Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721202056
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8721202056.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so
sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti žalovanej: Slovenská republika
– Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 13.800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne

o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickým podaním dňa 03.08.2021 domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 13.800,- eur titulom bezdôvodného obohatenia za dva roky
spätne od podania žaloby (za obdobie od 2.8.2019 do 2.8.2021) s 5 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 02.08.2021 do zaplatenia.

2. Svoj nárok odôvodnil s tým, že je výlučným vlastníkom parcely č. KN-E 3345/1 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1.162 m2 evidovanej na katastrálnej mape ako parcela „E“ a zapísanej na LV č.

XXXX pre obec C., k. ú. D. s tým, že vlastnícky titul je zapísaný v časti B1 v celosti. Predmetná parcela
je zastavaná stavbou žalovanej a je zabudovaná do cestného telesa štátnej cesty I/18 a 534 Poprad a
nemámožnosťreálneužívaťpredmetnýpozemok.Znaleckýmposudkomč.124/2021Ing.Gálika,znalca
v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 14.07.2021,
bola stanovená hodnota nájmu predmetného pozemku vo výške 13.800,- eur za obdobie dvoch rokov
spätne. Z dôvodu užívania pozemku žalovanou si uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie dvoch
rokov spätne, pri použití hodnoty nájmu pozemkov podľa znaleckého posudku. Žalovaná bola vyzvaná

písomným podaním zo dňa 23.07.2021 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 13.800,- eur,
avšak žalovaná na túto výzvu nereagovala. V snahe vysporiadať vzťahy k predmetným pozemkom
opakovane vyzýval žalovanú od roku 2013 na odkúpenie pozemkov, resp. úhrad nájmov vzniknutých
užívaním pozemkov v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu, avšak neúspešne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že v plnom rozsahu neuznáva požadovaný nárok. Uviedla, že
má postavenie správcu majetku štátu v rámci realizácie predmetu činnosti. Majetkoprávne vysporadúva

pozemky, ktoré boli v minulosti zastavané cestami I. triedy, ale neboli v čase realizácie majetkoprávne
vysporiadané. Ide o trvalý záber pozemkov pre líniovú stavbu. Tieto pozemky majetkovoprávne
vysporadúva formou uzatvárania kúpnych zmlúv postupne podľa finančných možností, keďže je
rozpočtová organizácia a finančné prostriedky sú jej prideľované ročne zo štátneho rozpočtu.Prideľované finančné prostriedky sú v obmedzenom rozsahu, preto nie je možné uspokojiť všetky
oprávnené požiadavky vlastníkov. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti, na základe kúpnych
zmlúv od predchádzajúcich vlastníkov po roku 2011 (kúpna zmluva zo dňa 27.12.2010; vklad

vlastníckeho práva v KN povolený v roku 2011), teda v čase, keď pozemky boli už niekoľko desaťročí
zastavané štátnou cestou. Je namieste sa domnievať, že žalobca v čase kúpy veľmi dobre vedel, že
kupuje pozemky zastavané cestou, teda, že bude obmedzený v ich užívaní. Nepopiera, že pozemky
sú zastavané štátnou cestou a zrejme v čase výstavby neboli majetkovoprávne vysporiadané. Ide
však o trvalý záber. Pozemky žalobcu boli zastavané štátnou cestou pred 01.01.1992. Žalobca sa

domáha náhrady za užívanie pozemkov, ktoré podľa neho bezplatne užíva, čím sa podľa žalobcu
bezdôvodne obohacuje. Výšku náhrady počíta ako nájomné. Ani jeden dôvod nebol naplnený, aby
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za vydanie
bezdôvodného obohatenia je tá skutočnosť, že získal určitú hodnotu alebo plnenie, na ktoré nemá
právny nárok. Ako správca komunikácií I. triedy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, však pri činnosti spojené
so správou a údržbou cesty, nikdy nezískala žiadnu hodnotu alebo plnenie ako majetkový prospech.

Naopak, tieto činnosti sú spojené s finančnými nákladmi na ich zabezpečovanie. Nie je vlastníkom,
len správcom zvereného majetku štátu, v zmysle § 3d zákona č. 135/1961 Zb. o pozemkových
komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len cestný zákon). Správu je povinný
vykonávať, pretože táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona 3d ods. 5 písm. b) cestného zákona,
v nadväznosti na § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Žalobca posudzuje výšku bezdôvodného obohatenia ako opakujúce sa
plnenie – nájomné. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájom predstavuje dočasné
užívanie, ktoré je možné ukončiť spôsobmi podľa § 676 a nasl. OZ, čo v prípade správcu cesty určeného
zákonom nie je možné. V prípade pozemku zastavaného komunikáciou ide o trvalý záber v líniovej
stavbe, ktorý sa rieši majetkovoprávnym vysporadúvaním formou uzatvárania kúpnych zmlúv postupne

podľa finančných možností. Poukázala, že ako správca I. triedy nie je užívateľom. Užívanie komunikácií
upravuje cestný zákona v § 6, podľa ktorého „každý smie užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené.“ V postavení správcu majetku štátu – verejnej
komunikácie – nemôže získať majetkový prospech už zo zákonných dôvodov v zmysle § 2 ods. 2
zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Ďalšia procesná obrana spočívala vo vydržaní práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle OZ § 151o druhá veta, ustanovenia § 134, § 129 a §
130. Štátna cesta I/18 je oprávnenou stavbou, preto je jej stavebníkom a vlastníkom oprávnenej stavby.
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Oprávnenosť stavby je teda nutné posudzovať

podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby. V platnej právnej úprave z roku 1982 je neoprávnená
stavba upravená v OZ § 221 tak, že ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený
pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe
súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného
zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť. Neupravuje

vôbec neoprávnenú stavbu zriadenú štátom. Štát ako stavebník nemohol zriadiť neoprávnenú stavbu.
Takisto právna úprava z roku 1988 hovorí len o neoprávnenej stavbe zriadenej občanom, nie právnickou
osobou, prípadne štátom. Z uvedeného vyplýva, že štát ako stavebník neporušil právne predpisy
platné v čase zriadenia stavby cestného telesa. Stavba bola postavená legálne podľa v čase stavby
cesty, platných právnych predpisov. Vlastník niekoľko rokov neprotestoval voči stavbe, nenapadol

kolaudačné rozhodnutie. Podľa právnych predpisov platných v čase výstavby cestného telesa, nebolo
majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod stavbou predpokladom ku kolaudačnému rozhodnutiu.
Právom k pozemku bolo aj právo užívať pozemok na základe zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní
pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku. Kolaudačné rozhodnutie spochybnené nebolo, možnosť
preštudovaťspisuplynulaaSlovenskárepublika–Slovenskásprávaciestajejprávnipredchodcoviaboli

oprávnenými užívateľmi pozemkov pod stavbou niekoľko desaťročí. Cesta bola postavená oprávnene
podľa vtedy platných právnych predpisov, kedy bol k stavbe cesty postačujúci súhlas užívateľa pozemku.
Súhlas vlastníka podľa vtedy platných právnych predpisov potrebný nebol. Uvažovať o oprávnenosti
stavby v intenciách dnešnej právnej úpravy by bolo porušením zákazu retroaktivity právnych predpisov.
V § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 cestného zákona je uvedené: Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I.

triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný
predpis neustanovuje inak, čo preukazuje dobromyseľnosť pri užívaní pozemku žalobcom. Je zo zákona
povinná spravovať cesty I. triedy - § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 cestného zákona: Správu
pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekovcez colné priestory – právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom. Touto právnickou osobou
zriadenou ministerstvom je Slovenská správa ciest, na základe Zriaďovacej listiny zo dňa 14.02.2005
a predtým Zriaďovacej listiny zo dňa 07.12.1995, ktorá zakladá právne nástupníctvo Slovenskej správy

ciest z Okresným správ ciest a Cestného investorského útvaru. Tieto zákonné odkazy dokazujú
oprávnenosť užívania a taktiež dobrú vieru správcu komunikácie, že bol oprávnený pozemky zákonným
spôsobom užívať, a že mu svedčí právo k pozemku v zmysle umiestnenia, údržby, opravy, úpravy
a rekonštrukcie cestného telesa – cesty I/18 a vylučujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je
oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu po dobu viac ako 10 rokov, pretože

povinnosť vykonávať správu a údržbu cesty mu vyplýva z cestného zákona. Minimálne od roku 1991
až do roku 2001 ubehla desaťročná vydržacia doba, ktorá je potrebná na vydržanie vecného práva
k pozemku, konkrétne vecného bremena oprávneného – teda vlastníka cestného telesa, ktorým je
Slovenská republika, spočívajúce v práve umiestnenia a užívania stavby – cesty, jej opravy, úpravy
a rekonštrukcie a takisto povinnosť povinného, teda vlastníka pozemku pod cestným telesom strpieť
existenciu a užívanie, opravy, úpravy a rekonštrukcie cestného telesa na jeho pozemku. Predmet

vydržania je takisto spôsobilý. Ide o vecné právo k pozemku. Vyššie uvedené zákonné odkazy na
povinnosť správy a údržby dokazujú oprávnenosť užívania a takisto dobrú vieru správcu komunikácie,
že bol oprávnený pozemky zákonným spôsobom užívať a že mu svedčí právo k pozemku v zmysle
umiestnenia a údržby, opravy, úpravy a rekonštrukcie cestného telesa. O cestu sa ipso facto, aj
o pozemok v dobrej viere, že jej toto právo náleží, starala so starostlivosťou riadneho hospodára

nepretržite od vzniku cesty a zároveň nebola nikdy vlastníkom pozemku v tejto starostlivosti nikým,
ani vlastníkom pozemku rušená. Vlastník pozemku nikdy nevykonával správu a údržbu pozemku, pod
cestou a nikdy od vzniku cesty správcu cesty neupozornil, že vykonáva správu a údržbu cesty v rozpore
s vôľou vlastníka pozemku. Je dobromyseľným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Právni predchodcovia a Slovenská správa ciest boli v dobre viere, že pozemok užívajú oprávnene.

Žalobca preukázal oprávnenosť držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj dobrú vieru, že mu
právo zodpovedajúce vecnému bremenu náleží. Vecné bremeno práva umiestnenia, užívania, opravy,
úpravy a rekonštrukcie cesty vzniklo vydržaním, teda na základe zákonom stanovených podmienok.
Vzhľadom na to, že cesta sa na uvedenom úseku nachádzala už preukázateľne pred rokom 1991
(Rozhodnutie MV SSR č. SD-5860/1980 zo dňa 01.12.1981 o usporiadaní cestnej siete v okrese

Poprad), vydržacia doba, teda vstup do oprávnenej držby začal plynúť odo dňa začatia správy a údržby
predmetnej cesty právnymi predchodcami, resp. najneskôr od znovuzavedenia inštitútu vydržania
do právneho poriadku SR. Považuje vyriešenie otázky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ku ktorému má súd prihliadať ex offo za prejudiciálnu otázku. Zastáva názor, že ak by z jej
strany aj malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, oprávneným na vydanie bezdôvodného obohatenia

mal byť právny predchodca žalobcu, ktorý vlastnil predmetné pozemky v čase, kedy došlo k začatiu
výstavby štátnej cesty, a teda kedy teoreticky malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, že mu nebola
poskytnutá adekvátna náhrada platná v čase zastavania pozemkov cestou. Toto právo na vydanie je už
v tomto čase premlčané, pretože podľa § 107 ods. 1 OZ toto právo sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna

doba), najneskôr však za tri, resp. 10 rokov (objektívna doba, § 107 ods. 2 OZ). Nadobúdanie pozemkov
pod cestami za účelom následného vymáhania plnenia, čo by nezaplatené nájomného, je v rozpore
s dobrými mravmi. Považuje za nutné, aby súd vzal do úvahy, že v čase výstavby pozemnej komunikácie
platil iný právny režim a k vybudovaniu pozemnej komunikácie postačoval súhlas užívateľa pozemku,
a na základe dlhodobej dobromyseľnej a oprávnenej správy a údržby cesty a pozemku došlo k vydržaniu

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

4. Žalobca v písomnej replike doručenej súdu dňa 27.01.2022 k neuznaniu titulu bezdôvodného
obohatenia uplatneného vo výške priemerného nájmu, uviedol že námietky sú neopodstatnené
vzhľadom na to, že sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal v tomto smere na Čl.

2 ods. 1 Ústavy SR, Čl. 11 ods. 1 listiny. Obrana žalovanej spočíva v tom, že za bezdôvodné
obohatenie nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje. Posúdenie, či medzi procesnými stranami išlo
o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normy § 451 ods. 1, 2 OZ. Žalovaná po nadobudnutí vlastníctva k ceste mala zákonný prostriedok na to,
aby vyporiadala práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Neiniciovala

však ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov.
Jej nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom
sa spoliehala, že takýto stav pretrvá i naďalej. Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený
právny titul na riadne užívanie pozemku, ale žalovaná uvedené neakceptovala, tak dôsledkom tohosa vlastník pozemku má možnosť na súde domáhať svojich zákonných práv a takéto konanie nemôže
byť označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno zohľadňovať kúpnu cenu, za ktorú
mal nadobudnúť nehnuteľnosť, ako dôvod vylúčenia povinnosti žalovanej vydať žalobou uplatnené

bezdôvodné obohatenie. V prípade, ak by nadobudol nehnuteľnosť darovaním, povinnosť na vydanie
plnenia z dôvodu bezplatného užívania pozemku stavbou cesty, by nezanikla. Námietku, že cesta I/18
slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby, nemožno vziať do úvahy, nakoľko otázka nároku na
náhraduzaobmedzenievlastníckehoprávavlastníkapozemkubezprávnehodôvodu(právnehotituluna
riadneužívaniepozemkužalovanou),mánepochybneajústavnúrelevanciu(čl.20ods.1ÚstavySR).Je

nepochybné,žerealizácioustavbycestnéhotelesaI/18došlokobmedzeniuvlastníckehoprávažalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu. Pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka,
dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť
majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ
uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu
inéhozákladnéhoprávaaslobody.Rovnováhaverejnéhoasúkromnéhozáujmujedôležitýmkritériomna

určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (II. ÚS 28/96). V súdnej praxi sa
uplatnilnázorokonkurenciidvochrovnocennýchvlastníckychprávvprípade,akniektostavalnazáklade
časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo.
Žalovaná ako vlastník stavby je obohatená o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku, dosiahol
za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Je jednoznačne zrejmá tá skutočnosť, že z predloženej

písomnej dokumentácie sa opakovane snaží a domáha majetkoprávneho vysporiadania k pozemkom
vo svojom vlastníctve s tým, že je to práve žalovaná, ktorá svojou nečinnosťou v tomto prípade zmarí
uzatvorenie kúpnych zmlúv a nerieši majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, z dôvodu ktorého nemá
inú možnosť len uplatňovať si svoje práva podaním príslušnej žaloby. Práve žalovaná svojim konaním
už po stavbe cestného telesa nesplnila základné povinnosti uložené jej v stavebnom konaní, v tom

smere, že nevysporiadala vlastnícke vzťahy k pozemkom pod zastavanými cestnými telesami, dlhodobo
a nečinne zneužívala stav v tom smere, že využívala predmetné cesty a spravovala cesty, ktoré boli
postavené na pozemkoch vo vlastníctve úplne iných tretích osôb s tým, že minulá politická situácia
takýto stav užívania dovoľovala. Žalovaná ako užívateľka je povinná nahradiť bezdôvodné obohatenie
peňažnou formou § 458 ods. 1 OZ. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá

zodpovedá čiastkam vynaloženým obvykle v danom mieste v danom čase na užívanie obdobného
predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bola povinná platiť podľa nájomnej zmluvy.
Argumentácia žalovanej, že situáciu nezavinila, je irelevantná, pretože zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenia je objektívneho charakteru a predpokladom vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani
jeho zavinenie, podstatné je len to, že stav obohatenia vznikol.

5. Žalovaná v písomnej duplike zotrvala na svojich tvrdeniach a poukázala na judikatúru slovenských
súdov, ako napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 15Co/16/2019 zo dňa 18.02.2020, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 8C/9/2009-834 zo dňa 25.10.2019, ako aj rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/104/2018 zo dňa 20.02.2020, ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Poprad č.k. 20C/147/2012-560 zo dňa 30.04.2018, kde bolo poukazované na rozpor
s dobrými mravmi vo výkone práva žalobcu.

6. V danej veci rozhodol súd dňa 15.05.2023 tak, že zaviazal žalovanú vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie v sume 13.800,- eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu

zamietol, zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.

7. Voči rozsudku bolo podané odvolanie žalovanej.

8. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení
rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Odvolací súd uviedol, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť, pre vec podstatnej námietky
žalovanej ohľadom rozporu uplatneného nároku žalobcu s dobrými mravmi. Poukázal, že závery
súdu k vznesenej námietke rozporu výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi sú príliš všeobecné,
nezohľadňujúce stabilizovanú judikatúru súdov vyššieho stupňa, ústavného súdu, či ESĽP a zároveňžiadnym spôsobom nereflektujú na žalovanou namietané okolnosti daného prípadu. Žalovaná namietala
rozpor s dobrými mravmi najmä s poukazom na to, že žalobca konal špekulatívne už v čase
nadobudnutia pozemkov, o ktorých vedel, že ich nemôže riadne užívať z dôvodu, že sú zastavané

cestným telesom štátnej cesty I/18 a 534 Poprad. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd
poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 389/09-20 zo dňa
26.11.2009, v ktorom ústavný súd v súvislosti s korektívom dobrých mravov uviedol, že „ ... za
podstatné v prejednávanom prípade považoval to, že sťažovateľ v čase nadobudnutia pozemku vedel
alebo mohol vedieť, že pozemok je zastavaný stavbou cesty. Uvedenú skutočnosť potom sťažovateľ

zohľadnil alebo mohol zohľadniť aj pri dojednávaní podstatných náležitostí zmluvy, na základe ktorej
pozemok nadobudol, resp. pri samotnom rozhodovaní sa, či pozemok za daných podmienok má záujem
nadobudnúť alebo nie. Ak sťažovateľ za týchto okolností vlastníctvo k pozemku nadobudol, táto okolnosť
nemohla ostať bez následkov ani vo vzťahu k posudzovaniu jeho nároku z hľadiska jeho súladu,
resp. rozporu s dobrými mravmi.“ Kontrolou ústavnosti v citovanom prípade teda prešiel postup súdu,
ktorý nároky žalobcov, v súvislosti so stavbou zriadenou na ich nehnuteľností preskúmal cez prizmu

dobrých mravov, pričom ústavný súd sa stotožnil s názorom všeobecných súdov v preskúmavanej veci,
že vlastníci nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené cestné teleso, predtým ako tieto nehnuteľnosti
nadobudli do vlastníctva, vedeli o obmedzení svojich vlastníckych práv. V zhode s vysloveným právnym
názorom, nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia bol v predmetnom prípade žiadaný
v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej rozsudkom ESĽP Jarkovský proti

Slovenskej republike, sťažnosť č. 4014/12, rozhodnutie z 2.7.2019), odvolací súd poukazuje na to, že
ESĽP v tomto rozhodnutí argumentoval, že za okolnosti dobrovoľného nadobudnutia majetku s plným
vedomím jeho stavu a uplatňovania podobných nárokov v mnohých iných prípadoch, bez skutočného
úsilia o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním nemožno tvrdiť, že sťažovateľ uplatňoval
niečo iné než špekulatívny občianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje na úspech, a teda nemal

„majetok“ chránený čl. 1 dodatkového protokolu. Nedošlo tak k porušeniu práva na pokojné užívanie
majetku. Na to, aby súd dospel k záveru o tom, či nároku uplatnenému v zmysle zákona poskytne
alebo neposkytne právnu ochranu s ohľadom na otázku dobrých mravov, je nevyhnutné vykonať a
v odôvodnení rozhodnutia zosumarizovať dôslednú analýzu daného prípadu a vzájomných vzťahov
žalobcu a žalovanej. V predmetnej veci je dôležité, že žalobca je vlastníkom dotknutého pozemku od

roku 2011. Zo spisu a z LV č. XXXX, k. ú. C. vyplýva, že žalobca nadobudol pozemok kúpnou zmluvou z
roku 2010, pričom z rozhodnutia MS SSR č. SD-5860/1980 zo dňa 1.12.1981 o usporiadaní cestnej siete
v okrese Poprad vyplýva, že pozemky žalobcu boli zastavané štátnou cestou pred 1.1.1992. Podľa §
151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú
s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Z uvedeného vyplýva, a sporové strany túto skutočnosť ani

nerozporujú, že žalobca v čase nadobudnutia nehnuteľnosti vedel o tom, že s pozemkom je spojené
vecné bremeno. Zároveň z obsahu spisu vyplýva ďalšia skutočnosť, ktorá je s ohľadom na citovanú
judikatúru významná, a to že žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku zastavanému
cestným telesom opakovane vyzýval žalovanú ako vlastníka stavby na odkúpenie predmetnej parcely. Z
vyššiecitovanejjudikatúryaskutkovéhostavusúdenejvecivyplýva,ženámietkarozporunárokužalobcu

s dobrými mravmi z dôvodu čisto formálneho a špekulatívneho výkonu vlastníckeho práva žalobcom,
výlučne so zámerom jeho profitu na porušení práv pôvodných vlastníkov, ktorú v konaní opakovane
vzniesla žalovaná, predstavuje významnú a potenciálne relevantnú procesnú obranu žalovanej, s ktorou
sa mal konajúci súd vysporiadať, v kontexte skutkových okolností súdenej veci a v intenciách skutkovej
a právnej argumentácie žalovanej.

11. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Povinnosťou súdu bude vykonať pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne

komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia,
a predovšetkým pri opätovnom posúdení veci, sa náležite vysporiadať so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán, najmä sa vysporiadať s obranou žalovanej týkajúcou možnosti odopretia
ochrany výkonu práva žalobcu, keďže ide o zásah odporujúci svojou intenzitou pravidlám spoločenskej
morálky, pričom je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti daného prípadu.

12. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej, vo vzťahu k námietke uplatneného nároku v rozpore
s dobrými mravmi.13. Na pojednávaní dňa 14.11.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a na
dôvodoch, ktoré sú uvedené a na všetkých vyjadreniach a písomných listinách. Uviedol, že konanie
žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal tak na rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 5Co/830/2014 zo dňa 30.09.2015, rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 12C/30/2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/6/2023, na rozsudok na tunajšom súde sp. zn.
7C/194/2012, kde bolo vydané rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, a zo strany žalovanej neboli
vznesené námietky týkajúce sa dobrých mravov. Žalobca si od doby nadobudnutia predmetného
pozemku žiadal so žalovanou stranou majetkoprávne vyporiadať tento pozemok, kde mu prakticky

pravidelne odpisujú, že nemajú finančné prostriedky, a že to už budú riešiť. Ani v jednej odpovedi k týmto
žiadostiam nie je spomenuté, že by na to nemal nárok, a že by konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázal aj na to, že žalovaná strana aj v iných konaniach na iných súdoch v obdobných veciach
uzatvára súdne zmiery, resp. dohody o urovnaní majetkovej ujmy, kde tak isto v daných prípadoch
zo strany žalovanej neboli namietané nikdy dobré mravy. Žalovaná, resp. jej právny predchodca pri
výstavbe štátnej cesty na základe stavebného povolenia, ktoré tvorí súčasť spisu, mal majetkoprávne

vysporiadať pozemky pod cestou, do dnešného dňa tak neučinila. Došlo aj k zmene režimu a napriek
tomu to nebolo vysporiadané. V súvislosti s poukazovaním na konanie v rozpore s dobrými mravmi
zo strany žalobcu tiež si nemyslí, že konanie zo strany žalovanej je v súlade s dobrými mravmi.
Samotný pojem „dobré mravy“ nie je nikde konkrétne definovaný, a aby došlo ku konaniu v rozpore
s dobrými mravmi, je potrebné, aby to bolo konanie značnej intenzity, sústavne zle akceptované širokou

verejnosťou, musí ísť o značný rozpor s morálkou, nejde o rozpor so zákonom, pretože dobré mravy
sú používané, tzv. vtedy ak dochádzajú argumenty, používajú sa v súvislosti buď s aktívnou obranou
alebo útokom účastníka konania. Na otázku súdu, či je žalobca vlastníkom iných pozemkov s takýmto
charakterom, ktoré užíva žalovaná, nevedel poskytnúť informáciu. Ďalej poukázal na to, že pozemok
nadobudol žalobca preto, lebo žalovaná nevyporiadala ten pozemok, a preto nechápe aké následky by

mal mať z toho dôvodu. Poukázal na diskrimináciu vlastníkov, nikto nemôže bez dôvodu užívať cudzí
majetok, to je zakotvené v ústave. Poukázal na hypotetické úvahy vo vzťahu k obsahu kúpnej zmluvy
a ceny nehnuteľnosti, ktoré sa oproti obdobiu minulému značne zvýšili. Krátkou cestou predložil na
pojednávaní Dohody o urovnaní majetkovej ujmy vo vzťahu k p. E. a k p. E. a žalovanej. Na otázku
súdu, v čom konkrétne poukazuje na tieto listinné dôkazy a čo má z nich vyplývať, okrem skutočnosti,

že žalovaná postupne skupuje pozemky. Poukázal na nečinnosť žalovanej počas obdobia od výstavby
cesty do súčasnosti, a tu vidí rozpor s dobrými mravmi, ale na strane žalovanej poukazujú, že niekto
kúpil pozemky, o ktorých musel vedieť, že sú zastavané cestou, a že konal v rozpore s dobrými mravmi.
Na otázku súdu, či vie uviesť, čo viedlo žalobcu ku kúpe predmetného zastavaného pozemku, právny
zástupca odpovedať nevedel.

14. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že opakovane čelí žalobám žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k parcele č. KN-E 3345/1 k. ú. C.. Žalovaná vníma rozhodovaciu prax súdov SR
za nestabilnú pokiaľ ide o vysporiadanie sa s právnou otázkou rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 OZ, v prípade konania vlastníkov pozemkov pod cestami 1. triedy. Napriek uvedenému posledný trend

rozhodovacej činnosti súdov nasvedčuje poskytnutiu právnej ochrany žalovanej ako vlastníkovi stavby
– cesty 1. triedy s konštatovaním o konaní žalobcu ako vlastníka pozemku, ktoré je subsumované pod
§ 3 ods. 1 OZ. Poskytnutím právnej ochrany konaniu žalobcovi by dochádzalo ku rozkladu konceptu
dobrých mravov, čo považoval krajský súd za neprípustné. Ak žalobca za špecifických okolností
nadobudol vlastníctvo, tieto okolnosti nemôžu ostať bez následkov ani vo vzťahu k presadzovaniu

jeho nároku, z hľadiska jeho súladu, resp. rozporu s dobrými mravmi. Je potrebné rozlišovať medzi
trvalým vysporiadaním vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovanou, o ktoré žalobca dlhodobo
usiluje a periodickým podávaním žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia, v kontexte zásady ochrany
konania v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovanej zo strany žalobcu ide o konanie značnej
intenzity – žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v roku 2018, 2021, 2023 vo

vzťahu k identickému pozemku a ide o konanie sústavné – žalobca zasiela žalovanej opakované
výzvy na vysporiadanie pozemku vo forme kúpy za ceny určené znaleckými posudkami predloženými
žalobcom. Namietala hodnotu pozemku v znaleckom posudku, keďže ide o pozemok, o ktorého kúpu nie
je žiaden záujem. Na otázku súdu v čom konkrétne vidí špekulatívne konanie žalobcu, uviedla, že podľa
údajov zapísaných na liste vlastníctva právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku

zo strany žalobcu, kúpna zmluva, ktorá nebola žalobcom doposiaľ predložená. Dojednaním v kúpnej
zmluve by bolo preukázané výhodnejšie postavenie kupujúceho, žalobcu, spočívajúce vo výhodnej a
podstatne nižšej kúpnej cene, než akú v súčasnosti požaduje od žalovanej. Špekulatívnosť teda v prvom
rade vedela preukázať právnym titulom nadobudnutia, kúpnou zmluvou. Časovou súvislosťou medzikúpou pozemku zo strany žalobcu a následnému uplatneniu si nárokov vo vzťahu k žalovanej – mesiac
po uzatvorení kúpnej zmluvy. Tretí znak špekulatívneho konania, ktorý spojuje všetky doterajšie úkony
žalobcu od nadobudnutia vlastníctva k pozemku je jeden Znalecký posudok č. 124/2021. Oproti tomu

žalovaná predložila Znalecký posudok č. 139/2022 znalca Ing. Adriána Bukovca z 12.10.2022, podľa
neho všeobecná hodnota pozemku je 74,99 eur/m2. V závere uviedla, že kľúčovým na preukázanie
špekulatívneho konania žalobcu je odpoveď žalobcu na otázku žalovanej, a to aký cieľ sledoval kúpou
pozemku zastavaného cestou 1. triedy v zmysle hospodárskeho účelu kúpnej zmluvy. Zdôraznila, že
žalovaná vysporadúva pozemky pod cestami 1. triedy v súlade s prijatou koncepciou vysporiadania

právnych vzťahov k pozemkom pod cestami 1. triedy, a to tak, že prioritne vysporadúva pôvodných
vlastníkov pozemkov a ich dedičov, ktorí boli vlastníkmi pozemkov v čase pred ich zastavaním cestou
1. triedy. Žalobca nespĺňa túto podmienku nakoľko pozemok nadobudol v čase, keď bol pozemok
zastavaný cestou 1. triedy dlhý čas, nie je pôvodným vlastníkom pozemku, ani jeho dedičom, a teda si
musel byť vedomý a uzrozumený s obsahom vlastníckeho práva, ktoré nadobudol od predchádzajúceho
vlastníka pozemku.

15. Súd opätovne na základe listinných dôkazov po vypočutí žalovanej a právneho zástupcu žalobcu
zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

16. Dňa 27.12.2010 žalobca uzavrel v postavení kupujúceho kúpnu zmluvu na pozemok parc. č. 3345/1

vo výmere 1.162 m2 vedenej na LV č. XXXX, obec C., k.ú. D., obec C..

17. Dňa 18.12.2013 žalobca vyzval žalovanú na majetkoprávne vysporiadanie parcely, ako aj dňa
03.04.2014, 04.08.2014, 21.04.2016, 10.10.2016, 05.04.2017, 20.11.2020.

18. Dňa 26.06.2021 žalobca požiadal o vyhotovenie Znaleckého posudku znalca Ing. Andreja Gálika
z odboru stavebníctvo – odhad hodnoty nehnuteľností za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu pozemku k parc. č. 3345/1 k.ú. D., pre účel prevodu
nehnuteľnosti.

19. Dňa 14.07.2021 bol vyhotovený Znalecký posudok č. 124/2021 Ing. Gálikom, z ktorého vyplýva
hodnota nájmu za parc. KN-E 3345/1 vo výmere 1.162 m2 ročne na sumu 6.939,46 eur, po zaokrúhlení
6.900,- eur.

20. Z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že parc. č. 3345/1 k. ú. D. je zastavaná cestným telesom.

21. Z Rozhodnutia MVSSR zo dňa 01.12.1980 č. SD-5860/1980 vyplýva usporiadanie cestnej siete
v okrese Poprad.

22. Zo zmluvy o vyplatení nájmu č. 6453/2016 vyplýva, že F. G. so Slovenskou správou ciest uzavreli

Zmluvu na finančnú náhradu zodpovedajúcu finančnej náhrade za nájom nehnuteľnosti, dňa 06.09.2016
v k.ú. H. I., pôvodné k. ú. C. J. (na č.l. 181 súdneho spisu).

23. Z Dohody o urovnaní za užívanie pozemkov súvisiacich s výstavbou a užívaním pozemných
komunikácií a úprave práv a povinností spojených s užívaním týchto nehnuteľností číslo

775/1543/6253/2016 vyplýva, že p. K. D. so žalovanou uzavreli Dohodu na úpravu vzťahov vzniknutých
medzi účastníkmi dohody z titulu užívania pozemkov citovaných čl. 1 na základe žiadosti p. K. D. zo dňa
19.11.2014 (na č.l. 183 súdneho spisu).

24. Zo Zmluvy o vyplatení nájmu č. 6453/2014 zo dňa 14.10.2014 vyplýva, že p. I. so žalovanou uzavreli

Zmluvu na finančnú náhradu zodpovedajúcej finančnej náhrade za nájom nehnuteľnosti za rok 2011,
2012, 2013, teda za obdobie 3 rokov (na č.l. 185 súdneho spisu).

25. Zo Zmluvy o vyplatení finančnej náhrady za nájom č. 2464/6453/2017 vyplýva, že medzi p. J. L.
a žalovanou bola vyplatená finančná náhrada zodpovedajúca finančnej náhrade za nájom nehnuteľností

na základe Znaleckého posudku vo výške 1.632,60 eur, za obdobie 3 rokov spätne (na č.l. 188 súdneho
spisu).26. Z Kúpnej zmluvy č. 2441/6453/2017 vyplýva, že p. J. L. predal žalovanej parcely, ktoré boli vykúpené
pre účel stavby I/70 Dolný Kubín – Bysterec (na č.l. 189 súdneho spisu).

27. Z rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Poprade zo dňa 19.02.1975 č. 243/75
o prípustnosti stavby súd zistil, že rozhodnutím vtedajší Okresný národný výbor povolil stavebníkovi
uskutočniť stavbu – preložka štátnej cesty v úseku O. – Z. A.. Podľa podmienky 4 písm. b) rozhodnutia,
mal stavebník uloženú povinnosť usporiadať do začatia stavby – stavebných prác majetkovo-právne
vzťahy s doterajšími vlastníkmi alebo užívateľmi nehnuteľnosti. Územné rozhodnutie na uvedenú stavbu

bolo vydané bývalým ONV v Poprad odborom výstavby a územného plánovania dňa 24.06.1974 č. 32/74
a taktiež došlo k vyňatiu pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Rozhodol o prípustnosti stavby
preložka štátnej cesty v úseku Poprad – Veľký Slavkov, ktorým bolo povolené uskutočnenie stavby.

28. Na základe zisteného skutkového stavu súd prijal nasledovnú právnu úpravu:

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice, b) cesty, c) miestne cesty, d) účelové cesty.

30. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami
priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných
múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

31. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

súčasťou diaľnic, ciest a miestnych ciest sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré
sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych ciest a na zaistenie
bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych ciest
nie sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby,
portály, brány, stožiare ,technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu

mýta

32. Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb., diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane
ich prejazdových úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

33. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.

34. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ak je majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

37. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

38.Podľačl.20ods.1ÚstavySR,každýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký obsah a ochranu.

39. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký obsah a ochranu.40. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

41. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

42. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 11 ods. 1 listiny, obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych

vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius
disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 Ústavy
teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu
vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 OZ v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere
súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým

(erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo, ktoré je chránené priamo či nepriamo celým
právnym poriadkom.

43. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, implikuje v sebe
aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1

Ústavy SR a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR (I. ÚS 23/01).

44.Článok20ods.1Ústavyzabezpečujekaždémurovnakézákonnépredpokladyamožnostinadobúdať
veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke

právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,
právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v Čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať' vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania
predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke

právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu(napr.nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.111.ÚS237/09-33,IV.ÚS94/2011-44).

45. Z predmetného návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia, ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného líniovou stavbou vo

vlastníctve štátu a správe žalovanej, bez právneho titulu. Obrana žalovanej spočíva vo vznesenej
námietke premlčania, v tom, že za bezdôvodné obohatenie nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje,
keďže jej nevzniká majetkový prospech, že v čase výstavby cesty, zákon neupravoval neoprávnenú
stavbu vybudovanú štátom, súhlas vlastníka na výstavbu nebol potrebný, a že došlo k vydržaniu práva
vecného bremena.

46. Posúdenie, či medzi procesnými stranami ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od
naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1, 2 OZ. Bezdôvodné obohatenie
je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods.
1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu
občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde,
je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru tak ako uviedol
žalobca a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné

je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo
882/2006 z 24. júna 2008).47. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť
na strane žalovanej v dôsledku jej neoprávneného užívania parcely žalobcu KN-E 3345/1 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1.162 m2 evidovanej na katastrálnej mape ako parcela „E“ a zapísanej

na LV č. XXXX pre obec C., k. ú. D., tak, že na tomto pozemku má žalovaná umiestnenú stavbu
vo svojom vlastníctve (cestné teleso). Predmetné obdobie si žalobca uplatňuje od podania žaloby za
dva roky spätne, teda v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, odkedy sa žalobca mohol dozvedieť
že za dané obdobie došlo k bezdôvodnému užívaniu zo strany žalovanej od mesiaca september
2018 do mesiaca február 2019. Keďže žaloba bola podaná dňa 2.8.2021 nárok žalobcu nemohol byť

premlčaný dva roky spätne odkedy sa dozvedel o skutočnosti uplynutého 2 ročného obdobia, za ktorého
dochádzalo k obohacovaniu sa žalovanou, neplatením nájomného. Na preukázanie požadovanej výšky
bezdôvodného obohatenia predložil znalecký posudok za uplatnené obdobie. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného súd posúdil predmetnú vec ako nárok na bezdôvodné obohatenie. Výška toho obvyklého
nájomného, ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane štátu v predmetnej veci bola zistená
znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý za žalované

obdobie ustálil trhové nájomné na sumu 6.939,46 eur, po zaokrúhlení 6.900,- eur ročne a za dva roky
13.800 eur, ktorú žalobca v konaní na základe uplatnenej žaloby požadoval. Správnosť tohto znaleckého
posudku nebola v konaní spochybnená ani jeho výška, až na pojednávaní po uplynutí sudcovskej lehoty.
V tomto prípade sudca uplatnil § 153 CSP. Za týchto okolností bola výška bezdôvodného obohatenia
v podobe trhového nájomného za predmetné pozemky žalobcu zistená.

48. Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že je úlohou vysporiadať sa
s obranou žalovanej týkajúcou sa možnosti odopretia ochrany výkonu práv žalobcu, keďže môže sa
jednať o zásah odporujúci svojou intenzitou pravidlám spoločenskej morálky. Judikatúra zdôrazňuje, že
použite korektívu „dobré mravy“ pri výkone práva za účelom dosiahnutia idey spravodlivosti nesmie viesť

v konkrétnom prípade na druhej strane k oslabeniu princípu právnej istoty občianskoprávneho vzťahu
a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem.

49. Pri aplikácii § 3 ods. 1 OZ treba rešpektovať zásadu, že prednosť má vždy silnejšie právo pred
slabším právom, okrem prípadu, že by išlo o prípad extrémneho zásahu do slabšieho subjektívneho

práva, resp. dokonca o zneužitie práva silnejšieho. V prípade stretu rovnocenných práv je na úvahe
súdu, ktorému právu dá za daných okolností prednosť. Napr. zamietnutie vlastníckej žaloby pre rozpor
výkonu vlastníckeho práva s dobrými mravmi prichádza do úvahy výnimočne, pokiaľ výkon práva na
ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, že by vlastníkovi priniesol zodpovedajúci
prospech a vyhovenie žalobe by sa týkalo zvlášť významného záujmu žalovanej (rozhodnutie ÚS ČR

I. ÚS 528/1999), (kolektív autorov, Záverečná štúdia „Vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike“,
Justičná akadémie SR, Pezinok 2010).

50. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ podľa judikatúry SR nemá normatívnu povahu a upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka, a to na základe všeobecných

morálnych pravidiel, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich subjektov.
Práve cestou korekčnej funkcie dobrých mravov môže súd vstupovať do občianskoprávnych vzťahov,
ktoré nezodpovedajú spoločenskému očakávaniu.

51. Dobré mravy sú objektívnou, hodnotovou kategóriou. O tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými

mravmi, nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych
okolností. Skutočnosť, či sa určitý právny úkon prieči dobrým mravom, musí byť preto zisťovaná
nezávisletakodvôlesudcuakoajúčastníkovprávnehovzťahu.Jepotrebnétiežprihliadaťnačas,miesto
a okolnosti, za ktorých ku konaniu došlo. Zásada dobrých mravov predstavuje akési merítko hodnotenia
konkrétneho právneho úkonu, či právny úkon aj po obsahovej stránke zodpovedá objektívnym

hodnotovým kritériám, ktoré sa od právneho úkonu očakávajú. Je to vlastne právny poriadok, ktorý
sudcovi dáva do rúk silný nástroj korekcie ako nastoliť v zmysle zásad spravodlivosti rovnovážnu situáciu
v právnom vzťahu, v ktorom došlo k narušeniu ekonomickej rovnováhy v konkrétnom prípade. (I. Fekete,
Občiansky zákonník, Komentár, r. 2007, str. 43)

52. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ sa v medziach zákona aplikuje na základe voľnej úvahy súdu. Úvaha musí
byť podložená skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú
v danom prípade záver o súlade alebo nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi. Použitie tohtoustanovenia však nemôže súd vylúčiť na základe úvahy, že taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu,
je vždy v súlade s dobrými mravmi.

53. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu aplikoval na zistený skutkový stav korektív dobrých
mravov v intenciách uvedených vyššie. Žalobca nadobudol pozemok parc. č. 3345/1 o výmere 1.162 m2
zapísaného na LV XXXX k. ú. D. (ďalej len „predmetný pozemok“) na základe kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 27.12.2010. Predmetný pozemok je zastavaný cestným telesom. Cesta bola zaradená do cestnej
siete v okrese Poprad rozhodnutím Ministerstva vnútra SSR v roku 1980. Žalobca v žalobe ani vo

svojich ďalších vyjadreniach netvrdil, že v čase nadobudnutia pozemku nevedel o uvedenej skutočnosti.
To znamená, že žalobca nadobudol predmetný pozemok so znalosťou, že predmetný pozemok je
zastavaný cestným telesom, a teda že jeho vlastnícke právo bude z tohto dôvodu obmedzené a nebude
môcť realizovať všetky vlastnícke oprávnenia tak ako sú uvedené v § 123 OZ. Rovnako žalobca
netvrdil a v konaní nebolo ani preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu bola zo strany žalovanej
poskytovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Tiež žalobca netvrdil a súdu ani nepreukázal,

že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva existoval zámer preložky danej cesty, resp. iný plán
odstránenia jej stavby na predmetnom pozemku. Žalobca následne dňa 18.12.2013 vyzval žalovanú
o majetkovoprávne vysporiadanie predmetného pozemku, ktorý žalovaná užíva bez právneho vzťahu.
Ďalšou výzvou v roku 2014 vyzval žalobca žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod predmetného
pozemku. K uvedenej výzve žalovaná oznámila, že bude žiadať o pridelenie finančných prostriedkov na

vyporiadanie predmetného pozemku, ale nevie zaručiť, že tieto budú v roku 2015 aj pridelené. Výzvou
zo dňa 21.04.2016 žalobca vyzval žalovanú na vyplatenie bezdôvodného obohatenia spätne za dva roky
a uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú resp. do uzavretia kúpnej zmluvy. Ďalšie výzvy žalobcu
s obdobnou požiadavkou nasledovali dňa 10.10.2016, 5.07.2017, 20.11.2020 a dňa 23.07.2021.

54. Rozhodujúcou otázkou je preto, či konanie žalobcu pri výkone jeho vlastníckeho práva je v súlade
s dobrými mravmi. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku s už dlhodobo
existujúcim obmedzením jeho užívania, z dôvodu zastavania cestným telesom a súčasne s tým, že
za užívanie pozemku nebola poskytovaná žiadna náhrada. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva
bolo nepochybne žalobcovi súčasne známe, že obmedzenie vlastníckeho práva nezanikne, resp. že sa

jedná o dlhodobé obmedzenie, keďže predmetný pozemok je zastavaný cestou I. triedy. Preto možno
usudzovať, že zámerom (hospodárskym dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy) žalobcu pri nadobudnutí
predmetného pozemku bol následný prevod na žalovanú, v rámci vysporiadania pozemkov pod cestou,
za súčasného poskytovania náhrady, za nemožnosť užívania pozemku, až do prevodu vlastníckeho
práva. Je preto v súlade s dobrými mravmi konanie, kedy subjekt nadobúda vlastnícke právo k veci

s existujúcim obmedzením, čo v danom prípade bolo dané, výkonu vlastníckeho práva, pričom práve
obmedzenie výkonu vlastníckeho práva je dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva a využitia tohto
obmedzenia pri výkone vlastníckeho práva. Inými slovami, že práve nevyhnutnosť užívania tohto
pozemku užívateľom bude dôvodom, na základe ktorého vlastník dosiahne prevod vlastníckeho práva
na užívateľa prípadne dosiahne od užívateľa poskytovanie náhrady za existujúce obmedzenie. Uvedené

len umocňuje fakt ktorý nemožno vylúčiť, keďže žalobca po dobu súdneho sporu nepredložil predmetnú
kúpnu zmluvu, aby vyvrátil tvrdenie žalovanej, že predmetný pozemok bol predaný za nižšiu kúpnu
cenu s ohľadom na jej obmedzenie a v súvislosti s namietanou výškou uplatňovaného bezdôvodného
obohatenia.

55. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri výkone jeho vlastníckeho práva možno hodnotiť ako výkon
rozporný s dobrými mravmi. Žalobca vedel o obmedzení jeho vlastníckeho práva a súčasne z povahy
tohto obmedzenia vedel, že žalovaná nebude môcť ukončiť užívanie predmetného pozemku a z tohto
dôvodu bude nútená dohodnúť sa so žalobcom, či už na prevode pozemku, alebo na poskytovaní
náhrady. Ako ústavne udržateľný takýto výklad vyhodnotil aj Ústavný súd SR v znesení sp. zn. II.ÚS

389/09 20 zo dňa 26.11.2009.

56. Súd má za to, že na strane žalobcu nedôjde týmto rozhodnutím k neprimeranému zásahu do
jeho vlastníckeho práva. Jeho vlastnícke právo zostáva zachované a ako vyplýva aj zo zisteného
skutkového stavu, žalovaná postupne podľa svojich možností vysporadúva pozemky pod cestami, ktoré

sú vo vlastníctve štátu, čo dokazujú aj žalobcom predložené kúpne zmluvy. Postupuje však podľa
kľúča, vysporiadať prioritne pôvodných vlastníkov, resp. ich dedičov. Preto očakávanie žalobcu teda,
že vlastnícke právo k pozemku, ktorý nadobudol s už v tom čase existujúcou stavbou postavenou na
predmetnom pozemku, prevedie na žalovanú, bude v konečnom dôsledku naplnené.57. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, po doplnenom dokazovaní, prijal právny záver po
zrelej úvahe, v intenciách odvolacieho súdu, o nedôvodnosti podanej žaloby.

58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Úspešnej žalovanej súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

61. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.