Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123012444
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Hajduk

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1123012444.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Tomášom Hajdukom v trestnej veci obžalovaného Q. A.

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní z 23.09.2025
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Q. A., narodený XX.XX.XXXX F. Q., trvale bytom T. Č.. 1, Bratislava,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo 04.10.2023, č. k.
4 Pv 57/23/1103-19, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:

dňa 31.12.2022 v čase približne o 11:30 hod na ulici Vajnorská č. 47 v Bratislave,

na semaforoch križovatky pozemnej komunikácie pri OC VIVO, po vzájomnom slovnej konfrontácii
s poškodeným, po tom čo poškodený vystúpil zo svojho osobného motorového vozidla a pristúpil
k osobnému motorovému vozidlu obžalovaného, obžalovaný fyzicky napadol poškodeného takým
spôsobom, že ho tri krát udrel zovretou päsťou do tváre, do oblasti čela, očí a nosu, čím týmto konaním
spôsobil poškodenému C. E. pohmoždenie tváre s povrchovou krvnou odreninou a zlomeninu nosových
kostí s posunom nielen kostí, ale i nosového septa s predpokladanou dobou liečenia 5 až 6 týždňov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Bratislava,
so sídlom Ondavská č. 3, 825 21 Bratislava, IČO: 35 937 874 so svojim nárokom na náhradu škodu
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „prokurátor“) podal dňa 05.10.2023 na Mestský
súd Bratislava I (ďalej len „mestský súd“) obžalobu na obvineného Branislava Tešlára z 04.10.2023, č. k.
4 Pv 57/23/1103-19, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný v jednočinnom

súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na vyššie
uvedenom skutkovom základe.Súd o podanej obžalobe rozhodol rozsudkom z 29.10.2024, sp. zn. 5T/30/2023 tak, že obžalovaného
na rovnakom skutkovom a právnom základe uznal vinným a podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a iné mu uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil so skúšobnou dobou

vo výmere 12 mesiacov a iné.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) rozhodol uznesením z 13.01.2025, sp. zn. 1To/122/2025 tak že napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a vec mu podľa § 322

ods. 1 Tr. por. vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení uznesenia krajský súd mimo iné uviedol, že záver súdu prvého stupňa o tom, že
obžalovaný nekonal v nutnej obrane bol predčasný a v tomto smere mu uložil, aby znova vypočul
poškodeného a vykonal aj ďalšie dôkazy, ktoré bude považovať za podstatné, ktoré dokazovanie potom
vyhodnotil opätovne a svoje úvahy presvedčivým spôsobom vyložil v rozsudku. Súdu uložil, aby venoval

pozornosť § 25 Tr. zák. a zameral sa hlavne na to, či možno vystúpenie poškodeného z vozidla, jeho
pristúpenie k vozidlu a následné možné siahanie na obžalovaného považovať za priamo hroziaci útok,
resp. za jeho začiatok.

Vzhľadom na to, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a súdu odvolacieho tvoria jednotu, v odôvodnení

sa súd koncentroval na tie dôkazy, ktoré boli vykonané po vydaní kasačného uznesenia z 13.01.2025.

Po vrátení veci nariadil termíny hlavného pojednávania na 03.04.2025, 03.06.2025 (oba zrušené)
a 23.09.2025, na ktorom vypočul poškodeného C. E., ktorý vypovedal rovnako ako 10.03.2023 a
23.07.2025, pričom na otázky prokurátora dodal, že dôvodom, pre ktorý vystúpil z auta bola arogantná

jazda obžalovaného, mal požičané auto s komárňanskými značkami a obžalovaný mu nadával, chcel
mu dohovoriť, resp. vynadať, ale nemal dôvod na neho útočiť a ruky mal pri sebe. Sú chlapi, chcel sa ho
spýtať, či mu nejebe, mohol ho ohroziť na zdraví, ale nestihol povedať ani slovo, má pocit, že obžalovaný
stál bokom a bol pripravený na útok, jeho pravú ruku nevidel. Autá stáli vedľa seba, poškodený v ľavom
pruhu a obžalovaný v pravom pruhu smerom do mesta. Obžalovaný mal svoje okno na aute stiahnuté.

Komunikovali spolu po ceste, obžalovaný na neho vykrikoval „kokot maďarský“ a on mu na to povedal
„kto ti tu je Maďar“, ale nevie už čo presne tam zaznelo, vystúpil preto, lebo bolo ťažké si to vyrozprávať,
keď vedľa neho bol spolucestujúci. Boli
od seba s autami meter, možno meter a pol. Keď zastavil na červenej, hneď z auta vystúpil. Normálne
vystúpil a prišiel k nemu, nerozhadzoval rukami. Obžalovaný vystúpil po tom, ako vystúpil z auta

poškodený a stretli sa na rohu áut. Keď k nemu poškodený išiel, možno mu niečo povedal, ale nepamätá
si už čo, nevie, či mu obžalovaný niečo povedal, skôr si myslí, že nie. Ak mu niečo povedal, tak niečo
v zmysle, ako to jazdíš, jebe ti? Pristúpil k nemu
na vzdialenosť asi trištvrte metra, obžalovaný mu dal okamžite prvú ranu, poškodený ho podvedome
chytil za golier, snažil sa ho odtlačiť a v tom dostal ďalšie dve rany. Nechcel ho napadnúť, poškodený na

neho siahol až po prvej rane od neho. Mal na šesť častí zlomený nos a lekár mu povedal, že keby bol
slabšej telesnej konštrukcie, mohol ho zabiť. Má problémy s dýchaním, výtoky z nosa, oslabený čuch,
v podstate dýcha len ústami, a preto sa mu ťažko spí, nemôže sa napríklad ani potápať. Po prehratí
kamerového záznamu poškodený udal, že dostal ranu a následne obžalovaného chytil za golier a potom
dostal ďalšie rany. Pokiaľ zo záznamu vyplýva, že držal obžalovaného za golier a dostal potom tri rany,

je možné, že celkovo dostal štyri rany a tú prvú na zázname nie je vidieť. Presne si nepamätal, či boli
tri alebo štyri, ale zdá sa mu, že v prvej výpovedi uvádzal, že mohli byť aj štyri. Trvá ale na tom, že na
obžalovaného siahol až v momente, keď ho on napadol.

Následne súd so súhlasom strán konania podľa § 268 ods. 2 Tr. por. oboznámil odborné vyjadrenie

MUDr. Iriny Šebovej Goljerovej (č. l. 318 - 322), lekársku správu z 27.02.2025 (č. l. 289), ako aj lustrácie
z REGOBu, RT, CESDaP, SP a GP SR z 02.06.2025, aby po takto doplnenom dokazovaní dospel k
záveru, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom, pretože obžalovaný konal v nutnej obrane.

Úvodom súd konštatuje, že v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým

je za podmienok podľa § 327 ods. 1 Tr. por. viazaný, opätovne vykonal výsluch poškodeného E. so
zameraním na okolnosti, ktoré na s. 6 ods. 4 uznesenia akcentoval krajský súd. Z takto vykonaného
výsluchu, ale aj zo skôr učinených výsluchov vyplynulo, že poškodený v priebehu konania menil popis
okolností, za ktorých malo dôjsť k jeho fyzickej konfrontácii s obžalovaným. Mimo trestného oznámeniaz 31.12.2022, na ktoré súd nemohol prihliadať, poškodený v prípravnom konaní 10.03.2023 uviedol, že
akonáhle pristúpil k obžalovanému bez toho, aby stihol čokoľvek povedať utŕžil tri rany do hlavy. Na
hlavnom pojednávaní z 23.07.2024 uvádzal v zásade to isté s tým ale, že obžalovaného sa po týchto

úderoch snažil chytiť za košeľu / tričko. Po vrátení veci na hlavnom pojednávaní 23.09.2025 tvrdil, že
za golier obžalovaného podvedome chytil po tom, ako dostal prvú ranu, aby následne dostal ďalšie dve
rany; po opakovanom spomalenom prezretí kamerových záznamov poškodený upresnil, že prvú ranu
síce na zázname nie je vidieť, ale obžalovaný určite udrel, aby potom chytil golier a dostal od neho
ďalšie tri údery.

Naproti tomu obžalovaný A. viac menej konštantne 10.03.2023 a 30.04.2024 vypovedal, že keď k nemu
poškodený po vystúpení z vozidla pristúpil, zdvihol na neho ruku a chcel ho chytiť za bundu, z ktorého
dôvodu ho troma ranami zovretou päsťou udrel do hlavy
(k tomuto popisu skutku sa vrátil aj na hlavnom pojednávaní pri odstraňovaní rozporov). Vzhľadom k
rozdielnemu popisu okolností, za ktorých fyzický konflikt vysvetľoval poškodený a naopak, identickému

popisu, ako ho vysvetľoval obžalovaný, majúc pri tom
na zreteli, že kamerový záznam zachytáva priebeh deja od okamihu, ako poškodený drží obžalovaného
za tričko, ktorý mu potom päsťou zasadí tri rany do oblasti hlavy (je ale pravdou, že začiatok konfliktu
môže byť rozostrený) sa mestský súd, a to aj popri absencii iných dôkazov (svedkovia Q. J. U.
presný mechanizmus útoku nevedeli objasniť) priklonil k verzii obžalovaného, a teda že ešte pred

jeho atakom na neho poškodený siahol / siahal rukou (podporne súd poukazuje na závery znalca
PhDr. Kešického, ktorý obžalovaným popisovanú motiváciu zhodnotil ako psychologicky zrozumiteľnú,
v zásade zodpovedajúcu štruktúre jeho osobnosti; rozhodne ju ale vyhodnotil za pravdepodobnejšiu ako
„predátorsky“ sa pomstiť poškodenému za prežitý diskomfort).

Rovnako ďalšie okolnosti, ktoré mal súd prvého stupňa s poukazom na § 25 Tr. zák. skúmať, vyzneli
skôr v prospech obžalovaného. Konkrétne, poškodený E. (aj) na hlavnom pojednávaní z 23.09.2025
zopakoval, že zo svojho vozidla vystúpil a išiel k obžalovanému preto, že si chcel vzniknutý konflikt
(plynúci z techniky jazdy obžalovaného) vydiskutovať, že mu chcel ako chlap chlapovi vynadať. Pravdou
ale je, že s obžalovaným si vulgárne odkazy posielal aj počas jazdy, vtedy, keď sa mu mal natlačiť do

ľavého pruhu, keď ho mal vybrzdiť a pod. a za tak krátky čas, čo na semafore svietila červená by si s
ním zrejme nič zásadnejšie vydiskutovať nestihol. Inými slovami povedané, hoci poškodený „diskusiu“
po celý čas viedol počas jazdy v aute, keď zastavil na červenej, náhle (napriek stále otvoreným oknám a
krátkej vzdialenosti medzi vozidlami) pocítil potrebu z neho vystúpiť a ďalej s obžalovaným „diskutovať“
zoči voči. Za týchto okolností, berúc do úvahy závery odvolacieho súdu, sa konanie poškodeného

(ktorému mala predchádzať kolízna situácia a vzájomné nadávky) mestskému súdu javilo ako snaha
preniesť verbálny konflikt do fyzického stretu s obžalovaným, ktorý ho potom zas mohol vnímať ako
priamo hroziaci fyzický útok na jeho osobu.

Z takto popísaného skutkového priebehu, po prehratí kamerových záznamov, vrátane zranení, ktoré

poškodený utrpel súd dospel k záveru, že obrana obžalovaného nebola celkom zjavne neprimeraná
útoku podľa § 25 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný sa bránil vlastnými rukami (bez zbrane) tak, že keď na
neho poškodený po skoršom konflikte siahol, zasadil mu tri rany päsťou do hlavy, čím ho spacifikoval
a ďalej už v útoku nepokračoval. Je celkom prirodzené, že obrana, aby mohla byť efektívna, musí
byť intenzívna do takej miery, aby bola spôsobilá útočníka (v tomto prípade fyzicky dobre stavaného

muža) premôcť. Ani rozsah bezprostredne po útoku utrpených zranení, teda zlomenina nosových kostí,
odreniny a pomliaždeniny tváre neevokuje takú intenzitu obrany, ktorá by podmienky podľa § 25 Tr.
zák. nespĺňala. Na okraj súd poznamenáva, že ďalšie poškodeným subjektívne popisované následky na
zdraví (ktoré mali spočívať o. i. v sťaženom dýchaní a oslabení čuchu), už vzhľadom na priebeh skutku
nemalivýznamnejšívplyvnaposudzovanieokolnostívylučujúcichprotiprávnosť(mimotoho,súduneboli

doložené všetky podklady, z ktorých odborné vyjadrenie MUDr. Goljerovej vychádzalo a z predchorobia
znalec nemal k dispozícii žiadnu zdravotnú dokumentáciu).

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, majúc pri tom na zreteli aj ďalšie úvahy krajského súdu (ktorý
na s. 4 - 6 uznesenia s poukazom na judikatúru vysvetlil, že nie je rozhodné, či obžalovaný ne/

provokoval poškodeného, že dovoleným konaním nie je len pasívna obrana, ale aj obrana aktívna, a
preto rovnako nepodstatnou je skutočnosť, že obžalovaný nezostal v aute sedieť, ale odopol si pás a
išiel za poškodeným, resp. že sa obžalovaného nezľakol atď.), dospel súd k záveru, že v posudzovanom
prípade išlo zo strany obžalovaného o nutnú obranu podľa § 25 Tr. zák., ktorá okolnosť vylučovalaprotiprávnosť činu. Z tohto dôvodu ho súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko
skutok nie je trestným činom.

Súd zároveň poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňa, a. s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na
náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr. por. obligatórne odkázal na civilný proces; o nároku poškodeného
E., ktorý najneskôr do skončenia vyšetrovania dôvody a výšku uplatneného nároku podľa § 46 ods. 3
Tr. por. nespresnil, súd nerozhodoval.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský

súd v Bratislave, a to cestou Mestského súdu Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.