Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012112.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2025, č.k. 35PP/51/2025-43, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.
II. Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2. ods. 3 Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, podmienečne prepúšťa
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa
20.06.2024, č. k. 1T/4/2022-262 a rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 13.02.2025, č. k.
3T/119/2023-255.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. určuje skúšobná
doba v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 17.10.2025, č.k. 35PP/51/2025-43 rozhodol o návrhu
odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, že podľa § 415
ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona návrh odsúdeného A. B., XX.XX.XXXX D. C., na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/4/2022,
zo dňa 20.06.2024 a rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 3T/119/2023, zo dňa 13.02.2025,
zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil písomným
podaním zo dňa 20.10.2025 (číslo listu 41 - 42) a zo dňa 21.10.2025 (číslo listu 33). Prokurátor sa vzdal

práva na podanie sťažnosti.
3.Vodôvodnenísťažnostiodsúdenýuviedol,žesúdnebraldoúvahyjehoslušnéavzornésprávanievoči
nadriadeným, ako aj dobré a vzorné správanie počas pobytu vo výkone trestu. Páchanie trestnej činnosti
úprimne ľutuje a zaväzuje sa čestným prehlásením, že na slobode povedie slušný a bezúhonný život,
bez trestnej činnosti. Dáva do pozornosti to, že sa za neho zaručil jeho známy, ktorý je dobre finančne
situovaný a ktorý má firmu, kde by ho zamestnal a poskytol mu nie iba finančný zárobok, ale aj trvalý

pracovný finančný príjem a pokiaľ by bolo potrebné, tak aj bývanie podľa zamerania pracovnej činnosti.
Sudca bol zaujatý pre jeho trestnú minulosť. Žiada o odôvodnenie a vyrozumenie súdu, respektíve
prehodnotenie a vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu.
4. V ďalšom písomnom odvodnení sťažnosti odsúdený uviedol:
4.1. Ja som jedináčik, moji rodičia boli jedináčikmi, mama aj starí rodičia mi zomreli, o mojom otcovi som
počulnaposledypred30rokmi.Takžejanemámžiadnychrodičov,starýchrodičov,žiadnychsúrodencov,

žiadnych bratrancov, žiadne sesternice, žiadnych strýkov ani stryné, žiadnych ujov ani tety, nemám
deti ani manželku. Nemám žiadnych žijúcich príbuzných, s ktorými by som mohol mať príbuzenskéa sociálne kontakty. Tým, že som v posledných rokoch strávil život vo VTOS, moje sociálne kontakty
ku kamarátom, známym nedokážem udržiavať, z VTOS smiem telefonovať iba blízkym osobám v 1.
rade, ktoré však nemám. Expriateľke E. som ublížil, preto som vo VTOS, a preto náš vzťah nebude

pokračovať. Ale expriateľka mi už odpustila, telefonujem jej z VTOS, a je mojim druhým sociálnym
kontaktom. Mojim jediným priateľom a hlavným sociálnym kontaktom je pán B. F., ktorý ma nezištne
podporuje finančne, posiela mi peniaze do ústavu, dobíja mi telefónny kredit, telefonujeme, zasielame
mi listy poštou, poskytuje mi právne poradenstvo. Z týchto dôvodov považujem tento sudcov argument
o údajne chýbajúcich sociálnych kontaktoch za vrcholne nespravodlivý, diskriminačný až zvrátený.

4.2. Problém v aplikácii ustanovenia § 66 Trestného zákona spočíva v značnej neurčitosti pojmov
používaných zákonnou úpravou u jednotlivých podmienok a z toho vyplývajúce nejasnosti konkrétnych
podmienok a kritérií na podmienečné prepustenie. Ústavný súd preto v jednom zo svojich nálezov,
a to konkrétne v náleze so spisovou značkou II. ÚS 482/18, bližšie rozpracoval kritériá, ktoré by
súdy mali skúmať pri posudzovaní plnenia podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Očakávanie vedenia riadneho života, respektíve dovŕšenie nápravy odsúdeného v

budúcnosti je už zo svojej podstaty predpokladom, ktorý je pravdepodobný, a preto nie je možné
požadovať jednoznačné presvedčenie sudcu o týchto skutočnostiach. Pojem „riadny život“ je potrebné
chápať ako minimálny rámec a teda ako predpoklad nepáchania ďalšej trestnej činnosti. Súdy pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či bude mať odsúdený po jeho prípadnom
podmienečnom prepustení zaistené zamestnanie, ubytovanie, či udržoval kontakt s rodinou či inými

blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť. Ústavný súd, a ani ja, nespochybňuje(me), že faktor
trestnej minulosti je relevantným faktorom. Už vo svojom náleze pod spisovou značkou I. ÚS 2201/16
vysvetlil, že trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní
splnenia podmienok podmienečného prepustenia. Podľa ďalšieho zo svojich nálezov pod spisovou
značkou II. ÚS 482/18 ani trestnú minulosť odsúdeného nie je možné hodnotiť mechanicky, teda

napríklad sledovať len počty minulých odsúdení a nevyužitých šancí podmienečného prepustenia. Súd
pri svojom rozhodovaní síce pozitívne ohodnotil prístup sťažovateľa k výkonu trestu, avšak bez bližšieho
odôvodnenia konštatoval, že účel trestu doposiaľ dosiahnutý nebol a jeho ďalší výkon z toho dôvodu nie
je možné považovať za nadbytočný. Nesplnenie podmienky prognózy riadneho súd odôvodnil iba dlhým
časovým obdobím, počas ktorého sťažovateľ páchal trestnú činnosť a okolnosťou, že sa nejednalo o

ojedinelé vybočenie sťažovateľa z inak riadneho života. Riziko recidívy je podľa jeho názoru natoľko
zrejmé, že nie je možné prognózu riadneho života považovať za splnenú. Okresný súd sa však pri
rozhodovaní nezaoberal aktuálnou situáciou sťažovateľa, hodnotením jeho snahy o nápravu ani zmenou
pohľadu na život. Zodpovedný prístup sťažovateľa popísaný v hodnotení väznice je pritom ojedinelý,
nadpriemerný a osvedčuje to, že u sťažovateľa dochádza k výrazným zmenám. V tomto kontexte potom

nepôsobí presvedčivo, ak okresný súd hodnotí sťažovateľa diametrálne odlišne, a to bez toho, aby svoje
rozhodnutie adekvátne odôvodnil.
4.3. Okresný súd nezobral do úvahy ani aktuálne rodinné pomery odsúdeného, ani nevysvetlil, prečo
stanovenie skúšobnej doby a dohľad probačného úradníka po prepustení nepovažuje za dostačujúce
opatrenie. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia pritom slúži k obmedzeniu či vylúčeniu

svojvôle a k oboznámeniu účastníkov konania s dôvodmi, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie.
Ústavný súd preto pripomenul, že podstata odôvodnenia súdneho rozhodnutia v prípade zamietnutia
žiadosti o podmienečné prepustenie je vtom, že odsúdenému má byť jasne a zrozumiteľne vysvetlené
(pričom toto vysvetlenie nemusí byť rozsiahle), akým konkrétnym spôsobom sa má správať, aby
preukázal polepšenie a aby od neho bolo možné očakávať, že povedie riadny život tak, aby mal vyššiu

šancu pri ďalšom prejednaní svojej žiadosti podmienečné prepustenie. Každé zamietavé uznesenie by
maloobsahovaťkrátkynávodpreodsúdeného,obsahujúciuvedenietoho,akézmenysaododsúdeného
očakávajú. Až uvedením konkrétnych dôvodov, prečo žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
nebolo vyhovené, a to dôvodov, ktoré odsúdený mohol a môže v priebehu výkonu trestu odňatia
slobody ovplyvniť, ho súdy môžu viesť ku zmene. Je nutné mať na pamäti taktiež to, že zamietnutie

žiadosti o podmienečné prepustenie za situácie, keď odsúdený vyvinul značné úsilie, aby bol účel trestu
naplnený, môže mať naopak veľmi negatívne dôsledky na jeho resocializačný proces. V napadnutom
uznesení Mestského súdu ani napriek tomu, že išlo už v poradí o druhé rozhodovanie o jeho žiadosti o
podmienečné prepustenie, sťažovateľ takýto návod nedostal. Bolo mu iba odporučené, aby zotrval vo
svojej snahe a v aktívnom prístupe k výkonu trestu, nakoľko práve to by podľa súdu v budúcnosti mohlo

byť dôvodom na zmenu jeho názoru o splnení podmienky prognózy riadneho života. Argumentácia
okresného súdu o nesplnení podmienky prognózy riadneho života v budúcnosti je teda príliš všeobecná
a odôvodnenie nedostačujúce.4.4. Okresný súd opomenul zohľadniť judikatúru Ústavného súdu o zmysle a účele inštitútu
podmienečného prepustenia a svoj záver o nedostatku prognózy vedenia riadneho života založil na
predchádzajúcom konaní sťažovateľa, ktoré už nie je možné zmeniť. Reálna resocializácia a začlenenie

odsúdeného do spoločnosti sú najefektívnejšie mimo väzenského prostredia - v podmienkach bežného
života, v pracovnom kolektíve, medzi rodinou a blízkymi, kde sa obnovujú sociálne väzby a zmysel pre
zodpovednosť. V ústavnom prostredí s obmedzenými kontaktmi so spoločnosťou sa môže dosiahnuť
len čiastočná korekcia správania, no nie plnohodnotná resocializácia. Účinná resocializácia odsúdeného
je možná len v prirodzenom spoločenskom prostredí - v kontakte s bežnou komunitou, rodinou

a pracovným kolektívom. V ústavných podmienkach možno dosiahnuť len čiastočné návyky, no nie
plnohodnotnú reintegráciu. Preto ďalší výkon môjho trestu už neprispieva k účelu trestu a moje zotrvanie
vo VTOS by nemalo resocializačný efekt.
4.5. Prejavil som skutočné známky nápravy, uvedomujem si dôsledky svojho konania a som pripravený
viesť riadny život na slobode. Môj ďalší pobyt vo VTOS by preto nemal resocializačný prínos, naopak,
mohol by tento proces oslabiť.

4.6. Podmienečným prepustením a uložením primeranej skúšobnej doby, čiže vytvorením hrozby
opätovného VTOS, súd zabezpečí psychologickú bariéru (Damoklov meč) pred neprípustnou recidívou
a tým nepriamo aj ochranu spoločnosti na oveľa dlhší čas ako by tomu bolo v prípade odpykania si
celého uloženého trestu odňatia slobody. Na základe uvedených argumentov a judikatúry a judikátov ÚS
navrhujem/žiadam, aby som dostal šancu na resocializáciu a zapojenie sa do normálneho a riadneho

života.
5. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažnosť podaním, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené
22.10.2025, aj osoba B. F.. K procesnému postaveniu tejto osoby v konaní o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, sa správnym spôsobom vyjadril už
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, keď uviedol, že tento nemá postavenie

účastníka konania (správne malo byť uvedené „strany trestného konania“), preto s ním prvostupňový
súd nekonal a na jeho podania neprihliadal. Z rovnakého dôvodu ani tunajší súd nekonal s menovanou
osobouakososobou,ktorábybolaoprávnenápodaťopravnýprostriedokprotinapadnutémuuzneseniu.
Preto o jeho podaní, ktoré označil ako sťažnosť proti napadnutému uzneseniu, meritórne nerozhodoval.
6. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo

ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom
ústave podľa § 462.
7. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
8. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

9. Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že vzhľadom na 4 disciplinárne odmeny, ktoré
počas doterajšieho pobytu za mrežami odsúdený získal, na prvý pohľad mohlo javiť, že prvá materiálna
podmienka (v podobe preukázania polepšia svojim správaním sa počas výkonu trestu) splnená, ztoho ale nemožno vyvodiť splnenie tejto podmienky. Pokiaľ ide o povahu disciplinárnych odmien,
možno konštatovať, že mu boli ukladané výlučne za plnenie pracovných povinností, pričom v iných
smeroch súd nevzhliadol jeho snahu po náprave. Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť,

že odsúdený sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a
reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti
a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne
ľutuje svoje konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného neodvíja len od počtu disciplinárnych odmien,
v tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce

režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v
súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces
vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa
odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie
väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.

10. Odsúdený nie je vo výkone trestu po prvýkrát, a preto sú mu podmienky výkonu trestu dobre známe a
aj dôvodne od neho očakávať, že na preukázanie svojho polepšenia vyvinie vyššiu ako priemernú mieru
aktivity. Odsúdený sa síce počas výkonu trestu v ústave v Nitre sa zúčastnil poradenstva zameraného na
prevenciu drogových závislostí, avšak neprezentoval súdu žiadne poznatky, ktoré nadobudol a pomohli
by mu analyzovať príčiny jeho trestnej činnosti. Odsúdený súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody

za trestnú činnosť, ktorá spočívala okrem iného aj v tom, že sa voči poškodeným vyhrážal násilím,
respektíve hrozbou násilia. Odsúdený na verejnom zasadnutí, neuviedol, ako na trestnú činnosť s
odstupom času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život
tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním
sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. V

podstate v návrhu uviedol len toľko, že ľutuje, jeho nepostačujúce na to, aby súd mohol vyhodnotiť
jeho postoj k trestnej činnosti. Aj v rámci programu zaobchádzania je vedený pohovormi k rozvoju
prosociálneho správania a pohovory sú zamerané aj na protidrogovú osvetu, napriek tomu z hodnotenia
vyplýva ten záver, že trestnú činnosť síce ľutuje a však ju racionalizuje. Z hodnotenia vyplýva, že jeho
postoji k trestnej činnosti je len čiastočne kritický. Zároveň uvedené poznatky naznačujú, že odsúdený

počas doterajšieho výkonu trestu príčiny trestnej činnosti dostatočne neanalyzoval a nevyvodil z nej pre
dôsledky, tak aby do budúcna trestnej činnosti dokázal predchádzať. Podľa súdu odsúdený nevyvíja
dostatočne aktívnu snahu po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“.
Odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa.
11. Súd dospel k záveru, že odsúdený sa za doterajší pobyt za mrežami nezbavil záporných vlastností,

sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestných činov, za ktoré bol odsúdený, alebo
ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestné činy spáchať. Súd zastáva
názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu
trestu, nie o skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie
zákona. Niet pochýb, že odsúdený vo výkone trestu pracuje, jeho pracovná morálka je na požadovanej

úrovni, za plnenie pracovných povinností bol aj opakovane disciplinárne odmenený, čo jasne vyplynulo
z hodnotenia osoby odsúdeného, preto o jeho riadnom pracovnom nasadení nie sú pochybnosti. Hoci
súd na jednej strane oceňuje snahu odsúdeného, ktorú vynaložil v oblasti pracovného zaradenia, avšak
na strane druhej z uvedených skutočností potom súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné
polepšenie ako výraz prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne

podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti
a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal.
12. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že
je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku
súd nepovažuje za splnenú. Možno podotknúť, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach

výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej
materiálnejpodmienky,nakoľkopolepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,
či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od
odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno
konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu

vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany súd primárne poukazuje na jeho odpis registra
trestov (8 záznamov), z ktorého vyplýva, že pácha druhou rôznorodú trestnú činnosť, a to majetkovú
trestnú činnosť (opakovane krádež, podvod, poškodzovanie cudzej veci), ale i násilnú trestnú činnosť
( nebezpečné vyhrážanie, vydieranie). Prvý stret so zákonom mal v roku 2006 a teda trestnú činnosťpácha od roku 2006 i s pomerne krátkymi časovými odstupmi (trestné veci z rokov 2007, 2013, 2016
2021 2022, 2024, 2025) až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu. Pričom mu bol uložený
opakovane podmienečný trest, peňažný trest a následne len nepodmienečné tresty, teda zo strany

spoločnosti mu bolo poskytnutých dosť šancí preukázať, že to so svojou nápravou myslí skutočne
vážne. Tieto šance nevyužil a opakovane konal protiprávne. Pokiaľ ide o predchádzajúci spôsob života,
odsúdený pred aktuálnym výkonom postupne uložených trestov neviedol riadny život, nepracoval, mal
finančné problémy, ktoré následne riešil majetkovou trestnou činnosťou. Z pohľadu súdu osoba s takouto
kriminálnou anamnézou nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia

bude viesť riadny život.
13. Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave so minimálnym stupňom stráženia, pričom
v rámci vnútornej diferenciácie je stále umiestnený do strednej diferenciačnej skupiny „B“ s tým, že
diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program
vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu trestu. V danom prípade bolo teda
prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Trestného zákona najmä na povahu a charakter spáchanej

trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil a v zmysle odpisu registra trestov čiastočne aj na sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť
záver, že bude viesť na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere
význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do

rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať. Navyše aj resocializačná prognóza odsúdeného
a je menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Súd zastáva názor, že vzhľadom
na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením prvej materiálnej podmienky nie je možné
zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude viesť riadny život. Predchádzajúci spôsob

života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp., že by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti.
Riziko recidívy odsúdeného tak súd posúdil ako prevažujúce nad očakávaním riadneho vedenia života
odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho nemožno druhú materiálnu podmienku na podmienečné
prepustenie považovať za splnenú.

14. Prvostupňový súd na verejnom zasadnutí oboznámil odsúdeného, že osoba B. F. podala návrh, aby
bola pribratá ako dôveryhodná osoba v konaní. Súd na takýto návrh neprihliada o čom odsúdeného
informoval s poukazom na § 5 ods. 1 Trestného zákona, kedy súd môže konať len o návrhu záujmového
združenia a môže prijať len záruk záujmové združenia na dovŕšenie nápravy odsúdeného osoby. Osoba
ktorá sa dožaduje statusu osoby dôveryhodnej takéto oprávnenie nemá a keďže môže konať len na o

návrhoch na podanie menovaného F. súd neprihliadal.
15. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel sťažnostný súd k záveru, že toto je sčasti založené
na nesprávnej aplikácii skutočností, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre
rozhodnutie o návrhu odsúdeného, avšak tieto zistené skutočnosti čiastočne nesprávne vyhodnotil.

16. Formálna zákonná podmienka, ktorá spočíva v tom, že odsúdený vykonal príslušnú časť trestu
odňatia slobody, bola splnená.
17. Na druhej strane nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré sa viažu k splneniu druhej zákonnej
podmienky (prvej materiálne podmienky), ktorou je preukázanie polepšenia plnením svojich povinností
a svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody.

18. Prvostupňový súd vyhodnotil vyjadrenie sa odsúdeného k trestnej činnosti, pre spáchanie, ktoré je
aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, keď uviedol, že túto činnosť ľutuje, tým spôsobom, že jeho
postoj k trestnej činnosti je len čiastočne kritický, dostatočne neanalyzoval príčiny trestnej činnosti a
nevyvodil z neho dôsledky tak, aby do budúcna trestnej činnosti dokázal predchádzať. Prvostupňový
súd odsúdenému vytkol, že na verejnom zasadnutí neuviedol, ako na trestnú činnosť s odstupom času

nazerá.
19. Nesprávnosť názoru prvostupňového súdu, ktorý dáva do priameho súvisu (podľa neho) formálne
kritický postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti s nedostatočnou vnútornou zmenou myslenia
odsúdeného, je daný nesprávnym posúdením významu vyjadrenia odsúdeného k jeho trestnej
činnosti. Nesprávne posúdenie významu vyjadrenia sa odsúdeného k jeho trestnej činnosti zo strany

prvostupňového súdu je založené na tom, že mu prisudzuje väčšiu dôležitosť, než skutočne má.
Medzi pojmami „polepšenie sa“ a „oľutovanie spáchaného činu“ môže byť z obsahového hľadiska úzka
súvislosť, čo však neznamená, že by oba tieto pojmy bolo možné zamieňať alebo dokonca stotožňovať.
Priznanie sa k trestnej činnosti a jej oľutovanie možno urobiť aj bez toho, aby sa páchateľ polepšil, aleboaby to bolo vyjadrením zmeny jeho vnútorného postoja, pričom páchateľ sa k takémuto priznaniu môže
rozhodnúť z rôznych pohnútok. Na druhej strane môže páchateľ trestnej činnosti - odsúdený, prijať plnú
zodpovednosť za svoju trestnú činnosť a nadobudnúť presvedčenie o tom, že nechce opakovať takéto

správanie aj bez výslovného vyjadrenia ľútosti.
20. Chyba v hodnotení skutočností, ktoré boli z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí
preukázané, spočíva tiež v tom, že všetky aspekty správania sa odsúdeného, ktoré boli uvedené
v hodnotení riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ktoré vyznievajú v jeho prospech,
prvostupňový súd nedôvodne zľahčuje a rovnako bez dostatočného odôvodnenia ich vyhodnocuje iba

ako prejav formálneho prispôsobenia sa odsúdeného podmienkam výkonu trestu odňatia slobody.
21. Hodnotenie skutočností, ktoré majú význam pre rozhodnutie o návrhu o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, vykonáva súd samostatne, na základe vlastnej úvahy, ktorá však nesmie
byť svojvoľná. Nezodpovedá kritériám spravodlivého hodnotenia, ak súd na jednej strane vymenuje
všetky pozitívne stránky správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, nenájde v jeho
správaní žiadne nedostatky, no napriek tomu, bez ďalšieho, konštatuje, že takéto správanie je iba

prejavomformálnehoprispôsobeniasapodmienkavýkonutrestuodňatiaslobody.Jepravdou,čouvádza
prvostupňovýsúd,žeodsúdenýniejeprvýkrátvovýkonetrestuodňatiaslobody.Zodpisuregistratrestov
možno zistiť, že pred začatím aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody, bol odsúdený 1 krát vo výkone
súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v konaní Okresného súdu Komárno, vedenom
pod spisovou značkou 3T/94/2016, vo výmere 26 mesiacov 21 dní. Tento trest vykonal 06.07.2018.

Aktuálne je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý mu bol nariadený vo veci
vedenej na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou 1T/4/2022, s dátum nástupu výkonu trestu
dňa 20.06.2024. Je teda zrejmé, že od skončenia predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody do
nástupu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva v súčasnosti, uplynula doba takmer šiestich
rokov. Predtým vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Z tohto pohľadu nemožno prijať jednoznačný

záver, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody vyplýva iba z toho (predovšetkým
z toho), že podmienky výkonu trestu sú mu dobre známe. Do týchto svojich úvah prvostupňový súd
nijako nezahrnul skutočnosť, že odsúdenému bol v roku 2024 zmenený spôsob výkonu trestu odňatia
slobody a bol preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Túto skutočnosť nie je možné

bez ďalšieho, automaticky zdôvodniť iba prispôsobením sa odsúdeného podmienkam výkonu trestu
odňatia slobody. Rovnako bolo dôležité podľa názoru tunajšieho súdu vziať do úvahy, a prvostupňový
súd tak neurobil, že naposledy bol disciplinárne odmenený pochvalou za dlhodobé pozitívne výsledky
dosahované pri plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného. Uvedené
skutočnosti, posúdené najmä vo vzájomnej súvislosti, nesvedčia o tom závere, ku ktorému dospel

prvostupňový súd, že odsúdený sa iba formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody.
Rovnako bolo treba brať do úvahy aj skutočnosť, že podľa hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania a riaditeľ odporúča jeho
podmienečné prepustenie a v prípade podmienečného prepustenia neodporúča uloženie primeraných
obmedzení a povinností. Odporúčanie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody nie je pre súd

záväzné, avšak odzrkadľuje hodnotenie inštitúcie, v ktorej si odsúdený vykonáva trest odňatia slobody,
preto je ho potrebné pri hodnotení splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie, brať
do úvahy.
22. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého uznesenia je aj to, že prvostupňový súd konštatoval, že
odsúdený sa nezbavil záporných vlastností, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej

činnosti, respektíve prispeli k rozhodnutiu trestné činy spáchať, na druhej strane však neuvádza, ktoré
konkrétne záporné vlastnosti, sklony a zlé návyky má na mysli a z čoho tieto identifikoval.
23. Vo vzťahu k splneniu druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie, ktorá je založená
na očakávaní, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, prvostupňový súd vychádzal z toho, že
pokiaľ odsúdenie nesplnil prvú materiálnu podmienku, teda nepreukázal polepšenie, nemožno mať za

splnenú tú požiadavku, že sa od neho dá očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z dôvodov,
ktoré sú uvedené vyššie, nepovažuje sťažnostný súd za správny záver prvostupňového súdu, že
odsúdený nepreukázal splnenie prvej materiálne podmienky. Preto sa nemôže stotožniť ani s týmto
záverom, ktorý sa týka splnenia druhej materiálne podmienky.
24. Prvostupňový súd tiež uvádza, že očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti v jeho prípade

významne ovplyvňuje jeho trestná minulosť. Uzavrel, že z tohto pohľadu ide o osobu s kriminálnou
anamnézou, ktorá nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť
riadny život.25. K tomuto sťažnostný súd uvádza, že kriminálna minulosť odsúdeného, ktorá spočíva v ukladaní
iných trestov, ktoré neboli spojené s odňatím slobody, má pri posudzovaní prognózy vedenia ďalšieho
života odsúdeného menší význam, než tomu prikladá prvostupňový súd. Hodnotenie jeho trestnej

minulosti ako to urobil v odôvodnení napadnutého uznesenia na jednej strane správne zohľadňuje
druh trestnej činnosti, ktorej páchania sa v minulosti dopúšťal a rovnako správne zohľadňuje aj časové
odstupy medzi páchaním tejto trestnej činnosti. Za rovnako dôležité však tunajší súd považuje aj
tú skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti iba 1 krát vo výkone trestu odňatia slobody (rozsudok
Okresného súdu Komárno zo dňa 16.11.2021, spisová značka 3T/94/2016, ktorým bol odsúdenému

uložený súhrnný trest odňatia slobody na 26 mesiacov a 21 dní). Otázku prognózy ďalšieho vedenia
riadneho života je potrebné dať do súvislosti nielen s celkovým počtom predchádzajúcich odsúdený, ale
tiež s tým, koľkokrát bol podrobený výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. V prípade, žeby na
odsúdeného bolo opakovane pôsobené nepodmienečnými trestami odňatia slobody, je namieste skôr
uvažovaťotom,žestupeňjehokriminálnehonarušeniajepodstatnevyšší,ktorýneumožňujeprijaťzáver
o tom, že by po čiastočnom výkone aktuálne uloženého trestu odňatia slobody, mohol viesť riadny život.

26. V preskúmavanom prípade je podľa názoru tunajšieho súdu rozhodujúce, že správanie odsúdeného
vo výkone aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody, preukazuje jeho polepšenie a keďže
má zabezpečené materiálne podmienky na to, aby sa mohol zamestnať a aby mal kde bývať
po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, možno prijať záver, že náprava
odsúdeného čiastočným výkonom trestu odňatia slobody bola dovŕšená do takej miery, že je možné ho

podmienečného prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného určenia dlhšej skúšobnej doby,
počas ktorej bude možné sledovať a kontrolovať sa správanie odsúdeného na slobode.
27. Sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne
vyplýva, že prvostupňový súd sa zaoberal skúmaním splnenia zákonných podmienok, uvedených v
ustanovení § 66 ods. 1 Trestného zákona podrobne a sústredene, vychádzal zo správnych teoretických

úvah, ktoré sa vzťahujú k rozhodovaniu o takomto druhu návrhu odsúdeného, čo svedčí o poctivom
prístupe k rozhodovaniu. Tak ako je vyššie uvedené, dopustil sa niektorých chýb, ktoré spočívajú tom, že
niektorým zo zistených skutočností priložil iný význam, respektíve inú váhu, akú podľa názoru tunajšieho
súdu majú, čo ho v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnym záverom. Tieto však bolo možné napraviť
v sťažnostnom na konaní, čo tunajší súd týmto uznesením urobil.

28. S poukazom na vyššie uvedené, dospel tunajší súd k rozhodnutiu o potrebe zrušenia napadnutého
uznesenia. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané pred prvostupňovým súdom, mohol tunajší
súdvopravnomkonanísámposúdiťsplneniezákonnýchpodmienoknarozhodnutienávrhuodsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodnúť spôsobom, ako je uvedený
v bodoch II. a III. výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.