Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717214080
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7717214080.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát so
sídlomvMichalovciach,Plynárenská1,bytomA.XX,zastúpenýJUDr.VladimíromŠatníkom,advokátom
AK Humenné, Mierova 66/2, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Baltazár Mucska,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o zaplatenie 31.051,22 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. apríla 2024 sp.zn. 10C/63/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. apríla 2024 č.k. 10C/63/2017-433.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 10. apríla
2024 č.k. 10C/63/2017-433 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.030,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne od 01.01.2016 do 30.06.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 01.07.2016 do
31.12.2022, s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom
z omeškania vo výške 12% ročne od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške

12,5% ročne od 01.01.2024 do 30.06.2024 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania
s úrokom z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v percentách súčtu čísla 8 a výške základnej
úrokovej sadzby ECB platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej 100% náhradu trov konania z priznanej sumy 16.030,22 Eur, o
ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, vyšším súdnym

úradníkom.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť vzniknuté trovy štátu v plnom rozsahu na účet Okresného súdu
Michalovce, po právoplatnosti rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením,
vyšším súdnym úradníkom.

2.1. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 14.9.2017, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 31.051,22 € s prísl. s odôvodnením, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového

vozidla zn. Lexus GS 450H, pričom na motorovom vozidle žalobcu došlo dňa 17.9.2015 v čase o 05:15
hod. v obci Zalužice ku škodovej udalosti spôsobenej dopravnou nehodou. Pri tejto nehode došlo k
poškodeniu niektorých dielov vozidla. škodová udalosť bola žalobcom z titulu existencie havarijného
poistenia nahlásená žalovanej, ktorá je vedená pod č. 9561885639, pričom škoda na motorovomvozidle bola posúdená ako totálna škoda a po prešetrení poistnej udalosti bolo realizované plnenie
žalovanou vo výške 9.448,78 €, ktorá sa odvíjala od všeobecnej hodnoty motorového vozidla. S výškou
poistného plnenia žalobca nesúhlasil, pretože má za to, že žalovaná nesprávne určila všeobecnú

hodnotu motorového vozidla, pretože v čase dopravnej nehody bola aj vzhľadom na dopyt na trhu oveľa
vyššia všeobecná cena motorového vozidla, a to v sume 40.500 €. Má za to, že v zmysle zákona
poistený má právo, aby mu bolo vyplatené poistné plnenie uvádzané odvádzané od všeobecnej hodnoty
motorového vozidla to je od sumy 40.500 €, pričom si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,05% z
istiny od 01.01.2016 s tým, že za začiatok plynutia doby omeškania považuje nasledujúci deň po tom,

ako bolo na účet žalobcu poukázané poistné plnenie vo výške 9.448,78 €.
2.2. Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2024 žalobca v súlade s ust. § 139 v spojení s ust. § 140 ods.
1 CSP podal návrh na zmenu žaloby v časti týkajúcej sa výšky uplatnených úrokov z omeškania. Súd
svojim uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.3.2024 v súlade s ust. § 142 ods. 1 CSP rozhodol
o pripustení navrhovanej zmeny žaloby

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol opakovane potom, čo Krajský súd v Košiciach uznesením
sp.zn. 6Co/83/2020 zrušil jeho skorší rozsudok č.k. 10C/63/2017-225 vo výroku, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.053,90 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.1.2016 do
zaplatenia a výrokoch o trovách konania medzi stranami sporu a trovách štátu. Odvolací súd mal za
to, že v danom štádiu konania a dokazovania nebola preukázaná výška škody na motorovom vozidle

spôsobom zodpovedajúcim zákonu a ustálenej súdnej praxi, nakoľko v dovtedy predloženom znaleckom
posudku nebola preukázaná škoda (znalecký posudok neustálil výšku škody v súlade s vyhláškou č.
492/2004 Z.z.).

4. Po vrátení veci súd vec právne posúdil podľa § 797 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (OZ) spolu s ust.

§ 261 ods. 1 a 9, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ) a § 1 ods. 1 a 3 nar. vl. č. 21/2013 Z.z..

5.1. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca nebol
ku dňu dopravnej nehody vlastníkom poškodeného motorového vozidla, súd uvádza, že z poistnej
zmluvy č. 5710251871 zo dňa 11.9.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovanou ako poistiteľom

a žalobcom ako poistníkom, a zároveň ako poisteným. Predmetom poistenia bolo havarijné poistenie
osobného motorového vozidla Lexus GS450H na celkovú poistnú sumu vo výške 58.604 €. Z takto
vzniknutého poistného vzťahu medzi účastníkmi súd mal za preukázanú žalobcovu aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní, ktorého predmetom je zaplatenie poistného plnenia. Neakceptovanie takejto
námietky žalovanej je aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom

uznesení (o nedôvodnosti námietky o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca si
uplatňoval v tomto konaní nárok ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom Civilný sporový poriadok
pri označení strán sporu už nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu
nepodnikateľa, teda v súvislosti s označením žalobcu v tomto konaní nemožno hovoriť o žiadnej vade
žaloby ani vade napadnutého rozsudku).

5.2. Nakoľko z predložených listinných dôkazov, najmä kúpnej zmluvy o nadobudnutí a fakturácii,
tiež poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca používal poistené motorové vozidlo v rámci podnikania a
viedol ho ako svoj účtovný majetok, a takto ho aj účtoval, a preto súd nemal pochybnosti o tom, že
ide o obchodnoprávny vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti medzi žalobcom ako podnikateľom a
žalovanou v zmysle § 261 Ods. 1 ObZ.

6.1. Súd mal za preukázané, že došlo k poistnej udalosti dňa 17.9.2015, v dôsledku čoho žalovaná
strana vyplatila žalobcovi titulom poistného plnenia sumu 9.448,78 € pri zohľadnení spoluúčasti vo výške
5% v sume 497,30 € s tým, že žalovaná určila všeobecnú hodnotu vozidla 25.446,08 €.
6.2. Zo znaleckého posudku znalca B. A. má súd za preukázané, že všeobecná hodnota motorového
vozidla ku dňu dopravnej nehody predstavovala sumu 38.308,-€ a teda žalovaná strana nesprávne došla

k výpočtu hodnoty vozidla, pretože žalovaná zaradila vozidlo do zlej kategórie, a držala sa toho, že
amortizačná krivka je v kategórii 3.8, pričom táto zaradila vozidlo do kategórie 3.6, čo je iný koeficient,
pretože sa jedná o kategóriu luxusné vozidlá a toto vozidlo je na hybridný pohon, je porovnávané s
vozidlami Audi A6, 4.2q, BMW 540i, Mercedes Benz E500 Eleganc. Z toho dôvodu znalec vychádzal
pri určovaní koeficientu z porovnávania s týmito motorovými vozidlami, pričom mu vyšla všeobecná

hodnota vozidla 38.308 €.
6.3. Z doplnenia znaleckého posudku č. 14/2019 z 25.8.2019 súd zistil, že predpokladaná výška
nákladov na opravu poškodenia motorového vozidla sa rovná sume 26.820,-€ v úrovni 20 % DPH.
Vozidlo bolo ohliadnuté pracovníkom spoločnosti SLOVEXPERTA v poškodenom stave bez rozobratia,nedá sa vylúčiť, resp. dá sa predpokladať nárast NO minimálne o 5 až 10 % ak by došlo k rozobratiu
a následnej montáži pri oprave motorového vozidla. Pri vyčíslení nákladov na materiál potrebný na
opravupoškodeniaodbornýmposúdením,vyhodnotiac,ktorédielytohtovozidlabolomožnéekonomicky

opraviť, a ktoré bolo potrebné vymeniť, znalec uviedol, že ďalšie náhradné diely potrebné k dodržaniu
doporučenej technológie opravy poškodenia predpísaných výrobcom boli stanovované systémom
audatex vrátane režijných materiálov a materiálu na lakovanie na celkovú hodnotu 21.291,38 € s 20 %
DPH. Náklady na opravárenské práce t.j. mzda za prácu, geometria, vedľajšie náklady, mzdové náklady
na lakovanie, stanovené systémom audatex predstavujú celkovú hodnotu 5.428,80 € s 20 % DPH.

Náklady na likvidáciu poškodeného motorového vozidla predstavujú 100 € vrátane 20 % DPH.
6.4. Z doplnenia znaleckého posudku 14/2019 vypracovaného dňa 1.12.2022 znalcom Ing. Vojtkom
vyplýva, že znalec určil predpokladanú výšku nákladov (v poškodenom stave bez rozobratia, resp.
demontáže) na sumu 26.820 € na úrovni 20 % DPH. Predpokladanú výšku nákladov po rozobratí resp.
pri oprave 5 % nárast zaokrúhlene 28.160 € v úrovni 20 % DPH.

7.1. Na základe vyššie uvedeného súd s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu ustálil výšku
škody na poškodenom motorovom vozidle žalobcu v sume zodpovedajúcej predpokladanej výške
nákladov na opravu poškodenia predmetného motorového vozidla vo výške 26.820 € s DPH určenej
znalcom B. A..
7.2. Súd poukázal na to, že tak žalobca, ako aj žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach, ako

aj ústnych prednesoch na pojednávaniach, nevzniesli k znalcom vyčíslenej hodnote predpokladaných
nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla akékoľvek vecné výhrady. Obidve strany sporu
sa v podstate zhodne namietali iba závery znaleckého posudku 14/2019 zo dňa 25.8.2019 vo vzťahu
k pripustenému navýšeniu predpokladaných nákladov na opravu poškodenia predmetného motorového
vozidla o 5 až 10 % pre prípad, ak by došlo k rozobratiu a následnej montáži pri oprave motorového

vozidla. S touto námietkou strán sporu sa súd vysporiadal tak, že prípadné navýšenie predpokladaných
nákladov na opravu predmetného motorového vozidla o 5 až 10 % nezobral do úvahy, keďže predmetné
poškodené vozidlo reálne nebolo rozobraté a následne montované, keďže sa ani vôbec nepristúpilo k
jeho oprave.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2023 namietala aj to, že reálnou škodou žalobcu by mohla
byť len výška škody vyčíslená ako predpokladaná výška nákladov na opravu poškodenia predmetného
motorového vozidla znížená o DPH 4.470 € z dôvodu, že v prípade žalobcu nejde o vzťahu k dani
DPH o skutočný náklad, ktorý by bolo možné považovať za úbytok na majetku resp. náklady, ktorý
by bol spojený s opravnou poškodeného vozidla. Súd takúto námietku žalovanej neakceptoval, a to z

dôvodu, že možnosť odpočítania DPH z poistného plnenia prichádza do úvahy len v prípade skutočnej
opravymotorovéhovozidla,kedybyvykonávateľopravyvystavilpoškodenémuakoplatcoviDPHdaňový
doklad vo forme faktúry, na základe ktorej by následne bol poškodený oprávnený si nárokovať vrátenia
takejto DPH podľa príslušných ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Uvedená
skutočnosť vyplýva aj z článku XI.bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku

žalovanej, podľa ktorého, ak má poistený, resp. poškodený subjekt pri oprave alebo náhrade súvisiacej s
poistnou udalosťou nárok na odpočet DPH, poskytne Kooperativa plnenie vo výške vyčíslenej bez DPH.
V prípade, keď poistený, resp. poškodený tento nárok nemá, poskytne Kooperativa plnenie vyčíslené
vrátane DPH, avšak len za podmienky, že DPH je zahrnutá v poistnej sume v poistenej veci uvedenej
v poistnej zmluve.

9. Z takto na základe vykonaného dokazovania ustálenej výšky škody v sume 26.820 €, súd odpočítal
spoluúčasť poškodeného vyplývajúcu z poistnej zmluvy v rozsahu 5 % z poistného plnenia v sume
1.341 €, ako aj sumu vo výške 9.448,78 €, ktorá bola žalovanou žalobcovi titulom poistného plnenia už
vyplatenádňa22.10.2015,apretopozohľadnenítýchtoodpočtovsúdustálil,ženárokžalobcuuplatnený

v tomto konaní je dôvodný vo výške 16.030,22 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

10. Rovnako súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1,2 ObZ, § 1 ods. 1 nar.
vl. č. 21/2013 Z.z., pričom k 1.1.2016 bola základná úroková sadzba ECB 0,05 % t.j. úrok z omeškania
v polroku od 1.1.2016 je 8,05%. V každom ďalšom polroku trvania omeškania žalovaného súd priznal

žalobcovi úrok z omeškania zodpovedajúci v % súčtu čísla 8 a výšky základnej úrokovej sadzby ECB
platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka do zaplatenia. K takémuto rozhodnutiu o výške
priznaných úrokov z omeškania súd pristúpil v súlade s ust. § 1 ods. 3 nar. vl. z dôvodu, že zmenu
žaloby, ktoré žalobca navrhol vo vzťahu k požadovanej výške úrokov z omeškania posúdil ako návrhžalobcu ako veriteľa, ktorý požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa § 1 ods. 1 nar. vl. č.
21/2013 Z.z., t.j. ktorým požaduje priznanie pohyblivej sadzby úrokov z omeškania. Súd návrh žalobcu
vo vzťahu k úrokom z omeškania v znení jeho zmeny žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 11.3.2024

v časti, v ktorej žalobca navrhol priznať úrok z omeškania nad sadzbu úrokov z omeškania rovnajúcej
sa základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o
8 percentuálnych bodov zamietol, a priznal mu len výšku úrokov z omeškania striktne, v súlade s § 1
ods. 1 nar. vl. č. 21/2013 Z.z.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania všetkých účelne vynaložených trov v konaní z prisúdenej sumy, aj keď si žalobca uplatňoval
vyššiu sumu, nakoľko výsledok sporu závisel od znaleckého posúdenia, pokiaľ išlo o výšku nároku.
Súd je toho názoru, že účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov účastníkovi, ktoré musel
vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V
súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na základe úspechu, nie na zásade

zásluhovosti. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na
náhradu trov. Úspešný je vo veci ten účastník, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené. Má vo veci
plný úspech. Podľa právnej teórie je potrebné zásadu úspechu vo veci uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho

totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Úspech vo veci sa vzhľadom na uvedené skúma výlučne čo do právneho
základu, a nie do výšky priznaného nároku. Žalobcu je v danom konaní nevyhnutné považovať za plne
procesne úspešného, nakoľko mal plný úspech čo do základu uplatňovaného nároku, pričom výška
plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu je závislá od znaleckého posudku. Rovnako súd

rozhodol aj o nároku na náhradu trov štátu a priznal štátu trovy konania, pretože rozhodnutie záviselo
od vypracovania znaleckého posudku, a teda neúspešná žalovaná je povinná zaplatiť aj vzniknuté trovy
štátu v plnom rozsahu.

12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

13.1. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. (ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol) z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi 18 578,12 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.1.2016
do 30.6.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 0.7.2016 do 31.12.2022, s úrokom z

omeškaniavovýške10,5%ročneod1.1.2023do30.6.2023,súrokomzomeškaniavovýške12%ročne
od 1.7.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 1.1.2024 do 30.6.2024
a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania s úrokom z omeškania vo výške, ktorá
zodpovedá v %-ách súčtu čísla 8 a výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka do zaplatenia, do troch do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej

časti žalobu zamieta.
13.2. Žalobca sa nestotožnil s úvahou súdu, na základe ktorej dospel k určeniu priznanej sumy
(vychádzajúc z doplnenia znaleckého posudku č. 14/2019, keď z predpokladanej výšky nákladov na
opravu vozidla 26.820 € s DPH bola odpočítaná spoluúčasť poškodeného v rozsahu 5 % a suma 5 %, t.j.
1.341€asuma9.448,78€,ktoráužbolažalobcovivyplatená).Namietal,žesúdprirozhodovanínezobral

do úvahy tú časť doplnenia znaleckého posudku, v ktorej znalec pripustil zvýšenie predpokladanej výšky
nákladov na opravu vozidla o 5 až 10 %, ktorá sa dá predpokladať, ak by došlo k rozobratiu a následnej
montáži pri oprave motorového vozidla. Súd neprihliadol k tej časti ďalšieho doplnenia znaleckého
posudku, v ktorej znalec určil „ predpokladanú výšku nákladov (po rozobratí, resp. oprave pri 5 %
náraste NO) vo výške 28.160 € v úrovni 20 % DPH.“ Žalobca zdôraznil, že znalec vychádzal z poznatkov

praxe,zktorýchvyplýva,žepredpokladanénákladynaopravuvyčíslenépriohliadkemotorovéhovozidla
bez jeho rozobratia sú spravidla nižšie ako predpokladané náklady na opravu vyčíslené po rozobratí
poškodeného motorového vozidla (na ktorý účel pri likvidácii poistných udalostí slúži tzv. doobhliadka
vykonávaná po rozobratí motorového vozidla).

14.1. Žalovaný odvolaním napadol výroky I., III. a IV. rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/,
f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom
rozsahu.14.2. Podľa žalovaného sa konajúci súd nesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu
k spornej otázke – určeniu skutočnej výšky škody na motorovom vozidle (rozsudok považuje za
nepresvedčivý). Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nerešpektoval právny

názor obsiahnutý v rozhodnutí súdu vyššieho stupňa sp.zn. 6Co/83/2020, ktorým je viazaný. Nárok
žalobcu sa odvíja od posúdenia otázky určenia všeobecnej hodnoty vozidla (na čo nadväzuje spôsob
likvidácie poistnej udalosti a spôsob výpočtu poistného plnenia), pričom sa jedná o odborné posúdenie,
pretosisúdsámnemôženatietoodbornéotázkyodpovedať.Žalovanýmázato,žespracovanýznalecký
posudok spôsobil zmätočnosť uplatňovaného nároku, ktorú žalobca ako pán sporu neodstránil, a to

ani predloženým doplnením znaleckého posudku č. 14/2019, keďže aj po predložení tohto doplnenia
nárok žalobcu zostal iba v hypotetickej rovine. Úlohou znalca nemal byť „odhad“ predpokladanej
výšky nákladov na opravu, ale exaktné stanovenie výšky škody na motorovom vozidle v súlade
s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. Súd tak pri stanovení výšky škody vychádzal zo záverov znaleckých
posudkov, ktoré podľa žalovaného nie sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené,
relevantné v posudzovanej veci a ktoré nezodpovedajú pravidlám logického uvažovania. V konaní

došlo k nesprávnostiam v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovaní
výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov vzhľadom na odborné neriešenie
zmätočnosti v znaleckom posudku na základe subjektívneho názoru súdu. Vzhľadom na uvedené je
žalovaný toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Žalobca
na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a preto súd nemal

vychádzať z nedostatočných, neurčitých a nezrozumiteľných dôkazných prostriedkov, t.j. nekvalitných
podkladovprerozhodnutie,alemalžalobuakocelokzamietnuť.Súdsáminterpretovalznalecképosudky
a oprel rozsudok o vedecké/odborné poznatky, ktoré absentovali v odborných dôkazných prostriedkoch
prezentovaných v konaní. Ak sa v rámci vykonaného dokazovania v konaní dospelo k záveru, že sa
nejedná o totálnu škodu, bolo dôkazné bremeno na žalobcovi v konaní preukázať výšku škody a svoj

nárok na poistné plnenie. Doplnenie znaleckého posudku však podľa žalovaného nedalo určitú a jasnú
odpoveď na skutočnú výšku škody na poškodenom motorovom vozidle. Zo strany žalobcu rovnako
nebolo preukázané, čo sa stalo s poškodeným motorovým vozidlom (oprava, predaj a podobne), ktorá
skutočnosť má tiež vplyv na oprávnenú výšku poistného plnenia, s čím sa konajúci súd absolútne
opomenul vysporiadať.

14.3. Žalovaný namieta aj priznaný úrok z omeškania a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úroku
z omeškania v znení jeho zmeny žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 11.3.2024 majúc za to, že
námietku premlčania je možné vzniesť až do právoplatného skončenia veci. Žalovaný má za to, že došlo
k premlčaniu úroku z omeškania ako celku s poukazom na rozhodnutie NS SR R67 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2014 s tým, že trojročná premlčacia doba na

úrok z omeškania podľa žalobcu začala plynúť dňom po splatnosti istiny. Zároveň žalovaný namieta
nevykonateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia, pokiaľ ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania
až do 30.6.2024, do času kedy nemožno hovoriť o omeškaní žalovaného v čase vydania rozsudku.
14.4. Žalovaný sa nestotožnil ani s rozhodnutím o náhrade trov konania, kde súd vychádzal z úvahy,
že úspech žalobcu závisel od vykonaného znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že žalobca je

zastúpený odborným zástupcom – advokátom a pri formulovaní petitu a žaloby si uplatnil nárok na
zaplatenie sumy vo výške 31.051,22 €, čím sám určil predmet sporu. Žalobcovi nič objektívne nebránilo
predložiť súkromný znalecký posudok už pri podaní žaloby na súd a tak správne určiť predmet sporu. To,
že žalobca ako pán sporu nedokázal uplatnený nárok v celom rozsahu preukázať, nemôže byť na ťarchu
žalovaného. Žalobca nemal v konaní plný úspech, preto je rozhodnutie o trovách konania nesprávne.

14.5. Napokon žalovaný vytýkal napádanému rozhodnutiu nedostatočné odôvodnenie, keďže sa podľa
neho súd prvej inštancie v odôvodnení nevysporiadal s jeho argumentáciou, neuviedol aké skutočnosti
považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, preto je odôvodnenie nepreskúmateľné.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne tak, že sa s jeho argumentáciou nestotožňuje,
zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní,
teda má za to, že s poukazom na vykonané dokazovanie je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný
a nepreukázaný. Nestotožnil sa s interpretáciou znaleckého posudku a jeho doplnenia realizovanou
žalobcom. Jedná sa o poznatky technického charakteru a odborné závery, ktoré neprináleží hodnotiť

súdu ani sporovým stranám. Žalobca opiera svoj nárok o hypotetický výpočet s odkazom na znalecké
dokazovanie, ktoré rovnako hodnotí iba hypotetické údaje, čo nemôže byť predpokladom pre určenie
výšky škody. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a výška škody v konaní nebola preukázaná.16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že toto považuje za neopodstatnené v celom
rozsahu, pretože súd prvej inštancie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu nariadil doplnenie znaleckého
dokazovania tak, aby znalec najmä stanovil predpokladanú výšku nákladov na opravu poškodeného

motorového vozidla, a teda rešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Zároveň sa správne vysporiadal
so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu k určeniu skutočnej výšky škody na vozidle. Jeho nárok na
úroky z omeškania nemôže byť premlčaný z dôvodu, že takýto nárok si uplatnil už vo svojej žalobe
zo dňa 14.9.2017. Za nespornú žalobca považoval skutočnosť, že jeho úspech v konaní závisel od
vykonaného znaleckého dokazovania, čo nespochybnil ani odvolací súd, preto rozhodnutie o trovách

konania považuje za správne.

17. Strany sporu v odvolacích duplikách zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovaného
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/
a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu a žalovaného nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. marca 2025 o 09.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.03.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

21. Žalobca uplatnil (voči výroku II.) odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a žalovaný
uplatnil (voči výrokom I., III. a IV.) odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j.
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia
§ 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

24. Súdprvejinštanciezozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,aplikovalsprávnu
právnu normu na zistený skutkový stav, ktorú aj správne interpretoval na daný prípad.

25. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je
aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces, pričom v danom prípade má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci. Odvolací súd nezistil ani žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci

26. Odvolatelia v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto ich
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.27. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, jasne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a

odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na argumentáciu žalobcu a žalovaného v konaní, vrátane
odvolacích námietok strán sporu. Odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:
28. Predmetom tohto konania je plnenie z poistnej zmluvy (pre havarijné poistenie EuroKASKO)
uzatvorenejmedzižalobcomažalovanoudňa11.9.2015,nazákladeškodovejudalostizodňa17.9.2015.

V konaní pritom nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti dňa 17.9.2015 a žalovaná strana už vyplatila
žalobcovi sumu 9.448,78 €, pričom odpočítala spoluúčasť vo výške 5 % v sume 497,30 € a žalobca sa
domáha doplatku. Spornou bola všeobecná hodnota vozidla a výška škody.
29.1. Okresný súd Michalovce skorším rozsudkom zo dňa 9. januára 2020, č.k. 10C/63/2017-225 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.053,90 € s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
nakoľko zo znaleckého posudku mal za preukázané, že všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu

dopravnej nehody predstavovala sumu 38.308 €, a teda žalovaná strana nesprávne určila všeobecnú
hodnotu vozidla 25.446,08 €, pretože zaradila vozidlo do zlej kategórie. Súd teda vychádzal pri výške
uplatňovaného nároku žalobcu zo sumy 38.308 €, od ktorej odpočítal sumu 6.200 € určenú znalcom ako
hodnotu predajných zvyškov mot. vozidla a spoluúčasť 5 % v sume 1.605,40 € (poistné plnenie podľa
súdu prvej inštancie predstavala suma 30.502,60 €), tiež odpočítal sumu 9.448,70 €, ktorú žalovaná

plnila žalobcovi.
29.2. Krajský súd v Košiciach (6Co/83/2020) uvedený rozsudok zrušil z dôvodu, že znalcom (ani
zhodnýmitvrdeniamisporovýchstrán),ktorýbypostupovalpodľavyhl.č.492/2004Z.z.,nebolaustálená
výška škody, ale táto bola určená súdom na základe nepreskúmateľných úvah.
29.3. V zrušujúcom uznesení odvolací súd pri otázke ustálenia výšky škody vychádzal z úvahy (na

ktorej zotrváva), že určenie výšky škody na motorových vozidlách je otázkou odbornou a jej určenie
prislúcha odborne spôsobilej osobe - znalcovi z príslušného odboru. Konkrétny postup stanovenia
hodnoty cestných vozidiel určuje vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v
prílohe 6, kde pod písm. A sú vymedzené základné pojmy a ich definícia (spôsob určenia), a to v bode
36 je určená všeobecná hodnota vozidla (VŠH), v bode 37 reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla

(ROH) a v bode 38 je definovaná výška škody. Pod písm. B je stanovený výpočet hodnoty cestných
vozidiel a pod písm. C je obsiahnuté stanovenie výšky škody na cestných vozidlách. Výpočet škody je
rozdielny v závislosti od pomeru nákladov na opravu a reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla. Ak sú
tieto náklady vyššie alebo rovné reprodukčnej obstarávacej hodnote, ide o tzv. totálnu škodu, keď znalec
určuje výšku škody podľa iného vzorca ako v prípade, že náklady na opravu sú menšie ako reprodukčná

obstarávacia hodnota.
29.4.Odvolacísúdpoukázalnato,ževšeobecnácenavecipredpoškodenímpoodpočítanípoužiteľných
zvyškov motorového vozidla predstavuje škodu na veci v prípade, že uvedenie veci do pôvodného stavu
nie je možné. V prípadoch, keď uvedenie do pôvodného stavu nie je možné, nemožno uvažovať o určení
skutočnej škody ako nákladov na uvedenie do pôvodného stavu. Avšak aj v tomto prípade vodítkom pre

vyčíslenie škody je výška nákladov nutných k odstráneniu následkov (na základe toho, že uvedenie do
predošlého stavu nie je možné).
29.5. V prejednávanom spore však súd ustálil výšku škody, ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla
pred nehodou a hodnotou vraku, bez náležitého právneho zdôvodnenia tohto postupu, keďže neuviedol,
prečo vychádzal práve z takéhoto výpočtu napriek tomu, že už z obsahu znaleckého posudku, ktorý

bol v konaní vypracovaný, je možné (predbežne) dospieť k záveru, že sa nejednalo o totálnu škodu.
Súd nariadil znalecké dokazovanie iba na zistenie všeobecnej hodnoty vozidla pred vznikom škody a
určenie výšky hodnoty zostatkov (keď uložil znalcovi odpovedať iba na otázky podľa návrhu žalobcu)
a znaleckým dokazovaním nezisťoval podstatnú (odbornú) otázku z hľadiska rozhodnutia vo veci, a
to výšku škody na motorovom vozidle. Preto aj po podaní tohto znaleckého posudku naďalej zostala

spornou výška škody na vozidle.
29.6. Odvolací súd nesúhlasil s úvahou o nemožnosti zmeny spôsobu plnenia poisťovne, ktorý si
táto zvolila podľa článku IX. bod 5 ako totálnu škodu, s poukazom na to, že súd nie je viazaný
spôsobom likvidácie, ktorý si zvolila žalovaná, ale je viazaný závermi odborného posúdenia, ktoré
vychádza z vyhlášky č. 492/2004 Z.z., čo je však otázka odborná, na ktorú je potrebné vykonať znalecké

dokazovanie.
29.7. Za nesprávnu považoval úvahu súdu, že vykonanie dokazovania na preukázanie výšky nákladov
naopravuvozidlabynebolomožnézdôvodu,žepredmetnémotorovévozidloneboloopravované,ateda
na jeho opravu neboli vynaložené žiadne náklady (či už na náhradné diely, materiál a práce). Odvolacísúdvychádzalzúvahy,žerozhodujúcimpreurčenievýškyškodyjeto,čiuvedeniedopôvodnéhostavuje
možné, a nie to, či vec skutočne bola alebo nebola opravená. Ak uvedenie do pôvodného stavu je možné
aj v prípade, že vec opravená nebola za škodu je potrebné pokladať náklady na opravu- predpokladané.

30. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci riadil úvahami odvolacieho súdu a nariadil znalcovi vypracovať
doplnenie znaleckého posudku v súlade s vyhl.č. 492/2004.Z.z., na základe čoho znalec ustálil
reprodukčnú hodnotu vozidla pred nehodou (ROH 40.223,- €), náklady na opravu poškodeného vozidla
(NO 26.820,- €), náklady na likvidáciu odpadu (NL 100,- €) a hodnotu predajných zvyškov (HZ 6.200,-

€). Vychádzal z toho, že v zmysle vyhlášky sa jedná o úplné zničenie vozidla (totálnu škodu, kedy oprava
nie je ekonomicky rentabilná) ak NO sú väčšie ako ROH (vtedy by bola výška škody vypočítaná na sumu
34.120,- €). Naopak oprava je ekonomicky rentabilná (nejedná sa o totálnu škodu) ak NO sú menšie ako
ROH. Znalec určil aj predpokladanú výšku nákladov po rozobratí (resp. pri oprave) zaokrúhlene 28.160
€ v úrovni 20 % DPH, navýšiac náklady o 5 %, pretože suma 26.820,- € predstavuje predpokladané
náklady na základe poškodenia zisteného bez rozobratia, resp. demontáže (pri ktorých je predpoklad

zistenia ďalšieho poškodenia).

31.1. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že
v preskúmavanej veci sa nejedná o totálnu škodu a oprava by bola ekonomicky rentabilná (keďže NO
sú menšie ako ROH), preto správne vychádzal zo znalcom ustálenej predpokladanej výšky nákladov

na opravu.
31.2. Nebolo možné akceptovať námietky žalovaného, že oprava nie je ekonomická (lebo podľa neho
v prípade rozobratia je predpoklad zistenia ďalšieho poškodenia vyššieho ako 5-10 %), nakoľko uvedené
závery nemožno vyvodiť z vykonaného dokazovania. Ak žalovaný trval na tomto tvrdení, nič mu
nebránilo predložiť o tom dôkaz - znalecký posudok alebo iný dôkaz, avšak žalovaný v konaní žiaden

dôkaz nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu.

32. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že ak by bolo dôvodné tvrdenie žalovaného o totálnej
škode (s čím však odvolací súd nesúhlasí), potom výšku škody by predstavovala suma 34.120,- €
(ustálená znalcom pre prípad totálnej škody), čo je suma vyššia, ako je suma predpokladaných nákladov

na opravu, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie.

33.1. Nedôvodne žalovaný namieta zmätočnosť znaleckého posudku, nakoľko znalec jasne odpovedal
na položené otázky vychádzajúc z vyhlášky č. 492/2004.Z.z.. V súlade s prílohou 6 a v nej upravenými
definíciami základných ukazovateľov, na základe ktorých je stanovený spôsob (postup) určenia výšky

škody, bola v znaleckom posudku určená všeobecná hodnota vozidla, reprodukčná obstarávacia
hodnota vozidla , náklady na opravu aj výška škody. Závery znaleckého posudku a jeho doplnkov
sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené a zodpovedajú pravidlám logického
uvažovania.
33.2.. Nemožno považovať za relevantnú ani námietku žalovaného, že nebolo preukázané, čo sa

stalo s poškodeným motorovým vozidlom (oprava, predaj a podobne), pretože uvedené nemá vplyv
na oprávnenú výšku poistného plnenia ustálenú znaleckým dokazovaním- vychádzajúc z parametrov
stanovených vyhláškou č. 492/2004.Z.z..
33.3. Odvolací súd zotrváva na názore vyslovenom už v zrušujúcom uznesení, že rozhodujúcim pre
určenie výšky škody je to, či uvedenie do pôvodného stavu je možné, a nie to, či vec skutočne bola alebo

nebola opravená. Ak uvedenie do pôvodného stavu je možné, potom aj v prípade, že vec opravená
nebola, za škodu je potrebné pokladať náklady na opravu, a to predpokladané, tak ako boli znalcom
ustálené v danom prípade.

34. Podľa odvolacieho súdu nebolo možné akceptovať ani námietku premlčania vznesenú žalovaným

v odvolaní (vo vzťahu k úroku z omeškania v znení zmeny žaloby pripustenej na pojednávaní dňa
11.3.2024). Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že námietku premlčania je možné
vzniesť až do právoplatného skončenia veci (t.j. aj v odvolacom konaní).

35. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.36. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

37.1.Podľa§153ods.1stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas.
37.2. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

38. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp
kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie
povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia buď vo forme
nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového
tvrdenia protistrany.

39. Hmotnoprávnou námietkou jednoznačne je námietka premlčania, ktorá spôsobuje oslabenie práva
protistrany. Námietka premlčania je v danom prípade prostriedkom procesnej obrany, ktorý nebol
uplatnený žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní ho možno uvádzať len
za podmienok uvedených v § 366 CSP.

40. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Z § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní

iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy
a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto
skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by mu bránili uplatniť námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie.

42. Žalovaný námietku premlčania neuplatnil včas, uplatnil ju až po rozhodnutí súdom prvej inštancie
v odvolacom konaní bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 366 CSP,
preto odvolací súd na túto námietku nemohol prihliadnuť.

43. Za správne odvolací súd považoval aj závery súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, ako

aj úvahy, na základe ktorých k nim dospel.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania všetkých účelne vynaložených trov v konaní z prisúdenej sumy, aj keď si žalobca uplatňoval
vyššiu sumu, nakoľko výsledok sporu závisel od znaleckého posúdenia, pokiaľ išlo o výšku nároku.

Súd bol toho názoru, že úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok
na náhradu trov a je potrebné zásadu úspechu vo veci uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Úspech vo veci sa vzhľadom
na uvedené skúma výlučne čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. Žalobcu je v

danom konaní nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, nakoľko mal plný úspech čo do
základu uplatňovaného nároku, pričom výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu je
závislá od znaleckého posudku. Rovnako súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov štátu a priznal štátu
trovy konania, pretože rozhodnutie záviselo od vypracovania znaleckého posudku, a teda neúspešná
žalovaná je povinná zaplatiť aj vzniknuté trovy štátu v plnom rozsahu.

45. Odvolací súd sa s úvahami súdu prvej inštancie stotožňuje. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma
čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná stranasporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
46. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu

(sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Tak, ako vyslovil aj súd
prvej inštancie, nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
prípade treba riešiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do

práva žalobcu na plnenie z poistnej zmluvy bolo zasiahnuté (teda, že si žalovaný nesplnil povinnosť
vyplývajúcu z poistnej zmluvy). Otázka výšky plnenia (závislá od znaleckého dokazovania) je potom
druhoradá a nadväzujúca.

47. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcu závisel od znaleckého dokazovania. Vecne
správne preto rozhodol súd prvej inštancie o trovách celého konania, ktoré zahŕňajú tak trovy konania

na súde prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach
(6Co/83/2020) a vychádzajúc z plného úspechu žalobcu vzhľadom na vyhovenie žalobe žalobcu
v rozsahu vychádzajúcom zo záverov znaleckého dokazovania. Správne v zmysle ust. § 255 ods. 1
CSP priznal žalobcovi náhradu trov celého konania proti neúspešnej žalovanej, a to z priznanej sumy
16.030,22 Eur.

48. Súd prvej inštancie v danej veci správne rozhodol aj trovách štátu pretože skutočnosť, že nebol
zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania (alebo preddavok nepokryl celé trovy znaleckého
dokazovania) automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Civilný sporový
poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.júna 2016 už neobsahuje
obdobné ust. § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom

hradí štát (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 236/2019). Nová procesná úprava umožňuje
v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona aplikovať ust. čl. 4 ods. 1, 2 základných princípov CSP, podľa ktorého sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci; ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa

normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

49. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok ani zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch neobsahuje výslovnú úpravu náhradu trov štátu, ktoré v znikli tým, že uhradil znalcovi
znalečné nad rámec preddavkov uhradených stranami sporu, odvolací súd v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP
a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti má za to, že o trovách štátu je potrebné rozhodnúť
podľaanalogickéhopoužitiaust.§258a259CSP,ktoréupravujúproblematikusvojoupovahounajbližšiu

trovám štátu a nárok na náhradu trov štátu sa v tomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá
vyplýva z § 255 ods. 1 CSP.

50. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
nevzniká povinnosť nahradiť trovy štátu, ale takáto povinnosť vznikla žalovanej, ktorá v konaní úspešná

nebola. Z uvedených dôvodov odvolací súd ako vecne správny vyhodnotil aj výrok o trovách štátu.

51. K odvolacím námietkám žalobcu odvolací súd uvádza, že nebolo možné akceptovať, pretože súd
správne nezobral do úvahy tú časť doplnenia znaleckého posudku, v ktorej znalec pripustil zvýšenie
predpokladanej výšky nákladov na opravu vozidla o 5 až 10 %, ako navýšenie, ktoré sa dá predpokladať,

ak by došlo k rozobratiu a následnej montáži pri oprave motorového vozidla. Aj keď znalec vychádzal
z poznatkov praxe, z ktorých vyplýva, že predpokladané náklady na opravu vyčíslené pri ohliadke
motorového vozidla bez jeho rozobratia sú spravidla nižšie ako predpokladané náklady na opravu
vyčíslené po rozobratí poškodeného motorového vozidla (na ktorý účel pri likvidácii poistných udalostí
slúži tzv. doobhliadka vykonávaná po rozobratí motorového vozidla), jednalo sa však iba o hypotetickú,

ničím nepodloženú úvahu.

52. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.53. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca ani žalovaný nemali v odvolacom konaní úspech

a nemajú preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).