Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724202937
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724202937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanej: Slovenská republika – v mene ktorej koná
Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/52/2024
zo dňa 16. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, rozhodol tak, že konanie
v časti o zaplatenie istiny 78,39 EUR s príslušenstvom zastavil (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť náhradu škody v sume 680,- EUR, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok),
a taktiež v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.100,- EUR (III. výrok).
Vprevyšujúcejčastižalobuzamietol(IV.výrok)ažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovináhradu
trov konania v rozsahu 83% v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške (V. výrok).

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu sumu
1.257,61 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.588,25 EUR od 11.
09. 2023 do 07. 02. 2024, úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy1.257,61 EUR od 08.
02. 2024 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zároveň žiadal
žalovaného zaviazať aj na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.315,- EUR. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobcovi bolo uznesením OO PZ E. zo dňa 11. 06. 2020 vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). Proti
uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v procesnom postavení obvineného sťažnosť, ktorá bola
uznesením prokurátora zo dňa 06 .07. 2020 zamietnutá ako nedôvodná. Po podaní obžaloby na súd,
bol žalobca ako obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/88/2020 zo dňa 24. 10. 2020
oslobodený spod obžaloby. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3To/12/2023
zo dňa 29. 03. 2023 odvolanie prokurátora zamietol. Žalobca v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len „ZoZŠ“) listom zo dňa 11. 09. 2023

požiadal GP SR o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Predmetnej žiadosti bolo čiastočne vyhovené v rozsahu trov právneho zastúpenia vo výške 2.330,64
EUR. Nevyhovenie zvyšnej časti nároku bolo zo strany GP SR odôvodnené nepreukázaním výšky škody
a príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a uplatneným nárokom. Žalobca si tak uplatnil majetkovú škoduv nepriznanej výške a v zmysle § 17 ods. 2 ZoZŠ aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 15.315,- EUR t. j. 15,- EUR za každý deň neväzobného stíhania za obdobie od 11. 06. 2020
do 29. 03. 2023 (1021 dní).

3. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 78,39 EUR s prísl. v zmysle § 144
až § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom (I. výrok rozsudku okresného súdu).

4. Prvoinštančný súd následne skúmal žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť v spojení s trovami právneho zastúpenia a náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k nároku
na náhradu škody, ktorá spočívala v náhrade odmeny za právne služby, súd prvej inštancie podrobne
preskúmalúčelnosťareálnosťposkytnutiajednotlivýchúkonovprávnejslužby,výškuhotovýchvýdavkov
a náhrady za stratu času, ktoré aj vyčíslil. Za správne vyúčtovanú, účelnú a preukázanú náhradu trov
obhajoby považoval sumu 680,- EUR (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu spolu s príslušenstvom

zamietol (III. výrok). Vo vzťahu k zamietnutiu nároku na úrok z omeškania konštatoval, že žalovaný sa
do ustálenia nároku na náhradu škody súdom nemohol dostať do omeškania, a preto aj v tejto časti
nárok na úrok z omeškania žalobcovi nepriznal.

5. Súd prvej inštancie posúdil aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá

mu mal byť spôsobená v dôsledku nezákonného rozhodnutia (uznesenie o vznesení obvinenia),
a ktorú si uplatnil vo výške 15.315,- EUR. Tento nárok vyčíslil vo výške 15,- EUR za každý deň
svojho neväzobného stíhania za obdobie od 11. 06. 2020 do 29. 03. 2023, t .j. za 1021 dní. Ako
dôvod uviedol, akým spôsobom napadnuté nezákonné rozhodnutie zasiahlo do jeho súkromného
a pracovného života. Prevažná časť ujmy spočívala vo vnútornom prežívaní žalobcu. Súd prvej

inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že iba samotné konštatovanie porušenia práva
žalobcunebolodostatočnýmzadosťučinením.Malpreukázané,ževznesenieobvineniamalonažalobcu
negatívnydopad,atohlavnenajehopsychicképrežívanie,nakoľkodovtedynemalskúsenosťstrestným
stíhaním. Pociťoval zjavnú psychickú nepohodu, čo sa prejavoval na jeho psychickom stave, trpel
nespavosťou, čo malo následne vplyv na zníženie jeho pracovnej výkonnosti. Napriek tomu, že žalobca

popisoval svoj vážnejší psychický stav, tak tento neriešil s prípadným odborníkom, nakoľko v nich nemal
dôveru, ale uvedené riešil vlastnou cestou meditácií a jogových cvičení, čo znamenlo, že súd prvej
inštancie v tomto smere nemal preukázaný závažný dopad trestného stíhania na zdravotný stav žalobcu.
Rovnako z pripojeného rozvodového spisu mal preukázané, že žalobca v roku 2017 prekonal psychický
kolaps, čo sa odrazilo v znížení jeho pracovných povinností. Ďalší kolaps utrpel po tom, čo sa dozvedel

o nevere svojej manželky, po čom nasledoval rozvod manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že psychický stav nebol spôsobený výlučne trestným stíhaním, pričom podľa názoru okresného súdu
trestné stíhanie bolo jedným z faktorov, ktoré neprispeli psychickej pohode žalobcu. Rovnako bol súd
prvej inštancie toho názoru, že nie len samotné trestné stíhanie, ale najmä správanie poškodených F.,
mohlo mať podstatný vplyv na postoj okolia vo vzťahu k žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že trestné stíhanie

malo dopad aj na vznik ujmy v jeho pracovnej oblasti, nemal za preukázané. V tejto časti sa stotožnil
s námietkami žalovaného, týkajúce sa predovšetkým pandémie Covid-19, ktorá mala podstatný vplyv na
podnikateľské možnosti žalobcu. Samotnú dĺžku trestného konania posudzoval od doručenia uznesenia
o vznesení obvinenia žalobcovi dňa 17. 06. 2020 do skončenia trestného stíhania uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici dňa 29. 03. 2023 za prítomnosti žalobcu, t. j. v trvaní 2 rokov a 10 začatých

mesiacov trestného stíhania. Žalovaný namietal podiel žalobcu a jeho obhajcu na dĺžke trestného
stíhania. Okresný súd mal preukázané, že k odročeniu pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane
obhajcu žalobcu došlo 3x a zo strany žalobcu 1x. Okresný súd však prihliadol na situáciu, ktorá bola
v danom čase na našom území, a ktorá bola spojená s pandémiou Covid-19, vyhláseným núdzovým
stavom, ako aj prijatými príslušnými opatreniami. Súd v trestnom konaní vždy akceptoval ospravedlnenia

žalobcu a jeho obhajcu, a keďže sa jednalo o objektívny stav súvisiaci s pandémiou Covid-19, súd prvej
inštancie nemohol pričítať zavinenie žalobcovi, či jeho obhajcovi, za dĺžku konania. Pri posudzovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy prihliadal na komparatívnu metódu z rozhodnutí najvyššieho
súdu a Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom zároveň vyhodnocoval individuálne okolnosti každej
veci zvlášť. Mal za to, že trestné stíhanie negatívne ovplyvňovalo život trestne stíhaného, pričom

samotné trestné stíhanie zasahuje od jeho života, cti a dobrej povesti, a to napriek prezumpcie neviny.
Okrem toho trestné stíhanie bolo spojené aj s obmedzeniami a dopadmi vo forme nevyhnutnosti účasti
na úkonoch trestného konania, nevyhnutných správ o žalobcovi a podobne. Žalobca tiež negatívne
pociťoval zaistenie zbrane počas trestného stíhania, ktorú potreboval pre vlastnú bezpečnosť pri výkoneživnosti – prevádzka jazdeckého areálu. Okresný súd považoval za primerané odškodnenie v dolnej
sadzbe obdobných nárokov, t. j. 150,- EUR za každý aj začatý mesiac nezákonného vedenia trestného
stíhania, ktoré trvalo od 10. 06. 2020 (zrejme malo byť 17. 06. 2020) do 29. 03. 2023, t. j. 34 začatých

mesiacov, čo predstavovalo náhradu nemajetkovej umy vo výške 5.100,- EUR. Okresný súd považoval
takto určenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy za primeranú, ktorá v dostatočnej miere predstavovala
nemajetkovú ujmu žalobcu, ktorú v konaní preukázal. Vo zvyšnej časti považoval žalobcom uplatnený
nárok na nemajetkovú ujmu za nedôvodný a nepreukázaný, preto ho zamietol (III. výrok).

6. Nárok na náhradu trov konania posúdil podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Pre určenie
percentuálneho pomeru úspechu a neúspechu v celom konaní vyčíslil predmet sporu tak, že vychádzal
z uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.257,61 EUR a priznaného nároku nemajetkovej
ujmy 5.100,- EUR, čo spolu činilo sumu 6.357,61 EUR (100% predmet konania). Trovy zastavenej časti
konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP posúdil podľa zavinenia, pričom tieto trovy predstavovali 1,23%
a bol povinný ich znášať žalobca. O trovách zvyšnej časti konania rozhodoval podľa pomeru úspechu

a neúspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu 90,90% (priznaná škoda 680,- EUR + nemajetková
ujma 5.100,- EUR), pričom neúspech bol 7,90 %. Žalobcovi tak priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 83% (90,90 % - 7,90 %).

7. Proti výrokom III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zamietol a výrok V. primerane zmenil alebo rozsudok
okresného súdu v odvolaní napadnutom rozsahu zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa sčasti stotožnil s odôvodnením rozsudku, kde okresný súd okrem iného konštatoval,
že prihliadal na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnej sféry žalobcu a nepriaznivosť jeho vplyvu
na povesť žalobcu a na jeho doterajší spôsob života. Nesúhlasil však s tým, že žalobca mal negatívne
pociťovať zaistenie zbrane počas trestného stíhania. V konaní nebolo preukázané, že by niekedy použil
zbraň na svoju ochranu voči divej zveri v rámci jazdeckého areálu. Taktiež nebol preukázaný vplyv

trestného stíhania na rozvod manželstva. Trestné stíhanie síce trvalo 34 mesiacov, pričom predlžovanie
súdneho konania mal spôsobiť sám žalobca spolu so svojim obhajcom. Vo vzťahu k podnikateľským
aktivitám a neúspechu v podnikateľskej sfére poukázal na obdobie COVID-19, ktoré malo mať podstatný
vplyv na podnikateľské a zárobkové možnosti z podnikania žalobcu. Podľa názoru žalovaného, v spore
žalobca nepreukázal relevantné dôkazy o tom, že jeho trestné stíhanie malo vplyv na jeho podnikateľskú

činnosť, profesionálny a osobný život.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom rozsahu potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že samotné konštatovanie porušenia jeho práv

nebolo možné považovať za dostatočné. Podľa názoru žalobcu bolo preukázané, že trestné stíhanie
predstavovalo neoprávnený zásah do jeho práva na osobnú česť, či ľudskú dôstojnosť. Tento zásah
bol značnej intenzity a mal nepriaznivé dôsledky. Uviedol, že objasnil dôvody, pre ktoré požadoval
nemajetkovú ujmu, pričom žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal opak.

10. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojom odvolaní v celom rozsahu a na odvolacom návrhu,
pričom zopakoval svoje doterajšie tvrdenia. K tvrdeniu žalobcu, že nepostačuje ako zadosťučinenie
len konštatácia porušenia práva poukázal na predbežné prerokovanie nároku, kedy bola žalobcovi
uhradená suma 2.330,64 EUR ako skutočná škoda spočívajúca v účelne vynaložených trovách
právneho zastúpenia v trestnom konaní. Uviedol, že sa nevyhýba úhrade škody spočívajúcej v účelne

vynaložených nákladov, ktoré musia byť preukázané.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

12. V dôsledku podaného odvolania žalovaného proti výrokom III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie

krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného v rozsahu, ktorým súd
prvej inštancie zviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume

5.100,- EUR (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok). V odvolaní argumentoval
nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia vyplývajúcou z § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

15. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného
dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi

súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného
a odvolací dôvod uvedený v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci
dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu považuje za vecne správne. Po preskúmaní
veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade, ak súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. V danom prípade okresný súd právne posúdil nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa § 17 ods. 2 ZoZŠ. Pre úspešnosť v konaní o priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa ZoZŠ je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, a to

existencia nezákonného rozhodnutia, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou nemajetkovou ujmou. V konaní nebola sporná existencia nezákonného
rozhodnutia, ktorým bolo s ohľadom na oslobodzujúce rozhodnutie súdu, uznesenie o vznesení
obvinenia. Negatívne následky, ktoré v živote žalobcu nastali, boli preukázateľne spôsobené samotným
trestným stíhaním.

18. Výpoveďou žalobcu bol preukázaný negatívny dopad na jeho psychické prežívanie. Uvedené
nerozporoval ani samotný žalovaný, ktorý sa aj v podanom odvolaní stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu v tom, že nezákonné rozhodnutia spôsobilo zásah do osobnej sféry
žalobcu na jeho povesť a doterajší spôsob života. Odvolací súd konštatuje, že štát zodpovedá za

škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím trestného súdu. Negatívne následky, ktoré v živote žalobcu nastali, boli preukázateľne
spôsobené samotným trestným stíhaním.

19. Z výpovede žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že samotná skutočnosť vedenia

trestného stíhania proti osobe žalobcu bola dôvodom jeho psychickej nepohody a nervozity. V súvislosti
s následkami trestného stíhania na život jednotlivca odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
SR sp. zn.. III. ÚS 754/2016-42 zo dňa 24. 01.2 017, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol,
že: „každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce
do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt

trestnéhostíhaniajezáťažouprekaždéhoobvineného.Užsamotnétrestnéstíhanievýraznezasahujedo
súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak ide o obvinenie
nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu (Ústavný súd Českej
republiky nález sp. zn. I. ÚS 554/04 z 31. marca 2005).“ Odvolací súd sa stotožnil s posúdením doby
trvania trestného stíhania voči žalobcovi súdom prvej inštancie (2 roky a 10 mesiacov). V danom čase,

kedy bolo vedené voči žalobcovi trestné stíhanie pretrvávala aj na našom území pandémia COVID-19.
Počas uvedeného obdobia boli prijaté viaceré opatrenia za účelom ochrany ľudského zdravia, ktoré
boli spojené aj so zníženou mobilitou obyvateľstva. Uvedené tak nespochybniteľne zasiahlo aj do
dĺžky trestného konania, kedy došlo z objektívnych dôvodov, či už na strane samotného žalobcu resp.jeho obhajcu k odročeniu pojednávania v jeho trestnej veci. Tieto skutočnosti preto aj podľa názoru
odvolacieho súdu nemôžu byť dané na ťarchu žalobcu.

20. Odvolací súd konštatuje, že ďalej už nebolo potrebné prihliadať na ďalšie dôvody (rozvrat
manželstva, či zaistenie zbrane žalobcom), nakoľko vyššie uvedené postačuje k prijatiu záveru, že boli
splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Samotná výška priznanej nemajetkovej ujmy, ktorá bola vecou úvahy okresného súdu nebola ani
v odvolacom konaní spochybnená. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo

veci týkajúcej sa priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch (III. výrok) ako aj v závislom výroku o trovách
konania (V. výrok) potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému, ktorého odvolanie nebolo dôvodné v rozsahu 100%, ktoré je povinný

nahradiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.