Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457900
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124457900.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou v právnej veci žalobcu A. B.,

C., C. C.: D. XX/X, E., F.: XX XXX XXX D. A.: G. G. H., I. C. C.: J. C. I. XX/XX, E., F.:XX XXX XXX,
proti žalovanému G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX M. C. D., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XX.XXX,XX M. spolu s úrokom z omeškania
vo výške XX,XX% N. A. C. X.XXX,XX M. B. XX.XX.XXXX O. A., C. P. A. B. Q. Q. XX,XX % N. A. C.
X.XXX,-XXX B. XX.XX.XXXX O. A. a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XX M., a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca ma nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa
XX.XX.XXXX I. postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu XX.XXX,XX M. spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
XX,X% A. C. X.XXX,XX M. B. XX.X.XXXX O. A. I. A. C. X.XXX,XX M. B. XX.X.XXXX O. A. ako aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so C. E. C., R., K. S. XX, F.: XX XXX XXX
ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX/XXXX A. O. XX.X.XXXX, pričom túto zmluvu za
objednávateľa podpísal ako vtedajší konateľ C. E. C. R.. Predmetom zmluvy o dielo bola montáž a
demontáž dočasných T. C. E. F./U. XX-XXX/ podľa vytýčenia objednávateľa, dodávka a montáž trvalých
T. C. E. F./U. XX-XXX/ D. vytýčenia objednávateľa a montáž a demontáž oceľových previazok na stavbe
„R., L. V., T. W. S. - S. - V. J. V. (L.), R. E., X. M. Q. R. I. B.. Obsahom zmluvy o dielo je aj ručiteľský
záväzok, ktorým osoba, ktorá v mene dlžníka - právnickej osoby podpisuje túto zmluvu, vyhlásila, že je

oprávnená v mene účastníka konať a súčasne vyhlásila, že ak účastník, v mene ktorého koná, neuhradí
záväzok, ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho on ako jeho ručiteľ (S.. X.X A.). Žalobca ako
zhotoviteľ svoj záväzok zo zmluvy o dielo uvedenej v bode II. žaloby riadne a včas splnil a objednávateľ
prevzatie takéhoto plnenia od žalobcu potvrdil aj na súpisoch prác zo dňa XX.X.XXXX, ktorým prevzal
plnenie v cene 7.810,13 eur a zo dňa 8.3.2024, ktorým prevzal plnenie v cene X.XXX,XX M.. R. v súlade
so súpisom prác potvrdeného C. E. C. O. XX.X.XXXX Q. faktúru č. XXXXXXXX A. O. XX.X.XXXX J.
C. X.XXX,XX M. C. C. XX.X.XXXX (Q. C. C. S.. Q..X A. B. O.). Žalobca v súlade so súpisom prác

potvrdeného spoločnosťou E. C. O. XX.X.XXXX vystavil faktúru S. XXXXXXXX A. O. X.X.XXXX J. C.
X.XXX,XX M. C. C. XX.X.XXXX (v súlade s čl. VI.3 zmluvy o dielo). Obe označené faktúry žalobca
doručil C. E. C., V. ich v dobe splatnosti a ani následne neuhradia, a to ani sčasti. Žalobca následne
zistil, že C. E. C. po zmene právnej formy na v.o.s. a zmene sídla na K. - L. S. D., S. S. XX napokonzanikla jej výmazom z obchodného registra dňom XX.X.XXXX, kde dôvodom výmazu bol dobrovoľný
výmaz. Z toho je zrejmé, že žalobca sa už nemôže domáhať splnenia záväzku zo zmluvy o dielo voči
tejto spoločnosti. Žalobca má na základe skutočnosti uvedených v tejto žalobe peňažnú pohľadávku

zo zmluvy o dielo, pričom jej splnenia sa už nemôže domáhať od subjektu, ktorý bol objednávateľom
podľa zmluvy o dielo z dôvodu, že tento subjekt zanikol. Z toho je zároveň zrejmé, že žalobca nemôže
uskutočniť vyzvanie takéhoto dlžníka, ktorý zanikol dobrovoľným výmazom z obchodného registra, na
splnenie záväzku a zároveň je nepochybné, že takýto dlžník svoj záväzok nesplní. Preto je žalobca
nútený uplatňovať nárok na toto peňažné plnenie voči žalovanému ako ručiteľovi za splnenia zákonných

podmienok podľa § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Napriek dojednaniu o zmluvnej pokute
v čl. VIII. 2 zmluvy o dielo, žalobca uplatňuje touto žalobou zatiaľ len zaplatenie istiny dlžnej sumy so
zákonným úrokom z omeškania.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil Zmluvu o dielo zo dňa
XX.XX.XXXX, C. D. A. O. XX.X.XXXX, C. D. A. O. X.X.XXXX, Y. S. XXXXXXXX A. O. XX.X.XXXX, Y.

S. XXXXXXXX A. O. X.X.XXXX, Q. A. B. N. D. E. C. a výpis z obchodného registra per E.. Q.

4. Žaloba bola pôvodne podaná ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, o
ktorej okresný súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, A. O. XX.XX.XXXX, voči
ktorému podal žalovaný odpor, a preto došlo na návrh žalobcu k postúpeniu veci na Okresný súd Žilina

podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov ako príslušnému súdu.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v celom rozsahu neuznáva žalobcom uplatnený peňažný
návrh uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Žalobca ako zhotoviteľ

uzavrel so spoločnosťou E. C., R., K. X. XX, F.: XX XXX XXX ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.
XXXXXXXX/XXXXA.O.XX.X.XXXX,pričomtútozmluvuzaobjednávateľapodpísalakovtedajšíkonateľ
C. E. C. R.. D. zmluvy o dielo bola montáž a demontáž dočasných T. C. E. F./U. XX-XXX/ D. Q. B., O.
I. L. E. T. C. E. F./U. XX-XXX/ D. Q. B. I. L. I. O. B. D. J. C. R., L. V., T. W. Z. - V. J. V. (L.), A. E., X.
M. Q. R. I. B.. B. zmluvy je aj ručiteľský záväzok, ktorým osoba, ktorá v mene dlžníka-právnickej osoby

podpisuje túto zmluvu, vyhlásila, že je oprávnená v mene účastníka konať a súčasne vyhlásila, že ak
účastník, v mene ktorého koná, neuhradí záväzok, ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho on
ako jeho ručiteľ (čl. X.5 ZoD). Žalovaný uvádza, že v zmysle uvedeného článku X.5 zmluvy o dielo nie
je ručiteľom pohľadávok žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Spoločnosť E. C. Q. v zmluve o dielo
ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, pričom ustanovenie X.5 zmluvy o dielo znie: „Osoba, ktorá

v mene dlžníka - právnickej osoby podpisuje túto zmluvu, vyhlasuje, že je oprávnená v mene účastníka
konať a súčasne vyhlasuje, že ak účastník, v mene ktorého koná, neuhradí záväzok, ktorý mu podľa tejto
zmluvy vznikne, uhradí ho on ako jeho ručiteľ.“ Žalovaný považuje ustanovenie X.5 zmluvy o dielo za
neplatné z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti, nakoľko žiaden účastník zmluvy o dielo nie je v tejto zmluve
definovaný ako dlžník, a teda nie je jasné, ktorá osoba v zmysle ustanovenia X.5 zmluvy o dielo preberá

za akú osobu ručiteľský záväzok. V zmysle tohto dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcu uplatnený
v žalobe za nedôvodný a žiada žalobu zamietnuť.

6.KpodanémuodporusavyjadrilžalobcavpodanídoručenomsúdudňaXX.XX.XXXX,vktoromuviedol,
že považuje skutočnosti uvedené v odpore žalovaného proti platobnému rozkazu v celom rozsahu

za neopodstatnené. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uvádza, že neuznáva žalobcom
uplatnený nárok a ako dôvod neuznania tohto nároku uvádza, že v zmysle článku X.5 zmluvy o dielo
č. XXXXXXXX/XXXX A. O. XX.XX.XXXX nie je ručiteľom pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z tejto
zmluvy, pretože žalovaný považuje dojednania obsiahnuté v tomto článku zmluvy o dielo za neplatné
z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti nakoľko žiaden účastník zmluvy o dielo nie je v tejto definovaný ako

dlžník, a teda nie je jasné, ktorá osoba v zmysle ustanovenia X.5 zmluvy o dielo preberá za akú osobu
ručiteľský záväzok. Žiadnu inú skutočnosť na popretie uplatneného nároku žalovaný proti platobnému
rozkazu neuviedol. Žalobca k takejto námietke žalovaného proti dôvodnosti žalobou uplatneného nároku
uvádza, že táto nemôže mať zjavne vôbec žiadne opodstatnenie a je celkom nesprávna. V prvom
rade žalobca uvádza, že obsah dojednania v čl. X5 zmluvy o dielo nie je možné vykladať izolovane,

ale len v kontexte celého obsahu zmluvy o dielo, a teda všetkých dojednaní v zmluve o dielo. Pri
takomto výklade dojednania obsiahnutého v čl. X.5 zmluvy o dielo je bez akýchkoľvek pochybnosti
jednoznačne zrejmé, že žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu za objednávateľa ako právnickú osobu
podpísal vo funkcií štatutárneho zástupcu - konateľa, prevzal ručiteľský záväzok, keď písomne vyhlásil,že ak účastník, v mene ktorého koná (to je nepochybene objednávateľ), neuhradí záväzok, ktorý mu
podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho on ako jeho ručiteľ. Žalobcovi vôbec nie je zrejmé, v čom by
malo byť takéto jednoznačné ručiteľské vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v zmluve o dielo neurčité

a zmätočné, ako to celkom nedôvodne a zjavne účelovo tvrdí žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu. Z postavenia účastníkov zmluvy o dielo vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu žalovaného v čl.
X.5 zmluvy o dielo je nepochybne zrejmé, že dlžníkom ktorého záväzku sa takéto ručiteľské vyhlásenie
žalovaného týkalo, bol objednávateľ ako právnická osoba, za ktorú žalovaný predmetnú zmluvu ako
štatutárny zástupca takejto právnickej osoby podpísal, a preto tvrdenie žalovaného, že žiaden účastník

zmluvy o dielo nie je v tejto zmluve definovaný ako dlžník, nemôže mať žiadne opodstatnenie. V
druhom rade žalobca uvádza, že žalovaný už v čase uzavretia predmetnej zmluvy jednoznačne poznal
zmysel ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v čl. X.5 zmluvy o dielo, pretože zakotvenie takéhoto
zabezpečovacieho inštitútu na zabezpečenie záväzku objednávateľa zo zmluvy o dielo voči zhotoviteľovi
bolo podmienkou uzavretia zmluvy o dielo, bez splnenia ktorej by žalobca nebol k uzavretiu zmluvy
pristúpil. Žalovaný tak už od vzniku predmetného zmluvného vzťahu vedel, že uzavretím zmluvy sa

stal ručiteľom za splnenie záväzku objednávateľa (za ktorého ako právnickú osobu žalovaný zmluvu
podpisoval) voči zhotoviteľovi. Aj z pohľadu týchto skutočnosti je potom tvrdenie žalovaného v odpore
proti platobnému rozkazu týkajúce sa čl. X.5 zmluvy o dielo zjavne neopodstatnené a účelové. V treťom
rade žalobca uvádza, že tvrdenie žalovaného o neurčitosti a zmätočnosti dojednania obsiahnutého v čl.
X.5 zmluvy o dielo nemôže obstáť ani s ohľadom na právne závery vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej

činnosti najvyšších súdnych autorít týkajúce sa určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, v zmysle
ktorých je jedným zo základných princípov výkladu zmlúv priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady, čim
je vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie

zásadou (Nález P. C. C. F. P. XXX/XX-XX A. O. X.X.XXXX). Tieto závery sú nepochybne aplikovateľné
aj vo vzťahu k jednotlivým samostatným častiam právneho úkonu. Teda bez ohľadu na to, že dojednanie
obsahujúce ručiteľské vyhlásenie žalovaného v čl. X.5 zmluvy o dielo je celkom jednoznačné, určité a
zrozumiteľné, tak aj z pohľadu uvedených právnych záverov by tvrdenia žalovaného vo vzťahu k tomuto
dojednaniu nemohli vôbec obstáť.

7. K predmetnému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril hoc bol na to vyzvaný uznesením súdu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, ,na ktorom bol prítomný právny zástupca
žalobcu, žalovaný a jeho zástupca.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol že trvajú na podanej žalobe celom rozsahu. Majú
za to, že nárok žalobcu tak, ako ho v podanej žalobe uplatnili je plne dôvodný, čo do jeho dôvodu aj
do výšky a odvodzujú ho od vyhlásenia v Zmluve o dielo, kedy sa konateľ spoločnosti, ktorý v rámci
Zmluvy o dielo vystupoval v pozícii objednávateľa zaručil, že v prípade, že tento záväzok nebude

riadne splnený spoločnosťou, ktorá neskôr zanikla, tento záväzok splní on ako fyzická osoba. Hoci
teda došlo k zániku právnickej osoby, toto v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka nespôsobuje
zánik povinnosti ručiteľa, zánik ručiteľského záväzku aj zánik toho záväzku ako takého, tento trvá
naďalej a vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvádzame, že toto vyhlásenie bolo jasné, jednoznačné
a zrozumiteľné.

10. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok žiadajú zamietnuť. Ručenie
upravuje § 303 a nasl. ust. Obchodného zákonníka. V Zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a E. ako objednávateľom sa v bode X.5 uvádza nasledovné: „Osoba, ktorá v mene dlžníka
právnickej osoby podpisuje túto zmluvu vyhlasuje, že oprávnená v mene účastníka konať a súčasne

vyhlasuje, že ak účastník v mene ktorého konania uhradí záväzok, ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne,
uhradí ho na jeho účel ako ručiteľ.“ Toto ustanovenie je formulované v rozpore s § 303 Obchodného
zákonníka. Zákon vyžaduje, aby ručiteľský záväzok bol výslovne viazaný, aby bolo jasné, kto za koho
ručí a v akej výške. V tomto ustanovení nie je zrejmé, kto je dlžník, v zmluve sa tak nikto neoznačuje,
nie je uvedené voči komu sa ručenie uplatňuje, chýba prejav vôle konkrétnej osoby prevziať ručenie.

Ide o klauzulu zahrnutú medzi záverečnými ustanoveniami bez samostatného podpisu, čo nemožno
považovať za platný jednostranný úkon ručiteľa. Teda ustanovenie X.5 je neurčité, neplatné podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedli tiež, že v § 311 Obchodného zákonníka sa uvádza, že ručeniezaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje a dlžník, teda C. E. Q. A. V. XX.X.XXXX I. z tohto
dôvodu považujeme, že tento záväzok nie je možné uplatniť v tomto konaní.

11. Súd na pojednávaní vykonal listinné dôkazy, a to: Zmluva o dielo č. XXXXXXXX/XXXX A. O.
XX.XX.XXXX (S. X-XX), súpis prác zo dňa XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX (č.l. 11-12), faktúra č.
XXXXXXXX Q. O. XX.XX.XXXX J. C. X.XXX,XX M., splatnosť dňa XX.XX.XXXX (S. XX), Y. S.
XXXXXXXX Q. O. XX.XX.XXXX J. C. X.XXX,XX eur, splatnosť dňa XX.XX.XXXX (č.l. 14), výpis
z obchodného registra (č.l. 16-17) a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“): Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka: Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv
spojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenomosobitnýmzákonom.

14. Podľa§Podľaustanovenia§536Obchodnéhozákonníka:(1)Zmluvouodielosazaväzujezhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.(2) Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí

byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

15. Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka: Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník
voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

16. Podľa ust. § 305 Obchodného zákonníka: Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

17. Podľa ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka: Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku

od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

18. Podľa ust. § 311 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1) Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý

ručenie zabezpečuje. (2) Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a
záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

19. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1)Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,

právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z.“) od 01.01.2015: (1)
Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe M. Z. K.) D. k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,

ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe M. Z. K.) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.21. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka : (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa §269,269A a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z od. XX.XX.XXXX.: Výška paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez
ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Podľa ustanovenia § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“):
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa § 153 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,

a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),

vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo
sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi.
Súd veci vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe
takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd
k nasledujúcim záverom.

26. Súd záväzkový vzťah žalobcu a C. E. C. posudzoval vzhľadom na ich postavenie ako subjektov
záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o dielo uzatvorenú podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd

posúdilakoobchodnoprávnyvzťah. Vzmyslez§261ods.7Obchodnéhozákonníka,záväzkovévzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku zo zmluvy o dielo, sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom.
Podľa § 263 Obchodného zákonníka sa ani strany nemôžu dohodou odchýliť od ustanovenia § 261,
pretopretietovzťahy,ktorésapodľa§261ObchodnéhozákonníkaspravujúObchodnýmzákonníkom,si
účastníci nemôžu dohodnúť ani aplikáciu iného zákonníka než Obchodného zákonníka. Keďže ručenie

je v Obchodnom zákonníku upravené v § 303 a nasl. komplexne, nie je možné ani z tohto dôvodu
aplikovať v prejedávanej veci právnu úpravu ručenia podľa Občianskeho zákonníka, aj keď ručiteľom v
tomto prípade je fyzická osoba.

27. Súd mal na základe vykonania vyššie uvedených listinných dôkazov za preukázané a v konaní ako

nesporné, že dňa XX.XX.XXXX žalobca uzatvorila so C. E. C., C. C. K. X, R., F.: XXXXX XXX ako
objednávateľom zmluvu o dielo č. XXXXXXXX/XXXX (S. X-XX). Na základe zmluvy o dielo žalobca
dodal dielo, montáž a demontáž dočasných T. C. E. F./U. XX-XXX/ podľa vytýčenia objednávateľa,
dodávka a montáž trvalých T. C. E. F./U. XX-XXX/ podľa vytýčenia objednávateľa a montáž a demontáž
oceľových previazok na stavbe „ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica S. – S. V. J. V., železničná

trať,3.etapa“,čovyplývaajzosúpisuprác predloženýchžalobcomvkonaní(č.l.11,12).Tietoskutočnosti
neboli zo strany žalovaného namietané, a preto ich súd považuje za nesporné. Žalobcovi dodaním
diela vznikol nárok na zaplatenie ceny za dodanie dielo, ktoré vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX
A. O. XX.X.XXXX I. Y. S. XXXXXXXX A. O. X.X.XXXX. Z predložených faktúr vyplýva, že tieto bolidoručené objednávateľovi, nakoľko sa na nich nachádza pečiatka a podpis. Ani túto skutočnosť žalovaný
nenamietal, a preto ju súd považuje za nespornú. Je teda zrejmé, že nárok čo sa týka jeho výšky
a právneho titulu nebol sporný a bol žalobcom preukázaný.

28. Na základe vykonaného diela, žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXX O. XX.XX.XXXX na sumu
X.XXX,XX M. C. O. XX.XX.XXXX I. Y. S. XXXXXXXX vystavenú dňa XX.XX.XXXX J. C. X.XXX,XX M.
C. O. XX.XX.XXXX. Zároveň žalovaný skutočnosť ohľadne ceny za dielo a jej fakturácie nespochybnil ,
v konaní nepreukázal, že by bola táto suma zaplatená a preto považoval súd tieto skutočnosti za

nesporné.

29. Z výpisu z obchodného registra C. E. C., B.. X.XX.XXXX C. C.: S. XX, K. - L. S. D., F.: XX XXX XXX
(č.l. 16-17) vyplýva, že táto od. X.X.XXXX zmenila právnu formu na v.o.s. a dňa XX.XX.XXXX zanikla
dobrovoľným výmazom.

30. Súčasťou zmluvy o dielo, a to v ustanovení článku X. bolo ručiteľské vyhlásenie, na základe ktorého
osoba, ktorá v mene dlžníka - právnickej osoby podpisuje túto zmluvu, vyhlasuje, že je oprávnená v
mene účastníka konať a súčasne vyhlasuje, že ak účastník, v mene ktorého koná, neuhradí záväzok,
ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho on ako jeho ručiteľ. Žalovaný v konaní namieta, že
nie je ručiteľom žalobcu, a to z dôvodu, že tento ručiteľský záväzok je neurčitý a zmätočný, nakoľko

žiaden účastník zmluvy o dielo nie je v tejto zmluve definovaný ako dlžník, a teda nie je jasné, ktorá
osoba v zmysle ustanovenia X.5 zmluvy o dielo preberá za akú osobu ručiteľský záväzok. Súd sa však
s týmto názorom žalovaného nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov. Daný právny vzťah je potrebné
posudzovať ako celok, nakoľko ručiteľské vyhlásenie bolo obsahom zmluvy a nebolo uskutočnené na
samostatnej listine. Je teda podstatné, kto túto zmluvu podpisoval a v akom postavení, či sú zmluvné

strany v zmluve označené, čo je obsahom zmluvy ako aj skutočnosť kto preberá ručiteľský záväzok
a vôľu strán pri uzatváraní zmluvy. Je zrejmé, a žalovaný za C. E., C. Q. čase podpisu zmluvy konal ako
jeho štatutárny orgán - konateľ (v podpisovej časti zmluvy je uvedené, že ju podpisuje G. K., konateľ).
Teda žalovaný nemôže uvádzať, že ustanovenie o ručiteľskom záväzku bolo neurčité, že bolo súčasťou
zmluvy v jej záverečných ustanoveniach. Zo zmluvy je totižto zrejmé a vyplýva to aj z vyjadrení žalobcu,

ktoré žalovaný nepoprel, že pri uzatvorení zmluvy bol medzi stranami dojednaný aj záväzok žalovaného
ako fyzickej osoby, ktorá konala za spoločnosť objednávateľa, že ak záväzok nesplní splní ho on. Teda
bolatudanájednoznačnávôľastránpriuzatvorenízmluvyzabezpečiťplnenieobjednávateľaakodlžníka
zo zmluvy práve ručiteľským záväzkom žalovaného, nakoľko zakotvenie takéhoto zabezpečovacieho
inštitútu na zabezpečenie záväzku objednávateľa zo zmluvy o dielo voči zhotoviteľovi bolo podmienkou

uzavretia zmluvy o dielo, bez splnenia ktorej by žalobca nebol k uzavretiu zmluvy pristúpil, tieto tvrdenia
žalobcu pritom žalovaný nepoprel a súd ich mal za nesporné. Bol to práve objednávateľ, ktorý sa
zviazal k záväzku uhradiť cenu za dielo a v prípade ak ho neuhradí spoločnosť, ktorej bol žalovaný
konateľom uhradí tento záväzok on. Medzi stranami teda nebolo v čase uzavretia zmluvy sporné, kto
sa rozumie dlžníkom v danom prípade a aká je vôľa strán pri uzatváraní zmluvy. Taktiež nie je sporné,

kto sa stal ručiteľom, nakoľko v zmysle vyhlásenia, je to osoba, ktorá koná za dlžníka právnickú osobu,
nakoľko v podpisovej časti zmluvy je pri podpise objednávateľa uvedené meno G. K., ako aj obchodné
meno spoločnosti a funkcia osoby v tejto spoločnosti (konateľ) a pri mene sa nachádza aj podpis,
teda podpísaním zmluvy zároveň došlo aj k podpísaniu ručiteľského vyhlásenia. Navyše žalovaný ani
nespochybnil, že zmluvu podpísal. Procesná obrana žalovaného sa javí ako účelová s úmyslom vyhnúť

sa záväzku, ktorý vznikol vykonaním diela, a to aj z toho dôvodu, že C. E. C. N.. Q. bola mesiac potom
ako nastala splatnosť druhej faktúry vymazaná, pričom išlo o dobrovoľný výmaz. Súdu toto konanie
príde ako účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti. V zmysle § 311 Obchodného zákonníka
však samotný zánik právnickej osoby ako taký nespôsobuje zánik ručiteľského záväzku. Ak niekto ručí
za záväzky právnickej osoby, zväzok ručiteľa nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej

záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu ( uznesenie J. C. C. A. XX.XXXXX XXXX, C.. XXXX/
X/XXXX). Súd taktiež poukazuje na ustálenú prax súdov, ktorá zakotvuje, že jedným zo základných
princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom,
ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady, čim je vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska

funkcia zmluvy.

31. Čo sa týka žalobcom uplatnených úrokov z omeškania možno konštatovať, že so splnením záväzku
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu je žalovaný v omeškaní. Na základe zmluvy o dielo čl. VI.3 sa stranydohodli, že cena za dielo bude splatná do 65 dní odo dňa vystavenia faktúry. Žalobca vystavil faktúru
č. XXXXXXXX O. XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,XX M. C. H. C. XX.XX.XXXX I. Y. S. XXXXXXXX O.
XX.XX.XXXX na sumu X.XXX,XX M. C. H. C. XX.XX.XXXX. K úhrade faktúr v lehote splatnosti nedošlo,

a preto odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr je dlžník v omeškaní s plnením, čo je v tomto
prípade pri sume X.XXX,XX M. B. O. XX.XX.XXXX a pri sume X.XXX,XX M. B. O. XX.XX.XXXX a
žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Vo vzťahu k sadzbe úroku z omeškania vychádza súd
pri absencii preukázania osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania medzi stranami z úpravy §
369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na čo konštatuje dôvodnosť uplatnenej sadzby

úroku z omeškania. Rovnako súd priznal žalobcovi uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume XX,-XXX podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

32. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca v konaní preukázal
uplatnený nárok, ktorý súd považuje za skutkovo a právne dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

33. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia §255 ods.1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).