Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201199
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8524201199.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Z. M., narodeného XX. L. XXXX,
M. XXX, 2/ Š. M., narodenej XX. L. XXXX, Kolačkov 127, oboch zastúpených spoločnosťou AKAIS,
s. r. o., Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 53 864 611, proti odporcovi obci Kolačkov, Kolačkov 30, IČO:
00 329 959, zastúpenej advokátom JUDr. Gáborom Szarázom, Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.

zn. 6C/61/2024, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. júla 2025 sp. zn.
17Co/27/2025, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí tretím uznesením č. k.
6C/61/2024-139z26.mája2025nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložilodporcovipovinnosťzdržať
sa vykonávania geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek
stavebnýchprácnapozemkuregistra„C“parcelnéhoč.XXXXovýmere533m2,lesnýpozemok,k.ú.M.,
obec M., okres F. Ľ., zapísanom na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX vedenom Okresným úradom
Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/, a to

do právoplatného skončenia konania vo veci, predmetom ktorej bude žaloba navrhovateľov 1/ a 2/ ako
žalobcov 1/ a 2/ proti odporcovi ako žalovanému, o vypratanie označenej nehnuteľnosti; navrhovateľom
1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie podať žalobu vo
veci samej ako žalobcovia 1/ a 2/ proti odporcovi ako žalovanému, o vypratanie nehnuteľnosti - pozemku
registra „C“ parcelného č. XXXX o výmere 533 m2, lesný pozemok, k. ú. M., obec M., okres F. Ľ.R.,
zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, ktorá je v

bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/; vyslovil, že v prípade, že navrhovatelia 1/ a 2/
žalobu v súdom stanovenej lehote nepodajú, súd uvedené neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší; v
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods.
1 a 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 3, § 330 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), čl. 20 ods.
1 a 4 ústavy, § 123, § 126 ods.1, § 128 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 2 písm. a), § 3 ods.1 až 3, § 15 ods. 1,

§ 17, § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o verejných vodovodoch“). Po oboznámení sa s návrhomna nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi dospel k
záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovatelia potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že zo strany odporcu dochádzalo k neoprávneným zásahom

do ich vlastníckeho práva, a to vykonávaním prác na pozemku C KN parcelného č. XXXX zapísaného
na LV č. XXXX k. ú. M., ktoré mali charakter prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo
vodojemu určeného hydrológom, ktorými sa mal zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce
M.. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v obci M. bola dňa 1. októbra 2024 vyhlásená
mimoriadna situácia a trvala do 9. januára 2025. Na pozemku č. XXXX vedenom na LV č. XXXX k.

ú. M. sa nachádza vodojem, ktorý je súčasťou diela vodovod M.G. vo vlastníctve odporcu, pričom z
vodojemu vedie vodovodné potrubie, ktoré zásobuje obyvateľov obce pitnou vodou. Podľa vyjadrení
navrhovateľov sa na ich pozemku ale stále nachádzala časť technológie odporcu, čím naďalej dochádza
k akútnemu ohrozeniu ich vlastníckeho práva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že navrhovatelia sčasti osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preto návrh
nanariadenieneodkladnéhoopatreniapovažovalzaopodstatnený,nakoľkovdôsledkuzásahuodporcu,

ktorý na pozemok v ich výlučnom vlastníctve dopravil rôzne mechanizmy a začal tam vykonávať
prieskumné vrty, sa nehnuteľnosť navrhovateľov znehodnocuje. Podstatným pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie bola skutočnosť, že aj napriek tomu, že dňa 9. januára 2025 bola mimoriadna situácia v
obci M. odvolaná, na pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov, boli umiestnené mechanizmy
na vykonávanie prieskumných hĺbkových vrtov, resp. na vykonávanie zemných stavebných prác.

Umiestnením ťažkých mechanizmov a realizáciou prieskumných vrtov a zemných stavebných prác
odporcom na pozemku C KN parcelného č. XXXX, došlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov
spočívajúceho v poškodení nehnuteľností v ich vlastníctve, pričom hrozba pokračovania ujmy na
ich strane v podobe poškodzovania ich pozemku v dôsledku konania odporcu stále pretrvávala. Z
uvedeného dôvodu preto nariadenie neodkladného opatrenia bolo jediným efektívnym prostriedkom

ochrany, aby nedošlo k ďalšej ujme na právach navrhovateľov, preto súd prvej inštancie v tejto časti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

1.2. Odporca dopravil na nehnuteľnosť navrhovateľov mechanizmy a realizoval tam určité činnosti,
ktoré mali súvisieť so zabezpečovaním pitnej vody pre obyvateľov obce M.M.. Na nehnuteľnosti

navrhovateľov sa nachádza vodojem, na ktorý sa vzťahuje právny režim podľa zákona o verejných
vodovodoch. Táto okolnosť oprávňuje vlastníka verejného vodovodu v nevyhnutnej miere vstupovať
na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou,
prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nevykonával kontradiktórne konanie, preto bez

vyjadrenia odporcu nemohol prijať záver vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľov, že zásah odporcu do ich
vlastníctva bol alebo je neoprávnený. Bude preto nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie a až potom
bude možné zodpovedať túto otázku. V kontexte uvedeného preto rozhodol o časovom obmedzení
nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu je súd
oprávnený vopred časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne

relevantné okolnosti. Trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do právoplatného skončenia
veci, predmetom ktorého bude žaloba o vypratanie uvedenej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zároveň
uložil navrhovateľom podať žalobu vo veci samej. Návrhu na uloženie povinnosti odporcovi zdržať sa
vstupu na pozemok v ich vlastníctve nebolo možné vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov v súlade
so zákonom o verejných vodovodoch, kde je povinnosťou žalobcov strpieť v nevyhnutnej miere vstup

odporcu na ich pozemok, na ktorom sa tento vodojem nachádza a ktorý je súčasťou verejného
vodovodu, preto v tejto časti návrh zamietol. V časti vypratania strojov, zariadení a stavebného materiálu
z pozemku navrhovateľov, súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ sa navrhovatelia domáli
vydania neodkladného opatrenia vypratania nehnuteľností, tak išlo o žalobu na plnenie. V tejto časti
nebolo možné obísť sporové konanie, ktoré pri týchto žalobách na plnenie nepochybne vždy vyžaduje

dokazovanie, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie v takomto rozsahu
nikdy nevykonáva. Nariadenie neodkladného opatrenia o vypratanie nehnuteľnosti by bolo rozhodnutie
totožné s výrokom rozhodnutia vo veci samej, a vzhľadom na nedostatočné okolnosti odôvodňujúce
tento nárok a totožnosť uplatneného nároku a nároku vo veci samej neprichádzal do úvahy, preto návrh
v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že navrhovatelia mali vo veci len čiastočný úspech, súd prvej
inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) v poradí tretím uznesením zo 17. júla 2025 sp.
zn. 17Co/27/2025 uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, v súvisiacich výrokoch a
vo výroku o trovách konania potvrdil; odvolanie voči zamietavému výroku odmietol; navrhovateľom

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi.

2.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie. Základnou
odvolacou námietkou odporcu bolo, že nesúhlasil s postupom odvolacieho súdu, ktorý uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil dvakrát po sebe, napriek nevyhnutnosti aplikovať ustanovenie § 390 písm. a)

CSP. Porušenie tohto práva by bolo dané, pokiaľ by v predchádzajúcich rozhodnutiach boli predmetom
odvolacieho prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré by boli totožné a ktoré by rozhodovali o
uplatnenom nároku navrhovateľov totožným obsahom súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že prvým
rozhodnutím súdu prvej inštancie č. k. 6C/61/2024-38 z 29. októbra 2024 bolo konanie zastavené
a vec bola postúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Vo svojej podstate išlo o procesné
uznesenie bez meritórneho prejednania veci. Uznesením č. k. 17Co/52/2024-62 zo 16. januára 2025

odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vo veci rozhodnúť, nakoľko bol toho názoru, že rozhodnutie
bolo v kompetencii súdov a nie v kompetencii správnych orgánov. V poradí druhým rozhodnutím č.
k. 6C/61/2024-67 bolo meritórne rozhodnuté tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
zamietnutý. Toto uznesenie bolo prvým, na ktoré sa vzťahoval procesný postup podľa § 390 písm. a)
CSP, na základe ktorého súd prvej inštancie meritórne vec rozhodol a toto uznesenie bolo v dôsledku

podania odvolania navrhovateľmi meritórne prejednané aj odvolacím súdom, a to uznesením č. k.
17Co/15/2025-128 z 20. mája 2025, ktorým bolo uznesenie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Súd
prvej inštancie meritórne vo veci rozhodol uznesením č. k. 6C/61/2024-139 z 26. mája 2025, ktoré
odvolací súd už nemohol zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, pretože malo ako v poradí druhé, meritórny
charakter. Vzhľadom na uvedené nedošlo k porušeniu práva odporcu na spravodlivý súdny proces

odvolacím súdom. To, že odporca bol stotožnený s prvým zrušeným rozhodnutím súdu prvej inštancie,
nebolo pre účely odvolacieho prieskumu dôvodné, nakoľko uvedené uznesenie bolo odvolacím súdom
zrušené. Odporcovi nič nebránilo, aby otázky civilnej ochrany podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“) riešil v rámci kompetencií na príslušných
správnych orgánoch, avšak pokiaľ bolo predmetom konania neodkladné opatrenie, ktorého cieľom bola

ochrana vlastníckeho práva, tak o takomto neodkladnom opatrení nemohol rozhodovať iný orgán, než
súd.

2.2. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, k nevykonaniu dokazovania fyzickou
ohliadkou miesta samého a k okolnosti, či sa na pozemku navrhovateľov nachádzajú stroje a zariadenia,

príp. či sa vykonávajú geologické práce, nevyzval odporcu na vyjadrenie sa k tvrdeniam navrhovateľov
v súvislosti s realizáciou záchranárskych prác. Odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu prvej
inštancievkonaníovecisamej,nievšakvkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia,jezistiťskutkový
stav dôležitý pre posúdenie uplatneného nároku. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa
dokazovanie nevykonáva pre krátkosť času v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní o veci samej.

Okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčujú,
pričom nesmie existovať vážnejšia pochybnosť o potrebe úpravy pomerov neodkladným opatrením.
Vzhľadom na rýchlosť konania, súd nemusí dbať na všetky formality pri osvedčovaní uplatneného
nároku, tak ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Osvedčená skutočnosť sa musí súdu, vzhľadom
na všetky okolnosti, javiť ako nanajvýš pravdepodobná. Pre účely odvolacieho konania je potom

rozhodujúci stav v čase vydania prvoinštančného uznesenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky
konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej
inštancie preto správne postupoval, pokiaľ na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili nanajvýš
pravdepodobné a ktoré boli osvedčené navrhovateľmi, nariadil neodkladné opatrenie v súvislosti s

vykonávaním geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek
stavebných prác na pozemku navrhovateľa. Pokiaľ by k týmto prácam na pozemku navrhovateľov ďalej
dochádzalo, mohol by pozemok navrhovateľov byť nenávratne poškodený. Bolo potrebné prihliadnuť
na to, že v čase vydávania neodkladného opatrenia už neexistoval stav mimoriadnej situácie v obci,
i napriek tomu navrhovatelia tvrdili, že k týmto prácam na ich pozemku dochádza. Reálne osvedčili

existenciu týchto prác videozáznamom, ktorý predložili súdu, bez toho, aby bolo v priebehu konania
jednoznačne zistené, že už takéto práce nielenže sa nerealizujú, ale ani v prípade vyhlásenia ďalšej
mimoriadnej situácie na pozemku navrhovateľov, nehrozia. Uložením neodkladného opatrenia bolo
možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa principiálne navrhovatelia domáhali, a to ochranyvlastníckeho práva, pričom účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzovali odporcu. Súd
prvejinštanciesprávnerozhodol,ouloženípovinnostinavrhovateľomvkonanívovecisamejdomáhaťsa
ochrany vlastníckeho práva odstránením strojov a zariadení, ktoré sa majú na ich pozemku nachádzať,

a ktoré majú byť používané pri realizácii geologických, výkopových, vŕtacích, terénnych prác alebo iných
stavebných prác. Odvolací súd na záver skonštatoval, správne zistenie skutkového stavu. Vykonávanie
navrhnutých dôkazov možno len v kontradiktórnom procese v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k vyprataniu stavebných mechanizmov, strojov,
prístrojov, zariadení a stavebného materiálu z pozemku navrhovateľov a vo vzťahu k zdržaniu sa vstupu

na nehnuteľnosť zamietol. Zamietavý výrok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol výrokom,
ktorý bol vydaný v prospech odporcu, preto odvolací súd odvolanie v tomto rozsahu odmietol, keďže bolo
podané neoprávnenou osobou. Vyhovujúci výrok, ako aj súvisiace výroku o povinnosti navrhovateľov
podať žalobu vo veci samej ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca (ďalej len ,,dovolateľ“),
ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. a) a písm. f) CSP. Namietal, že súdy
rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, a že odvolací súd mal podľa ustanovenia § 390
písm.a)CSProzhodnúťsám,namiestoopätovnéhozrušeniarozhodnutiasúduprvejinštancieavrátenia
veci na ďalšie konanie. Podľa dovolateľa nebol na takýto postup zákonný podklad a išlo o účelové

konanie v prospech navrhovateľov, smerujúce k nariadeniu neodkladného opatrenia počas mimoriadnej
situácie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/61/2024-38 z 29. októbra 2024 konanie zastavil a vec
postúpil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, keď dospel k záveru, že navrhovatelia sa domáhajú
preskúmania zákonnosti vyhlásenia mimoriadnej situácie v obci Kolačkov, na čo súd nemá právomoc
(§ 3 CSP a § 9 zákona č. 42/1994 Z. z.). Dovolateľ sa s týmto právnym názorom stotožnil a uviedol, že

obec postupovala v súlade so zákonom č. 42/1994 Z. z. a nemohla niesť zodpovednosť za obmedzenie
dodávok pitnej vody obyvateľom, vrátane navrhovateľov. Podľa jeho názoru sa navrhovatelia snažili
prinútiť obec odkúpiť predmetné pozemky za neprimeranú cenu. Odvolací súd v uznesení č. k.
17Co/15/2025-128 z 20. mája 2025 uviedol, že podľa tvrdení navrhovateľov sa na ich pozemkoch mali aj
po odvolaní mimoriadnej situácie nachádzať mechanizmy dovolateľa, čím malo dochádzať k ohrozeniu

ichvlastníckehopráva.Tietotvrdeniavšakvychádzalilenzvyjadreniaprávnehozástupcunavrhovateľov,
ale nezodpovedali skutočnosti. Súdy nevykonali ohliadku miesta, nevyzvali dovolateľa, ani príslušné
orgány na vyjadrenie a nepreverili, či sa na pozemkoch nachádzajú stroje alebo či prebiehajú záchranné
práce. Dovolateľ preto namietal, že odvolací súd neodôvodnene ovplyvnil rozhodovanie súdu prvej
inštancie. Ďalej poukázal na to, že neodkladné opatrenie je nevykonateľné, keďže v čase jeho vydania

sa na pozemkoch navrhovateľov nevykonávali žiadne práce a nenachádzali sa tam žiadne stroje.
Predložil dokumentáciu obce o vyhlásení a odvolaní mimoriadnej situácie pre nedostatok pitnej vody,
pričom zdôraznil, že nedostatok vody neznamená jej úplnú absenciu, ale aj zníženú výdatnosť a
tlak. Z podkladov vyplýval výrazný pokles prítoku vody, čo viedlo k obmedzenému režimu dodávok
v obci. Zároveň uviedol, že predložil čestné vyhlásenie vlastníka strojov o ukončení prác k 17.

októbru 2024 a faktúru dodávateľa vystavenú dňa 18. novembra 2024, z ktorých vyplýva, že v čase
vydania neodkladného opatrenia, ani rozhodovania odvolacieho súdu sa žiadne práce nevykonávali a
mimoriadna situácia už bola odvolaná. Navrhol zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.

4. Navrhovatelia písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú
splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je
potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanieje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.

8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

11. V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 420 CSP
dovolací súd v prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené, pričom k preskúmaniu
opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a)
až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto
ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci

samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420
písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

12. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí (R 19/2017).

13. Dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu,
spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba (R 21/2018).

14. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podaného po skončení konania, pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 325
ods. 1 CSP. Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na

ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (sp. zn. 8Cdo/83/2017).

15. V preskúmavanej veci bola navrhovateľom uložená povinnosť podať žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6C/67/2025.

Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, ani nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto dovolanie proti uvedenému rozhodnutiu nie je procesne
prípustné.

16. Nadväzujúc na uvedené preto dovolací súd dovolanie odmietol v súlade s § 447 písm. c) CSP, bez

skúmania, či v konaní došlo k namietanej vade alebo nie.

17. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd v súlade s § 451 ods. 3 veta druhá CSP
neodôvodňuje.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.