Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122251134
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122251134.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Miriamy Žákovej
v sporovej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr.
Marcel Ružanovský, advokát, so sídlom: Andreja Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti
žalovanému: Obec Dunajský Klátov, so sídlom 930 21 Dunajský Klátov 20,

IČO: 00 800 198, o zaplatenie 4 000 eur, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 22Cb/18/2022-177 zo dňa 20. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 22Cb/18/2022-177 zo dňa 20.
januára 2023 z r u š u j e v časti II a časti III výroku a vec v r a c i a Okresnému súdu Dunajská Streda
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 22Cb/18/2022-177
vydaným dňa 20. januára 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodol, tak, že žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému
uloženia povinnosti zaplatiť mu pôvodne sumu 4 000 EUR v časti 1 000 EUR zamietol a v časti 3 000
eur konanie zastavil. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo
výške 100% s tým,

že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca, spol.
STRESTAV, s. r. o., v konkurze (IČO: 35 910 194) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 02.03.2022, postúpenou mu z upomínacieho konania dňa 05.04.2022, domáhal zaplatenia
sumy 4 000 EUR. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa

§ 657 Občianskeho zákonníka (OZ) dňa 28.03.2019 (ďalej len Zmluva o pôžičke) sa pôvodný žalobca
(STRESTAV, s. r. o. v konkurze) ako veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky v sume 4 000 EUR
žalovanému.Žalovanýsazaviazalpeňažnéprostriedkyvsume4000EURvrátiťdo21.04.2019.Správca
konkurznej podstaty listom zo dňa 05.03.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom
žalovaný tak do podania žaloby neučinil. Na podporu svojich tvrdení pôvodný žalobca k žalobe priložil
ako listinné dôkazy: Zmluvu o pôžičke, uznesenie sp. zn. 32K/9/2020 o vyhlásení konkurzu na dlžníka

STRESTAV, s. r. o., a výpis z účtu.
3. Žalovaný reagoval na žalobu odporom podaným proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom
konaní Okresným súdom Banská Bystrica, pričom uviedol, že dňa 27.06.2019 uhradil pôvodnému
žalobcovi sumu 1 000 EUR a dňa 09.03.2022 uhradil i sumu 3 000 EUR a správny poplatok 120 EUR
(išlo o súdny poplatok za podaný návrh v zmysle platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní).
Na podporu svojich tvrdení žalovaný k odporu priložil ako listinné dôkazy: výpis z účtu, 2x potvrdenie

o pohybe na účte - debet.4. Pôvodný žalobca reagoval replikou zo dňa 04.04.2022 a uviedol, že eviduje uhradenú platbu vo výške
3 000 EUR. Platbu 1 000 EUR pôvodný žalobca započítal na faktúru č. 56/12/18 za kotol dodaný na
základe Zmluvy o dielo č. 2742 uzavretej dňa 21.09.2018 (ďalej aj Zmluva o dielo). Na podporu svojich

tvrdení pôvodný žalobca k replike priložil ako listinné dôkazy: Zmluvu o dielo č. 2742, Rekapituláciu
objektov stavby, email komunikáciu zo dňa 14.04.2021, faktúru č. 56/12/18.
5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 16.06.2022 pôvodný žalobca oznámil postúpenie
pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou so žalobcom T. U. dňa 07.06.2022 (ďalej len
Zmluva o postúpení) a navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, kde

pôvodného žalobcu spol. STRESTAV, s. r. o., v konkurze v konaní nahradí žalobca T. U.. Súd prvej
inštancie zmenu na strane žalobcu pripustil uznesením č. k. 22Cb/18/2022 - 137.
6. Podaním zo dňa 03.01.2023 žalobca podal návrh na rozšírenie žaloby o (i) úrok z omeškania s
vrátením pôžičky a o zmluvný úrok z pôžičky, a o (ii) pohľadávku vo výške istiny 3 942,16 EUR s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 0,03 % denne z dlžnej sumy, ktorá pohľadávka vyplývala
z faktúry č. 56/12/18 z 31.12.2018 vystavenej spol. STRESTAV s. r. o., na základe Zmluvy o dielo

uzavretej so žalovaným na realizáciu stavebných prác a dodávok na diele „Zlepšenie energetickej
hospodárnosti - rekonštrukcia obecného úradu - Dunajský Klátov.“ Súd prvej inštancie uviedol, že toto
podanie vyhodnotil súčasne ako čiastočné späťvzatie žaloby, keď žalobca potvrdil úhradu sumy 3
000 EUR (vrátenie časti pôžičky) žalovaným a v novom žalobnom návrhu sa žalobca domáhal už iba
zaplatenia istiny nevrátenej pôžičky vo výške 1 000 EUR. Uvedeným podaním žalobca zároveň reagoval

na upovedomenie zo strany konajúceho súdu, že žaloba sa súdu prvej inštancie javila ako nedôvodná,
keďže bola podaná dlžníkom v konkurze a nie správcom konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoKR, resp. zákon o konkurze). Žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, kto podal
žalobu, v súčasnosti bol žalobcom aktívne legitimovaný subjekt, ktorému svedčí aj uplatnené právo. Súd

prvej inštancie pripustil zmenu žalobcu podľa ustanovenia § 80 Civilného sporového poriadku (CSP),
čím sa prípadný nedostatok konania odstránil. Pôvodný žalobca bol subjekt s právnou subjektivitou,
teda návrh na zmenu bol spôsobilý podať. Pripustením zmeny tak došlo k odstráneniu prípadnej vady.
Subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je podľa novej právnej úpravy CSP
výlučne žalobca, pričom žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán v každom možnom

prípade, teda bez ohľadu na to, či došlo k zmene (domnelej) aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie.
Zároveň, s pôvodným veriteľom sa konalo v upomínacom konaní ako aj v konaní podľa CSP, teda
zastavenie konania alebo iný obdobný procesný postup by vážne narušil istotu strán sporu, ktorá bola
dovtedy uznávaná. Postup, ktorý dovtedy všeobecné súdy akceptovali, nemohol byť teraz žalobcovi
na ujmu. Ak súd akceptoval dlhodobo stav, ktorý celkom nezodpovedal právnej úprave a následne by

konanie zastavil (prípadne podanie odmietol) pre túto dlhotrvajúcu vadu, potom taký postup by nebol v
súlade s požiadavkou spravodlivého procesu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 17Co/19/2021, v ktorom súd riešil otázku vyžadovania osvedčovacej doložky k plnomocenstvu
po tom, ako súd po dobu piatich rokov akceptoval vyjadrenia právneho zástupcu. Žalobca namietol, že
Okresný súd Dunajská Streda ani Okresný súd Banská Bystrica nikdy žalobcu nevyzvali na odstránenie

vád podania alebo späťvzatie žaloby.
7. Súdprvejinštanciepocitáciizákonnýchustanovení§131CSP,§132ods.1CSPa§47ods.5zákona
o konkurze v znení platnom v čase podania žaloby a následnom prejednaní sporu na pojednávaní
konanom dňa 20.01.2023 konštatoval, že dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom. V
žalobe bola ako žalobca jednoznačne označená spol. STRESTAV, s. r. o., v konkurze, IČO: 35 910 194,

za ktorú v konaní konal zákonný zástupca, správca konkurznej podstaty spol. P-V, k. s., IČO: 50 714 911.
Na majetok spol. STRESTAV, s. r. o., (pôvodného žalobcu) bol vyhlásený konkurz, pričom žaloba bola
podanápovyhláseníkonkurzu,atoúpadcom,vjehomene.Ustanovenie§47ods.5ZoKRvšakvýslovne
uvádza, že po vyhlásení konkurzu možno akékoľvek súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho
konkurzu začať len na návrh správcu, alebo návrhom podaným voči správcovi. Účastníkom konania

namiesto úpadcu je správca. Z uvedeného vyplývalo, že úpadca nebol oprávnený podať žalobu, ktorej
predmetom by bolo vymáhanie pohľadávky patriacej do konkurznej podstaty. Takýto návrh mohol podať
výlučne správca vo svojom mene, pričom správca by bol zároveň účastníkom súdneho konania. Na tom
nič nemení ani ustanovenie § 44 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého pri nakladaní s majetkom úpadcu správca
koná v mene a na účet úpadcu. Ustanovenie § 47 ods. 5 ZoKR je špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu

k súdnym konaniam týkajúcim sa konkurznej podstaty a z tohto ustanovenia bolo právne nepochybné,
že žalobu, akou bola žaloba v tomto prípade, mohol podať výlučne správca vo vlastnom mene.
8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca ako dominus litis je jediný, kto má právo a zároveň
povinnosť(§132ods.1CSP)označiťvžalobesubjekty,sktorýmimásúdkonaťakosúčastníkmikonaniaa v akom procesnom postavení. Zároveň nesie zodpovednosť za ich označenie v súlade so zákonom.
Súd si nemôže sám vyberať, s ktorou z označených osôb v akom procesnom postavení bude konať. Ak
žalobu podal úpadca po vyhlásení konkurzu vo vlastnom mene, konal v zjavnom rozpore s ustanovením

§ 47 ods. 5 ZoKR, ktoré neumožňuje úpadcovi byť účastníkom súdneho konania v pozícii žalobcu či
žalovaného. Úpadca od počiatku nebol vôbec oprávnený predmetnú žalobu podať a nemohol v súdnom
konaní vystupovať ako žalobca (hoci v zastúpení správcom konkurznej podstaty). Podľa § 131 CSP
žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva. Právne nároky, ktoré boli predmetom žaloby v predmetnej veci, uplatnil subjekt, ktorý tak nebol

oprávnený urobiť, pretože mu v tom bránilo ustanovenie § 47 ods. 5 ZoKR. Preto tieto nároky nemožno
považovať za uplatnené podľa práva a bolo vylúčené, aby bol žalobca na základe takto podanej žaloby
úspešný. Vzhľadom na jednoznačnú dikciu § 47 ods. 5 ZoKR a princíp právnej istoty súd prvej inštancie
nemohol o žalobe rozhodnúť inak, než ju v príslušnej časti zamietnuť.
9. S argumentom žalobcu, že pripustením zmeny účastníka na strane žalobcu bol predmetný
nedostatok odstránený sa súd prvej inštancie nestotožnil. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu

podľa odseku 1 (t. j. návrhu žalobcu, aby do konania na jeho miesto vstúpila iná osoba), ak sa preukáže,
že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten,
kto má vstúpiť na miesto žalobcu. V predmetnom konaní žalobca navrhol zmenu účastníkov konania
na strane žalobcu, pričom preukázal prevod žalobou uplatnenej pohľadávky z pôvodného žalobcu na
žalobcu a (nový) žalobca vyjadril súhlas so vstupom do konania. Za tejto situácie súd prvej inštancie

nemohol o návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania rozhodnúť inak, než návrhu vyhovieť a pripustiť
zmenu účastníka. To však neznamenalo, že by tým bol odstránený pôvodný podstatný nedostatok
žaloby, resp. jej zásadný rozpor so zákonom. Žalobca sa mylne domnieval, že nezákonnosť žaloby bolo
možno zhojiť tým, že uplatnenú pohľadávku postúpil zmluvou na tretiu osobu a následne postupom
podľa § 80 CSP navrhol zmenu účastníka konania, a to aj s ohľadom na to, že podanie žaloby má

nielen procesnoprávne, ale i podstatné hmotnoprávne účinky (napr. na beh premlčacej doby a pod.). Ak
sa žalobou uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, potom je pojmovo
vylúčené, aby sa právo považovalo za uplatnené, ak ho uplatnila osoba, ktorá tak podľa práva od
počiatku nebola oprávnená urobiť. Žalobca zároveň opomenul ustanovenie § 80 ods. 3 CSP, podľa
ktorého ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. Ak teda konanie v

predmetnej veci trpelo vadou spočívajúcou v porušení § 47 ods. 5 ZoKR, žalobca do konania vstúpil
akceptujúc túto vadu. Samotným jeho vstupom do konania sa táto vada z povahy veci zhojiť nemohla.
10. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca namietal, že s ním, resp. s pôvodným žalobcom,
Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, ako aj súd prvej inštancie, konali ako so žalobcom,
žiaden súd nevyzval žalobcu, resp. pôvodného žalobcu, na odstránenie vád podania alebo na späťvzatie

žaloby, a teda žalobca to vnímal ako uznanie jeho postavenia ako žalobcu. Žalobcovou optikou teda
súdy mali dlhodobo akceptovať stav, ktorý „celkom nezodpovedá právnej úprave“, a teda ak by došlo
k zastaveniu konania či odmietnutiu podania pre dlhotrvajúcu vadu, taký postup by nebol súladný s
požiadavkou spravodlivého procesu. Ani s týmto názorom žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil.
Pokiaľ išlo o postup Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, súdu prvej inštancie

neprináležalopreskúmavaťjehopostuparozhodnutie.Súdprvejinštancieuviedol,žemuneboloznáme,
z akého dôvodu Okresný súd Banská Bystrica neprihliadol na § 47 ods. 5 ZoKR. Ani vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní však nemohlo byť spôsobilé odstrániť rozpor s § 47 ods. 5 ZoKR a založiť
právo úpadcu byť účastníkom súdneho konania na základe akejsi „tolerancie“ nezákonného stavu, či už
vedomej alebo nevedomej. Ak zákon výslovne znemožňuje úpadcovi byť účastníkom súdneho konania,

potom toto právo nemohlo byť založené nesprávnym postupom súdu a už vôbec nemohol byť žalobcovi
priznaný žalobou uplatnený nárok. Nebolo správne ani tvrdenie žalobcu, že išlo o dlhodobý stav, pričom
nikto ho nevyzval na odstránenie nedostatkov alebo na späťvzatie žaloby. Podľa súdu prvej inštancie
v danom prípade nešlo o odstrániteľný nedostatok žaloby. Nešlo o chybu v písaní či nezrozumiteľnosť,
a pod.. V žalobe boli jasne označení žalobca i jeho zástupca, s použitím patričných identifikačných

údajov. To, že žalobca podal žalobu v rozpore so ZoKR, nebola skutočnosť, na ktorú súd mohol žalobcu
upozorňovať a vyzývať na opravu. Žalobca zároveň opomenul, že súd prvej inštancie po tom, ako
mu bola žaloba postúpená z upomínacieho konania (05.04.2022) už prvým úkonom adresovaným
pôvodnému žalobcovi (výzvou zo 16.06.2022 doručenou pôvodnému žalobcovi ako i jeho zástupcovi)
vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby s poukazom na § 138 ods. 1 CSP a § 47 ods. 5 ZoKR. Pôvodný

žalobca na to reagoval tak, že trval na tom, aby súd rozhodol o zmene účastníka konania na strane
žalobcu. Rovnako po zmene žalobcu súd prvej inštancie prvým úkonom voči novému žalobcovi (po
uznesení o zmene na strane žalobcu) vyzval nového žalobcu (výzvou z 28.09.2022), aby zobral žalobu
späť s poukazom na § 138 ods. 1 CSP a § 47 ods. 5 ZoKR. Tak pôvodný žalobca, ako i nový žalobca, siteda boli plne vedomí vady žaloby a rozhodne nemožno mať pochybnosť o tom, že súd prvej inštancie
od počiatku a opakovane na daný nedostatok upozorňoval. Preto nebolo možné ani hovoriť o porušení
práva na spravodlivý proces tým, že by súd dlhodobo daný stav akceptoval.

11. Žalobou bol uplatnený nárok na zaplatenie istiny 4 000 EUR z titulu nevrátenej pôžičky. Podaním
zo dňa 03.01.2023 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 3 000 EUR. V tejto časti súd
prvej inštancie konanie zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 CSP, výrok I napadnutého rozsudku. Vo
zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako bolo uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku,
s poukazom na závery uvedené odsekoch 15 - 18 napadnutého rozsudku. O návrhu žalobcu na zmenu

žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby o pohľadávku zo Zmluvy o dielo a o zmluvný úrok z pôžičky a
úroky z omeškania s jej vrátením súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 20.01.2023 tak, že
zmenu žaloby nepripustil s poukazom na § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 CSP, keďže výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie o rozšírenej žalobe. Pokiaľ išlo o nárok zo Zmluvy
o dielo, tento bol celkom samostatným nárokom a nijako nesúvisel s doterajším konaním, pričom bol
uplatnený iba pár dní pred nariadeným pojednávaním. Pokiaľ išlo o zmluvný úrok a úroky z omeškania

zo Zmluvy o pôžičke, s poukazom na závery uvedené v odsekoch 15 - 18 napadnutého rozsudku žaloba
od počiatku nemohla byť úspešná, a preto ani nebol dôvod pripustiť jej rozšírenie o dosiaľ neuplatňované
príslušenstvo a zmluvný úrok.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.

1 CSP, pričom vychádzal z toho, že v konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, a teda mu patril
i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd prvej inštancie priznal vo výroku III
napadnutého rozsudku. Na tomto závere nemenila nič ani skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby
uhradilpôvodnémužalobcovi3000EUR.Žalobcapodalžalobuvrozpores§47ods.5ZoKR,vdôsledku
čoho bol od počiatku vylúčený jeho úspech v konaní, a teda mu nemohli byť priznané ani trovy konania.

13. Proti napadnutému rozsudku v časti výrokov II a III podal žalobca odvolanie zo dňa 15.02.2023, a
to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP, dôvodiac
tým, že:
- súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Žalobca v prvom rade poukázal na vadu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá sa neskôr

pretavila do nesprávneho rozhodnutia vo veci samej, a to, že súd nepripustil zmenu žaloby, hoci
neuviedol žiadne konkrétne zákonné dôvody na takýto postup. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
správne v bode 16 napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca je dominus litis, preto súd koná iba s
účastníkmi,ktorýchžalobcaoznačínatej-ktorejstranesporu,atakistosúdkonáibaoveci,ktorúvymedzí
žalobca (prípadne ktorú zmení počas konania so súhlasom súdu).

15. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4.000 EUR z titulu pôžičky poskytnutej pôvodným
veriteľom žalovanému. Časť pôžička bola počas konania uhradená. Následne sa žalobca domáhal
zaplatenia aj úrokov a zmluvného úroku, ktoré sa týkali tej istej Zmluvy o pôžičke, z ktorej sa pôvodný
veriteľ domáhal hlavého plnenia - vrátenie pôžičky.
16. Súd prvej inštancie v bode 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že zmenu žaloby v

časti úrokov z omeškania a zmluvného úroku nepripustil preto, že žaloba „nemohla byť od počiatku
úspešná“. Tým mal súd prvej inštancie na mysli, že žalobu podal pôvodný veriteľ zastúpený správcom
a nie správca.
17. Ustanovenia § 143 ods. 1 a ods. 2 CSP taxatívnym spôsobom upravujú dôvody, kedy nemôže súd
pripustiť zmenu žaloby. O ani jeden z týchto dôvodov nešlo, čo nepriamo potvrdil aj súd prvej inštancie,

ktorý tvrdil, že existoval iný dôvod - nesprávna aktívna legitimácia v čase podania žaloby. Takýto dôvod
ale CSP nepozná a súd pri posudzovaní zmeny žaloby nemá možnosť zmenu posudzovať z hľadiska
úspešnosti žaloby ako takej, ale iba s poukazom na kritériá uvedené v ustanovení § 143 CSP.
18. Žalobca uviedol, že ním požadovaná zmena žaloby v časti úrokov z omeškania a zmluvných
úrokov sa pritom týkala samotnej uplatnenej pohľadávky a vyplývala z tej istej Zmluvy o pôžičke. Na

konanie o týchto akcesorických nárokoch by nebol príslušný ani iný súd, teda na nepripustenie zmeny
žaloby neexistoval zákonný dôvod. Ad absurdom by potom súdy jednoducho nepripúšťali zmeny žaloby
vôbec, ak by sa im vec javila ako nedôvodná. To by bolo ale v rozpore s CSP a dokonca aj s tým, čo
súd prvej inštancie tvrdil v bode 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca je dominus litis.19. Žalobca vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie týmto postupom zaťažil konanie inou vadou
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Tento odvolací dôvod dopadal na akékoľvek pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za

predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Nepripustenie zmeny žaloby malo podľa názoru žalobcu za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pretože sa o časti jeho veci vôbec nekonalo. Tým súčasne došlo aj k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pretože žalobca sa dožadoval (ako dominius litis) rozšírenia jeho nárokov (ktoré sú
bezprostredne späté s hlavným uplatneným nárokom), avšak súd (v rozpore so zákonom) odmietol o

nich konať, čím mu znemožnil realizovať jeho právo na súdnu ochranu. Obsah práva na spravodlivý
proces (right to a fair trial) je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu.
21. Nad rámec žalobca poukázal na skutočnosť, že zmena žaloby bola uplatnená ešte pred
pojednávaním, pričom dokazovanie začal súd prvej inštancie na pojednávaní vykonávať až po tom, čo
nepripustil zmenu žaloby. Súdu prvej inštancie teda nemohla brániť žiadna prekážka v pripustený zmeny

žaloby.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca poukázal na nesprávny názor súdu prvej
inštancie, že žaloba nemohla byť úspešná z dôvodu, že žalobu podal pôvodný veriteľ
zastúpený správcom, a nie samotný správca. Už v písomnom vyjadrení žalobca poukázal, že
predbežný názor súdu bol nesprávny a prípadný nedostatok bol pripusteným žalobcu do konania

odstránený. Odborná teória uvádza, že subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán
sporu je podľa novej právnej úpravy CSP v ýlučne žalobca, pričom žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu
sporových strán v každom možnom prípade, teda bez ohľadu na to, či došlo k zmene (domnelej)
aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie. Samozrejme, s tou výnimkou, ak v dôsledku uvedenej právnej

skutočnosti prestal žalobca existovať ako subjekt práva, a teda aj ako subjekt procesu (ŠTEVČEK M.,
FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 305.).
23. Žalobca citujúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku: „ ak sa žalobou uplatňuje právo na súdnu
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, potom je pojmovo vylúčené, aby sa právo považovalo za

uplatnené, ak ho uplatnila osoba, ktorá tak podľa práva od počiatku nebola oprávnená urobiť. Žalobca
zároveň opomína ustanovenie § 80 ods. 3 CSP, podľa ktorého ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav
konania ku dňu jeho vstupu. Ak teda konanie v predmetnej veci trpelo vadou spočívajúcou v porušení §
47 ods. 5 ZoKR, žalobca do konania vstúpil akceptujúc túto vadu. Samotným jeho vstupom do konania
sa táto vada z povahy veci zhojiť nemôže“, vyjadril presvedčenie, že tento názor súdu prvej inštancie

bol mylný, nakoľko bolo potrebné rozlišovať, či žalobu podala osoba, ktorá mala procesnú subjektivitu
(§ 61 CSP), alebo keď podal žalobu „subjekt“, ktorý procesnú subjektivitu nemal (napr. pobočka banky).
24. V prvom prípade nie je podstatné, či takýto žalobca je nositeľom hmotného práva alebo či mu
právny predpis umožňuje podať žalobu, pretože nejde o procesnoprávny nedostatok. Výsledkom by
bolo jednoducho zamietnutie žaloby. Ak by ale prišlo k zmene žalobcu postupom podľa ustanovenia

§ 80 CSP tak, že žalobcom by bol subjekt, ktorému svedčí hmotnoprávny nárok, potom nemôže súd
zamietnuť žalobu s poukazom na skutočnosť, že ju skôr podal subjekt, ktorému toto právo nesvedčí
alebo subjekt, ktorý nebol oprávnený na podanie žaloby. Tento názor zastáva aj odborná teória, ktorá
uvádza, že tento procesný prostriedok slúži na nápravu hoci aj domnelej aktívnej legitimácie. Na vyššie
uvedenom nemohlo nič zmeniť ani ustanovenie § 80 ods. 3 CSP, ktorému súd prvej inštancie prikladal

nesprávny význam.
25. Akžalobcaprijímastavkonaniakudňujehovstupudokonania,neznamenáto,žeprijímaexistenciu
vady, ktorá existovala v čase podania žaloby a ktorá bola zmenou žalobcu odstránená. Žalobca na
základe ustanovenia § 80 ods. 3 CSP môže prijať stav, napr. ak pôvodný žalobca vzal časť žaloby späť,
tak nový žalobca to už nemôže zmeniť. Nemôže však prijať existenciu vady, ktorá sa odstránila vstupom

nového žalobcu do konania.
26. Podľa žalobcu by bolo absurdné, aby súd konal za stavu, že konanie je zaťažené (zrejme
neodstrániteľnou vadou podľa súdu), následne pripustil vstup žalobcu do konania a rozhodol tak, že
žalobu zamieta, lebo od počiatku existovala vada konania, ktorá sa zrejme nedala odstrániť inak, ako
späťvzatím žaloby (viď upovedomenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.09.2022). Ak podľa názoru súdu

prvej inštancie takáto vada existovala, mal súd konanie zastaviť a nie konať o veci samej, ak podľa jeho
názoru nebol pôvodný veriteľ oprávnený podať žalobu.
27. Takýto názor súdu prvej inštancie žalobca považoval za nesprávny a potom aj nesprávne prihliadal
na nápravu vady, ktorej náprava sa realizovala pripustený zmeny žalobcu.28. Žalobca dodal, že ustanovenie § 47 ods. 5 ZoKR nemalo žiadny vplyv na procesnú subjektivitu
úpadcu, ani na jeho hmotnoprávne nároky voči iným osobám. Na správcu prechádzalo v tomto smere
konanie v mene úpadcu, nakoľko správca má byť odborník v súvislosti so správou cudzieho majetku.

Účelom konkurzu je čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov úpadcu, preto je na správcovi, aby v
konkrétnom prípade tento cieľ naplnil. Konanie správcu v mene úpadcu však nemá vplyv na jeho
subjektivitu, ani to, či môže byť nositeľom práv.
29. Žalobca súčasne namietal, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy
1.000 EUR, pričom ako dôvody opäť odkázal na svoje závery uvedené v bodoch 15-18 odôvodnenia

napadnutého rozsudku, teda že pôvodný veriteľ nebol oprávnený podať žalobu. Už pôvodný veriteľ v
podaní zo dňa 04.04.2022 uviedol, že suma 1.000 EUR, ktorá mala byť údajne zaplatená na pôžičku,
bola započítaná na faktúru 56/12/18 za dodaný kotol. Na tieto tvrdenia nadviazal žalobca v jeho podaní,
ktorým sa domáhal zmeny žaloby a argumentáciu rozvinul.
30. Nebolo v konaní sporné, že existoval aj záväzkový vzťah zo Zmluvy o dielo a že úhrada
1.000 EUR bola započítaná na pohľadávku z tejto zmluvy, ako na prv splatný záväzok žalovaného

voči pôvodnému veriteľovi a teraz žalobcovi. Žalovaný v konaní zostal bez pripomienok a návrhov na
doplnenie dokazovania, čo vyplývalo zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.01.2023.
31. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný mal dva záväzky a nebolo sporné ani to, že žalovaný neurčil,
ktorý zo záväzkov sa má plniť v zmysle druhej vety ustanovenia § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie mal teda vychádzať z týchto tvrdení ako z preukázanej skutočnosti.

32. Z toho dôvodu žalobca považoval za absolútne nesprávny výrok II napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 1.000 EUR. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil.
33. Žalobca považoval za nesprávny aj výrok III napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
priznalžalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Predmetomkonaniabolozaplatenie

sumy 4.000 EUR, pričom žalovaný počas konania zaplatil sumu 3.000 EUR, teda sa zachoval v zmysle
podanej žaloby. Úvahy súdu prvej inštancie sa opäť opierali o ustanovenie § 47 ods. 5 zákona o
konkurze, ktorý žalobca považoval za nesprávny.
34. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca napádaný rozsudok súdu prvej inštancie za
nesprávny vo výrokoch II a III, a preto žiadal odvolací súd, aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na nové konanie. Žalobca si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.
35. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania § 379 CSP, § 380 CSP a § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
38. Podľa § 80 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, (1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do

konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje
do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

39. Podľa§131CSP,žalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňujeprávonasúdnuochranuohrozeného
alebo porušeného práva.
40. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.
41. Podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. (3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorýmmení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

42. Podľa § 142 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po
tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. (2) Uznesenie, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena,
do vlastných rúk.

43. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 a ods. 2 CSP, (1) súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (2) Súd nepripustí zmenu
žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

44. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení platnom v čase podania žaloby, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
45. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník

niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok
určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a
to najprv jeho príslušenstvo.
46. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v rozsahu podaného odvolania žalobcom (výrok II a III napadnutého rozsudku - zamietnutie

žaloby v časti 1 000 EUR a rozhodnutiu o náhrade trov konania), a to v rozsahu odvolacích námietok
žalobcu.
47. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou o rozhodnutí súdu prvej inštancie
o návrhu žalobcu na zmenu podanej žaloby spočívajúcej 1/ v rozšírení pôvodne uplatneného nároku
na zaplatenie finančnej čiastky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke o zákonný úrok z omeškania s

vrátením pôžičky a o zmluvný úrok z tejto pôžičky, a 2/ o pohľadávku vo výške istiny 3 942,16 EUR s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 0,03 % denne z dlžnej istiny vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo.
Súd prvej inštancie o takomto návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol na prvom v spore nariadenom
pojednávaní (konanom v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť vopred
riadne ospravedlnili) a navrhovanú zmenu žaloby nepripustil (§ 142 ods. 1 v spojení s § 143 ods. 1

CSP), uznesením vyhláseným na konanom pojednávaní dňa 20.01.2023, dôvodiac tým, že výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie o rozšírenej žalobe v časti, ktorou sa
žalobca domáhal uplatnenia peňažného nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo, keďže tento nárok bol
celkom samostatným nárokom a nijako nesúvisel s doterajším konaním, ktoré sa týkalo iba peňažného
nároku žalobcu vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke. V časti rozšírenia žaloby o zmluvný úrok ako aj

úroky z omeškania zo Zmluvy o pôžičke, súd prvej inštancie v tejto časti rozšírenie žaloby nepripustil,
a to s poukazom na potrebu zohľadniť ustanovenie § 47 ods. 5 zákona o konkurze, v zmysle ktorého
nebol dôvod na pripustenie zmeny žaloby ani v časti úrokov z pôžičky, a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie považoval pôvodne podanú žalobu už od počiatku za nesprávne uplatnenú a teda neúspešnú,
čo premietol aj ako dôvod nepripustenia navrhovanej zmeny žaloby v 1/ časti.

48. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na zmenu žaloby je treba
pokladať za nesprávne a potom takýmto svojím procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil
žalobcovi ako strane sporu uskutočňovať mu patriace procesné práva, čo v konečnom dôsledku viedlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Jedným zo základným procesných práv strany v

sporovom konaní je dispozičné právo zahŕňajúce zmenu už podanej žaloby za súhlasu súdu (§ 139
CSP) spočívajúce aj v rozšírení pôvodne uplatneného práva. Zmena žaloby je možná iba v prípade
súdneho v prvej inštancii, a to v podstate až do momentu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
ktorým sa prvoinštančné konanie končí. Právna úprava inštitútu zmeny žaloby primárne sleduje za
cieľ naplnenie hospodárnosti konania, keď v určitých situáciách bude z hľadiska procesnej ekonómie

účelnejšie, napr. ak bude možné spor medzi stranami vyriešiť komplexne a predíde sa tým prípadnému
ďalšiemu súdnemu konaniu. Čo treba chápať pod zmenou žaloby upravuje § 140 CSP, a ide jednak o
rozšírenie už uplatneného práva (kvantitatívna zmena), t. j. ak žalobca požaduje viac ako sa domáhal
pôvodne, resp. uplatnenie iného práva (kvalitatívna zmena), a to v prípade, ak žalobca požaduje inéplnenie akého sa domáhal pôvodne (napr. namiesto vydania veci, úhradu peňažnej sumy v dôsledku
objektívnej nemožnosti vydania takejto veci v dôsledku, napr. jej zničenia). O zmenu žaloby však nejde
v prípade, ak si žalobca uplatní okrem pôvodného nároku aj nárok nový, ktorý nemá priamy vplyv sa

pôvodný nárok, ktorý sa tým nemení. Takýto nový nárok je možné si uplatniť len samostatnou žalobou
a konajúci súd až následne môže rozhodnúť za splnenia zákonných predpokladov o prípadnom spojení
takýchto vecí na spoločné prejednanie.

49. V predmetnom spore je odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval,

keď rozhodol o návrhu na zmenu žaloby na pojednávaní uskutočnenom dňa 20.01.2023 v neprítomnosti
žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu (obaja písomne vopred dňa 13.01.2023 ospravedlnili svoju
neúčasť na tomto pojednávaní), nakoľko potom mal súd prvej inštancie povinnosť na pojednávaní
vyhlásené uznesenie o nepripustení zmeny žaloby písomne vypracovať a doručiť žalobcovi (jeho
právnemu zástupcovi), a to aj napriek tomu, že voči takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§
357 CSP) a súd môže v konaní pokračovať ďalej aj bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

50. Súd prvej inštancie zároveň nesprávne rozhodol o nepripustení zmeny žaloby v časti, ktorou sa
žalobca domáhal priznania zákonného úroku z omeškania a zmluvného úroku v zmysle Zmluvy o
pôžičke, nakoľko pre nepripustenie takejto zmeny žaloby neexistoval žiadny zákonný dôvod v zmysle §
143 ods. 1, 2, 3 CSP, v ktorých ustanoveniach sú presne taxatívne uvedené dôvody (§ 143 ods. 1, ods.

2), ktoré určujú konajúcemu súdu kedy nie je možné zmenu žaloby pripustiť. V danom prípade celkom
zjavne nešlo ani o jeden zo zákonom - CSP vymedzeným dôvodom a dôvod, ktorým odôvodňoval svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie ako bude uvedené v ďalšom odôvodnení tohto rozhodnutia neobstojí.
Ustanovenia § 143 ods. 1, ods. 2 CSP taxatívne určujú jediné zákonné dôvody, pre ktoré nie je možné
navrhovanú zmenu žaloby pripustiť. Na konanie o zmenenej žalobe by nebol príslušný vecne alebo

kauzálne iný súd a ani výsledky doterajšieho konania nepredstavovali skutočnosti, ktoré by nemohli byť
podkladom pre konanie o takto navrhovanej zmene podanej žaloby. Odvolací súd potom konštatuje, že
uvedený procesný postup súdu prvej inštancie, kedy tento nepripustil zmenu žaloby v tomto rozsahu v
zmyslenávrhužalobcuznamenalznemožneniežalobcoviuskutočniťvpredmetnomsúdnomkonaníjeho
procesné práva a jedná sa o pochybenie konajúceho súdu tak ako to má na mysli § 365 ods. 1 písm. b)

CSP, ktoré takéto porušenie vymedzuje ako jeden z odvolacích dôvodov a potom takéto porušenie malo
za následok naplnenie dôvodu na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Onaplnenieodvolaciehodôvodu§365ods.1písm.b)CSPmožnohovoriťvtedy,aknesprávnyprocesný
postup konajúceho súdu, ktorý predstavuje znemožnenie realizácie práv strany sporu dosiahne takú
intenzitu, že možno prijať záver, že celé súdne konanie sa nejaví ako spravodlivé, čo bol bezpochyby aj

daný prípad. Odvolací súd uzatvára, že nie je možné, aby konajúci súd podmieňoval kladné rozhodnutie
o návrhu na zmenu žaloby prejudikovaním možnosťou úspechu strany sporu v konaní vo veci samej.

51. Vo vzťahu k druhej časti návrhu na zmenu žaloby - uplatnenia pohľadávky vo výške istiny 3
942,16 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 0,03 % denne z dlžnej istiny vyplývajúcej

zo Zmluvy o dielo odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že o zmenu žaloby nejde v prípade,
ak si žalobca v prebiehajúcom súdnom konaní okrem pôvodne uplatneného nároku uplatní aj iný -
nový nárok, avšak nie taký, ktorý pôvodný uplatnený nárok mení (rozšírenie napr. o príslušenstvo),
ale taký ktorý vychádza z úplne novej a inej skutkovej a právnej skutočnosti, tak ako tomu bolo aj v
danom prípade - Zmluvy o dielo a taktiež nepôjde ani o situáciu predpokladajúcu v zmysle § 140

ods. 1 CSP, t. j. že by sa uplatňovalo namiesto pôvodne uplatneného práva iné právo (napr. namiesto
vydania veci - zaplatenie finančnej čiastky zodpovedajúcej hodnote takejto veci, z dôvodu jej zániku,
alebo namiesto určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej vypratanie). Pri takto navrhnutej zmene
žaloby - rozšírenie o plnenie zo Zmluvy o dielo, ktorá nebola predmetom posúdenia v zmysle pôvodne
podanej žaloby, v ktorej sa žalobca domáhal plnenia v zmysle Zmluvy o pôžičke, nejde o žiadnu situáciu

predpokladanú v zmysle § 140 CSP a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď v tejto časti zmenu
žaloby nepripustil, pričom treba poukázať, že žalobca nepripustenie zmeny žaloby v tejto časti ani
nenapadol svojím podaným odvolaním. Zároveň však odvolací súd musí uviesť, že z obsahu spisu
súdu prvej inštancie vyplýva, že konštatovanie v napadnutom rozsudku, že navrhnutá zmena žaloby
- rozšírenie o pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo, bola predložená žalobcom písomne len pár

dní pred konaním pojednávania v spore je zjavne nesprávne, keďže rozhodovanie konajúceho súdu o
zmene žaloby je možné, ba priam preferované priamo na konanom pojednávaní a v prípade konania za
prítomnosti oboch strán sporu nie je potrebné ani písomné vyhotovenie prijatého rozhodnutia. Zároveň
treba uviesť, že návrh zmeny žaloby v tejto časti podal žalobca na súd prvej inštancie dňa 04.01.2023,tento návrh bol súdom dňa 10.01.2023 doručovaný žalovanému (v tento deň ho aj prevzal) a preto
záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o predložení zmeny žaloby len pár dní pred konaním
pojednávania je nepravdivé a účelové. Rozhodnúť o návrhu na zmenu žaloby je možné počas trvania

celého konania pred súdom prvej inštancie, a to až do momentu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
ktorým sa konanie meritórne končí.

52. K zamietnutia žalobou uplatneného nároku vo výške 1 000 EUR, po čiastočnom späťvzatí žaloby
v dôsledku úhrady sumy 3 000 EUR žalovaným na základe Zmluvy o pôžičke odvolací súd uvádza, že

súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čoho následkom nevykonal v konaní žiadne dôkazy
navrhované stranami sporu, pričom navrhované dôkazy nie je účelné doplniť dokazovaním v odvolacom
konaní, a potom takýto postup súdu prvej inštancie predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

53. Podstatou právneho názoru súdu prvej inštancie, na ktorom postavil napadnutý rozsudok je právna

skutočnosť vyplývajúca z ustanovenia § 47 ods. 5 zákona o konkurze, ktorý jednoznačne označuje
ako aktívne legitimovaného žalobcu v prípade súdneho konania iniciovaného obchodnou spoločnosťou
v konkurze (úpadca), ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, správcu konkurznej podstaty
takéhoto úpadcu a nie tak, ako to bolo v predmetnom spore kde ako žalobca vystupoval priamo úpadca
v zastúpení správcom konkurznej podstaty. V danom prípade, ak by spor pokračoval ďalej bez zmeny

subjektu na strane žalobcu, konajúci súd prvej inštancie by žalobu mohol bez ďalšieho zamietnuť, práve
s poukazom na § 47 ods. 5 zákona o konkurze. Úpadca celkom zrejme nie je aktívne legitimovaným
subjektom na podanie žaloby ohľadom svojho majetku podliehajúceho konkurzu. V predmetnom spore
však nastala nová procesná situácia, nakoľko došlo k postúpeniu podanou žalobou pôvodne uplatnenej
pohľadávky v zmysle Zmluvy o pôžičke, a to z pôvodného žalobcu - obchodnej spol. STRESTAV, s. r.

o., v konkurze (úpadca) na nový subjekt - žalobcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
07.06.2023 (touto zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávok zo Zmluvy o pôžičke ako aj Zmluvy o dielo)
a súd prvej inštancie uznesením č. k. 22Cb/18/2022-137 zo dňa 28.09.2022 pripustil zmenu na strane
žalobcu v zmysle § 80 ods. 2 CSP, keďže mal za to, že došlo k splneniu zákonných podmienok na
pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov sporu na strane žalobcu.

54. Podľa názoru odvolacieho súdu je treba pokladať vykonštruovaný právny názor súdu prvej
inštancie ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý vstúpil do konania namiesto pôvodného žalobcu,
odvolávajúc sa na to, že pôvodný nárok si žalobou uplatnila obchodná spoločnosť v konkurze - úpadca,
ktorý na to nebol oprávnený, ako zjavne nesprávny. Práve tým, že došlo v konaní k zmene subjektu

na strane žalobcu, kedy namiesto pôvodného žalobcu - úpadcu, ktorý predmetnú žalobu podal hoci to
vylučuje ust. § 47 ods. 5 zákona o konkurze vstúpil do konania žalobca (na ktorého sa žiadne zákonné
obmedzenie majúce vplyv na jeho aktívnu legitimáciu v spore nevzťahuje) ako subjekt, na ktorého prešla
žalobou uplatnená pohľadávka v zmysle Zmluvy o pôžičke a konajúci súd prvej inštancie takúto zmenu
pripustil, došlo k odstráneniu takejto pôvodnej vady podanej žaloby. Súd prvej inštancie mohol skúmať či

došlovdanomprípadekplatnémupostúpeniupredmetnejpohľadávkyaakbydospelkzáveru,ženie,až
potom mohol rozhodnúť o prípadnom nepripustení zmeny na strane žalobcu. V tejto súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že pre konajúci súd je vždy smerodajný existujúci právny stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia vo veci (rozsudku) a nie stav, ktorý existoval v čase podanie žaloby. Súd prvej inštancie si
nesprávne vyložil v tejto súvislosti ustanovenie § 80 ods. 3 CSP, keďže toto má na mysli stav konania z

hľadiska v priebehu konania uplatnených nárokov (napr. späťvzatie časti uplatnenej pohľadávky), avšak
nedotýka sa zmeny strany sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho
súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 2Obdo/102/2020 zo dňa 29.04.2021: „Dovolací súd zdôrazňuje,
že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je
otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. Uvedené platí aj pre prípad, kedy sa

právo alebo povinnosť odvodzuje od právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája ich prevod alebo prechod
na iný subjekt, kedy súd až v čase rozhodnutia vo veci samej skúma, či tvrdené právo alebo povinnosť
exituje a či skutočne prešlo, bolo prevedené.“

55. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie s poukazom na dôvod zamietnutia podanej žaloby už

nevykonal žiadne stranami sporu navrhované dokazovanie týkajúce sa opodstatnenosti uplatneného
nároku žalobcu je potom jeho záver o zamietnutí žaloby v zostávajúcej časti pôvodne uplatnenej sumy
4 000 EUR vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke vo výške 1 000 EUR zjavne nesprávny a takýmto postupom
konajúceho súdu prvej inštancie došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle§ 389 ods. 1 písm. c) CSP. Vzhľadom na v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia uvedených
skutočnostiach - nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na zmenu žalobcu ako aj
posúdenie návrhu na zmenu (rozšírenie) žaloby nie je účelné, aby celé stranami sporu navrhované

dokazovanie v spore vykonal odvolací súd, a to aj vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového
konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho
posúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné
napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia
vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán

sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania.

56. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v časti odvolaním napadnutého výroku o náhrade trov
konania, keďže tento výrok je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie sporu súdom
prvej inštancie nesprávny, nakoľko skutočnosť, či bol v spore plne úspešný žalovaný je vzhľadom na
zistené nedostatky napadnutého rozsudku predčasné konštatovanie. Taktiež v časti zastavenia konania

v časti istiny 3 000 EUR, t. j. v časti v ktorej zobral žalobca návrh späť je potrebné konštatovať, že
späťvzatie v tejto časti žaloby zavinil žalovaný, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola aj v tejto
časti podaná dôvodne, keďže žalovaný pristúpil k úhrade sumy istiny uplatnenej pohľadávky vo výške
3 000 EUR až dňa 09.03.2022, t. j. až po podaní žaloby (02.03.2022), ktorá bola potom podaná v tejto
časti dôvodne a preto zavinenie za zastavenie konania v časti uplatnenej istiny 3 000 EUR (§ 256 CSP)

je treba dať na ťarchu žalovanému a nie žalobcovi ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie.

57. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil spor súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný v intenciách tohto rozhodnutia
opätovne posúdiť návrh na zmenu žaloby predložený žalobcom a riadne o ňom rozhodnúť, následne

uskutočniť konanie, vykonať primerané dokazovanie a toto dôsledne vyhodnotiť, ustáliť zistený skutkový
stav a tento právne posúdiť, nanovo zrozumiteľne a preskúmateľne vo veci rozhodnúť, s tým, že nové
rozhodnutie vo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania preskúmateľné a musí spĺňať
náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP). V novom rozhodnutí o spore rozhodne súd
prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).