Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8C/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422200544
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8422200544.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX C. D. XX, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. D. XX, právne zastúpenému JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom
Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že podielové spoluvlastníctvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. F. B., nar. XX.XX.XXXX
k pozemkom parc. C KN 28/1 o výmere 319 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. C KN č. 28/2 o výmere

156 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. C KN č. 30/1 o výmere 340 m2, druh pozemku -
zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. 30/2 o výmere 141 m2, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie, parc. C KN č. 30/4 o výmere 70 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. C
KN č. 31/2 o výmere 595 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. C KN č. 32/2 o výmere 775 m2,
druh pozemku - trvalý trávny porast a nehnuteľnosti – rodinného domu súpisné číslo XX postaveného
na parc. C KN č. 30/2 k.ú. C. D., obec C. D., zapísané Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor
na LV č. XX, sa z r u š u j e .

II. P r i k a z u j e sa spoluvlastnícky podiel žalobcu do vlastníctva žalovaného E. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
čím sa stane výlučným vlastníkom pozemkov parc. C KN č. 28/1 o výmere 319 m2, druh pozemku -
orná pôda, parc. C KN č. 28/2 o výmere 156 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. C KN č.
30/1 o výmere 340 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. 30/2 o výmere 141
m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. 30/4 o výmere 70 m2, druh pozemku -
zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. 31/2 o výmere 595 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast,
parc. C KN č. 32/2 o výmere 775 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast a nehnuteľnosti – rodinného

domu súpisné číslo XX postaveného na parc. C KN č. 30/2 k.ú. C. D., obec C. D., zapísané Okresným
úradom Kežmarok, katastrálny odbor na LV č. XX, a to v pomere 1/1 k celku.

III. Z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva je žalovaný p o v i n n ý vyplatiť žalobcovi sumu
62.000 eur v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 18.03.2022 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových strán k
nehnuteľnostiam označených vo výrokovej časti tohto rozsudku.2. V dôvodoch žaloby tvrdil, že je v podiele 1/2 v pomere k celku podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností a to pozemkov parc. C KN č. 28/1 o výmere 319 m2, druh pozemku orná pôda, parc.
C KN č. 28/2 o výmere 156 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parc. C KN č. 30/1 o výmere 340

m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. 30/2 o výmere 141 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. 30/4 o výmere 70 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, parc. C KN č. 31/2 o výmere 595 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parc. C KN č. 32/2
o výmere 775 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo
XX postaveného na parc. C KN č. 30/2 k. ú. C. D., obec C. D., zapísané Okresným úradom Kežmarok,

katastrálny odbor na LV č. XX /ďalej aj len ako ,,Pozemky"/. Spolu so žalobcom je ďalším podielovým
spoluvlastníkom Pozemkov a rodinného domu žalovaný.

3. Žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným
pozemkom okrem iného i z dôvodu, že medzi sporovými stranami dochádza k nezhodám, ktoré boli
riešené aj v rámci priestupkového konania na Okresnom úrade Kežmarok, odbore všeobecnej vnútornej

správy.

4. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné.

5. Žalobca v žalobe tvrdil, že do rodinného domu investoval nemalé finančné prostriedky v rozsahu cca

25.000 eur, a to nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu, kedy sa dispozične zmenilo riešenie
rodinného domu a zároveň vznikli nové obytné priestory.

6. Na rodinný dom si dal vypracovať znalecký posudok, aby bolo možné určiť všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti, ktorý predložil ako listinný dôkaz.

7. Nakoľko sa so žalovaným nevie dohodnúť na zrušení a následnom vyporiadaní predmetu podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle vyššie uvedeného rozsahu, navrhol, aby bol
po vykonanom dokazovaní vynesený rozsudok, ktorým sa zruší podielové spoluvlastníctvo sporových
strán k predmetu sporu, aby sa spoluvlastnícky podiel žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu a aby sa žalobcovi uložila právna povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania sumu
v celkovej výške 37.000 eur. Zároveň sa na žalovanom domáhal náhrady trov konania v rozsahu 100%.

8. V prostriedkoch procesnej obrany žalovaný tvrdil, že pred podaním žaloby sa s ním žalobca ani len
nepokúsil dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetu sporu, o čom

svedčí aj to, že žalobca takúto snahu v konaní nepreukázal.

9. V ďalšom tvrdil, že žalobca ako dôvod zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
uviedol len to, že nemá záujem na ďalšom trvaní spoločného podielového spoluvlastníctva so
žalovaným. Žiadnym bližším spôsobom však nekonkretizoval dôvod potreby zrušenia podielového

spoluvlastníctva a predovšetkým na základe akých konkrétnych skutočností navrhuje, aby súd prikázal
vyššie špecifikované nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva.

10. Žalovaný vyslovil nesúhlas, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva
žalobcu a naopak navrhol, aby boli prikázané súdom do jeho výlučného vlastníctva.

11. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na skutočnosť, že sa o predmetné nehnuteľnosti staral
a zveľaďoval ich prakticky po celý život. Po smrti svojho otca nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam dedením na základe rozhodnutia štátneho notárstva v Poprade, sp. zn. D 1104/82 z
13.01.1983. Už od roku 1983 bol teda vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností.

12. Uvedené skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné. Žalovaný ich preukázal Rozhodnutím
štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 1104/82 z 13.01.1983 a LV č. XX.

13. V prostriedkoch procesnej obrany v ďalšom tvrdil, že od roku 2016 spolu so svojou manželkou G. H.

B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom: G. XXXX/X, I. J., permanentne býva v rodinnom dome, súpisné číslo XX
a spolu s priľahlými pozemkami ho aj užívajú a obhospodarujú a majú na predmetných nehnuteľnostiach
dokonca zriadenú záhradku a chovajú tam sliepky.14.Jednýmzdôvodov,prektorýžalovanýspolusosvojoumanželkouodroku2016aždoposiaľsústavne
bývajú v rodinnom dome, súpisné číslo XX je skutočnosť, že žalovanému sa v dôsledku ochorenia -
idiopatickejpľúcnejfibrózy,značnýmspôsobomzhoršilzdravotnýstav.Pobytnačerstvomvzduchu,ktorý

má žalobca v rodinnom dome v C. D. k dispozícii je pritom pre jeho zdravotný stav veľmi dôležitý a toto
prostredie je z hľadiska jeho zdravotného stavu a veku pre neho omnoho prospešnejšie ako bývanie
v bytovom dome v I. J..

15. Na preukázanie uvedeného skutkového tvrdenia navrhol vykonať listinný dôkaz označený

ako ,,Lekárska správa MUDr. Petra Kukoľa - Pneumologická ambulancia, Národný ústav tuberkulózy,
pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy zo dňa 18.07.2024“.

16. Zároveň aj z dôvodu závratov a možných pádov a zranení žalovaného je pre žalovaného vhodnejšie
bývanie v rodinnom dome ako v bytovom dome v I. J., akcentujúc pritom fakt, že bezbariérové bývanie v

bytovom dome v I. J. zabezpečené nie je. O danom svedčí aj lekárska správa MUDr. Jozefa Podsklana,
Neurologická ambulancia II, Ľubovnianska nemocnica, n. o., v rámci ktorej sa explicitne konštatuje, že
pre žalovaného je vhodnejšie bezbariérové bývanie pre jeho základnú diagnózu závratov a možných
pádov a zranení.

17. Na preukázanie uvedeného skutkového tvrdenia navrhol vykonať Lekársku správu MUDr. Jozefa
Podsklana, Neurologickej ambulancie II, Ľubovnianskej nemocnice, n. o. z 10.01.2025.

18. V ďalšom tvrdil, že od 26.01.2021 má zriadený prechodný pobyt v obci C. D., resp. v rodinnom
dome, súpisné číslo XX, od 16.06.2022 trvalý pobyt a manželka žalovaného G. H. B. má v predmetnej

nehnuteľnosti zriadený prechodný pobyt od 16.06.2022.

19. Uvedené skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné. Žalovaný ich preukázal potvrdeniami zo
16.06.2022.

20. Navyše v danom rodinnom dome býva aj ich syn G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: G. XXXX/X, I. J.,
a to dokonca už cca od roku 2006.

21. Žalovaný zdôraznil, že žalobca užíva rodinný dom, súpisné číslo XX, len veľmi sporadicky, a to cca
každý druhý víkend, kedy príde so svojou manželkou pani K. B.. Možno teda skonštatovať, že je to práve

žalovaný, ktorý sa o predmetné nehnuteľnosti v prevažnej miere stará a obhospodaruje ich.

22. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v jeho intenciách
je zrejmé, že jedným z relevantných kritérií pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je účelné
využitie veci.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda, že žalovaný spolu s manželkou sústavne od roku
2016 býva v rodinnom dome, súpisné číslo XX a v prevažnej miere sa o predmetné nehnuteľnosti stará
a obhospodaruje ich (má tam zriadenú záhradku a chová sliepky), pričom žalobca užíva rodinný dom
len veľmi sporadicky, možno uzavrieť, že kritérium účelného využitia veci svedčí žalovanému.

24. Žalovaný poukázal i na silnú citovú väzbu, ktorú má k predmetným nehnuteľnostiam, keďže
v predmetnom rodinnom dome vyrastal, dané nehnuteľnosti zdedil po svojom nebohom otcovi už v roku
1983 a dlhú dobu v tomto dome býva.

25. Žalovaný v ďalšom namietol, že žalobca nemá žiadne citové väzby k rodičovskému majetku, nemá
žiaden vzťah ku gazdovaniu, po jeho odchode z rodičovského domu do Popradu sa vyhýbal pomoci na
zveľaďovaní rodičovského majetku a po jeho nadobudnutí značnú časť previedol na tretie osoby.

26. Žalovaný tvrdil, že v C. D. má poľnohospodárske pozemky, ktoré prostredníctvom svojich rodinných

príslušníkov obhospodaruje.

27. Ďalším z relevantných kritérií pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podľa žalovaného i
násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.28. V tomto smere je potrebné skonštatovať, že v dôsledku násilného správania žalobcu voči
žalovanému a členom jeho rodiny boli podané voči žalobcovi oznámenia o podozrení zo spáchania

priestupku, ktoré vyplývajú aj zo žalobcom predložených rozhodnutí Okresného úradu Kežmarok č.
OU-KK-OVVS-2022/002266, resp. OU-KK-OVVS-2022/002314. Žalobca navyše často obmedzoval
žalovaného a členov jeho rodiny v užívaní rodinného domu.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby predmetné nehnuteľnosti boli rozhodnutím

súdu prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že čo sa týka výšky primeranej náhrady za
ustupujúci spoluvlastnícky podiel namietol, že znalecký posudok predložený žalobcom nie je kompletný,
a preto žiadal o jeho predloženie zo strany žalobcu v celosti.

30. V prostriedkoch procesnej obrany žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu, žeby do rodinného
domu investoval finančné prostriedky v rozsahu cca 25.000 eur. Žalovaný namietol, že v tejto časti

žalobca svoje skutkové tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

31. Navrhol tak, aby vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti boli predmetné nehnuteľnosti prikázané
do jeho výlučného vlastníctva, pričom vo vzťahu k primeranej náhrade konštatoval, že táto bude ustálená
po vyhotovení znaleckého posudku, ktorý si nechá vypracovať žalovaný. Nemožno však opomenúť,

že zo všeobecnej hodnoty rodinného domu, súpisné číslo XX, bude ešte nutné odpočítať náklady,
ktoré je potrebné vynahradiť na opravu porúch konštrukcie rodinného domu, ktoré zapríčinil žalobca
neodbornými zásahmi a ktoré, aj napriek naliehaniu žalovaného, neodstránil.

32. Vo vzťahu k primeranej náhrade žalovaný navrhol zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 62.000 eur,

ktorú aj navrhol žalobcovi v rámci mimosúdneho rokovania, pričom zo strany právneho zástupcu
žalovaného bolo 13.01.2025 doručené stanovisko, v rámci ktorého navrhol, že túto sumu vyplatí žalobca
žalovanému, čo však žalovaný neakceptoval vzhľadom na jeho záujem, na prikázaní predmetu sporu
do jeho výlučného vlastníctva.

33. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (ust. § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka).

34. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (ust. § 141 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

35. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

36. Ustanovenia § 141 a § 142 Občianskeho zákonníka sú vyjadrením oprávnenia, nie však povinnosti
spoluvlastníka zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Nikto nemôže byť nútený, aby v spoluvlastníctve

zotrvával, okrem prípadov ustanovených zákonom (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

37. V zásade platí, že súd na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo.

38. Iba výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2

Občianskeho zákonníka), musia však na to existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, teda výnimočné
skutkovéokolnostikonkrétnejveci,ktorémusiabyťtakejintenzityavýznamu,žeprevýšiaprávoazáujem
spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu, keďže tým vždy dochádza k významnému obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu.

39. V prejednávanom prípade neboli tvrdené ani preukázané žiadne také výnimočné, mimoriadne
okolnosti, nebol zistený žiaden zákonný dôvod podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušiť.40. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať
výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci, v ďalšom je povinný postupovať podľa
zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi sporových strán, pokiaľ

ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nemôže ich nechať bez povšimnutia.

41. Prvoradou povinnosťou súdu je zistenie, či v danom prípade, za daných skutkových okolností je
dobre možné rozdelenie veci tak, ako je táto podmienka zakotvená v ust. §142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

42. Medzi sporovými stranami nebola spornou otázka reálnej deľby predmetu sporu.

43. Podľa tvrdenia žalovaného by v prípade reálnej deľby nevznikli funkčné nehnuteľnosti tak ako ich
plnia v súčasnosti, a preto navrhol vykonanie jeho vyporiadania prikázaním za primeranú náhradu vo
výške 62.000 eur do jeho výlučného vlastníctva.

44. Aj podľa tvrdenia samotného žalobcu nie je reálna deľba dobre možná, a preto navrhol vykonanie
jeho vyporiadania prikázaním za primeranú náhradu vo výške 62.000 eur do jeho výlučného vlastníctva.

45. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol na veľkosť podielov sporových strán. Ako bolo uvedené

vyššie, medzi stranami nebola spornou skutočnosť, že ich podiely na predmete sporu sú rovnaké.
Obaja sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností v rozsahu 1 k celku. Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu nie je vždy rozhodujúcim kritériom, hoci nesporne významným, a to
najmä vtedy, ak veľkosť spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere. Táto okolnosť však
v prejednávanom spore aktuálna nebola.

46. Pod účelným využitím veci podľa citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená. Rozdielne
je treba napr. hodnotiť využitie pozemku určeného na poľnohospodárske využitie za stavu, že len

niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto vyžitiu venuje alebo v prípade, ak ide o rodinný dom a v dome
dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov, pričom iný spoluvlastník má bytovú potrebu vyriešenú inak.

47. Pri prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov zákon kladie dôraz aj na to, aby sa prikázaním
veci vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a najmä založením spoluvlastníctva

nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií.

48. Ako bolo uvedené vyššie, medzi stranami nebolo sporným (žalovaný skutkové tvrdenia žalovaného
účinne nepoprel podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku), že žalovaný od roku 2016
spolu so svojou manželkou G. H. B. permanentne býva v kritickom rodinnom dome a spolu s priľahlými

pozemkami ho aj užívajú a obhospodarujú a majú na predmetných nehnuteľnostiach dokonca zriadenú
záhradku a chovajú hospodárske zvieratá (drobnú hydinu). Navyše od roku 2006 v dome býva aj ich syn
G. B.. Žalovaný s manželkou majú v tomto dome hlásený i prechodný pobyt.

49. Naopak, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca kritickú nehnuteľnosť navštevuje sporadicky (raz

za dva týždne v ňom trávi víkendy).

50. Uvedené skutkové tvrdenia vyplývajú nielen z výsluchu žalovaného, ale i jeho manželky H. B., synov
B. a G. B. a čestných vyhlásení L. K., L. M., E. N., O. D., K. P., Q. K. a Q. D..

51. V súvislosti s otázkou účelného využitia predmetu vyporiadania prvoinštančný súd prihliadol
i na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, ktorý preukázal vyššie citovanými lekárskymi správami
MUDr. Petra Kukoľa z 18.07.2024 a MUDr. Jozefa Podsklana z 10.01.2025. Na tomto mieste si súd
dovoľuje uviesť, že samotný zákonný sudca mal možnosť tento nepriaznivý zdravotný stav žalovaného
zaznamenať na pojednávaní 23.04.2025.

52. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti dospel súd v otázke účelného využitia predmetu sporu
k záveru, že účelným bude jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného.53. Na správanie spoluvlastníkov súd prihliadne aj pri prikázaní veci len jednému zo spoluvlastníkov,
keď v rozhodnutí zohľadní, ktorý zo spoluvlastníkov svojim správaním zapríčinil stav, ktorého riešenie si
vyžiadalo potrebu zrušenia spoluvlastníctva. Zohľadňuje predovšetkým násilné správanie niektorého zo

spoluvlastníkov, pod ktorým je potrebné rozumieť nielen fyzické, ale aj psychické násilie predovšetkým
k inému spoluvlastníkovi. Hoci zákon by pri gramatickom výklade nasvedčoval tomu, že súd môže
zohľadniť len násilie voči spoluvlastníkovi, súd v danom prípade zastáva právny názor, podľa ktorého
je pri úvahe potrebné zohľadniť aj násilie vo vzťahu k osobám blízkym spoluvlastníkovi.

54. Pri rozhodovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva je však treba vziať do úvahy, že v ust. § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka ide o právnu úpravu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva súdu,
aby síce prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, avšak hypotéza normy práva prenecháva súdu, aby
v konečnom dôsledku sám vymedzil hypotézu tejto normy a v rozhodnutí zohľadnil všetky skutočnosti,
ktoré v súhrne považuje za rozhodné pre vyporiadanie.

55. Z výpovede svedka B. B. mal súd preukázané, že žalobca sa správal zle nielen k žalovanému,
ale i k jeho manželke H. a k nemu samotnému a jeho sestre do takej miery, že táto sa pre šikanózne
správanie zo strany žalobcu k nej rozhodla do kritickej nehnuteľnosti v ďalšom období nevkročiť. Podľa
vyjadrenia tohto svedka sa žalobca správal akoby dom patril iba jemu, nebral do úvahy, že mu patrí iba

polovica nehnuteľnosti.

56. Obdobne sa vyjadril i svedok G. B., ktorý uviedol, že vzťahy medzi sporovými stranami sa zhoršili
po tom, ako si žalobca a žalovaný riešili iné majetkové veci. Žalobca označil žalovaného (svojho brata)
za zlodeja, pričom, podľa mienky svedka sa takto správal skôr samotný žalobca.

57. Z výpovede svedkyne H. B. mal súd preukázané nevhodné správanie nielen k nej, ale aj k jej v bližšie
neurčenom čase tehotnej dcére a vnučke, ktoré z kritického domu vyhnal v čase obrovských snehov,
takže boli nútené odísť vo večerných hodinách vo veľmi nepriaznivom počasí a domov do R. sa dostali
až okolo polnoci.

58. Súd tak prihliadol na správanie žalobcu v hmotnoprávnom postavení podielového spoluvlastníka ako
na správanie násilné voči žalovanému a jemu blízkym osobám.

59. Po prihliadnutí a vyhodnotení jednotlivých kritérií: i) veľkosť spoluvlastníckych podielov, ii) účelné

využitie veci, iii) násilné správanie podielového spoluvlastníka (v danom prípade žalobcu)
voči druhému spoluvlastníkovi a jemu blízkym osobám, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v prejednávanom spore sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva
sporovýchstránajehovyporiadanieprikázanímdovýlučnéhovlastníctvažalovanéhotakakojeuvedené
vo výrokovej časti I. a II. tohto rozsudku.

60. Čo je potrebné považovať za primeranú náhradu, zákon expressis verbis neuvádza. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 22Cdo/3811/2008 definovalo primeranú
náhradu nasledovne: ,,Primeraná náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci
podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel spoločníka prisúdený

ostatným spoluvlastníkom“. Aplikačná prax pritom dospela k jednoznačnému záveru, podľa ktorého pri
určení tejto náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci a nie z ceny, za ktorú by bolo možné
predaťspoluvlastníckypodiel.Podvšeobecnoucenoujetaktrebarozumieťcenu,zaktorúbybolomožné
v danom mieste a čase vec realizovať (predaj) na trhu (trhová cena – v závislosti od ponuky a dopytu.
Pod primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny.

61. Samotný žalobca predložil v rámci príloh žaloby bližšie nešpecifikovaný znalecký posudok, podľa
ktorého všeobecná hodnota predmetu sporu predstavuje 124.000 eur. Túto hodnotu nerozporovala

žiadna zo strán sporu, a preto z nej vychádzal i súd prvej inštancie pri určení výšky primeranej náhrady
a pri určení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi polovicu z nej z titulu vyporiadania.62. Žalobca okrem vyššie uvedeného v Čl. IV bod 8 žaloby tvrdil, že do predmetu sporu investoval sumu
vyčíslenú len približne vo výške 25.000 eur pri realizácii nadstavby a iných stavebných úprav domu.
V tejto súvislosti odkázal i na bližšie nešpecifikovaný znalecký posudok (nie je z neho o. i. zrejmé ktorý

znalec a kedy ho vypracoval).

63. V súvislosti s posledne uvedeným je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa v petite žaloby domáhal
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v užšom zmysle, keďže žiadal vyporiadanie týkajúce sa
iba vzťahov vo väzbe na výšku podielov spoluvlastníkov. Ak sa vyporiadanie týka aj iných vzťahov

ako samotných podielov, takéto vyporiadanie je vyporiadaním v širšom zmysle. Toho sa však žalobca
v prejednávanom spore nedomáhal.

64. Vyporiadanie v širšom zmysle môže súd uskutočniť iba na základe žaloby niektorého zo
spoluvlastníkov alebo na základe vzájomnej žaloby. V prípade širšieho vyporiadania je žiaduce, aby
o návrhu na takéto vyporiadanie bolo rozhodnuté samostatným výrokom.

65. Keďže žalobca v žalobe ani v ďalšom priebehu konania pred súdom nežiadal vyporiadanie v širšom
zmysle, predmetom konania tak objektívne nemohol byť prípadný nárok žalobcu na vyporiadanie
investícií.

66. Žalobca prostredníctvom substitučného právneho zástupcu až po záverečných rečiach sporových
strán navrhol doplnenie dokazovania bližšie nešpecifikovanými listinnými dôkazmi - ,,súpisom
vykonaných prác“, ,,úhrady za energie od roku 2018“ ako aj návrh na výsluch manželky žalobcu.

67. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (ust. § 149 Civilného sporového poriadku).

68.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúce
sa sporu (ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

69. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predlžiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (ust. § 153
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

70. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (ust. § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

71. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ust. § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

72. Žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) bolo vyjadrenie k žalobe doručené 07.07.2022 s výzvou, aby
sa k nemu vyjadril v rámci repliky v lehote 10 dní.

73. 26.07.2022 (po uplynutí lehoty na repliku) požiadal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu o predĺženie lehoty na repliku.

74. 02.08.2022 žalobca požiadal opätovne o predĺženie lehoty na repliku z dôvodu pracovnej

neschopnosti právneho zástupcu.

75. Uznesením z 10.11.2022 súd prvej inštancie na návrh žalovaného prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 5C/16/2022.

76. 22.11.2024 súd prvej inštancie Uznesením č. k. KK–8C/31/2022–80 vyslovil, že bude pokračovať
v konaní vedenom pod sp. zn. KK–31/2022. Právny zástupca žalobcu uznesenie prevzal 11.12.2024.77. Napriek uvedeným procesným skutočnostiam a dostatočnému časovému priestoru žalobca právo
na repliku nevyužil. Ďalšie prostriedky procesného útoku neuplatnil.

78. Vychádzajúc z odbornej literatúry i ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je potrebné
naprostriedokprocesnéhoútokuprípadnenaprostriedokprocesnejobranyuplatnenýažnapojednávaní
nazerať ako na prostriedok procesného útoku alebo obrany neuplatnený včas.

79. Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie na prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca ani

riadne a včas neoznačil, neprihliadol.

80. V súvislosti s posledne uvedeným je však potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca v žalobe
ani v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle nežiadal.

81. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

82. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v
konaní úspešný, bol mu voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V tejto súvislosti pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/11/2024–455 z 25.04.2024.

83. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.