Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPs/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203747
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1725203747.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok umiestneného:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX C. D., o odvolaní umiestneného proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 47Pu/24/2025 – 10 zo dňa 20.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v
zdravotníckom zariadení umiestneného vyslovil, že prevzatie umiestneného do ústavu zdravotníckej
starostlivosti bolo prípustné.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 20.11.2025 súd prvej inštancie
podľa § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej len ,,CMP“) začal
konanie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia. Dňa 19.11.2025 došlo k
prevzatiu umiestneného bez písomného súhlasu.

3. Z oboznámenia sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a z výsluchu ošetrujúceho lekára A.

A. E. vyplynulo, že umiestnený je liečený z dôvodu ťažkej duševnej choroby – paranoidnej schizofrénie.
Naposledy pred prevzatím do zdravotníckeho zariadenia bol umiestnený liečený v zdravotníckom
zariadení v období od júna do augusta 2025. Aktuálne bol umiestnený privezený cestou RZP v sprievode
polície po predchádzajúcej konzultácii pre zhoršenie stavu. Podľa vyjadrenia otca umiestneného
umiestnený neužíva lieky a vytiahol na otca nožík z dôvodu jeho paranoje vo vzťahu k otcovi, ktorého
obviňuje zo sexuálneho pomeru s jeho priateľkou, pričom žiadnu priateľku nemá. V klinickom obraze

u umiestneného dominoval nepokoj, jeho vedomie bolo psychoticky zúžené, bola u neho prítomná
vysoká hladina intrapsychickej tenzie, bludná nálada, vo vnímaní suspektné sluchové a intrapsychické
halucinácie s paranoidnými bludmi, sexuálne témy, heteroagresivita voči otcovi, ktorá bola paticky
chorobne motivovaná, automotivácia, ktorá sa prejavuje tým, že umiestnený sa škriabal nožíkom
a ohrozoval vlastný život. U umiestneného išlo o relaps v základnom ochorení paranoidná schizofrénia,
ktorou pacient ohrozoval na živote seba a svoje okolie. Preto bola nevyhnutná liečba v zdravotníckom

zariadení v nevyhnutnom časovom rozsahu.

4. Z výsluchu umiestneného súd prvej inštancie zistil, že medzi ním a otcom došlo k hádke potom,
ako mal umiestnený za to, že ho priateľka vymenila za jeho otca. Otcovi dal facku, následne sa hádali.
Otec mal na neho kričať, pýtať sa ho, čo chce. On mu podal nôž a povedal mu aby sa zabil. Otec
následne privolal RZP. Lieky neužíval, nakoľko to podľa vlastného úsudku zvládal aj bez nich. Nebol

hospitalizovaný prvýkrát. V minulosti bol už vo veku sedemnástich rokov hospitalizovaný, neskôr vo
veku osemnásť rokov, v roku 2025 bol už raz hospitalizovaný. Mal by chodiť k ambulantnému lekárovi,nechodí, nakoľko ešte mal dosť liekov. Mal za to, že nemá symptómy schizofrénie a nebola potrebná
hospitalizácia.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1 písm. a), ods. 4, ods. 6 písm. d) ods. 9 písm.
d), § 9 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 260 ods. 1,2 a 3, § 261, 262 ods. 1,2
a 3 CMP a dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia po neudelení
jeho informovaného súhlasu došlo zo zákonných dôvodov, keďže existuje reálny predpoklad, že vplyvom

svojho ochorenia bude umiestnený ohrozovať predovšetkým svoj život a zdravie, ako aj svoje okolie.
Hospitalizácia bola potrebná aj z dôvodu opätovného nastavenia adekvátnej liečby umiestneného, aby
nedošlo k opakovanému zhoršeniu zdravotného stavu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie umiestnený, ktorý uvádzal, že svojho
otca nožom neohrozoval, len mu ho podľa svojho vyjadrenia bezpečne podal. Negoval, že by mal

sluchové, psychické alebo iné halucinácie alebo bludy. Uvádzal, že sa len veľmi ľahko sebapoškodzoval
a nijako si neohrozoval život. Podľa jeho názoru nemal relaps paranoidnej schizofrénie a nijako
neohrozoval seba alebo nikoho iného, a to ani na živote, ani na bezpečí. Domáhal sa, aby hospitalizácia
trval maximálne týždeň.

7. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného nevyjadrilo. Súd prvej inštancie vyzval
umiestneného, aby doplnil odvolací návrh o vyjadrenie, čoho sa domáha a ako má odvolací súd o jeho
odvolaní rozhodnúť a zároveň aby uviedol, v čom vidí pochybenie súdu. Umiestnený sa k výzve súdu
prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len
„CSP“ a contrario), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.
1 a 2 CSP).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do
zdravotníckeho zariadenia. Súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho
zariadenia bolo prípustné. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť predmetného
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o prípustnosti
prevzatia umiestneného do ústavu zdravotnej starostlivosti, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním

napadnutej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových či právnych záverov súdu prvej inštancie
odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia o prijatí k hospitalizácii umiestneného, ktorý nepodpísal vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe,
súd z úradnej povinnosti postupom podľa § 23 ods. 2 a § 254 ods. 2 CMP začal konanie o
vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, a to svojím uznesenímč.k. 47Pu/24/2025-2 zo dňa 20.11.2025. Následne umiestneného po jeho poučení o jeho procesných
právach a povinnostiach (postupom podľa § 258 CMP) vypočul (postupom podľa § 260 ods. 1 a 2 CMP)
a vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára A. A. E.. Na základe vykonaného dokazovania

vo veci meritórne rozhodol odvolaním napadnutým uznesením v zákonom stanovenej lehote postupom
podľa § 262 CMP. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd hodnotí za zákonný.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že umiestnený je liečený z dôvodu ťažkej duševnej choroby –
paranoidnej schizofrénie. V dôsledku svojho ochorenia bol pred prevzatím do zdravotníckeho zariadenia

opakovane hospitalizovaný. V čase prevzatia do zdravotníckeho zariadenia bola u umiestneného
prítomná vysoká hladina intrapsychickej tenzie, bludná nálada, vo vnímaní suspektné sluchové
a intrapsychické halucinácie s paranoidnými bludmi, sexuálne témy, heteroagresivita voči otcovi,
ktorá bola paticky chorobne motivovaná, automotivácia, ktorá sa prejavuje tým, že umiestnený sa
škriabal nožíkom a ohrozoval vlastný život. U umiestneného sa v čase prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia jednalo o relaps v základnom ochorení paranoidná schizofrénia, ktorou pacient ohrozoval

na živote seba a svoje okolie. Preto bola nevyhnutná nemocničná liečba v nevyhnutnom časovom
rozsahu. Odvolaciemu súdu je zároveň z obsahu spisu známe, že dňa 17.01.2026 došlo k prepusteniu
umiestneného zo zdravotníckeho zariadenia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že zdravotný stav umiestneného si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval
hospitalizáciu a preto sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a prevzatie umiestneného do

zdravotníckeho zariadenia považuje za správne a v súlade so zákonom.

14. Vzhľadom na vyššie vedené odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude
končiť (§ 52 - 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

16. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).