Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018203773
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0018203773.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej

a členiek senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Simonou Marcinovou, PhD., advokátkou so
sídlom v Michalovciach, Námestie Slobody 13 proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D.
XXX/X, o zaplatenie 1.292,20 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
č.k. 24C/39/2018-291 zo dňa 16. mája 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.292,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 31.05.2018 do zaplatenia, do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania vo
výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobkyňou podanej žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 31.5.2018, ktorou
sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.292,20 eur s prísl z titulu bezdôvodného
obohatenia, keďže dňa 30.5.2016 boli žalovanému do jeho bytu nachádzajúceho sa v Sobranciach,
zapísaného na LV č. XXXX, okres Sobrance, obec C., kat. územie C., súpisné číslo XXX, F. G. XXX/
XX, označeného ako byt č. 14 vo vchode č. 1 na 7. poschodí, namontované plastové okná. Za uvedenú
montáž zaplatila žalobkyňa sumu vo výške 1.292.,20 eur. Urobila tak na základe toho, že jej dcéra

mala v uvedenom čase partnerský vzťah so žalovaným. Ten mal záujem o rekonštrukciu bytu, avšak
nemal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu rekonštrukcie. Od montáže predmetných okien jej
žalovaný predmetnú sumu neuhradil. K žalobe zároveň pripojila dodací list číslo M-0296/16-M, preberací
protokol a príjmový pokladničný doklad, rovnako aj faktúru P/271/2016/2 zo dňa 30.5.2016.

3. Dňa 2.11.2021 doručila žalobkyňa návrh na zmenu žaloby, kde doplnila žalobný návrh aj o úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.292,20 eur od 31.5.2018 do zaplatenia, pričom súd uznesením

č.k. 24C/39/2018-186 zo dňa 9.12.2021 pripustil takúto zmenu.

4. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom v znení vydaného uznesenia zo
dňa 13. apríla 2021 č.k. 3Co/25/2020, súd prvej inštancie, konajúc v intenciách odvolacieho súdu podoplnení dokazovania a jeho vyhodnotení, vec právne posúdil v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka („OZ“), § 122 ods. 1, 2 OZ, § 107 ods. 1 OZ, s odkazom na ust. § 153 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že v konaní bolo

nesporné, že v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného bola vykonaná montáž predmetných
okien v znení vykonanej objednávky, ako aj podpisu na preberacom protokole, keďže okná objednávala
dcéra žalobkyne, ktorá v tom čase žila v spoločnej domácnosti so žalovaným a rovnako aj ona sa
podpisovala na preberacom protokole zo dňa 31.5.2016, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku
PhDr.IgoraGrajcara,znalcazodborupísmoznalectvo,odvetvieručnépísmo,čopotvrdilajsámžalovaný

s tým, že súd za nesporné považoval aj tvrdenie žalovaného o výbere sumy 3.000,00 eur jeho matkou
z jeho účtu. Sporné bolo ale vyplatenie peňažných prostriedkov v prospech žalobkyne, ako aj reálna
úhrada za okná a uplatnenie námietky premlčania. K týmto skutočnostiach súd prvej inštancie uviedol,
že aj keď je pravdou, že dňa 7.8.2015 bol z účtu jeho matky zrealizovaný výber hotovosti vo výške
3.000,00 eur. Tvrdenie ale o tom, že sumu 1.000,00 eur mu darovala jeho matka a on ju následne
odovzdal žalobkyni, prípadne jej dcére, už žalovaný nevedel preukázať a v tomto smere uniesť dôkaznú

obranu, keďže svedkyňa E. B. poprela prijatie akejkoľvek finančnej čiastky od žalovaného a z výsluchu
žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že peniaze od matky mal odovzdať svedkyni E. B., aj keď pri
montáži bol on s tým, že predmetný byt je vo vlastníctve žalovaného.

5. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie mal súd za to, že v spore je daná, keďže práve žalobkyňa

reálne zaplatila predmetnú sumu za okná, ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorý sa na
úkor žalobkyne o túto čiastku obohatil, nakoľko za peniaze žalobkyne boli namontované plastové okná
do bytu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve.

6. K uplatnenej námietke premlčania súd uviedol, že s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ sa právo

premlčí po uplynutí dvoch rokov. Žalovaný namietal, že nárok je premlčaný. Uviedol, že Dodací list
bol zo dňa 30.5.2016, Preberací protokol bol podpísaný 31.5.2016 a príjmový pokladničný doklad
zo dňa 31.5.2016. Žalobkyňa podala žalobu dňa 31.5.2018. V uvedenom prípade je úhradu sumy
potrebné vnímať v dvoch základných rovinách a to v rovine zálohy a v rovine zaplatenej sumy. V rámci
pojednávania vyvstalo, že k samotnej úhrade zálohy vo výške 300,00 eur došlo dňa 30.5.2016, a k

úhrade sumy 992,00 eur došlo 31.5.2016. To bolo potvrdené jednak žalobkyňou, ale aj svedkyňou E. B..
Na druhej strane bol súd toho názoru, že v prípade bezdôvodného obohatenia nemá rozdielnosť úhrad
dopad na plynutie premlčacej lehote. To, či záloha bola uhradená skôr, nemá na plynutie žiadne dopad,
nakoľko premlčacia lehota začína plynúť až momentom odovzdanie plnej sumy za uvedené dielo, v
uvedenom prípade za montáž okien. Berúc do úvahy skutočnosť, že príjmový pokladničný doklad bol

podpísaný 31.5.2016, začiatok premlčacej doby plynie od 1.6.2016 a končí 1.6.2018. Teda žaloba bola
uplatnená včas a nárok nie je premlčaný.

7. Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané tvrdenia žalobkyne a zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 1.292,20 eur, a keďže žalovaný žalobkyni finančnú čiastku nevrátil riadne

a včas, v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. od momentu podania žaloby
na súd, súd priznal žalobkyni nárok na priznané príslušenstvo z priznanej sumy.

8. O nároku na náhradu trov konania z dôvodu plného úspechu žalobkyne v konaní, súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 396 ods. 1, 3 CSP.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Rozhodnutie navrhoval zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, keďže namietal procesné
pochybenie súdu, nakoľko v deň posledného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 16.5.2023 o 10.00
hod., pri otvorení pojednávania bola v pojednávacej miestnosti prítomná predvolaná svedkyňa E. B.
B., ktorá bola v pojednávacej miestnosti zhruba 15 minút a za ten čas mala možnosť sa oboznámiť
s viacerými skutočnosťami týkajúcimi sa prejednávanej veci s tým, že neskôr bola v konaní vypočutá ako

svedok. Taktiež dával do pozornosti podpis na preberacom protokole, ktorý nie je žalobkyne, ale práve
vypočutej svedkyne, čo sa potvrdilo aj znaleckým dokazovaním s tým, že za okná zaplatila svedkyňa
z finančných prostriedkov, ktoré mu darovala z časti jeho matka, ktorá vyberala zo svojho bankového
účtu sumu vo výške 3.000,00 eur. Dával do pozornosti skutočnosti, že žalobkyňa vo svojej výpovedina pojednávaní uviedla, že pracuje do 13.00 hod, resp. do 13.15 hod. Svedkyňa – dcéra žalobkyne,
E. B. B., uviedla vo svojej výpovedi, že okná namontovali pracovníci firmy do 16.00 hod. s tým, že na
doklade (o montáži) je uvedené, že montáž pracovníci ukončili o 12.00 hod., následne v sídle firmy

vydali doklad o zaplatení, kde je uvedený čas 14.00 hod. (keďže tento doklad sa vypisuje v sídle firmy).
Vychádzajúc z uvedeného žalovaný poukazoval na to, že výpoveď svedkyne bola v tomto smere zrejme
účelová, časy na dokladoch vydaných firmou preukazujú tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nebola ani
prítomnáprimontáži,aninijakýmspôsobomneparticipovalanavyplateníaúhradeokien,pričomotýchto
skutočnostiach svedčia listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Z uvedeného je zrejmé, že

úhradu za dodanie a montáž okien vykonala dcéra žalobkyne, bývalá partnerka žalovaného v jeho byte,
kde boli okná namontované a to z jeho vlastných finančných prostriedkov. Preto sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie nemôže stotožniť v celom rozsahu. Rovnako namietal aj výpoveď svedkyne ako osoby
blízkej žalobkyni, pričom ich procesné prostriedky sú vo vzájomnej relevancii tvrdených dôkazov.

10. Žalobkyňa k podanému odvolaniu vo vyjadrení uviedla, že ho považuje za nedôvodné, keďže

rozsudok je vecne správny a spravodlivý s tým, že svedkyňa E. B. B. sa nachádzala v pojednávacej
miestnosti iba v čase úvodného prednesu právnej zástupkyne žalobkyne, čo je zrejmé aj zo zápisnice
na str. 2 a 3 súdneho pojednávania zo dňa 16.5.2023 a z ktorého obsahu je zrejmé, že tento prednes
nemal priamy súvis s následnou výpoveďou svedkyne, pričom právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom
úvodnom prednese absolútne neopisuje ani neuvádza skutočnosti, ktoré boli následne predmetom

výsluchu svedkyne E. B. B. na tomto súdnom pojednávaní. Pri výsluchu strán sporu svedkyňa už
nebola prítomná v pojednávacej miestnosti a preto nemohla mať ani vedomosť o ich výpovedi s tým,
že už aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. II.ÚS/201/2020 zo dňa 12.5.2020 uviedol, že
„prítomnosť svedkyne na súdnych pojednávaniach predchádzajúcich jej vypočutiu nemožno považovať
za zásadné a rozhodujúce kritérium pre posúdenie vierohodnosti resp. kvality jej svedeckej výpovede“,

a preto svedecká výpoveď svedkyne ako blízkej osoby z relevanciou na ďalšie vykonané dôkazy tak
nemôže mať relevantný vplyv na posúdenie vierohodnosti jej svedeckej výpovede, pričom svedkyňa
pred vykonaním výsluchu bola riadne a náležite poučená v zmysle ust. § 196 ods. 2 CSP, § 200 ods. 2
CSP, § 201 CSP a § 203 CSP, čo aj vyplýva zo zápisnice z pojednávania. Apelovala na to, že spornou
otázku bolo predovšetkým, z akých peňazí boli uhradené plastové okná, ktoré boli namontované do bytu

žalovaného a výpis z bankového účtu matky žalovaného zo dňa 7.8.2015 len potvrdzuje skutočnosť
o výbere peňazí vo výške 3.000,00 eur s tým, že žalovaný doposiaľ nijako nepreukázal, či mu jeho matka
poskytla tieto peniaze. Uviedla, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.5.2023 ani nepopieral, že platbu
za plastové okná vykonala práve svedkyňa E. B. B.. Apelovala na to, že žalovaný opakovane menil
svoje tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho tvrdenia sú pomerne nelogické a v priebehu

konania vyprodukoval v podstate tri rozličné tvrdenia a to aj čo sa týka ukončenia montáže plastových
okien, ako aj času zaplatenia sumy, nakoľko z dokladu o zaplatení sumy vo výške 1.290,00 eur je
zrejmý presný dátum a čas vyhotovenia dokladu zo dňa 31.5.2016 o 16.08 hod., čo len potvrdzuje verziu
výpovede žalobkyne a svedkyne E. B. B.. Žalovaný mal v roku 2016 finančné problémy a žalobkyňa
finančne pomáhala dcére aj žalovanému. Navrhovala rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať

žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

11. Žalovaný v podanom vyjadrení k vyjadreniu opätovne poukazoval na vzťah blízkych osôb v zmysle
ust. § 116 OZ. Popieral, že úhradu realizovala dcéra žalobkyne, keďže v tom čase žili v spoločnej
domácnosti. Bolo z peňazí, ktoré jej za týmto účelom on poskytol a nikdy nebolo v záujme žalobkyne

investovať do jeho bytu. Všetko financoval on sám a rovnako k vyplateniu montáže dňa 31.5.2016
o 16.08 hod. uviedol, že montéri vykonali montáž, na mieste so svedkyňou bol podpísaný preberací
protokol, ktorý podpísala svedkyňa a nie žalobkyňa, ktorá vykonala aj úhradu z peňazí, ktoré jej on dal.
Následne tento preberací protokol predložili firme, ktorá sídli vo Vranove nad Topľou. Na základe toho
bol vystavený doklad o zaplatení na plnú sumu s časom 16.08 hod., čím tvrdenia žalobkyne, ako aj

svedkyne sú účelové a tendenčné s cieľom privodiť si prospech.

12. Žalobkyňa v podanom vyjadrení opätovne poukazovala na ňou tvrdené skutočnosti s tým, že
žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal v konaní.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), po posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolaciehopojednávania, preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné (§ 34 a § 355 a nasl. CSP).

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2025 o 10.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 215, II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP,
§ 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario dňa 8.1.2025.

15. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu
prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý

použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a §
205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný
a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie

ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1, 2 CSP.
Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody
rozsudku v napadnutom rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas

odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani
odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

20. Ako prvé odvolací súd uvádza, že nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie

majúce za následok porušenie procesných práv strán, ako aj práva na spravodlivý proces, prípadne
odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.21. V rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel
k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, keďže žalovaný ako odvolateľ neuviedol v podanom odvolaní také

relevantné, vecne a právne dôvody, ktoré by pre neho privodili iné rozhodnutia. Ním uvádzané dôvody
nemôžu preto spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností, čo
sa týka skutkové stavu a správneho právneho posúdenia veci s apelom na to, že skutkový stav veci sa
preukazuje dôkaznými prostriedkami učinenými stranami sporu, ktorý zo strany žalobkyne procesným
útokom a zo strany žalovaného učinenou procesnou obranou, následne po ich vykonaní vyhodnocuje

súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 191 a nasl. CSP, keďže dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak s tým, že netreba zabúdať, že práve súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná v zmysle § 185 ods. 1 CSP.

22. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

25. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

26. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

27. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

28. Odvolací súd apeluje na to, že z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že navrhovanie dôkazov
v civilnom sporovom konaní je úzko späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú
prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany.

Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce
skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať
strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), uvedené však nesmie nahrádzať procesnú
aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu,

ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu
však v sporovom konaní nemôže súd riešiť prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa § 129
ods. 1 CSP, pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa §
129 ods. 1 CSP vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu
žaloby a navyše súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu strán sporu, čo by malo za

následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.

29. V prejednávanom spore žalobkyňa preukázala predloženými dôkazmi svoje tvrdenia o dôvodnosti
uplatneného nároku, čím uniesla dôkazné bremeno, a preto súd prvej inštancie správne žalobe
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

30. Odvolací súd uvádza, že povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva z ust. § 132 ods.
1 CSP, kedy už v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy, ktoré
preukazujú uplatnený nárok.31. Možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Súd
rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z označených a predložených dôkazov, a v prípade,
že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu

strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy. Ust. § 185 ods. 2 poslednej vety
CSP výslovne uvádza, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“. Ak
tedasporovástrananeoznačídôkazyspôsobilépreukázaťsvojetvrdenia,mátozanásledokneunesenie
dôkazného bremena, a v prípade žalovaného to má za následok vyhovenie žalobe žalobkyne, ktorá už
v čase podania žaloby predložila relevantné dôkazy s tým, že žalovaný viackrát menil svoju procesnú

obranu, ktorú dôkazmi ani preukázať nevedel a skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní neuplatnil
včas (§ 366 písm. d/ CSP).

32. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú
procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Žalovaný v podanom odvolaní taktiež poukazoval na blízky vzťah žalobkyne a svedkyne, ktorá v tom
časesnímžilavspoločnejdomácnosti,ktorápodpisovalapreberacíprotokolovykonanejmontážiaktorá

za montáž okien podľa tvrdenia žalobkyne zaplatila z finančných prostriedkov poskytnutých žalobkyňou
s tým, že zo znaleckého dokazovania vykonaného v konaní je zrejmé, že podpis na preberacom
protokole bol učinený vypočutou svedkyňou – dcérou žalobkyne E. B., čo učinenými dôkaznými
prostriedkami v rámci procesnej obrany mohol v priebehu konania relevantne žalovaný spochybniť,
čo ale neučinil. Preto ani odvolací súd nemôže, keďže nejde o novotu v odvolacom konaní, prihliadať

na ním uvádzané odvolacie námietky, týkajúce sa doby poskytnutia finančných prostriedkov, pričom
ani táto odvolacia námietka žalovaného, ako aj jeho procesná obrana učinená počas priebehu celého
konania zo strany žalovaného nemala relevantný vplyv a dopad na zmenu vyhodnotenia skutkového
stavu učineného súdom prvej inštancie v znení učineného právneho posúdenia veci.

34.Vkonaníbolonesporné,žepredmetnéplastovéoknábolinamontovanédobytu,ktorýjevovýlučnom
vlastníctve žalovaného, objednávku okien, ako aj podpis na preberacom protokole bol učinený zo strany
dcéry žalobkyne, čo potvrdil aj sám žalovaný a v prípade preberacieho protokolu taktiež aj znalec, ako
aj samotná žalobkyňa s tým, že práve žalovaný, aj keď tvrdil výber hotovosti vo výške 3.000,00 eur dňa
7.8.2015 matkou žalovaného, svoje tvrdenie o poskytnutí tejto sumy alebo jej časti žalovanému, titulom

montáže plastových okien do jeho bytu, nijako nepreukázal, a preto za túto montáž plastových okien
zaplatila žalobkyňa.

35. Preto z dôvodu neunesenia procesnej obrany v spore žalovaným, sa tak bezdôvodne žalovaný
obohatil, keďže získal majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže dcéra

žalobkyne E. B. opustila spoločnú nehnuteľnosť a byt je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čím sa
žalovanýnaúkoržalobkynejednoznačnebezdôvodneobohatilvzmysleust.§451OZ,apretojepovinný
získané bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať, keďže v konaní nebol preukázaný žalovaným opak.

36. To nemôže ani spochybniť blízky vzťah žalobkyne a E. B. (dcéry žalobkyne), ktorá v tom čase

žila v spoločnej domácnosti so žalovaným a rovnako aj ním namietané procesné pochybenie súdu
o prítomnosti svedkyne na začiatku pojednávania, ktorá ale nebola prítomná pri výsluchu strán sporu,
ale len na začiatku pojednávania, nakoľko len jej výpoveď nemala sama o sebe vplyv na vyhodnotenie
skutkovéhostavuvecivzmysleust.§191anasl.CSPanebola samostatnourelevantnouskutočnosťou,
ktorá by bola ako jediná dôkazom pre vecne správne rozhodnutie súdu v danom spore.

37. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovaného právne
irelevantné a nemajú dopad na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže v prevažnom rozsahu
sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho vecnej správnosti ho

doplnil o ďalšie skutočnosti.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni proti neúspešnémužalovanému priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných
nárokov celého konania rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).