Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010039
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010039.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.12.2025,
vo veci odsúdeného A. B., v konaní o návrhu občianskeho združenia C., so sídlom D. XX/XX, E., IČO
XX XXX XXX, o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4PP/3/2025 zo dňa 16.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Tr.
zákona žiadosť občianskeho združenia C., so sídlom D. XX/XX E., IČO XX XXX XXX, o podmienečné
prepustenie ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX v F. D., trvale bytom B. XXXX/XX, F. D., toho času ÚVV
a ÚVTOS Prešov z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu

Zvolen, sp. zn. 4T/207/2008 zo dňa 03.08.2011, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/207/2008, zo dňa 8.1.2014, právoplatný dňa 21.1.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/29/2014 zo dňa 21.1.2015, vo výmere 13 rokov, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí a po poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odsúdený do zápisnice podanie sťažnosti, ktorú dodatočne prostredníctvom obhajcu písomne

odôvodnil. V jej dôvodoch po rekapitulácii výroku napadnutého uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosti uvádzané na str. 12. až.16. napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že na odsúdeného je potrebné v záujme dovŕšenia nápravy, prevýchovy
a ochrany spoločnosti naďalej pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody, pretože odsúdený svojím
správaním nepreukázal polepšenie a nie je možné od neho očakávať, že na slobode povedie riadny
život.Podľanázoruodsúdenéhosúdprvéhostupňavovecirozhodolnesprávneanezákonne,nesprávne

vyhodnotil dôkazy jemu predložené. V prvom rade namieta procesné pochybenie súdu prvého stupňa,
ktorý vytýčil prvý termín verejného zasadnutia po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti.
Podľa § 415 ods. 5 Tr. poriadku súd o návrhu podľa odsekov 1 až 3 § 415 Tr. poriadku rozhodne
najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Návrh občianskeho združenia C. o.z. bol podaný na súd dňa
10.1.2025, avšak súd prvého stupňa vytýčil termín verejného zasadnutia až 10.3.2025 teda už po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Obhajoba akceptuje, že v konaní nie vždy vzhľadom na rozsah

dokazovania je možné zákonom stanovenú lehotu dodržať, avšak súd v tejto lehote ani len nevytýčil
termín verejného zasadnutia, čo obhajoba považuje za závažné procesné pochybenie súdu. Súd prvého
stupňa sa zameral predovšetkým na trestnú minulosť odsúdeného, ktorú považoval za relevantný faktor
pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení ( str.15 odsek 2 odôvodnenia uznesenia). Je toho
názoru, že táto skutočnosť nemôže byť pri rozhodovaní súdu prioritná, potom by žiaden odsúdený
s trestnou minulosťou nemohol byť podmienečne prepustený na slobodu. Odsúdený v súčasnosti

vykonáva trest vo výmere 13 rokov, je už vo výkone trestu viac ako 11 rokov a teda je potrebné
predovšetkým skúmať, či nastalo u neho polepšenie a či je možné do budúcna očakávať, že povedieriadny život a nie poukazovať na jeho trestnú minulosť. V prípade odsúdeného B. je potrebné poukázať,
že predchádzajúce odsúdenia boli spred obdobia 17 rokov, naviac v prípade odsúdenia OS Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T 89/2000 došlo k zahladeniu odsúdenia, argumentácia trestnej minulosti a správania

sa odsúdeného v tomto období je podľa názoru obhajoby neadekvátna. Prvostupňový súd ignoroval
okolnosti, ktoré sú preňho priaznivé, a to kladné hodnotenie z ústavu pre výkon trestu, jeho disciplinárne
odmeny, neexistenciu disciplinárnych trestov, posun k lepšiemu, pokiaľ ide o znalecké dokazovanie a
jeho závery. Súd vo svojom odôvodnení poukazuje predovšetkým na porušovanie ústavného poriadku
z jeho strany počas výkonu trestu odňatia slobody. Súd vymenuváva jednotlivé porušenia ústavného

poriadku, ktorých sa mal dopustiť počas výkonu trestu, ktorý trvá viac ako 11 rokov. Všetky tieto konania,
sú však hodnotené vo forme „len tzv. negatívnych poznatkov, ktorých sa dopustil prevažne v rokoch
2016 na začiatku výkonu trestu, jedného v roku 2019 a v roku 2021, kedy mal pri upratovaní izby zvesiť
z pántov dvere, je otázne, či takéto konanie je vôbec porušením ústavného poriadku. Od roku 2022
nemá žiaden negatívny poznatok. Na tieto skutočnosti poukazuje z dôvodu, že negatívny poznatok
nie je disciplinárnym previnením v hierarchii disciplinárnych trestov, je len záznamom z pozorovania

správania sa odsúdeného, nie je možné preveriť jeho objektívnosť, keďže odsúdený nemá možnosť,
právosaknemuvyjadriť.Naviacodsúdenýmánespočetneveľakladnýchpoznatkov,ktorétiežaleniesú
hodnotené ako disciplinárne odmeny. V súvislosti so správaním a hodnotením konania a jeho správania
sa považuje za podstatnú skutočnosť to, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol 14x disciplinárne
odmenený a disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol (lx zahladenie disciplinárneho trestu - svoje konanie

ozrejmil na verejnom zasadnutí). Zvýrazňuje, že počas výkonu trestu odňatia slobody sa správa slušne,
rešpektuje nadriadených, dodržiava pravidlá ústavného poriadku, v súčasnosti pracuje mimo ÚVTOS,
pracuje na sebe po psychickej stránke, zúčastňuje sa psychologických sedení, náležitým spôsobom
sa pripravuje, aby sa po ukončení výkonu trestu čo najskôr zaradil do spoločnosti, je v kontakte s
dcérouapríbuznými,vtomtosmerepoukazujenarozsiahlyvýsluchodsúdenéhonaverejnomzasadnutí.

Vo výkone trestu využil takmer všetky možné dostupné prostriedky k jeho náprave a prevýchove,
(konzultácie s psychológom, psychoterapeutická a socioterapeutická starostlivosť, správanie, práca
vo výkone trestu, angažovanie v mimopracovnej činnosti, väzenská samospráva). Napokon súd pri
rozhodovaní neakceptoval hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, ktorý jednoznačne v jeho závere uviedol, že
odsúdenýpreukazujesplneniepodmienoknapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,

pripojil sa k žiadosti a doporučil jeho prepustenie. Domnieva sa, že práve hodnotenie riaditeľa ústavu
je tým najviac relevantným a najkomplexnejším hodnotením správania sa odsúdeného. Súd sa však
žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto hodnotením, z akých dôvodov ho neakceptoval a vychádzal
len z negatívnych poznatkov, ktoré povýšil pri hodnotení dôkazov za viac ako 14 disciplinárnych
odmien, (doslova uviedol slovne spojenie „Hoci bol odsúdený 14x disciplinárne odmenený....). Pokiaľ

ide o záver znaleckého posudku znalkyne G. E., z jeho obsahu jednoznačne vyplýva posun k
lepšiemu, znalkyňa konštatovala progres v porovnaní s hodnotením a záverom znaleckého posudku
G. H., ktorý bol vypracovaný v konaní sp. zn. 33PP 28/2023. Znalkyňa G. E. konštatovala aktuálne
stabilizovaný psychický stav odsúdeného bez významnejších porúch afektivity či správania, podstatnú
zmenu v jeho patologickej osobnosti v zložke správania a sebaovládania, pričom iné zmeny nemožno

očakávať a už ani dosiahnuť ďalším pôsobením trestu. Znalkyňa zistila v jeho prípade mierne
pozitívnejšiu pospenitenciárnu prognózu a vyšetrením zaznamenala viac pozitívny vplyv kvality ostatnej
psychoterapeutickej a socioterapeutickej starostlivosti zameraný na tréning sebaovládania, zmenu v
sebaovládaní, kde zaznamenal evidentný progres. Domnieva sa, že práve novovypracovaný znalecký
posudok, jeho vzorné správanie sa, získanie ďalších disciplinárnych odmien, doporučenie ÚVTOS

podstatným spôsobom mení hodnotenie jeho osoby tak, že je možné konštatovať, že vo výkone trestu
preukázal polepšenie a je možné od neho očakávať, že bude viesť riadny život. Za podstatnú a
dôležitú okolnosť považuje skutočnosť, že návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody podalo občianske združenie C. o.z., ktoré svojimi doterajšími skúsenosťami a odbornosťou v
rôznych konaniach na slovenských súdoch preukázalo oprávnenosť a odôvodnenosť svojej činnosti

pri prevýchove odsúdených. Poverený zástupca združenia na verejnom zasadnutí súdu náležitým
spôsobom deklaroval poskytnutie záruky za nápravu odsúdeného, a to nielen v písomnej forme, ale aj
podrobne uviedol zásady, princípy realizácie poskytnutej záruky v praxi. Opierajúc sa o zásadu, že „iura
novit curia", preto nechce podrobným spôsobom poukazovať na rozhodnutia Ústavného súdu a súdu
NS SR, ktoré sa týkajú problematiky podmienečného prepustenia, možnosti prevýchovy odsúdeného.

Každopádne poukazuje na rozhodnutie ÚS SR č. I.ÚS 489/2022 bod 47, s poukázaním na trestnú
minulosť odsúdeného a vylúčenie zásady „NE BIS IN IDEM", rozhodnutie III.ÚS 355/2021 bod 16-
splnenie materiálnych podmienok u odsúdeného, nález ÚS ČR I.ÚS 2201/16 z 3.1.2017 bod 36,
nález ÚS ČR II.ÚS 482 z 28.11.2018 bod 46 - možnosť probačného dohľadu a iných opatrení súduk dovŕšeniu nápravy odsúdeného, III. ÚS 355/2021 zamietnutie žiadosti odsúdeného a negatívne
pôsobenie väzenského prostredia a pobytu v ňom, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Tdo 6/2021 - existencia a
nemennosť osobnostných rysov odsúdeného. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti cituje len z jedného

nálezu III.ÚS 355/2021 zo dňa 26.8.2021 ČI.IV body 12,13,14: „Účelom trestu podľa Trestného zákona
je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí od páchania
trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestanie tak v
sebe zahrňuje aj aspekt resocializácie odsúdeného a aspekt individuálnej prevencie. Zmysel inštitútu

podmienečného prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením
povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel
trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný a teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku
trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy znižuje“. Z odporúčania Výboru ministrov rady Európy
REC/ 2003/ 22 o podmienečnom prepustení vyplýva, že možnosť podmienečného prepustenia by mala
byť otvorená všetkým odsúdeným, a to v záujme zníženia škodlivých vplyvov uväznenia a tiež to,

že v prípade, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení závisí na uvážení súdu, kritéria pre také
rozhodovanie by nemali byť príliš prísne, ale realistické a mali by byť vykladané tak, aby táto možnosť
bolaotvorenávšetkýmodsúdenýmsplňujúcimminimálnezárukyvedeniariadnehoživotavbudúcnosti.V
tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že bez ohľadu na sledovaný účel trestu môže byť pobyt vo
väzení spojený s negatívnymi vplyvmi a účinkami na odsúdených napr. tým, že odsúdení môžu stratiť vo

väzení niektoré návyky a schopnosti nevyhnutné pre život na slobode resp. tým, že vo väzení nadviažu
také škodlivé vzťahy, ktoré ich budú smerovať k opätovnej trestnej činnosti. Preto je podstatné, aby boli
odsúdení prepustení z výkonu trestu v čase, keď bude splnený účel trestu a aby nezostávali vo výkone
trestu zbytočne dlho. S poukazom na uvedené skutočnosti, sú podľa názoru odsúdeného splnené všetky
zákonné podmienky k tomu, aby za súčasne uloženého probačného dohľadu, či iných opatrení súdu,

uložení obmedzení a povinností pri existujúcej hrozbe vykonania zvyšku trestu v skúšobnej dobe bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil, vo veci rozhodol sám, tak
že odsúdeného podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom OS vo
Zvolene sp. zn. 4T 207/2008 zo dňa 3.8.2011 v spojení s rozsudkom OS Zvolen sp. zn. 4T 207/2008

zo dňa 8.1.2014 v spojení s uznesením KS v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 29/2014 zo dňa 21.1.2015 vo
výmere 13 rokov na slobodu a určuje primeranú skúšobnú dobu.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie

napadnutému rozhodnutiu predchádzajúce, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Vprvomradejepotrebnékonštatovať,žeokresnýsúdvykonalvovecidokazovanievpotrebnomrozsahu
a svoje rozhodnutie založil na náležitých skutkových zisteniach. Vyhodnotenie dôkazov, ktoré okresný

súd vykonal, je logické, presvedčivé a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle §
2 ods. 12 Tr. poriadku.

Tak, ako to konštatuje aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je z obsahu spisu zrejmé,
že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, uložený mu rozsudkom

Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/207/2008 zo dňa 03.08.2011, v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 4T/207/2008, zo dňa 8.1.2014, právoplatný dňa 21.1.2015, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/29/2014 zo dňa 21.1.2015, za spáchanie dvoch skutkov,
z ktorých prvý bol súdom právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, a z druhého skutku, ktorý

súd právne kvalifikoval ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ostatný krát bolo v prípade odsúdeného A. B. súdom rozhodnuté
o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z hore označeného trestu odňatia slobody

uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 33PP/28/2023 zo dňa 07.03.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Tos/2/2024 zo dňa 04.06.2024.Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo

na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 415 ods. 3 Tr. poriadku, ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby
alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k
takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so
súhlasom prokurátora aj predseda senátu.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v

akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.

Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri rozhodovaní o žiadosti
občianskeho združenia C., so sídlom D. XX/XX E., IČO XX XXX XXX, o podmienečné prepustenie ods.
A. B., nar. XX.XX.XXXX v F. D., trvale bytom B. XXXX/XX, F. D., toho času ÚVV a ÚVTOS Prešov z
výkonu trestu odňatia slobody skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonom požadované podmienky

ako formálne, tak materiálne.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po

výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Základnou formálnou podmienkou, ktorú musí súd pri rozhodovaní v prvom rade zisťovať je to, či
odsúdený vykonal zákonom stanovenú časť trestu. Trest bol odsúdenému uložený za spáchanie okrem

iného aj zločinu, t.j. jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prichádza do úvahy
po výkone dvoch tretín uloženého trestu.Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Zvolen v konaní pod sp. zn.
4T/207/2008 v trvaní 13 rokov, pričom výkon trestu mu má skončiť dňa 12.07.2027 a dátum možnosti
podmienečného prepustenia po uplynutí dvoch tretín trestu mu uplynul dňa 12.03.2023.

Splnenie formálnej podmienky nezakladá automatický nárok na prepustenie. Rozhodnutie je vždy
výsledkom individuálneho posúdenia súdu, ktorý musí zvážiť všetky relevantné okolnosti a prognózu
budúceho správania sa odsúdeného.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o druhu trestu a jeho výmere, teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku trestu na naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zákona) rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody je možné potom považovať ako jeden zo spôsobov predčasného ukončenia
výkonu trestu odňatia slobody a je výnimkou z tohto pravidla. Inak ho tiež možno považovať za osobitnú
a dodatočnú formu individualizácie trestu vzhľadom na dosahovanie účelu trestu. Platí, že síce výrok o

treste zostáva nemenný, no súd, ktorý je príslušný rozhodovať o otázkach spojených s výkonom trestu,
môže vykonať dodatočnú korektúru uloženého trestu. Aj v prípade trestu odňatia slobody platí, že do
základných práv a slobôd je prípustné zasahovať len v nevyhnutnej miere, preto aj výkon trestu musí
trvať len v nevyhnutnej miere, a preto ak ďalší výkon trestu vzhľadom na účel trestu nie je potrebný
(prišlo k náprave páchateľa a je tým zabezpečená ochrana spoločnosti), pokračovanie vo výkone trestu

je neodôvodnené. Súd rozhodnutím o podmienečnom prepustení tak pristúpi ku korektúre uloženého
trestu a zmierni zásahy do základných práv a slobôd odsúdeného.

Zákon pritom stanovuje (resp. vytvára priestor) pre voľnú úvahu súdu v rámci jeho právomoci rozhodnúť,
či odsúdený bude alebo nebude podmienečne prepustený ("súd môže podmienečne prepustiť") na

podklade zhodnotenia splnenia zákonných podmienok. Vzhľadom na to, že odsúdený nemá subjektívne
právo na podmienečné prepustenie a súd má v rámci mu zákonom zverenej právomoci možnosť
voľnej úvahy, neexistuje povinnosť súdu automaticky odsúdeného podmienečne prepustiť pri splnení
podmienok (splnenie formálnej podmienky a pozitívne hodnotenie odsúdeného z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody). Súd má priestor na posúdenie všetkých okolností, ktoré súvisia s minulosťou

odsúdeného a jeho možným budúcim správaním (po prepustení), v súlade so zákonnými podmienkami.

Vykonanie zákonom stanovenej časti trestu nie je teda jedinou zákonnou podmienkou, splnenie ktorej sa
pre možnosť podmienečného prepustenia vyžaduje. Aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, musí byť zároveň preverené, že odsúdený plnením svojich povinností

a svojím správaním v čase výkonu trestu preukázal polepšenie, pričom zo zistených skutočností musí
plynúť, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zákona. Odsúdený teda musí plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázať, že v jeho prípade je odpykanie aj kratšej, než pôvodne uloženej doby trestu odňatia slobody
postačujúce a účel trestu bol v jeho prípade takto dosiahnutý.

To, či sa odsúdený polepšil, čo je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, je možné
zisťovať len z jeho vonkajších prejavov a jeho správania, teda z toho, ako si vo výkone trestu plnil
svoje povinnosti a aké bolo jeho celkové správanie, vrátane jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti,
za ktorú mu bol uložený vykonávaný trest. To je zistiteľné okrem prejavov odsúdeného predovšetkým

z hodnotenia ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva. Hodnotenie ústavu spočíva
v hodnotení doterajšieho správania, sumarizácie disciplinárnych trestov či pochvál, negatívnych aj
kladných poznatkov zo správania odsúdeného, hodnotenia príslušných pedagógov, zapájanie do
pracovného procesu, či hodnotenia plnenia cieľov stanoveného programu. Ústav zároveň hodnotí
resocializačnú prognózu odsúdeného, ako aj napr. záruku možnej zamestnateľnosti odsúdeného,

čo je rovnako dôležitým faktorom socializácie odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody. Hodnotenie rizika sociálneho zlyhania je založené na všestrannom zhodnotení osobnosti
odsúdeného, i na charakteristických rysoch odsúdenej osoby z hľadiska prognózy penologickej recidívy
a resocializačnej prognózy.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré v tomto
smere vyplývali z hodnotenia odsúdeného vypracovaného Ústavom na výkon väzby a ústavom na
výkon trestu odňatia slobody. Podrobné hodnotenie, s priebehom výkonu trestu odňatia slobody
apostupnézaradeniaodsúdenéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodyjerozpísanévsťažnosťounapadnutom rozhodnutí okresného súdu, ktoré spolu s rozhodnutím tunajšieho súdu tvorí jeden celok
a krajský súd preto na toto hodnotenie špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v plnom
rozsahu odkazuje.

Súčasne platí, že v posudzovanom prípade sa krajský súd opiera o komplexné hodnotenie okresným
súdom vykonaných dôkazov, ktoré sa v celom rozsahu aj preniesli do odôvodnenia sťažnosťou
napadnutého uznesenia.

Toto komplexné hodnotenie dôkazov okresným súdom si krajský súd osvojil a v celom rozsahu naň
odkazuje a nepovažuje za potrebné z tohto hľadiska dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, preto opätovne
(duplicitne) po obsahovej stránke reprodukovať a podrobne hodnotiť, a to už aj z toho dôvodu, že
sťažnostné konanie spolu s konaním pred okresným súdom tvorí jeden celok, vzhľadom na totožný
predmet konania.

Rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti občianskeho združenia C., so sídlom D. XX/XX E.,
IČO XX XXX XXX, o podmienečné prepustenie ods. A. B. je postavené na presvedčivej a logickej
argumentácii, ktorá je v súlade s požiadavkami zákona.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia komplexne hodnotí produkované dôkazy namiesto

ich mechanického posúdenia, okresný súd teda správne neposudzoval jednotlivé dôkazy izolovane.
Hoci vzal do úvahy pozitívne hodnotenie ústavu a 14 disciplinárnych odmien udelených odsúdenému
za sledované obdobie, tieto dal do kontextu so siedmimi porušeniami ústavného poriadku, a to najmä
s pretrvávajúcimi negatívnymi osobnostnými rysmi odsúdeného, ktoré boli bez rozumných pochybností
diagnostikované v rámci komplexného znaleckého skúmania osobnosti odsúdeného. Zákon totižto

vyžaduje komplexnú prognózu, nie len "bodový súčet" odmien a pokarhaní.

Ako už bolo naznačené za kľúčové pri hodnotení splnení podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného, ako to vecne správne okresný súd zvýrazňuje bola váha znaleckých posudkov z odboru
psychológie znalkýň G. E. (ostatného znaleckého posudku v posudzovanej veci) a G. H. (vypracovaného

vo veci OS PO sp. zn. 33PP/28/2023 zo dňa 07.03.2024 v spojení s uznesením KS PO sp. zn.
11Tos/2/2024 zo dňa 04.06.2024), v rámci záverov ktorých bola zistená u odsúdeného patologická
štruktúraosobnostisantisociálnymirysmi,jadrováagresivita,impulzivitaavysokérizikomožnejrecidívy.
Tieto závery predstavujú legitímnu a závažnú prekážku pre kladnú prognózu vedenia riadneho života
do budúcna.

Rovnako aj argument spočívajúci v zohľadnení predchádzajúcej šance na komplexnú nápravu, keďže
odsúdený už raz dostal šancu v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,
v rámci ktorého sa síce osvedčil (odsúdenia OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 89/2000), no následne
zlyhal spáchaním ďalšej násilnej oveľa závažnejšej trestnej činnosti, čo je na mieste tiež považovať za

mimoriadne relevantný argument svedčiaci v neprospech vyhovenia návrhu označeného občianskeho
združenia na podmienečné prepustenie odsúdeného. Táto skutočnosť potom výrazne zvyšuje tlak,
ako to správne hodnotí aj okresný súd, pri teste proporcionality (ďalšie obmedzovanie odsúdeného na
osobnej slobode výkonom trestu oproti jeho právu na prepustenie z výkonu trestu v prípade dosiahnutia
potrebného stupňa nápravy so zabezpečím ochrany pre spoločnosť) na preukázanie polepšenia

u odsúdeného, no najmä na presvedčenie súdu o pozitívnej prognóze jeho správania sa na slobode.

No a práve v tomto kontexte správne okresný súd poukazuje na kolísavé správanie sa odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd dôvodne poukázal na to, že správanie odsúdeného nebolo
konzistentne vzorné. Najmä je to spáchanie disciplinárneho previnenia, a to v práve v prebiehajúcom

konaní o tejto žiadosti o podmienečné prepustenie je silným signálom, že náprava nie je natoľko
internalizovaná, aby sa na ňu dalo spoľahnúť v podmienkach slobody, po prepustení odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody.

Opierajúc sa o uvedené preto krajský súd má za to, že okresný súd nevybočil z medzí zákona, keď

dospel k záveru, že materiálna podmienka podmienečného prepustenia nebola splnená. Rozhodnutie
je založené na dôkladnom zvážení všetkých relevantných skutočností a prioritizácii ochrany spoločnosti
pred rizikom recidívy.Oproti tomu odsúdený v sťažnosti predkladá niekoľko argumentov, ktoré sú podľa názoru krajského
súdu z hľadiska sledovaných kritérií síce relevantné, ale nie dostatočne silné na zvrátenie napadnutého
uznesenia okresného súdu.

Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že o návrhu (žiadosti) označeného občianskeho združenia v jeho
prípade nebolo rozhodnuté v zákonom predpokladanej v lehote 60 dní (§ 415 Trestného poriadku).

No súčasne platí, že z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd začal vo veci konať bezodkladne, ak

po prijatí návrhu dňa 10.01.2025, súčasne dňa 13.01.2025 ukladá predseda senátu pokyn kancelárii
na vyžiadanie si hodnotiacej správy na odsúdeného ÚVTOS Prešov, všetkých dostupných lustrácií
potrebných pre hodnotenie osoby odsúdeného, no predovšetkým na vec sa vzťahujúci trestný spis
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/204/2008, včítane spisového materiálu totožného okresného súdu
v trestnej veci odsúdeného vedeného pod sp. zn. 33PP/28/2023, v rámci ktorej bola v tom čase
ostatná žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu v posudzovanom

prípade zamietnutá, pričom následne dňa 07.02.2025 nariaďuje termín vereného zasadnutia na deň
14.03.2025, ktoré sa z objektívnych dôvodov (neprítomnosť jedného s prísediacich sudcov senátu)
nemohlo reálne vykonať, pričom (okrem iného) práve z dôvodu námietky odsúdeného voči osobe
znalca G. H. bolo verejné zasadnutie odročené na neurčito. Následne vo veci konajúci procesný
sudca dňa vydáva uznesenie podľa § 142 ods. 1 Tr. poriadku, ktorým pribral do konania menovanú

znalkyňu na vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychológie a súčasne aktívne v snahe
kontaktovať menovanú znalkyňu vyhotovuje záznam o jej telefonickej (opakovane) nedostupnosti. Po
nadobudnutí právoplatnosti toho uznesenia (aj napriek písomným námietkam voči osobe znalkyne
zo strany navrhovateľa občianskeho združenia C. o.z.) dňa 23.04.2025 menovaná znalkyňa odmietla
znalecký úkon vykonať z dôvodu pracovnej vyťaženosti, preto procesný sudca opäť bez zbytočných

prieťahovdňa28.04.2025potelefonickejkonzultáciiuznesením(popredchádzajúcomodvolanípôvodne
ustanovenej znalkyne G. H.) priberá do konania inú znalkyňu a to G. I. E. G., opäť na vypracovanie
znaleckého posudku z odboru psychológie na osobu odsúdeného A. B., s tým že tento pre pracovnú
vyťaženosť nebude môcť vypracovať skôr ako v lehote 30 dní. Po nadobudnutí právoplatnosti ostatne
uvedeného uznesenie o pribratí znalca, následne znalkyňa (G. E.), po tomu predchádzajúcej žiadosti

o predlženie lehoty na vypracovanie, predkladá vypracovaný znalecký posudok v rozsahu 62 str. (bez
príloh) ku dňu 10.07.2025, pričom dňa 18.08.2025 procesný sudca termín verejného zasadnutia na
deň 02.10.2025, ktorého termín bol na žiadosť obhajcu odsúdeného zrušený a nariaďuje nový termín
verejného zasadnutia na deň 16.10.2025, na ktorom okresný súd po vykonaní dokazovania vo veci
rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Po hore prezentovanej stručnej sumarizácii úkonov okresného sudcu aj vzhľadom na obťažnosť veci
zpohľadudokazovaniavposudzovanomprípade,činámietkyzostranyodsúdeného,resp.navrhovateľa
(C. o.z) voči osobe pôvodného znalca, či pracovnej vyťaženosti znalkyne G. E. (ktorá riadne požiadala
o predlženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku), má krajský súd za to, že v posudzovanom

prípade konanie okresného súdu spĺňa kritéria - konania bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o odsúdeným namietané procesné pochybenie v podobe nedodržania 60-dňovej lehoty podľa
§ 415 Tr. poriadku, krajský súd uvádza, že ide len o formálne procesné pochybenie, avšak v súdnej
praxi sa nepovažuje za takú závažnú vadu, ktorá by automaticky spôsobovala nezákonnosť meritórneho

rozhodnutia, pokiaľ nebol odsúdený na svojich právach nijako ukrátený, čo v postupe okresné súdu pred
vyhlásením napadnutého uznesenia krajským súdom identifikované nebolo.

Ďalej odsúdený v sťažnosti správne menuje všetky pozitíva – početné odmeny, kladné hodnotenie
ústavu, odporúčanie riaditeľa, posun v znaleckom posudku (G. E.) a záruku občianskeho združenia.

Okresný súd však tieto skutočnosti neignoroval, ale vyhodnotil ich v kontexte závažnejších negatívnych
zistení (psychologický profil, minulé zlyhanie). V sťažnosti sa odsúdený snaží tieto negatíva
bagatelizovať (napr. že "negatívny poznatok" nie je formálny trest), ale pre okresný súd bol vecne
správne podstatný celkový obraz osobnosti a správania odsúdeného.

Taktiež odsúdený v sťažnosti zdôrazňuje, že nový posudok konštatoval "posun k lepšiemu". To je pravda,
avšak súd sa legitímne zameral na to, čo v osobnosti odsúdeného pretrváva – teda patologická štruktúra
a agresivita, pričom okresný súd tiež vysvetlil, že mierny progres nemusí automaticky znamenať, že
riziko z možného opakovania násilného konania pre spoločnosť kleslo na akceptovateľnú úroveň.V tejto súvislosti krajský súd dopĺňa opierajúc sa o závery ostatného znaleckého posudku z odboru
psychológie znalkyne G. E., že stupeň prevýchovy, resp. resocializácie u odsúdeného dosiahol už

úroveň, ktorá by sa ďalším výkonom trestu zásadne nemala zmeniť a platí stav jeho osobnostnej
štruktúry, ktorý je nateraz stabilizovaný na tejto úrovni aj so všetkými rizikami s tým spojenými (opierajúc
sa o závery znaleckého skúmania ako znalkyne G. E. roku 2025, tak v predchádzajúcom obdobní
roku 2024 aj znalkyne G. H.), kde pri skúmaní celkového procesu prevýchovy počas jeho výkonu
trestu odňatia slobody po dobu 11, 5 roka existujú zjavne aj nie nezanedbateľné negatívne výkyvy,

čiže sledovaný proces resocializácie odsúdeného nebol trvalo pozitívne sa vyvíjajúci, napríklad aby len
v úvode (na začiatku) výkonu trestu odňatia slobody bol spätý len s malými nedostatkami a následne
bol spojený len s pozitívnymi poznatkami o jeho správaní sa.

To znamená, že aj krajský súd zisťuje, rovnako ako súd okresný, že tento proces prevýchovy
odsúdeného je spájaný aj s nie bežnými, ale vždy po nejakom čase opakovanými zlyhaniami (či

v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, tak aj v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia), ktoré v prípade odsúdeného bez rozumných pochybností indikujú, ako to správne
hodnotí aj okresný súd v spojení s diagnostickým záverom znalkýň z odboru psychológie v rozumej
miere pravdepodobnosti, predpoklady pre možné zlyhanie v správaní sa odsúdeného, ktoré sú nateraz
výkonom trestu odňatia slobody pri obmedzení osobnej slobody do určitej miery eliminované.

Výrazným príkladom možného zlyhania odsúdeného je v posudzovanom prípade skutok zo dňa
14.05.2025 (začo mu bol uložený disciplinárny trest – pokarhanie, v súčasnosti uložená sankcia je tzv.
zahladená, čo však ani krajskému súdu nemôže brániť v komplexnom hodnotení osoby odsúdeného
z hľadiska sledovaných kritérií do budúcna), v čase prejednávania okresným súdom ostatného návrhu

na jeho prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v posudzovanom prípade, kedy došlo zo strany
odsúdeného k vedomému (úmyselnému) disciplinárne previneniu v takej intenzite a závažnosti, že bol
zato sankcionovaní, čo naznačuje, že odsúdený pokiaľ sa tak rozhodne aj napriek vedomosti, že môže
zásadným spôsobom porušiť základné pravidlá spávania sa vopred stanovené v rámci výkonu trestu
odňatia slobody, po všetkých jeho skúsenostiach s jeho negatívnymi, ako aj pozitívnymi poznatkami

v rámci svojho správania sa, aj po takej dlhej dobe od začiatku výkonu trestu, odsúdený neváha tzv.
dosiahnuť svoje a zrealizovať svoj zámer, ktorý si vopred naplánoval a stanovil, porušujúc pritom
disciplinárny poriadok vo výkone trestu odňatia slobody.

Uvedené zistenie len dotvára zásadný obraz o jeho stupni resocializácie a s tým spojenú zásadnú

obavu, že by v kritickej situácii - v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu na
slobodu - mohlo dôjsť znalkyňou predpokladanému v rámci jeho osobnostnej predispozície k zlyhaniu
odsúdeného a negatívnemu následku konania na chránených záujmoch spoločnosťou, nie len v rámci
priestupkovej, ale aj trestnoprávnej zodpovednosti, kde nateraz nemôže dostatočne túto obavu z jeho
naplnenia rozptýliť, ani uložením primeraných obmedzení, zákazov, resp. povinností, plnenie ktorých by

bolo sledované pod dozorom probačného a mediačného úradníka.

Aj sťažnostná argumentácia odsúdeného odvolávajúca sa na účel trestu a rozhodnutia vyšších súdov
je správna v tom, že trest má viesť k resocializácii. Žiaden z týchto princípov však nehovorí, že súd
je povinný prepustiť odsúdeného, pokiaľ má opodstatnené pochybnosti o jeho budúcom správaní.

Na záver je možné konštatovať, že sťažnosť odsúdeného síce účinne prezentuje "prípad pre
podmienečné prepustenie" a poukazuje na snahu odsúdeného o nápravu. Nedokáže však presvedčivo
vyvrátiť kľúčové piliere rozhodnutia okresného súdu – hlboko zakorenené osobnostné problémy
odsúdeného a vysoké riziko recidívy, ktoré sú podložené znaleckým dokazovaním.

V tomto kontexte je opäť na mieste zopakovať, že dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné
posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné
skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré
ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň

prispeli k jeho rozhodnutiu ,,trestný čin spáchať“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/7/2020
z 19.11.2020).Sťažnostný súd sa preto stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v prípade odsúdeného nie je
splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, teda
odôvodnené očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Hoci odsúdený splnil formálnu podmienku vykonania potrebnej časti trestu, táto skutočnosť sama o sebe
nezakladá nárok na podmienečné prepustenie. Kľúčové je posúdenie osobnosti odsúdeného a jeho
prognózy do budúcnosti.

Sťažnostný súd, rovnako ako súd prvého stupňa, vníma ako zásadnú prekážku kladného rozhodnutia
závery znaleckých posudkov z odboru psychológie. Tie zhodne konštatujú patologicky štruktúrovanú
osobnosť odsúdeného s antisociálnymi rysmi, agresivitou, impulzivitou a oslabeným sebaovládaním.
Aj keď najnovší posudok pripúšťa istý pozitívny posun, základné rizikové charakteristiky osobnosti
pretrvávajú a predstavujú významné riziko recidívy, najmä v prípade násilnej trestnej činnosti, za ktorú
bol odsúdený opakovane trestaný.

Sťažnostný súd nepovažuje za presvedčivú argumentáciu obhajoby, ktorá sa snaží zľahčovať význam
negatívnych záznamov o správaní odsúdeného. Aj keď nie všetky incidenty boli riešené ako formálne
disciplinárne previnenia (ako v ostatnom prípade dňa 14.05.2025 ), v kontexte celkového hodnotenia
správania sú legitímnym podkladom pre záver súdu o "kolísavom správaní" . Skutočnosť, že odsúdený

porušoval pravidlá aj v čase, keď už mal podanú žiadosť o prepustenie, spochybňuje úprimnosť a hĺbku
jeho nápravy, a rovnako tak zásadne spochybňuje spôsobilosť navrhovateľa občianskeho združenia C.
o.z voči osobe odsúdeného mať na odsúdeného taký pozitívny vplyv na jeho život a správanie v prípade
prepustenia na slobodu, ktorý by pri súčasnom použití celej škály prostriedkov umocňujúcich dosiahnutie
účelu trestu mal uspokojivo dopĺňať.

Za závažnú okolnosť považuje sťažnostný súd, rovnako ako súd prvého stupňa, fakt, že odsúdený už
v minulosti raz podmienečne prepustený bol a aj keď po osvedčení sa v skúšobnej dobe, túto šancu
nevyužil spáchaním ďalšieho, obzvlášť závažného trestného činu s nenapraviteľným následkom. Táto
negatívna skúsenosť odôvodnene vedie súd k vyššej miere opatrnosti pri hodnotení jeho aktuálnej

prognózy.

Pozitívne skutočnosti, na ktoré poukazuje sťažnosť odsúdeného – početné odmeny, pracovné
zaradenie, či záruka občianskeho združenia – okresný súd neopomenul, ale správne ich vyhodnotil ako
nedostatočné na preváženie vyššie uvedených závažných negatívnych a rizikových faktorov.

Opierajúcsaodoposiaľuvedenékrajskýsúdkonštatuje,ževposudzovanomprípadenebolisplnenéobe
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie (§ 66 ods. 1 Tr. zákona), ktoré musia byť neplnené
súčasne a teda, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a od odsúdeného sa môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pokiaľ pri ostatnom zamietnutí žiadosti odsúdeného A. B. (OS PO sp. zn. 33PP/28/2023 zo dňa
07.03.2024 v spojení s uznesením KS PO sp. zn. 11Tos/2/2024 zo dňa 04.06.2024) bolo konajúcimi
súdmi pozitívne hodnotené splnenie prvej materiálnej podmienky – odsúdený vo výkone trestu plnením
si svojich povinností a správaním sa mal preukázať polepšenie - tak už skôr zvýraznený odsúdeným

spáchaný skutok zo dňa 14.05.2025 počas prebiehajúceho konania o predmetnej žiadosti v tejto
veci, na opätovné osvojenie si tohto záveru „preukázal polepšenie“ vniesol do hodnotenia súdov
zásadné pochybnosti. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený totižto dostatočne zrozumiteľným
a pochopiteľným spôsobom nevysvetli dôvod prečo musel „za každú cenu“ vykonať (presmerovaním
hovorov) v sledovanom období nepovolený telefonický hovor.

K druhej zo sledovaných materiálnych podmienok - sa môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život - je potom potrebné len konštatovať, že síce došlo k u odsúdeného k pozitívnemu posunu
od jeho ostatného hodnotenia, odsúdený aj naďalej získava disciplinárne odmeny spojené najmä
s výraznou aktivitou pri zapájaní sa do spoločenských a športových aktivít, no súčasne je aj naďalej

oboma znalkyňami vo všeobecnosti konštatovaný stav spočívajúci v tom, že stupeň prevýchovy, resp.
resocializácie u odsúdeného dosiahol už úroveň, ktorá by sa ďalším výkonom trestu zásadne nemala
zmeniť a platí stav jeho osobnostnej štruktúry, ktorý je nateraz stabilizovaný na tejto úrovni aj so všetkýmirizikami s tým spojenými - patologicky štruktúrovanú osobnosť odsúdeného s antisociálnymi rysmi,
agresivitou, impulzivitou a oslabeným sebaovládaním.

V tejto súvislosti si krajský súd dovolil odcitovať časť odôvodenia sťažnosťou napadnutého uznesenia
okresného súdu na str. 14-15 : „Osobnosť odsúdeného, ktorá vyplynula z aktuálneho znaleckého
posudku znalkyne G. E. č. 49/2025 nedáva záruku na to, aby súd mohol pri zohľadnení jeho trestnej
minulosti a charakteru trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený na aktuálne vykonávaný trest odňatia
slobody konštatovať, že odsúdený už nie je hrozbou pre spoločnosť. Vývoj patologickej osobnosti

odsúdeného je ukončený, kedy jeho osobnosť môže nahromadené napätie, ktoré je prítomné aj
v súčasnosti, podľa znalkyne odviesť neadekvátnym spôsobom, kedy podľa názoru súdu nemôže
byť vylúčené ani jeho opätovné násilné správanie. V jeho osobnosti je zvýraznená nevyrovnanosť,
nezdržanlivosť, impulzivita, oslabené je jeho sebaovládanie, kedy agresivita sa javí ako jadrová zložka
jeho osobnosti. Má oslabené humánne a sociálne nastavenie. Jeho osoba má sklon k neosobným a
konfliktným vzťahom, v ktorých vystupuje narcisticky a sebavedomo. Má narušený vzťah k autoritám,

sklony k maskulínnej agresii s tendenciou k nadriadenosti. V emočne kritických situáciách je možné
očakávať neovládateľnosť, správanie so znakmi odbrzdenosti, demonštratívne a výbušné správanie a
otvorené agresívne prejavy. Hoci má teda odsúdený mierne vyššie pozitívnu mieru postpenintenciárnej
prognózy oproti predchádzajúcemu znaleckému vyšetreniu v roku 2023, súd uvedené osobnostné
charakteristiky odsúdeného považuje za prekážku jeho podmienečného prepustenia. Jeho osoba z

hľadiska znalkyňou zistenej štruktúry nedáva priestor na tom, aby súd mohol vysloviť, že odsúdený už
nebude hrozbou pre spoločnosť. Napokon, v rovnakom duchu jeho osobu hodnotí aj znalkyňa G. H. a
jej hodnotenie jeho osobnosti bolo podkladom pre rozhodnutie tunajšieho ako aj sťažnostného súdu pre
zamietnutie jeho predchádzajúceho návrhu na podmienečné prepustenie.“

Zhrnúc vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne a zákonné. Súd komplexne posúdil všetky relevantné okolnosti a jeho záver o nesplnení
materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je logicky a presvedčivo odôvodnený. Keďže
sťažnosť odsúdeného nepriniesla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli tento záver zvrátiť, bola ako
nedôvodná zamietnutá.

Krajský súd preto na základe uvedených skutočností posúdil rozhodnutie okresného súdu za správne
a zákonné, sťažnosť odsúdeného vyhodnotil ako nedôvodnú a tú preto zamietol podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.