovažujú za reálne.

Príčiny rozvratu manželstva účastníci prezentovali rozdielne (navrhovateľka poukazovala na konflikty,
nevhodné správanie odporcu, dlhodobé nezhody v povahe, rozdielne názory a citové odcudzenie,
odporca na mimomanželský vzťah navrhovateľky), avšak tieto rozdiely nemajú rozhodujúci význam,
keďže podstatné je samotné naplnenie zákonných znakov trvalého a vážneho rozvratu. Súd dospel k
záveru, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj spoločenský ani osobný

účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd toto manželstvo
rozviedol (prvý výrok rozsudku).

28. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal z princípu
najlepšieho záujmu maloletých detí ako prvoradého hľadiska, pričom zároveň rešpektoval zásadu
rovnosti rodičovských práv a povinností oboch rodičov, právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu

k obidvom rodičom, na citové väzby detí, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia
a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Rovnako súd
rešpektoval právo detí na zachovanie ich práva na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a práva detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú k maloletým deťom
vytvorený citový vzťah a obaja majú úprimný záujem podieľať sa na ich výchove. Súd nevníma
predmetné konanie ako spor o „víťazstvo“ jedného z rodičov, ale ako hľadanie takého modelu
starostlivosti, ktorý bude pre deti dlhodobo stabilný a vyvážený. Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery

u oboch rodičov a na pojednávaní uviedla, že bytové, materiálne aj osobné podmienky na strane
oboch rodičov sú vyhovujúce. Nezistila žiadne okolnosti, ktoré by bránili tomu, aby sa ktorýkoľvek z
rodičov osobne staral o maloleté deti. Súd nemal dôvod tieto zistenia spochybňovať. V konaní nebolo
preukázané, že by ktorýkoľvek z rodičov nebol výchovne spôsobilý alebo že by osobná starostlivosť
jedného z nich predstavovala pre deti riziko. Skutočnosť, že matka zabezpečovala každodennú

starostlivosť v čase, keď otec pracoval ako vodič nákladného vozidla, súd zohľadnil. Zároveň však vzal
do úvahy, že otec pracovne absentoval najmä z dôvodu zabezpečenia finančných potrieb rodiny, vrátane
nákladnej operácie maloletej dcéry. Táto okolnosť sama osebe nemôže byť dôvodom na jeho dlhodobé
vylúčenie z rovnocennej osobnej starostlivosti, pokiaľ má reálny záujem a objektívne možnosti sa o deti
starať. Z dokazovania vyplynulo, že kontakt otca s maloletými deťmi už v súčasnosti presahuje rozsah

bežného víkendového styku. Sama matka potvrdila, že maloletý syn zotrval u otca aj dlhší časový úsek.
Deti sú teda na pobyt u otca zvyknuté a nebolo preukázané, že by tieto pobyty mali negatívny vplyv na
ich psychický alebo fyzický stav. Súd preto dospel k záveru, že striedavá starostlivosť nepredstavuje
náhlu alebo neprimeranú zmenu, ale skôr stabilizáciu už existujúceho modelu širšieho kontaktu. Súd
považoval tiež za významné, že súčasné fungovanie kontaktu detí s otcom je založené prevažne na

dohode rodičov bez pevne stanoveného harmonogramu. Hoci tento model môže krátkodobo fungovať,
z dlhodobého hľadiska môže viesť k nejasnostiam a napätiu. Deti v predškolskom veku potrebujú jasný
a predvídateľný režim. Týždňový interval striedania vytvára pravidelnosť, znižuje priestor pre konflikty
a poskytuje deťom istotu, kedy a kde budú tráviť čas. Súd preto nepovažoval za vhodné ponechať
úpravu len na neurčitej dohode rodičov, ale pristúpil k presnému nastaveniu režimu, ktorý je vyvážený

a rovnomerný.

30. Súd zároveň zdôrazňuje, že nepovažoval za vhodné maloleté deti rozdeľovať medzi rodičov.
Súrodenci predstavujú významnú emocionálnu oporu jeden pre druhého a ich rozdelenie by mohlo
mať negatívny dopad na ich pocit bezpečia a stability. Striedavá starostlivosť umožňuje zachovať ich

spoločné fungovanie bez zásahu do ich vzájomného vzťahu.

31. Matka vyjadrila obavu, že vzhľadom na rozvod a aktuálnu rodinnú situáciu by zavedenie striedavej
starostlivosti mohlo byť pre deti destabilizujúce. Súd túto obavu nepodceňuje. Je prirodzené, že rozpad
manželstva predstavuje pre deti citlivé obdobie. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že rodičia

spolu nežijú od augusta 2025 a deti už určitý čas fungujú v modeli oddelených domácností. Kontakt s
otcom prebieha bez zásadných komplikácií. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že deti boli oboznámené
s novou partnerskou situáciou matky, čo svedčí o tom, že adaptačné procesy v rodine už prebiehajú.
Ak by bolo cieľom minimalizovať zmeny, potom by nebolo konzistentné, že matka krátko po rozpademanželstva zoznámila maloleté deti so svojím novým partnerom a jeho deťmi, čo sama na pojednávaní
potvrdila. Súd týmto nekonštatuje nevhodnosť nového vzťahu matky, avšak poukazuje na vnútornú
rozpornosťjejargumentácie.Akdetizvládajúadaptáciunanovúpartnerskúsituáciumatky,nemožnobez

ďalšieho tvrdiť, že by adaptáciu na pravidelný režim s oboma rodičmi nezvládli. Zavedenie pravidelného
a predvídateľného režimu preto súd nepovažuje za ďalší destabilizujúci prvok, ale naopak za krok
smerujúci k stabilizácii pomerov. V konaní zazneli vzájomné výčitky rodičov týkajúce sa príčin rozvratu
manželstva. Súd sa týmito tvrdeniami zaoberal, avšak pre rozhodnutie o úprave starostlivosti nebolo
rozhodujúce určiť „vinníka“ rozvratu. Podstatné je, že nebolo preukázané, že by konflikt medzi rodičmi

dosahoval takú intenzitu, ktorá by znemožňovala realizáciu striedavej starostlivosti. Rodičia sú schopní
zabezpečiť odovzdávanie detí a komunikovať o ich základných potrebách.

32. Súd si je vedomý, že rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností predstavuje
citlivý zásah do rodinných pomerov, a preto pristupoval k hodnoteniu skutkového stavu s náležitou
dôslednosťou.Vkonaníbolivykonanédôkazyvýsluchomobochrodičov,správoukolíznehoopatrovníka,

ako aj prešetrením pomerov v domácnostiach oboch rodičov. Súd hodnotil nielen formálne podmienky
starostlivosti, ale aj reálne fungovanie kontaktu detí s otcom v predchádzajúcom období. Skutkový
stav bol zisťovaný v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej. V konaní nevyšla najavo taká
skutková okolnosť, ktorá by si vyžadovala doplnenie dokazovania ďalším znaleckým dokazovaním alebo
iným osobitným postupom. Medzi účastníkmi nebol spor o základné skutkové okolnosti týkajúce sa

bytových pomerov, zdravotného stavu detí ani ich vzťahu k rodičom. Súd preto dospel k záveru, že
skutkový stav bol zistený dostatočne a spoľahlivo.

33. Súd prihliadol aj na vek maloletých detí a ich vývinové potreby. Deti sa nachádzajú v predškolskom
veku, v ktorom je dôležitá stabilita prostredia, pravidelnosť režimu a zachovanie pevných citových

väzieb. Práve z tohto dôvodu súd nepovažoval za vhodné obmedziť kontakt s jedným z rodičov na
nepravidelný alebo minimálny rozsah, ale naopak zvolil model pravidelnej a predvídateľnej striedavej
starostlivosti. Týždňový interval je z hľadiska veku detí primeraný, umožňuje im adaptáciu na oba
domovy bez príliš častých zmien a zároveň zachováva intenzívny kontakt s oboma rodičmi. V konaní
nebolo preukázané, že by deti mali adaptačné ťažkosti pri pobyte u otca alebo že by tento spôsob

starostlivosti negatívne vplýval na ich vývin. Súd si uvedomuje, že každá zmena v rodinnom usporiadaní
môže byť vnímaná ako zásah do stability prostredia maloletých detí. Z vykonaného dokazovania však
vyplynulo, že deti už určitý čas fungujú v režime oddelených domácností rodičov a kontakt s otcom
prebieha v širšom rozsahu. Rozhodnutie o striedavej starostlivosti preto nepredstavuje zásadnú a náhlu
zmenu ich životných pomerov, ale právne ukotvenie už existujúceho modelu starostlivosti, ktorý sa v

praxi osvedčil. Stabilita dieťaťa nie je založená výlučne na jednom fyzickom prostredí, ale najmä na
stabilite vzťahových väzieb a predvídateľnosti režimu. Striedavá starostlivosť v danom prípade tieto
podmienky napĺňa, keďže zachováva rovnocenný vzťah detí k obom rodičom a zároveň poskytuje
jasný harmonogram ich pobytu. Súd preto nepovažuje svoje rozhodnutie za neprimeraný zásah do
doterajšieho usporiadania pomerov, ani za rozhodnutie prijaté bez dostatočného zistenia skutkového

stavu. Naopak, ide o riešenie, ktoré rešpektuje individuálne okolnosti tejto rodiny, vývinové potreby detí
a ich právo na výchovu oboma rodičmi. Samotný nízky vek detí nie je zákonnou prekážkou striedavej
osobnej starostlivosti. Rozhodujúce je konkrétne nastavenie pomerov v rodine a schopnosť rodičov
zabezpečiť kontinuitu starostlivosti.

34. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obaja rodičia sú výchovne
spôsobilí, bytové a osobné podmienky na oboch stranách sú vyhovujúce, deti majú vytvorený vzťah
k obom rodičom, širší kontakt s otcom už fakticky prebieha, stabilný a rovnomerný režim je v ich
záujme a neexistuje objektívna prekážka, ktorá by bránila výkonu striedavej osobnej starostlivosti.
Striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch tak podľa názoru súdu najlepšie rešpektuje

právo maloletých detí na výchovu oboma rodičmi a vytvára vyvážený a predvídateľný rámec ich ďalšieho
vývoja.

35. Súd po komplexnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej
súvislosti dospel k presvedčeniu, že prijaté rozhodnutie zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých

detí, rešpektuje právo detí na výchovu oboma rodičmi a zároveň primerane zohľadňuje individuálne
okolnosti tejto rodiny. Rozhodnutie preto považuje za vecne správne, primerané a dostatočne podložené
vykonaným dokazovaním. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní nevychádzal z formálneho modelu
starostlivosti, ale z konkrétnych zistení o fungovaní rodiny, schopnostiach rodičov a reálnych potrebáchmaloletých detí. Preto na základe uvedeného v zmysle § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine súd maloletú
F. a maloletého G. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia (druhý výrok rozsudku).

36. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd priznal obom rodičom, keďže v konaní
neboli zistené dôvody na jeho obmedzenie (tretí výrok rozsudku).

37. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti, zo zistení súdu vyplýva, že priemerný mesačný príjem

matky za obdobie 2/2025 – 10/2025 predstavoval 588 Eur. Od 01.01.2026 je nezamestnaná a evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie. Priemerný mesačný príjem odporcu za rok 2025 do ukončenia živnosti
predstavoval 1 508,76 Eur (745,76 Eur zo zamestnania a 763 Eur zo živnosti). Živnosť ukončil dňa
02.04.2025. Od 07.10.2025 je práceneschopný a poberá nemocenské vo výške približne 470 – 480 Eur
mesačne. Súd prihliadol na zdravotný stav odporcu, avšak zároveň vychádzal z princípu potencionality
príjmu, teda z príjmových možností, ktoré odporca objektívne má vzhľadom na svoju kvalifikáciu a

doterajšiu pracovnú históriu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeho zdravotný stav bol
trvalého charakteru znemožňujúceho výkon akejkoľvek zárobkovej činnosti. Potreby maloletých detí boli
v konaní preukázané v rozsahu cca 500 Eur mesačne pri maloletej F. (zvýšené náklady na rehabilitácie)
a cca 360 Eur mesačne pri maloletom G.. Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov každý z rodičov
zabezpečuje osobnú starostlivosť a bežné výdavky počas obdobia, keď má deti vo svojej starostlivosti.

Výživné má slúžiť na vyrovnanie rozdielu v príjmových pomeroch rodičov. S prihliadnutím na výrazne
vyšší príjmový potenciál odporcu oproti matke, ako aj na zvýšené potreby maloletej, súd určil výživné
vo výške 150 Eur mesačne na maloletú F. a 100 Eur mesačne na maloletého G., splatné vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Takto určené výživné považuje súd za primerané a zodpovedajúce
schopnostiam a možnostiam odporcu i potrebám maloletých detí.

38. Súd si je vedomý, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje automaticky. Ak
sú príjmové, majetkové a životné pomery rodičov približne vyrovnané, môže súd výživné neurčiť,
keďže každý z rodičov zabezpečuje potreby maloletých detí v období, keď ich má vo svojej
osobnej starostlivosti. V posudzovanom prípade však príjmové a ekonomické pomery rodičov nie

sú porovnateľné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec v období pred práceneschopnosťou
dosahoval priemerný mesačný príjem približne 1 508 Eur, zatiaľ čo priemerný mesačný príjem matky
predstavoval 588 Eur, pričom aktuálne je matka nezamestnaná a evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie. Rozdiel v príjmových možnostiach rodičov je teda výrazný. Podľa § 62 ods. 2 zákona o
rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Striedavá osobná starostlivosť neznamená,

že sa toto právo eliminuje. Jej účelom je zabezpečiť osobnú starostlivosť oboch rodičov, nie vytvoriť
situáciu, v ktorej by sa životná úroveň detí v jednotlivých domácnostiach zásadne líšila. Takto určené
výživné nezbavuje otca jeho práva a povinnosti osobne sa starať o deti, neznižuje jeho rodičovské
postavenie, nie je sankciou, ale zabezpečuje, aby maloleté deti mali porovnateľné materiálne podmienky
v oboch domácnostiach. Súd prihliadol aj na zvýšené zdravotné potreby maloletej F., ktoré sú pravidelné

a dlhodobé. Súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred
inými výdavkami rodiča. Dieťa nemá znášať dôsledky rozdielov v príjmoch rodičov ani ich osobných
rozhodnutí.

39. Súd si uvedomuje, že určenie výživného pri striedavej starostlivosti môže pôsobiť nespravodlivo,

keďže otec bude deti osobne vychovávať polovicu času. Cieľom tohto rozhodnutia však nie je znížiť
jeho postavenie, ale zabezpečiť, aby deti mali u oboch rodičov stabilné a primerané podmienky. Deti
nemajú byť konfrontované s výrazne odlišnou životnou úrovňou v jednotlivých domácnostiach. Výživné v
tejto výške predstavuje len čiastočné vyrovnanie rozdielu medzi príjmami rodičov a má slúžiť výlučne na
potreby maloletých detí. Otec týmto rozhodnutím neprichádza o svoju rodičovskú rolu. Naopak, súd mu

priznal plnohodnotnú, rovnocennú osobnú starostlivosť o deti, čo je výrazom dôvery v jeho rodičovské
schopnosti. Súd preto na základe uvedeného určil výživné v primeranej výške 150 Eur mesačne na
maloletú F. a 100 Eur mesačne na maloletého G., a to ako vyrovnávací mechanizmus medzi príjmovými
možnosťami rodičov (štvrtý výrok rozsudku).

40. Súd rozhodol, že poberateľom prídavkov na deti a daňového bonusu bude matka. Hoci je
starostlivosť rodičov o maloleté deti časovo vyrovnaná, súd prihliadol na rozdielnu výšku príjmov rodičov,
keď príjem otca je vyšší ako príjem matky. Cieľom tohto rozhodnutia nie je zvýhodniť jedného z rodičov,
ale zabezpečiť primeranú finančnú rovnováhu medzi domácnosťami, v ktorých budú maloleté deti žiť.Uvedené plnenia majú slúžiť na krytie potrieb detí, a ich priznaním matke dochádza k zmierneniu
príjmového rozdielu medzi rodičmi, čím sa vytvárajú porovnateľné materiálne podmienky pre maloleté
deti v oboch domácnostiach. Súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nijako nespochybňuje rovnocenné

postavenie rodičov pri výkone striedavej osobnej starostlivosti (piaty výrok rozsudku).

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na ich náhradu, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na ich náhradu,
pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP (šiesty

výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho

robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
vec. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).