Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204185
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8416204185.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. JCLic. F. G., H.,
advokát, so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 42 109 159, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho

i dovolacieho konania, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 29.795,73 eur
s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Kežmarok v konaní sp. zn. 2C/84/2008, ktorý odmietol vyznačiť na rozsudku č.k. 2C/84/2008-418 zo
dňa 25.1.2013 právoplatnosť a vyznačil ju až dňa 22.5.2014, a to spätne k 1.5.2013. Týmto žalovaný
mal žalobcovi odňať možnosť disponovať s nehnuteľnosťou a splniť si rozsudkom uloženú povinnosť
voči žalovanému riadne a včas vyplatiť podielového spoluvlastníka, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla

škoda v podobe trov exekučného konania o vymoženie povinnosti vyplatiť podielového spoluvlastníka
v celkovej výške 29.795,73 eur.

2. V predmetnej veci rozhodol Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 2C/43/2018-226 zo dňa
2.7.2020 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal voči rozhodnutiu odvolanie a Krajský
súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 22Co/43/2020 zo dňa 28.9.2021 rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Voči predmetnému rozhodnutiu krajského

súdu žalovaný podal dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.2.2023
rozhodol, tak že zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2021 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Krajský súdu v Prešove následne uznesením 22Co/25/2023 zo dňa 31.1.2024 zrušil
rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal výsluch žalobcu i svedka. Žalobca opätovne
popísal, ako sa opakovane dožadoval na Okresnom súde Kežmarok o vyznačenie právoplatnosti

rozhodnutia, ktoré mu bolo odmietnuté z dôvodu, že celý spis bol zaslaný na Krajský súd v Prešove,
za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovaného. Vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mal vyplatiť
v zmysle rozhodnutia súdu za prisúdený spoluvlastnícky podiel, uviedol, že si bol vedomý toho, že je
povinný vyplatiť peniaze, ale bál sa, aby finančné prostriedky nevyšli nazmar, keďže už na nehnuteľnostibola vedená exekúcia, a taktiež sa bál toho, aby neboli ďalšie kauzy, keďže so žalovaným – podielovým
spoluvlastníkom mali veľmi vypäté vzťahy. Vzhľadom na tieto okolnosti nechcel investovať vlastné
zdroje. Bol sa informovať v OTP Banke v Bratislave o možnosť poskytnutia úveru, ale banka odmietla

poskytnúť úver, pretože žalobca žije v Českej republike a nehnuteľnosť je na Slovensku. Taktiež mal
záujemcu na kúpu danej nehnuteľnosti, ktorý bol ochotný počkať, až bude výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti. Až následne získali kupujúceho, ktorý danú nehnuteľnosť kúpil aj s ťarchou. Žalobca
poukázal na to, že na liste vlastníctva nebol výlučným vlastníkom ani „minútu“, lebo keď bol zapísať
rozhodnutie súdu na katastri nehnuteľností, pred katastrom čakal exekútor a na liste vlastníctva bola

ťarcha.

4. Svedok – manžel žalobcu vo vzťahu finančným prostriedkom na výplatu uviedol, že mali vlastné
zdroje, rozmýšľali nad viacerými možnosťami, že nehnuteľnosť kúpia do firmy, ďalej mali súkromného
investora a taktiež žiadali o úver v OTP Banke v čase, keď už Okresný súd Kežmarok rozhodol
o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva manželky. K otázke, prečo finančné prostriedky

za spoluvlastnícky podiel nevyplatili, uviedol, že to bolo z opatrnosti. Mali obavy z ďalšieho možného
postupu protistrany. O tom, že rozhodnutie súdu je právoplatné, sa dozvedeli, až keď kežmarský súd
vyznačil doložku právoplatnosti. Svedok má za to, že ak by nedošlo k chybnému vyznačeniu doložky
právoplatnosti zo strany kežmarského súdu, nemuselo by dôjsť ani k exekúcii, resp., ak by došlo
k vyznačeniu právoplatnosti v deň, kedy došiel spis z Prešova do Kežmarku, mali by dvojmesačnú lehotu

na vyplatenie podielového spoluvlastníka.

5. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ak by doložka právoplatnosti bola vyznačená tak, ako mala byť,
teda v roku 2013, tak by nedošlo k začatiu exekučného konania a žalobca mal finančné prostriedky na to,
abyprotistranuvyplatil.Súdvšakvyznačildoložkuprávoplatnostiažvroku2014sospiatočnýmdátumom

a protistrana v konaní podala ihneď návrh na exekúciu, lebo rozhodnutie bolo už rok vykonateľné.
Žalobca sa dozvedel o tom, že rozsudok je právoplatný, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
až vtedy, keď už mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti
uviedol, že je tu daná príčinná súvislosť medzi vyznačením doložky právoplatnosti, medzi postupom
súdu a medzi vznikom škody, ktorá vznikla v dôsledku trov exekúcie. Žalobca sa dozvedel o doložke

právoplatnosti, až keď mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobca mal finančné
prostriedky, mohol a vyplatil by sumu za odstupujúci podiel, ale na liste vlastníctva už bola plomba od
exekútora, lebo tá sa vyznačuje skôr, ako je doručené upovedomenie o začatí exekúcie, a žalobca už
nevedel s nehnuteľnosťou nakladať a keď už exekútor začal exekučné konanie - vznikol mu nárok na
odmenu, a teda vznikla škoda.

6. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania neboli preukázané tvrdenia o existencii príčinnej
súvislostiovznikuškodyvsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom.Žalobcamalfinančnéprostriedky
na úhradu zaplatenia spoluvlastníckeho podielu a skutočnosť, že nedošlo k úhrade sumy, bolo len
rozhodnutie samotného žalobcu, či už z opatrnosti alebo z akéhokoľvek iného subjektívneho dôvodu.

Žalovaný je tohto názoru, že žalobca vedel predísť vzniku škody, ktorú si uplatňuje v konaní aj
v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z vykonaného dokazovania, ani z predložených
listín nevyplynulo, aby jediným spôsobom vyplatenia podielového spoluvlastníka mal byť predaj
nehnuteľnosti. Bolo na rozhodnutí žalobcu, ako podiel vyplatí. Ak žalobca tvrdí, že škoda už vznikla,
pretože bolo už začaté exekučné konanie, keď sa žalobca dostal na kataster nehnuteľností, tak žalovaný

uvádza, že aj v tom čase, ak by žalobca pristúpil k úhrade, aj uplatnená výška škody by bola nižšia,
a to s prihliadnutím na trovy exekúcie a na výšku v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie,
a následne plynutím lehoty. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7. Vo vzťahu k preukázaným skutkovým tvrdeniam v konaní súd v plnom rozsahu poukazuje na bod 12

až bod 22 rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/43/201-226 zo dňa 2.7.2020. Jedinou novou
tvrdenou skutočnosťou v konaní bolo vyjadrenie žalobcu i manžela žalobcu, že disponovali finančnými
prostriedkami na vyplatenie odstupujúceho podielu. K tomuto však súd poznamenáva, že išlo o tvrdenie,
ktoré nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/, zákona č. 514/2013 o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov, štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovenýchtýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

11. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 18 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu

účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len zákon o

spravovacom a kancelárskom poriadku), len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu
zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí.
Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Ak je to
po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné predloženie rovnopisu

rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákon o spravovacom a kancelárskom poriadku, právoplatnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa a rozhodnutia súdu druhého stupňa vyznačuje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu vyznačí na

žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.

15. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), právoplatnosť je
vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

16. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

17. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

18. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápisoch vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili

sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celkusa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

21. Podľa § 470 ods. 1, CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Súd dospel k záveru:

22. Súd vec opätovne prejednal v zmysle záverov mu uložených v zrušujúcom rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 22Co/25/2023 zo dňa 31.1.2024, ako i záverov uvedených v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.2.2023.

23. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení sp. zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28.2.2023 v bode 18 zdôraznil,
že o existencii príčinnej súvislosti je možné hovoriť len vtedy, ak by zistené fakty preukazovali, že

nebyť nesprávneho úradného postupu, teda pri riadnom behu udalostí, by ku škode žalobkyne nedošlo.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,

príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že
škoda by bez tejto príčiny nebola nastala (6MCdo/7/2013 R21/1992, 6MCdo/16/2012, 3MCdo/21/2011,
8Cdo/71/2017). Faktom tohto sporu je, že žalobkyňa nikdy nedisponovala finančnou hotovosťou, ktorú
sanapriektomuzaviazalanazákladesúdnehorozhodnutiavyplatiť.Faktomjeajto,žesnehnuteľnosťou

nemohla disponovať po dobu nevyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí súdu,
čo ju však nezbavovalo povinnosti z neho vyplývajúcej. A faktom zostáva, že existenciu skutočného
záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ako ani inú aktivitu, ktorá by preukázateľne smerovala k splneniu
uloženej povinnosti a ktorej uskutočneniu by tvrdený nesprávny úradný postup súdu zabránil, žalobkyňa
dostatočne nepreukázala.

24. Vychádzajúc zo záverov dovolacieho i odvolacieho súdu, sa prvoinštančný súd zameral na
posúdenie vzniku škody a príčinnej súvislosti, či vzniknutá škoda spočívajúca v trovách exekučného
konania, je v príčinnej súvislosti s nesplnením povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu z rozhodnutia
Okresného súdu Kežmarok (vyplatiť podielového spoluvlastníka).

25. Žalobca zotrval na tom, že škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku trov exekučného konania, je
v príčinnej súvislosti s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti Okresným súdom Kežmarok,
nakoľko žalobcovi nebola zachovaná dvojmesačná lehota na splnenie povinnosti – vyplatiť podielovému
spoluvlastníkovi odstupujúci podiel na nehnuteľnosti, a s nehnuteľnosťou nemohol nakladať.

26. Je nesporné, že žalobcovi bola rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C/84/2008 uložená
povinnosť zaplatiť podielovému spoluvlastníkovi za jeho odstupujúci podiel sumu 139.500,- eur, a to
do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež je nesporné, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť k 1.5.2013 a doložka bola vyznačená na rozhodnutí až dňa 22.5.2014.

27. Na nariadenom pojednávaní dňa 23.9.2024 žalobca tvrdil, že disponoval finančnou hotovosťou –
mal finančné prostriedky – súkromné zdroje, taktiež mal súkromného investora a záujemcu o kúpu
danej nehnuteľnosti, ktorý však následne od kúpi odstúpil. Žalobca výslovne uviedol, že si bol vedomý
povinnosti vyplatiť peniaze za odstupujúci podiel, ale bál sa aby tieto nevyšli nazmar, pretože na

nehnuteľnosť bola vedená exekúcia; nechcel, investovať vlastné zdroje do zaťaženej nehnuteľnosti.
Tento postoj žalobcu potvrdila i výpoveď svedka - manžela žalobcu.28. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik
škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo

príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre

takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne

okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je
právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má
pretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočívaškoda(majetkováujma),zaktorújepožadovaná
náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním

škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje
príčinná súvislosť.

29. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je
jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom

prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku
(konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou
došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy
európskeho deliktného práva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo popredných
predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú

príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj Luboš Tichý, Jiří Hrádek et al.,
Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89). Podľa
týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná
skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať
zreteľ). (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/7/2013 z 23.4.2014).

30. Najvyšší súd SR na základe (dovtedy) vykonaného dokazovania prijal záver (viď bod 17), že
postoj žalobcu s poukazom na zistené skutkové okolnosti sa javí ako ľahkovážny. Žalobca nekonal s
primeranou opatrnosťou, nesprávne vyhodnotil situáciu a spoliehal sa výlučne na to, že nehnuteľnosť
predá a vyplatí odstupujúceho spoluvlastníka v lehote 2 mesiacov. Žalobca v konaní neprodukoval

žiadne dôkazy, že by sa pokúsil uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s potenciálnym záujemcom,
dokonca ani to, že s ním v tomto čase viedol rokovania, či si obstaral finančné prostriedky cestou
úveru alebo pôžičky, prípadne aspoň čiastočne svoj záväzok splnil z vlastných zdrojov, nekontaktoval
odstupujúcehospoluvlastníkaahocisibolvedomýsvojejpovinnostizrozsudku,bolviacakoroknečinný,
všetky ním prezentované aktivity začal realizovať až potom, ako zistil, že je voči nemu vedené exekučné

konanie. Nedá sa totiž prehliadnuť okolnosť, že sám žalobca si bol vedomý, že rozsudok je právoplatný,
z tohto dôvodu aj opakovane žiadal o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na Okresnom
súde Kežmarok, napriek tomu nepodnikol žiadne kroky, ktoré by viedli k splneniu jeho povinnosti. (viď
bod 17 Uznesenia NS SR sp. zn. 9Cdo/48/2022).

31. Ani po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove žalobca neprodukoval žiadne dôkazy,
z ktorých by vyplynulo, aby sa snažil svoj záväzok voči odstupujúcemu spoluvlastníkovi splniť aspoň
čiastočne, resp., aby sa pokúsil uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve s potenciálnym záujemcom.
Nakoniec v rámci výsluchu žalobca i jeho manžel uviedli, že mali finančné prostriedky na vyplatenie,
avšak z opatrnosti, nakoľko nehnuteľnosť bola zaťažená exekučným záložným právom, nechceli

investovať vlastné zdroje. Súd má za to, že táto výpoveď žalobcu i jeho manžela len potvrdila vyššie
uvedený názor Najvyššieho súdu SR o tom, že žalobca nekonal s primeranou opatrnosťou a nesprávne
vyhodnotil situáciu a napriek tomu, že si bol vedomý svojho záväzku, nepodnikol žiadne kroky, ktoré
by viedli k splneniu jeho povinnosti a bol viac ako rok nečinný. Žalobca sa spoľahol len na to, ženehnuteľnosť predá v lehote dvoch mesiacov. Predaj nehnuteľnosti nebol výlučným, ale len jedným
z viacerých možných spôsobov, ktoré si mohol žalobca zvoliť na splnenie svojej povinnosti.

32. V prejednávanej veci bola spornou existencia príčinnej súvislosti ako základného predpokladu
zodpovednosti žalovaného za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol, súd je toho názoru, že predpoklad
zodpovednosti žalovaného za škodu splnený nebol. S poukazom na uvedené skutočnosti a najmä na tú
skutočnosť, že žalobcovi bola uložená povinnosť vyplatiť odstupujúci podiel podielového spoluvlastníka,

avšak z rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýval spôsob získania finančných prostriedkov –
predajom nehnuteľnosti, súd je toho názoru, že aj napriek tomu, že žalobca nemohol disponovať
s nehnuteľnosťou po dobu nevyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí súdu,
nebola preukázaná príčinná súvislosť vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalobcu vyplývajúceho zo
súdneho rozhodnutia a vzniku trov exekučného konania. Vylúčila ho skutočnosť, že splnenie povinnosti
– vyplatenie odstupujúceho podielu nebolo naviazané výlučne na predaj nehnuteľnosti; ako i to, že

žalobca napriek tomu, že mal finančné prostriedky na výplatu odstupujúceho podielu, tieto nepoužil na
výplatu, ale spoliehal sa výlučne na predaj nehnuteľnosti. Žalobcove rozhodnutie (vyplatiť podielového
spoluvlastníka, keďže disponoval finančnými prostriedkami) mohlo zvrátiť samotné exekučné konanie
resp. výšku exekučných trov, a teda žalobca mohol splniť súdom uloženú povinnosť a preto nemožno
pričítať na ťarchu žalovaného vznik exekučných trov i napriek tomu, že nedošlo k vyznačeniu doložky

právoplatnosti na rozhodnutí správne a včas. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Trovy konania:
33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Súd priznal náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.