Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125288557
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:6125288557.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu mBank S.A., IČO: 001254524,

so sídlom Prosta 18, Varšava, Poľská republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S. A., pobočka zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike, Pribinova 10, Bratislava, IČO:
36819638, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Košická
56, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XXX, o zaplatenie 2.143,85 Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.143,85 Eur, úrok
v sume 155,77 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,4% ročne zo sumy 2.143,85 Eur od 19.11.2024 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.1.2023 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere mPôžička plus č. E., ktorej predchádzalo uzavretie zmluvy o používaní platobných kariet mBank
ako aj zmluva o vedení bankových a sporiacich účtov a žiadosť o zriadenie bežného alebo sporiaceho
účtu. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom finančnej služby internet banking v zmysle zákona č.

266/2005 Z.z. a v súlade s čl. 3.8. všeobecných obchodných podmienok mBank a čl. 2.1. Obchodných
podmienok poskytovania úveru mPôžička plus. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanej poskytnutý
dňa 20.1.2023 úver vo výške 2.410 Eur, ktorý sa žalovaná v zmluve zaviazala vrátiť formou pravidelného
splácania v mesačných splátkach vo výške 42,83 Eur v dohodnutých termínoch po dobu 72 mesiacov
a rovnako sa zaviazala platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo
výške 8,49%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička
plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky mBank. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala

do omeškania s úhradou splatných splátok, keď splátky nehradila riadne a včas a to ani napriek
výzve k úhrade splátok zo dňa 16.10.2024, vyhlásil žalobca podľa čl. 2.4. Obchodných podmienok
poskytovania úveru mPôžička plus všetky pohľadávky, súvisiace s poskytnutým úverom, za splatné ku
dňu 18.11.2024,atovyhlásenímokamžitejsplatnostizodňa18.11.2024. Podľa histórie úveružalovaná
zaplatila celkom sumu 428,39 Eur, z čoho bola suma 266,15 Eur použitá na úhradu istiny, suma 162,15
Eur započítaná na úhradu úrokov, suma 0,09 Eur na úroky z predlženia. Rozdiel medzi úverom 2.410
Eur a úhradami žalovanej započítanými na istinu v sume 266,15 Eur predstavuje žalobcom uplatnenú

sumu 2.143,85 Eur. Žalovaná dlh dobrovoľne neuhradila ani na základe výzvy žalobcu zo dňa 31.3.2025
a preto žalobca podal žalobu.2. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že ona žiadnu žiadosť o úver
nepodpísala. Údaje v žiadosti sú nepravdivé, pretože žalovaná má učňovské vzdelanie a nevykonáva
povolanie vrcholový manažment ako je uvedené v žiadosti a nikdy nemala čistý príjem 2500 Eur. Pracuje

ako čašníčka s príjmom približne 600 Eur mesačne, stará sa o dve maloleté deti, nemá peniaze nazvyš.

3. Žalobca na odpor žalovanej reagoval vo vyjadrení (č.l.82 spisu), v ktorom poprel tvrdenia žalovanej.
Uviedol, že žalovaná zmluvu o úvere slobodne a bez donútenia podpísala. Zmluva bola platne uzavretá.
Žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla mesačný príjem vo výške 2500 Eur. Na základe

predchádzajúcich transakcií na účte žalovanej uvedená suma zodpovedá jej obvyklým príjmom. Žalobca
riadne skontroloval úveru schopnosť žalovanej. Žalovaná v záverečnej časti žiadosti vyhlásila, že všetky
uvedené údaje v žiadosti sú pravdivé, úplné, poskytnuté dobrovoľne, pričom žiadne skutočnosti vedome
nezamlčala. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovanej nepredstavujú vecné zdôvodnenie odporu a preto
navrhoval tento odpor odmietnuť, alternatívne navrhol, aby súd pokračoval v konaní.

4. Žalobca na výzvu súdu učinenú podľa § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) odpovedal v jeho vyjadrení zo dňa 10.12.2025. Uviedol, že zmluva o úvere bola
uzatvorená prostredníctvom finančnej služby Internet banking v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ohľadom započítania úhrad žalovanej uviedol rovnaké tvrdenia ako v žalobe. Ku dňu 16.10.2024

bola žalovaná v omeškaní so splátkami za mesiace 10/2024, 9/2024, 8/2024, 7/2024, ale žalovaná
nesplácala úver už oveľa skôr, keď podľa histórie úveru poslednú úhradu vykonala v období 11/2023.
Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 16.10.2024 pojednáva o
skutočnosti, že je žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace, sumarizuje konkrétne v akej výške za celý
čas, výzva klasifikuje osobitne istinu a príslušenstvo a zároveň poskytuje lehotu 15 dní pre vyrovnanie

podlžnosti a zároveň upozorňuje na to, aká skutočnosť môže nastať po 15 dňoch. Žalobca ďalej uviedol,
že podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa na neho vzťahuje písmeno b). Žalobca poskytol úver
vo výške 2.410 Eur na obdobie 72 mesiacov, čo predstavuje 6 rokov. Päť percent zo sumy 2.410 Eur
predstavuje 120,5 Eur. Z priloženého harmonogramu vyplýva, že žalovaná v čase vyhlásenia okamžitej
splatnosti bola v omeškaní so splátkami v celkovej výške 471,13 Eur. Vyhlásenie okamžitej splatnosti

zo dňa 18.11.2024 opätovne spomína omeškanie, oznamuje zosplatnenie. Predmetné dokumenty
podľa žalobcu jednoznačne žalovanú včasne a zrozumiteľne upomínajú a žalobca poskytol žalovanej
dostatočnú zákonnú lehotu pre zaplatenie, aby následne mohol úver zákonne zosplatniť. Žalovaná
v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla mesačný príjem vo výške 2.500 Eur mesačne. Na základe
predchádzajúcich transakcií na účet žalovanej je zrejmé, že suma zodpovedá priemernému príjmu 2.500

Eur.Žalovanáuviedlavýdavkyvovýške0Eur.Žalobcastanovilživotnévýdavkyžalovanejpozohľadnení
jej situácie podľa svojho interného ekonomického modelu na 448,48 Eur. Žalobca poukázal na osobitné
vyjadrenie žalobcu vo veci preverenie úveruschopnosti žalovanej.

5. Súd spor podľa § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán, ktoré boli riadne a včas predvolané.

Žalovaná bola predvolaná na pojednávanie z adresy jej trvalého pobytu evidovanej v registri obyvateľov
Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom zásielku neprevzala v odbernej lehote a
predvolanie sa považuje za doručené dňom jeho vrátenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalobca neprítomnosť
ospravedlnil, strany nežiadali o odročenie pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, žiadosti o poskytnutie úveru mPôžička plus z č.l. 8,
zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č. E. zo dňa 20.1.2023, žiadosti o zriadenie bežného
alebo sporiaceho účtu zo dňa 3.9.2021, zmluvy o vedení bankových bežných a sporiacich účtov zo
dňa 3.9.2021, listín z č.l. 19 až 22, histórie úveru z č.l. 23, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
16.10.2024 s fotokópiou doručenky, vyhlásenia okamžitej splatnosti zo dňa 18.11.2024 s fotokópiou

doručenky, predžalobnej upomienky a listín z č.l. 25 až 28, obchodných podmienok poskytovania úveru
mPôžička plus z č.l. 29 až 30, všeobecných obchodných podmienok z č.l. 31 až 37, výpisu z obchodného
registra ohľadom žalobcu z č.l. 38 až 69, odporu žalovanej proti platobnému rozkazu z č.l. 77, vyjadrenia
žalobcu z č.l. 82, podania žalobcu zo dňa 10.12.2025, príloh tohto podania z č.l. 96 až 101, zvyšného
obsahu spisu.

7. Z oboznámených listín vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom žalovanou na jej
žiadosť dňa 20.1.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č. E. (ďalej aj „zmluva o
spotrebiteľskom úvere“, „úverová zmluva“). Na základe úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúťžalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 2.410 Eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala veriteľovi
splácať v 72 mesačných splátkach po 42,83 Eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, s dobou trvania
zmluvy 72 mesiacov, s termínom konečnej splatnosti úveru 20.1.2029, pri úrokovej sadzbe 8,49%

ročne. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 8,84%, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 3.084,18 Eur. Podľa bodu 5.5. úverovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou
súčasťou obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička plus (ďalej aj „OP“), všeobecné obchodné
podmienky (ďalej aj “VOP“) a ďalšie tam uvedené dokumenty.

8. Podľa čl. 2 bodu 2.1.6. OP je možné zmluvu o úvere uzavrieť aj prostredníctvom internetbankingu.
V takomto prípade budú informácie o podmienkach úveru a návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere
dlžníkovi doručené prostredníctvom internetbankingu a dlžník je oprávnený návrh zmluvy o úvere prijať
zadaním autorizačného kódu. Podľa čl. 2 bodu 2.4.3. OP v prípade porušenia podľa čl. 2.4.1 a 2.4.2.
je F. oprávnená podľa vlastnej voľby vykonať jedno alebo viacero z týchto opatrení: písm. a/ vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru spolu s príslušenstvom, ak je dlžník v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako

3 mesiace a čerpaný úver neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia mBank na vznik okamžitej
splatnosti úveru.

9. Dňa 3.9.2021 uzavreli žalobca a žalovaná ako majiteľ účtu na základe žiadosti žalovanej zo dňa
3.9.2021 zmluvu o vedení bankových a sporiacich účtov na dobu neurčitú.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka

a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, 17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa,
výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie
o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, vočiktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 Ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
(ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“)
Písm. a/ zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
Písm. b/ finančnou službou služba poskytovaná

1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)
2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)

4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)
5. dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,
Písm. c/ dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných

služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
Písm. d/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby
na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
Písm. e/ prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu

dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická
pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola dňa 20.1.2023 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z.. Žalovaná nepoprela, že uzavrela so žalobcom zmluvu o vedení bankových bežných

a sporiacich účtov dňa 3.9.2021, na dobu neurčitú. Ako klientka žalobcu a majiteľka účtu mala právo
využívať internetbanking, službu poskytovanú žalobcom. Žalovaná v odpore popierala, že žiadala
žalobcu o predmetný úver. Žalovaná však nespochybňovala tvrdenia žalobcu o tom, že úver jej bol
zo strany žalobcu v sume 2.410 Eur vyplatený a že boli spočiatku riadne a včas uhrádzané zo
strany žalovanej splátky úveru. Podľa tvrdení žalobcu podložených históriou úveru bol úver splácaný

vdohodnutýchsplátkachvovýške42,83Eurvobdobíod20.2.2023do27.11.2023aprestalbyťsplácaný
v decembri 2023. Keďže úver bol 10 mesiacov splácaný v splátkach podľa úverovej zmluvy, súd neuveril
tvrdeniu žalovanej, že o úver nežiadala. Predložená zmluva o úvere neobsahuje rukou písaný podpis
žalovanej. Úverová zmluva však mohla byť podľa čl. 2 bodu 2.1.6. OP uzatvorená aj prostredníctvom
internetbankingu, ktorý predstavuje prostriedok diaľkovej komunikácie v zmysle § 2 písm. e/ zákona

č. 266/2005 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil skutkový stav tak, že žalovaná
uzavrela predmetnú zmluvu so žalobcom prostriedkom diaľkovej komunikácie (internetbankingom)
podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z.. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanej spotrebiteľský úver v sume 2.410 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi úver spolu
s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52

ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaná obsah zmluvy, formulárových obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou pred jej podpisom
podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ vzorový
text zmluvy, obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol úver veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a

žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom,
priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že sa jedná
o spotrebiteľský úver a teda na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Opak žalobca
netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Žalobca žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na peňažné plnenia vyplývajúce z tejto

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12. Žalobca uvádzal, že predčasne zosplatnil úver k 18.11.2024. Právo žalobcu žiadať od žalovanej
splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti v prípade, že sa dlžník s úhradou
splátky omešká o viac ako 3 mesiace bolo zmluvnými stranami dojednané v čl. 2 bod 2.4.3. OP

podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Súd na vec aplikoval ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, pretože žalobca vykonal právny úkon
vyžadovaný zákonom na predčasne zosplatnenie úveru pred 31.10.2024, keď vyhotovil dňa 16.10.2024
pre žalovanú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok úveru, ktorú výzvu zaslal poštou v októbri 2024
žalovanej. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 môže veriteľ

vprípadeplneniazospotrebiteľskejzmluvyžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorej
splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa žiadať predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienenátým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo
využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Judikatúrou Najvyššieho súdu
SR bolo ustálené, že podmienkou platnosti jednostranného právneho úkonu veriteľa – predčasného

zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je aj to, aby veriteľ špecifikoval
vo výzve pred uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka
konkrétnu splátku úveru, pre nesplnenie ktorej predčasne a jednorazovo zosplatní celý dlh. Najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 197/2022 zo dňa 26.6.2024 konštatoval, že aby vyhlásenie predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru bolo platné, je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby vo výzve podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne a
jednorazovo môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd SR dôvodil tým, že identifikácia splátky je potrebná
z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o
tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,

kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený. Na tomto právnom názore zotrval Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3/25 pod R

34 konštatoval: Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch
lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37
ods. 1 OZ). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon

obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej
absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ). Na výzvu súdu učinenú podľa § 150 ods.
2 CSP, aby žalobca uviedol, pre ktorú splátku žalobca predčasne zosplatnil úver žalobca oznámil,

že ku dňu 16.10.2024 bola žalovaná v omeškaní s úhradou splátok splatných za mesiace 7/2024,
8/2024, 9/2024, 10/2024. Žalobca následne listom zo dňa 18.11.2024 žalovanej oznámil, že úver sa stal
predčasne splatným dňa 18.11.2024. Z tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že banka proces predčasného
zosplatnenia úveru začala tým, že upozornila žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
listomzodňa16.10.2024,ktorýžalobcapripojilkžalobe.Zobsahutejtolistinybolosúdomzistené,žeňou

žalobca žalovanú vyzýval na okamžité zaplatenie pohľadávky z predmetného úveru po lehote splatnosti
v úhrnnej sume 428,21 Eur v členení na istinu 285,59 Eur, úroky 142,62 Eur. Vo výzve je uvedené
upozornenie, že ak žalovaná vyčíslenú dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia výzvy neuhradí,
žalobca vyhlási splatnosť a teda uplatní právo na zaplatenie celej sumy úveru vrátane príslušenstva
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. V tejto výzve absentuje špecifikácia splátky

(uvedením jej sumy a lehoty jej splatnosti), pre nesplnenie ktorej žalobca pristúpi k zosplatneniu úveru,
ktorú náležitosť Najvyšší súd SR zhodnotil ako nevyhnutnú pre to, aby bolo predčasné zosplatnenie
úveru platným právny úkonom. Mesačná splátka úveru bola dohodnutá v zmluve na sumu 42,83
Eur so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci, a preto suma 428,21 Eur celkom zrejme predstavuje
dlh titulom viacerých nezaplatených splátok, no nie je zrejmé, ktorých splátok a za aké obdobie.

Z uvedených dôvodov v zmysle citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa tunajší súd
vplnejmierestotožňuje,predmetnýúvernebolžalobcompredčasnezosplatnený,nakoľkovýzvažalobcu
zo dňa 16.10.2024 je neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť (§ 37 Občianskeho zákonníka)
a pre obchádzanie účelu zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pohľadávka z úverovej zmluvy sa
teda z dôvodu neplatného predčasného zosplatnenia úveru nestala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol v zmluve dojednaný na 20.1.2029.

13. Ďalej súd uvádza, že banka bola pri uzatváraní úverovej zmluvy povinná posudzovať s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/2018 zo dňa 5.3.2020 musel súd z úradnej

povinnosti skúmať, či veriteľ overoval bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Pri porušení tejto
povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. totiž nie je veriteľ v zmysle § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda podmienkou
platnosti právneho úkonu, ktorým veriteľ vyhlásili mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru je dodržaniepovinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V uvedenom
ustanovení je vyjadrený princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania, ktorý je tiež akcentovaný

v ustanoveniach § 149 až § 151 CSP, v zmysle ktorých sú strany povinné prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov.
Podľa § 132 ods. 1 CSP strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aby strana
konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich

skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu
väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to zamietnutie žaloby. V
zmysle § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z. bol veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie
odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd výzvou

zo dňa 27.11.2025 vyzval podľa § 150 ods. 2 CSP žalobcu, aby žalobca poskytol súdu tvrdenia
o podstatných skutočnostiach, konkrétne, aby žalobca popísal, akým spôsobom žalobca zisťoval,
overoval a posudzoval pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere schopnosť žalovanej splácať
spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. aké mesačný príjmy, peňažné záväzky
žalovanej bral žalobca do úvahy, ako ich overil a akým spôsobom ich vyhodnotil. Žalobca však na

uvedenú výzvu nedoplnil skutkové tvrdenia v tomto smere. Žalobca reagoval na výzvu v podaní zo dňa
10.12.2025 a poukazoval na osobitné vyjadrenie banky ako žalobcu vo veci preverenia úveruschopnosti
žalovanej. V nich sú obsiahnuté tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uviedla v žiadosti o úver svoj
príjem 2.500 Eur a zamestnanec žalobcu to overil na základe prichádzajúcich transakcií na účet
žalovanej vedený u žalobcu. Žalovaná však popierala, žeby mala čistý príjem 2.500 Eur, pričom

uvádzala, že ako čašníčka zarábala 600 Eur mesačne. Žalobca nepreukázal, že overoval výšku
čistého mesačného príjmu žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Žalobca bol pritom povinný
v zmysle § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom
spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Žalobca mohol použiť
na overenie aj interné zdroje, ale nepredložil ani výpisy z účtu žalovanej, ktorými by preukázal jeho

tvrdenia, že skutočne mesačne dosahovala príjem 2.500 Eur netto. Žalobca uvádzal, že životné výdavky
žalovanej stanovil na 448,48 Eur, ale nevysvetlil bližšie aké výdavky v akej výške sú v tejto sume
obsiahnuté a ako ich zistil a overil. Nevysvetlil ani to, či a akým spôsobom zohľadnil výšku životného
minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. aj v nadväznosti na maloleté dieťa žalovanej (podľa výpisu
z registra obyvateľov SR mala žalovaná v čase žiadosti o úver jedno maloleté dieťa), t.j. životné

minimum v akej sume a na koľko osôb bral do úvahy. Ďalej žalobca uvádzal, že žalovaná mala
v čase žiadosti o úver živé úvery, ktoré splácala v splátkach spolu v sume 393,98 Eur. Žalobca však
neuviedol, o aké úvery ide, voči akým veriteľom a nepreukázal, že tieto existujúce peňažné záväzky
žalobca overil z úverového registra, keďže nepredložil výpis o tom, že nahliadol do úverového registra
a neuviedol, aké skutočnosti o jednotlivých úveroch z neho zistil. Z úverového registra mohol žalobca

zistiť informácie o existujúcich záväzkoch a úverových vzťahoch od iných bánk alebo nebankových
subjektov. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného napr. v uznesení sp. zn. 5Cdo
41/2023 zo dňa 30.1.2025 musí dodávateľ nielen overiť údaje o príjmoch a výdavkoch žiadateľa
o úver, ale aj vyhodnotiť získané informácie o schopnosti spotrebiteľky splácať úver, inak nie je možné
konštatovať zachovanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver.

Pre posúdenie bonity spotrebiteľa je nevyhnutné, aby veriteľ zistil a overil výšku mesačného príjmu
spotrebiteľa, zistil a overil výšku mesačných výdavkov spotrebiteľa zohľadniac pritom výšku životného
minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. a k záveru o schopnosti spotrebiteľa splácať úver môže veriteľ
pristúpiť jedine vtedy, ak mesačné príjmy po odpočítaní mesačných výdavkov budú dostatočné pre plnú
úhradu mesačnej splátky nového dojednávaného úveru. Žalobca v naznačenom smere neuviedol, aký

výpočet so zdaním konkrétnych mesačných príjmov, výdavkov, peňažných záväzkov žalovanej vykonal
žalobca, aby zistil reálnu schopnosť žalovanej splácať mesačné splátky dojednávaného úveru. Žalobca
tak neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Preto súd musel konštatovať, že zo strany
žalobcu pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom
vyžadovanej odbornej starostlivosti, pretože žalobca nepreukázal, že overil údaje o príjmoch žalovanej

a údaje o peňažných záväzkoch (z úverového registra) o výdavkoch žalovanej a žalobca neuviedol ako
vyhodnotil získané a overené údaje o pomeroch žalovanej v nadväznosti na jej schopnosť splácať úver.
Ide o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a preto žalobca nebol podľa §
11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splateniespotrebiteľského úveru, a zároveň sa podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. považuje
úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. Z uvedených dôvodov teda nebol úver predčasne zosplatnený, ale ostala zachovaná zmluvne
dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok úveru, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.1.2029. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie celého zosplatneného úveru,
pričom uvádzal skutkové tvrdenia ohľadom úkonov žalobcu smerujúcich k predčasnému zosplatneniu
úveru. Žalobca neuplatňoval nárok na zaplatenie jednotlivých splátok úveru splatných za určité

vymedzené obdobie. Nárok teda uplatnil z rovnakej úverovej zmluvy, ale z iného skutkového stavu.
Súd potom nemohol priznať žalobcovi ani tie neuhradené úverové splátky, ktorých splatnosť nastala ku
dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. neuhradené splátky splatné do 20.12.2025. V tomto smere súd poukazuje
na to, že k rovnakému záveru v obdobnej právnej veci dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.
zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.12.2024. V ňom konštatoval, že veriteľovi nemožno priznať právo na
zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe uplatňoval zaplatenie

celého mimoriadne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo neplatné.
Najvyšší súd SR prezentoval názor, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne
priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca
jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru (a aj odôvodňoval, akým postupom
sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal priznať práve a len takto zosplatnený

úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na
zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“ v zmysle § 216
CSP, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Poukazujúc na uvedené
rozhodnutie najvyššej súdnej autority, súd žalobe nemohol vyhovieť ani čiastočne, teda nemohol
namiesto uplatneného mimoriadne zosplatneného úveru priznať dlžné úverové splátky splatné do

okamihu vyhlásenia rozsudku.

15. Z uvedených dôvodov žalobu výrokom I. zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a vzhľadom na zásadu úspechu patrí žalovanej náhrada
trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej
nevznikli žiadne trovy konania, súd podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom II. vyslovil, že žalovanej náhradu

trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.