Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 24P/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201143
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725201143.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.
XX, F., a otca G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto Poprad, o návrhu matky o zvýšenie výživného pre
maloleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 12C/43/2016 v časti výživného na
maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že:

Otec G. H., nar. XX.XX.XXXX sa počnúc dňom 25.03.2025 z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej
A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
C. B., na. 09.03.1992.

V ostatných častiach rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 12C/43/2016 ostáva
nezmenený.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.03.2025 sa matka maloletého dieťaťa domáhala

vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal otca maloletej prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur
mesačne.

2. Matka podaný návrh odôvodnila tvrdeniami, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa
27.04.2017, sp. zn. 12C/43/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017, súd určil, že otec
maloletej A. je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 24.10.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom bola maloletá A. zároveň zverená do výchovy
a starostlivosti matky. Od poslednej úpravy výživného pre maloletú došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletej, ktoré spočívajú najmä v podstatnom zvýšení jej mesačných výdavkov. Maloletá A.
je žiačkou základnej školy vo Vrbove, navštevuje 4.A triedu. Podstatne sa zvýšili jej výdavky súvisiace
s plnením povinnej školskej dochádzky. Matka mesačne uhrádza 50 eur za školské potreby, polročne
platípoplatokvovýške12eurzastravuvškolskejjedálni,25eurročnezaskautskýkrúžok,ktorýmaloletá
navštevuje. Výdavky sa zvýšili aj z dôvodu fyzického rastu maloletej, zvýšili sa náklady na ošatenie

a náklady na hygienické potreby. Náklady na ošatenie maloletej sú mesačne vo výške 70 eur, náklady
na hygienu sú mesačne vo výške 50 eur a náklady na lieky mesačne predstavujú sumu 20 eur. Matka
s maloletou a ďalším synom G. býva v nájomnom sociálnom byte vo Vrbove. Matka mesačne uhrádza
výdavky na stravu pre celú rodinu vo výške 120 eur, mesačný preddavok na odber plynu vo výške 100eur, mesačný nájom za byt v sume 100 eur, mesačný preddavok za odber elektrickej energie v sume
54,34 eur, mesačnú zálohu za odber vody 60 eur, mesačný poplatok za odvoz TKO v sume 9,60 eur.
Okrem týchto výdavkov matka uviedla, že mesačne minie na oblečenie pre seba sumu 50 eur, na lieky

20 eur, na hygienu 40 eur, mesačné poplatky za telefón 20 eur. Matka má taktiež vyživovaciu povinnosť
ešte k maloletému synovi G.. Matka nepracuje, nakoľko sa stará o svojho dva a pol ročného syna G..
Príjem matky tvorí rodičovský príspevok, rodinné prídavky a náhradné výživné na maloletú dcéru A.,
spolu vo výške 539 eur. Otec maloletej na výživu neprispieva, preto matka poberá náhradné výživné
z ÚPSVaR Kežmarok. Otec maloletej sa o dcéru nezaujíma, nenavštevuje ju ani ju nijako nekontaktuje.

3. Uznesením č. k. 24P/11/2025-13 z 02.04.2025 súd ustanovil maloletej A. na zastupovanie v konaní
procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

4. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní
veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili,

súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

5. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 08.01.2026, na ktoré sa dostavili matka dieťaťa

a kolízny opatrovník dieťaťa. Otec maloletej sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní riadne neospravedlnil. Každé konanie súdu týkajúce
sa maloletých musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa
nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci zvýšenia výživného čo najrýchlejšie. Súd preto konal a
rozhodol v neprítomnosti otca maloletej.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.: 12C/43/2016 zo dňa 27.04.2017 súd určil, že odporca
G. H., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, je otcom maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku z matky

C. B., nar. XX.XX.XXXX. Súd zároveň zveril maloletú do výchovy a starostlivosti matky, otca zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa počnúc dňom 24.10.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné vo výške 820,02 eur súd zaviazal otca uhradiť k rukám
matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017.

9. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že o zvýšenie výživného žiada z dôvodu, že u dcéry sa zvýšili
náklady na jej výživu. Maloletá A. je staršia, má 11 rokov, je piatačka, má záujmy a krúžky. Chodí na
floorball a skauting. Krúžky sú platené. Matka má rovnako výdavky v súvislosti so školou, kde treba

platiť poplatky, zakupujú sa učebnice, školské pomôcky. Tým, že maloletá rastie, má zvýšené výdavky
na stravu. Maloletá je vo veku, kedy sa chce aj pekne obliekať. Matka priemerne mesačne dáva na lieky
sumu 10 eur, na drogériu 20 eur, dobíja jej kredit 10 eur mesačne. Matka má ešte jedného syna, má tri
roky, jeho otec tiež neplatí výživné. Tam je určené vo výške 280 eur, pričom dlh na výživnom ku koncu
roka bol vo výške 1.244 eur. Matka je zamestnaná na dohodu a z úradu práce dostáva 180 eur (prídavky

na deti a náhradné výživné). Na dohode matka zarobí cca 180 eur mesačne. Platí mesačne nájom 100
eur, plyn 121 eur, elektrina 54 eur, paušál 38,90 eur, voda 50 eur a TV 10 eur.

10. Opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného
u maloletého dieťaťa. Nakoľko otec maloletej sa na jej výchove nepodieľa, neprispieva na výživu

maloletej, nezakúpil jej žiadne darčeky na narodeniny, Vianoce ani iné sviatky. Naposledy bola
vyživovacia povinnosť upravená v roku 2017. Návrh matky opatrovník považoval za dôvodný a to
z dôvodu zvýšených nákladov na výživu dieťaťa v dôsledku rastu dieťaťa ako aj zmenenej situácie na
strane matky.

11. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.12. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie

výživného možné len na návrh.

13.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie,
náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,

atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

21. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným

zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

22. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad

vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru.
Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie
zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

23. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 27.04.2017) súd zistil vykonaným dokazovaním

na strane matky zmenu pomerov za uplynulé obdobie v tom zmysle, že jej pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Súd ďalej rovnako zistil, že za uplynulú dobu nastala
podstatná zmena pomerov aj na strane maloletého dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o výživnom v
dôsledku jeho fyzického a psychického vyspievania (maloletá je staršia o cca 8 rokov) narástli celkové
výdaje spojené s jej výživou, ošatením, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Pri určovaní výživného bolo

pritom potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloletú A. ako čiastočnú kompenzáciu
jej finančnej povinnosti k nej.24. Maloletá má výdavky na jej výživu v rozsahu bežných výdavkov primeraných veku maloletého
dieťaťa.

25. Pri určovaní výšky výživného bola podstatná otázka schopnosti a možností povinného rodiča,
tzn. predovšetkým výška príjmov zo strany otca, nakoľko v čase posledného rozhodnutia súdu bol
tento nepreukázaný, čo súd viedlo k rozhodnutiu, že otca maloletej zaviazal prispievať na výživu
maloletej v minimálnom zákonnom rozsahu vo výške výživného tvoriacej 30% zo sumy výživného na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.

26. V otázke majetkových pomerov otca maloletej súd zistil, že otec nie je zapísaný ako podnikateľ
v živnostenskom ani obchodnom registri a nie je vedený ani ako uchádzač o zamestnanie. Pobyt otca
nie je dlhodobo známy. Otec dávky pomoci v hmotnej núdzi nepoberá a nepoberá ani žiadne štátne
sociálne dávky.

27. Otec maloletej na jej výživu nijakým spôsobom neprispieva. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania
bežnej výživy maloletej Sofie súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150
eur mesačne. Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z popísaných majetkových pomerov
rodičov ako aj pomerov na strane maloletého dieťaťa. Súd pri stanovovaní výšky výživného vychádzal
aj z potenciálnych príjmov otca maloletej A., kde mal preukázané, že tento je schopný mať príjem zo

závislej činnosti či už ako zamestnanec alebo tzv. „dohodár“. Oznámením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2025 Z. z. bola na rok 2026 ustanovená suma minimálnej
mzdy vo výške: a) 915 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 5,259 eura
za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Ustanovená suma minimálnej mzdy sa podľa zákona
č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v platnom znení vzťahuje na zamestnancov v pracovnoprávnom

vzťahu a zamestnancov v obdobnom pracovnom vzťahu. Čistá minimálna mzda po odpočítaní všetkých
povinných odvodov predstavuje sumu cca 740 eur. Vzhľadom na doposiaľ zistené skutočnosti, súd
má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej nájsť si také zamestnanie, kde by jeho
príjem zo závislej činnosti dosahoval aspoň úroveň minimálnej mzdy, teda by bol vo výške minimálne
740 eur v čistom. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej sa na výchove a starostlivosti o ňu od

jej narodenia nijakým spôsobom nepodieľa a starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne jeho matka,
ktorá bezprostredne znáša všetky náklady vzniknuté v súvislosti s výživou maloletej, súd stanovil výšku
výživného v sume cca 20% takto určeného potenciálneho príjmu otca vo výške minimálnej mzdy, čo
predstavuje sumu 150 eur. Túto sumu súd považoval za primeranú aj vzhľadom na skutočnosť, že otec
maloletej A. má len jednu vyživovaciu povinnosť oproti matke, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dve

maloleté deti.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Súd priznal zvýšené výživné pre maloletú A. počnúc dňom 25.03.2025, teda dňom podania návrhu
matky na zvýšenie výživného na súd.

30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov

konania účastníci ani neuplatnili.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.