Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/2538/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125398263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125398263.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H., zomr. XX. XX. XXXX, o vymoženie
1.117,69 Eur s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou: JUDr. Žofia Žabková, so
sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar n/Hronom, IČO: 42 310 695,

pod sp. zn. 420 EX 807/25, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 12Ek/2538/2025 zo dňa 11. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2538/2025
zo dňa 11. 11. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2538/2025 zo dňa 11. 11. 2025 vyššia

súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa ust. § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku
z a s t a v u j e. II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného
konania vo výške 61,50 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie
odôvodnila tým, že povinná zomrela dňa XX. XX. XXXX, čím stratila procesnú spôsobilosť. Exekučné
konanie bolo začaté dňom 07. 10. 2025. V čase začatia exekučného konania teda povinná nemohla
byť spôsobilým účastníkom konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti je takým nedostatkom, ktorý

nemožno odstrániť. Súd aj napriek vykonanej lustrácii v Registri obyvateľov Slovenskej republiky nezistil
danú skutočnosť (úmrtie povinnej) pred vydaním poverenia, nakoľko údaj o úmrtí povinnej nebol ku
dňu vykonanej lustrácie (ku dňu 08. 10. 2025) vo výpise z registra uvedený a tento bol zistený až
následne po oznámení súdneho exekútora. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže povinná
zomrela pred samotným začatím exekučného konania, teda nedisponovala procesnou subjektivitou v
danom exekučnom konaní, musel súd exekučné konanie voči povinnej podľa § 61k ods.1 písm. d)

Exekučného poriadku zastaviť. O náhrade trov exekúcie poverenej súdnej exekútorky vyššia súdna
úradníčka rozhodla podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov
súdnej exekútorky v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnej zaviazala oprávneného, nakoľko to bol
samotný oprávnený, ktorý svojim návrhom na vykonanie exekúcie inicioval začatie exekučného konania.
Ak by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, súdnej exekútorke by nárok na náhradu paušálnych
výdavkov nevznikol. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie vyššia súdna úradníčka v zmysle § 199c

ods. 1 Exekučného poriadku s poukázaním na § 22 ods.2 vyhlášky zaviazala na náhradu uplatnených
paušálnych výdavkov súdneho exekútora spolu vo výške 61,50 EUR (náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 50,- EUR zvýšená o 23% DPH t.j.61,50 EUR), oprávneného.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť
z dôvodu, že oprávnený sa o úmrtí povinného dozvedel 25. 10. 2025 prostredníctvom RFO, t.j. v čase

podanianávrhunaexekúciu(07.10.2025)nemalvedomosťoúmrtípovinného.Súdvykonallustráciu08.
10. 2025 pred vydaním poverenia a taktiež nedisponoval informáciou o úmrtí povinného. Vzhľadom navyššie uvedené sa oprávnený domnieva, že s ohľadom na skutkový stav a časové súvislosti, nemožno
pričítaťdôvodzastaveniaoprávnenému.Pretobyoprávnenýnemalbyťzaviazanýnazaplatenienáhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe uvedeného oprávnený žiada súd, aby zrušil napadnuté

uznesenie a súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie.

3. Súdna exekútorka k podanej sťažnosti uviedla, že s názorom oprávneného nesúhlasí a žiada súd, aby
sťažnosť zamietol. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, kedy neboli splnené zákonné
podmienky pre vedenie konania, t.j. povinný nemal procesnú spôsobilosť účastníka konania. Podaním

návrhu na vykonanie exekúcie vznikol súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie, t.j. oprávnený
zapríčinil vznik tohto nároku a preto je povinný trovy exekúcie nahradiť oprávnený.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada

výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

11. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

12. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach
daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že
sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

13. Je nesporné, že v predmetnej veci došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie napriek tomu,
žepovinnávčasepodanianávrhunavykonanieexekúcienedisponovalaprávnou(atedaaniprocesnou)
subjektivitou, keď ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zomrela. Spornou sa v danom
prípade stala otázka náhrady trov exekúcie, ktoré vznikli na strane súdnej exekútorky, keď vyššia súdna
úradníčka trovy súdnej exekútorky uložila nahradiť oprávnenému, s čím oprávnený nesúhlasil a navrhol,

aby súdnej exekútorke náhrada trov nebola priznaná.

14. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím vyššej súdnej
úradníčky, ktoré bolo vydané v súlade s Exekučným poriadkom. Treba konštatovať, že vyššia súdnaúradníčka správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna
úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP (tak ako to v podstate
žiada aj oprávnený) je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú

Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov,
o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky
trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s
pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný,
a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky

vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať
aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1
Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie
vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre
ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v nadväznosti na obranu oprávneného, aj sťažnostný súd,
obdobne ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, musí uviesť, že obrana oprávneného
nemá oporu v Exekučnom poriadku. Keďže na strane súdneho exekútora ide o právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré mu vznikli a ktoré právo mu priznáva Exekučný poriadok (§ 197 ods. 1 Exekučného

poriadku), dôvody nepriznania tohto práva musia explicitne vyplývať z Exekučného poriadku. Exekučný
poriadok však upravuje možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania len
vtedy, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie (§ 199c ods. 2 Exekučného
poriadku), čo však nie je prejednávaný prípad. Iný prípad neupravuje.

17. Za stavu, keď teda v konaní zostal jediný procesne spôsobilý účastník konania, t.j. oprávnený,
ktorý z vlastného rozhodnutia súčasne inicioval exekučné konanie, nemožno dospieť k inému záveru
než k tomu, že práve oprávnený musí znášať náhradu trov exekúcie súdnej exekútorky. Súčasne mu
procesne možno pričítať i zastavenie exekúcie, pretože ako skonštatovala vyššia súdna úradníčka,
keby návrh podaný nebol, súdnej exekútorke by nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Aj keď

išlo v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva
bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady
(napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto
návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať

nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu
oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností
vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

18. Na základe vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2538/2025 zo dňa 11. 11. 2025 ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).