Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206733
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124206733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členov

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XX, E. D. F., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so
sídlom Mlynská 28, Košice, IČO: 35 570 661, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska,
advokát so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 174 856, o náhradu škody vo výške 1 650 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/61/2024-94 zo dňa 28.
januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom konanie v časti zaplatenia sumy vo výške
1 650 eur zastavil, II. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024 vo výške 100,49 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a III. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa

žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1 650 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
pridopravnejnehodedňa11.11.2007,naštátnejcesteI/64utrpelakospolujazdecvosobnommotorovom
vozidle zn. F. C., ev.č. D., ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn. Volkswagen C. D.
D., nar. XX.XX.XXXX, pri prejazde ľavotočivej zákruty na zasneženej vozovke neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam a povahe vozovky, v dôsledku čoho dostal šmyk a narazil do protiidúceho
motorového vozidla. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel poškodenie na zdraví. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších zmien. Žalobca si uplatnil liečebné náklady u žalovaného vo výške 8 3358,58 eura.
Žalovaný žalobcovi plnil sumu vo výške 6 708,58 eura. Predmetom žaloby bolo zaplatenie nákladov
v sume 1 650 eur, ktoré žalobca v súvislosti s trvalým poškodením zdravia pri dopravnej nehodevynaložil dňa 02.08.2023, na zakúpenie pohonu na invalidný vozík Mijo MT02. Z oznámenia žalovaného
adresovaného žalobcovi zo dňa 10.05.2024 mal súd prvej inštancie preukázané, že nákladmi za pohon
invalidného vozíka sa bude žalovaný zaoberať až po doložení požadovaných dokladov zo strany

žalobcu.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že akceptoval späťvzatie žaloby v rozsahu zaplatenia istiny, s čím
žalovaný súhlasil a preto konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 1 650 eur zastavil. Predmetom
nároku žalobcu po zastavení konania v časti sumy 1 650 eur zostalo zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024. Žalovaný nesúhlasil so zaplatením úroku z omeškania
a žiadal, aby súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca má pri
omeškaní právo požadovať od žalovaného aj úrok z omeškania od 07.05.2024 (deň nasledujúci po
uplynutí lehoty 3 mesiacov a 15 dní od prevzatia uplatnenia žalovaným) a to vo výške základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (4,50%) s plnením peňažného dlhu
zvýšenejo5percentuálnychbodov.Uviedol,ževdanomsporenebolodôvodnéprirozhodovaníonároku

na úroky z omeškania aplikovať § 799 ods. 2 OZ a preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške
9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024, keď žalovaný dňa 27.12.2024 plnil žalobcovi sumu 1 650 eur.

1.3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti ktorej konanie bolo zastavené, súd prvej inštancie
za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie strán na zastavení konania.

Konštatoval, že v časti ktorej bolo konanie zastavené, bolo zastavené pre správanie žalovaného a nie
pre správanie žalobcu. Preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom
žalobca bol úspešný aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania. V danom spore dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené
neboli a o výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia a

to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262ods.2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku, voči výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote, v súlade s ust. § 355 ods. 1
CSP odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28.01.2025 sp. zn. 18C/61/2024 zmenil

tak, že súd žalobu v časti nároku na náhradu úrokov z omeškania zamieta a žalovaný má nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konajúci súd akceptoval
vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného
a zároveň je toho názoru, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok.

Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie logickým spôsobom nevysvetlil, prečo bolo v danom prípade
odôvodnené priznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 100,49 eura, a preto rozhodnutie považuje za
arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky na jeho odôvodnenie.
Dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1 650
eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalovaná suma s poukazom na ust. § 449 ods. 1 OZ predstavuje

náhradu nákladov vynaložených zo strany žalobcu na kúpu pohonu na invalidný vozík. Žalovaný v rámci
likvidácie uplatneného nároku vyzval žalobcu listom zo dňa 23.02.2024, na predloženie požadovaných
listín, na preukázane jeho nároku a taktiež aj skutočnosti, či sa nejedná o duplicitné plnenie. Žalobca
však neposkytol potrebnú súčinnosť. Žalovaný zaslal žalobcovi písomné vysvetlenie k ním uplatneného
nároku, v ktorom ho informoval, že mu poistné plnenie v uplatnenej časti za invalidný vozík nie je

možné poskytnúť. Preto je toho názoru, že žalovaný ako poisťovateľ postupoval pri likvidácii poistnej
udalosti správne a v súlade s právnymi predpismi. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania jasne
vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu v rámci likvidácie na doloženie potrebných dokladov v zmysle §
799 OZ. Žalobca ich však nepredložil, preto bol žalovaný nútený ukončiť šetrenie v zákonom stanovenej
lehote, bez priznania nároku žalobcu. Následne žalobca inicioval súdne konanie a po opätovnej

argumentácií žalovaného doložil požadované doklady. Po doložení dokladov žalovaný uhradil nároky
žalobcu, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Všetky náklady na konanie ako úroky z omeškania
sú dôsledkom nekonania žalobcu, ktorý nepredložil požadované doklady a sám tak zapríčinil, že
žalovaný mu ich ani nemohol priznať. V závere uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom
neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je preto podľa jeho
názoru nepreskúmateľné aj v zmysle ustálenej judikatúry a vo svojej podstate je porušením základného
práva účastníka na spravodlivý proces, ktorý zaručuje okrem zákonov aj Ústava Slovenskej republiky
v čl. 46 a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1.3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že príspevok na zdravotnú
pomôcku – pohon invalidného vozíka, z prostriedkov sociálneho zabezpečenia nedostal. Od neho

však nebolo možné požadovať preukázanie tejto skutočnosti, resp. unesenie dôkazného bremena. Pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane účastníka konania treba totiž rešpektovať tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia nejakej skutočnosti majúca trvajúci charakter sa
zásadne nepreukazuje. Uviedol, že od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pokiaľ by aj mal nárok na predmetnú zdravotnú pomôcku

z prostriedkov sociálneho zabezpečenia, túto skutočnosť považuje za irelevantnú. Jedinou zákonnou
podmienkou dôvodnosti nároku na náhradu nákladov spojených s liečením je ich účelnosť, pričom ust.
§ 449 ods. 1 OZ túto účelnosť nepodmieňuje tým, že účelnosť je daná len v prípade, ak tieto náklady
nie je možné pokryť príspevkom zo systému sociálneho zabezpečenia. Je to zrejmé aj z rozdielnosti
ustanovení § 449 ods. 1 a ods. 2 OZ, v ktorom sa náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom
výslovne podmieňuje tým, že tieto náklady neboli kryté prostriedkami zo systému nemocenského

poistenia. Ust. § 449 ods. 1 OZ však žiadnu takúto zákonnú podmienku neupravuje, preto nie je
možné toto ustanovenie vykladať extenzívne a rozširovať oprávnenosť nároku a podmienky, ktoré
z tohto ustanovenia nevyplývajú. Uviedol, že predložením listinných dôkazov jednoznačne preukázal, že
náklady, ktorých náhradu v konaní požaduje, skutočne vynaložil. V závere uviedol, že žalovaný v tomto
prípade nesprávne postupoval, t. j. najmä vyžadovaním neexistujúcej a nezákonnej podmienky spôsobil,

že sa sám dostal do omeškania, čo bolo dôvodom podania žaloby žalobcom. Tiež nie je pravdou,
že žalobca v priebehu konania poskytol žalovanému ním žiadanú súčinnosť. Žalovaným žiadanú ne/
informáciu zabezpečil súd na jeho návrh, pričom aj po doručení odpovede úradu práce, sociálnych
veci a rodiny dňa 28.11.2024, žalovaný nárok obratom nezaplatil a ani na následnom pojednávaní
nemal záujem uzavrieť zmier. Práve naopak, na pojednávaní dňa 03.12.2024 navrhol jednanie o výške

žalovanej sumy, čím len potvrdil svoje obštrukčné konanie. V ďalšom postupe žalovaný vo svojich
vyjadreniach a v odvolaní poukazoval na porušenie povinností žalobcom podľa § 799 ods. 2 OZ aj
napriek okolnosti, že nejde o poistné plnenie. Nakoľko ide o náhradu škody na zdraví, ustanovenia
o poistnej zmluve sa nemôžu použiť na tento právny vzťah a teda žalobcovi, ako poškodenému a nie
poistenému, nemožno takéto porušenia povinnosti pričítať. Na základe uvedeného preto odvolaciemu

súdu navrhol, aby rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. V odvolacej replike žalovaný písomne uviedol, že v celom konaní poukazoval na zásadnú skutočnosť
a to, že žalobca odmietol doložiť požadované dokumenty už v rámci likvidácie poistnej udalosti.

Napriek nedoloženiu svojho nároku v rámci likvidácie, žalobca inicioval súdne konanie, v ktorom tieto
dokumenty poskytol ÚPSVaR. Návrh a vykonanie tohto dôkazu inicioval žalovaný, pričom ÚPSVaR
doložil doklady na dožiadanie súdu. Na základe predmetných dokladov žalovaný poskytol poistné
plnenie. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu, že by sa jednalo o negatívne dôkazné
bremeno, resp. o preukazovanie neexistencie istej skutočnosti. Sociálna poisťovňa ani ÚPSVaR nie

sú povinní predkladať doklady a z nich vyplývajúce osobné údaje svojich poistencov žalovanému,
ktorý je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v komerčnom poistení. Nakoľko sa žalovaný objektívne
nemohol dostať k požadovaným dokladom, vyzval v rámci likvidačného procesu na ich predloženie
žalobcu ešte počas trvania trojmesačnej likvidačnej doby. Uvedený postup je žalovanému zákonom
oPZPdovolený.Žalovanýodmietolžalobcoviposkytnúťplneniezdôvodu,ženepredložilvyššieuvedené

doklady a tak dôvodnosť svojho nároku v likvidačnom procese nepreukazoval. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd žalobu v časti
nároku na náhradu úrokov z omeškania zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. V odvolacej duplike žalobca písomne uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení dookola tvrdil tú istú
okolnosť, že pokiaľ by žalobca splnil ním stanovenú podmienku na vyplatenie uplatnenej náhrady škody
na zdraví, tak ku súdnemu konaniu o tejto náhrade by nedošlo. Dôvod tejto žiadosti žalovaný videl v tom,
abysažalobcabezdôvodneneobohatilanakoľkoonsámopotvrdenietakejtoskutočnostižiadaťnesmie,
tak z preventívneho hľadiska odôvodnené nároky žalobcu nevyplatil. Žalobca opätovne podotkol, že ide

o podmienku žalovaným vymyslenú a nevyplýva zo žiadnej právnej normy. Je absurdné, aby poisťovateľ
vyplatenie nárokov z povinného zmluvného poistenia podmieňoval akýmkoľvek dôkazom, ktorý ani
žalobca nevie doložiť. Správanie sa žalovaného v rámci spôsobu likvidácie, v rámci jeho procesnej
obrany, či vo vzťahu prijatia návrhov na zmierlivé ukončenie sporu, bolo vždy negatívne a len vykresľujúobraz správania sa žalovaného. Opätovne zopakoval, že žalovaný okrem okolnosti, že žiadal v rámci
likvidáciepredložiťnemožnýdôkaz,naviacnamietalajneúčelnosťuplatnenéhonárokuaanipodoručení
negatívneho vyjadrenia ÚPSVaR (ktoré žalobca nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci),

nemal záujem uzavrieť zmierlivé ukončenie sporu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v
celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne v napadnutých výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy vo výške 1 650 eur s prísl. od 07.05.2024 do zaplatenia z titulu náhrady škody, nakoľko žalovaný
v dôsledku dopravnej nehody dňa 11.11.2007 ako spolujazdec, v osobnom motorovom vozidle utrpel
ťažké ublíženie na zdraví z dôvodu, že vodič vozidla neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam

a povahe vozovky, v dôsledku čoho dostal šmyk a narazil do protiidúceho motorového vozidla. Žalobca
vsúvislostistrvalýmpoškodenímzdravia,dňa02.08.2023vynaložilnákladyvovýškežalovanejsumy,na
zakúpenie pohonu na invalidný vozík a s poukazom na § 449 ods. 1 OZ, požadoval zaplatenie žalovanej
sumy od žalovaného, nakoľko sa jednalo o náhradu nákladov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti
s liečením. Podaním zo dňa 10.01.2025 (č. l. 74 spisu) žalobca vzal žalobcu v časti zaplatenia sumy

1 650 eur späť, nakoľko žalovaný po podaní žaloby žalovanú sumu uhradil a predmetom konania tak
zostalo rozhodovanie o nároku úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024,
o ktorom súd prvej inštancie rozhodol dňa 28.01.2024 č. k. 18C/61/2024-94 napadnutým rozsudkom.

9. Podľa§ 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

11.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a po prejednaní veci a odvolacích námietok

žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a vzhľadom k tomu,
že vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 napadnutý
rozsudok potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku
považoval odvolací súd za rozhodujúce, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu účelne vynaložený
nákladov na liečenie, ktoré mu vznikli následkom dopravnej nehody dňa 11.11.2007. Žalobca do spisu

predložil znalecký posudok č. 73/2010 zo dňa 17.09.2010 vypracovaný znalcom MUDr. Dušanom
Sukovskýmzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgiaatraumatológia(č.l.6spisu),obsahom
ktorého bolo podrobné opísanie zdravotného stavu a rozsahu zranení, ktoré žalobca v dôsledku
dopravnej nehody utrpel a ktorý v závere (okrem iného) konštatoval imobilizačný syndróm a výraznú
poruchu pohyblivosti kĺbov dolných končatín. Žalobca zároveň do spisu doložil daňový doklad zo dňa

03.08.2023 (č. l. 16 spisu) preukazujúci cenu za pohon na invalidný vozík – Mijo MT02 vo výške 1 650
eur a zároveň výpis z bankového účtu zo dňa 02.08.2023, preukazujúci úhradu uvedenej sumy (č. l.
17 spisu).

13. Žalovaný počas súdneho konania argumentoval najmä tým, že žalobca na výzvu žalovaného

nepreukázal a nepredložil vyjadrenie úradu práce sociálnych vecí a rodiny ohľadom možného
poskytnutia príspevku na zakúpenie pohonu na invalidný vozík a k jeho predpokladanej výške.14.1. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zákonné podmienky, podľa ktorých možno poškodenému
uhradiť náklady spojené so škodou na zdraví v dôsledku dopravnej nehody upravuje zákon č. 381/2001
Z.z. o PZP. V § 15 ods. 1 zákona o PZP je priamo ustanovené, že náhradu škody vrátane inej

ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pri škode
na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Ich rozsah upravuje ust. § 449 ods.
1 OZ a hradia sa tomu subjektu, ktorý ich vynaložil (§ 449 ods. 3 OZ). Oprávneným subjektom je
predovšetkým samotný poškodený, ktorého ujma na zdraví si vyžadovala liečbu pričom platí, že subjekt

musí vynaložené náklady riadne preukázať. To znamená, že predpokladom úspešného uplatnenia je
preukázanie úhrady nákladov skutočne vynaložených na liečenie. Súdna prax vykladá pojem „účelne“
vynaložených nákladov extenzívnym spôsobom, teda zahŕňa nielen výdaje vecného charakteru, ako sú
náklady na doplnky liečby, náklady na zdravotné a rehabilitačné pomôcky (R III/1967), ale aj náklady
spojené s tým, že je nutné, vzhľadom na zdravotný stav poškodeného zaopatriť pomoc tretej osoby
(napr. ošetrovateľa).

14.2. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia v § 1 vymedzuje predmet úpravy, kde je výslovne ustanovené, že predmetný zákon
upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, kde príslušným orgánom je podľa tohto zákona aj ÚPSVaR. Účelom

predmetného zákona je úprava sociálnej kompenzácie následkov zdravotného postihnutia a nie
samotná náhrada škody. Kým uvedený zákon poskytuje peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov zdravotného postihnutia, a teda nejde o náhradu škody v zmysle občianskeho práva, zákon
č. 381/2001 Z. z. o PZP v § 15 priamo zakotvuje, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

14.3. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že sa jedná o účelne vynaložený náklad
spojený s liečením, nakoľko žalobca v konaní jednoznačne preukázal nutnosť potreby používania
invalidného vozíka, a preto ide o náklad spojený s liečením, ktorý možno subsumovať pod ust. § 449
OZ. Tým žalovanému ako poisťovateľovi vznikla zákonná povinnosť uhradiť uvedený náklad spojený
s liečením. Nebolo preto opodstatnené, aby sa žalovaný od žalobcu dožadoval informácií, či úrad práce

sociálnych vecí a rodiny poskytol peňažný príspevok na zakúpenie pohonu na invalidný vozík, nakoľko
ÚPSVaR zabezpečuje len sociálnu pomoc a určitú podporu v zmysle kompenzácie. Jeho účelom je
určitými príspevkami zabezpečiť lepšiu kvalitu ŤZP ľudí a nie suplovať zákonnú povinnosť poisťovne,
ktorá uhrádza v rámci škody aj účelné a preukázané náklady spojené s liečením poškodeného. Konanie
žalovaného, ktorý odmietol žalobcovi uhradiť sumu vo výške nákladov spojených s kúpou pohonu

na invalidný vozík z dôvodu, že požadoval preukázanie skutočnosti, že finančnú kompenzáciu mu
neposkytol aj ÚPSVaR, nie je v súlade so zákonom. Keďže žalobcovi vznikol priamo zo zákona č.
381/2001 Z. z. o PZP nárok na úhradu škody, vrátane účelne vynaložených nákladov spojených
s liečením, povinnosťou žalovaného bolo uvedenú sumu za pohon invalidného vozíka uhradiť, naviac,
keď bola zo strany žalobcu riadne preukázaná. Naviac odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobcu, že

žalovaný od neho požadoval preukázať potvrdením ÚPSVaR to, že o kompenzačný príspevok nežiadal
za situácie, keď žalobca takúto zákonnú povinnosť požadovať kompenzačný príspevok nemal. Keďže
žalovaný požadovanú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto súd prvej inštancie správne
žalobcovi priznal aj nárok na úhradu úrokov z omeškania. V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd
v tomto smere plne stotožňuje s odôvodnením v bode 16 napadnutého rozhodnutia.

14. Odvolací súd k námietke žalovaného o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že z obsahu
rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, tým uznal
základ uplatneného nároku a teda povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu 1 650 eur. Aj
napriek tomu, že sa súd prvej inštancie bližšie okolnosťami úhrady nároku na náklady spojené s liečením

bližšie nezaoberal, odvolací súd v zmysle vyššie doplnených dôvodov považoval jeho rozhodnutie za
vecne správne.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku II. a výroku o trovách konania III. potvrdil, a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).