Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/177/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212533
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124212533.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., C. X, právne zastúpený: AKNP LEGAL s.r.o., so sídlom Moyzesova
471/1. 958 01 Partizánske, IČO: 57 187 894, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX F. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o. v likvidácii, so sídlom

Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o vydanie hnuteľnej veci, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 3C/112/2024-93 zo dňa 01. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknuté.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 3C/112/2024-93 zo dňa 01. septembra 2025 konanie zastavil
(výrok I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal

vydania hnuteľnej veci: motorového vozidla zn. AUDI, obchodný názov A6 Avant, druh: osobné vozidlo,
typ/variant/verzia: XX/XXXXXXX/XXXXXXXXXXXXXXX,VIN: G., výrobca vozidla (podvozku): AUDI AG,
DEU, identifikačné číslo motora: H. F. (typ) karosérie: AC KOMBI, farba: ŠEDÁ METALÍZA TMAVÁ,
dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby): 18.02.2016, ktoré žalobca nadobudol na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 10.10.2024, uzatvorenej so žalovaným ako predávajúcim, konajúcim prostredníctvom
záložného veriteľa FINANC PARTNERS s.r.o., IČO: 36 783 323, so sídlom Jesenského 230/7, 958 01

Partizánske, SR, ako zákonného zástupcu žalovaného pri výkone záložného práva priamym predajom.
Žalobca dňa 12.08.2025 zobral žalobu v celom rozsahu späť, v dôsledku zmeny pomerov spôsobenej
konaním žalovaného, ktorý po podaní žaloby predložil kúpnu zmluvu zo dňa 03.04.2024. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že žalobca musel brániť svoje práva
v súdnom konaní. Procesné zavinenie na zastavení konania bolo teda potrebné pričítať nie žalobcovi,
ktorý v čase podania žaloby nemohol mať vedomosť o prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu,

ale žalovanému, ktorý kúpnu zmluvu zo dňa 03.04.2024 o prevode predmetného motorového vozidla
predložil až dňa 28.04.2025. Žalobca späťvzatím žaloby reagoval na predloženie kúpnej zmluvy medzi
žalovaným a treťou osobou zo dňa 03.04.2024. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému
plný (t. j. 100 %-tný) nárok na náhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli, o výške ktorej bude,
v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania zmenil a rozhodol, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 02.08.2023 kúpil od predávajúcej I. C. osobné
motorové vozidlo AUDI A6 za kúpnu cenu 24 200,- EUR, ktorá ho ubezpečila, že na vozidle neviaznu
žiadne ťarchy ani iné obmedzenia. Podaním zo dňa 01.07.2024 mu spoločnosť Finance Partners
s.r.o. oznámila, že je veriteľom predávajúcej, na vozidle bola zriadená záložná zmluva, z ktorého
dôvodu začína výkon záložného práva a žiada vydanie vozidla. Žalovaný podal trestné oznámenie na

predávajúcu I. C., z dôvodu, že mu zriadené záložné právo k vozidlu zamlčala, inak by ho nekúpil.
Podaním zo dňa 21.11.2024 bola žalovanému doručená predžalobná výzva, ktorou mu žalobca oznámil,
že dňa 10.10.2024 uzavrel s predávajúcim Finance Partners s.r.o. kúpnu zmluvu a stal sa vlastníkom
predmetnéhovozidla,zároveňžiadalodovzdaťvozidlodo29.11.2024.Kpredžalobnejvýzvesažalovaný
vyjadril podaním zo dňa 25.11.2024 a keďže uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2024 nebolo
preukázané relevantným dôkazom, žiadal o predloženie tejto zmluvy za účelom preverenia zákonného

postupu pri jej uzatváraní. Po doručení mu kúpnej zmluvy dňa 05.12.2024 žalovaný dospel k záveru,
že ide o simulovanú kúpnu zmluvu, nakoľko zo skutkového stavu v čase jej uzavretia vyplýva, že
predávajúci nemal k dispozícii predmetné vozidlo a tvrdenia v zmluve, že ho poskytol kupujúcemu na
vykonanie obhliadky a skúšobnej jazdy, ako aj tvrdenie kupujúceho A. A., že sa oboznámil s technickým
stavom vozidla jeho obhliadkou a absolvovaním skúšobnej jazdy, sú nepravdivé a zavádzajúce, preto

kúpna zmluva zo dňa 10.10.2024 je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný ďalej namietal, že
predžalobná výzva ako aj žalobný návrh boli vypracované v ten istý deň, dňa 21.11.2024, pričom žalobca
žiadal o vydanie vozidla dňa 29.11.2024 a žaloba bola podaná dňa 25.11.2024. Žalovaný argumentoval,
že kúpna zmluva zo dňa 03.04.2024, ktorou odpredal predmetné vozidlo tretej osobe, nie je v žiadnom
príčinnom vzťahu k späťvzatiu žalobného návrhu. Nesúhlasil s tvrdením, že k späťvzatiu žaloby bolo

pristúpené z dôvodu správania a konania žalovaného a s tým, že ak by žalovaný predložil kúpnu zmluvu
pred začatím súdneho konania, nebolo by potrebné začínať tento súdny spor.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, poukazujúc na § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k tvrdeniu
žalovanéhooúdajnejsimuláciikúpnejzmluvyzodňa10.10.2024uviedol,ževlastníckeprávokhnuteľnej

veci sa nadobúda jej prevzatím, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvné strany sa v čl. IV bod 2 kúpnej
zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza na kupujúceho už momentom podpisu
zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné fyzické odovzdanie vozidla na nadobudnutie vlastníctva.
K vyhláseniu kupujúceho v kúpnej zmluve, že sa pred jej uzatvorením oboznámil s technickým stavom
predmetu kúpy jeho obhliadkou a skúšobnou jazdou, uviedol, že ide o štandardné ustanovenie vzorovej

zmluvy, ktoré bolo ponechané omylom a jeho existencia nijako nespochybňuje, že kúpna zmluva
bola uzavretá riadne a platne, ustanovenie ide výlučne na ťarchu žalobcu. Ďalej uviedol, že v čase
podania žaloby, t. j. dňa 25.11.2024, bolo vozidlo stále evidované na žalovaného, ktorý na výzvu
žalobcu nereagoval a nepreukázal, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, preto žaloba
bola podaná dôvodne. Dôvodnosť podania žaloby nemôže spochybniť ani skutočnosť, že žalovaný až

v rámci dupliky predložil zmluvu s pánom A.. Argumentoval, že v rámci rozhodovania o trovách konania
je rozhodujúci procesný výsledok sporu a procesné správanie účastníkov, nie obsahové posúdenie
platnosti alebo dôvodnosti uzavretej kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného smerujúce k meritu veci
nemajú žiaden význam pre posúdenie správnosti rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže súd
prvej inštancie nerozhodoval vo veci samej. Ak žalovaný svojím konaním, resp. nečinnosťou vyvolal

pochybnosti o vlastníctve a odmietal súčinnosť, nesie procesnú zodpovednosť za vznik sporu. Dňa
21.11.2024 bola žalovanému riadne odoslaná predžalobná výzva, v ktorej žalobca jasne uviedol svoje
stanovisko a vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti. Napriek tomu, že žaloba bola podaná dňa
25.11.2024, žalobca následne vyčkával na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného až do 10.12.2024,
kedy bol zaplatený súdny poplatok. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 05.12.2024 je zrejmé, že žalobca

mal záujem riešiť vec mimosúdnou cestou. Kúpna zmluva zo dňa 03.04.2024, ktorou žalovaný odpredal
predmetné vozidlo, je v priamom príčinnom vzťahu k vzniku tohto konania, ak by žalovaný včas reagoval
a poskytol aktuálne informácie, k zaplateniu súdneho poplatku dňa 10.12.2024, a tým, ani k súdnemu
konaniu by nedošlo. Žiadal, aby odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli produkované.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
pozistení,žeodvolaniepodalavčas(§362ods.1CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolovydané(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355ods.1,§357písm.m)CSP),bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré v napadnutom výroku II. podľa § 387 ods. 1

CSPakovecnesprávnepotvrdil.UzneseniesúduprvejinštancievovýrokuI.,odvolanímnenapadnutom,
zostáva nedotknuté.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu

posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP).

8.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnaodvolaciuargumentáciužalovaného
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovaného za
obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

9. Hoci z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby
na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú
zodpovednosť, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 zo
dňa 20.03.2018, podľa záverov ktorého aj za účinnosti CSP je možné priznať žalobcovi náhradu trov
konaniavintenciáchdoterajšejjudikatúryvprípade,akžalobcazoberiedôvodnepodanúžalobuspäťpre

správanie žalovaného. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v posudzovanej veci sa žalobca
voči žalovanému domáhal vydania osobného motorového vozidla bližšie špecifikovaného v žalobnom
petite.Žalobuodôvodniltým,ževlastníctvokpredmetnémuvozidlunadobudolnazákladekúpnejzmluvy
zo dňa 10.10.2024, uzatvorenej so žalovaným ako predávajúcim, konajúcim prostredníctvom záložného
veriteľa FINANC PARTNERS s.r.o., ako zákonného zástupcu žalovaného pri výkone záložného práva

priamym predajom. Žalovaného vyzýval na vydanie vozidla aj bezprostredne pred iniciovaním súdneho
konania, a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 21.11.2024. V reakcii zo dňa
25.11.2024navýzvužalobcužalovanýuviedol,žepredmetnévozidlonadobudolkúpnouzmluvouzodňa
02.08.2023odjehovlastníčkyp.I.C.,ktorámuvšakzamlčalaexistenciuzáložnéhoprávanatotovozidlo.
Skutočnosť, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2024 vozidlo odpredal tretej osobe, vo vyjadrení

neuviedol. O existencii tejto kúpnej zmluvy sa nezmienil ani vo vyjadrení zo dňa 06.11.2024 k oznámeniu
spoločnosti FINANC PARTNERS s.r.o. zo dňa 03.07.2024 o začatí výkonu záložného práva, ani do
zápisnice o trestnom oznámení zn. ORPZ-CA-OOP5-185/2024 zo dňa 11.07.2024 podanom na I. C..
Skutočnosť, že vozidlo dňa 03.04.2024 odpredal a odovzdal tretej osobe (I. A.), žalobcovi oznámil e-
mailom dňa 11.12.2024, svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal, kúpnu zmluvu zo dňa

03.04.2024predložilažvkonanípredsúdomakoprílohuvyjadrenia(dupliky)zodňa25.04.2025.Napriek
kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a I. A. ako kupujúcim dňa 03.04.2024,
v čase podania žaloby bol ako vlastník predmetného vozidla a držiteľ osvedčenia evidovaný v evidencii
vozidiel žalobca. Podaním zo dňa 12.08.2025 žalobca zobral žalobu späť, z dôvodu, že žalovaný
(po podaní žaloby) predložil kúpnu zmluvu zo dňa 03.04.2024 o predaji predmetného vozidla tretej

osobe. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP
konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP). O trovách konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie na
zastavení konania, v súlade s ktorou žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že v danom prípade bola žaloba podaná dôvodne, keď žalovaný kúpnu zmluvu

zo dňa 03.04.2024 predložil až dňa 28.04.2025, t. j. až po podaní žaloby (26.11.2024), ako tvrdenie,
že predal vozidlo tretej osobe učinil až po podaní žaloby (bez preukazovania tejto skutočnosti) a po
zaplatení súdneho poplatku žalobcom (10.12.2024), čím žalobcovi vznikli trovy konania. S poukazom
na uvedené skutočnosti odvolací súd vyvodil, že pre správanie sa žalovaného odpadol dôvod na trvaní
žalobyakzastaveniukonaniadošlojednoznačnezdôvoduprocesnéhozavinenianastranežalovaného.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal skutočnosti týkajúce sa merita veci, keď uvádzal dôvody ním
tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2024, tieto sú bez právneho významu pri rozhodovanío nároku na náhradu trov konania v štádiu právoplatného zastavenia konania z dôvodu späťvzatia
žaloby.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Proti výroku
I. napadnutého uznesenia odvolanie nebolo podané, čo znamená, že tento výrok uznesenia súdu prvej
inštancie zostal nedotknutý.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania priznal nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý v ňom úspech nemal. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).