Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2284/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125376250
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125376250.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávnených: 1/ A. B., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C.; 2/ D. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: C. XXX, XXX XX C.; obaja zastúpený zákonným zástupcom: E. F., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C.; proti povinnému: G. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová,

sídloexekútorskéhoúradu:Moyzesova49,01001Žilina;prevymoženievýživného,rozhodujúconávrhu
na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnení s ú p o v i n n ý spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislava
H. I. trovy konania vo výške 61,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
01.09.2025 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.600,00 eur za
obdobie od januára 2025 do augusta 2025 a bežného výživného v sume 200,00 eur mesačne od

septembra 2025 do budúcna, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu
Námestovo vydaný dňa 10.12.2021 pod sp. zn. 13P/45/2021-23 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 02.09.2025 Poverenie na
vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/2284/2025 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, sídlo exekútorského úradu:

Moyzesova 49, 010 01 Žilina, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 383EX 497/25.

3. Dňa 24.10.2025 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal
súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.

4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada zastavenie exekúcie z dôvodu, že so zákonným

zástupcom oprávnených žil v spoločnej domácnosti od 29.01.2011 do 29.08.2025, spolu s jej dvoma
deťmi z prvého vzťahu a že nikde nepracovala. Povinný uvádza, že o rodinu sa slušne staral a s nimi
vspoločnejdomácnostižilajjejsynJ.,ktorýnijakneprispievalnastravuaninachoddomácnosti,ataktiež
ajjejstaršísynA..Povinnýuvádza,žeteraznemámožnosťsastaraťorodinu,lebozákonnýzástupcamu
neoznámila adresu kde býva ani číslo účtu, kde má posielať peniaze a tel. má zablokovaný a považuje
exekúciu za zaujatosť ako mu uškodiť. Povinný v prílohe k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že

výživne vo výške 200,00 Eur platil v hotovosti zákonnému zástupcovi oprávnených, zároveň uviedol
ďalšie výdavky.5. Zákonný zástupca oprávnených sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril listom zo dňa
20.10.2025 tak, že nesúhlasí so zrušením exekúcie, a že je poberateľom invalidného dôchodku v sume

508,00 Eur, má rodinné prídavky vo výške 120,00 Eur a kompenzačný príspevok vo výške 45,00 Eur.
Zároveň uviedol, že povinný mu nezaplatil výživne za obdobie od 01.01.2025 do 31.08.2025 v sume
1.600,00 Eur.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému

doručené 17.09.2025 a návrh na zastavenie exekúcie bol doručený dňa 01.10.2025.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie

exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

15. V zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná

starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.16. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17.Vzmysle§28ods.3Zákonaorodine,právaapovinnostivykonávajedenzrodičov,akdruhýzrodičov
nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

18. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.

21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na

zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo

právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

22. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie

exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí
súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný

môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Základnou otázkou, ktorú povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nastolil je, že oprávnení spolu

s ich matkou žili v spoločnej domácnosti s povinným od 29.01.2011 až do 29.08.2025, a že povinný sa
o oprávnených riadne staral, ktoré nerozporovala ani matka oprávnených, má také zásadné následky,
že je nutné zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Je nutné uviesť, že oprávnení podali prostredníctvom
matky návrh na vykonanie exekúcie dňa 01.09.2025 a žiadali v ňom zameškané výživné vo výške
1.600,00 eur za obdobie 8 mesiacov, ktoré predchádzalo podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, teda

za obdobie od 01/2025 do 08/2025 a zároveň bežné výživné vo výške 200,00 eur mesačne. O uvedenom
tvrdení povinný doložil ako dôkazy: Čestné prehlásenie susedov, že oprávnení spolu s ich matkou žili
vspoločnejdomácnostispovinnýmodmarca2022aždo29.08.2025;ListzÚradupráce,sociálnychvecí
a rodiny Námestovo zo dňa 01.10.2025; Potvrdenie o pobyte zákonného zástupcu oprávnených zo dňa15.10.2025, Potvrdenie o návšteve školy oprávneného 1/; Potvrdenie o návšteve školy oprávneného
2/; Nájomná zmluva na rodinný dom; doklady o úhradách daní a poplatkov Obce Babín, Výpis z účtu
za obdobie 01/2025 až september 2025, Zápisnica o pojednávaní na Okresnom súdu Námestovo zo

dňa 27.10.2025.

24. Z predložených dôkazov ma súd za preukázané, že oprávnení aj ich zákonná zástupkyňa žili
v spoločnej domácnosti s povinným od roku 2022 až do 29.08.2025 a povinný hradil náklady na bývanie,
stravu a iné výdavky pre maloletých. Povinný doložil súdu dôkaz Zápisnicu o pojednávaní na Okresnom

súdu Námestovo zo dňa 27.10.2025, kde zákonný zástupca oprávnených potvrdil, že je pravda, že do
29.08.2025 žili s povinným v spoločnej domácnosti. Vo svojom vyjadrení matka maloletých oprávnených
nepoprela, že by sa otec maloletých v čase ich spolužitia o deti nestaral. V tejto súvislosti súd udáva, že
pokiaľ oprávnení a ich matka bývali s povinným, povinný im za ten čas zabezpečoval bývanie, prispieval
na stravu, bežné výdavky a podobne, tak aj týmto spôsobom za danej situácie mohol povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Exekučný súd je toho názoru, že pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti má

maloletých u seba a riadne zabezpečuje ich potreby, tak si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým
plní. Ak by sa prijal názor, že okrem vyššie uvedených plnení mal povinný ešte k rukám matky plniť to,
čo ukladá exekučný titul, bol by to iba číro čistý formalizmus a tento záver by bol zjavne nespravodlivý
voči povinnému a v rozpore dobrými mravmi. Z tohto dôvodu má exekučný súd za to, že počas trvania
spolužitia povinného s matkou oprávnených si povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a teda ak

oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie, kde si vymáhali zameškané výživne za obdobie od
01/2025 až 08/2025 súd musí skonštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne,
nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal povinný žiadny dlh na výživnom. V
tomto smere súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu obsiahnuté v uznesení III. ÚS 91/2022-8 zo
dňa 10.02.2022 „Ústavný súd konštatuje, že zákonná povinnosť vyživovať maloleté dieťa môže mať

aj nefinančnú (naturálnu) formu. Plnením vyživovacej povinnosti je aj samotná osobná starostlivosť o
dieťa. Ide dokonca o najbežnejší spôsob naplňovania vyživovacej povinnosti. Naopak, vo vzťahoch
založených na dohode sú finančné formy výživného zriedkavé a obmedzujú sa na plnenia vreckového
a pod. Výživné teda nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať
oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu,

zdravie vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj. Ak okresný súd odôvodnil zastavenie
exekúcie v rozsahu, ktorému korešponduje obdobie spolužitia sťažovateľa a povinného, ústavný súd
nevidí v takomto postupe ústavne neudržateľné rozhodnutie, a to napriek tomu, že sťažovateľova
argumentácia o prelomení súdneho rozhodnutia o výživnom pri zmene pomerov súdnym rozhodnutím
je správna.“

25. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že bolo zistené, že návrh
na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne, takže súd exekúciu 383EX 497/25 vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová v celom rozsahu podľa § 61k ods.1 písm. d)
Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každýz týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. Výrok).

31. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za
výkonexekučnejčinnostiajnáhradapaušálnychvýdavkovanáhradanevyhnutnýchvýdavkovspojených
s vedením konania.

32. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

33. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

34. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávnených nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu
výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávnených podať návrh na vykonanie
exekúcie, pokiaľ disponujú vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie prechádza na oprávnených aj riziko, že budú zaviazaný znášať trovy súdneho
exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej

povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
súdnemuexekútorovipatríminimálnenáhradapaušálnychvýdavkov,ktorájeurčenáVyhláškouvovýške
100,00 Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v
prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v
danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S

podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť
zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva
s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené.
Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím

mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nepodal.

35. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení
s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora

v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávnených. Keďže došlo k zastaveniu
exekúcie súdom z dôvodu, že oprávnení podali návrh na začatie exekúcie na výživné za obdobie, na
ktoré nemalí nárok, nakoľko ho povinný hradil, teda dôvod zastavenia možno pričítať oprávneným v
tom rozsahu, že procesne zavinili zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods.
2 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 61,50 Eur, pričom

táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 50,- Eur (50 % zo sumy 100,00 Eur)
a DPH vo výške 11,50 Eur (23 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových
subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na
úhradu trov oprávnených, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením
vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávneným pričítať. (III. výroková veta

rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.